V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, pán poslanec Cabaj ako člen výboru pre verejnú správu problematiku miestnej správy dôsledne pozná aj s problémami, s ktorými prichádzajú do tohto výboru zástupcovia niektorých mimovládnych organizácií, prípadne zástupcovia ZMOS-u. Ja túto skutočnosť tiež vnímam ako členka tohto výboru, preto chcem podporiť jeho návrh navýšiť rezervy na riziká centrálnej decentralizácie, t. j. prenosu kompetencií na 2 mld. Pán minister financií, musím povedať, že skutočne - a hovorila som to aj v minulosti -, nie je dostatočne pokrytý tento prenos kompetencií. A keďže nie sú financie, samospráva bude zvyšovať dane a bude hľadať prostriedky. Samozrejme, môže ich hľadať len u občanov. Obdobná situácia bola v Anglicku, nemám tu možnosť rozvinúť túto myšlienku, ale došlo k situácii, keď v Anglicku bolo treba takmer zrušiť samosprávu, došlo k novej centralizácii a až potom k postupnému presunu kompetencií, pretože naraz presunuté kompetencie bez finančného krytia vlastne vyvolali situáciu, keď občania už nemohli uniesť dane, ktoré sa na nich preniesli. Preto veľmi sa prihováram za rezervu, ktorú navrhol pán poslanec Cabaj.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že má záujem vystúpiť predkladateľ, pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, dovoľte mi vyjadriť sa k tejto veľmi dlhej a obsažnej debate a som veľmi rád, že môžem začať a chcem začať tým, že sa chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí vystupovali, za veľmi korektnú, vecnú diskusiu, a musím povedať, že som, ak sa dobre pamätám, pri siedmom rozpočte v jednom rade, a musím povedať, že takúto korektnú a vecnú diskusiu som tu ešte nezažil. Chcem to oceniť aj z hľadiska formy, ale aj z hľadiska obsahu, pretože ďalšia vec, ktorá ma mimoriadne teší, z hľadiska obsahu vystúpení, ktoré odzneli, boli tie, že takmer všetci vystupujúci zdôrazňovali dôležitosť nezvyšovania deficitu, nezadlžovania budúcich generácií a že naozaj aj väčšina z vás, ktorí ste podávali pozmeňujúce návrhy, ste ich podávali tak, aby to nezvyšovalo celkový deficit verejných financií. Aj keď to nebolo vždy vo všetkých návrhoch tak a ak by sa schválili tieto návrhy, tak len pre vašu ilustráciu, len tie, ktoré zazneli od včerajška do dnešného obeda, by znamenali zhruba 5 miliárd korún a to, čo zaznelo po obede, to mi ešte spracúvajú moji kolegovia, ale napriek tomu, naozaj väčšina vystúpení bola taká, že nenavyšovali, nenavrhovali navyšovanie, čo považujem za veľmi dobré. A veľmi dobré aj z hľadiska budúcnosti, pretože myslím si, že je šanca, že takýto veľmi korektný a zodpovedný prístup by mohol pokračovať aj v budúcnosti, dokonca by sa mohol možno aj zlepšovať.

Najskôr mi dovoľte vyjadriť sa k príjmom. Ja sa stručne zastavím aj pri vystúpeniach, dúfam, že všetkých, možno nie všetkých poslancov, ale nebudem mať šancu vyjadriť sa ku každému konštatovaniu, ku každému vyjadreniu, ktoré tu zaznelo, pretože to by bolo veľmi, veľmi veľa, takže pokúsim sa aspoň k tým najdôležitejším veciam sa stručne vyjadriť. Ale najskôr by som možno chcel niektoré veci, ktoré zazneli vo viacerých vystúpeniach, zhrnúť.

Po prvé, tiež chcem veľmi oceniť, že máloktorí poslanci, aj keď našli sa v tých vystúpeniach názory, ktoré spochybňovali odhad príjmov, ktoré spochybňovali odhad parametrov, na ktorých je ten rozpočet postavený, čo je, samozrejme, legitímne právo každého, mať na to svoj názor a pokojne aj iný, ako je náš, ale musím povedať, že v oveľa menšej miere ako v minulosti boli tieto predpoklady, na ktorých je rozpočet postavený, spochybňované, čo považujem taktiež za veľmi dobré. A chcem povedať, že naozaj toto by mala byť otázka skôr odborná, a my sme o tých príjmoch, najmä predpokladaných príjmoch samozrejme diskutovali, zriadili sme výbor pre makroekonomické prognózy, v ktorom sú zastúpení odborníci z komerčnej sféry, z nezávislých inštitúcií a s nimi sme sa snažili objektivizovať ten odhad. Takže je to, samozrejme, odhad, my netvrdíme, že bude presne taký, ale sme presvedčení, že je odhadnutý korektne a kompetentne. Aj preto som veľmi rád, že aj tá diskusia to viac-menej, viac-menej reflektovala.

Čo sa týka deficitu, taktiež je to politické rozhodnutie, samozrejme, čiže tých 3,4 % je priorita stanovená vládou, ktorú ste v zásade akceptovali bez ohľadu na to, či opozícia alebo koalícia. Ak boli kritické výhrady, tak skôr také, že príliš veľký, čo tiež oceňujem. A, samozrejme, príjmy a deficit nám dajú výdavky a tam už názory, samozrejme, môžu byť, budú a je prirodzené, že vždy budú rozdielne, najmä čo sa týka opozície a koalície. Ale chcem povedať teda, že vo verejných financiách v každej krajine, dokonca aj v tých veľmi bohatých krajinách, dokonca aj v krajine, ako je Nórsko, ktoré je veľmi špecifické aj z hľadiska zdrojov z ropy, a to, že je to jedna z najbohatších krajín, vo všetkých krajinách je rozpor medzi potrebami a možnosťami. A sú aj rôzne názory na to, čo je lepšie financovať a čo nie.

Tretiu poznámku, ktorú chcem povedať, takú tiež skôr systémovejšie, všeobecne, je tá, že niektorí z vás porovnávali tie výdavky a tento rok a minulý rok bez prostriedkov z Európskej únie. Len spomeniem náhodne, pán poslanec Šulaj, ten urobil, pán poslanec Maxon teraz, myslím si, že to sa nedá takto porovnávať, ale on mi, oceňujem a pán poslanec Vážny to povedal, ak sa dobre pamätám, že tie prostriedky nie sú zadarmo, z EÚ, keď apeloval na to, že by mali byť efektívne využívané. My totižto do Európskej únie, nielen z nej dostávame, ale my tam aj platíme. A z pohľadu verejných financií dokonca vstup do Európskej únie nám sťažuje pozíciu vo verejných financiách, lebo nám zvyšuje deficit. Všetko, čo platíme, ide z verejných rozpočtov, ale zďaleka nie všetko, čo získavame, ide do príjmov, verejných. Mnohé veci idú priamo do ekonomiky, priamo do podnikateľských subjektov. A navyše musíme "kofinancovať" mnohé veci, tie, ktoré sú potrebné, ale možno by sme ich na ne nedávali peniaze, keby sme nemohli získať zdroje z EÚ, ale keď už môžeme získať, bolo by nerozumné "nekofinancovať". Čiže týmto spôsobom nám vstup do Európskej únie neznižuje deficit, ale zvyšuje, čo neznamená však, že vstup do EÚ nie je dobrý z hľadiska celkového pre krajinu a ekonomiku. Len chcem podotknúť, že nemôžeme porovnávať výdavky bez zdrojov z Európskej únie, či už je to v poľnohospodárstve, v životnom prostredí alebo inde, lebo my odtiaľ nielen berieme, ale tam aj platíme.

