V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Maxon. Nikto viac. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Prosím mikrofón pre pána poslanca Maxona.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. V tom vystúpení pána poslanca Kondróta pre mňa teda najzaujímavejšia bola tá časť, nechcem tým povedať, že ostatné neboli zaujímavé, ale zaujala ma tá časť, kde mal úvahu o budúcoročnom financovaní výstavby diaľnic a úvahu o tom, do akej miery sa nám podarí naplniť tie projektované veci v súvislosti s výstavbou diaľnic. No absolútne s ním súhlasím v tom, že je to síce pozitívna vec, ale radikálny nárast financií do výstavby diaľnic, súčasne však treba jednoznačne povedať, že do konca tohto roka by mala odborná komisia a je to, myslím, nejaká zahraničná konzultačná činnosť, zahraničná konzultačná firma, stanoviť optimálny model financovania výstavby diaľnic a tento optimálny model výstavby diaľnic už by sa mal realizovať aj v roku 2005 a zatiaľ teda tie predbežné výsledky sú, že pokiaľ to bude z rozpočtových zdrojov, zo zdrojov Európskej únie a prostredníctvom privátnych investorov, takže táto trojčlenka významným spôsobom síce skráti výstavbu diaľnic, ale rozhodujúcim spôsobom zdraží výstavbu diaľnic. Pán minister už reaguje, že s najväčšou pravdepodobnosťou nie, ja sa teda opieram zatiaľ o predbežné výsledky tej zahraničnej konzultačnej spoločnosti, ktorá pracuje pre ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii, a ich predbežné závery sú zatiaľ veľmi jednoznačné, že to bude znamenať predraženie diaľnic. Tým jednoducho chcem povedať toľko, že keby tá výstavba diaľnic... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz bude pokračovať v rozprave pán poslanec Chovanec a pripraví pán poslanec Ján Mikuš.

M. Chovanec, poslanec: Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády. V mojom krátkom vystúpení sa nebudem vyjadrovať k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 205 ako k celku, nie som ekonóm, tobôž makroekonóm, a preto z môjho pohľadu by sa mi to zdalo ako nenáležité, kolegovia poslanci tak učinili. Taktiež si uvedomujem, že pôda parlamentu nie je najvhodnejšia na riešenie čisto odborných, navyše medicínskych problémov, musím však podľa môjho názoru závažný problém aspoň načrtnúť, aby som logicky mohol predniesť v závere môj pozmeňujúci návrh.

Ide o zmeny v organizovaní zabezpečenia imunizačného programu, teda očkovania u detí, pri ktorom od 1. 1. 205 štát stratí istú garanciu, ktorú doteraz mal prostredníctvom Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý garantoval nákup očkovacích látok, rozdelenie do regiónov a prakticky rozdelenia až k lekárovi a pacientovi. Bol povinný dodržiavať všetky zásady takzvaného chladového reťazca, nedodržaním ktorého môže dôjsť veľmi rýchlo k znehodnoteniu a k neúčinnosti očkovacej látky. Chcem zdôrazniť, že práve tento problém je vždy najzávažnejší aj pri všetkých humanitných akciách, ktoré organizujú najrozličnejšie humanitné organizácie do rozvojových krajín, pretože ak sa nedodržia príslušné normy chladového reťazca, už v priebehu dvoch - troch dní, dochádza k inaktivácii vakcín, a tým k neúčinnosti. Od 1. 1. 205 si očkovacie látky budú objednávať priamo lekári, financovať ich bude poisťovňa. Po konzultácii s hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre pediatriu, s hlavným odborníkom pre epidémiológiu a ďalšími odborníkmi som si potvrdil oprávnené obavy zo zavedenia novej organizácie, ktorá môže viesť a zrejme, žiaľ, aj povedie nielen k zníženiu percenta zaočkovaných detí, ale aj k ďalším závažným pochybeniam v jednotlivých bodoch celého reťazca od objednania látky až po jej konkrétnu aplikáciu u dieťaťa. Len vďaka doteraz zrejme veľmi dobre fungujúcemu systému vrátane dohľadu štátu dosahujeme až 98-percentnú zaočkovanosť detí, v komunitách s nízkym sociálno-ekonomickým štandardom a nízkym zdravotným uvedomením 95-percentnú zaočkovanosť. Len pre zaujímavosť, priemer v európskych krajinách sa pohybuje okolo 93 %. Zdieľam názor kompetentných odborníkov, že nový systém v zabezpečovaní očkovania potenciovaný nízkym osobným záujmom početných komunít, u ktorých nezáujem o očkovanie bude viesť k významnému poklesu percenta zaočkovaní, čo bude priamo úmerne viesť k šíreniu rôznych infekčných ochorení. Rozšírenie vzniku infekcií nemusí postihnúť len skupinu nezaočkovaných jedincov, ale oveľa širšiu komunitu. Priznajme si, že máme spoluobčanov s minimálnym až nulovým zdravotným uvedomením a s minimálnym a žiadnym hygienickým štandardom, čo sú ideálne predpoklady pre vznik a šírenie epidémie. Pri štúdiu návrhu zákona o štátnom rozpočte v časti zaoberajúcom sa touto problematikou som sa okrem preklepov a zámien v rokoch 203, 204 dočítal, že cieľ v reálnom zaočkovaní populácie sa udáva len 90 %, čo pokladám za cieľ málo ambiciózny. Áno, je tam slovíčko, že minimálne 90 %, ale napriek tomu pokladám tento cieľ za málo ambiciózny, keď v sme predchádzajúcich rokoch dosiahli lepšie výsledky, pozri tabuľku merateľné ukazovatele na strane 117. Uvedomením si týchto skutočností s prihliadnutím na epidémie už v roku 204 som sa rozhodol po potvrdení mojich predpokladov uvedenými zodpovednými kompetentnými odborníkmi vypracovať pozmeňujúci návrh, ktorý budem citovať v závere. Dovolím si pripomenúť, že pod môj návrh sa podpísali všetci zástupcovia poslaneckých klubov, zástupcovia poslancov závislých i nezávislých a že môj návrh som prekonzultoval aj s pánom ministrov zdravotníctva. Akceptáciou môjho pozmeňujúceho návrhu rezervujeme finančné prostriedky na okamžité, aktívne riešenie možných rizík v rozšírení ochorení, epidémií, ako aj vyriešeniu rizík, ktoré môžu vzniknúť z novej organizácie imunizácie.

Dovoľte, prosím, aby som predniesol môj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 205 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 205 - 207, parlamentná tlač 867.

V rámci rozpočtu kapitoly Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky za rok 2005 vykonať nasledujúce úpravy: a) výdavky v položke 07902 ochrana zdravia a prevencia pred chorobami, podprogramom 07920201 kontrola prenosných chorôb zvýšiť o 20 miliónov Sk, b) výdavky v položke 07B0201 modernizácia systému zdravotníctva znížiť o 20 miliónov Sk. Tam sa predpokladá viac ako 600 miliónov Sk, takže domnievam sa, že z tejto položky by bolo možné túto sumu, halierovú v podstate v rámci rozpočtu, realizovať.

