P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem.

Prosím vás, pán poslanec, aby ste informovali Národnú radu o výsledku volieb... (Hlasy z pléna.) Ešte nie sú.

Pán poslanec Jasovský. Nech sa páči.

J. Jasovský, poslanec: Vážený pán predseda, ďakujem pekne všetkým, ktorí mi odovzdali hlas, alebo všetkým tým, ktorí sa vôbec zúčastnili tejto voľby. Ja chcem znovu zopakovať, že som mal pocit, že kandidujem ako kandidát tohto parlamentu, a preto sa vždy budem tešiť na stretnutie s poslancami Národnej rady. A chcem poznamenať ešte to, že sa budem snažiť udržať si aj do budúcna svoju odbornosť. Ako som povedal, z tohto parlamentu budem odchádzať určite ostrieľanejší, než som doň prišiel. Stretol som tu mnoho veľmi dobrých ľudí, odborne zdatných ľudí, s ktorými sa dali viesť aj pekné súboje, či boli odborné alebo aj iné možno. To znamená, že mi bude ľúto za touto spoločnosťou, ale taký je život. Život je zmena. Takže ďakujem pekne ešte raz. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Blahoželám aj ja, pán poslanec, k zvoleniu do funkcie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

Teraz prosím, aby poverený skrutátor informoval Národnú radu o výsledku tajnej voľby podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu. Prosím pána poslanca Jaduša. (Hlasy z pléna.) Pani poslankyňa Brestenská. Nech sa páči.

B. Brestenská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi uviesť zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 7. decembra.

Hlasovacích lístkov bolo vydaných 135, z toho bolo odovzdaných 134. Jeden hlasovací lístok nebol odovzdaný. Zo 134 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 4 hlasovacie lístky neplatné a 130 platných.

Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri pánovi Tiborovi Cabajovi hlasovalo za 60, proti 20, hlasovania sa zdržalo 50 poslancov, pokiaľ ide o pani Zoru Dobríkovú, hlasovalo za 82, proti 13, hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

Overovatelia konštatujú, že v opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní bola za podpredsedníčku Najvyššieho kontrolného úradu zvolená Zora Dobríková. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni Brestenskej za vyhlásenie výsledkov tajnej voľby.

Panie poslankyne, páni poslanci teraz budeme pokračovať v rokovaní 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prerokúvaním

Prosím pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Farkasa, aby zaujal miesto pre spravodajcov, podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, a pána poslanca Fajnora prihláseného písomne do rozpravy, aby vystúpil.

Nech sa páči, pán poslanec Fajnor.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení zatiaľ, žiaľ, neprítomní členovia vlády, vláda predkladá návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 po dlhotrvajúcich koaličných rokovaniach, licitovaniach a zháňaní hlasov nezávislých poslancov, aby zákon v tomto parlamente prešiel. Vzhľadom na páky a možnosti, ktoré má, a určite ich využila, zabezpečila si dostatok hlasov, aby zákon prešiel v podobe, ako ho predkladá, a my, aj keby sme tu, žiaľ, rozdávali perly, nebudeme mať dosah na jeho zmenu.

Všetky zákony, ktoré tento parlament prijíma, platí to aj o návrhu zákona o štátnom rozpočte, musia byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa čl. 55 ods. 1 ústavy hospodárstvo slovenskej ekonomiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Toto základné kritérium predložený návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 nespĺňa, sociálny aspekt z neho vypadol a druhý aspekt, ktorým je ekológia, pokrivkáva. Už len toto je dôvod na jeho odmietnutie.

Nie som zástancom rozpočtových provizórií. A viem čo vláde v takomto prípade umožňuje platná legislatíva. Napriek tomu nemôžem s predloženým návrhom zákona o štátnom rozpočte súhlasiť a chcel som navrhnúť jeho vrátenie navrhovateľovi na prepracovanie, ale pretože to už urobil kolega Jaduš, tak podporím jeho návrh.

Návrh štátneho rozpočtu na rok 2005 sa predkladá novým spôsobom ako súčasť viacročného rozpočtu verejnej správy na obdobie rokov 2005 až 2007. Avšak svojou finančnou filozofiou založenou na reštrikcii a zdražovaní sa nelíši od štátneho rozpočtu na tento rok. V krátkodobom horizonte neumožňuje prekonať stav marazmu, v ktorom sa naša krajina nachádza. Slovensku chýba kvalitná dlhodobá stratégia rozvoja. V rozvoji ekonomiky, v sociálnej politike a vo všetkých oblastiach spoločnosti vláda improvizuje a namiesto premysleného systémového riešenia iba následne rieši to, čo už neznesie odklad. Rozpočet na rok 2005 je vyvrcholením protiľudovej legislatívy tejto vlády vyjadrenej prijatými zákonmi v priebehu tohto roka. Potvrdzuje neoliberálnu politiku vlády, ktorá sa čoraz viac prejavuje absolútnou nadvládou trhu nad občanmi. Rovnaký prístup k obsahu rozpočtu na tento a budúci rok potvrdzuje aj bilancia príjmov a výdavkov obidvoch rozpočtov a vysoký deficit. Predložený rozpočet znamená, že vláda v hospodárení prichádza s najvyšším deficitom, aký kedy Slovensko malo. Schodok 61,5 mld. je síce na prvý pohľad nižší v porovnaní so schváleným schodkom rozpočtu na rok 2004 vo výške 78 mld., avšak z toho približne 18 mld. súvisí s posunom výberu DPH a spotrebných daní. Vláda neustále opakuje ako úžasne hospodári, a pritom predkladá štátny rozpočet nastavený na neúnosný deficit.

