V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Teraz je príležitosť na ústne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Kolesár, pani poslankyňa Podracká. Nikto viac, končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Kolesár.

E. Kolesár, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem na úvod ubezpečiť pána kolegu Čaploviča, že náš úmysel bol vedený dobrými úmyslami, žiadnymi inými, pán kolega. Dovoľte mi, aby som pre určitú lepšiu legislatívnu čistotu tohto návrhu predniesol krátky pozmeňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov.

Navrhujem:

1. K čl. I: V názve zákona sa vypúšťajú slová "mení" a na konci sa pripájajú slová "v znení neskorších predpisov". Ide o legislatívnu úpravu názvu zákona, keďže ide iba o jeho doplnenie a nie o zmenu a zároveň sa dopĺňa, že ide o zákon, ktorý už bol viackrát novelizovaný.

2. K čl. I: V úvodnej vete sa slová "v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa" nahrádzajú slovami "v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 198/2002 Z. z. a zákona č. 515/2003 Z. z. sa dopĺňa". Čiže ide opäť o legislatívnu úpravu úvodnej vety, obdobne ako v názve návrhu zákona, keďže ide iba o jeho doplnenie a nie zmenu a zároveň sa uvádzajú doterajšie novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách.

3. Opäť k čl. I. Úvodná veta navrhovaného bodu znie: "Za § 36 sa vkladá § 36a, ktorý znie:" - ide opäť len o legislatívnu úpravu znenia úvodnej vety.

4. K čl. I § 36a: V § 36a sa slová "osoby iného štátu" a slovo "osoba" nahrádzajú slovom "cudzinec" v príslušnom gramatickom tvare a vypúšťajú sa slová "na území Slovenskej republiky". Odôvodnenie: Opäť je to legislatívna úprava na dodržiavanie terminológie používanej v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov a vypustenie teritoriálnej pôsobnosti tohto ustanovenia na území Slovenskej republiky ako nadbytočné, keďže právnymi predpismi Slovenskej republiky možno upravovať iba právne pomery na území Slovenskej republiky.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať pani poslankyňa Podracká.

D. Podracká, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, stavovská literárna česť ma núti povedať pár slov k tomu, čo tu odznelo aj z úst pána poslanca Čaploviča.

Po prvé, chcem zdôrazniť, že ide o novelizáciu zákona o matrikách a nie o novelizáciu jazykového zákona. To znamená, že ide tu o totálne nepochopenie, pretože nám išlo a stále ide o to, aby sa používalo iba v mediálnom, kultúrnom a verejnoprávnom priestore také priezvisko, ako ho žena dostala ako znak svojej identity tam, kde sa narodila. Ak sa raz niekto narodil ako Daniela Steel alebo Gertruda Stein, alebo neviem Elfriede Jelinek, tak je právom tejto ženy cudzinky, keďže takúto identitu dostala ona vo svojej matrike, aby mohla v tomto mediálnom priestore používať toto meno. To znamená, ak je toto meno znakom jej identity, tak nech Daniela Steel, keď jej vyjde román, je Daniela Steel a nie Daniela Steelová.

Vzniká úžasná dezinterpretácia najmä vo verejnosti asi takého druhu, ako tu predviedol pán poslanec Čaplovič, pretože slovenské ženy sa obávajú, že teraz stratia príponu -ová, že stratia také alebo onaké mená, čo je absolútne nie tak, podľa mňa je to úplne naopak, resp. nám v tejto úprave išlo o niečo celkom iné. Špecifikom slovenskej situácie je to, že máme rozdelený zákon o matrikách, to je zákon č. 154, a zákon o mene a priezvisku, zákon č. 300, čo v iných štátoch, najmä okolitých, je v jednom zákone a práve tieto problémy nevznikajú. Som si vedomá, že ministerstvo vnútra pripravuje novelu zákona o mene a priezvisku, kde práve túto úpravu plánuje, pretože je to v požiadavkách legislatívy Európskej únie. Jednoducho, či sa to pánovi Čaplovičovi páči, alebo nie, táto úprava bude nevyhnutná a skôr alebo neskôr bude musieť byť prijatá.

Bola som na rokovaní s doktorom Jančom na ministerstve vnútra, kde sme o tom aj otvorene hovorili, dokonca sa hovorilo aj o tom, že v zákone č. 300 § 15a a § 15b by sa mal novelizovať do konca aj v tom zmysle, že ak sa nepoužije v zmysle matričnom meno cudzinky tak, ako ona ho má zapísané v matrike, môže si táto osoba nárokovať určité finančné odškodnenie za to, že napríklad na titule jej knižky bolo to meno použité nesprávne.

