V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať v rozprave bude pani poslankyňa Angyalová.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Jeden pozmeňujúci návrh na úvod a potom možno krátky komentár k zákonu. Tento návrh, ktorý predkladám, vzišiel z diskusií predkladateľa s legislatívnym odborom, a preto nejako vecne ho nemení, iba ho spresňuje tak, aby bol lepšie vykonateľný.

V čl. I sa vkladajú pred prvý bod nový prvý až štvrtý bod, ktoré znejú:

1. V § 1 sa za slová "ďalej len dávka" vkladá čiarka a slová "sociálna dávka pre poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a sirotského dôchodku obojstranne osiroteného dieťaťa (ďalej len "sociálna dávka pre poberateľa dôchodku")".

V tejto súvislosti sa vykoná úprava v celom texte návrhu zákona.

2. Nadpis druhej časti znie: "Posudzovanie hmotnej núdze a poskytovanie dávky, sociálnej dávky pre poberateľa dôchodku a príspevkov."

3. Nadpis nad § 10 znie: "Dávka, sociálna dávka pre poberateľa dôchodku a príspevky."

4. § 16 vrátane nadpisu znie: "§ 16 Poskytovanie dávky, sociálnej dávky pre poberateľa dôchodku, príspevkov a jednorazovej dávky v hmotnej núdzi. Poskytovanie dávky, sociálnej dávky pre poberateľa dôchodku, príspevkov a jednorazovej dávky v hmotnej núdzi sa navzájom nevylučujú."

Doterajšie body 1 až 28 sa označujú ako body 5 až 32. Ako som už odôvodnila, ide o precizovanie návrhu zákona vo väzbe na zavedenie sociálnej dávky pre poberateľa dôchodku tak, aby v celom zákone o pomoci v hmotnej núdzi boli upravené všetky dotknuté ustanovenia.

A dovoľte mi ešte na sekundu komentovať, možno aj keď sa to nemá, názory, ktoré tu už boli prednesené alebo boli prednesené v sociálnom výbore. Je to otázka filozofie, či sa budeme dívať na sociálny systém ako taký, ktorý bol minulý rok zmenený, a preto už nemôžeme do neho dramatickejším spôsobom zasahovať, alebo sa budeme na neho dívať ako na taký, ktorý je vo vývoji a ktorý si zaslúži zmenu. Ja som zástancom toho druhého prístupu. Musím vám povedať, že v tom nevidím dokonca ani nič ľavicového, hoci by sa to takto dalo vidieť. Práve mnohí pravicoví ekonómovia, mnohí predstavitelia pravice na Slovensku hovoria o tom, že má zmysel hovoriť o zavedení minimálneho dôchodku a že má zmysel hovoriť o tom, že štát v istej fáze na určitej finančnej úrovni sa má prestať dívať na akúsi zásluhovosť v sociálnom systéme a má jednoducho vidieť ľudí ako takých, ktorých chce zabezpečiť na nejakej minimálnej úrovni. Tá minimálna úroveň je určená výškou životného minima.

Nie je celkom pravda, že všetky prípady sú postihnuté existujúcim sociálnym systémom, to znamená, že keď je niekomu vyrubený dôchodok kvôli tomu, že povedzme pracoval iba 10 rokov, povedzme vo výške 2,5-tisíc korún, že kompletne je vykryté jeho živobytie do výšky životného minima sociálnymi dávkami. Ja osobne poznám také prípady a došli mi také listy, kde to tak nie je. A je to z rôznych dôvodov. Zo spôsobu, akým sa posudzuje hmotná núdza, zo spôsobu, ako tí ľudia žijú, a na strane ďalších príspevkov, ktoré sa niekde spočítavajú a inde nie a potom vzniká alebo nevzniká nárok napríklad na príspevok na bývanie.

Skrátka a dobre, toto je oveľa čistejšie riešenie. Napriek tomu, že bude prezentované ako nesystémové, vzhľadom na to, že sa sociálny systém menil možno rok alebo rok a pol dozadu. Nie je to pravda. Minimálny dôchodok má zabezpečovať minimálnu životnú úroveň, ktorú chceme poskytnúť každému poberateľovi starobného dôchodku, pretože si jednoducho týchto ľudí vážime a berieme do úvahy, že sa už nijakým iným spôsobom nedokážu o svoje živobytie postarať. Ja tento návrh považujem za dobrý, dokonca dúfam, že finančný výbor sa nepomýlil, keď hlasoval, a verím tomu, že má šancu v tomto parlamente prejsť.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračujeme v rozprave. Vystúpi pán poslanec Béreš.