Vyhlásenie ministra financií, že návrh rozpočtu vytvára predpoklady na rýchly a udržateľný ekonomický rast krajiny, ako aj strategický zámer vstupu do eurozóny v horizonte roku 2009 nemôže byť z tohto pohľadu akceptovateľný, ani s prihliadnutím, že celkový deficit verejných financií v pomere k HDP je stabilný. Žiaľ, rast HDP zvyšovaniu životnej úrovne v našej dnešnej spoločnosti nie je priamo úmerný. I keby sme teoreticky zaviedli na Slovensku celosvetovú výrobu, nemusí to znamenať, že budeme najbohatší, pretože DPH na Slovensku je veľmi nespravodlivo prerozdeľované v prospech úzkej skupiny občanov a nadnárodných investorov. Na jednej strane na Slovensku síce rastie HDP, na druhej strane ale deficit súvisí najmä s rastom inflácie a Slovensko s infláciou viac ako 8 % má najvyššiu infláciu v Európskej únii. Pritom tu v Európskej únii sa táto miera pohybuje zhruba okolo 2,5 %. Čo to znamená pre občanov, to netreba vysvetľovať.

K tomu pridám ešte jednu štatistiku. Podľa nového prieskumu z Bruselu, na ktorom sa podieľala aj organizácia FOCUS, obyvatelia Slovenska sú zo štátov V-4 najmenej spokojní s ekonomickou situáciou vo svojej krajine. Vyše 70 % Slovákov považuje ekonomickú situáciu za zlú alebo veľmi zlú, naopak, ako veľmi dobrú alebo dobrú hodnotí ekonomickú situáciu na Slovensku iba 2,5 % opýtaných, zatiaľ čo u susedov v Čechách je to až 9,4 %. A to napr. česká vláda štartuje lacné pôžičky pre mladé rodiny, český štát tento rok vyčlenil finančné prostriedky na 13 000 úverov a budúci rok ich chce prideliť až 5-krát viac. Štátny rozpočet na rok 2005, ktorý predkladá slovenská vláda, o niečom takom ani nechyruje a hrozivú štatistiku v hodnotení ekonomickej situácie Slovákov určite nezvráti.

Zákon o štátnom rozpočte v tomto roku počíta s príjmami vo výške 231,9 mld., na rok 2005 sú príjmy rozpočtované na úrovni 258,6 mld. Celkové príjmy na rok 2005 predstavujú oproti rozpočtu roku 2004 nárast o 11,5 %. Avšak na rozdiel od podpredsedu vlády a ministra financií sa nedomnievam, že príjmy sú postavené profesionálne a korektne. Obdobné vyjadrenia z rezortu financií sme tu už mali pri riešení daní a všetci vieme, ako neslávne to dopadlo. Podľa môjho názoru nastavenie príjmov má svoje riziká a príjmy sú neisté. Pritom celkové príjmy zahŕňajú aj prostriedky z rozpočtu Európskej únie vo výške 26,5 mld. Sk. Plánované príjmy rozpočtu na budúci rok v podstate predstavujú schválené príjmy štátneho rozpočtu na rok 2004. Vláda teda neprináša nič nové v tomto závažnom zákone štátu. Po tomto konštatovaní sa okamžite naskytá otázka, kde sú zdroje, ktoré vláda medializovala pri prijímaní protiľudových zákonov.

Pokiaľ sa týka výdavkov, odborníci poukazujú na riziko v ich nastavení a ďalšie riziko vidia v skutočnosti, že skryte smerujú aj mimo verejných financií. Celkové výdavky v čiastke viac ako 320 mld. v porovnaní s tohtoročným schváleným rozpočtom vzrastú o 3,1 %. Väčšina z nich pôjde opäť do spotreby, na platy zamestnancov verejnej správy, ich poistné, sociálne dávky, verejné služby a štátny dlh. Na investície pôjde niečo viac ako 40 mld. Rozvojový impulz považujem za nedostatočný.

Slovensko nezachráni KIA ani ďalšie individuálne investície tohto druhu. Ak sem prichádza investor, pýtam sa: Budeme tzv. automobilová veľmoc? Podľa pána podpredsedu vlády a ministra financií možno len na 10 rokov, pokiaľ nám neodíde ďalej na východ. Pokiaľ to, samozrejme, bude pre zahraničného investora rentabilné, tu ostane. Už dnes sme svedkami toho, že zamestnanci Volkswagena začali so štrajkovou pohotovosťou. Dôvodom je aj neúspešné kolektívne vyjednávanie o náraste miezd v budúcom roku.

Pozrime sa, kde zahraničný kapitál pretiekol, lepšie povedané, čo sme vypredali. Sú to predovšetkým bankový sektor, plynárenstvo, energetické rozvody, preprava ropy a finančné inštitúcie. Teda je umiestnený v oblastiach, ktoré nemôžu byť stratové, najmä z dôvodu monopolného postavenia na slovenskom trhu. Ako príklad tu uvediem zisk rafinérskej spoločnosti Slovnaft za 9 mesiacov tohto roka, ktorý dosiahol 9,23 mld. Sk, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím nárast o viac ako 200 %. Ešte vyšší medziročný nárast zaznamenal Slovnaft v prípade prevádzkového zisku, ktorý k 30. septembru predstavoval 9,19 mld. A oproti jeho hodnote z rovnakého obdobia, keď vlani dosiahol 2,34 mld. korún, vzrástol až o 292 %. Tržby z predaja spoločnosti za príslušné obdobie dosiahli 50,5 mld. Rafinéria za prvé tri štvrťroky tohto roka vyprodukovala pridanú hodnotu 13 mld. v porovnaní s vlaňajšími 7,6 mld. S takýmto štátnym podnikom a podobným by sme nemali problém zostaviť výborný štátny rozpočet. Takto zisk ide von zo Slovenska niekam inam. Vláda nám potom predkladá to, čo máme pred sebou. Aj keď z tejto sumy idú príjmy aj do štátneho rozpočtu v podobe dane, samozrejme, z pridanej hodnoty, spotrebnej, ako aj dane zo zisku, na druhej strane vysoké príjmy sa prenášajú do výrobných nákladov ako vstupy, takže v konečnom dôsledku zase na to doplatí iba občan.