Nechceli sme v žiadnom prípade zasahovať do literárneho alebo iného textu, ako to predviedol pán poslanec, že by sa teraz celé obsahy a názvy menili, pretože v zmysle jazykového zákona o jazyku by to tak ani v praxi vôbec nebolo. Tu ide iba o matričné meno, preto nechápem, prečo sú tu takéto rozpory okolo toho popri tzv. veľkej legislatíve, keď toto je naozaj len marginalizácia, a najmä na pozadí tohto, pred čím tá rozprava stojí, ako je štátny rozpočet a rôzne iné ďalšie dôležité zákony. Som presvedčená, že skôr alebo neskôr k tomu dôjde, lebo Európska únia tvrdí, že v zmysle Charty o ľudských právach a slobodách je ochrana priezviska právom na ochranu osobnosti, patrí medzi práva na ochranu osobnosti. To znamená, že tak či tak do roka a do dňa táto úprava bude prijatá.

A ako žena na záver chcem povedať, že si myslím, že dostávame meno a priezvisko ako znak svoje identity, a keď sme ho tak dostali, ak sme cudzinci, tak takto by sa malo rešpektovať aj v iných krajinách, pretože nie v zmysle numerologickom alebo astrologickom, keď sa vypočítavajú cez písmená nejaké zratúvania čísel a určuje sa osud, ale jednoducho je znakom identity, je kultúrnym venom, je nie znakom prechyľovania, znakom toho, kým tá osoba je.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, nech sa páči.

K. Džupa, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, návrhom, ktorý sme predložili a prešiel prvým čítaním, sme otvorili problém. Nečakali sme a - úprimne poviem - sme radi, aký ohlas táto naša iniciatíva priniesla. Už v tejto chvíli bez ohľadu na to, ako sa snemovňa rozhodne pri hlasovaní a či ho postúpi alebo nepostúpi do tretieho čítania, sme základný cieľ, ktorý sme si predsavzali touto novelou, aj splnili.

Veľmi dobre to definovala pani poslankyňa Podracká, som jej vďačný. A pokým sa dostanem k takému chronologickému výpočtu záverov a reakcií na ne, ktoré sme zhromaždili do týchto chvíľ, najprv budem reagovať na príspevky, ktoré odzneli v diskusii.

K pánu poslancovi Čaplovičovi. Zásadne - podčiarkujem to, čo povedala už aj pani poslankyňa Podracká - nemeníme slovenské priezviská. Veľa hystérie dokonca vzniklo ohľade toho, či my zrazu budeme chcieť, aby sa manželky volali alebo používali priezvisko manželov bez koncovky prechyľovania. Takže zásadne my to nemeníme. Naša novela sa týka cudziniek, ktoré sú na určitý čas na území Slovenskej republiky.

Bolo nám vytknuté, že sme sa neradili s jazykovedcami. Dovolím si poznamenať, že vzhľadom na moju doterajšiu medicínsku vedeckú prácu som mal našťastie možnosť spoznať celú plejádu vynikajúcich vedcov aj jazykovedcov. Azda patrí ospravedlnenie tým jazykovedcom, s ktorými konzultoval pán poslanec Čaplovič, že som aj ja tak neurobil, ale zaiste sme toto konzultovali a veľmi citlivo zvažovali každé slovo predloženého návrhu.

Ďalej bolo povedané, že sa snažíme o deštrukciu jazyka, ale v niekoľkých ďalších vetách pripustil, že slovenčina je živý jazyk, nie je to mŕtvy jazyk a vyvíja sa rovnakým spôsobom, ako sa vyvíjajú iné živé jazyky, a rovnakým spôsobom podlieha vplyvu iných jazykov aj v týchto dvoch základných kategóriách, ktoré použil pán poslanec Čaplovič. Dokonca sa s hrdosťou domnievame, že tak, ako keď Čapek zaviedol slovo robot a používa sa na celom svete, jedného krásneho dňa preberú aj iné kultúry a jazyky niektoré zvláštne a špecifické slovenské slovo a budú mu rozumieť na celom svete.

Takže my nediskutujeme o tom, či ideme meniť slovenské priezviská, iba chceme používať cudzie priezviská v ich tvare. To znamená, ide o rozhodnutie politické, ale ako sa bude narábať s týmto tvarom, o tom rozhodnú jazykovedci. Určité ich rozčarovanie, či dokonca nevôľu v podobe dosť príkreho tónu citácie, ktorú použil pán poslanec Čaplovič, chápem a viem si dobre predstaviť, že to ešte pritvrdia, pokiaľ dozrie moje rozhodnutie a niekedy v priebehu budúceho roka budem navrhovať, aby sme zrušili tvrdé "y" v našom pravopise. To ešte bude nie taká reakcia. Ale v tejto chvíli, to chcem použiť iba ako príklad a chcem zdôrazniť. Veľmi jasne sme si museli odpovedať na otázku, kam zaradiť a akým spôsobom toto znenie zákona a ako oddeliť práve tú odbornú stránku veci, o ktorej odborníci rozhodnutú, od tej politickej.