V. Béreš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, k predmetnému zákonu by som chcel povedať, že, samozrejme, cieľom každého predkladaného návrhu je zabezpečiť jeho priechodnosť. Boli tu úvahy, že čo by bolo, ak by okruh ľudí, ktorí by poberali tieto príspevky, bolo povedzme v počte štyria, piati, šiesti. Treba povedať, že vlastne dôchodcovský pár, ktorý žije v rodinnom usporiadaní, kde povedzme sú ešte štyria rodinní príslušníci v rámci rodiny, tak samozrejme, že tam by ten okruh bol naozaj veľmi veľký a mohol by predstavovať približne 24-tisíc korún z hľadiska finančnej náročnosti, čo by nebolo už cieľom tohto zákona. Aj kvôli tomu pozmeňujúci návrh, ktorý chcem podať, sa bude snažiť zúžiť okruh poberateľov tejto podpory. A chcel by som povedať, že tým bude vytvárať časovú alebo aj finančnú náročnosť vo výške približne 25, maximálne 30 mil. korún. Treba preto povedať, že tá pôvodná idea, pre ktorú bol filozoficky odmietaný tento zákon, keď sa hovorilo, že približne pol miliardy bude finančná náročnosť, by po schválení tohto pozmeňujúceho návrhu nemuselo byť pravdou.

Chcel by som pripomenúť v tejto súvislosti, že v roku 1999 bolo prijaté uznesenie vlády, ktoré sa týkalo ochrany starších ľudí, a treba povedať, že aj v rámci plnenia tohto uznesenia je aj v súčasnosti niekoľko sporných otázok. Treba povedať, že už v roku 1999, konkrétne je to uznesenie č. 681 z 11. augusta 1999, hovorilo o trende, ktorý je celoeurópsky, kde napríklad je jednoznačne stanovené, že sa spomaľuje valorizácia a znižuje sa životná úroveň dôchodcov v porovnaní s ekonomicky aktívnymi skupinami občanov. Je to proste fakt. Rovnako tak sa znižujú aj platby štátu do fondov Sociálnej poisťovne, pričom je ambíciou aj tejto vlády postupovať tak, ako je to v zahraničí, kde sa vytvárajú proporcionálne vzťahy a zvyšujú sa platby, no ale áno, ale iba absolútne a nie teda akože v porovnaní povedzme so životným minimom alebo priemerne k vyplácaným dôchodkom. To znamená, že mali by sa vytvárať proporcionálne vzťahy medzi životným minimom, priemerným vyplácaným dôchodkom a priemernou mzdou. Toto by malo byť, samozrejme, istým pravidlom.

Chcel by som sa vrátiť k tomu, čo bol vlastne aj predkladateľ zákona prakticky pripomenul, že naozaj by to nemalo byť predmetom toho, či je to opozičný alebo koaličný návrh. Myslím si, že v istých okamihoch treba nájsť istý prienik, ale v tomto momente by som povedal skôr zhodu medzi, samozrejme, koalíciou a opozíciou tak, aby tento návrh zákona našiel čo najväčšiu oporu a naozaj sa nemusel meniť každé štyri roky.

Chcel by som súčasne povedať, že to isté uznesenie z roku 1999 hovorí takisto o podpore rodinnej politiky, čo je v nadväznosti na otvorený zákon o rodine, ktorý napĺňa aj túto ideu. Avšak treba povedať, že sme v situácii, keď starne populácia, to znamená, že treba hľadať podpory a aj tento zákon, ktorý je predkladaný, má ambíciu zvyšovať dôchodky. To znamená, že minimálna výška dôchodku by nebola vo výške hmotnej núdze, ale vo výške životného minima, čo je plus-mínus 500 korún.

Súčasne by som chcel povedať, že takisto pluralita subjektov sociálnej pomoci umožňuje staršiemu občanovi voľbu poskytovateľa sociálnej služby, a to tak medzi štátnymi, ako aj neštátnymi organizáciami, čo sa, samozrejme, darí napĺňať v podobe iných zákonov.

Chcel by som povedať, že - a sú to slová analytikov a nie je to kritika, je to jednoznačne aj fakt - aj reformy, ktoré sa realizujú, tak že tou citlivou, najcitlivejšou skupinou, ktorá nevie tak rýchlo reagovať na vzniknutú situáciu, sú práve dôchodcovia. Preto si myslím, že tá minimálna pomoc by naozaj aj v tomto momente bola namieste.

