B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kovarčík, nech sa páči.

J. Kovarčík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády. Dovoľte mi pár pripomienok k predkladacej správe a návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005 - 2007. Nový model rozpočtovania spočívajúci v trojročnom plánovacom cykle má popri výhodách aj zjavné nevýhody tak pre prvý ako aj druhý stupeň samosprávy, ktoré možno zhrnúť nasledovne: a) možný zlý odhad plnenia príjmov rozpočtu, napríklad jasne sme videli príklad v roku 2003, spôsobí obrovské riziká pre finančné plánovanie v samospráve, b) zjavný pokus prispôsobiť rozpočtový systém štátu vstupom Slovenskej republiky do Európskej menovej únie spôsobený plnením takzvaných maastrichtských kritérií spôsobí veľmi vážne problémy v oblasti odstraňovania regionálnych problémov a rozdielov vzhľadom na nutnosť šetrenia vo výdavkovej oblasti štátneho rozpočtu a teda aj v oblasti obmedzovania stimulov podporujúcich vstup zahraničného kapitálu do takto postihnutých oblastí. Pritom Európska únia ani v rámci prístupových dokumentov neurčuje Slovenskej republike termín vstupu do Európskej menovej únie. V návrhu rozpočtu chýba vôbec akákoľvek zmienka o mechanizme odstraňovania medziregionálnych rozdielov, ktoré v žiadnom prípade nemôžu a ani neriešia pripravený systém finančnej decentralizácie. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2005 až 2007 teda len potvrdzuje absenciu potenciálnych finančných nástrojov, ktoré by zabezpečovali tvorbu reálnej regionálnej politiky. Navrhovaný zákon len potvrdil nespravodlivé prerozdeľovacie procesy pri investovaní do takzvaných verejných prác na rok 2005 až 2007, kde v rámci celkovej sumy prerozdeľovaných 63 mld. Sk dostanú takzvané chudobné regióny ani nie jednu tretinu z tohto objemu a pritom v nich žije viac ako tri milióny občanov Slovenskej republiky.

V samotnej predkladacej správe k návrhu rozpočtu na rok 2005 až 2007 mám viaceré pripomienky, ktoré však majú spoločného menovateľa, a tým je absencia zmienky o ekonomicky zaostávajúcich regiónoch. Potom aj také konštatovania ako napríklad na str. 1 predkladacej správy o znižovaní miery prerozdeľovania boli veľmi sporné. Rovnako sporné sú aj konštatovania v bode c) a d) na str. 3 tohto materiálu. Ak by to bola pravda, tak rýchlostná komunikácia R1 z Nitry do Banskej Bystrice a Zvolena by na rovinatom úseku medzi Zlatými Moravcami a Nitrou bola dávno zaradená do priorít vlády, lebo náklady na jeden kilometer sú minimálne o polovicu nižšie ako náklady na preferované úseky D1. Dovoľte mi ďalšie pripomienky. A). V predkladacej správe, ale aj v samotnom návrhu chýba čo len zmienka o tom, ako bude vláda kompenzovať straty Nitrianskeho samosprávneho kraja z toho titulu, že sa zaviazala obmedziť prístup investorov určeného charakteru do oblasti 100 km okolo Trnavy. Podotýkam, že vo všetkých kultúrnych krajinách, v ktorých sa praktizuje spravodlivá regionálna politika, je to bežnou praxou.

B) Na str. 7 bod 3.1 nás zaujíma, aký bude vývoj priemernej reálnej mzdy v zaostávajúcich regiónoch, to je viac ako polovica územia Slovenskej republiky.

C) Na str. 9 bod 3.1, rovnako by bolo treba objasniť, ako bude rásť nezamestnanosť v štyroch ekonomicky znevýhodnených krajoch Slovenskej republiky, a to v Nitre, Banskej Bystrici, v Prešove a Košiciach.

D) Na str. 12, udržateľnosť ekonomického rastu za Slovenskú republiku ako globál je možno reálny, ale regionálne disparity sa budú otvárať, hrozia sociálne napätia a zvýšenie kriminality v týchto regiónoch, čo môže vážne narušiť systém stability. Rovnako podmienky vstupu do Európskej menovej únie budú zrealizované predovšetkým na úkor sociálne a ekonomicky postihnutých regiónov, takzvané maastrichtské kritériá.

E) Na str. 34, obce a mestá bez investičných stimulov budú diskriminované a budú nútené nie rozvíjať, ale tlmiť podnikateľské aktivity na svojom území.

F) Na str. 35, 100 mil. na investície do ciest druhej a tretej triedy na technickú inováciu strojného praku je veľmi málo. Spoplatnením cesty prvej triedy sa bude doprava presúvať na úseky cesty druhej a tretej triedy a tieto budú viac opotrebované bez náležitého finančného krytia určeného na ich údržbu.

G) Na str. 66, vďaka nevyváženému systému finančnej decentralizácie z už uvedených argumentov sa budú roztvárať nožnice príjmov medzi vyššími územnými celkami a obcami a mestami, predovšetkým z neobjektívneho určenia koeficientov, ale aj v dôsledku daní z motorových vozidiel pre VÚC a z nehnuteľností, z daní z nehnuteľností pre obce a mestá.

H) Na str. 84 konštatovanie o vyrovnávaní regionálnych rozdielov nie je založené na objektívnej realite. Už elementárna racionálna úvaha ľahko vyvráti tieto tvrdenia. Argumenty som uviedol v predchádzajúcom texte.

I) Na str. 128. Znovu sa nerešpektuje Ústava Slovenskej republiky a trvá sa na tom, aby existovala kapitola súhrnný finančný vzťah k obciam a k vyšším územným celkom.