Čo sa týka výhrad, ako sa budú používať ruské, české či iné priezviská, predsa to zákon jasne hovorí. Tak ako je zapísané. A keď táto krajina, povedzme Česká republika, pozná koncovku prechyľovania v priezviskách svojich žien, bude to používať aj v dikciách Slovenskej republiky.

Čo sa týka možnosti zmeniť svoje priezvisko, toto už bolo umožnené skôr a mnoho občanov Slovenskej republiky, mnoho žien občianok Slovenskej republiky to využilo. V tejto chvíli je preto potrebné povedať celkom jasne, korektne a razantne, ak niekto v tomto chce vidieť nejaké nacionalistické vášne, ak niekto na základe tohto návrhu zákona chce eskalovať nejaké nacionalistické ťaženie, varujem ho. Čudujeme sa, že pani europoslankyňa Bauer si zmenila meno. Ale to už bolo ošetrené skôr a iným zákonom. Ale nečudujeme sa, že komentátorka Vadkerti to urobila a vôbec nám to neprekáža? Aj v tomto parlamente sú poslanci nielen maďarskej národnosti, ktorí upravili priezviská, ktorých manželky či dcéry si upravili svoje priezviská v zmysle už platných zákonov. A preto vám znovu musím zdôrazniť, táto novela o tom nehovorí. Možnosť zmeny priezviska občianky Slovenskej republiky bola už vyriešená v zákonodarstve oveľa skôr a pred niekoľkými rokmi. A znova zdôrazňujem a varujem pred tým, aby toto bolo zneužívané na nejaké nacionalistické či dokonca protimaďarské nálady.

Čo sa týka návrhu pána poslanca Kolesára, stotožňujem sa s ním a budem sa uchádzať o jeho podporu, aj sám ho podporím svojím hlasovaním.

Čo sa týka príspevku pani Dr. Podrackej, pani poslankyne, chcem zvýrazniť to, čo povedala. Z diskusií so zainteresovanými, s vládnymi legislatívcami aj ministerstva vnútra, sme napokon dospeli k záveru, že naša iniciatíva a zámysel ministerstva vnútra pri novelizácii zákona č. 300 sa navzájom nevylučujú. Sú paralelné. Ale my sme len chceli zakotviť jeden aspekt, že sme od 1. mája v Európskej únii, a negovali možnosť, aby prostredníctvom svojho právneho zástupcu cudzinka vzniesla protest či žalobu na tento štát, že jej nie je umožnené, aby jej meno na území tohto štátu bolo používané v tvare, v akom je zapísané v jej domácej krajine. Aby sa týmto aj prípadným súdnym sporom mohlo zabrániť.

Takže, vážené dámy a páni, zhrniem to ešte niekoľkými slovami. Otvorili sme problém, vyvolal mnohoraké reakcie aj v našom poslaneckom klube a za všetky tieto reakcie sme vďační, pretože posúvajú riešenie tejto problematiky na ďalší kvalitatívny stupeň. Či ho posunieme do tretieho čítania, alebo nie, ja verím, že áno, je preto v tejto fáze pre nás už samotným zadosťučinením, lebo prešiel prvým čítaním. Znova musím zdôrazniť, a možnože sa to ešte objaví v mojom príspevku niekoľkokrát, novelou sledujeme európsky a osobnostný rozmer. Nič iné a nič viac. Ďalej, a je to napísané aj v návrhu, náš návrh je plne v súlade s pravidlami slovenského pravopisu.

Čo sa týka konkrétnych názorov a vyjadrení legislatívcov, tieto sú rôznorodé a sú ani nie tak negatívne postavené. Z názoru odboru legislatívy a aproximácie práva je potrebné uviesť, niektoré aspekty problematiky, ktorú rieši náš návrh zákona, sa objavujú v prípadovom práve v súvislosti so súkromnoprávnym statusom osôb pri zápisoch ich mien a priezvísk do verejných registrov podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora z 2. októbra 2001. Sú síce pravidlá týkajúce sa priezviska osoby vecou spadajúcou do kompetencie členského štátu, avšak členský štát musí pri výkone tejto kompetencie postupovať v súlade s komunitárnym právom, predovšetkým s ustanoveniami Zmluvy ES o slobode pohybu a pobytu každého občana na území členských štátov. Dotýka sa aj odporúčania Rady Európy 1362/1998 o diskriminácii medzi mužmi a ženami pri výbere priezviska a problematika právnej úpravy priezvísk sa objavuje aj v prípadnom práve Európskeho súdu pre ľudské práva, napríklad je tu citovaný prípad z 25. novembra 1994.

Pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Kolesára sme odstránili všetky závažné a zásadné pripomienky nielen legislatívno-právneho odboru, ale aj tie, ktoré sa objavujú v stanovisku vlády Slovenskej republiky. Týmto spôsobom sme odpovedali aj na pripomienky, nepriamo na pripomienky, ktoré sa objavili v stanovisku vlády Slovenskej republiky.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, nedá mi ešte nevyhodnotiť aj prístup k riešeniu tohto problému či tohto návrhu. Objavili sa rôzne názory, objavili sa aj rôzne prístupy. Napríklad: Ako vysvetlíme našim voličom, že prijímame taký zákon? Našim voličom som sa to pokúsil vysvetliť mnohokrát, pretože som mal možnosť stretnúť sa s nimi. Prvá otázka bola: Vy chcete zrušiť v priezviskách -ová? Keď som povedal, že nejdeme zrušiť v slovenských priezviskách žien -ová, len chceme umožniť, aby cudzinky u nás mohli používať svoje mená v tvare, v akom sú zapísané v domácich dokladoch, pochopili to a akceptovali. Takú perličku vám poviem. Najlepšie tento zákon prijímala mladá generácia, študenti stredných a vysokých škôl, ale vôbec mladí ľudia, najmä preto, že oni veľmi často a intenzívne komunikujú rôznym spôsobom so zahraničím. Veľmi prekvapujúce bolo, bez najmenších problémov toto prijala najstaršia generácia a zdôvodnila to tým, veď toto už to bolo, pamätajú si to z čias ešte minulého tisícročia.

Celkom na záver som si dal jednu pripomienku a chcem ju skomentovať. Je to taká skupina, že sme proti slovenskej tradícii, že sa poklonkujeme Západu, že nie sme národovci a tak ďalej. K tomu dodám len jednu odpoveď. Najlepšou a najcennejšou tradíciou Slovákov je slušnosť a my nič nechceme, len dodržať elementárnu slušnosť. Aby ľudia, cudzinky, ktoré prídu k nám, mohli byť oslovované v tvare priezviska, ako sú doma na to zvyknuté. A je to potom aj národné, aj tradičné, aj slušné a je to aj moderné a je to v súlade so skutočnosťou, že sme v treťom tisícročí.

Najviac ma potešila jedna výhrada a tú som si nechal nakoniec, že tento návrh je príliš intelektuálny a je podaný zložitou rečou. Ak je výhradou, že sme podali intelektuálny návrh, nás predkladateľov to teší, lebo naozaj sme v ňom zhmotnili svoje znalosti a možno aj danosti. A čo sa týka reči textu, nuž museli sme akceptovať duch alebo štýl, akým zákon o matrikách bol napísaný.

A posledná už len naozaj záverečná replika. To, kam umiestniť tento zákon, teda túto novelu, do ktorého zákona, to bol kľúčový moment. A môžem vám povedať, že sme sa ním zaoberali aj vďaka pomoci právnikov najmenej šesť týždňov. Čo právnik, to iný názor. S právnikmi alebo s doktormi práva je to podobne ako s doktormi medicíny. Ak sa na nich obrátite s problémom, vyriešia ho, ale len čo sú na ten problém viacej ako dvaja, nezhodnú sa. Väčšina nám radila práve kvôli tomu, aby sme jasne oddelili politickú vôľu a umožnili potom následne upraviť používanie odborníkom, práve zákon č. 154 o matrikách a tiež nám potvrdili, že sa s ostatnými zákonmi, tak ako je to uvedené v návrhu zákona, nevylučujú ani nebijú.

Z uvedených dôvodov, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, si vás dovoľujem poprosiť o podporu o postúpení predmetného návrhu zákona do tretieho čítania. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Mali by sme teraz pokračovať druhým čítaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o spôsobe vymenovávania a odvolávania vedúcich predstaviteľov štátnej správy. Nie je prítomný ani navrhovateľ, ani náhradný navrhovateľ. Musím prijať rozhodnutie, že tento zákon, prosím, pán Dr. Knapp, aby ste zaradili na záver rokovania tejto schôdze.

Budeme pokračovať ďalej druhým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 900 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 900a.

Dávam slovo pánovi poslancovi Vážnemu, aby návrh zákona odôvodnil.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách.

Podľa doterajšieho znenia zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách a na základe skúseností z výberových konaní má právo používať frekvencie. Súčasná právna úprava neumožňuje vyžadovať úhradu za právo používať frekvencie v trhovej cene, nezohľadňuje náklady na správu frekvencií, plánovanie, koordináciu a pokračovanie používania frekvencií. Dohľad nad používaním frekvencií vrátane potrebných meraní, skúšok a prieskumov zlučiteľnosti na zaručenie efektívneho a bezporuchového použitia frekvencie.