Chcel by som ešte jednu vec povedať, že pán poslanec Brocka teraz spomínal, že mali by byť zrovnoprávnené skupiny ľudí, ktorí naozaj pracovali a tí by si naozaj zaslúžili iný dôchodok ako tí, ktorí si to neodpracovali. Samozrejme, je to predmetom možno nejakej takej debaty, súčasne však poznám prípady, keď napríklad matka bola ako žena v domácnosti, starala sa o deti. To znamená, že je to možno naozaj, proste je to širšia debata, ktorá by z toho mohla vyplynúť. To znamená, že nie vždycky platí aj to, že niekto by si nechcel odpracovať tie roky a mal by mať automaticky nižší dôchodok.

Dovolil by som si teda prečítať pozmeňujúci návrh.

Čl. I. Bod č. 2 pôvodné znenie "ktoré sa s ním spoločne posudzujú", nové znenie, vkladá sa "ktoré sa s ním spoločne posudzujú. Príjemcom sociálnej dávky je osoba uvedená v § 18 ods. 1.".

Čl. I. Bod č. 3 pôvodné znenie "ktoré sa s ním spoločne posudzujú", nové znenie "ktoré sa s ním spoločne posudzujú. Príjemcom sociálnej dávky je osoba uvedená v § 18a ods. 1.".

Odôvodnenie: Ide o precizovanie zákona a tým jasnej definície osôb, ktoré majú nárok na túto sociálnu dávku, čím sú aj jasne zadefinované dosahy na štátny rozpočet.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, samozrejme som si vedomý toho, že rozpočet je napnutý tak ako vždycky a v každom volebnom období, napriek tomu si myslím, že by sme mali nájsť priestor na to, ako zvýšiť minimálnu, akúsi garantovanú výšku dôchodku pre dôchodcov. A dalo by sa povedať, že aj pri vopred vyčíslených dosahoch vo výške 25 mil. korún išlo by o pomoc, ktorá by našla svoje uplatnenie.

Ďakujem veľmi pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Nikto viac nebol prihlásený. Rozprava bola vyčerpaná. Uzatváram rozpravu a pýtam sa navrhovateľa, či chce hovoriť. Nech sa páči, pán navrhovateľ.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa na úvod vyjadril k pozmeňujúcim návrhom. Chcem povedať, že tak ako pozmeňujúci návrh pani poslankyne alebo slečny poslankyne Angyalovej, takisto pána Béreša plne akceptujem. Tak ako je pozmeňujúci návrh pani alebo slečny Angyalovej legislatívne zlepšením tohto zákona, takisto si myslím, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Béreša je, by som povedal, precizovaním toho, aby boli jasné efekty alebo dosahy na štátny rozpočet jasne deklarované, ktoré sme prechádzali aj s ministerstvom financií, kde sa jasne zadeklarovalo, aká môže byť maximálna výška týchto dosahov.

Čo sa týka príspevku pána spravodajcu, no musím na úvod povedať, že prisilné slová "zmätok", "neporiadok", "guláš" sú nielenže veľmi silné slová, ale, bohužiaľ, nezakladajú sa na pravde. Problém je to, že môžeme diskutovať o primeranosti alebo o pohľade toho sociálneho pohľadu na danú vec, ale nie o tom, že to je neporiadok, guláš. A tým, že sme zaviedli kapitalizačný pilier, zmenili sme všetky reguly. Musím ctené auditórium upozorniť, že najradikálnejšia krajina, ktorá prijala 100-percentný kapitalizačný pilier, a to je Chile, má inštitút minimálneho dôchodku. Takže mali by sme sa, práve naopak, poučiť a vedieť, že takáto krajina, ktorá nemá iný pilier, nemá Sociálnu poisťovňu, má len jednoducho 100-percentný kapitalizačný pilier, zaviedla inštitút minimálneho dôchodku. Takže opakujem to, že ak sme zaviedli kapitalizačný pilier, vôbec, ale vôbec neobstojí argument, že tým sme vyriešili alebo tým nastane určitý problém.