J) Str. 128, dotovať straty MHD zvyšovaním dane z nehnuteľností v mestách, kde vláda nesmerovala investičné stimuly, je krajne nespravodlivá.

A ďalej ako dôvod uvádzam mnohé objekty, budovy, stavby boli postavené z peňazí všetkých daňových poplatníkov a boli selektívne nasmerované do určitých miest či obcí, ktoré boli zvýhodnené. Z tohto potom vyplýva, že dane sa musia zvyšovať predovšetkým tam, kde nedošlo k vyvolaniu takýchto investícií v podobe investičných stimulov vlády a kde potom logicky musí správa, samospráva zvyšovať dane z nehnuteľností a tým kontraproduktívne utlmovať podnikateľské aktivity podnikateľov v týchto územiach. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie až do 14.00 hod. Budeme pokračovať v rokovaní vystúpením jednotlivých poslancov v rozprave. Ako prvá potom vystúpi pani poslankyňa Antošová. Prajem vám dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12. 04 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.03 hodine.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, budeme pokračovať v rozprave, v poradí ďalšia vystúpi poslankyňa Eva Antošová a pripraví sa pán poslanec Cabaj.

E. Antošová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja predložila svoje stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005. Pri posudzovaní predloženého návrhu je potrebné si uvedomiť, že vývoj na slovenskej politickej scéne sa uberá smerom, ktorý nie na prospech našim občanom. Je len logické, že táto vláda nemá dôveru väčšiny občanov a nemôže získať verejnú mienku na svoju stranu, hoci celospoločenský konsenzus je nevyhnutný najmä pri takých závažných zmenách, aké spustila. Nedostatok verejnej podpory vytvára priestor pre neskoršie zásadné prehodnotenie krokov terajšej vlády a nápravu ich dôsledkov, čo znamená, že terajšie konanie vlády je mnohých prípadoch len plytvaním potenciálu, či už odborného, finančného, personálneho, či iného a navyše sa míňa prepotrebný čas. Vo všeobecnosti možno povedať, že čo chýba vládnym rozhodnutia po odbornej stránke, to sa vláda snaží prekryť rýchlosťou ich uplatňovania a aroganciou, s akou ich nielen laickej, ale aj odbornej verejnosti predkladá. O chaose v pokračovaní reformy verejnej správy najlepšie svedčí, že ZMOS síce nedal stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005, ale uložil členom rady ZMOS rokovať priamo s poslancami o riešení, ktoré by sa malo zohľadniť v štátnom rozpočte na rok 2005, a to konkrétne financovanie rozostavaných stavieb v oblasti školstva - 600 mil. Sk, dofinancovanie nedoriešených otázok delimitácie kompetencií v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 715/2004 dofinancovanie náhrady vkladov obcí do energetických zariadení. Ďalej o zvýšenie zatiaľ dohodnutého garantovaného minima dopadu navrhovaného nariadenia vlády Slovenskej republiky o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve, v návrhu štátneho rozpočtu je rezerva 300 mil. Sk a ďalej financovanie autobusovej dopravy občanom obcí vo verejnom záujme. Uvedeným faktom som sformulovala aj pozmeňujúce návrhy a to k tlači 867 a tlači 915, ktorá sa bude ešte prerokúvať. Okrem toho ZMOS vo svojom uznesení upozorňuje na význam moratória pre prijímanie legislatívnych zmien v zákone o dani z príjmov, ktoré budú znamenať zníženie výnosov pre obce, o čo ZMOS písomne požiadal členov vlády Slovenskej republiky ako aj poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. ZMOS zároveň žiadal v zmysle schváleného zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy rezortné ministerstvá o predloženie návrhu všeobecne záväznej normy, podľa ktorej budú financovať prenesený výkon štátnej správy vykonávaný obcami v roku 2005, vrátane kritérií prerozdeľovania dotácií, spôsobu a termínov ich poskytovania obciam. Na základe doterajších skúseností som presvedčená, že aj zmeny v oblasti daní a zdravotníctva, ktoré táto vláda vnútila občanom s názvom reformy, predstavujú v skutočnosti hrozbu pre rovnomerné plnenie rozpočtu. Aké sú konkrétne, to môžem naznačiť na príklade niektorých zmien v oblasti dôchodkového zabezpečenia.

Dzurindova vláda spustila taký spôsob takzvanej dôchodkovej reformy, ktorý, zdá sa, podkopáva tradičný priebežný spôsob dôchodkového poistenia. Táto vláda na jednej strane ustanovila od 1. 1. 2005 tri piliere dôchodkového poistenia, čiže priebežný, kapitalizačný a sporivý, ale rozporuplné vyjadrenia jej zástupcov naznačujú, že má strach, že druhý pilier odoberie peniaze prvému, ktorý má problémy s vyplácaním dôchodkov pre nedostatok prostriedkov už teraz. Na veľké napätia medzi nevyhnutnými potrebami a prostriedkami vyplývajúcimi z fiškálnej decentralizácie upozorňujú aj predstavitelia samosprávnych krajov. Za všetky by som rada spomenula niekoľko pripomienok, ktoré sformuloval poslanec Trnavského samosprávneho kraja. Podľa neho východiskom pri tvorbe návrhu rozpočtu na rok 2005 boli potreby zariadení, ktoré majú vzhľadom na niekoľkoročnú poddimenzovanosť rozpočtov výraznejší nárast. Na druhej strane príjmy po tejto decentralizácii budú nižšie, a preto sa obáva, že nezabezpečia samostatnosť a zodpovednosť územnej samosprávy pri rozhodovaní. Ďalej tento poslanec upozorňuje aj na to, že v rámci Trnavského samosprávneho kraja predstavuje modernizačný dlh v oblasti stredného školstva pred prechodom kompetencií 304 miliónov korún. Okrem toho majetkovoprávne nie je vysporiadaný ani majetok v desiatich školách a školských zariadeniach. Preto z uvedeného dôvodu nemôžu tieto školy predložiť projekty na využívanie prostriedkov z európskych fondov.