Zvýšené prostriedky v objeme 20 miliónov Sk v podprograme 0790202 kontrola prenosných chorôb navrhujem účelovo viazať ako rezervu pre prípad vzniku epidémií prenosných infekčných ochorení.

Na záver ešte raz zdôvodnenie. Návrh zmeny v rezorte zdravotníctva vychádza z reálneho predpokladu hrozby mimoriadnych epidemiologických situácii obdobných, ako to bolo napríklad pri výskyte hepatitídy typu A v roku 94 vo viacerých okresoch Slovenska. Ich reálnosť a spektrum významne narastá - a to chcem zdôrazniť -, i v dôsledku pripravovaných podľa môjho názoru negatívne pôsobiacich zmien v očkovacom programe. Nevyčlenenie finančných prostriedkov ako účelovo viazanej rezervy pre prípady mimoriadnej epidemiologickej situácie môže mať za následok závažný dosah na zdravotný stav celej populácie so vzostupom chorobnosti a úmrtnosti na infekčné ochorenia. Možný je i vznik epidémií a taktiež hrozí znovuobjavenie ochorení, ktoré sa na Slovensku už desaťročia nevyskytli, nehovoriac o ich následných ekonomických a sociálnych dôsledkoch. Uvedený pozmeňujúci návrh nezvyšuje výdavky štátneho rozpočtu. Zmeny a rezervy sú navrhované len v rámci kapitoly ministerstva zdravotníctva z položky modernizácie systému zdravotníctva. A dovoľujem si zdôrazniť ešte raz, že ho podporili všetky poslanecké kluby i nezávislí poslanci v tomto parlamente. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať, v rozprave vystúpi pán poslanec Ján Mikuš, pripraví sa pán poslanec Gustáv Krajči.

J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Stojíme pred hlasovaním o zákone roka, pred hlasovaním o budúcoročnom štátnom rozpočte. Diskusie o štátnom rozpočte sú aj diskusiami o hospodárskej politike, hospodárskom a sociálnom vývoji. Nebudem uvádzať číselné údaje, tých v tejto sále už odznelo teda veľa. Chcel by som však tiež zaujať stanovisko k navrhovanému štátnemu rozpočtu z trocha iného pohľadu. Som jeden z tých, ktorí sa pri študovaní predloženého materiálu úspešne prepracovali až na stranu 87 vládneho návrhu rozpočtu pre roky 2005 až 2007 a mohol som si tak prečítať krásny citát Cicera z roku 63 pred naším letopočtom, citujem: "Rozpočet by mal byť vyrovnaný, pokladnica znova naplnená a verejný dlh znížený." Koniec citátu. Priznávam sa, neočakával som vo vládnom materiáli citát rímskych rečníkov, no prečo nie, keby korešpondoval s údajmi v navrhovanom budúcom rozpočte. Citát je úvodom prílohy, ktorá sa týka dlhodobého vývoja verejných financií a tak možno šanca pre jeho naplnenie v časovom horizonte sa aj zvýši. My však teraz budeme hlasovať na základe naplnenia alebo odmietnutia dvetisíc rokov starej rímskej múdrosti. Realita je iná. Rozpočet nie je vyrovnaný, pokladnicu naplnia opäť až pôžičky a verejný dlh zostáva. Sú to holé fakty, ktoré treba brať do úvahy pri našom rozhodovaní. Budúcoročný rozpočet je naozaj štedrý. Celkové výdavky zrastú o vyše 10 %, všetky kľúčové rezorty získavajú viac prostriedkov. Vláda skutočne rozdelila všetky možné prostriedky vrátane viacnásobného nachádzania stoviek miliónov ziskov v štátnych podnikoch. A tu by sme mali zvážiť, ako je dôveryhodné, je možné posudzovať príjmy zo zisku štátnych firiem, ktoré v neposlednom dôsledku ako skrytú rezervu vo výške 2,5 miliardy Sk v prvom kole našiel minister hospodárstva, v druhom kole sa mu podarilo nájsť ďalších 100 miliónov Sk, odhady dividend tak možno pokladať za významný zdroj príjmov štátneho rozpočtu. Aj keď v konečnom dôsledku možno namietať, že o akom rozhodovaní tu hovoríme, keď už vlastne je rozhodnuté. Vládna koalícia spolu s nezávislými poslancami štátny rozpočet určite podporia. Pri predkladaní návrhu rozpočtu parlamentu pán minister financií vyhlásil, že jeho kľúčovou otázkou je efektívnosť. Ja sa však domnievam, že kľúčom na schválenie rozpočtu nie je efektívnosť, ale získanie dostatočnej podpory na jeho schválenie nezávislými poslancami. Pánovi ministrovi sa totiž už v prvom rokovacom dni o rozpočte zdalo, že by mohli byť vytvorené podmienky na to, aby návrh rozpočtu získal ich podporu. Aké podmienky im vytvoril, nie je mi jasné. Ich pôvodne deklarované nároky by sa dali prirovnať k výmene hlasov za podporu regiónov, tie sa aj mediálne teda prezentovali, požiadavky však našťastie stiahli výmenou za pomoc pre Tatry, čo je určite rozumnejšia cena za podporu rozpočtu.