A teraz mi dovoľte stručne sa dotknúť niektorých vystúpení. Najskôr za kluby, pán poslanec Ševc hovoril, že štátny rozpočet je v rozpore s filozofiou politiky a hospodárskej politiky Komunistickej strany Slovenska. Pán poslanec - a naozaj teraz úprimne a bez irónie - chcem povedať, že viem a som rád. Lebo prirodzené je, že proste máme inú predstavu o tom, aká má byť hospodárska politika, aká má byť filozofia politiky a stratégie. Čiže, áno, akceptujem, že ten rozpočet je v rozpore s vašou predstavou o hospodárskej politike. Je to tak preto, že tie hospodárske politiky v našich predstavách sú zásadne, zásadne rozdielne. K tým veciam, ktoré ste spomínali v tom vašom desatore, sa vyjadrím pri jednotlivých poslancoch, pardon, pán Ďaďo, áno, je zrejme autor desatora. Takže ja sa vlastne k nim vyjadrím pri tých vystúpeniach, pretože vlastne ich sa dotkli mnohí, aj iní, aj vaši poslanci. Ale niektoré veci spomeniem. Nezamestnanosť, rozdiely v metodikách, rozdiely v metodikách sú v každej krajine, ale u nás narástli najmä preto, že sme sprísnili sociálny systém. A v rozpočte, a to by som rád zdôraznil, v rozpočte pre rozpočet je dôležitá tá nezamestnanosť v metodike úradov práce podľa evidovaných nezamestnaných, lebo tým sa vyplácajú dávky. A ten rozdiel vznikol najmä preto, že sme vyradili z evidencie tých, ktorí nespolupracujú s daňovými úradmi, ktorí len pasívne berú, ktorí pracujú načierno zrejme, keď nespolupracujú, a potom sa aj takí hlásia do toho druhého čísla, ktoré je vyššie, do výberových zisťovaní sa hlásia aj ženy na materskej, vojaci v základnej službe, aj takí, ktorí prácu nehľadajú, ale sami seba považujú za nezamestnaných. Čiže ten rozdiel je prirodzený, je daný aj sprísnením sociálneho systému a aj tým, že sprísnením sa viacerí ľudia uchádzajú vlastne o dávky.

Hovoríte o konflikte medzi rastom hrubého domáceho produktu a životnou úrovňou. Ten konflikt môže - taký zrejmý konflikt, alebo taký, ktorý sa zdá byť konfliktom -, existovať z krátkodobého hľadiska, ale už nie zo strednodobého, pretože my môžeme mať rast HDP a nižší rast konečnej spotreby domácnosti, ktorá určuje životnú úroveň, ale v tom prípade máme vyšší rast investícií. A investície nám zakladajú vyšší rast HDP a aj konečnej spotreby domácnosti v budúcnosti. My nemáme vyšší rast konečnej spotreby štátu, naopak, konečná spotreba štátu dosahuje veľmi nízke hodnoty, okolo nuly. A už v tomto a najmä v budúcom roku výrazne rastie konečná spotreba domácností, čiže HDP, v raste HDP sa už v tomto roku a od budúceho roku o to viac bude prejavovať aj rast životnej úrovne.

Pán poslanec Maxon, zase veľmi stručne. Pán poslanec, povedali ste a povedali aj to viacerí poslanci, že je rozpor medzi štátnym rozpočtom a aktualizovaným konvergenčným programom. Drobné odchýlky tam existujú a dôvod je, že aktualizovaný konvergenčný program bol schválený v novembri a tento návrh štátneho rozpočtu v septembri. V septembri sme nemali ešte údaje za tretí štvrťrok, v novembri sme ich už mali, čiže isté drobné rozdiely tam sú, ale sú to rozdiely, ktoré nezakladajú žiadne, nie sú rozhodujúce, nie sú také významné, že by zakladali nejaké zásadné problémy.

Výkony vo verejnom záujme, viacerí ste spomínali výkony vo verejnom záujme, preto mi dovoľte sa k nim vyjadriť. Hovoril o tom pán poslanec Mikolaj, pán poslanec Jasovský, spomínali ste to vy ako prvý, čiže veľmi stručne k tomu. Áno, súhlasím s názormi, pán poslanec Jasovský to, myslím, povedal, že to nie je dostatočne koordinované a prepojené aj z hľadiska železničnej dopravy, aj z hľadiska autobusovej dopravy, a súhlasím tiež s názormi, že tento rok bol problém aj v tom, že platiť to musia vyššie územné celky, ktoré na to dostávali účelové peniaze, ale kompetencia z hľadiska určovania cien je na ministerstve financií. Preto od budúceho roka to chceme urobiť tak, že zrušíme toto usmerňovanie cien ministerstvom financií a túto kompetenciu dáme vyšším územným celkom a zároveň sme už urobili to vo fiškálnej decentralizácii, že celý balík peňazí, ktorý sa dával, valorizovaný, pre budúci rok, ktorý sa dal v roku 2004, valorizovaný od 3 %, sme presunuli do celého balíka fiškálnej decentralizácie, pre vúcky a dnes to oni majú aj príjem bez toho, že to majú účelovo určené, či to na to dajú, alebo nie lebo je to ich originálna kompetencia. Čiže ak ten objem nebude postačovať, čo je možné, bude už v ich kompetencii, aby uvažovali aj o zmene ceny cestovného a zároveň riešime, je vytvorená pracovná skupina ministerstva financií, dopravy a práce a sociálnych vecí, ktorá rieši aj tú problematiku, na ktorú ste poukazovali, vaši kolegovia, aby sa oddelilo financovanie dostupnosti do tých vzdialených obcí a financovanie sociálnych zliav, aby to financovanie sociálnych zliav bolo po prvé adresné a po druhé, ja predpokladám, že bude plošné. A financovanie dostupnosti do jednotlivých, aj vzdialených obcí, kde sú vyššie náklady, už by malo byť plne, plne v kompetencii vyšších územných celkov. A vyššie územné celky dostávajú na to peniaze, pretože jedno z kritérií fiškálnej decentralizácie je, tých kritérií pre vúcky, ak sa delia peniaze, je aj veľkosť vúcky a dĺžka ciest. Čiže podľa tohto kritéria tie vyššie územné celky, ktoré majú väčšiu rozlohu a väčšiu dĺžku ciest, dostávajú viac. A oni tieto peniaze môžu použiť aj na tieto zľavy, respektíve na výkony vo verejnom záujme na doplatenie tých stratových, pre prevádzkovateľov stratových liniek. Nie zľavy, zľavy sú v tom sociálnom, v tom druhom, čo som hovoril. Takže systémové riešenie je od budúceho roka a pre tento rok objektivizujeme tie požiadavky, pretože uznávam, áno, vzniklo tam, vznikol tam nedostatok zdrojov tým, že pôvodné zmluvy vo výkonoch vo verejnom záujme nepredpokladali taký nárast cien najmä nafty, aký bol, ale objektivizujeme ich, pretože naša skúsenosť je taká, že vždy, či to bolo pri povodniach, či pri školách, alebo teraz, tie požiadavky sú nadsadzované. Čiže chceme ich objektivizovať a korektne to, na čom sa dohodneme ako na objektívnom, potom aj vykryť.

