V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hopta. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán poslanec, ja mám k vášmu vystúpeniu niekoľko poznámok. Po prvé si myslím, že zvyšovaním financií pre rezort ministerstva obrany odstraňujeme iba určité aktuálne záležitosti, ale neodstraňujeme príčiny problémov, ktoré súvisia s trestnou činnosťou. Myslím predovšetkým ekonomické, spoločenské a politické podmienky, ktoré tu existujú od roku 1989, ktoré vo veľkej miere splodili zvýšenú kriminalitu na našom území. Ja osobne by som s vami polemizoval, či máme to brať ministerstvu hospodárstva. Ja ak by som podporil tento návrh, ale pod podmienkou, že by sme to zobrali ministerstvu obrany, pretože si myslím, že ak máme dostatok finančných prostriedkov na to, že vysielame naše vojská mimo územia Slovenskej republiky, naši vojaci sú v Iraku, tak mali by sme nájsť dostatok finančných prostriedkov aj na zaručenie bezpečnosti našich občanov. Čiže nie z rezortu hospodárstva, ktoré smeruje, by som povedal, k ekonomickým záujmom Slovenskej republiky, ale z rezortu ministerstva obrany. Potom vaša poznámka, že zvýšiť finančné prostriedky pre Slovenskú informačnú službu, je pre mňa trošku zvláštna, pretože táto vládna koalícia, ktorá riadi Slovenskú informačnú službu, predložila rozpočet taký, aký predložila, a ona si vie, či stačí Slovenskej informačnej službe toľko finančných prostriedkov, čiže ja by som bol proti tomu, aby sme navyšovali finančné prostriedky pre tajnú službu. Ak by sa ušetrili nejaké finančné prostriedky, prosím, z rezortu obrany. Potom by som bol za to, aby tam išli, ale sú nevykryté iné rezorty, rezort školstva, kultúry, sociálne veci a iné záležitosti. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Maxon bude vystupovať teraz v rozprave, pripraví sa pán poslanec Číž.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, ja trošku zmením štruktúru môjho vystúpenia, lebo chcem hovoriť o niektorých veciach, ktoré by som bol rád, keby počul aj podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky.

Dovoľte mi v úvode vzhľadom na to, že teda mením štruktúru svojho vystúpenia, upozorniť na niektoré skutočnosti, ktoré vyplynuli z už predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k štátnemu rozpočtu na rok 2005. Budem sa venovať predovšetkým trom, respektíve štyrom pozmeňujúcim návrhom. Jeden pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Čaplovič, jeden pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Šulaj a jeho alternatívu pravdepodobne pán poslanec Burian a jeden pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Farkas. Hovorím o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sa bezprostredne týkajú rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva.

Myslím si, že je všeobecne známe, nielen teda o mne ako osobe, ale o výbore pre pôdohospodárstvo, že sme podporovateľmi rozvoja vedy na Slovensku, aj sme významným spôsobom prispeli do tej diskusie, čo sa týka zachovania rozpočtovej kapitoly v Slovenskej akadémii vied a nemyslím si, že je šťastným riešením návrh pána poslanca Čaploviča, aby práve do tejto oblasti išli prostriedky. Aby išli do tejto oblasti prostriedky, považujem za úplne správne, legitímne a veľmi dôležité, ale na druhej strane, mám výhradu, prečo z rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva. Vo väzbe na to by som ešte chcel poprosiť pána poslanca Čaploviča, aby sme tento jeho pozmeňujúci návrh nejakým spôsobom spoločne doriešili a hľadali inú alternatívu zabezpečenia zdrojov pre tú ambíciu, ktorú on vo svojom pozmeňujúcom návrhu má.