Výdavková časť zreteľne zobrazuje šafárenie vlády. Ako možno očakávať štedrejšie prerozdeľovanie prostriedkov v rámci štátneho rozpočtu na prospech občana, keď vyše 30 mld. Sk sa použije na splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi. Táto čiastka predstavuje takmer 10 % všetkých výdavkov navrhovaného štátneho rozpočtu na budúci rok.

Je slovenskou raritou, že za nevýhodne dohodnuté úvery, ktorých splácanie posledné roky doslova gniavi ekonomiku štátu, nebol nikto braný na zodpovednosť. Všetko sa skrýva za kolektívne rozhodnutie vlády bez osobnej zodpovednosti. V tejto súvislosti upozorním na doslova ignorantský prístup vlády v poskytovaní štátneho príspevku poberateľovi hypotekárneho úveru z prostriedkov štátneho rozpočtu na rok 2005, kde sa určuje ročne vo výške 0 %. Ďalší komentár k tomu je zbytočný.

Keď sa pozriem na rozpočet ako celok, musím konštatovať, že nevytvára podmienky v krátkodobom horizonte na prekonanie súčasného krízového stavu vo všetkých oblastiach spoločenského života a neumožňuje ani priemernú pozíciu Slovenskej republiky medzi členskými krajinami Európskej únie. Napokon, samotný predkladateľ za vládu podpredseda vlády a minister financií pán Mikloš v súvislosti s rozpočtom vyhlásil, že všetky rezorty pociťujú nedostatok prostriedkov. Po vstupe do Európskej únie slovenský občan je v rámci eurozóny žobrákom. Chcem opakovane zdôrazniť, že Slovensko nebolo pripravené na vstup do Európskej únie a návrh rozpočtu na budúci rok nepredpokladá zásadnú zmenu tejto pozície ani po našom vstupe. Rozpočet neumožňuje zásadne zvrátiť nepriaznivé ukazovatele, ktoré moje konštatovania potvrdzujú. Ako príklad uvádzam kúpnu silu na Slovensku, ktorá dosahuje len 51 % priemeru EÚ, hodina práce na Slovensku má takmer osemkrát nižšiu cenu ako v susednom Rakúsku. Čo považujem za najhoršie, dlh na jedného obyvateľa sa zvyšuje a v súčasnosti už predstavuje 3 520 USD. S týmito priepastnými rozdielmi chceme byť rovnocenným partnerom Európskej únie? Žiaľ, asi nie.

A ako na túto alarmujúcu skutočnosť reaguje návrh rozpočtu na rok 2005. Keď k doterajšej úrovni miezd na Slovensku pridáme zníženie životnej úrovne v dôsledku prijatých antisociálnych zákonov a predpokladané zvýšenie cien pre domácnosti v roku 2005, treba výdavkovú časť štátneho rozpočtu na rok 2005 zvýšiť o finančné prostriedky na vytlačenie žobračeniek pre väčšinu obyvateľov Slovenska. Na Slovensku vinou hospodárenia tejto vlády je takmer zlikvidovaná stredná vrstva, viac ako 20 % občanov sa ocitlo na hranici chudoby. Od januára zdražie plyn pre domácnosti v priemere o takmer 12 %. Mesačné náklady domácností na plyn sa od januára zvýšia u niektorých až na 700 a viac korún v závislosti od spotreby. Nejde o jediné zdražovanie, ktoré v januári príde. Známe sú už ceny elektriny, ktorá vzrastie v priemere o 2,4 %. Vyššie ceny za plyn sa prejavia aj v nákladoch za teplo, teplárne oznámia nové ceny pravdepodobne až koncom roka, rásť má cena vody, zvyšujú sa poplatky v zdravotníctve, novým spôsobom výpočtu sa znížia novopriznávané dôchodky. Obávam sa, že Slovensku hrozí v tomto smere sociálny kolaps.

Dovoľte mi niekoľko poznámok k tzv. rozhodujúcim prioritám k návrhu štátneho rozpočtu. Zámerne hovorím o tzv. prioritách, pretože pre napr. dlhodobo financovane poddimenzované školstvo vyčlenené objemy finančných prostriedkov nevytvárajú predpoklady na zvrátenie tohto neprijateľného stavu. Táto vláda absolútne nezvláda vytváranie podmienok pre výchovu a vzdelávanie. Zvýšenie výdavkov na regionálne školstvo z 39,8 mld. na 42,3 mld. a na vysoké školstvo z 11,1 mld. na 12,8 mld. Sk je v silnej konkurencii štátov eurozóny úplne neprijateľné. Pre ilustráciu uvádzam, že európske krajiny pre potrebu školstva vyčleňujú spravidla od 5 do 6 % z HDP. Objem výdavkov na vysoké školy by mal v roku 2005 dosiahnuť podiel 0,9 % z HDP, kým v tomto roku je rozpočtovaný na 0,7 % z HDP. Zvýšenie na úrovni 0,2 % je v tomto kontexte, myslím si, veľmi slabé.

Pri rozpočte školstva sa ešte trochu zastavím. Mám výhrady nielen ku kvantite, ale aj ku kvalite zostavenia tejto rozpočtovej kapitoly. Na poskytovanie výchovy a vzdelávania na základných a stredných školách a zabezpečenie ich prevádzky ministerstvo školstva požaduje 29,9 mld. Na prvý pohľad je to vysoká suma. Avšak ak túto položku berieme do úvahy ako súčasť kapitoly Národný program výchovy vzdelávania mládeže, kde je rozpočtovaných 31,3 mld., vidíme, že na obslužné alebo nadstavbové ciele je rozpočtovaných viac ako 1,4 mld. korún.