Čo sa týka problému toho a pohľadu, a to už vôbec, tak si myslím, že to veľmi správne dokumentovala poslankyňa Angyalová tým, že dokumentovala, že to nie je ani pohľad ľavicový alebo pravicový, je to úplne normálny pohľad na danú vec, aby sme zabezpečili jednoducho prežitie toho človeka. Keď si uvedomíte, že hmotná núdza pre jedného človeka, pre poberateľa starobného dôchodku, ktorý má jediný zdroj príjmu, je maximálne v hmotnej núdzi, je 4 060 Sk. Myslím, že už tu boli pokusy o to, aby zo 4 000 Sk niekto prežil, myslím, že veľmi rýchlo zlyhali. A jediný atribút, ktorý tu je, je to, že chceme pridať týmto ľuďom, aby dostali dávku životného minima alebo sociálnu dávku vo výške v životnom minime, teda nejaký dôchodok na úrovni životného minima. Čiže k 4 580 Sk pridávame 520 Sk, aby ten človek dokázal prežiť.

Tu je otázka o tom, či robil 8 rokov, 5 rokov alebo niekto robil viac. Ja musím upozorniť aj pána predsedu výboru, že s minimálnou mzdou pracovalo 1 % ľudí, alebo pracuje na Slovensku, z toho časť ľudí v podstate určitým spôsobom špekuluje a necháva si len minimálnu mzdu na to, aby, teda nepotrebuje kvôli vedľajším príjmom, teda z hlavného pracovného pomeru. Tým pádom je to ten ukazovateľ relatívne skreslený a nehovoriac o tom, že podľa môjho názoru by tu mala nastať diskusia o tom, či je minimálna mzda správne nastavená. Lebo ak má byť minimálna mzda na úrovni dnešných 6-tisíc a niečo korún, 6 080, pokiaľ si dobre pamätám, je veľmi nízko postavená na to, aby do budúcna títo ľudia dokázali efektívne prežiť. A nehovoriac o tom, že aj títo ľudia, ktorí pracovali za minimálnu mzdu, dostanú výšku životného minima.

Ešte raz vás chcem poprosiť o podporu tohto zákona, lebo si myslím, že bude mať alebo má určite opodstatnenie u nás v tomto štáte. V štáte, ktorý sa prihlásil k boju proti chudobe a k zlepšeniu podmienok starých ľudí.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť. Áno. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážení kolegovia poslanci, náš dôchodkový systém, ktorý sme na Slovensku zaviedli, to nie je chilský dôchodkový systém. Iba jednou vetou reakcia na to, že aj v Chile majú minimálne dôchodky.

Ale k tomu, čo som povedal v úvode alebo pri prvom svojom vystúpení, doplním konkrétny príklad, na ktorom chcem ukázať, že naozaj tento návrh, keď sa budem veľmi jemne vyjadrovať, je nespravodlivý. A zavedie naozaj veľkú nespravodlivosť do terajšieho dôchodkového systému. Občan, ktorý tento alebo na budúci rok odíde do starobného dôchodku a 40 rokov chodil do zamestnania a mal zárobok na úrovni minimálnej mzdy, 40 rokov, tak tento občan bude mať vymeraný starobný dôchodok na úrovni, ktorá je dnes mierne alebo niečo nad životným minimom. A teraz si predstavte, že takýto dôchodok dostane každý, kto robil 10 rokov, 11, 12, 15 rokov, a bude na tejto istej úrovni ako tí, ktorí celý život pracovali za nízku mzdu.

Na druhej strane však chcem povedať, že ten občan, ktorý nemal toľko odpracovaných rokov a jeho dôchodok je nízky, tak naň systém sociálneho zabezpečenia pamätá. Tomuto občanovi, ak je sám, to znamená, nemá žijúceho manžela, ktorý má iný príjem, tak on si môže svoj príjem, ten nízky dôchodok zvýšiť takmer o 4 000 Sk mesačne cez príspevky, ktoré existujú v systéme sociálnej pomoci. Ale dávať minimálny dôchodok takýto nespravodlivý, hovorím v úvodzovkách "nespravodlivý", aj niekomu, kto žije v domácnosti s podnikateľom, so zamestnaným človekom, s človekom s vysokým príjmom, je naozaj na jednej strane nespravodlivé a na druhej nakoniec tá Sociálna poisťovňa na to ani nemá. (Reakcia z pléna.) Pán kolega, nemôžete.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Posledné slovo mal spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k druhému čítaniu o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh zákona ste dostali ako pred prvým čítaním ako tlač 889. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 889a.

Dávam slovo pánovi poslancovi Tiborovi Cabajovi, aby návrh zákona uviedol.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som uviedol v druhom čítaní krátku novelu zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.