Na úseku dopravy v celkovej predpokladanej strate vo verejnom záujme na rok 2005 zostane nevykrytá suma asi 20 miliónov Sk. Tento nárast je spôsobený napríklad zvýšením cien pohonných hmôt a spoplatnením ciest prvej triedy. V návrhu rozpočtu na rok 2005 sa vôbec neuvažuje s poskytnutím dotácie na mestskú pravidelnú dopravu osôb, ktorá bude presunutá do rozpočtov obcí. Na úseku zdravotníctva výška záväzkov, ktoré neprechádzajú do vlastníctva VÚC, je 649 miliónov korún. Od obdobia prechodu zdravotníckych zariadení do zriaďovateľskej pôsobnosti TSK vznikli záväzky, ktoré sú k 30. septembru vo výške 318 miliónov Sk. Trnavský samosprávny kraj nemá finančné zdroje na úhradu vzniknutých záväzkov. V oblasti sociálneho zabezpečenia chýba zase 7,5 miliónov korún pre dofinancovanie bývalých neštátnych zariadení. A takto podobne by som mohla predkladať dôkazy aj z iných vyšších územných celkov. Ak tomu všetkému prirátame disproporcie vládnych údajov s oficiálnymi údajmi Štatistického úradu a to najmä v oblasti stanovenia miery nezamestnanosti či počtu rodín žijúcich v Slovenskej republike na hranici chudoby a taktiež aj v stanovisku Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky adresovanú zásadnú kritiku, že predložený návrh štátneho rozpočtu, citujem: "dáva značné sumy na nerozvojové účely a menej na efektívne ciele zabezpečujúce rozvoj ekonomiky a zamestnanosti". Alebo protest, ktorý sformulovali aj predstavitelia K8, či upozornenie Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý okrem iného poukazuje na rizikové faktory rozpočtových vzťahov Slovenskej republiky a Európskej únie. Musím konštatovať, že predložený návrh rozpočtu na rok 2005 je pre nás, pre mňa osobne neprijateľný a nemôžem zaň hlasovať.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte zároveň, aby som predložila pozmeňujúci návrh, ako som už avizovala, a to k tlači č. 867, vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 záväzné limity dotácií obciam na rok 2005, príloha č. 5.

Po prvé, v prílohe č. 5 v tabuľke záväzné limity dotácií obciam na rok 2005 doplniť v časti B riadok pod písmenom e). Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ochrana pred povodňami. Bežné výdavky 31 mil. Sk, kapitálové výdavky 0, spolu 31 mil. Sk. Nadväzne upraviť riadok spolu o toto zvýšenie takto: bežné výdavky 15 814 502 000 korún, kapitálové výdavky 271 429 000 korún, spolu 16 085 931 000 korún. Nadväzne na to upraviť z toho vyplývajúce výdavkové položky. Odôvodnenie tohto doplňujúceho návrhu. Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon o ochrane pred povodňami. Zákon zjednocuje súčasné právne normy do jedného zákona a obsahuje aj nové prvky. Zásadnou zmenou je, že zákonom je na obce prenesený výkon štátnej správy v oblasti ochrany pred povodňami. Prenesený výkon štátnej správy na obce má byť podľa Ústavy Slovenskej republiky a zákona o obecnom zriadení financovaný štátom. Finančné zabezpečenie preneseného výkonu štátnej správy v oblasti ochrany pred povodňami návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 však nezohľadňuje. Združenie miest a obcí Slovenska požaduje, aby na prenesený výkon štátnej správy v oblasti ochrany pred povodňami boli obciam a mestám v štátnom rozpočte na rok 2005 poskytnuté dotácie. Výšku nákladov po získaní údajov z transparentnej skupiny miest a obcí kvantifikovalo Združenie miest a obcí Slovenska na 5,76 Sk na občana za rok. Pri počte 5 380 053 občanov Slovenskej republiky je to celkom 31 miliónov Sk. Uvedenú sumu žiadam zahrnúť do návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ja som dala faktickú.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, požiadali ste o faktickú poznámku, beží vám čas, máte zapnutý mikrofón.

K. Tóthová, poslankyňa: Pán predsedajúci, mohla by som požiadať znovu zapnúť mikrofón, lebo vy ste boli ticho.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím, zapnite nový čas pani poslankyni Tóthovej.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, verím, aj keď plénum nie je nejako v plnom počte, že tí, ktorí sú tu, si pozorne vypočuli vystúpenie pani poslankyne Antošovej, pretože poukázala na jednu oblasť boľačky štátneho rozpočtu, a to je dofinancovanie úloh prenesených na miestnu samosprávu, prípadne pokrytie úloh vykonávaných orgánmi miestnej samosprávy. Chaos, ktorý vznikol vo verejnej správe, nebol len z kompetenčných dôvodov, na ktoré sme už v minulosti poukázali, ale práve aj z dôvodu nedofinancovania. Ja si myslím, že táto povinnosť je ústavná povinnosť a že mala byť premietnutá aj v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005 v plnom rozsahu. Ďalej napríklad zrušenie takých dotácií, ako je dotácia do hromadnej verejnej dopravy a presunutie aj tejto povinnosti na plecia občanov je jeden nekorektný krok, ku ktorému dochádza od roku 2005. Nekorektný preto, lebo občania znovu... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pán poslanec Maxon a končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som sa zmieniť o tej časti vystúpenia pani poslankyne Antošovej, v ktorej hovorila o legislatíve súvisiacej s protipovodňovou ochranou. Poslanecký klub Ľudovej strany - Hnutie za demokratické Slovensko veľkou väčšinou zákon o ochrane pred povodňami podporil a veľmi čerstvo si pamätáme aj dôvodovú správu k tomuto zákonu. A tá dôvodová správa unisono vyúsťovala do záveru, že je podstatne efektívnejšia účinná ochrana a prevencia ako potom sanácia škôd v súvislosti so vzniknutými povodňami. V tomto kontexte musím skonštatovať, že absolútne súhlasím s pani poslankyňou Antošovou, že štátny rozpočet na rok 2005 túto skutočnosť, ktorá sa veľmi zdôrazňovala už v spomínanom zákone, jednoducho nezohľadňuje. Ja rešpektujem, že vždy je to náklad, ktorý sa považuje za málo efektívny, ale za málo efektívny sa považuje len presne do toho času, dokedy živelná pohroma a v tomto prípade povodne nie sú skutočnosťou. Takže v plnom rozsahu podporujem jej pozmeňujúci návrh a chcel by som poprosiť aj Národnú radu Slovenskej republiky, aby ste ten návrh, ktorý v tomto smere formulovala pani poslankyňa, podporili. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Jasovský. Pripraví sa pán poslanec Kondrót.