Navrhovaná právna úprava sa týka časti zákona, ktorá upravuje spôsob úhrady za právo používať frekvencie a súvisiace povinnosti dotknutých subjektov. Doplnením slova "opakovaná" v § 33 ods. 2 sa upresní spôsob platenia úhrad za frekvencie s cieľom odstrániť rozpor v súčasnom znení, ktoré komplikuje výklad spôsobu platenia úhrad za frekvencie. Táto zmena umožní vyberať jednorazovú úhradu vo výške ponúknutej žiadateľom vo výberovom konaní a opakované úhrady vo výške stanovenej sadzobníkom.

Ďalej sa v § 34 ods. 1 dopĺňa prípad, kedy je možné zrušiť povolenie na prevádzkovanie rádiového zariadenia, čím sa umožní Telekomunikačnému úradu Slovenskej republiky zrušiť povolenie nielen po neuhradení jednorazovej úhrady, ale aj po neuhradení opakovanej úhrady.

Predkladaný návrh novelizácie zákona nepredpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ale, naopak, umožní napríklad pri udelení frekvencií pre FWA 3,5 GHz prijať do štátneho rozpočtu v roku 2005 sumu alebo cenu určenú zodpovedajúcu trhovej cene ponúknutej žiadateľom o pridelenie frekvencie vo výberovom konaní.

Na záver chcem zdôrazniť, že tento návrh novely zákona o elektronických komunikáciách nemá vytvárať Národnej rade Slovenskej republiky priestor na jeho obsiahlejšiu zmenu, ale jeho úlohou je upraviť len tento konkrétny problém, neriešením ktorého by Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky nielenže nemohol ukončiť výberové konania na prideľovanie frekvencií, ale štát by prišiel aj o významný príjem do štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti je taktiež veľmi významná aj skutočnosť, že prijatím takejto novely zákona a následným úspešným ukončením výberového konania, čo je základným cieľom tohto zákona, môžu byť predmetné frekvencie využívané cca od mája 2005. A naopak, neprijatím predkladanej novely zákona nebudú môcť byť predmetné frekvencie využívané minimálne jeden rok a viac a na Slovensku nevyužijeme plnohodnotne celé spektrum možností na prenos dát.

Návrh novely schválila Legislatívna rada vlády a aj vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí včera, t. j. 1. decembra 2004. Legislatívna rada upozornila na určitý problém medzi výkladom pojmov jednorazová a opakovaná úhrada, hoci odbornej verejnosti sú tieto pojmy jasné. Ale akceptujeme stanovisko Legislatívnej rady vlády, a preto s cieľom vyvarovania sa rôznych výkladov v prípade budúcich právnych sporov zjednoznačňujeme pozmeňujúcim návrhom, ktorý predloží kolega Janiš, aj túto problematiku.

Chcem ešte raz upozorniť, tak ako pri prvom čítaní, že ambíciou tejto novely je definícia konkrétnych pravidiel výberového konania a nie inej úpravy. Otvorením zákona č. 610/2003 Z. z. je vytvorená legálna možnosť iných zmien tohto zákona. Chcem vás však poprosiť a požiadať, vážené panie kolegyne a páni poslanci, aby ste svoje právo zmien v tomto zákone uplatnili až v roku 2005 pri jeho očakávanej veľkej novele, pretože akýmikoľvek nevhodnými zásahmi môžeme narušiť krehkú rovnováhu, ktorú sa nám podarilo v zákone o elektronických komunikáciách medzi operátormi a užívateľmi vytvoriť. A v prípade, že by sa vyskytoval pozmeňujúci návrh, ktorý by výrazným spôsobom uprednostnil jedného operátora pred druhým, resp. by narušil citovanú rovnováhu, som pripravený ako predkladateľ tohto zákona v zmysle § 95 rokovacieho poriadku vziať späť tento návrh zákona.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto zákona. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Stanislavovi Janišovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, predkladám spoločnú správu k prerokúvanému návrhu zákona výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý ako gestorský o tomto návrhu zákona rokoval. Ide o návrh zákona, ktorý máme všetci pod tlačou 900.

Národná rada tento návrh zákona pridelila ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako výboru gestorskému. Iné výbory tento návrh zákona neprerokovali a ani poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý neprijal platné uznesenie, lebo návrh zákona nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami tak, ako sú uvedené v spoločnej správe.