V samotnej kapitole považujem za nesprávne rozdelenie rozpočtových prostriedkov určených na informatizáciu školstva do dvoch programov a jedného podprogramu, a to programu Informatizácia regionálneho školstva Infovek. Tú položku v čiastke 332,4 mil. považujem za podhodnotenú. Ak chceme dosiahnuť splnenie cieľa, ktorým je preškolenie 80 000 učiteľov regionálneho školstva, zabezpečenie širokopásmového pripojenia na internet pre 3500 škôl a zabezpečenie softvérového riešenia pre 1 500 škôl, považujem rozpočtované prostriedky za nedostatočné. Na druhej strane sa v rozpočte objavuje program Informačné zabezpečenie programov, ktorý si kladie za cieľ pokračovať v roku 2005 s experimentálnym prepojovaním informačných systémov regionálneho školstva a zvýšiť experimentálne prepojenie oproti tomuto roku o 20 %. V tomto programe považujem návrh rozpočtovaných prostriedkov za vysoký, a to vzhľadom na nekonkrétnosť cieľa.

Môj odmietavý postoj k takto rozpočtovaným prostriedkom v kapitole ministerstva školstva vyplýva aj z toho, že ďalších 35,4 mil. korún je v návrhu rozpočtovaných na štátny program ministerstva s názvom Budovanie informačnej spoločnosti. Suma je vyčlenená na takto charakterizovaný cieľ financovať štátny program v súlade s plánom a disponibilnými zdrojmi na rok 2005, v prípade prijatia nového zákona o vede a technike transformovať štátny program v súlade s týmto zákonom.

Komunistická strana Slovenska podporuje a bude podporovať také informačné programy v oblasti školstva, ktoré prispejú ku skvalitneniu vyučovania, následne prinesú vyššiu konkurencieschopnosť našej pracovnej sily a prinesú tiež kvalitatívne nové prvky do riadiacich procesov. Odmietame však podporovať drahé experimentovanie tam, kde možno aplikovať vyvinuté riešenia. Ak by sme totiž efektívne aj v minulosti využívali prostriedky vložené do informatizácie, určite by sa v rozpočte znižovali prostriedky na mnohé obslužné programy v kapitole ministerstva školstva. Ako príklad uvediem v rámci programu Zabezpečenie funkčnosti systému výchovy a vzdelávania cieľ v roku 2005 vydať a zabezpečiť distribúciu Pedagogicko-organizačných pokynov v celkovom počte 18 500 kusov, príliš nenáročný cieľ v programe, ktorý požaduje na zabezpečenie funkčnosti systému 249,7 mil.

Ak už hovorím o programoch v rezorte školstva, jedna poznámka k rozpočtovaniu športu. Z hľadiska podpory športu je nedostatočne podporený Národný program rozvoja športu, hlavne pokiaľ ide o program Šport pre všetkých a záujmová činnosť na školách, kde je navrhovaná výška rozpočtovaného príspevku 80 mil. Sk, a program Materiálno-technický rozvoj športu, kde je navrhnutých 200 mil. Uvedené navrhované prostriedky nepribližujú šport pre všetky skupiny obyvateľstva, čo bude mať v budúcnosti následky na jeho zdravotnom stave.

Pokiaľ sa týka vedy a techniky, nechcem sa doširoka zaoberať touto oblasťou, pretože kolega Ondriaš z nášho klubu poslancov vyjadril naše stanovisko a podporujem jeho pozmeňujúci návrh. Chcem upozorniť vládu, že Lisabonská stratégia hovorí o podiele HDP vo výške 3 % na rozvoj vedy a techniky. Je to správna cesta, pokiaľ výsledky výskumu budú aplikované tak, aby cyklus výskum, vývoj, výroba a využitie dosiahol na Slovensku synergický efekt v tom, že sa bude výrazne zvyšovať životná úroveň a kvalita života. Bolo by trestuhodné bez efektu pre obyvateľov Slovenska odovzdávať výsledky výskumu ďalej mimo Slovenskej republiky, na ktorých by naši občania neprofitovali.

Niekoľko slov k ďalšej priorite, k poľnohospodárstvu. Nebudem rozvádzať navrhovaný stav tejto kapitoly. Súhlasím s kolegom Maxonom z HZDS a s radosťou som podpísal jeho pozmeňujúci návrh, kde navrhuje zvýšiť priame platby pre poľnohospodárov na úroveň 60 % ich priemernej úrovne v pôvodných 15 členských krajinách EÚ, vláda počíta s doplatkami len do výšky 54 %, rozdiel 6 % predstavuje zhruba 780 mil., ktoré by mohli naši poľnohospodári dostať. Poviem iba jednu poznámku. Predstavte si situáciu, keby v období do roku 1989 prišlo z Moskvy z RVHP obdobné nariadenie, podľa ktorého náš štát nemôže dotovať poľnohospodárstvo do takej výšky ako okolité štáty. Vtedy by to bol zločin komunizmu, ekonomická sabotáž voči národu, teraz to nazývame dohodnuté podmienky s Európskou úniou.

Vyzývam vládu, aby do troch rokov pripravila rozvoj poľnohospodárstva tak, aby rozpočet na rok 2008 už počítal so 100-percentnou výškou platieb pre našich poľnohospodárov.

Chápem poľnohospodárstvo v dvoch základných rovinách, ako produkciu nezávadných kvalitných a cenovo dostupných potravín a v druhom rade ako ochranu a tvorbu životného prostredia. Verím, že vláda, ktorá sa oháňa týmito atribútmi, moju výzvu s radosťou zrealizuje.

Kapitola dopravy predstavuje výkladnú skriňu amatérskeho postupu vo vládnutí súčasnej vlády. Každým dňom čítame správy, ktoré terorizujú občanov v oblasti dopravy. Pred pár dňami denná tlač informovala o tom, že MHD v Bratislave hrozí kolaps a jej koniec, nakoľko jej chýba viac ako miliarda. O niekoľko dní neskôr sme do parlamentu dostali výzvy Zväzu autobusovej dopravy v Nitre, upozorňuje, že ak nedôjde k rýchlemu riešeniu dofinancovania výkonov, naštartovaniu dopravnej reformy, hrozí o. i., že sa zrúti jednotný garantovaný systém sociálnych zliav z hromadnej autobusovej dopravy. Zľavy majú celoštátny charakter a spôsobujú úbytok tržieb. Tento úbytok, objednaná zľava by mala byť adresne uhradená v plnom rozsahu dopravcovi, a to zo zdrojov štátneho rozpočtu, ktoré by priamym transferom účelovo prešli na VÚC.