Druhý pozmeňujúci návrh sa rovnako týka rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva. Druhý teda z tých troch, o ktorých chcem hovoriť, a to je pozmeňujúci návrh pána poslanca Igora Šulaja, a pokiaľ som to teda dobre pochopil, tak v alternatíve ho predložil aj pán poslanec Burian s tým, že teda on navrhuje vyšší objem prostriedkov. Ja teda nebudem hovoriť o tých iných možných alternatívach, ale zmienim sa predovšetkým o tom, že v rámci toho návrhu pána poslanca Šulaja, na základe ktorého by sa malo kumulovať 300 miliónov Sk, sa navrhuje aj v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva znížiť túto rozpočtovú kapitolu o 50 miliónov Sk. Budem hovoriť teda všeobecne. No čo sa týka potom toho návrhu, do čoho má ten návrh vyústiť, návrh má vyústiť, aby sa posilnila rozpočtová kapitola Úradu vlády, a to v položke 06P0201 podporné činnosti a túto položku zvýšiť o 300 miliónov korún. Na tom návrhu je, samozrejme, interesantné to, že sa tam navrhuje podporné činnosti rozšíriť o podporu regiónov postihnutých veternou smršťou a... To je vlastne dvakrát. Podpora regiónov postihnutých veternou smršťou. Chcel by som teda zdôrazniť, že tá ambícia je správna. Možno, že by bolo lepšie, ja sa ospravedlňujem, že o tom hovorím až teraz, mohli sme si to s pánom poslancom Šulajom možno vykonzultovať skôr, ale možnože by bola lepšia alternatíva, že túto sumu 300 miliónov korún by sme viazali v jednotlivých rozpočtových kapitolách, ktoré za likvidáciu, sanáciu tých dôsledkov, ktoré vznikli veternou smršťou v novembri, ktoré by sa teda prostredníctvom týchto rozpočtových kapitol sanovali. Ja si nemyslím, že celkom najlepším správcom finančných prostriedkov je Úrad vlády, aj keď by sme si mohli myslieť, že to by mohol byť ten najlepší správca rozpočtových prostriedkov, nakoniec aj kontroly Najvyššieho kontrolného úradu aj v minulosti aj na úrade vlády zistili nehospodárne nakladanie s rozpočtovými prostriedkami tejto rozpočtovej kapitoly. Okrem toho rád by som zdôraznil, že pokiaľ bude vláda rozhodovať o podpore postihnutých regiónov veternou smršťou, tak má plné kompetencie v súlade s rozpočtovými pravidlami, aby uvoľnila na tieto činnosti prostriedky, a dnes stanoviť tú potrebu taxatívne na 300 miliónov alebo dokonca ešte zvlášť nepovažujem za celkom, nepovedal by som, že správne, ale nepovažujem za celkom objektívne, takže chcel by som mojich kolegov ešte poprosiť, či by sme nenašli lepšie riešenie, že by sa s týmito prostriedkami uvažovalo ako s účelovými v jednotlivých rozpočtových kapitolách, ktorých sa to bezprostredne z hľadiska kompetenčného zákona týka. Samozrejme, a pokiaľ by to teda z vašej strany bolo možné, ešte do konca rozpravy naformulovať, poprípade dohodnúť sa o stiahnutí tohto návrhu a predloženia nového, tak by som to považoval za istú korektnú formu hľadania spolupráce bez toho, že by sa to negatívne dotklo jednotlivých rozpočtových kapitol, tak ako je to tam navrhované.

Samozrejme, že mám výhradu aj voči tomu návrhu, ktorý predložil pán poslanec, pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, je to ten návrh 100 miliónov Sk a je to suma, ktorou by sa malo kompenzovať zriadenie environmentálneho fondu. Rešpektujem tú skutočnosť, že v tomto smere došlo k politickej dohode, takže akokoľvek dlho by som hovoril o mojich výhradách, sú bezpredmetné, pretože rešpektujem politickú dohodu ministrov vládnej koalície a predpokladám teda, že tento návrh nájde podporu, aj keď si myslím, že to je metodicky nesprávna dohoda, a očakával som v každom prípade iný spôsob riešenia.