Dovoľte mi využiť príležitosť a povedať teraz o tom, čo ste povedali, pán poslanec Maxon, že aké máme teda daňové zaťaženie a že iné hovorím v Bruseli a iné hovorím doma. A to viacerí z vás páni poslanci hovorili, a panie poslankyne, ste hovorili, že nemáme také daňové zaťaženie, ako tvrdíme. Takže rád by som toto vyjasnil. Tvrdím, že máme najnižšie daňové a odvodové zaťaženie v Európe spolu s Litvou a Írskom. Je to 30,8 % HDP, čiže je to nielen daňové, ale aj odvodové zaťaženie, je to v pomere k HDP, pričom priemer Európskej únie je 39 %. Toto, žiadne iné objektívne číslo neexistuje z hľadiska posúdenia celého daňového a odvodového zaťaženia. Čo sa týka toho údajného rozporu, neexistuje žiadny rozpor medzi tým, že máme najnižšie daňové odvodové zaťaženie a zároveň je pravdou, čísla, ktoré ste citovali, sú presné, aspoň ja mám také isté, že my máme 2,2 % výnos dane zo zisku na HDP a Nemci majú 0,7 %. To je výnos dane zo zisku, korporátnej dane, ako podiel na HDP. Zároveň Nemci majú 40 až 45, oni majú rôzne sadzbu dane, korporátnej, tejto zo zisku. My máme 19. A ten výnos máme väčší vo vzťahu k HDP, pretože máme širší daňový základ, ale najmä preto oni ho majú užší, že u nich je obrovské množstvo výnimiek, špeciálnych sadzieb, zložitý systém, cez ktorý sa dá unikať z daňových povinností. Dnes sa v Nemecku každodenne diskutuje v médiách, že väčšie podniky takmer vôbec neplatia dane, pretože tú zložitosť toho systému vedia využiť tak, aby z daní unikli, a výsledok je, že reálny výnos ako podiel na HDP je napriek dvojnásobne vyššej sadzbe, dvaapolnásobne vyššej sadzbe, trojnásobne nižší ako na Slovensku, ale to vôbec neznamená, že u nás je daňový systém horší. A na porovnanie Írsko, ktoré má sadzbu 12,5 %, sadzbu, vyberá u tejto dane 3 % HDP teda ešte viac ako my pri nižšej sadzbe, takže vôbec žiaden rozpor tam neexistuje. A keď som reagoval na kritiku zo Západu, ktorá išla k nám, ktorá tvrdila, že máme veľmi nízku sadzbu, oni nehovorili dane, daň zo zisku že máme príliš nízku a že preto k nám prichádzajú investori. Tak som reagoval, že áno, sadzbu máme nižšiu, ale základ máme širší a reálny výber ako podiel na HDP máme oveľa vyšší, ako má Nemecko, čiže tým vlastne som vyvracal ich argumenty, že máme príliš nízku sadzbu dane zo zisku, ale kľúčový je podiel daňových a odvodových príjmov.

Čo sa týka... Ďalej prešiel by som k pánovi poslancovi Šulajovi. Chcem oceniť, že pán poslanec Šulaj nielen vyhlásil, že nechce navyšovať deficit, ale ak som to dobre sledoval, tak nikto z poslaneckého klubu Smer nedával návrhy, ktoré by zvyšovali deficit, aspoň zatiaľ mám taký výsledok toho môjho prehľadu, čo chcem veľmi oceniť.

Čo sa týka cien plynu a tak, ako je predpoklad tu a ako vydal rozhodnutie ÚRSO, áno, je tam rozdiel, je tam rozdiel zhruba tých 9,5 %, my sme predpokladali 2,5, teraz je to 12, jednoducho, ten rozdiel vznikol z reálneho vývoja cien ropy, od ktorej sa odvíja vlastne aj vývoj plynu. Čiže my sme ten náš predpoklad robili z nášho odhadu, ukázalo sa, že to rozhodnutie ÚRSO, ktoré je jedine v tomto kompetentné a zodpovedné, vyššie. Tento rozdiel vyvoláva isté problémy. Zhruba by sa mohol premietnuť do inflácie o 0,3, - 0,4 %, ale sú tam iné faktory, ktoré budú pôsobiť na znižovanie inflácie. Čiže my neprehodnocujeme zatiaľ v štátnom rozpočte predpokladanú výšku inflácie. A nemalo by to mať nejaký výrazný vplyv na zmenu parametrov, s ktorými rátame a ktoré predpokladáme.

Pán poslanec Šulaj hovoril, že zvyšujeme daňové a odvodové zaťaženie, ja som na tých číslach povedal, že nie je to tak. Lebo naozaj, musíme to merať, ak to chceme korektne merať a porovnávať, ako podiel daňových a odvodových príjmov na hrubom domácom produkte. A podľa tohto ukazovateľa sa tento údaj znižuje aj preto, a to je dôležité povedať o dlhu, nie preto, že by celkový výnos daní sa znižoval, nie. Nie, ten sa v absolútnych číslach zvyšuje, ale HDP rastie rýchlejšie, ako je rast daňových a odvodových príjmov. A tým pádom ako podiel na HDP nám to klesá. To platí aj o schodku, lebo aj pán poslanec Šulaj aj ďalší potom hovorili, že máme rekordný schodok. No zase schodok, meraný, ak ho meriame absolútne, tak áno, on rastie, ale sú dôležité merať to vo vzťahu k hrubému domáceho produktu, aj schodok, aj verejný dlh. Nijak inak sa to vo svete nemeria a to preto, že toto je korektné meranie. A faktom je, že deficit verejných financií sme mali v 2002 - 5,7; teraz rozpočtujeme, predpokladáme 3,4. To je enormný pokles. Ukážte mi inú krajinu, ktorá urobila za dva roky, a my sme urobili vlastne v prvom roku, takýto pokles deficitu verejných financií. Čo sa týka... (Hlas zo sály.) Kde? Nie, nie. Takýto pokles nemali, aspoň o ňom neviem, že by 2 %, my sme urobili vlastne za rok a teraz sa v tomto trende vlastne pokračuje a chceme ísť na 3 % v roku 2006.

Čo sa týka ďalšej poznámky, že tie peniaze na diaľnice sú skrytým deficitom, tie štyri miliardy, nie sú. Nie sú. To jednoducho je pôžička obchodnej spoločnosti so stopercentnou účasťou štátu, ktorá nie je krytá ani korunou vládnej záruky, ale je krytá budúcimi príjmami z predaja diaľničných nálepiek. Faktom je, že pri nami predpokladanej výške diaľničných nálepiek a teda príjmov diaľničnej spoločnosti sa už týmto úverom vyčerpala úverová kapacita bez záruk štátu. Ak by si chcela ešte zobrať viac tá diaľničná spoločnosť, tak buď musí zvýšiť tie nálepky, alebo musí štát dať garanciu. Ale v tomto objeme, v ktorom to je, to nie je žiaden skrytý dlh.