Gestorský výbor po prehodnotení stanovísk výborov Národnej rady odporúča Národnej rade návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 610/1993 (tlač 900), schváliť. Súčasne ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Ústne, prosím, je teraz príležitosť, aby ste sa prihlásili do rozpravy. Ako prvý sa prihlásil pán spravodajca Janiš. Do rozpravy sa k tomuto bodu programu nikto viac nehlási. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok.

Pán poslanec Janiš má slovo.

S. Janiš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, najskôr prečítam pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, a potom ho krátko zdôvodním aj v súvislosti s tým, čo povedal predkladateľ zákona vo svojom úvodnom slove.

V čl. I sa dopĺňa nový bod 1, ktorý znie: V § 33 ods. 1 sa druhá veta nahrádza textom: "Úhrada za právo používať frekvencie je jednorazová úhrada za vymedzenie alebo pridelenie frekvencie. Opakovaná úhrada je úhrada za používanie každej frekvencie a identifikačných znakov." Doterajšie body 1 a 2 sa označujú ako body 2 a 3. Toľko je presná citácia môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý máme rozdaný v písomnej forme.

Pán predkladateľ trošku uviedol tento pozmeňujúci návrh, kde Legislatívna rada vlády na základe presnejšieho precizovania tejto novely zákona prijala a odporučila použiť túto formuláciu používania frekvencií. Presnejšie to precizuje túto problematiku s tým, že jednoznačne jednoznačnejšie je definované používanie frekvencie a jednorazová úhrada za túto frekvenciu a ďalšie opakované úhrady.

Z tohto dôvodu si vás dovolím požiadať, aby ste môj predmetný pozmeňujúci návrh aj v súvislosti s predkladaným návrhom pána poslanca Vážneho, tento zákon aj môj pozmeňujúci podporili. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Uzatváram rozpravu. Pán Navrátil, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz mi dovoľte, aby som vás informoval, že o rozpočtoch verejnoprávnych inštitúcií, t. j. body podľa programu č. 43 až 48, môžeme o nich rokovať až po schválení zákona o štátnom rozpočte a minister zahraničných vecí, ktorý má uvádzať strednodobú stratégiu zahraničnej politiky, je na zahraničnej pracovnej, preto v rokovaní budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je

návrh plnenia úloh z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1278/2004 a z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1037/2004.

Materiál vlády ste dostali ako tlač 944.

Materiál vlády uvedie minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pán Pavol Prokopovič. Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 1278 z 22. októbra 2004 bola vláda Slovenskej republiky požiadaná predložiť Národnej rade Slovenskej republiky komplexnú správu o finančnom hospodárení v Slovenských aerolíniách, a. s., so stanoviskom vlády, ako riešila pretrvávajúce nedostatky v tejto spoločnosti a aké vyvodila dôsledky za súčasný stav.

Predkladaný materiál, ktorý ste všetci dostali, v skratke sumarizuje postoj vlád Slovenskej republiky od vzniku tejto spoločnosti ako národného dopravcu Slovenskej republiky cez vklad troch lietadiel TU-154M a leteckých sedadiel ako nepeňažného vkladu zvyšujúceho základné imanie spoločnosti až po rozhodnutie vlády o zaradení majetkovej účasti štátu na jej podnikaní do zoznamu podnikov určených na privatizáciu.

Na vývoji základných ekonomických ukazovateľov spoločnosti sa hodnotí finančné hospodárenie v spoločnosti. Realizáciou požiadavky Národnej rady Slovenskej republiky na sprístupnení úplného znenia dokumentov súvisiacich s prijatím pôžičky tejto spoločnosti sa venujú prílohy tohto materiálu, ktorý máte.

Dňa 3. 11. 2004 som sa listami obrátil na spoločnosti Slovenské aerolínie, a. s., Slovenskú sporiteľňu, a. s., Austrien Airlines na sprístupnenie úplného znenia dokumentov viažucich sa na poskytnutie úveru. Korešpondencia je v prílohe predkladaného materiálu. Podmienky tohto kontraktu sa zverejňujú čiastočne bez úplného znenia súvisiacich dokumentov, pretože k tomu nebol daný súhlas dotknutých strán.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Prosím pána Janiša, povereného člena výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby podal informáciu o výsledku prerokovania vo výbore.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma určil za spravodajcu k predmetnému návrhu uznesenia. Hospodársky výbor rokoval o tomto návrhu uznesenia, o plnení uznesenia Národnej rady aj za prítomnosti pána ministra. Veľmi podrobne sme prebrali túto správu a toto plnenie uznesenia, avšak výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neprijal platné uznesenie, keďže nadpolovičná väčšina poslancov neprijala uznesenie k tomuto plneniu uznesenia s tým, že ako spravodajca k tomuto materiálu odporúčam Národnej rade, aby prijala uznesenie, ktoré je prílohou informácie, ktorú sme všetci dostali v písomnej forme, že Národná rada Slovenskej republiky berie plnenie uznesenia vlády Slovenskej republiky na vedomie. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa nikto neprihlásil. Ústne sa hlási pán poslanec Vážny. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec, máte slovo.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Nechcem naťahovať drahocenný čas, tak veľmi stručne skúsim, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, veľmi stručný komentár k správe, ktorú teraz hodnotíme.