Dámy a páni, vo väzbe na to, čo tu bolo povedané, tak možno niekoľko ešte takých voľných poznámok pred tým, ako prednesiem ešte niektoré pozmeňujúce návrhy. Pán minister spomínal aj oblasť príjmov a v rámci oblasti príjmov aj daňové zaťaženie Slovenskej republiky a z toho vystúpenia, pán minister, ktoré ste formulovali pred Národnou radou, vyplýva, že v oblasti teda daňovej reformy sme takpovediac lídri pristupujúcich, teda nových členských krajín Európskej únie a že to daňové zaťaženie ako také na Slovensku má mimoriadne vysoké parametre. Určite sme boli svedkami alebo teda zaregistrovali sme nepochybne tú diskusiu, predovšetkým teda Francúzska a Nemecka vo vzťahu k úrovni nášho daňového zaťaženia a povedal by som, priamej kritiky Slovenskej republiky, že prostredníctvom nízkeho daňového zaťaženia ťaháme na Slovensko zahraničných investorov, a krajinám Európskej únie to spôsobuje isté problémy. A vo väzbe na to vznikla aj diskusia o tom, že by sa mal aj daňový systém v budúcnosti harmonizovať a ak nie daňový systém ako taký, tak aspoň úroveň sadzieb. Prečo to teda pri tejto príležitosti spomínam, predovšetkým preto, že registrujem ten progres, ktorý sa v tejto oblasti spravil, ale súčasne konštatujem, pán minister, že nie sme zase až takí dobrí, ako to prezentujete na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, a vy sám viete, že až takí dobrí nie sme, lebo v Bruseli ste hovorili niečo iné. Ja na to upozorňujem len preto, že rovnako by sa malo hovoriť na pôde Národnej rady Slovenskej republiky a rovnako by sa malo hovoriť aj na vašich zahraničných vystúpeniach. Rešpektujem aj to, že ste tam obhajovali záujmy Slovenskej republiky, ale nemôžu byť na jednu vec rozdielne pohľady. V zahraničí pán minister, ste povedali: "Úroveň zdanenia nemožno merať len výškou sadzieb". Súhlasím - podčiarkujem -, súhlasím s vami. Slovensko má niekedy síce nižšiu sadzbu, ale širší daňový základ, takže skutočné zaťaženie je ako v krajinách, v ktorých je sadzba na úrovni 25 či 30 %. Súčasne ste povedali, že najefektívnejším spôsobom porovnávania daňového zaťaženia je podľa vás podiel príjmov z podnikových daní na hrubom domácom produkte. Opäť, aj s týmto vašim konštatovaním súhlasím. V čom je teda istá miera môjho nesúhlasu. No predovšetkým v tom, že náš príjem z podnikových daní je teraz asi 2,2 % z hrubého domáceho produktu, a pokiaľ mám teda štatistické údaje čerpané z Medzinárodného menového fondu, tak napríklad Nemecko má 0,7 % podielu daní z hrubého domáceho produktu. Tým som chcel povedať, že nie sme až takí lídri, ako sa v tejto oblasti o nás hovorí. A už vôbec nie sme lídri v tých daniach, ktoré nepochybne prechádzajú do jurisdikcie samospráv. Čiastočne som o tomto probléme hovoril už aj vo svojom predchádzajúcom vystúpení, ale veľmi intenzívne sme sa tomuto problému venovali na rokovaní pôdohospodárskeho výboru. A teraz keď sa pozerám hore na pána štátneho tajomníka ministerstva financií, práve v tejto oblasti by som povedal, že došlo medzi nami k istému nedorozumeniu a to nedorozumenie spôsobilo, že sa aj čiastočne iskrilo. A to iskrenie spočívalo v tom, že pán štátny tajomník ako obratný vysokopostavený štátny úradník ma bez akýchkoľvek problémov obvinil, že nie som ochotný chápať problémy samosprávy a že som svojím vystúpením vo vzťahu k tomu, že túto daň bude potrebné, budú ju objektívne mestá a obce zvyšovať, tak som priamo zaútočil na schopnosť ľudí, ktorí samosprávu vedú, a že týmto ľuďom nedôverujem. Vážený pán minister a nakoniec aj vážený pán štátny tajomník, veľmi dobre vieme, aká je realita. Ešte nemáme teda sumár štatistických ukazovateľov, ale mám teda informáciu, že Košice 100-percentné zvýšenie, Trenčín návrh na 60-percentné zvýšenie, niektoré obce a mestá idú nad 100 %. To znamená, teraz uvažujme o tom, či ich k tomu prinútil nedostatok finančných zdrojov, či ich k tomu prinútil zámer, a to som presvedčený, že v žiadnom prípade nie zámer skomplikovať podnikateľom podnikateľské prostredie. Podľa môjho názoru ich k tomu prinútilo predovšetkým to, že tí, ktorí chcú mať vybilancovaný obecný alebo mestský rozpočet, to znamená, že chcú hospodáriť s vyrovnaným hospodárskym výsledkom alebo s minimálnym deficitom, jednoducho k takýmto riešeniam museli pristúpiť. Tým chcem povedať, že bolo by možno niekedy lepšie, keby navzájom, možno aj z našej strany, sme si odpustili politické vyhlásenia a keby sme boli vtedy na výbore pre pôdohospodárstvo hľadali legislatívnu záklopku, aby sa predsa len na prechodné obdobie určila horná hranica. Nakoniec dnes sme svedkami toho, že sú poslanecké návrhy, ktoré túto problematiku riešia. Otázka je, či tie pozmeňujúce návrhy budeme schopní prerokovať do konca roka. Rovnako je otázka, či je to normálne, že dnes mestá a obce schvaľujú svoje rozpočty a my možno 15., 16. alebo 17. rozhodneme, že im stanovujeme v tejto dani hornú hranicu. Rešpektujem to, že vždy problémy daňovej reformy a nakoniec aj rozpočtu nasledujúceho roku sú spojené aj s takýmito problémami. Chcem len teda povedať, že možno keby sme tie názory jednej strany a druhej strany dokázali vydeliť dvoma a hľadať prienik tých našich názorov, takže by sme trošku menej skomplikovali život samospráve.