Ďalej, že štát nevytvoril stimuly pre rozvoj malých a stredných podnikov. K tomu sa vyjadrím pri pánovi poslancovi Mikušovi, lebo on o tom pomerne veľa hovoril.

A čo sa týka výdavkov - školstvo, sociálne veci, zdravotníctvo a tak ďalej, zase, ja sa k tomu vyjadrím možno veľmi súhrnne, lebo viacerí z vás to hovorili. No, v zdravotníctve je nárast o 10,8 % pri 3,3-percentnej inflácii. Podľa môjho názoru, výrazný nárast, 6,2-percentný, ak sa nemýlim, viac ešte. Viac, 7,5-percentný nárast, nárast reálny, reálny nárast 7,5-percentný, nie je malý. V sociálnych dávkach 9-percentný nárast, v aktívnej politike trhu práce 31,5 - 8,93. To je bližšie k deväť ako k osem. V aktívnej politike 31,5 %, v regionálnom školstve 9,5 %, vo vysokých školách 13,5 %. Je to nárast. Vo vede a výskume, kde je to, kde je úroveň nízka, súhlasím, ale nárast v budúcom roku je 20 % oproti tomuto roku. Nedá sa preskočiť naraz, viete, keď to bolo historicky málo financované, ja viem, že v porovnaní s Fínskom, Švédskom je to málo, možno aj s niektorými okolitými krajinami, ale za rok nepreskočíme ten deficit, ak sa dlhodobo tvoril. Regionálny rozvoj plus 30,1 %. Čiže to k tým všetkým pripomienkam, ktoré hovorili, že je to málo. Ja by som bol tiež rád, keby to mohlo byť viac, ale ak nechceme zvyšovať deficit, ak chceme mať zdravé podnikateľské prostredie a chceme zároveň, ja neviem, v poľnohospodárstve, iných oblastiach dávať tie dotácie v takej výške, nedá sa všetko.

Pán poslanec Ondriaš hovoril o tom, koľko chýba pre pokles výroby, no, veľmi stručne k tomu poviem len toľko, lebo potom ďalší pán poslanec, ak sa nemýlim, neviem už kto, ale z poslaneckého klubu SDĽ hovoril, porovnával platy v Rakúsku... (Hlasy zo sály.) Pán poslanec, pardon, KSS, pardon. Pán poslanec Fajnor porovnával platy v Rakúsku a u nás, pán poslanec Ondriaš hovoril, o koľko máme menej, pretože sa znížila produkcia v stavebníctve, ja neviem, za posledných 15 rokov, no, páni, naozaj, na tých platoch v Rakúsku je to najlepšie povedať. No hrubý domáci produkt v Česko-Slovensku v roku 48 bol vyšší ako v Rakúsku na obyvateľa. V parite kúpnej sily. Áno, nebyť 40 rokov komunistického režimu, ja som presvedčený, že dnes by sme mali vyššie platy, ako sú v Rakúsku. No ale tých 40 rokov tu bolo a to, že sa znížila výroba po roku 89, áno, znížila sa, pretože, že sa nedalo inak, pretože bola v takej štruktúre, v takej efektívnosti, v takej konkurencieschopnosti, že to skolabovalo proste po tých 40 rokoch. Čiže to len veľmi stručne na margo týchto vystúpení, ak dovolíte.

Pán poslanec Blajsko hovoril o tom, o čom hovorila aj pani poslankyňa potom - Navrátilová - a pán poslanec Opaterný. Dovoľte mi, aby som sa k tomuto vyjadril, lebo mohol vzniknúť dojem, a potom ešte niektorí páni poslanci na to nadviazali, mohol vzniknúť dojem, že máme vatu v kapitole ministerstva práce, najmä v tej položke, ktorá je, áno, áno, hmotná núdza, výdavky v hmotnej núdzi 2 až 2,5 miliardy korún. Takže k tomu by som sa, ak dovolíte, vyjadril.

Ciele stanovené ministerstvom práce ako plán na rok 2005 boli tvorené ako minimálne odhady, u ktorých sa predpokladá stopercentné plnenie tohto cieľa. Naopak, čísla, ktoré jednotlivé programy v návrhu štátneho rozpočtu 2005 už majú stanovené, sa stanovili na základe priemerného vývoja ukazovateľov v roku 2004 a očakávaní v roku 2005. Teda nedajú sa používať indikátory na určenie správnosti a opodstatnenosti rozpočtu kapitoly a vedie to k nesprávnym záverom. Ministerstvo práce tvrdí - a to je aktualizované stanovisko -, že čísla zodpovedajú úrovni plánovanej v návrhu štátneho rozpočtu a to najmä preto, že v priebehu roku 2004 došlo k výrazným zmenám v legislatíve, ktoré ovplyvnili ako počet poberateľov, tak aj výšku vyplácaných dávok a to spôsobilo v úvode roka 2004 pokles daných ukazovateľov, avšak už v druhej polovici roka dochádza k miernemu nárastu. Stabilizácia pritom nebola dosiahnutá a ministerstvo predpokladá nárast počtu poberateľov aj v roku 2005. A napríklad v prípade kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia podľa najnovšieho vývoja ministerstvo predpokladá dokonca aj riziko, že tá suma môže byť aj nedostatočná, ktorá je v rozpočte. Takže chcem upozorniť na to, že prípadné schválenie takých pozmeňujúcich návrhov, ktoré by presúvali veľké sumy dokonca z tejto kapitoly, môže spôsobiť, že tam vznikne nedostatok zdrojov aj pri dnešnej výške alebo že nebude možná valorizácia týchto dávok. To je stanovisko ministerstva práce, ktoré pre mňa je, samozrejme, z tohto hľadiska relevantné. (Hlasy v sále.) Potom, nebude nový asi, potom pán poslanec, ste hovorili aj o tom, že ten počet tých s ťažkým zdravotným postihnutím sa znížil a že či to znamená, že sa zlepšil zdravotný stav tak výrazne. No to nie, ale podľa mňa to znamená, že v minulosti sa tieto dávky prideľovali príliš extenzívne aj v prípadoch, ktoré neboli opodstatnené. Jednoducho že sa systém zneužíval. A myslím si, že o tom jasne svedčí, a keď si pozriete časový rad čísiel na kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia, tak to bol taký enormný rad, geometrickým radom to rástlo a myslím si, že nie je opodstatnený predpoklad, že takýmto spôsobom sa zhoršoval zdravotný stav obyvateľstva a že pribúdalo naozajstných prípadov. Čiže myslím si, že sa to zneužívalo v minulosti a že ten pokles je len výsledkom sprísnenia a očistenia od tých ľudí, ktorí na to nemali nárok, a zníženie, a systém zneužívali. Pričom netvrdím, že v každom jednom prípade to tak muselo byť a že pri takej zmene nemohlo dôjsť aj k nespravodlivému vyradeniu. To sa vždy môže stať, ale v zásade si myslím, že je to tak.