J. Jasovský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, pán minister. Vo svojom vystúpení k návrhu zákona o štátnom rozpočte pre rok 2005 chcem hovoriť o problematike vzťahu štátneho rozpočtu k rozpočtom vyšších územných celkov a k rizikám, ktorý tento proces so sebou prináša. V rade prípadov je hodnotené pozitívne aplikovanie zákonov o fiškálnej decentralizácii na zostavenie štátneho rozpočtu a nadväzne na rozpočty vyšších územných celkov miest a obcí Slovenskej republiky, ale podľa mojich skúseností z práce a z kontaktov, ktoré mám na Vyšší územný celok v Banskej Bystrici a na ďalšie, je to trošku inak a proces legislatívnych zmien s tým spojených prináša značné riziká, na ktoré si dovolím poukázať. Ide najmä o výrazné rozdiely medzi vyššími územnými celkami pri financovaní výdavkov z výnosu z dane príjmov fyzických osôb bez stáleho koeficientu vyrovnávania. Ide tiež o značné rozdiely vo financovaní originálnych kompetencií jednotlivých samosprávnych krajov a to vplyvom vyberania dane z motorových vozidiel. Daň sa platí tomu daňovému úradu, asi nie je to potrebné hovoriť, kde sídli držiteľ motorového vozidla, a nie kde skutočne je motorové vozidlo prevádzkované. Disproporcie sa pohybujú až v objeme 200 miliónov korún pri jednotlivých regiónoch. Je tiež problém v zasahovaní štátu do samosprávnych pôsobností vyšších územných celkov, keď zákon o sociálnej pomoci ukladá samosprávnym krajom prispievať príspevkom právnickým a fyzickým osobám, ktoré poskytujú prevažne sociálne služby z vlastných príjmov samosprávnych krajov vo výške definované štáty podľa príslušných príloh zákonov. A, samozrejme, úhrada časti alebo vyrovnanie dopravcom v zmysle zákona o cestnej doprave neskorších predpisov, kde vo verejnom záujme sú vykonávané vnútroštátna verejná doprava a tak ďalej, kde ešte stále funguje výnos ministerstva financií o opatrení v súvislosti s reguláciou cien, aj keď viem, že rozhovory medzi ministerstvom financií a ministerstvom dopravy prebiehajú.

Niekoľko konkrétnych poznatkov. Toto bolo také zovšeobecnenie z viacerých regiónov. Konkrétnych poznatkov z regiónu, v ktorom pracujem, a to v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Zostavovaním tohoto rozpočtu sa veľmi vážne zaoberá zastupiteľstvo tohto kraja, pretože je zrejmé, že nie je jednoduché rozpočet zostaviť a nie je jednoduché z rozpočtu vyžiť. Otázky aspoň k bežnému rozpočtu, ak by som mal povedať. Tie príjmy sú relatívne značné, predpokladám viac ako 3 miliardy korún. To znamená, že ten bežný rozpočet vyzerá mierne prebytkový, pričom sa, samozrejme, uvažuje so zvýšením dane z motorových vozidiel o 5 %. Kapitálový rozpočet je však schodkový, pričom celkový vzťah v súlade s príslušnými zákonmi, je snahou, aby celkový rozpočet bol teda motivačný, to znamená vyrovnaný. Snáď niekoľko čísiel ešte potom poviem neskôr.