Nebudem sa však zaoberať iba autobusovou dopravou, chcel by som poukázať na železničnú dopravu. Od 1. januára 2005 vláda pripravuje rozdelenie Železničnej spoločnosti na dve akciové spoločnosti vykonávajúce činnosti v osobnej a nákladnej doprave s následnou privatizáciou nákladnej dopravy.

Krátko po nástupe tejto vlády som vyslovil obavy o transparentnosť krokov, ktoré minister dopravy uskutočňuje, a o skrytých zámeroch vlády v oblasti železničnej dopravy. V súvislosti s krokmi v doprave mi o. i. minister garantoval za vládu Slovenskej republiky, že bude vybratý taký spôsob transformácie, ktorý bude prínosom a pozitívny, výhodný pre všetkých občanov Slovenskej republiky.

Rozdelením Železničnej spoločnosti sa zvýši armáda nezamestnaných o ďalších 1 500 pracovníkov. Vládu to však nezaujíma. Na čo aj? Možno sa týmto priblíži k jej cieľu dosiahnuť rekordnú najvyššiu nezamestnanosť v 25-člennej Európskej únii, keď teraz v nej máme iba druhú najvyššiu nezamestnanosť. Jediné, čo môžem na vláde obdivovať, je jej obrovská schopnosť vyrábať generálnych riaditeľov. Mali sme tu jedného generálneho riaditeľa Železníc Slovenskej republiky, dnes ich máme dvoch a po januári ich budeme mať štyroch. V tejto súvislosti mi prichodí parafrázovať slová Milana Lasicu a Júliusa Satinského, ktorí hovorili, že občania, ktorí neboli ministrami, aby sa hlásili u súdruha Žinčicu v miestnosti č. 13. Teraz to môžeme inovovať, že občania, ktorí ešte neboli generálnymi riaditeľmi Železničnej spoločnosti, aby sa hlásili u pána Mikuláša Dzurindu v centrále SDKÚ. Keby počet generálnych riaditeľov skutočne zabezpečoval vyššiu kvalitu a komfort dopravy pre občanov, je to v poriadku, ale táto vláda zabezpečí vyššiu kvalitu a komfort iba pre štyroch ľudí blízkych SDKÚ, ktorí ako generálni riaditelia sa budú voziť v bavorákoch, čo im ťažko skúšaní občania opäť zaplatia.

Napriek určitému navýšeniu prostriedkov pridelený bežný transfer Železniciam Slovenskej republiky umožní prežiť iba na úrovni jednoduchej reprodukcie. V kapitálových transferoch na modernizáciu železničných dopravných ciest zo štátneho rozpočtu na rok 2005 nebudú pridelené žiadne prostriedky. V dôsledku toho bude nutné pozastaviť investície, ktoré sú z prostriedkov Európskej únie, a spomalí sa príprava projektov na investície financované z európskych fondov. Skúsenosti potvrdzujú, že zastavenie a spomaľovanie investícií má aj ďalšie ekonomické dôsledky, ale aj vážne sociálne dôsledky. V dodávateľských firmách je to najmä nevyplácanie miezd a zníženie zamestnanosti. Na túto skutočnosť poukazuje aj Odborové združenie železničiarov. Návrh rozpočtu v roku 2005 neprispeje k riešeniu kritickej situácie v železničnej doprave. Jediným možným systémovým riešením bude zásadná zmena štátnej dopravnej politiky, ktorá zrovnoprávni podmienky na dopravnom trhu pre všetky druhy dopravy a prispôsobí financovanie železničnej dopravy v Slovenskej republike k európskemu štandardu.

Vážené dámy, vážení páni, podporím iba taký návrh rozpočtu, ktorý bude rozvojový pre ekonomiku Slovenska a súčasne zohľadňujúci oprávnené požiadavky a potreby občanov hlavne v sociálnej oblasti. Žiaľ, tento návrh zákona o štátnom rozpočte mi nedáva možnosť hlasovať zaň, preto budem hlasovať proti nemu. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Polka.

L. Polka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vzácni kolegovia, dovoľte, aby som sa hlboko sklonil pred vašou trpezlivosťou a vytrvalosťou, tých, ktorí sú odhodlaní vypočuť si niekoľko kritických poznámok k predloženému návrhu štátneho rozpočtu.

Predstavitelia vlády Slovenskej republiky niekoľkokrát zdôraznili, že štát je zlým hospodárom, čím odôvodňovali predovšetkým niektoré privatizačné projekty. S týmto tvrdením možno len súhlasiť, čo potvrdzuje aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátneho rozpočtu. Tvrdenie o zlom hospodárovi však potrebuje aj dodatok, čo so zlým hospodárom, presnejšie, čo s jeho reprezentantmi. Diskusia nad štátnym rozpočtom je tým vhodným momentom, aby sme si povedali, či s jednotlivými kapitolami hospodárime skutočne efektívne, zodpovedne, v duchu predvolebnej rétoriky a v duchu programového vyhlásenia vlády. Po šiestich rokoch poslancovania, či už závislého alebo nezávislého, som si zvykol čítať len a len z kapitol, ktoré nazývame aj kapitolami silových rezortov.

Pokiaľ ide o niekoľkomesačné mediálne, ale aj poslanecké meditácie a úvahy o presadzovaní regionálnych požiadaviek, chcem vás ubezpečiť, že nemám žiadne regionálne pozmeňujúce návrhy, aj keď som osobne presvedčený o úplnej legitimite práva poslanca nastoľovať akékoľvek zmeny vo vládnom návrhu, či už sa budú dotýkať dažďových pralesov v Brazílii a ich dopadov na Slovensko alebo "diaľničných obchvatov Turzovky", ako to odhalilo jedno čítané slovenské médium. Spomeniem len tak mimochodom pre toto médium alebo pre niektorých záujemcov, že ak chce Turzovčan vidieť autostrádu, musí ísť do Trenčína alebo do Ružomberka, pretože cez Turzovku ide cesta II. triedy, čo je v pôsobnosti vyšších územných celkov.