K prvej časti uznesenia správa obsahuje účelné výkazy za požadované obdobie a je možné si urobiť obraz o hospodárení spoločnosti. Textová časť sa však obmedzila len na konštatovanie faktov, popisuje históriu vývoja tejto spoločnosti, aj to spôsobom, napr. v roku X vznikli také dlhy, v roku Y vznikli iné dlhy a podobne. Neobsahuje vôbec stanovisko vlády, resp. ministerstva dopravy ako hlavného akcionára k spôsobu, akým sa vzniknuté problémy v tejto spoločnosti riešili.

Podotknúť treba ešte raz, že chýba stanovisko vlády. Konštatuje sa, že hlavným problémom spoločnosti bola od začiatku podkapitalizácia, ale nikde sa nedozvieme, prečo tento hlavný problém nebol nikdy riešený a základné imanie sa zvyšovalo len nepeňažnými vkladmi, údajne je to z neochoty akcionárov ako štátu ďalej nalievať finančné prostriedky do spoločnosti. Zo správy je možné dozvedieť sa, že štát vkladom lietadiel a následným zvýšením základného imania zvýšil svoj vplyv na spoločnosť so snahou zachrániť spoločnosť pred úpadkom a že zaviedol tvrdú finančnú disciplínu a hospodárnosť. Výsledkom je však to, že od decembra 2002, keď došlo k tomuto vkladu a keď sa štát stal majoritným akcionárom, do pol roka 2004, teda za jeden a pol roka spoločnosť dosiahla vyššiu stratu, konkrétne 311, 9 mil. korún ako za obdobie 4 rokov od roku 1998 až do roku 2001, keď strata predstavovala 300 mil. korún. Spoločnosť počas celej svojej existencie súhrnne za roky 1998 až jún 2004 vykazovala zápornú pridanú hodnotu. Jednoducho povedané, ak by neboli vôbec lietali, bolo by to bývalo lepšie z finančného hľadiska, samozrejme. Alebo niekomu vyhovoval tento stav a spoločnosť bola pre niekoho dojnou kravou?

Správa vôbec neobsahuje informáciu, aké dôsledky za takýto stav vláda vyvodila, ak za takúto informáciu nepovažujeme konštatovanie zo správy, že v roku 2003 nastali zmeny v orgánoch spoločnosti. V správe sú ako hlavné dôvody zlej situácie popísané externé vplyvy, t. j. cena ropy, 11. september, situácia na trhu leteckej dopravy a podobne. Správa informuje aj o zlej situácii v iných veľkých leteckých spoločnostiach, napr. Al Italia alebo International Airlines a Delta Airlines. Ale napríklad musíme podotknúť, že kým Delta Airlines vlani dosiahla čistú stratu 773 mil. dolárov pri obrate 13,3 mld. dolárov, táto strata predstavuje podiel 5,8 na celkových tržbách. Ale Slovenské aerolínie za obdobie od rokov 1999 do septembra 2004 dosiahli pri tržbách z výkonov vo výške 3,6 mld. korún stratu vo výške 1 mld. korún, čo predstavuje podiel na tržbách až 30 %.

K druhej časti uznesenia. Neviem, či mám rovnakú správu ako ostatní, ale správa okrem predloženej korešpondencie neobsahuje vôbec nič z toho, o čo Národná rada vládu požiadala. Mali sme dostať kompletnú informáciu o úverovom obchode a o spôsobe jeho ručenia spolu s komentárom k celej transakcii. Je udivujúce, že nemáme odpoveď, t. j. nebola doložená, a z toho dedukujem, že ju ani nedodali. Odpoveď predsedu Predstavenstva Slovenských aerolínií, a. s., na list ministra, v ktorom ho ako hlavný akcionár žiadal o predloženie dokumentov a komentára. Predpokladal som, že predstavenstvo poskytne pánovi ministrovi podrobný a ucelený materiál, aby tento mohol byť predložený Národnej rade Slovenskej republiky. Nestalo sa tak. Ak by som ako hlavný akcionár nedostal od predsedu predstavenstva uspokojivú odpoveď na požadované otázky, resp. ako je to v tomto prípade, ak by neodpovedal vôbec, nemohol by už vykonávať svoju funkciu. Veď na to som ho tam poveril. Tým, že vláda túto správu schválila, schválila vlastne, že súčasný manažment môže beztrestne pokračovať ďalej, a teda je spoluzodpovedná za celý tento stav.