Skúsim konkrétne teda k tým oblastiam, ktoré som naznačil. V oblasti dopravy - odvetvie dopravy, je návrh rozpočtu bežných výdavkov na rok 2005 v tomto kraji viac ako 585 miliónov korún. Síce v porovnaní s rokom 2004 je tento rozpočet vyšší alebo táto časť rozpočtu vyššia o viac ako 32, skoro 32 miliónov korún. A napriek tomu je zrejmé, že navrhované zvýšenie nebude postačovať na vykrytie všetkých potrieb prímestskej autobusovej dopravy a najmä údržby ciest tretej a druhej triedy v podmienkach Banskobystrického samosprávneho kraja. V tej pravidelnej prímestskej autobusovej doprave v minulých rokoch bola dopravcom zo štátneho rozpočtu uhrádzaná časť straty na úrovni 60 - 70 % a v súčasnom období, aj keď sú podniky SHD súkromnými spoločnosťami a v budúcom období budú vykonávať tú dopravu vo verejnom záujme v objeme finančne vykrytom objednávateľom, zrejmé je, že ten rozdiel, tie nožnice sa roztvárajú, a zrejme problémy budú vznikať. Ja som už trošku naznačil potrebu zmeny cenovej regulácie, pretože na jednej strane je teda decentralizovaná právna, vecná aj finančná zodpovednosť na vyšších územných celkoch, na druhej strane teda nie je možné všetko vykryť výberom daní z príjmov fyzických osôb z dane z motorových vozidiel. Na vykrytie rozsahu ešte pre rok 2004 chýba 80 miliónov korún, čo je nie malá suma. Tu by som, samozrejme, veľmi rád, ale nie je na to priestor pri rozpočte, ale možno pán podpredseda vlády počas rokovaní vlády, keď náhodou bude o tomto probléme debata. Chýba stále dopravný model obslužnosti tohto štátu. Táto otázka je veľmi otvorená. Autobusová aj železničná doprava sú neustále dotované. Nie sú harmonizované s jednotlivými druhmi dopráv. Dopravy chodia paralelne. Štát dotuje obidva druhy dopravy. Nie je to správne. Chýbajú potom zdroje, napríklad v našom kraji, do dolín, kde nie sú železnice a kde nie je možné zokruhovať trasy, urobiť určitú optimalizáciu, takže tieto veci je potrebné riešiť a stále mám pocit, že veľmi rýchlo by bolo potrebné riešiť aj v súvislosti s nárastom iných nákladov, o ktorých je škoda dnes hovoriť, či sú to pohonné hmoty alebo samozrejme aj iné náklady.

Problém opráv a údržby ciest druhej a tretej triedy nie je len problém Banskobystrického kraja, je to problémom aj iných regiónov. Nebudem hovoriť o probléme nevysporiadaných pozemkov, kde by boli potrebné stovky miliónov korún. Ale snáď by som len poznamenal, podľa analýzy, ktorú pripravil tento Bystrický kraj, len pre opravy a údržby by bola potrebná suma 3,8 miliardy Sk v Banskobystrickom kraji, kde okolo 70 km je v havarijnom stave, a myslím, že najmä niektoré mostné objekty sú vo veľmi zlom stave. Tu však bude potrebné hľadať iné riešenia. Tie vúcky to nedokážu robiť. Asi bude potrené zabezpečiť opravy silným hospodárskym subjektom v jednom období, pretože neopravovaním týchto ciest neustále stúpajú náklady na postupné opravy. Opraviť a potom postupne splácať možno subjektami, ktoré sa podieľajú na výstavbe diaľnic, sú dostatočne silné, aby dokázali zabezpečiť úverovanie tohto problému alebo podobne.

Otázka zdravotníctva. Téma, ktorá je neustále premieľaná v Národnej rade. Tých problémov je ukrutné množstvo a aj tu bude problém s financovaním, ale zrejme, že iná možnosť nebude, ako riešiť problém zadlžovania zdravotníckych zariadení zmenou formy hospodárenia nemocníc a možnože v niektorých prípadoch, aj keď nie som ja celkom za to, predajom polikliník a riešením trošku iným spôsobom.

Problém kultúrnych služieb je problém nielen samosprávnych krajov. Je to problém aj štátu ako celku. V súčasnej dobe môžeme hodne prečítať článkov, ako minister kultúry nezvládol svoju funkciu. Je to len problém peňazí, nie je to len otázka riadenia toho rezortu. Aj tu v našom kraji chýbajú nemalé peniaze preto, aby kultúrne zariadenia vôbec dokázali fungovať, nehovorím o potrebe zdrojov pre prevádzku a podobne.

Veľkým problémom je financovanie odvetvia vzdelávania, kde tiež tie zdroje by bolo potrebné mať omnoho, omnoho vyššie. Ak pozriem otázku prenesených kompetencií, kde je dotácia zo štátneho rozpočtu a malá suma získaná z neštátnych zdrojov a porovnám ju s potrebami, chýba viac ako 41 miliónov korún len v prenesených kompetenciách. V originálnych kompetenciách takisto je to suma značne vysoká. Bude problém túto otázku riešiť na samosprávnom kraji. Tá väzba a debata na tému prenesené a originálne kompetencie by bola asi dlhá. Dalo by sa na túto tému hovoriť. Možno, že by sme našli aj nejaké riešenia. Nie je tu však zrejme na to priestor pri schvaľovaní rozpočtu. Takisto v sociálnom zabezpečení problém vúcky prevzali zariadenia, ktoré sú vo väčšine, v drvivej väčšine v zlom stave, sú však v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov. Tieto nemajú zdroje pre opravu, údržbu niektorých veľmi havarijných objektov. Tento problém je riešený určitými povoleniami, prechodnými, nie je to správne riešenie. Obávam sa, aby nedošlo k nejakým haváriám.

Veľmi stručne možno pár, len dve - tri čísla. V kapitálovom rozpočte sú tie sumy takisto značne vysoké. Ešte horšie teda ako v tej prevádzkovej bežnej činnosti.

V doprave som hovoril, je oproti požiadavkám rozpočet nižší o 141 miliónov korún. V zdravotníctve len pre rekonštrukciu niektorých zariadení sú to sumy pohybujúce sa viac v stovkách miliónov korún. V tých kultúrnych, samozrejme, to som hovoril, je ten problém takisto vypuklý.