Ako bolo viackrát mojimi straníckymi kolegami deklarované, poslanci za Ľudovú stranu - Hnutie za demokratické Slovensko návrh rozpočtu nepodporia. Dôvody takéhoto rozhodnutia vychádzajú okrem iného aj zo skutočnosti, že mu chýba dlhodobá prognóza, respektíve vízia rozvoja Slovenska na dlhšie obdobie, ktorá by sa pri tvorbe rozpočtu prejavila. Rozpočet je poddimenzovaný najmä v oblasti pôdohospodárstva, infraštruktúry, podpory malého a stredného podnikania či podpory samospráv, aj NKÚ vo svojom stanovisku k rozpočtu upozornila na fakt, že základným predpokladom reálnosti budúcoročného rozpočtu sú zákony, ktoré boli schválené len v nedávnej minulosti. Týka sa to predovšetkým zdravotníckej, sociálnej reformy, reformy verejnej správy a fiškálnej decentralizácie. Za všetky uvediem len jeden príklad. Podľa zákona o fiškálnej decentralizácie bude výnos z dane príjmov fyzických osôb príjmom samospráv. Ako sa štát v tejto situácii vyrovná s rastúcimi daňovými nedoplatkami ohrozujúcimi stabilitu rozpočtu, je otázne. Už v úvode som spomenul, že diskusie okolo štátneho rozpočtu sú aj diskusiami o hospodárskej politike a o hospodárskom a sociálnom vývoji. Ukazovateľom toho, kam smeruje ekonomika, ako sa máme, a odráža aj jej hospodársku politiku štátu, je konečná spotreba domácností. Je ovplyvňovaná výškou miezd, sociálnych dávok a iných príjmov a závisí tiež od cien. Existujú však ešte ďalšie faktory, ktoré ju ovplyvňujú, a o tých sa už hovorí menej. Respektíve vôbec. Sú to verejné výdavky a zadlženosť domácností. Možno je to paradoxné, ale odborníci vedia, že znižovanie verejných výdavkov na zdravie, vzdelanie, verejnú dopravu a podobne v štáte, kde priemerný príjem je nízky, má negatívny dopad na súkromný sektor. Ak musí nízkopríjmová domácnosť, ktorých je na Slovensku 70 %, vydávať viac na lekárov, lieky, na cestovanie do zamestnania, na zvýšenie nájomného či prepravného, školné, obmedzí totiž ostatné nákupy iba na to najnevyhnutnejšie. Podnikatelia, ktorí produkujú prevažne pre domáci trh a prevažnú časť domácností, musia pri tomto trende poklesu spotreby na to doplatiť. Naopak, prudký rast zadlženosti domácností by mal byť znepokojujúci tak pre vládu ako aj pre bankový sektor. Rast zadlženosti domácností síce eliminuje zníženú spotrebu, no zakladá riziko budúceho nesplácania úverov z titulu nízkej priemernej mzdy, vysokej miery nezamestnanosti a neustále klesajúcich priemerných úspor domácností. Aby som však nebol vo svojom vystúpení len kritický, pozitívne hodnotím prehľadné paragrafové znenie zákona o štátnom rozpočte a zavedenie viacročného programového rozpočtovania. Určite sa touto formou spresňuje, sprehľadňuje využívanie verejných peňazí, avšak k jeho dokonalosti ešte niečo chýba. Len napríklad ak v programe ministerstva vnútra na rozloženie určitého počtu zločineckej skupiny je rozpočtovaná určitá suma, nie je zárukou, že na uvedenú operáciu sú naozaj potrebné príslušné rozpočtované finančné prostriedky a operácia by nemohla pre nich byť najlacnejšia. Ale o tom až po praktických skúsenostiach s takto vykonanou formou rozpočtovania. Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: V diskusii teraz vystúpi pán poslanec Krajči, pripraví sa pán poslanec Paška.

G. Krajči, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Na programe práve prebiehajúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky máme najdôležitejší návrh zákona roka, a to je návrh štátneho rozpočtu na rok 2005. Ide o legislatívnu normu, ktorá určuje finančné možnosti Slovenskej republiky a jej fungovania na budúcich 12 mesiacov s ekonomickým výhľadom aj na nasledujúce roky. Preto sa v mojom vystúpení budem snažiť obsahovo prezentovať svoj názor na štátny rozpočet roku 2005. Pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte si všetci uvedomujeme silu tohto zákona a dopady na ekonomickú aj politickú situáciu prijatím, alebo neprijatím tohto zákona. Ak zákon nebude prijatý, je to vlastne vyslovenie nedôvery vláde a vláda by mala odstúpiť. Slovensko nebude mať štátny rozpočet a pôjde sa na rozpočtové provizórium podľa § 11 zákona č. 523/2004 Z. z. Všetci ako tu sedíme, si musíme položiť základné otázky. Je to pre Slovensko dobré, ak nebude schválený rozpočet? A treba si postaviť aj otázku, je na Slovensku taká politická strana alebo politická sila, ktorá je ochotná vziať na seba zodpovednosť, ktorá je pripravená zostaviť novú vládu a vládnuť? Ak nie sú jednoznačné odpovede na tieto otázky a tie podľa môjho názoru nie sú, je nezodpovedné rozpočet na rok 2005 neschváliť. V tomto parlamente sa stalo módou umývať si ruky pred zodpovednosťou tým, že najhorúcejšie problémy rieši skupina nezávislých poslancov. Opozične sa tváriace strany sa hlásili vo voľbách k tomu, že je potrebné uskutočňovať reformy, všetci vedia, že neschválenie štátneho rozpočtu je zlý signál pre krajinu, ktorá je členom Európskej únie a pritom všetci chceli ísť do Európskej únie. Ako to teda urobiť, aby bol baran celý aj vlk sýty? No predsa jednoducho. Hodiť to na nezávislých poslancov, veď tam sa toho zmestí. Pričom oni si svoje politické dohody medzi sebou v tichosti riešia a navonok to vyzerá, že sú opoziční. Ešte horšie je to, čo je pre Slovensko typické, že aj nezávislí sa delia na nezávislých a nezávislejších. Keď napríklad vystúpi v médiách nezávislý poslanec a povie, že nezávislí poslanci podporia, alebo nepodporia to či ono, pýtam sa: za koho hovorí? No jedine za seba, za nikoho iného, pretože v tom je podstata a princíp nezávislosti. Má teda hovoriť, ja podporím, ja nepodporím, a nie my podporíme, my nepodporíme. Nemôže hovoriť za ostatných, lebo tí sú svojprávni a nezávislí. Preto ja teraz hovorím za seba. Nepodporím štátny rozpočet, ktorý by mal mať vyšší deficit ako ten, ktorý je navrhovaný v návrhu zákona o štátnom rozpočte, aj ten už je podľa metodiky Európskej únie ESA 95 vyšší, ako by mal byť. Nepodporím žiadne pozmeňujúce návrhy, ktoré zvyšujú deficit štátneho rozpočtu, pretože nie som populista a nie som na to ani odkázaný, pretože som sa stal nezávislým poslancom. To však neznamená, že som spokojný so všetkým, čo je v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005, a preto mám pripravené pozmeňujúce návrhy, ktoré nezvyšujú deficit štátneho rozpočtu a ktoré podľa môjho názoru vylepšujú štruktúru a zabezpečujú potrebné činnosti podľa mojich predstáv a možností štátneho rozpočtu. Som si však vedomý toho, že na príprave zákona o štátnom rozpočte pracovalo množstvo odborníkov, že jednotlivé položky mali svoju previazanosť a nadväznosť, a preto ak prejde aspoň jeden z mojich návrhov, budem to pokladať za úspech.