Myslím, že tí, ktorí sa tejto problematike venujú, veľmi dobre vedia, o čom táto veľmi krátka novela je, pretože hovorí o nastúpení náhradníkov, konkrétne v § 47 ods. 1. Pre poriadok len musím povedať tým, ktorí to najmä sledujú zvonku, že ak si presne prečítajú tento návrh, ktorý som do parlamentu predložil, návrh hovorí iba o zmene prvej vety zákona. Nič nehovorí o celom odseku, pretože druhá, tretia a štvrtá veta ďalej pokračujú. V druhej vete sa hovorí, že do parlamentu nastupujú náhradníci podľa 3-percentného kvóra preferenčných hlasov. Ak som tento návrh predkladal, vychádzal som zo skutočnosti, že v posledných voľbách toto kvórum bolo 10-percentné. Tento rok pri prijímaní zákona o voľbách do Národnej rady, konkrétne 333-ky z tohto roku, bol príslušný paragraf o nastupovaní náhradníkov upravený, podľa ktorého by nastupovali náhradníci podľa poradia na kandidačnej listine politickej strany.

Moja krátka novela je o tom, že sa vraciame k pôvodnému návrhu, ktorý doteraz platil o voľbách a podľa ktorého vyše dva roky nastupovali náhradníci do parlamentu, to znamená, že o nastúpení náhradníka rozhoduje politická strana s prihliadnutím na odbornosť atď.

Chcem povedať jednu podstatnú vec. Ak vyvolal tento návrh zákona rozruch najmä v novinárskej obci a mal som možnosť včera s mnohými novinármi na túto tému debatovať, pretože nie je tu žiadne obmedzenie práva voličov a posilnenie straníckych centrál, pretože presne podľa tohto zákona, tak ako sme ho prijali, bude zákon rešpektovať 3-percentné kvórum a v prípade, že ktorýkoľvek náhradník by mal nastúpiť na uprázdnený mandát, politická strana najskôr musí rešpektovať tých náhradníkov, ktorí majú najmenej 3 %, a keď už takýto nie je, ktorý by mal viac ako 3 %, vtedy rozhoduje o nastúpení náhradníka.

Je to aj praktická vec, pretože politická strana dáva náhradníka za toho poslanca, ktorý z parlamentu odišiel, má výhodu v tom, že môže potom vybrať podľa potreby zaradenia do výboru, pretože vo výboroch každý pracuje na základe odbornej spôsobilosti. Takže toto bol celý problém, ktorý možno z nedostatku prečítania tohto návrhu vyvolal rôzne polemiky o tom, akým spôsobom mám záujem posilniť pozíciu politických strán na úkor voličov.

Takže opakujem ešte raz, návrh rieši nastupovanie náhradníkov s tým, že politická strana určuje vtedy, ak už nie sú uplatnené preferenčné hlasy 3 %. Myslím, že tým je to veľmi zjednodušene povedané, a myslím, že nájdem podporu, aby sme zachovali pravidlá hry, ktoré v tomto parlamente fungovali, pretože vyše dvoch rokov politické strany, a je tu mnoho poslancov, ktorí nastúpili ako náhradníci, určovali svojich náhradníkov podľa toho, do ktorých výborov potrebovali zaradiť svojich kandidujúcich poslancov. Takže verím, že nájdeme v tomto zhodu a takýmto spôsobom podľa tejto krátkej novely upravíme zákon o voľbách.

Ešte niektorí o tom polemizovali, že tak krátko po termíne prijatia tohto zákona sa dáva novela. Samozrejme, my sme o tomto vedeli hneď po prijatí zákona, len problém bol v tom, že technicky podľa súčasne platného rokovacieho poriadku sme to nevedeli riešiť a museli sme počkať do účinnosti zákona, tento zákon nadobudol účinnosť 1. októbra, preto hneď 2. októbra tento návrh zákona, táto malá novela bola predložená.

Ešte raz ďakujem pekne za podporu tohto návrhu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Alexejovi Ivankovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, vážené kolegyne, kolegovia, z poverenia gestorského výboru predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 889), vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady, predkladá spoločnú správu výborov Národnej rady.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z 22. októbra 2004 č. 1275 pridelila návrh poslanca Národnej rady Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 o voľbách do Národnej rady, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre verejnú správu. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh poslanca Národnej rady Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady, odporúčali schváliť ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre verejnú správu.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady schváliť.