Ďalej, viacerí z vás kritizovali to, že na aktívnu politiku trhu práce, na tie rekvalifikácie ide strašne veľa do tých automobiliek. A neviem, kto, ospravedlňujem sa, neviem, či nie pán poslanec Čaplovič vyčíslil, že je to 5,5 000 strop pre domácich a tam to vychádza až 130 000. Je to pravda, ale je to dané tým, že tieto rekvalifikácie u veľkého počtu ľudí sa dejú vo Francúzsku a zrejme aj v Kórei a to sú nákladné a drahé záležitosti. Čiže tam veľa ľudí, ak poznáte ľudí z okolia Trnavy, tak dnes sa rekvalifikuje a vzdeláva vo Francúzsku, čiže tam sú naozaj rádovo tie náklady iné. A po druhé, chcem povedať, že viete, aj potom bola kritika, že aj daňové, pán poslanec Opaterný to hovoril, že dávame daňové úľavy aj týmto investorom, ale tam je podstatné, že máme strop. Ten strop je daný pravidlami EÚ, ktorá hovorí, že 15 % hodnoty investície môžeme dať investičné stimuly. A už potom z hľadiska toho, akou formou to dávame, no vždy je to forma, ktorá je vlastne z verejných výdavkov. Či už priamo peniazmi, ktoré musíme zaplatiť z rozpočtu, alebo nepriamo peniazmi, ktoré nemusíme zaplatiť, ale nedostaneme ich a inak by sme ich na tej dani dostali. A to, že máme také investície, si myslím, že je dobré a že tých 15 % nakoniec sme museli dať, lebo to dával každý. Veď v tej konkurencii, to je na margo ďalšej kritiky tých stimulov, veď v tej konkurencii stimuly nerozhodli, lebo stimuly tu dával každý a každý ich dával na strope. Potom rozhodlo to, čo bolo naviac, čiže stimuly sa nám môžu, nemusia páčiť, ale sú nevyhnutným predpokladom na to, ak chceme získať investorov.

Pán poslanec Jaduš. Navrhli ste z výnosov privatizácie, ak sa dobre pamätám, áno, tu je to, vyčleniť dve miliardy korún na riešenie starých environmentálnych dlhov. No problém je v tom, že, samozrejme, okamžite by nám to o dve miliardy korún navýšilo deficit verejných financií. Čiže keď som hovoril, že o päť miliárd korún je suma tých do obeda podaných pozmeňujúcich návrhov, ktoré zvyšujú deficit, tak len tento jeden tvorí dve miliardy korún. Ďalej pán poslanec hovoril o tom, že treba zvýšiť sumu na kompenzácie v obmedzení hospodárenia najmä s pôdou, ale aj s lesmi v chránenom území. Toto je vážny problém a tu chcem upozorniť, že asi naozaj tam peňazí nebude dosť na tento problém, ale ja by som navrhol ho riešiť inak. Máme nezmyselne, unikátne nezmyselne veľa chránených území. Žiadna krajina na svete toľko chránených území nemá a toto, samozrejme, obmedzuje vlastnícke práva, nakladanie s týmito územiami, často to obmedzuje rozvoj cestovného ruchu. Ja vôbec nehorujem za to, aby sme to zrušili, ale aby sme to zdravým a chladným rozumom posúdili a možno aj prehodnotili.

Pán poslanec Kolesár. K vúckam sa vyjadrím o chvíľku. Ďalšia vec, ktorá zaznela v mnohých vystúpeniach, zaznela kritika programového rozpočtovania. Bolo to aj v médiách. Často ste citovali tie isté programy, naozaj, niektoré možno úsmevné a humorné a niektorí páni poslanci, napríklad pán poslanec Čaplovič povedal, že mu to pripomína plánovanie, pán poslanec Ďaďo to povedal aj v televízii, že to je to isté ako plánovanie, tak dovoľte mi k tomu sa vyjadriť. Po prvé, samozrejme, nie je to to isté ako plánovanie. Ja som vyštudoval takú vysokú školu, fakultu a katedru národohospodárskeho plánovania, potom som tam aj učil chvíľu. Čiže dovolím si tvrdiť, že viem, čo bolo plánovanie. Ten rozdiel je v tom, že tu ide o verejné zdroje, verejné financie. My tu rozhodujeme o tom a programový rozpočet je mechanizmus používania verejných zdrojov. Plánovanie bolo o tom, že sa v pláne povedalo, koľko sa vyrobí hrncov, koľko sa vyrobí, ja neviem, ocele a tak ďalej a tak ďalej, čo bolo, samozrejme, absolútne nezmyselné, ale programové rozpočtovanie má za úlohu byť nástrojom efektívneho vynakladania zdrojov, byť nástrojom kontroly, či sa tie peniaze vynaložili na to, na čo sa mali, a ako efektívne sa na to vynaložili. Netvrdím zároveň, že sú tam, netvrdím zároveň, že tam nie sú aj nezmysly. My s programovým rozpočtovaním len začíname. Len s ním začíname. Teraz je prvýkrát celý rozpočet zostavený v programovej štruktúre a naozaj budeme a chceme na tom ďalej pracovať tak, aby to nebolo formálne, aby to nebolo len naoko, aby tam neboli nezmyselné veci, lebo súhlasím s mnohými tými vašimi poznámkami, kritickými, že niektoré veci sú formálne a sú možno aj úsmevné, ale nemali by sme kvôli tomu nejako zatratiť programové rozpočtovanie ako také. (Hlasy zo sály.) Hej, viem si predstaviť, viem si predstaviť. Môžem k jednej veci, ktorú pán poslanec Čaplovič otvoril, a ona bude kľúčová, ale teraz by som možno poprosil, keby sme zvážili, lebo hovoril o Goranovi Personovi, ktorý keď sa stal premiérom, tak zosekal všetko, lebo Švédsko bolo v dosť ťažkej ekonomickej situácii z hľadiska makroekonomickej stability, ale výdavky na vedu, výskum a vzdelanie naopak zvýšil. Som prvý, ktorý by som bol za. Len problém je v tom, že keď sa dohodneme, a tá stratégia, ktorú som predložil teraz, rozvoja poznatkovej ekonomiky, je vlastne o tom, že ona hovorí, že áno. Podporujme viac vedu, výskum, vzdelanie, internet, e-government, podporujme toto oveľa viac, ale zároveň sa dohodnime, že nezvýšime deficit verejných financií, lebo to je kľúčové. Lebo ak ho zvýšime, tak tie škody budú mnohonásobne väčšie nakoniec, lebo podnikateľské prostredie sa nám zhorší, zvýšia sa nám úrokové sadzby, bude to mať vplyv na kurz a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Takže áno, a preto aj v tej stratégii hovoríme, že mali by sme to financovať viac, ale aj to podmieniť reformami, vnútornými, aby tie peniaze boli dobre využité, potom však musíme povedať, ak toto chceme viac a nechceme zvýšiť deficit, že niečo musíme menej. No inak sa to nedá. Aj vrátane zdrojov z EÚ, ktoré, povedzme si, že teda ich prehodnoťme a financujme viac aj z peňazí z EÚ veci, ktoré súvisia s týmto. Ak sa na tom budeme vedieť dohodnúť, budem prvý. Ale videli ste, aký je to problém a že aj v tej koalícii sa my musíme nejako dohodnúť, lebo inak by vôbec žiadny štátny rozpočet neprešiel a nebol. A jednoducho, keď tie záujmy, keď tých priorít je strašne veľa tak potom nie je žiadna. Čiže ja s vami súhlasím a tú stratégiu sme pripravili aj preto, aby sme vyvolali širšiu diskusiu, aj celonárodnú, o tom, že ak to teda dôležité je, tak poďme tlačiť na to, že tak poďme tam dať viac. Ale potom vážne diskutujme o tom, či sa to dá, keď sa všade bude dávať toľko ako doteraz.