Ja som vo svojom prvom vystúpení veľmi okrajovo spomenul jednu záležitosť, ona sa týka sa predovšetkým sociálnej poisťovne a nakoniec v tom sa zhodneme, že veľmi vážnym rizikom rozpočtu na rok 2005 môže byť predovšetkým problematika dofinancovania sociálnej poisťovne a v rámci sociálnej poisťovne predovšetkým dôchodkového zabezpečenia. V súvislosti s tým som spomenul, aj keď sa to týka len okrajovo rozpočtu 2005, aj skutočnosti, ktoré sa v oblasti dôchodkového zabezpečenia uskutočnili, a snažil som sa tu teda prezentovať jeden príklad, ako je na tom poberateľ starobného dôchodku, ktorému bol vymeraný starobný dôchodok napríklad v apríli 2002, a starobný dôchodok v januári 2004. Vtedy to vyvolalo istú polemiku a možno aj ostrú diskusiu a čiastočne som bol obvinený z toho, že si niektoré veci vymýšľam. Ja som sa vtedy vo svojom vystúpení odvolával aj na jeden list, ktorý som dostal od jednej panej, ktorá žije vo vysokoškolskom prostredí.

Veľmi stručne, vážené dámy a páni, tá pani tu hovorí o profesorovi X a profesorovi Y. Obaja títo páni majú okolo 60 rokov a mali približne rovnaké celoživotné príjmy. Majú rovnaký počet odpracovaných rokov. Pánovi X bol priznaný starobný dôchodok v apríli 2002. Pánovi profesorovi Y v januári 2004. Pán profesor X z roku 2002 má starobný dôchodok 9 200 korún a pán profesor Y, január 2004, má starobný dôchodok 21 000 Sk. Keď sme o tomto probléme hovorili napríklad s pánom ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, tak konštatoval: "Vidíte, akí sme perfektní, ako tí, ktorí majú vymeraný dôchodok už od 1. 1. 2004, ako sú na tom omnoho lepšie". Zabudol však na jednu zásadnú vec. Aj starobné dôchodky alebo predovšetkým oblasť starobných dôchodkov je založená na princípe, na veľmi silnom princípe solidarity a tým, že sme nezabezpečili pre tieto kategórie osôb - prepáčte, že hovorím o kategóriách osôb -, prechodné ustanovenia, že by ten nábeh bol pozvoľný. Ja si, samozrejme, uvedomujem, že nemôžeme upravovať starobné dôchodky do takej výšky, napríklad 21 000, ktoré boli vymerané v roku 1990 alebo 1995, ale ak tam skutočne je rozdiel z hľadiska vymerania len pár mesiacov a ten princíp solidarity tam má platiť, tak my jednoducho nemôžeme kategorizovať týchto občanov. Tá pani to celkom správne a rozhorčene píše, sú to 67-roční ľudia, pôsobia ako emeritní profesori naďalej na katedre, to znamená, že bez toho, že by poberali akýkoľvek príjem, každý deň si podávajú ruku, každý deň možno spolu vypijú čaj alebo kávu. Ten jeden však tú kávu môže zaplatiť len raz za pol roka, lebo má o dve tretiny nižší starobný dôchodok.