A teraz k predloženému návrhu. Všeobecne možno pozitívne hodnotiť návrh štátneho rozpočtu v tom zmysel slova, že poslancom vláda Slovenskej republiky konečne pripravila kvalitnejšie podklady na financovanie nášho štátu v budúcom roku ako to bolo doteraz. Z obsahového hľadiska sa v ňom však nachádzajú nezrovnalosti, alogizmy, rozporuplné predpoklady, na ktoré sa budem snažiť upozorniť. Návrh rozpočtu na rok 2005 je zostavený v nadväznosti na údaje o vývoji v minulých rokoch a predvídavo a plánovito uvádza aj jeho kontinuitu na ďalšie dva roky, až do roku 2007, čo možno považovať za akési nóvum pri predkladaní štátnych rozpočtov doposiaľ. Pravdepodobne ide o približovanie sa k zvyklostiam Európskej únie, ktorá Európskemu parlamentu predkladá rozpočty až na sedem rokov vopred. Dôležitým faktom je, že navrhované výdavky sú relatívne podrobne špecifikované na jednotlivé programové a plánované konkrétne úlohy. Nechápem však, prečo sa neuplatnila jednotná metodika Európskej únie ESA 95 a princíp akrualizácie, teda princíp časového rozlíšenia aj v schvaľovanom rozpočte na rok 2005. Neplatí akrualizované saldo štátneho rozpočtu 57 mld. 336 mil., ale len hotovostné saldo 61 mld. 523 mil., pozri str. 59. Prečo sa potom princíp akrualizácie uplatňuje pri rozpočte obcí a vyšších územných celkov? Vážnym nedostatkom je, že vláda Slovenskej republiky nepredložila v podobe programového rozpočtovania aj kapitolu všeobecnej pokladničnej správy. V nej ide takmer o 25 mld. korún. Nedostatkom tiež je, že kvalita programového rozpočtovania je zatiaľ naozaj začiatočníckeho charakteru alebo v plienkach. Návrhy prechádzajú rukami špecialistov v štátnej správe, vysokými štátnymi úradníkmi a funkcionármi, kolégiami a zasadnutiami vlády. Napriek tomu je v návrhu pre Národnú radu Slovenskej republiky dosť chýb vecných i formálnych. Sú tam preklepy, slovenské, gramatické i štylisticky nesprávne slová a termíny. V programoch sú pre etapu hodnotenia aj nezhodnotiteľné ciele a obsahy programov. Formulujú ich nekonkrétne, pre danú oblasť len slovami zvýšiť, zlepšiť, podporovať efektívny rozvoj a podobne. Napríklad v kapitole ministerstva školstva a v kapitole SIS je cieľom splniť na sto percent plán za nejakú oblasť bez formulovania, o aký konkrétny obsahový cieľ ide. V tomto slova zmysle je rozpočet nekonkrétny pre oba rezorty. Veď predsa plány by sa mali plniť na sto percent. Takýto druh populárno-náučného štýlu sa používa v médiách, a nie v legislatívnom návrhu štátneho rozpočtu. Formulačne by sa namiesto o zámeroch programov malo hovoriť záväznejšie o obsahu programov. Jedným z východísk, s ktorými štátny rozpočet pracuje, sú demografické východiská. V tejto súvislosti som objavil i informačnú nezrovnalosť. V návrhu štátneho rozpočtu sa ohľadne demografických ukazovateľov nevychádzalo z informácií Štatistického úradu, teda inštitúcie, ktorá je odborne najfundovanejšou pre túto oblasť, demografické predpoklady navrhovateľov sa výrazne odlišujú od informácií Štatistického úradu. V návrhu štátneho rozpočtu je v demografii na strane 89 pre rok 2010 počítané s populáciou v Slovenskej republike na úrovni 5 404 000 obyvateľov. Na druhej strane sa v oficiálnej štatistickej prognóze Štatistického úradu udáva počet 5 360 000 obyvateľov, čo je o 50 000 ľudí menej. Na slovenské pomery nie je takýto rozdiel nezanedbateľný. Nebezpečný rozdiel sa vyskytol v demografickej prognóze na rok 2020. Návrh Štatistického úradu alebo v štátnom rozpočte počíta s populáciou 5 447 000 a štatistická prognóza je 5 278 000, čo je rozdiel už 200 000 ľudí. Aj keď vládny návrh štátneho rozpočtu, vypracovaný ministerstvom financií vychádza z parametrov makroekonomickej predikcie do roku 2010, podľa môjho skromného názoru mu chýba cieľavedomá, strategická prognóza vývoja vecnej štruktúry našej ekonomiky v podmienkach po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Dlhodobú udržateľnosť rozvoja nemožno obmedzovať len na fiškálne ciele, teda nulové saldo, ale definovať, aký cieľ reštrukturalizácie našej ekonomiky to zabezpečí. Je veľmi nebezpečné, ak sa ekonomické vývojové parametre Slovenska a strategická koncepcia ekonomiky nezakladá na poznatkovej ekonomike ako vednej disciplíne, výskume a vzdelaní, ale na masívnom, kvantitatívnom rozvoji automobilizmu v jeho konečnej alebo končiacej ére, teda automobilizmu založenom na vysokej cene palív, vyčerpateľných ropných zdrojov a vysokej nasýtenosti trhov celého sveta. Takáto koncepcia môže pokojne priviesť našu ekonomiku v strednodobom horizonte 10 až 15 rokov do ekonomickej čiernej diery, ako sa to stalo už pred 15 rokmi so zbrojárskym zameraním slovenskej ekonomiky. Čo ak o päť rokov svetoví vedci vymyslia automobil na iný pohon a klasické zážihové a naftové motory budú ustupovať do úzadia?

Na záver tohto úvodu môžem hodnotiť štátny rozpočet rozporuplne. Na jednej strane ponúka fundované, odborné a úzko špecifické východiská do budúcnosti, na druhej strane je povrchný, nekonkrétny a založený na pochybných, respektíve aj nesprávnych predpokladoch pre dlhodobý vývoj slovenskej ekonomiky.