Otázka vzdelávania. Hovoril som, že podobne ako v kultúre sú len podmienečné užívateľské povolenia. Takisto sa obávam, aby nedošlo k nejakým nepríjemným situáciám v súvislosti s havarijným fungovaním týchto objektov. V sociálnom zabezpečení detto. To znamená, mohol by som takto plakať ďalej, ale chcem povedať, že je mi veľmi sympatické, že zastupiteľstvá samosprávnych krajov hľadajú riešenie aj možnosťou odpredaja majetku, získavania zdrojov prostredníctvom úverov, získavania prostredníctvom - čo by boli najradšej -, prostredníctvom zdrojov zo štátneho rozpočtu v oblasti prenesených kompetencií. Tá otázka nie je jednoduchá. Ja nedávam pozmeňujúce návrhy, pretože hovoríme o rozpočte tohto štátu, aj keď tá priama väzba na rozpočty vyšších územných celkov tu, samozrejme, je, chcel som však poukázať na to, že áno, samosprávne kraje majú svoju nezastupiteľnú funkciu. Domnievam sa, že dobudúcna úloha centrálnej vlády bude potláčaná, bude pôsobiť možno v niektorých oblastiach zahraničia a podobne. A tým presun na krajinské vlády a krajinské parlamenty je nezadržateľný a tak asi budeme musieť stavať aj dobudúcna skladbu štátneho rozpočtu v prepojení na tieto regionálne rozpočty.

Toľko som chcel povedať. Bolo by možné hovoriť, samozrejme, ešte k ďalšej problematike, výstavba diaľnic, zvyšovanie nákladov, s čím nie som veľmi spokojný, na výstavbu diaľnic, s mnohou nekvalitou, ktorá sa objavuje aj pri stavbách. Mohol by som hovoriť o oblasti telekomunikácií, kde tá situácia nie je jednoduchá. Zachytili ste, že súčasná vláda dostáva, nazval by som to demarš, z Bruselu, pre to, ako vyzerajú prepojovacie zmluvy v Slovenských telekomunikáciách a ako to vyzerá s alternatívnymi operátormi. Tá situácie na Slovensku je veľmi zlá. Očakávam, ako bude pôsobiť transformácia, zákon o transformácii v Slovenskej pošte. Dalo by sa k celému rezortu hovoriť omnoho viac, ale sú prihlásení ešte pätnásti kolegovia, chcem im to umožniť. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Jasovský spomínal veľmi vážny problém, o ktorom predpokladám, že ešte v ďalšej rozprave bude diskusia, a to sú výkony vo verejnom záujme. Pokiaľ si dobre pamätám, tak celú túto problematiku upravuje zákon 168/1996 a práve, myslím, v § 4 ods. 2 tohto zákona sú určené presné povinnosti prepravcu, ktorý dostane v tomto smere licenciu. A tie povinnosti prepravcu spočívajú v tom, že preberá prevádzkový záväzok a súčasne preberá aj tarifný záväzok. Tarifný záväzok, nemusím hovoriť o tom, že je to cenový výmer, ale súčasne - teraz neviem presne, v ktorom paragrafe tohto zákona sa uvádza -, že objednávateľ a ten, ktorý podpíše tú zmluvu o výkonoch vo verejnom záujme, preberá na seba povinnosť tie výkony prepravcovi, ktoré podľa stanovenej metodiky predloží, uhradiť. A predmetom kritiky pána Jasovského bolo predovšetkým to, že áno, objednávateľ postupuje v súlade so zákonom, ale len v jednej časti, už neplní zákon, ktorý má priamo uložený v tom smere, že tie výkony vo verejnom záujme musí aj v plnom rozsahu a podľa stanovenej metodiky preplácať. Takže podľa nášho odhadu je tam disproporcia pre rok 2005 minimálne v rozsahu 500 miliónov Sk.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou pán Jasovský.