Rád by som sa však vrátil do tajov rozpočtovej kapitoly ministerstva vnútra. Jej príjmová časť reprezentuje 843,4 mil. korún, pričom ministerstvo vnútra, podotýkam, ministerstvo vnútra, nie Policajný zbor niekoľkokrát hrdo hlási a oznamuje svetu, že akcia Jastrab priniesla 24 mil. na pokutách za 5 pracovných dní. Hovorí sa o príjmoch z pokút, hoci vôbec nehovorím za ich zvyšovanie alebo za nejaké navyšovanie ich počtu.

Chýba mi tu realistický odhad, prečo je toľko alebo onakoľko pokút a prečo dokážu policajti za 5 dní vybrať 24 mil. a čo robia policajti ďalších 360 dní. Dostávajú plat, tvrdia, malý. Súhlasím s nimi. Mnohí z policajtov majú skutočne malý plat, ale je tu ďalších 360 dní. Netvrdím, že by mali mať násobky tých pokút, ale realistický odhad na výber pokút mi tu absolútne chýba. Chýba mi tu reálny pohľad na hodnotu nepotrebného majetku, predovšetkým majetku, ktorý sme vybudovali na hraniciach budúcich štátov Európskej únie, od Čunova po Duklu, od Čunova po Čiernu nad Tisou. Chýba mi reálne zhodnotenie kapitol, aký je pomer príjmov a výdavkov pri vydávaní, podľa mňa veľmi uponáhľanom vydávaní eurodokladov. Takmer každoročné zmeny niektorých dokladov nie sú podmienené požiadavkami Európskej únie, ale skôr neskrývaným záujmom o obchodné aktivity v tejto oblasti. V tej súvislosti som požiadal ministra financií a generálneho prokurátora o preskúmanie zákonnosti postupu niektorých útvarov Policajného zboru, ktoré za plnenie svojich konkrétnych, zo zákona uložených úloh vnucujú organizátorom kultúrno-spoločenských podujatí a športových podujatí zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka s konkrétnymi taxami za hodinu služby policajta, koňa, psa či kilometráž auta. Zaujíma ma, kam idú tieto prostriedky a takto získané prostriedky akou daňou sú zdaňované.

Kapitola o výdavkoch má dvojaký charakter. Sú to bežné a kapitálové výdavky. Obidvoje svedčia o úplnom nedostatku akejkoľvek stratégie v míňaní peňazí daňových poplatníkov, bežnými výdavkami pretečie 7,234 mld. na mzdy, platy, služobné príjmy a ďalšie náležitosti policajtov.

Pred niekoľkými dňami sme tu vajatali nad výškou hodnostného. Napriek tomu, že v máji sme schválili dorovnanie hodnostného na hodnostné vojakov, aby kapitán Armády Slovenskej republiky bol rovnako ohodnotený ako kapitán v Policajnom zbore Slovenskej republiky, sme zvážili a znížili toto ich hodnostné na 10 % pôvodného, čo činí celkom 109 mil., 30 % by činilo 328 mil., 50 % by činilo 546 mil. a tých 100 % pôvodne schválených by činilo 1,93 mld. Sú to skutočne veľké peniaze a ťažké ich je v Štátnej pokladnici hľadať. Ročne však chýba 1 000 až 1 500 policajtov. Z rozličných dôvodov predovšetkým to považujem za nedostatok v personálnej stratégii a v personálnej koncepcii ministerstva vnútra, pretože v krajoch a v regiónoch, kde je 20-percentná a väčšia nezamestnanosť, nájsť niekoho ochotného slúžiť, a to v čase, keď 600 colníkov museli prepustiť zo služieb, je mi to prinajmenšom čudné. Ale ak by sme narátali tento plat 1 000 až 1 500 policajtov, dostaneme sa k sume 264 mil. až 396 mil., čo by vyriešilo hľadaný problém, to ťažko skúšané hodnostné. Policajti boli v očakávaní, že im to hodnotné schválime, tešili sa na to, napriek tomu sme nevedeli túto tabuľku im dorovnať. Tie peniaze, ktoré sa ušetria na policajtoch - nepolicajtoch, sa nevracajú do Štátnej pokladnice, ale sa realizujú v podobe rozličných odmien, vo výške 500 až 1 000 korún na obvodnom oddelení alebo 100 000 až 150 000 na príslušne vysokých funkciách na ministerstve vnútra alebo v Prezídiu Policajného zboru.

Pozrieme sa na niektoré ďalšie výdavky. Rozpočtovaná je suma 2,412 mld. na tzv. obstarávanie kapitálových aktív. Tieto sú určené napr. na výstavbu Rádiokomunikačnej siete Sitno v hodnote 250 mil. a dostavbu rádiokomunikačnej siete, doklady Európskej únie v hodnote 737 mil., začatie budovania analyticko-koordinačného centra v sume 100 mil., v programovom rozpočtovaní v ďalšej sume v celkovom obsahu 300 mil. Zároveň však veľa toho sa rozpočtuje, výpočtová technika za 228 mil., spojovacia technika za 336 mil. a investičná výstavba za 374 mil. Kde sa podelo tých 100 mil., kde sú skryté, pretože analyticko-koordinačné centrum je podľa mňa výpočtová analytická technika a investičná výstavba? To je efektívne plánovanie v rezorte.