Dámy a páni, aj vo väzbe na problémy, ktoré sú v Sociálnej poisťovni, ja by som vás naozaj všetkých, ktorí sa teraz počúvame, chcel poprosiť, hľadajme budúci rok riešenie, aby sme kompenzovali, by som povedal, tieto obrovské rozdiely a aby sme hľadali nejaké prechodné obdobie na kompenzáciu toho, čo sme my v zákone, pardon, alebo vy, alebo povedzme my, v zákone spravili, a to, že sme hrubým spôsobom kategorizovali ľudí podľa výšky vymeraného dôchodku bez ohľadu na to, že by sme rešpektovali ich podiel, ako sa podieľali na fungovaní spoločnosti v predchádzajúcom období. Takže vo väzbe na Sociálnu poisťovňu takáto poznámka.

Možno tu vo väzbe k výdavkom štátneho rozpočtu ešte neodznela tá skutočnosť, ale myslím, že niektorí z poslancov, myslím, že niektorí z poslancov ste to rozoberali, pokiaľ si dobre pamätám, tak myslím, že pán poslanec Muňko. Je to otázka predovšetkým nákladov na štátny dlh, úvery a záruky. My už veľa rokov počúvame, akú má štátny rozpočet ambíciu minimalizovať štátny dlh. Rešpektujem to, aká dlhová služba bola, dajme tomu v roku 1993, aká dlhová služba bola v roku 1998 a ako sa vyvíjala v ostatnom období. Dovoľte mi však povedať niekoľko vážnych ukazovateľov a tieto ukazovatele, hovorím, so všetkými historickými súvislosťami aj súvislosťami tými, že som rok za ten štátny dlh niesol zodpovednosť, takmer viac ako polovicu dlhu, to znamená 53 % predstavuje úhrada schodku bežného hospodárenia za rok 2004.

Druhou a treťou najvýznamnejšou položkou sú splátky štátnych dlhopisov emitovaných v zahraničí. To predstavuje 22 % a emitovaných v zahraničí, v tuzemsku 18 %, a táto emisia, pokiaľ si dobre pamätám, má hodnotu asi 17 miliárd Sk a pochádza z roku 2000. Nebudem spomínať tie okrajovo nižšie náklady dlhovej služby a to je štátny fond cestného hospodárstva, ktorý má parametre asi 3 % z celkového dlhu, a železnice tiež nejako okolo 2 %. Takže tým som chcel len toľko povedať, že napriek tomu, že sa usilujeme permanentne hovoriť, že tú dlhovú službu radikálnym spôsobom znižujeme, tak stále rolujeme pomerne vysoký rozpočtový schodok a to sa nám potom prenáša do nákladov na dlhovú službu aj v roku 2000, aj v roku 2005.

Dovoľte mi, aby som predniesol prvý pozmeňujúci návrh skupiny poslancov, v zastúpení pánom poslancom Hurbanom, Miroslavom Maxonom a Ľubomírom Vážnym a Janom Mikolajom a, samozrejme, pozmeňujúci návrh spĺňa formálne náležitosti a má 15 podpisov. A tento návrh smeruje predovšetkým k tej oblasti, o ktorej som už hovoril, a sú to úhrada výkonov vo verejnom záujme. Pozmeňujúci návrh má dva body.