Skončil som. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovania.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu. Písomne sa k tomuto bodu neprihlásil žiaden poslanec ani poslankyňa. Ústne, prosím, kto sa hlási? Nikto sa nehlási. Uzatváram rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať druhým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 871 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 871a.

Dávam slovo poslancovi Karolovi Džupovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil.

K. Džupa, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov Národnej rady predložil návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov.

V tomto našom návrhu sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov. Na základe tohto návrhu sa uchádzame o to, aby sa Národná rada uzniesla v čl. I zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov so zmenou a doplnením takto:

V časti III Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenie za § 36 sa vkladá § 36a, ktorý znie:

"§ 36a

Ženské priezvisko osoby iného štátu sa na území Slovenskej republiky používa v tvare, v akom je zapísané v jazyku štátu, z ktorého osoba pochádza, bez koncovky slovenského prechyľovania."

K čl. II: "Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia."

V dôvodovej správe si dovoľujeme uviesť: Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa proces približovania našich právnych a ostatných noriem neskončil, ale naďalej prebieha a prebiehať bude. Akceptovaním voľného pohybu osôb, tovaru a služieb sa aktuálnou stáva problematika používania tvarov ženských priezvisk osôb iných štátov na území našej republiky. Nielen v úradnom styku, ale i v bežnej komunikácii vrátane masmediálnej komunikácie sa stretávame s dvoma spôsobmi používania ženských priezvisk osôb pochádzajúcich z iných štátov, a to v neprechýlenej podobe, čiže bez koncovky -ová, a v prechýlenej podobe, čiže s koncovkou -ová.

Uvedenú problematiku je potrebné legislatívne upraviť, aby sa tým predišlo i prípadným možným sporom. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Tento zákon nemá dosah na štátny rozpočet, rozpočty miest a obcí, zamestnanosť ani životné prostredie.

V dôvodovej správe k čl. I uvádzame: V súčasnosti platný zákon v Slovenskej republike umožňuje používanie cudzích ženských priezvisk dvoma spôsobmi, ako som už uviedol, s koncovkou -ová a bez koncovky slovenského prechyľovania, čím narážame na zásadný nesúhlas, keďže dané osoby majú svoje priezvisko zapísané podľa pravidiel jazyka štátu, v ktorom sa narodili. Tak v budúcnosti, rovnako ako v súčasnosti môže vzniknúť problém, ak by dané osoby dôsledne uplatnili práva vyplývajúce z ochrany osobnosti, ktoré napríklad vyplývajú z Charty ľudských práv a slobôd. Problém by tak mohol vyústiť až do súdnych sporov, v ktorom by dotknuté osoby mohli požadovať určité finančné odškodnenie a ktoré by v konečnom dôsledku znášal štát.

Predložené znenie § 36a je v súlade s filozofiou a koncepciou zákona č. 154/1994 Z. z., je v súlade so zákonom č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku (konkrétne § 4 ods. 4), ďalej je v súlade so zákonom č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky a zároveň vychádza z platných pravidiel slovenského pravopisu (konkrétne uverejnené v Pravidlách slovenského pravopisu, vydavateľstvo Veda Bratislava, v roku 2000, str. 130 v poznámke na konci).

V čl. II navrhujeme upraviť účinnosť zákona odo dňa vyhlásenia.

Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky sa v druhom čítaní uchádzame o vašu priazeň a podporu.

Ďakujem, pán podpredseda.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu pánovi poslancovi Zubovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil stanovisko gestorského výboru.

S. Zubo, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov (tlač 871), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1261 z 20. októbra 2004 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov (tlač 871), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov (tlač 871), prerokovali všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky takto: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 19. novembra 2004 a neprijal platné uznesenie, keďže podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov členov výboru. Z počtu 11, prítomných 7 poslancov, za hlasovali 3 poslanci, proti nebol nikto a hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval návrh zákona 11. novembra 2004 a prijal platné uznesenie, keďže podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov členov výboru. Z počtu členov výboru 14, prítomní boli 11 poslanci, za hlasovali 5 poslanci, proti nebol nikto a hlasovania sa zdržali 6 poslanci.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov (tlač 871), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v bode III tejto správy v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov (tlač 871), po zohľadnení stanovísk Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu nepokračovať v rokovaní.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem spoločnému spravodajcovi pánovi Zubovi.

Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásil za poslanecký klub poslancov strany Smer pán Dušan Čaplovič. Má slovo ako prvý, nech sa páči.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, ctené dámy, vážení páni, milí kolegovia, dovoľte mi povedať niekoľko poznámok k predkladanému návrhu v druhom čítaní.