Úrad pre verejné obstarávanie musel zrušiť rozhodnutie ministerstva vnútra o niekoľkých desiatkach miliónov na vypracovanie koncepcie ochrany východnej hranice. Pre jej netransparentnosť alebo netransparentnosť podmienok je otázne, akú transparentnosť vykazoval nákup Oplov za vyše 50 mil., bez uplatnenia transparentnej verejnej súťaže, akú transparentnosť vykazuje okolo 30 mil. vynaložených na personálny audit na ministerstve vnútra. Spomínam si, že keď zo skupiny okolo pána Beblavého robili audit, tak z ministerstva vnútra boli vypoklonkovaní s tým, že tam je všetko tajné. Pán minister minule ma tu hodnotil, že tu prezentujem povinné folklórne tance opozície. Mimochodom, jediný tanec, ktorý som v tomto parlamente videl, bol asi v roku 1995 alebo roku 1996, keď tancovali niektorí predstavitelia opozície okolo tohto pultíka, okolo bývalého riaditeľa SIS, ktorého sláva a nevinnosť o chvíľu Jurka Jánošíka predčí v dôsledku našich orgánov činných v trestnom konaní alebo ich efektívnosti práce. To sú fakty, a nie tančeky opozície, pretože stanovisko NKÚ hovorí jednoznačne, dovoľte, aby som citoval, že: "Poznatky z kontrol vykonaných v rezorte ministerstva vnútra preukázali rezervy najmä v oblasti hospodárnejšieho vynakladania prostriedkov štátneho rozpočtu, pri obstarávaní tovarov a služieb prevažovala metóda obstarávania, rokovacie konanie bez zverejňovania, ktorá je najmenej transparentnou metódou obstarávania, rezort vnútra v niekoľkých prípadov uzatváral s externými organizáciami zmluvy na služby, na ktoré má vlastné kapacity." Keby NKÚ nebol len organizáciou upozorňujúcou, ale aj konajúcou dôsledne, to by boli tančeky. Je pozoruhodné, že v polemickej kauze preneseného výkonu kontroly na VÚC Trnava NKÚ nekompromisne oznámil tieto skutočnosti orgánom činným v trestnom konaní. V prípadoch nehospodárnosti na niektorých ministerstvách filozoficky medituje nad rozsahom svojich kompetencií.

Z pohľadu občana je čítanie v kapitole o výdavkoch skutočne excelentné, 350 mil. na riadiacu činnosť Prezídia Policajného zboru, 861 mil. na boj proti organizovanému zločinu, 131 mil. na boj proti korupcii. Na celú ostatnú činnosť, ktorú polícia vykonáva, je rozpočtovaná 1 mld. Je to skryté v stovkách prierezovo, údajne prierezovo v materiálno-technickom zabezpečení a servisno-technickej podpore. Ale vedľa toho je zvlášť vynaložených a vyčlenených napr. na vzdelávanie policajtov, stredoškolské a vysokoškolské, 440 mil., na ochranu ústavných činiteľov 441 mil., 86 mil., dámy a páni, je vynaložených na odhaľovanie vlastnej trestnej činnosti policajtov. Občan, neboj sa. Kým som v budove Národnej rady, stará sa tu o nás niekoľko desiatok ochrankárov. Keď opustíme budovu, človeče, pomôž si, ako vieš. Občan, neboj sa.

Za 10 mesiacov tohto roku, dámy a páni, občania oznámili 110 424 trestných činov, z čoho bolo doteraz objasnených 41 203 trestných činov, čo napriek enormnej snahe Prezídia Policajného zboru nevykazovať to v percentách predstavuje 37,3 %. Taká nízka miera objasnenosti v Policajnom zbore nebola, to nepamätám. Aká je výpovedná hodnota, o tom ministerstvo vnútra nechce hovoriť, nechce počuť, tvrdí, že to nie je v dosahu. Ale, dámy a páni, to je len kriminalita, ktorú polícia zistila, ktorú občania nahlásili. A musíme tu ešte kalkulovať s kriminalitou tzv. latentnou alebo s kriminalitou, ktorú občan, by som povedal, už v stave zúfalstva ani neohlasuje, pretože pivničné priestory v Petržalke alebo v iných častiach Bratislavy, na to už ľudia si zvykli, že sú proste vykrádané. A načo by to hlásili, keď maximálne sa im dostane do uší uštipačných poznámok od príslušného policajného orgánu, ako si to zabezpečili? To súvisí s majetkovou trestnou činnosťou, v ktorej bolo nahlásených 65 022 prípadov, z ktorých bolo objasnených 11 882, čo činí 18,2 %. Krádeže vlámaním sú vo výške 19,8 % a najúžasnejšie číslo majú krádeže áut, kde zo 4 975 ukradnutých áut bolo objasnených krádeží 772, čo je 15,5 %. Potom sa tu čudujeme nad stanoviskami Asociácie poisťovní a nad konaním jednotlivých poisťovní, ktoré rok čo rok zvyšujú dávky za poistné, pretože sú nútené vyplácať tieto poistné udalosti.

Napriek týmto číslam zaznel z ministerstva hlas, že tento rok bude najlepší v histórii Policajného zboru, ale rovnako zaznel ten istý hlas, ktorý hovorí, že ministerstvo je inštitúcia a ministerstvo neuvažuje. Tak beriem tento argument ako skutočný argument. Napriek tomu treba ale skutočne zložiť hold policajtom, pretože dokázali objasňovať na 70 % násilnú kriminalitu, 72 % vraždy, znásilnenia na 78 %. A skutočne je pozoruhodné, že policajti, ktorí robia gro tejto najťažšej práce, nie sú na tlačových konferenciách, ale v tých zložitých ťažkých podmienkach, v tých otrasoch, ktoré znamenajú pre nich reformy, dokázali takýmto spôsobom dostáť svojej práce.