V ďalšej časti môjho vystúpenia opriem svoje hodnotenia návrhu štátneho rozpočtu na istých nezrovnalostiach v rámci niektorých rozpočtových kapitol pre jednotlivé rezorty. Z obsahových úloh je nenáležité v kapitole ministerstva zdravotníctva "vytvoriť lepšie životné prostredie". Obdobne v kapitole ministerstva kultúry zabezpečiť "transparentný systém financovania". Financovanie je len nástroj, prostriedok, a nie obsah alebo zámer práce programu. Špecificky nepreukázateľné a hlboko podpriemerné sú programy za Slovenskú akadémiu vied. Ich programom je vraj len všeobecne a vágne formulovaný obsah a zámer "prispieť k celkovému zvýšeniu úrovne poznania na Slovensku". No a z ďalšieho obsahu má ísť len o zvýšenie spolupráce s európskym výskumným priestorom a zabezpečovať doktorandské štúdium. To však sú len cesty a prostriedky pre prácu, a nie programový obsah a výsledky práce v oblasti inovačného potenciálu. V kapitole ministerstva zahraničných vecí je vhodné konštatovať, že priama pomoc na zmierňovanie chudoby vo svete v sume 161 miliónov Sk je len jedna stotina percenta z HDP. V rôznych celosvetových uzneseniach sa považuje celková pomoc chudobným krajinám od 0,2 do 0,6, čo by predstavovalo o 2,8 až po 8,4 miliárd Sk. Za ministerstvo vnútra je v danom kontexte podprahovým programom poskytnúť 2 500 rekreačných poukazov. To je len podprogram vnútrorezortného sociálneho programu, ktorý nepatrí do pozornosti Národnej rady Slovenskej republiky, a je obsiahnutý v položke osobných výdavkov. Málo náročným programom je vytvoriť len školiace pracovisko na boj proti praniu špinavých peňazí. Ďalej si myslím, že treba znížiť rozpočtované výdavky na aplikáciu dokladov formátu Európskej únie. V roku 2005 až 2007 sa má na ne vynaložiť 2,9 mld. Sk. To pri ich počte, napríklad 6 miliónov kusov, by za jeden doklad bolo takmer 500 korún, a to bez ďalších osobných výdavkov. Nie je zmienka o výberovom konaní dodávateľov. Uvedená úloha nie je medzi programovými úlohami, čo je však podstatne vyššia položka ako 2 500 rekreačných poukazov. Prezentovanými cieľmi ministerstva vnútra je napríklad pre rok 2005 zachrániť 5 840 osôb, rozložiť 18 zločineckých organizovaných skupín, objasniť 30 korupčných trestných činov, pozri strana 5. Takéto stanovenie cieľov je priam nezmyselné a vôbec, neobjektívne. Obdobne nie je presvedčivo odôvodnené veľmi vysoké zvýšenie výdavkov na obranu v rozpočtovej kapitole ministerstva obrany, a to o 11%, aj keď je zrejmé, že NATO má isté požiadavky, ktoré musí Slovenská republika akceptovať. V rezorte ministerstva práce a sociálnych vecí je dominantným programom sociálna inklúzia, čo je de facto riešenie chudoby, či už absolútnej alebo relatívnej. Na takéto opatrenia sa vyčlení 10,25 % z celkových výdavkov rozpočtu alebo 15,03 % rezortných výdavkov. Podľa štatistických ukazovateľov je dnes na Slovensku cca 2 161 000 občanov, teda až 40,2 %, ktorí patria ako ekonomicky neaktívni do pásma chudoby. Vláda v návrhu rozpočtu neprezentovala predstavu, či takáto suma bude stačiť pre enkluzívnych členov spoločnosti. A práve na takúto vrstvu obyvateľstva negatívne dopadajú finančné dôsledky reformných krokov a nepriame dane, teda spotrebné dane. Slovensko je totiž neúmerne vysoko zaťažené nepriamymi daňami, až 62,9 % z celkových príjmov tvoria nepriame dane. V tejto súvislosti je preto nemiestne, ak sa slovenská vláda chváli, že má najnižšie daňové a odvodové zaťaženie v Európe. V rámci priamych daní to tak možno je, avšak deficit dopĺňajú prostriedky získané z nepriamych daní. V rámci rozpočtovej kapitoly pôdohospodárstva chýba v štátnom rozpočte na rok 2005 program rozvoja vidieka. Je to dôsledok politiky vlády, ktorá nedoceňuje ľudí z regiónov a ignoruje možnosti komparatívnych výhod nášho oblastne diferencovaného pôdohospodárstva. V pôdohospodárstve vláda podceňuje schopnosť produkovať sekundárnu biomasu ako významný alternatívny energetický zdroj. Vláda podceňuje význam pôdohospodárstva vrátane obhospodarovania lesov a jeho schopnosti produkovať sekundárnu biomasu ako významný alternatívny energetický zdroj substituujúci znižujúce sa a stále drahšie zásoby fosílnych zdrojov. V rámci zákona o štátnom rozpočte neexistujú žiadne ekonomické stimuly pre výrobcov ani pre odberateľov výhodnejších energetických zdrojov z domácich surovín.

V rámci štátneho rozpočtu sa pre samosprávu našlo len 7,93 % z celkových bežných výdavkov, z toho obciam len 5 %. Zostáva však faktom, že štát presúva na samosprávu a regióny veľkú časť svojej zodpovednosti za chod ekonomiky, pričom im neponecháva primeranú časť zdrojov.

Vážení kolegovia, návrh rozpočtu verejnej správy a v rámci toho najmä štátneho rozpočtu na rok 2005 nadväzujú na relatívne maximalistické makroekonomické predĺženie trajektórie vývoja z rokov 2002 až 2004. To znamená, že medziročné tempá rastu výkonov a hrubého domáceho produktu by mali byť okolo 5 % ročne a to v stálych cenách. Nezohľadňuje sa, že v nadväzujúcich ekonomikách sa skončila zostupná fáza konjunktúry, osobitne za automobilový priemysel. Okrem toho vývoj HDP bude nepriaznivo ovplyvňovaní rastom cien ropy, s tým sa v doterajšom návrhu nerátalo. V nadväznosti na to možno odhadovať nesplnenie plánu príjmov štátneho rozpočtu o 5 až 7 miliárd slovenských korún. Dávam do pozornosti, že návrh zrejme nie je podložený poznaním plánov a stratégií zahraničných spoločností vrátane bánk a poisťovní, ktoré sú vlastníkmi a rozhodovateľmi podstatnej menšiny hospodárskeho potenciálu Slovenska. Aj z tohto dôvodu variant s očakávaným medziročným rastom HDP okolo 4 % by bol zrejme opatrnejší a reálnejší než predpokladaný variant o medziročnom 5-percentnom raste HDP.

Cieľ znižovať objemy ročných schodkov verejných financií a to dokonca aj v relatívnom vyjadrení, je veľmi ambiciózny, možno ho len vítať. Neplatí však tvrdenie, že verejné financie znížia finančné bremeno budúcich generácií, strana 1. Celkové stavy objemov zadlženosti predsa budú v nadväznosti na každoročné schodky verejných financií, aj keď menšie ako v minulosti, stále stúpať. V roku 2007 majú stúpať na 733 miliárd, čo je oproti 492 miliardám v roku 2001, respektíve 475 miliardám v roku 2002 o 241 až 258 miliárd slovenských korún viac. Budú stúpať výdavky aj na obsluhu štátneho dlhu z 30 miliárd slovenských korún v roku 2003 na 40 miliárd v roku 2007.

Vláda je povinná zabezpečovať aj bezpečnosť občanov, čo by sa malo odraziť aj v návrhu zákona o štátnom rozpočte a vyčleniť dostatok finančných zdrojov v prospech činnosti zabezpečujúcich zvýšenie stupňa ochrany obyvateľov proti teroristickým útokom a skvalitnenia systému varovania obyvateľstva a monitorovania územia po možnom teroristickom útoku. Musím však konštatovať, že vláda tomuto problému nevenovala dostatočnú pozornosť, a preto predkladám pozmeňujúci návrh k navýšeniu finančných prostriedkov pre zvýšenie stupňa ochrany občanov. Ide o vnútorné presuny finančných prostriedkov a pozmeňujúci návrh nezvyšuje deficit štátneho rozpočtu. Úlohy vyplývajúce pre civilnú ochranu pri zabezpečovaní ochrany obyvateľstva sú natoľko rôznorodé a finančne náročné, že je zrejmé, že úlohy nie je možné finančne zabezpečiť z pridelených zdrojov v rámci limitov štátneho rozpočtu na rok 2005.