Vláda Slovenskej republiky nesúhlasí s týmto návrhom, pretože sa návrhom nenapĺňa vytýčený cieľ z dôvodu nezrozumiteľnosti a nejasnosti uvádzaných pojmov a napokon, že upravovaná problematika návrhu nepatrí do zákona o matrikách, ale do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov.

Ja by som si dovolil uviesť nie takéto dôvody, ale aj iné dôvody, to sú odborné dôvody, prečo návrh milých kolegov poslancov neobstojí. Tak som to sľúbil aj vo svojom vyjadrení pre tlač po schválení a posunutí tohto návrhu zákona do druhého čítania. Odborné dôvody sú najpodstatnejšie a v našom legislatívnom procese sú veľmi často vytláčané na okraj, slovom marginalizované. Pretože som prišiel do Národnej rady Slovenskej republiky zo Slovenskej akadémie vied, veľmi často sa opieram o stanoviská renomovaných vedcov, odborníkov, ktorých si ctí svet, len u nás si ich hlúposť moci často neváži, doslovne bojí sa ich názorov najmä preto, že nezapadajú do mozaiky mocenských či partokratických záujmov a cieľov.

Konkrétne v tomto prípade sa opieram o stanovisko Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied a samotného pána prof. Jána Doruľu, je to osobnosť známa, riaditeľa Slavistického kabinetu, člena Prezídia Medzinárodného slovakistického komitétu, ktorý sídli vo Varšave, a rôznych významných vedeckých rád, konkrétne v Spolkovej republike Nemecko. Citujem:

"V slovenčine ako flektívnom type jazyka sa vzťahy medzi slovami vyjadrujú príslušnými tvarmi slov, mená sa skloňujú, slovesá sa časujú. V analytickom type jazyka, akým je napríklad angličtina, sa tieto vzťahy vyjadrujú nie ohýbaním slov, pomocou gramatických tvarov, ale pomocou osobitných slov, analyticky najmä pomocou členov a predložiek, ktoré plnia takúto funkciu, ako vo flektívnom jazyku plnia príslušné tvary s ohýbacími príponami. Preto je napríklad v slovenčine korektná veta "Prechádzam sa so slečnou Fischerovou", nie však veta "Prechádzam sa so slečnou Fischer", "Stretnem sa s pani poslankyňou Gabániovou", nie však "Stretnem sa s pani poslankyňou Gabáni". Príslušný gramatický tvar priezviska použijeme preto," ešte stále citujem, "že hovoríme po slovensky, že v kontexte slovenského jazyka uplatňujeme zákonitosti platné v tomto jazyku, tak ako sa v iných jazykoch uplatňujú zákonitosti platné v týchto jazykoch."

V Nemeckej spolkovej republike či v Spolkovej republike Nemecko, pokiaľ mám znalosti, v rámci ochrany nemeckého jazyka práve takýto prístup a takýto princíp by nebol predstaviteľný. Prenášanie do vlastného jazyka zákonitostí platných v inom jazyku je nenáležité, deštruktívne, môže spôsobovať závažnú destabilizáciu jazyka pri plnení jeho základných spoločenských funkcií. Aj prevzaté slová sa adaptujú podľa pravidiel platných v preberajúcom sa jazyku. Jazyk sme zdedili ako významnú kultúrno-historickú a spoločenskú hodnotu, a preto nemôže byť predmetom politických kompromisov. Tak ako my rešpektujeme tieto hodnoty v iných jazykoch, očakávame aj od príslušníkov menšín, ale aj s iným neslovenským materinským jazykom, ktorí tu budú žiť a pracovať, že budú rešpektovať platné zákonitosti v našom jazyku, nielen preto, že to od nich žiada zákon, ale najmä preto, že to od nich vyžadujú pravidlá ľudského, kultúrneho správania, bežne rešpektované v civilizovanej spoločnosti, aj v samotnej Veľkej Británii.