Hovoril som o 737 mil. a rádovo to potom ide do 1,2 mld. na vydávanie rozličných eurodokladov. Niekoľkokrát sme tu posúvali a prerokúvali zákon o vyčlenení vydávania dokladov z Policajného zboru. Každoročne to odkladáme, odsúvame to. Isteže bude potešením pre občana, keď na svoju škodovečku roku výroby 1980 si bude môcť zakúpiť európsku ŠPZ. A Bodrík z Marikovej sa bude tešiť, že môže dostať europas a môže chodiť po svete. Rovnaká je radosť občana, keď sa môže ísť odfotiť do okresného mesta, dostane do mesiaca EÚ kartičku, ktorá mu umožní ľahko a bez problémov cestovať po Európe až na Madeiru. Komu nebude stačiť kartička, môže si vybrať z niektorých variantov europasov, s vydávaním ktorých sme začali a ktoré každoročne obnovujeme, a môže svoje sociálne dávky roztrieskať na plážach Floridy alebo Cancúnu. Pokiaľ ide o europasy, ideme vyrábať pasy, by som povedal, najpasovatejšie v Európskej únii, pretože budú mať niekoľko identifikačných znakov, čo, samozrejme, primerane zdražuje ich výrobu. Mimochodom, o nejakých výdavkoch na boj proti terorizmu nie je v kapitolách ani zmienka, asi sú niekde skryté. V tej súvislosti by som chcel povedať, že už dlhé roky sa pokúšam, či už tu alebo aj na iných pozíciách, vniesť aspoň do rozpočtových kapitol silových rezortov aspoň zmienku o tom, aby občan vedel, čo stojí jeden vyšetrovací úkon, čo stojí jeden výjazd, čo stojí príprava jedného dopravného policajta, príprava jedného vyšetrovateľa a podobne. Absolutizovať rozpočtové pravidlá a rozpočtovať aj takýto špecifický rezort všeobecnými rozpočtovými pravidlami je trošku zložité a nič nehovoriace.

Opakovane hovoríme o nedostatku policajtov vrátane nedostatkov ich vzdelávania, ale čuduj sa svete, na Policajnej akadémii prijímajú do ročníka 65 až 70 civilných uchádzačov pri počte 1 400 prihlásených. Pritom po Slovensku existuje nespočetne veľa inštitúcií, ktoré poskytujú rozličné formy vzdelávania vysokoškolského, bakalárskeho a následne magisterského za peniaze. Som presvedčený, že týchto 1 400 uchádzačov okrem tých neprijatých by rado prispelo na činnosť Policajnej akadémie a samotného rezortu, ak by mohli si toto štúdium istou formou zaplatiť alebo priplatiť. Najhroznejšie na celej veci je a svedčí o absolútnom nedostatku stratégie koncepcie v personálnej práci, že takmer absolventi počas štátnych záverečných skúšok ešte nevedeli, či a na akom poste ostanú v polícii, ešte nemajú uzatvorené prijímacie konanie, po piatich rokoch štúdia.

Viackrát sa tu spomínal problém východnej hranice. Hovorí sa o 2 mld. investícií. Som optimista a verím, že na Ukrajine prebehnú hlbšie demokratické premeny a že sa Ukrajina vyberie cestou prozápadnej orientácie. A, samozrejme, schengenská hranica asi niekoľko rokov medzi Slovenskom a Ukrajinou bude. Ale chýba mi akákoľvek koncepcia spolupráce s Poľskom, s Maďarskom, ktoré majú s nami štvornásobne, možno päťnásobne dlhšiu hranicu. A nevieme, čo sa tam vlastne bude diať. Odmietame a kategoricky odmietame účasť europolicajtov na tejto hranici, údajne z dôvodu, že slovenskí policajti sú dostatočne schopní túto hranicu uchrániť, za 2 mld. zo Schengenu, bodaj by to tak nebolo. Ale skôr tu mám pocit, že tu ide o záujem o investičné celky na východnej hranici medzi samotnou ochranou hranice. Podobne, aj keď si pozriete výdavky alebo teda príspevky z fondu PHARE v celkovom objeme 55 mil., predstavujú asi 0,2 % celkových výdavkov z rozpočtu.

Pokiaľ ide o zábavné čítanie, už to bolo niekoľkokrát medializované, v časti návrhu výdavkov na roky 2005 až 2007, myslím si, že aj pre túto snemovňu by bolo nedôstojné, aby sme sa zaoberali niektorými údajmi. Rozložiť napr. 18 zločineckých a organizovaných skupín už svojou formuláciou dáva príčinu na strach, pretože som v niekoľkých organizovaných skupinách, ale ani jedna z nich nie je zločinecká. Myslím, že členstvo v TJ Tatran a podobné asi ešte nebudeme rozkladať. Myslím si, že hrozný údaj o tom, že ministerstvo plánuje zachrániť 5 840 údajov, nikto z nás nebude brať vážne a že to ponecháme na mediálnu tému.

Dámy a páni, zmyslom môjho príspevku nie je a nebolo kritizovať políciu za jej prácu, naopak, slovenská polícia napriek všetkým reformám a politickým otrasom zodpovedne plní svoje úlohy, nad rámec svojich rozpočtových možností. Chcel som len poukázať na to, na čo nesmelo poukazuje aj stanovisko NKÚ, aj stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie, že niektoré rezorty so svojimi prostriedkami nehospodária efektívne a účelne.

A ak som, dámy a páni, v úvode hovoril o tom, že nechceme predkladať žiadne regionálne návrhy ani nehodlám sa nejako regionálne tu vybíjať, dúfam a pevne verím, že pozmeňujúci návrh, ktorý smeruje k zabezpečeniu prostriedkov vo Vysokých Tatrách, nebudete považovať za regionálny, Tatry sú asi všetkých nás spoločné, nielen Tatrancov a najmä nielen rozličných ochranárskych organizácií.

Takže dovoľte, aby som predložil jeden pozmeňujúci návrh. V prílohe č. 8 Účelové prostriedky kapitoly štátneho rozpočtu na rok 2005 sa v kapitole ministerstva školstva dopĺňa položka v nasledovnom znení. V riešení následkov veternej smršte v školách a v školských zariadeniach 30 mil. korún uvedenú zmenu je potrebné premietnuť do celkovej sumy účelových prostriedkov kapitoly ministerstva školstva a do celkovej sumy účelových prostriedkov v kapitolách na rok 2005. Účelovo určené prostriedky sa premietnu v prílohe č. 4 Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2005 v kapitole ministerstva školstva, v programe 078 Národný program výchovy a vzdelávania mládeže v sume 300 000 korún.

Odôvodnenie máte k dispozícii. Pán spravodajca, nech sa páči.

Vážený pán podpredseda, skončil som. Škoda, pán minister, že ste prišli až po mojom vystúpení.