Po oboznámení sa s návrhom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky navrhujem navýšiť prostriedky, po prvé, na modernizáciu varovacieho a monitorovacieho systému a to z programu 06V, ochrana verejného poriadku a bezpečnosti, do programu 04A01, civilná ochrana obyvateľstva, 30 miliónov. Po druhé, na integrovaný záchranný systém z programu 08C03 krajské úrady 30 miliónov, z programu 07A zdravotná starostlivosť 6 miliónov, z programu 06V ochrana verejného poriadku a bezpečnosti do novovytvoreného programu 04A integrovaný záchranný systém 50 miliónov, spolu 86 miliónov slovenských korún. Po tretie, pre rozvoj ochrany obyvateľstva Slovenskej republiky proti chemickým zbraniam z programu 06V ochrana verejného poriadku a bezpečnosti z rezortu ministerstva obrany 175 miliónov do programu 08B01 Ďalší rozvoj ochrany obyvateľstva Slovenskej republiky proti chemickým zbraniam, spolu 195 miliónov slovenských korún. Požadované finančné prostriedky vyčlenené k realizácii úloh bodov 2 a 3 ako medzirezortných programov nebudú presúvané z jednotlivých kapitol, ale musia byť špecifikované v rámci programu 04A integrovaný záchranný systém a 08B01 Ďalší rozvoj ochrany obyvateľstva. Čerpanie takto špecifikovaných prostriedkov ostane plne v kompetencii rezortu, ktorý je na ich plnenie úloh vyčlenený.

V ďalšej časti svojho vystúpenia by som chcel podať ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka rýchlostnej komunikácie cesty R4 Košice - Milhošt, maďarská hranica, čo by malo, tieto finančné zdroje by mali byť vyčlenené na zabezpečenie projektovej dokumentácie a územného konania. Pozmeňujúci návrh znie: V prílohe č. 8 účelové prostriedky kapitol štátneho rozpočtu na rok 2005 sa v kapitole Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky dopĺňa nová položka - rýchlostná cesta R4 Košice - Milhošť v sume 11 miliónov korún. Uvedenú zmenu je potrebné premietnuť do celkovej sumy účelových prostriedkov kapitoly Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky ako aj do celkovej sumy účelových prostriedkov kapitol na rok 2005.

Vážené dámy, vážení páni, na záver môžem konštatovať, že hoci mám výhrady voči predloženému návrhu zákona o štátnom rozpočte, budem pozorne sledovať, či vládna koalícia je pripravená akceptovať niektoré pozmeňujúce a racionálne návrhy. A podľa toho sa rozhodnem, či rozpočet, štátny rozpočet na rok 2005 hlasovaním podporím, alebo nepodporím. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou najskôr vystúpi pán poslanec Cuper a potom vystúpi pán poslanec Paška.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Gusto, nechcem sa vyjadrovať k tvojim hlboko učeným explikáciám o štátnom rozpočte, nie som ekonóm a nikdy som sa do tejto situácie nesituoval alebo do tejto roviny nesituoval, ale zaujali ma tvoje hlboko filozofické vývody o na úvod, ktorými si zrejme ospravedlňoval prípadne svoje hlasovanie za štátny rozpočet s tým, že teda si povedal, že jedine tí, ktorí vystúpili z politických strán, sú naozaj nezávislí a ešte z tých sú niektorí závislejší, iní menej závislí. Ja chcem povedať, že v tomto parlamente sú všetci poslanci zástupcami občanov, mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Tak hovorí článok 73 Ústavy Slovenskej republiky s tým, že takých poslancov je tu 150. Rozdiel je len v tom, že, samozrejme, niektorí ostali v politických stranách, za ktoré boli zvolení, a niektorí z nich odišli. Politické strany majú svoje miesto v demokratických systémoch, pán predseda Ústavnoprávneho výboru Drgonec to chcel aj ústavnoprávne zakotviť do Ústavy Slovenskej republiky, žiaľ, škoda, že jeho návrh neprešiel, a v tomto zmysle, samozrejme, majú svoje miesto v demokratickom systéme aj politické strany. O tom, či teda niekto v tomto parlamente je menej závislý alebo viacej závislý, ja si myslím, že bude dobré používať, tí, ktorí ostali v politických stranách, alebo tí, ktorí z nich odišli. Každý v tomto parlamente je od niekoho a od niečoho závislý bez ohľadu na to, či ostal v politickej strane, alebo nie.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pán poslanec Paška.

P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, chcel by som využiť príležitosť v rozprave o návrhu štátneho rozpočtu na to, aby som vlastne po tretíkrát v tomto volebnom období hovoril o tej istej veci a dotkol sa problematiky, ktorá je zdanlivo za nami, a to je reforma zdravotníctva a spôsob financovania celého zdravotníctva. Chcem hneď v úvode ubezpečiť aj pána spravodajcu, aby nemusel zbytočne venovať prílišnú pozornosť môjmu vystúpeniu, že nebudem podávať žiadny pozmeňujúci návrh a ubezpečiť aj pána podpredsedu vlády, že napriek tomu, že je všeobecne známe, že jednak prostredníctvom vlastného návrhu zákona, ale aj potom podporou návrhu pozmeňujúceho k zákonu o zdravotnom poistení som podporoval navýšenie platby štátu za poistencov štátu, že tak neučiním v pozmeňujúcom návrhu. Považujem to jednak za prejav zodpovednosti politickej strany Smer ku kritériám koncepcie a tvorby štátneho rozpočtu, tak ako to nakoniec prezentoval aj môj kolega Igor Šulaj. Napriek tomu však chcem zdôrazniť, že som presvedčený, že problematika zdravotníctva a rozsah jeho dlhov, je predovšetkým viazaná na nedostatočnú alokáciu zdrojov do celého segmentu od roku 93 po rozdelení Česko-Slovenska a či chceme, alebo nechceme, aj po prijatí reformných zákonov sa budeme, či už budúca vláda bude pravicová, ľavicová, stredová alebo koaličná, boriť s tými istými problémami, pretože aj súčasnosť ukazuje, že to bremeno dlhu sa nepodarilo vyriešiť. Som presvedčený, že to, čo sme prezentovali počas svojich vystúpení, a to je analýza a nakoniec kvantifikácia potrieb zdrojov, dodatkových zdrojov niekde na úrovni 8 až 9 miliárd korún, je pravda, že aj reálna prax ukazuje, že tieto zdroje napriek enormnému úsiliu, zníženie zadlžovania, stále v systéme chýbajú. Viem, že koalícia prezentuje neustále hlavne pre rok 2005 ako veľké víťazstvo prijatia reformných zákonov navyšovanie objemu zdrojov verejného zdravotného poistenia rádovo až o 7,5 %. Treba povedať, ale aj bé, a to že akým spôsobom sú tieto zdroje tvorené. Ide predovšetkým o mierne navýšenie platby štátu za poistencov, pre ktorých to vyplýva zo zákona. Tá kvantifikácia je niekde okolo dvoch miliárd korún a je spôsobená predovšetkým zmenou metodiky a prechodom odvodov z taxatívnej platby určenej mesačným odvodom zákonom o štátnom rozpočte na prepočet cez inštitút percentuálneho odvodu z priemernej mzdy dosiahnutej v národnom hospodárstve a činí rádovo niekde okolo dvoch miliárd korún. Ďalší nárast zdrojov, a to takisto vo výške cca dvoch miliárd korún, ale to je len zbožné prianie, je spôsobené opäť len zmenou metodiky odvodov a ďalším zaťažením, v úvodzovkách zaťažením ekonomicky aktívnych obyvateľov spôsobom takzvaného ročného zúčtovania odvodov do fondu zdravotného poistenia.