J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Maxon má pravdu, ja by som chcel len poznamenať, že tá suma je odhadovaná až na 1 miliardu Sk, ale znovu chcem upozorniť, že dalo by sa vulgárne povedať, že boli prenesené kompetencie, zodpovednosť, ale bez peňazí, na tie samosprávne kraje, čo celkom rozumné nie je. No znovu chcem poznamenať, že najprv treba veľmi rýchlo riešiť ten problém dopravnej obslužnosti. Možno som ešte nespomenul, nechcel som naťahovať čas, chýba mi ešte stále adresné poskytovanie zliav tým skupinám obyvateľov, ktoré si tieto zľavy vyžadujú. To znamená, treba to riešiť, tak ako som hovoril, v prípade, že bude dotovaný ten-ktorý druh dopravy, tak na ten druh dopravy napríklad budú vydávané zľavy a budú vydávané zľavy tým skupinám, ktoré si to vyžadujú. Len upozorňujem na to, že dochádza k takej paradoxnej situácii, ak štát vydáva prostriedky, ktoré nie sú malé, na riešenie nezamestnanosti, je práve ten problém, že likvidáciou dopravy nezamestnanosť bude narastať, štát bude vynakladať prostriedky, ktoré by bolo oveľa lepšie použiť práve na dotovanie hromadnej, napríklad autobusovej dopravy. No treba to veľmi rýchle riešiť a odporúčam začať tým dopravným modelom a potom postupovať ďalej cez ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny o adresných zľavách, lebo nie sú tie peniaze rozptýlené a je to na škodu. Železnice tvoria stratu, sadky majú stratu, a pritom ten objem peňazí nie je maličký. Netvrdím, že je dostatočný, ale nie je maličký. Ale bez nástrojov, dnes je to len odhad a je to akoby niečo, ako kolektívne vyjednávanie. Ja chcem miliardu, dobre, dohodneme sa na 200 miliónoch. To nie je riešenie. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať, v rozprave vystúpi pán poslanec Kondrót. Pripraví sa pán poslanec Chovanec.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, kolegyne, kolegovia, schvaľujeme štátny rozpočet na rok 2005. Rozpočet roku, keď budeme môcť ako právoplatný člen Európskej únie celý rok čerpať spoločné zdroje Európskeho spoločenstva. Z tohto dôvodu som si ešte s väčším záujmom ako po minulé roky prečítal predkladaciu správu k štátnemu rozpočtu. Prečo? Nuž, bol som zvedavý, s akými ambíciami ide vláda napĺňať svoje predsavzatia, vyhlásenia ohľadne pripravenosti Slovenskej republiky na vstup najmä v oblasti využitia eurofondov. Na strane 2 tejto správy sa konštatuje, že Slovenská republika môže získať z EÚ o vyše 28 miliárd korún viac, ako budú naše odvody. V návrhu štátneho rozpočtu je však tento rozdiel menej ako 13,5 miliardy. To znamená, že vláda odhaduje svoju pripravenosť čerpať eurofondy na úrovni 60 %? Nie je toto číslo v rozpore s vyhlásením o pripravenosti na čerpanie fondov EÚ? Ako účelovo možno jednotlivý údaj použiť na vytváranie dobrého dojmu. O konštrukcii štátneho rozpočtu je konštatovanie, že medziročný nárast financovania diaľnic je úctyhodných 78 %. Zamlčuje sa, že je to nárast po rokoch, keď výstavbu diaľnic postihli dlhodobo suchoty, na čo opozícia rok čo rok upozorňovala a najdlhšie a najdôslednejšie zrejme kolega Jasovský a Vážny. Na škodu Slovenska boli tieto argumenty vypočuté až tento rok. Na druhej strane je potešiteľné, že po šiestich rokoch vlády Mikuláša Dzurindu je kľúčovou otázkou v riadení verejných financií efektívnosti ich využívania, ako sa píše na strane 3. Zrejme ide o priznanie ex post, že v minulých rokoch sa efektívnosť nebrala vážne. Áno, s tým treba len súhlasiť, hlavným syndrómom našich rozpočtov nie je to, že zdrojov je nedostatok, ale že nie sú vynakladané účelne, to znamená v súlade s verejným záujmom či prospechom. Pri ich vynakladaní však často nechýba iný druh záujmu. Ako príklad rozsahu vaty, takzvanej vaty, to znamená nepotrebných výdavkov, možno dokumentovať tohtoročným rozpočtom. Pôvodne bol rozpočet na rok 2003 navrhnutý s deficitom na úrovni 60 miliárd. Už pri jeho schvaľovaní však do príjmov nebola zahrnutá suma cca 18,5 miliardy a podľa aktuálneho vývoja k tomuto výpadku pribudne výpadok vo výške asi 4 miliárd z transferu EÚ. Ak rátame, že zostávajúca časť príjmov sa naplní a deficit je napriek tomu dosiahnuteľný, podľa mňa na úrovni 58 miliárd, tak túto vatu možno odhadnúť minimálne na úrovni 22 až 25 miliárd korún. A to je, vážené kolegyne, kolegovia, viac ako 11 % z celého rozpočtu. V skutočnosti možno ešte viac. Z toho vyplýva, že náš štát sa zadlžuje neefektívne a rezervy v efektivite našich rozpočtov sú obrovské, zrejme na úrovni 30 - 35 miliárd a viac, lebo do úvahy treba okrem iného vziať i neefektívnu správu daní v dôsledku nezavedenia inštitútu štátnej pokladnice už v minulosti. To je i dôvod, prečo sa viac sústredím na výdavkovú stranu rozpočtu a príjmovú prejdem len v krátkosti.

V zásade nemožno namietať proti téze ministerstva financií, že východiská, odhady štátneho rozpočtu majú byť mierne konzervatívne. Takým je, podľa mňa, odhad rastu HDP, produktivity práce, čistý zahraničný dopyt a v oblasti domáceho dopytu rast investícií. Dokonca možno súhlasiť aj s rastom spotreby domácností, ale nie v takom rozsahu. Tento nemusí byť vyšší ako 5,5 %. Regionálne rozdiely sa prehĺbia, to znamená, že v chudobnejších regiónoch s vysokou nezamestnanosťou spotreba domácností klesne, respektíve občania dostanú menej tovarov a služieb, a túto skutočnosť v tejto chvíli až dramatický rast ceny plynu len podčiarkuje. Takýto vývoj je však nezdravý a je antisociálny. Reálny je aj odhad inflácie a to po prudkom raste cien plynu, najmä vďaka silnejúcej korune. Kurz koruny ministerstvo financií výrazne podhodnotilo, čo je zrejmé už dnes, to by sa malo kladne prejaviť na dlhovej službe. Z tohto pohľadu je prudký nárast odhadovaných príjmov z výberu DPH o 20 miliárd oproti očakávanému výberu v roku 2004 podľa mňa príliš optimistický, keďže tento rok sa očakáva ich nenaplnenie na úrovni asi 1 miliardy korún.

Výdavkovú stránku rozpočtu negatívne ovplyvní vysoko rastúca cena plynu. Vo výdavkovej časti ma prekvapil podľa mňa neodôvodnený rast výdavkov na tovary a služby zhruba o 17 %, v absolútnej hodnote viac ako 6,5 miliárd. Tu sa vyskytuje značná časť neefektívnej spotreby. Občania šetriť musia a pritom financujú reformy vlády. Prečo je v tejto oblasti navrhovaná spotreba vlády výrazne väčšia, ako je očakávaná inflácia? Že by toto bola črta programového rozpočtovania s dôrazom na efektivitu? Ďalším nepríjemným prekvapením návrhu výdavkov štátneho rozpočtu bolo rozvrhnutie spolufinancovania a čerpania eurofondov. Neprimerane vysoký dôraz je kladený na ľudské zdroje pod kuratelou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a to i v oblasti vzdelávania na úkor ministerstva školstva. Tak si kladiem otázku, či pán minister Kaník nemal byť radšej ministrom školstva, alebo či nechce obsadiť obidva posty? Takto je čerpanie týchto zdrojov otázne a ich efektivita ešte otáznejšia. Podľa mňa by bolo vhodnejšie posilniť malé stredné podnikanie, hlavne cestovný ruch, ktorý dlhodobo živorí a budovať tak tvorbu trvalých pracovných miest, radšej ako míňať zdroje na neproduktívne vzdelávanie pre vzdelávanie, ale nie pre život. Akoby nestačilo, že to robia na úrovni ministerstva nekoncepčne riadené školy. Zdá sa, že sa tieto prostriedky delili nie vo verejnom záujme, ale na základe rozdelenia sféry vplyvu a sily svojich pozícií jednotlivých strán v koalícii. Čo tiež nie je črtou programového rozpočtovania.