Hovorili ste, pán poslanec, to len na poopravenie, že dávame 0,7 % na vysoké školy. Pán poslanec Devínsky to potom povedal, to číslo správne, presné. V budúcom roku to bude 0,91 a už v roku 2006 by to malo byť 0,94 percenta HDP. Čiže ten nárast vo vysokých školách je naozaj výrazný, 13,3 % v budúcom roku. Čo je 10 % reálne.

Pán poslanec Mikolaj hovoril o najmä tých diaľnicach. A tu chcem spomenúť diaľnice. No zvyšujeme výrazne ten objem peňazí. Je pravda to, čo pán poslanec Maxon potom aj spomenul, že to môže vyvolať, keď bude príliv, oveľa viac peňazí zrazu, že to zvýši ceny. Náš odhad je a my sme si robili tiež také analýzy, že keby to bolo ešte viac, ako dávame, tak by to riziko, tá absorbčná kapacita by nebola dostatočná, aby kapacity stavebné a tak ďalej, ale pri tomto objeme, aspoň naše analýzy nás vedú k tomu, že nemusí hroziť toto riziko, ale musí byť zabezpečené, že tam bude reálna súťaž, že sa nezopakuje to, čo pri úseku Mengusovce - Jánovce, myslím, že sa dohodli tí štyria - piati dodávatelia a dali proste prehnanú cenu. Treba teda zvýšiť konkurenciu aj vtiahnutím do ponuky iných veľkých medzinárodných firiem, aby sme na túto cenu tlačili. Ale uznávam a potvrdzujem, že cena výstavby diaľnic je problém a že musíme robiť opatrenia, aby sme tlačili na znižovanie týchto cien.

Dovoľte mi stručne sa vyjadriť k národnému divadlu, lebo včera tu táto diskusia bola. Ja som sľúbil, že si overím to číslo. Pán poslanec Jarjabek tu nie je, ale ono to bude rezonovať a rezonuje. Pán poslanec povedal, že po prvé sa vzdávame symbolu národnej identity, keď ho nedostaviame, a po druhé, že keď ho predáme a nedostaviame, tak kultúra stratí zdroj príjmov. Povedal, že podľa neho hodnota toho divadla je 8 až 10 miliárd korún. No zásadne ja nesúhlasím s týmito názormi, aj keď im nepopieram právo mať iný názor. Ale po prvé, aký symbol národnej kultúrnej identity je rozostavané divadlo. Naviac rozostavané spôsobom, akým bolo rozostavené, naprojektované, spôsobom, aký bolo naprojektované. Symbolom národnej identity je historické národné divadlo, ktoré treba opraviť a ktoré potrebuje mnoho peňazí. A čím viac peňazí budeme pchať do novostavby národného divadla, tým menej zvýši na rekonštrukciu toho, čo naozaj symbolom je. Druhý problém toho je, že je to úplne naopak. Pán poslanec povedal, že nám to mohlo prinášať peniaze do kultúry, to národné divadlo. Naopak, mohlo požierať, ak by sme ho dokončili ako divadlo a prevádzkovali, tak z údajov od ľudí z toho divadla a ministerstva kultúry je zrejmé, že 500 miliónov korún, ja som sa včera pomýlil, ospravedlňujem sa, ja som povedal 800, 500 miliónov korún ročne by boli prevádzkové náklady na prevádzku toho molochu, ak by bol dokončený a fungoval tak, ako bol naprojektovaný. Zhruba toľko treba na dokončenie, 800 - 900 miliónov, a potom každý jeden rok 500 miliónov korún na prevádzkové náklady. A, samozrejme, že o to menej by potom išlo do kultúry do Michaloviec, do Humenného, do Medzilaboriec, do Brezna a tak ďalej. No iste, lebo ten balík nikto nenafúkne. Alebo ak ho nafúkneme, tak na úkor iných kapitol, ktoré musíme znížiť. Takže naozaj, s tým divadlom to bolo. Môžete nás kritizovať, oprávnene, že sme to asi mali urobiť skôr. Áno, urobili sme to teraz, a mali sme to urobiť skôr.

K obciam. Dovoľte mi k obciam a vúckam. To bola zase téma, ktorá rezonovala, spoločná k tej fiškálnej decentralizácii. A zazneli tu aj také názory, že je problém tá decentralizácia, pretože nerieši regionálne rozdiely.

Čiže chcem veľmi jasne povedať, fiškálna decentralizácia nikdy nemala riešiť regionálne rozdiely. Fiškálna decentralizácia mala stabilizovať systém a pokryť výdavky na verejné funkcie. Na funkcie, na kompetencie, originálne kompetencie predovšetkým. Prenesené sú financované inak. Na originálne kompetencie miestnej a regionálnej samosprávy. K prerozdeľovaniu výraznému dochádza. Dochádza tým, že inak sa peniaze vyberajú, daň z príjmov fyzických osôb je hlavným zdrojom príjmov, mzdy, keďže sú vyššie v Bratislave, tak Bratislava vyberie 12 miliárd, ale použije len 4 miliardy. Čiže vyberá sa podľa toho, koľko sa vytvorí, ale rozdeľuje sa podľa potom kritérií, ako je počet obyvateľov, počet detí, počet obyvateľov v postproduktívnom veku a tak ďalej. Čiže tam je výrazný prerozdeľovací mechanizmus a zároveň sa peniaze rozdeľujú omnoho objektívnejšie ako doteraz, pretože je tam viacero kritérií. Doteraz sa rozdeľovali len podľa počtu obyvateľov a malá časť podľa sídla právnickej osoby. Dnes, keďže v tom nariadení sme vybrali také kritériá, ktoré súvisia s kompetenciami, ktoré tie obce musia poskytovať, aj vúcky, tak je to rozdelenie omnoho, omnoho spravodlivejšie. Čo inými slovami znamená, vznikajú rozdiely, ale ak vznikli rozdiely, tak ten rozdiel znamená, ak má nejaká obec dnes napríklad podľa nového prepočtu dajme tomu 70 % minulého roka, v budúcom roku bude mať 70 % tohto roka, tak to inými slovami znamená, že tá obec mala dlhodobo za posledných 10, 15 rokov 30-krát viac príjmov, ako mala mať na základe kompetencií na základe tých kritérií. Ale aby tie rozdiely neboli príliš veľké, tak sme stanovili 87 %, do ktorého to dorovnávame, najmenej 87 %. To neznamená, ako zaznelo v rozprave, že priemer obcí do 250 obyvateľov bude, že v budúcom roku budú mať 87 % toho čo teraz. Nie, po dorovnaní na najmenej 87 % bude v budúcom roku priemer 94,4. Inými slovami, obce, v priemere všetky globálne od 1 do 250 obyvateľov budú mať v priemere v budúcom roku 94,4 % tohto roka, toho objemu, čo majú v tomto roku. Zároveň však platí, že pre roky 2006 - 7 tie peniaze budú dynamicky rásť, lebo im dávame najvýnosnejšiu daň. Čiže už v roku 2006 pre väčšinu a podľa môjho názoru do roku 2007 pre všetky alebo takmer všetky obce to bude znamenať plus oproti tomu, keby fiškálna decentralizácia nebola a keby sme im len valorizovali objem zdrojov podľa starého systému, tak ako to fungovalo doteraz.