Ďalší, tretí potenciálny zdroj, a s tým asi táto vládna koalícia, reformátori najviac počítajú, je peňaženka a vrecko občana, a to je zákonom, prijatým reformným zákonom o rozsahu zdravotnej starostlivosti definovaný potenciál rastu spoluúčasti pacientov. Chcem v nasledujúcom poukázať, že je to veľmi nebezpečná chiméra a naschvál to nazývam chimérou, ktorá je nerealizovateľná, ako to ukázali jednotlivé praxe európskych demokracií.

Zároveň si však treba uvedomiť, aká miera ďalších súvisiacich nákladov je sprevádzaná prijatím reformy. Nuž ak hovoríme o rádovo cca 4 miliardách korún naviac z dvoch zdrojov, o ktorých som hovoril, treba otvorene povedať, že objem zdrojov, ktoré si vyžiada len napríklad prijatý zákon o rýchlej zdravotnej pomoci, je cca jeden až jeden a pol miliardy korún. Treba povedať, že prijatie zákona o zriadení Úradu pre dohľad nad poskytovanou zdravotnou starostlivosťou, len v samotnej činnosti si vyžiada cca 350 miliónov korún ročne na prevádzku a zriaďovacie náklady sa odhadujú zhruba na 100 až 150 miliónov korún. K tomu primeraný rast energie, zoberme plyn, elektrická energia, miera inflácie a dostávame sa opäť k faktu, ktorý poznáme od roku 1993 a ktorým som začal, že systém naďalej nebude mať dostatok zdrojov, aby pokrýval svoje elementárne základy. K tomu však chcem povedať to najdôležitejšie, že prijatím reformných zákonov sme v prostredí deficitu zdrojov umožnili ešte fungovať paradoxu tvorby zisku na úrovni zdravotných poisťovní, kde sme umožnili prechod z takzvaného "non profit" na systém "profit". Už podľa niektorých údajov ku koncu roka 2004 je zrejmé, že niektoré zdravotné poisťovne, ktoré budú predmetom transformácie a stanú sa súkromnými subjektami v zmysle obchodného práva, budú dosahovať zisk niekde na úrovni rádovo 250 až 300 miliónov korún za tento rok. Je vysoký predpoklad, že po aplikácii prijatých reformných zákonov sa tento zisk bude ešte zvyšovať. V súvislosti so známymi skutočnosťami, že aj keď zákon explicitne predsa len zamedzil priamemu výkonu podnikateľských aktivít aj v iných úrovniach a segmentoch celého systému, je vysoko pravdepodobné a potenciálne vzhľadom na dikciu obchodného práva, že spôsob, akým sa tieto zdroje stanú opäť základom výnosu a tvorbu zisku aj v iných segmentoch, nie je nepravdepodobný, a tak nás čaká ku koncu budúceho roka veľmi zaujímavý paradox alebo zaujímavé očakávanie, že na jednej strane sa systém bude boriť opäť s tvorbou dlhov. Je preukázané, že sa bavíme nielen o zariadeniach, ktoré sú na vyšších územných celkoch alebo na mestách, obciach, ale že aj nemocnice, ktoré sú stále vo vlastníctve štátu a mali by byť zo zákona transformované na akciové spoločnosti, budú naďalej produkovať stratu. A tak budeme svedkami dvoch tendencií, kde na jednej strane bude pretrvávať a rásť ziskovosť verejných zdrojov v súkromných rukách na úkor, na ich vlastný úkor v systéme, a k tomu, a to je riešenie, ktoré táto vláda predložila, bude narastať potreba zvyšovania spoluúčasti pacienta, paradoxne ako substitúcia zisku zo zdrojov vo verejnom poistení, ktorý sme zákonom umožnili dať do súkromných rúk.

Dámy a páni, samozrejme, ja nemám žiadny problém so ziskom, veď ani nakoniec odsúdením podnikateľských aktivít, nakoniec je to primárny cieľ všetkých podnikateľských subjektov, ale táto tendencia, ktorá je nespochybniteľná, je naozaj tým najväčším paradoxom fungovania slovenského zdravotníctva. Natíska sa otázka a znovu sa vrátim k tomu, čo som povedal, bez ohľadu na to, či tá vláda bude pravicová, či bude ľavicová, či bude koaličná, konsenzuálna, akým spôsobom sa bude vlastne spravovať celý systém zdravotníctva. Ak hovoríme o uzavretom systéme na základe parametrov dostupnosti a solidarity bez ohľadu na ideológiu danej vlády, jednoducho nemôžeme konštituovať systém na parametroch, ktoré umožňujú jeho otvorenie a fungovanie takýchto tendencií. Chcem povedať v tejto súvislosti, že za najväčší nedostatok a za najväčšiu škodu celej reformy zdravotníctva považujem, že napriek proklamovaným cieľom a nakoniec aj podstate, ktorá spočíva v prechode z "non profit" systému na "profit" systém, sa nepodarilo zadefinovať základné elementárne ekonomické a finančné úrovne systému a nepodarilo sa oddeliť to, čo som, čo sme považovali za najväčší nedostatok fungovania verejnoprávneho modelu, a to ekonomickú, finančnú, riadiacu úroveň od odbornej a liečebnej starostlivosti a paradoxne zákony, ktoré umožnia transformáciu a prechod pod dáždnik obchodného práva, vytvoria ešte väčší systém byrokracie a administrácie a budú so sebou ešte niesť oveľa väčší objem nákladov. Typický príklad, ktorý sa vôbec neobávam pomenovať aj pred vami, je spôsob transformácie veľkých nemocníc prvého typu, kde považujem za fatálny omyl transformáciu na akciovú spoločnosť spôsobom, aký nakoniec bol prijatý v zákone. A chcem povedať, nie preto, že ide o samotnú transformáciu, ale preto, že namiesto toho, aby sme definovali nevyhnutnú sieť poskytovateľov, ktorá zostane v rukách pre výkon štátnej zdravotnej politiky, a umožnili nárast súkromnému a privátnemu a chcem zdôrazniť, naozaj efektívnemu segmentu zdravotníctva, opäť sme týmto nemocniciam umožnili vytvoriť nekontrolovateľnú entitu vlastníkov, ktorí budú mať skôr, a už som to povedal niekoľkokrát, tendenciu z nich peniaze ťahať, ako do nich peniaze priniesť a zefektívniť ich činnosť. Narážam teraz na spôsob odštátnenia, v úvodzovkách, v podobe účasti fakúlt, miest, obcí, proste to, čo nazývam entitou neidentifikovateľných vlastníkov.

Chcem sa ešte zmieniť o tom, že považujem naozaj za veľmi nebezpečný ten výklad, ktorý sme umožnili v zákone o rozsahu a to, že v podobe nariadenia vlády sa bude rozhodovať o tom, akým spôsobom bude rásť alebo klesať spoluúčasť za jednotlivé diagnózy. Som totiž presvedčený, včera to interpretoval jeden denník, že práve tento spôsob bude vytvárať ešte extrémnejší tlak na úrovni vzťahu zdravotná, súkromná zdravotná poisťovňa a poskytovateľ na tvorbu zisku, ktorý však nakoniec ide z celého rámca verejných zdrojov a znemožní efektívnejšiu alokáciu týchto zdrojov do celej siete poskytovateľov tak, aby nebola spochybnená a zhoršená dostupnosť.