Teraz dovoľte, aby som prešiel ku konkrétnym návrhom na zmeny k predloženému návrhu štátneho rozpočtu a k ich odôvodneniu. Sústredil som sa iba na kapitolu ministerstva hospodárstva. Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 a návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2005 - 2007, parlamentná tlač 867. V rámci rozpočtu kapitoly Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na rok 2005 navrhujem vykonať nasledujúce úpravy: Je to program skupiny 07K rozvoj priemyslu a podpora podnikania. Podprogram 07K0407 výstavba kapacít pre Kia Hyundai v Žiline, rozpočet 2 211 700 000 korún. Túto sumu navrhujem znížiť o 300 miliónov. Dôvody: Navrhovaná suma je prehnaná. Napríklad plán pre Citroen na rok 2005 v roku 2003 bol približne 2,1 miliardy, teraz sa navrhuje iba 908 miliónov, čo predstavuje reálnu potrebu. Navyše na uvedený projekt je vo VPS vyčlenených ďalších 240 miliónov korún. Zníži sa tým plytvanie prostriedkami štátneho rozpočtu. A táto suma môže pomôcť v inej oblasti. Dať na rozvoj jedného regiónu v súvislosti s jednou investíciou takmer 1,7 miliárd korún pokladám za nesprávne.

Podprogram 07K 0402 Administrácia Sario. Navrhujem zníženie o 40 miliónov. Dôvod: Vzhľadom na to, že sa na Sario presúva aj 60 miliónov ako bežný transfer z programu Hyundai, je navrhovaný rozpočet Sario spolu 156,7 miliónov v porovnaní k tomuto roku, keď je to 54,9 miliónov, takmer trikrát väčší ako na tento rok. Ten nárast sa mi zdá byť trošku prehnaný.

Podprogram 07K0401 rozvoj zahraničnej spolupráce a imidž Slovenskej republiky, túto položku navrhujem znížiť o 30 miliónov ako celok, čiže 10 miliónov zo štátneho rozpočtu a približne 20 miliónov z prostriedkov Európskych spoločenstiev. Dôvod: V tomto programe prišlo k priveľkému a neodôvodnenému navýšeniu pôvodne uvažovaných prostriedkov a praktické využitie týchto prostriedkov je diskutabilné.

Podprogram 07K0203 podpora rizikového kapitálu. Tento program navrhujem zrušiť, lebo so sumou 10 miliónov korún sa nedá naplniť to, čo je v popise programu, a presunúť do podpory inkubátorov, podprogram 07K0208.

Podprogram 07K0211 monitoring a výskum malého a stredného podnikania a podprogram 07K0212, tvorba www stránky pre malé a stredné podnikanie navrhujem zrušiť, je to dvakrát dva milióny, čiže spolu 4 milióny korún. Dôvod: Monitoring a výskum malé a stredné podnikanie by mali robiť ekonomické ústavy napríklad ekonóm servis, prípadne ministerstvo financií. Máme zriadenú Národnú agentúru pre rozvoj malého a stredného podnikania, kde sa navrhuje značný nárast finančných prostriedkov, z ktorých musia vedieť prefinancovať aj svoju webovú stránku. Takto ušetrenú sumu v sumáre 384 miliónov korún navrhujem rozdeliť takto: Opäť v rámci kapitoly Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. 270 miliónov korún na program rozvoja cestovného ruchu, podprogram 07K03. 60 miliónov na navýšenie na podporu malého a stredného podnikania, z toho 10 miliónov na podporu 07K0208, spomínané inkubátory.

4 milióny pre navýšenie na podporu združení na ochranu spotrebiteľa, podprogram 07L02 a 50 miliónov pre podporu vedy a výskumu s dôrazom na úlohy v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, respektíve na podporu projektov z tejto oblasti a na podporu inovácií, konkrétne do 07K0201. Zdôvodnenie: V samotnej kapitole je potrebné v prvom rade podporiť zvýšenie prostriedkov pre podporu cestovného ruchu ako sféry služieb s veľkým potenciálom rastu, ako dôvod, že sa podporujú súčasne najmä zaostalé regióny. Ide o typickú činnosť malého a stredného podnikania s možnosťou samozamestnávania, podporuje sa tým stredná vrstva, čím sa štát politicky a ekonomicky stabilizuje. Existuje takisto značný priestor pre tvorbu pracovných miest i v oblasti informatiky ako do dodatočných služieb a stavebníctva. V roku 2003 ministerstvo hospodárstva vo svojej kapitole navrhovalo na rok 2005 sumu 1,057 miliárd korún, v tohtoročnom rozpočte je to však len 737, čo je o 320 miliónov menej. Aj preto tento návrh na vrátanie sa k pôvodným predstavám. Takisto podpora základného výskumu, ale najmä aplikovaného výskumu, by mala byť prioritou. Ochrana spotrebiteľa, ktorá veľmi úzko súvisí s kvalitou služieb a maloobchodu, je ďalšou pomerne zaznávanou oblasťou, na ktorú navrhujem upriamiť pozornosť. Navrhované zmeny je potrebné vykonať v rámci navrhovaných kapitol, príloh a tabuliek a upraviť tak návrh štátneho rozpočtu na rok 2005 a zároveň návrh verejnej správy na roky 2005 až 2007. Ďakujem vám za pozornosť.