A čo sa týka vúcok, lebo to tiež zaznievalo veľmi, veľmi často. Vo vúckach sme dohodli mechanizmus, ktorý je tiež kriteriálny, ale ktorý by vyvolal veľké rozdiely. Bol by podľa mňa spravodlivý, ale by mal veľké rozdiely a so samotnými vúckami sme sa dohodli, že vo vúckach sme zakomponovali horizontálne vyrovnávanie. Čiže tí, v v ktorých prospech by to bolo výrazne, súhlasili dobrovoľne s tým, že sa to bude zatiaľ na 3 roky najmenej vyrovnávať. Nie stopercentne vyrovnávať, potom by nemal zmysel nový systém, ale do značnej miery vyrovnávať.

A posledná poznámka k tomuto. To bolo strašne ťažké, urobiť tú fiškálnu decentralizáciu, lebo veľmi ľahké by bolo politicky urobiť to, keby sme povedali: Nikto na tom nebude horšie a zároveň zavedieme spravodlivosť. Ono to by sme potrebovali najmenej 5 - 6 miliárd korún naviac. Keď sme to však museli urobiť tak, že sme chceli eliminovať nespravodlivosti a zároveň sme z krátkodobého hľadiska potom museli pripustiť, že niektorí budú mať menej v roku prvom, druhom. Ale tým, že sme im dali v perspektíve najvýnosnejšiu daň, v roku treťom a ďalšom to už nie je pravda, že by na tom niekto škodoval, a zároveň sa vyrovnajú tie rozdiely. Ale najpodstatnejšie podľa mňa je to, že sme sa nakoniec dokázali dohodnúť a tak, ako bol zákon schválený a nariadenie, s tým súhlasilo aj ZMOS, aj K8, primátori najväčších miest, aj únia miest, čo bolo nesmierne ťažké. Čiže ja si myslím, že toto svedčí najviac o tom. Aj vúcky s tým súhlasili! Čiže myslím si, že toto najlepšie svedčí o tom, že je to vyvážené, je to krehká rovnováha, ale taká, ktorá v rámci verejných financií a tých rôznych dopadov a rôznych záujmov a rôznych vzťahov bola možná.

No, jedna téma ešte, zase spoločná. Malé, stredné podnikanie. Keď o tých vúckach hovoríme. Nie? No nie, takto je to. No však viete, o čom je politika. Samozrejme, že ešte k tým mestám. No, nie, nie. Politika v tom zmysle, že oni uznali naše racionálne argumenty, že na iné nie je. No keď prišli s tým, že dobre, tak my chceme dorovnávať, ja neviem, malé obce, veľké mestá chceli, aby nemuseli zvyšovať daň z nehnuteľnosti, k tomu sa vrátim. Dobre, ale potom nebude fiškálna decentralizácia, lebo potom by neplatilo 3,4 %, ale 3,6 alebo 3,8. Alebo potom by neboli priame platby dorovnávané do 54 % , ale do 35. No nie, no proste (So smiechom.) niekde by sa to muselo zobrať. Čiže oni uznali, že v rámci týchto pravidiel hry a parametrov na viac nie je. To, že si mysleli, že by to mohlo byť lepšie, a to, že navonok to aj kritizujú, to je, samozrejme, pravda. Ale akceptovali to. No kritizujú to, no veď to poviem otvorene. No keď musia zároveň zvyšovať daň z nehnuteľnosti, čo je nepopulárne pre ich voličov a občanov, tak je prirodzené, že nikto nemohol čakať od nich, že vyjdú z rokovacej sály a povedia: Je to skvelé, je to presne tak, ako sme chceli.

Ale k tej dani z nehnuteľnosti, pán poslanec Maxon to otvoril. Áno, veľké mestá, aby mali po nami predpokladanom zvýšení dane z nehnuteľnosti, budú mať asi 10-percentný nárast v budúcom roku oproti tomuto roku. Ale za cenu zvýšenia dane z nehnuteľnosti. Áno, ale zároveň sme hovorili, a to je korektné, že daň z nehnuteľnosti vo veľkých mestách bola doteraz podhodnotená voči dani z nehnuteľnosti v obciach. Niežeby bola nižšia, ona bola vyššia, len nezohľadňovala rozdiel trhovej ceny nehnuteľnosti. Inými slovami, rozdiel medzi trhovou cenou nehnuteľnosti v malých obciach ako v obciach a vo veľkých mestách, rozdiel v trhovej hodnote bol oveľa väčší ako rozdiel v dani z nehnuteľnosti. Čiže áno, my sme to otvorene, korektne povedali, že im rušíme dotáciu, ale to bola ďalšia nespravodlivosť. Dotáciu na MHD dostávalo päť miest. Historicky to tak nejako vzniklo, že päť miest dostávalo, ak sa nemýlim, 1,5 miliardy korún. Bratislava z toho dostala 900 miliónov. No Žilina tam pribudla za vašej vlády, áno. A ostatní nedostávali nič. Tak sme povedali, áno, tuto my tie peniaze prehodíme ako do balíka pre všetkých, rušíme túto dotáciu a aby Bratislava nemala menšie príjmy, bude musieť zvýšiť daň z nehnuteľnosti. Ale zase doteraz dostávala nespravodlivo príspevok, dotáciu, ktorú nemala dostať. Zároveň boli iné nespravodlivosti voči Bratislave zase. Nebolo zohľadňované veľkostné kritérium. To, že musí poskytovať celú. Čiže ten systém doteraz bol zlý, deformovaný, nespravodlivý. My sme do toho vniesli poriadok. Ale nedalo sa to urobiť tak, aby nikto nemusel už nič a mal sa len lepšie. To sa proste nedá.