Čo však ešte aj z hľadiska premárnenej šance na ekonomizáciu systému považujem za katastrofálne, je, že celý spôsob reformy nejde do podstaty a to do zreálnenia cien výkonov. Použijem príklad. Keď sme v našom návrhu zákona hovorili o navýšení platieb štátu zo 4 na 6 %, používali sme, tá kvantifikácia hovorila zhruba o náraste zdrojov, ktoré by zaťažili štátny rozpočet, asi 10,3 miliardy korún. To jedno percento je pri 14 450 Sk niečo cez 5 miliárd. Zároveň sme však hovorili, že chceme úplne zlikvidovať položku, ktorá figuruje aj v návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu a to sú takzvané investičné a kapitálové výdavky. Jednoducho preto, pretože som presvedčený, že ak nedôjde k zreálneniu cenových výkonov, nikdy nezískame objektívny parameter určenia toho, kto do siete patrí a kto do siete nepatrí. Typickým príkladom je takzvaná ekonomická a finančná efektivita niektorých činností, ako je kardio, ako sú svalzy, spoločné vyšetrovacie liečebné zložky, obzvlášť biochémia, ako sú dialýzy, sú to všetko veci, kde došlo k navýšeniu cenových výmerov tak, že títo poskytovatelia sú schopní produkovať bez rastu dlhu na úrovni efektivity, nielen odpisov, ale aj nákladov budúcich období. Všetky ostatné výkony vykazujú enormnú mieru deformity, ktorá neumožňuje objektívne povedať, či poskytovateľ, ktorý danú službu poskytuje, je naozaj ekonomický, alebo nie je ekonomický. Naďalej dochádza a bude dochádzať aj na základe prijatia nových reformných zákonov k subjektívnemu prerozdeľovaniu zdrojov na základe vopred a od zeleného stola pripravenej schémy, ktorá však, žiaľ, dámy a páni, nijakým spôsobom neprispeje k efektivite siete. Ba dokonca som presvedčený, že niektoré prijatia alebo niektoré opatrenia, ktoré sme prijali, hovorím teraz hlavne o elastickej sieti, umožnia ďalší nárast a ďalšiu indikáciu dodatočných nákladov.

Vážený pán podpredseda vlády, hovorím o tom preto, lebo som presvedčený, že by bolo vhodné pri konštrukcii ďalšieho štátneho rozpočtu uvažovať o niektorých tendenciách, ktoré som sa snažil popísať. Som presvedčený, že ani opatrenia, ktoré ste prijali, nepovedú k vyrovnanosti a vybalansovaniu celého systému. Jednoducho, zdá sa, že aj skúsenosť iných krajín ukazuje, že sa to ani veľmi nedá vzhľadom na mechanizmy, ktoré objektívne pôsobia. Napriek tomu si myslím, ako som spomenul, bez ohľadu na to, kto bude vládnuť v budúcnosti, máme záujem udržať systém, ktorý nebude vykazovať mieru nebezpečenstva a stratu dostupnosti. Bude potrebné zamyslieť sa nad objemom zdrojov, ktoré pôjdu do systému, ale práve na základe parametrov, o ktorých som aj hovoril. Pokiaľ nedôjde k zobjektívneniu cenových nákladov, ktoré nebudú vyjadrovať všetky nevyhnutné kalkulačné vstupy, nebude nikto ani na základe validných dát, ktoré bude zbierať, v neviem akom časovom období, schopný povedať, či táto nemocnica, či tento poskytovateľ je efektívny, alebo nie je efektívny. A chcem v závere položiť otázku, vzhľadom na to, že je to veľmi ťažko identifikovateľné aj na základe dostupných informácií, z čoho a akým spôsobom vlastne bude vláda riešiť dofinancovanie dlhu, ktorý sa vytvoril za celé to obdobie od roku 1993, pretože nakoniec aj skrátené legislatívne konanie k trom zákonom, ktoré, predovšetkým išlo k predloženiu, zabráneniu výkonu súdnych rozhodnutí, argumentovalo, že sa nepodarilo rezortu zdravotníctva a rezortu financií splniť ten primárny cieľ a to bolo oddlžiť celý systém do konca roka 2004 tak, aby nový systém definovaný reformnými zákonmi bol implementovaný už od oddlženého prostredia a pán minister zdravotníctva mi hovoril, že len na Veriteľovi sú nevysporiadané dlhy ešte rádovo niekde okolo osem až deväť miliárd korún. K tomu vieme - a už to tu aj odznelo -, že nielen štátni poskytovatelia, ale aj poskytovatelia, ktorí prešli na vyššie územné celky, generovali a generujú dlhy a nech už je ten výhľad aj pre rok 2004 akokoľvek optimistický, hovoríme minimálne niekde o úrovni 2,5 až 3 miliardy korún a pokiaľ je mi známe, na umorovanie tohto dlhu boli používané štátne finančné aktíva predovšetkým z úložky v Národnej banke zo zdrojov, ktoré boli určené pre vysporiadanie prípadného záväzku na zúčtovanie z Česko-slovenskej obchodnej banky. Ak sa mýlim, tak ma opravte.

Čiže jedna otázka je, odkiaľ tie zdroje v budúcom roku pôjdu tak, aby už definitívne sme prestali deformovať ústavné práva výkonov vlastníckych práv, to, čo sme opäť urobili tým, že sme až do konca roka 2005 posunuli zákaz výkonu exekúcií. A ešte jedna otázka, ak tomu dobre rozumiem, celá metodika oddlženia je vlastne len účelný mechanizmus, ktorý sa však neodráža priamo, alebo aspoň sa nikdy neodrazil priamo na deficite štátnych financií. A tá otázka teda znie, ak tomu dobre rozumiem, a konečným subjektom, ktorý účtovne preberá a stáva sa príjemcom, teda aj veriteľom, aj dlžníkom pre konečné zúčtovanie, je akciová spoločnosť Veriteľ. Čo sa stane, keď dôjde k jeho definitívnemu umoreniu, tak ako hovorí uznesenie vlády z marca tohto roku, ak sa pamätám, a aký to bude mať dopad, či to bude mať dopad a aký to bude mať dopad potom v roku 2006, prípadne v ďalších rokoch? Je to otázka metodiky na rast deficitu štátneho rozpočtu.

Vážený pán podpredseda vlády, toľko krátkych poznámok. Znovu chcem zdôrazniť, že som presvedčený, ak tieto zásadné otázky, ktoré rezonujú niekoľko rokov, spoločne nevyriešime na úrovni prierezu politických reprezentácií bez ohľadu na to, kto sa v ďalších, budúcich vládach bude neustále musieť k tomu vracať a hľadať riešenie a, samozrejme, nakoniec v záujme občana by bolo dobré, keby sme sa týmito otázkami zaoberali. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)