Na záver chcem poukázať na to, že Národná rada žiadala svojím platným uznesením, ktoré veľmi stručne, nejdem ho celé citovať, ale žiadala predložiť komplexnú správu o finančnom hospodárení so stanoviskom vlády, ako riešila pretrvávajúce nedostatky v tejto spoločnosti a aké vyvodila dôsledky za súčasný stav. Predložená správa sa zmohla iba na chabú konštatáciu o hospodárení, ale nie je v nej ani náznak stanoviska vlády, nie je v nej ani náznak dôsledkov, aké vláda vyvodila. Ak má byť takto naplnená kontrolná funkcia Národnej rady, zaručená ústavou, tak potom tu podľa mňa nemusíme vôbec sedieť.

Preto, vážené panie poslankyne a poslanci, dovoľte, aby som predložil uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré ste dostali v tlačenej forme, k návrhu plnenia úloh z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1278/2004 a z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1037/2004 takéhoto znenia:

"Národná rada Slovenskej republiky

A. rozhodla, že vráti návrh plnenia úloh z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1278/2004 a z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1037/2004 vláde Slovenskej republiky na dopracovanie;

B. žiada vládu Slovenskej republiky, aby v termíne do 21 dní predložila Národnej rade Slovenskej republiky správu, ktorá spĺňa všetky požiadavky v zmysle prijatého uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1278/2004 zo dňa 22. októbra 2004."

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o pokoj, aby sme dokončili prerokovanie tohto bodu. (Ruch v sále.) Dám slovo ešte pánovi poslancovi Jasovskému s faktickou poznámkou, potom prerušíme rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k hlasovaniu. Poprosím o pokoj.

Teraz má slovo pán Jasovský.

J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, neviem, či by nebolo lepšie, keby sme s pánom poslancom Vážnym vyšli na chodbu, aby sme nerušili parlament. Ale napriek tomu si dovolím povedať niekoľko slov.

Spomínam si na roky 1997, 1998, keď sme v rámci deblokácií doniesli 4 lietadlá, ktoré boli úplne zadarmo, boli vybavené americkou avionikou, boli vybavené protizrážkovými radarmi, boli vybavené francúzskym interiérom. Boli to skutočne pekné lietadlá. Pamätám si na rok 1998, ktorý bol z hľadiska dominantného postavenia Slovenských aerolínií ako národného leteckého prepravcu veľmi príjemný, keď slovenské aerolinky vykazovali zisk a keď veľmi dobre fungovali. Ale pamätám si aj... (Ruch v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím, aby ste sa upokojili.

J. Jasovský, poslanec: ... keď prišiel do funkcie pán minister Palacka a zablokoval činnosť Slovenských aerolínií a...

P. Hrušovský, predseda: Páni poslanci!

J. Jasovský, poslanec: ... strata, ktorú urobili v tom období, predstavovala 600 mil. Sk. Ešte stále nie je vyriešený tento problém 600 mil. korún, čo niekto spôsobil, je stále stratou Slovenských aerolínií. Pamätám si na to, ako prišli ďalšie rozhodnutia o odpredaji troch lietadiel, vládny salón ostal, ten si vláda nechala, hodnota 600 mil. korún, odpredané lietadlá za 300 mil. korún, ani zmienka nie je o tom, kde je 300 mil. korún za predané lietadlá. Existuje len jedno lietadlo, ktoré je kúpené na lízing, ktoré Slovenské aerolínie nedokázali splácať... (Ruch v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Kaliňák.

J. Jasovský, poslanec: ... ktoré nedokázal ani správca Slovenské aerolínie a kde musela prísť pomoc akéhosi zahraničného subjektu...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister Kaník, prosím, aby ste zaujali svoje miesto.

J. Jasovský, poslanec: Idem na chodbu, pán predseda, a poviem to tam. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, rešpektujme jeden druhého. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi spoločnému spravodajcovi.

Teraz pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu. Poprosím teraz pána poslanca Muránskeho. (Ruch v sále.) Páni poslanci, naozaj poprosím o pokoj v rokovacej sále, nedá sa v takomto prostredí dôstojne rokovať a prijímať rozhodnutia. Rešpektujme navzájom jeden druhého.

Budeme teraz hlasovať o

vládnom návrhu zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

ktorý prerokúvame ako tlač 770. (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňa Tóthová, ktorý bol pôvodne zaradený v návrhu programu 33. schôdze ako bod 28.

Poprosím teraz pána poslanca Muránskeho, aby ako poverený spravodajca výboru pre životné prostredie uvádzal hlasovania k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.