K tomu problému - malé, stredné podnikanie. Pán poslanec Tibor Mikuš to najmä otvoril. A na tomto by som chcel ilustrovať, ako tieto veci spolu súvisia. Kritizoval, že sa robí veľa pre veľkých investorov, pre automobilky a tak ďalej a tak ďalej, ale že sa málo robí pre malých a stredných podnikateľov. A potom dával návrhy, vymenúval, čo všetko podporí. To nehovorím ako útok na osobu pána poslanca Mikuša. Len ako na ilustráciu toho, ako to súvisí. Hovoril teda, že podporí navýšenie na malé, stredné podnikanie, na kultúru, na školstvo, na samosprávu, na poľnohospodárstvo a sociálne veci, no proste všetko, že podporí všetky tieto pozmeňujúce návrhy na zvýšenie. A zároveň hovoril, že nie je dostatočne podporené malé a stredné podnikanie. No garantujem vám, že ak by všetky tieto pozmeňováky, ktoré doobeda mali hodnotu 5 miliárd, možno teraz už majú 8, neviem, tam to mám niekde, keby prešli, tak prvé a najviac na to doplatí malé a stredné podnikanie, pretože malé a stredné podnikanie je kľúčovo závislé najmä na ekonomickej stabilite, na domácom dopyte, na úrokových mierach, na daňovom a odvodovom zaťažení. Takže ak chceme pomôcť malým a stredným podnikateľom, tak pokračujme v tomto, v znižovaní inflácie a úrokových mier, v znižovaní daňového a najmä odvodového zaťaženia, v raste ekonomiky nielen rastom exportu, ale rastom domáceho dopytu, pretože exportné firmy môžu fungovať také, ktoré exportujú, aj keď tu domáci dopyt nie je. Ale malí a strední podnikatelia sú závislí od toho, či bude rásť životná úroveň ľudí, či bude rásť konečná spotreba domácností. A problém je v tom, že ak by sme akceptovali podporu všetkého oveľa viac, zvýšime obrovským spôsobom deficit verejných financií, zvýšime úrokové sadzby, následne, okamžite by sme museli, menová politika by musela reagovať obrovskou reštrikciou. Bola by vyššia inflácia, bol by nižší ekonomický rast, nižší prílev investície a t ak ďalej a tak ďalej. Čiže my tam to malé a stredné naozaj najlepšie podporíme vtedy, keď budeme schopní to podnikateľské prostredie ďalej zlepšovať. A, myslím si, že touto cestou sa v zásade aj ide.

No už, aby som vás neunavoval ešte omnoho dlhšie, predsa len k tým automobilkám. Zaznelo vo viacerých vašich vystúpeniach alebo v niektorých vystúpeniach, že je to strašne riskantné pre Slovensko, keď sa zameriavame len týmto smerom. Nemyslím si to. Po prvé, my sa až tak nezameriavame týmto smerom, my sme nepovedali, že príďte a budeme dávať investičné stimuly len automobilkám. Oni sem prišli preto, že vyhodnotili, že komparatívne výhody sú tu najväčšie a vôbec neboli proti stimulom. To som už povedal, každý dáva na strope, aký môže dávať. Oni zohľadnili iné komparatívne výhody, prišli sem a investovali. Chvalabohu. Vezmime si Volkswagen, aký má vplyv na slovenskú ekonomiku, na zamestnanosť nielen vo Volkswagene samotnom. Na tuarec sa dnes vyrába 59 % dielov na Slovensku. 59 %. Keď Volkswagen začínal tak, 0 % dielov sa vyrábalo na Slovensku. Všetko sa doviezlo. zmontovalo, vyviezlo. Dnes 59 %. Výroba je tak diverzifikovaná, že súvisí toľko dodávateľských odvetví, pododvetví tam dodáva, že to nie je nejaká monokultúra v tomto zmysle. Čo je však riskantné, čo by mohlo byť riskantné, a to pán poslanec Čaplovič správne nielen povedal, ale aj zachytil v tej stratégii rozvoja poznatkov ekonomiky, že keby sme neuplatňovali teraz naozaj dobudúcna prioritu vzdelania, vedy, výskumu, inovácií, informačných technológii, tak sa nám naozaj stane, že tieto komparatívne výhody pomaly budú doznievať, lebo mzdy budú rásť, ekonomika bude rásť a zároveň príde Rumunsko, príde Bulharsko do EÚ, po čase príde Ukrajina a tí budú ponúkať oveľa lepšie tieto komparatívne výhody na masovú priemyselnú veľkovýrobu. Čiže áno, riziko by to mohlo byť. Ja si nemyslím, že dnes je riziko, tieto automobilky, že sú riziko, ale mohli by byť, ak nebudeme napĺňať tie zmeny a tú stratégiu poznatkovej ekonomiky, ktorú som spomínal.

Ja by som uzavrel, aby som vás ďalej nezdržiaval, ďakujem vám pekne za pozornosť a uzavriem to, ak dovolíte, tým, že mnohé pozmeňujúce návrhy, hovorím to veľmi otvorene, najmä tie, ktoré nenavrhovali navyšovanie deficitu, považujem aj za akceptovateľné a niektoré z nich aj za rozumné, ale problém je v tom, že my sme si dohodli v rámci koalície princíp, ktorý podľa mňa je veľmi správny a bez ktorého by sa vlastne celý rozpočet zosypal. A to princíp taký, že každý pozmeňujúci návrh budeme - a ja ako predkladateľ - aj v rámci koalície budeme konzultovať z hľadiska deficitu so mnou ako s ministrom financií, ale z hľadiska vecného s tými, ktorých sa tieto pozmeňujúce návrhy týkajú. Napríklad ak je to presun v rámci jednej kapitoly, tak s jedným ministrom, ak je to presun z jednej kapitoly do inej kapitoly, tak s dvoma, ale najmä s tým, ktorý by tým mal stratiť, a že v koalícii budeme podporovať len tie návrhy, na ktorých bude súhlas aj vecne príslušného ministra. Myslím si, že za úrad vlády asi premiér. Myslím si, že je to nevyhnutné, pretože ak by sme tento princíp neuplatňovali, tak by sa nám naozaj mohli vytvárať dohody krížom, časť koalície, časť opozície a celý rozpočet by asi mohol zosypať ako domček z kariet. Čiže chcem vás poprosiť aj o isté pochopenie nevyhnutnosti tohto princípu a prípade o aktívnu komunikáciu s vecne príslušným ministrom a to hovorím najmä teraz voči opozičným poslancom, pretože ja si myslím, že niektoré z tých návrhov, ktoré odzneli, pre mňa aspoň boli vecne rozumné a aj opodstatnené a ak pre ne získate vecne príslušného ministra, ak to nebude navyšovať deficit, tak ja budem len rád, pretože naozaj si myslím, že sa to trochu posúva tá diskusia, že už to nie je len o tom, že koaličné podporíme, opozičné zhodíme zo stola bez toho, aby sme vecne o nich diskutovali a posudzovali ich. Ešte raz vám ďakujem pekne za pozornosť a prosím vás o podporu toho rozpočtu.

Ešte som vám zostal dlžný sumár pozmeňujúcich návrhov. Koľko teda je... Koľko je ten odhad? Skvelé, pán poslanec Blajsko je veľmi blízko. Odhad, teda celková suma navýšenia deficitu, ak by boli schválené všetky pozmeňujúce návrhy, je 7 miliárd 945 miliónov - 8 miliárd korún, boli ste úplne presný. Ale zároveň chcem povedať, že väčšina tých pozmeňujúcich, nie je ich zase až veľa, ono je pomerne málo takých veľmi, povedal by som, ako tie 2 miliardy korún na tie staré environmentálne záťaže, čiže väčšina počtom, z hľadiska počtu pozmeňujúcich návrhov, väčšina je takých, ktoré nenavyšujú deficit, ale celková suma tých, ktoré navyšujú, je 8 miliárd, čiže aj preto dúfam, že chápete, že nie so všetkými sa bude dať súhlasiť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)