Ak sa v slovenčine ako príslušnom jazykovom type ustálil istý spôsob používania ženského priezviska, ktorým sa vyjadruje ustálený vzťah k príslušnému mužskému menu otca alebo manžela, nemožno tento ustálený spôsob používania priezviska radikálne meniť. Treba odmietnuť snahy deštruktívne zasahovať do podstaty nášho jazyka. Neviem, či toto bolo konzultované s jazykovedcami, konkrétne Jazykovedného ústavu, ale oni to takto vnímajú, ako keby sa s nimi nikto nebavil, a tak jednoznačne ideme vstúpiť do slovenského jazyka a radikálne v podstate meniť jeho väzbu, jeho spojenia. Treba odmietnuť snahy, opakujem, takto zasahovať do podstaty nášho jazyka, len aby sa vyhovelo akejsi nekorektnej požiadavke, pre ktorú je veľmi ťažko nájsť analógiu vo svete. Namiesto toho, aby poslanci slovenského parlamentu jednoznačne odmietli vnášanie politiky do oblasti, v ktorej nemá miesto, hrajú sa na jazykovedcov...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Čaplovič, ja vás preruším. Pán poslanec Tóth, prosím, netelefonujte v rokovacej sále.

D. Čaplovič, poslanec: Hrajú sa na jazykovedcov...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ešte vás preruším, pán poslanec. Nebude sa telefonovať počas rokovania v rokovacej sále. Pán poslanec Tóth, môžete telefonovať mimo sály? Ďakujem pekne.

Pokračujte, pán Čaplovič.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Hrajú sa na jazykovedcov, chcú hlasovaním v parlamente meniť zákonitosti fungovania slovenského jazyka. Tento prístup sa stáva doslovne v tomto prípade svetovou raritou. Stále neviem, prečo predkladajú poslanci takýto iniciatívny návrh na zmenu písania ženského priezviska v slovenčine. Kladiem si otázku, priviedol ich k tomu azda hlbší jazykovohistorický výskum? Veď ani legislatíva Európskej únie niečo podobné nežiada. Z čoho vyplýva ich preochotná zákonodarná iniciatíva? Veď nijaké podobné politické zásahy do základných zákonitostí fungovania jazyka sa nekonajú ani v starých, ani v nových štátoch Európskej únie. Nech mi uvedú jeden konkrétny príklad. Mali by si všimnúť naši iniciatívni poslanci písanie ruských mien napríklad lotyšských športovcov.

Ctené dámy, vážení páni, z uvedeného dôvodu predkladám tento procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky § 73 ods. 3 písm. b) v tom, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o návrhu tohto zákona.

Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ústne sa nikto neprihlásil do rozpravy, ale najskôr ešte dostane... S faktickou poznámkou, ja sa písomne ospravedlňujem, to bolo písomne. A ešte chcem, ústne sa ďalší prihlásia.

Ale najskôr bude s faktickou poznámkou reagovať pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Pán kolega Čaplovič, vašu iniciatívu by som bral celkom vážne, keby vám prekážalo zároveň aj to, že v tomto parlamente sa dennodenne počúva vyslovovať priezviská príslušníkov istej menšiny bez prechyľovania, čo tiež nie je v súlade s existujúcim platným jazykovým stavom a niekto si to celkom zámerne praeter legem urobil a toto vedenie tohto parlamentu sa s tým stotožnilo a akceptuje ho. Samozrejme, to neplatí o mne. Ja som vždy mená členov parlamentu príslušníkov istej etnickej národnostnej menšiny vyslovoval s prechyľovaním a môžem zodpovedne povedať, že nie som tiež celkom týmto nadšený, že sme s tým prišli. Takže, samozrejme, ale aj vy, ak teda nechcete byť, pán kolega Čaplovič, farizejom, treba povedať zároveň aj to, že sa táto realita stala skutočnosťou na Slovensku a že jednoducho Smer zatiaľ proti nej neprotestoval, pokiaľ je mi známe. Takže my robíme len to, že dávame realitu do zákonnej podoby, teda de facto dávame aj podobu de iure. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou pán Čaplovič.

D. Čaplovič, poslanec: Predovšetkým treba povedať, že stanovisko odborníkov by sa malo akceptovať. Ja keby som predkladal takýto návrh, ktorý zasahuje, teraz hovorím o predložení návrhu a povedzme legislatívnom procese, Janko Cuper, v legislatívnom procese, že by išiel do legislatívneho procesu, tak by som sa poradil s odborníkmi. Kdekoľvek pôjdem, či do Maďarskej republiky, alebo do Poľskej republiky, odborníci jazykovedci sa k týmto veciam veľmi významne vyjadrujú. A prosím pekne, chápte to, že odmietam literu zákona ako takú. Ak chce niekto osloviť pani Smithovú "Mister Smith", ale "Missis Smith, how are you?", tak prosím, nech ju oslovujeme v angličtine, ale nie v slovenskom jazyku. Ďakujem.