Bod č. 1. V návrhu výdavkov rozpočtových kapitol na roky 2005 - 2007 realizovaných formou programového rozpočtovania v kapitole 22 ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny str. 128, program 07C0101 dávka v hmotnej núdzi znížiť o 500 miliónov Sk a túto sumu presunúť do nového programu pod bodom E07C05 dotácia VÚC na vnútroštátnu autobusovú dopravu výkonov vo verejnom záujme, 500 miliónov Sk.

Po druhé, v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 - 2007, kapitola 82 - obce a vyššie územné celky v časti vyššie územné celky zvýšiť celkové príjmy a výdavky vyšších územných celkov o 500 mil. Sk na 22 mld. 256, 9 mil. Sk. V súvislosti s tým zvýšiť dotácie zo štátneho rozpočtu o 500 mil. Sk na 11 mld. 032,5 mil. Sk presunom tejto sumy rozpočtovanej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky tak, ako je uvedené v bode 1. Možno, že na prvý pohľad by sa zdalo, že tento návrh má isté prvky nesolidarity, lebo pred chvíľočkou som sa odvolával na solidaritu a vstupujeme do rozpočtovej kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Nemôžem to, dámy a páni, na sto percent potvrdiť, ale odborníci, s ktorými som túto oblasť konzultoval, konštatujú, že áno, podľa toho ako sa bude vyvíjať demografia, sociálna oblasť, môže tam byť vata, pán minister už teraz hovorí, že tam vata v žiadnom prípade nejde. Chcel by som povedať, že o tomto mojom pozmeňujúcom návrhu, hlasovanie o tomto mojom pozmeňujúcom návrhu pripadá do úvahy len vtedy ak by nebol schválený pozmeňujúci návrh pána poslanca Mikolaja. Takže chcel by som, pán spravodajca, poprosiť, aby ste si zaznamenali, že v prípade, že nebude schválený pozmeňujúci návrh pána poslanca Mikolaja, tak prosím, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo.

Ja možno, ešte čo sa týka problematiky výkonov vo verejnom záujme, nakoniec hovoril na túto tému pán poslanec Jasovský, by som chcel zdôrazniť, že je veľmi potrebné, že o tomto probléme diskutujeme a ja korektne priznávam, že ja pracujem teraz s analytickými informáciami, ktoré nemusia byť celkom objektívne, ale na druhej strane treba veľmi jednoznačne povedať, že nemáme v tejto oblasti poriadok, a ja využívam teda prítomnosť pánov, ktorí tu sedia teraz na rokovaní, a ja som vás počul, pán splnomocnenec, v trenčianskej televízii. A vy ste korektne priznali, že áno, v tejto oblasti sme len na polceste a musíme hľadať objektívne parametre, ako túto problematiku vyriešiť a musíme hľadať aj objektívne parametre na to ako objektívne stanoviť, čo sú to výkony vo verejnom záujme, lebo naozaj, dámy a páni, nie je dobré, že každý rok je tento objem prostriedkov predmetom dosť intenzívnej diskusie pri štátnom rozpočte a nebolo to ani v 1995., 1996. ani v 1998. inak, ale do dnešného dňa ten zákon jasne a zrozumiteľne a celkom explicitne ani nedefinuje, čo sú to výkony vo verejnom záujme, ony sa potom prenášajú na základe zmluvy s prepravcom a ten, ktorý má licenciu, sa potom zaväzuje tie veci, ktoré mu vyplývajú zo zákona, zrealizovať. Súčasne sa však objednávateľ zaväzuje, že tieto výkony vo verejnom záujme zaplatí a každý rok je už tradíciou, že tie výkony v plnom rozsahu uhradené nebudú alebo nie sú.

Dovoľte mi predložiť ďalší pozmeňujúci návrh, v rámci rozpočtu kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na rok 2005 vykonať túto úpravu, navýšiť a účelovo viazať finančné prostriedky vo výške 20 mil. Sk pre Lesoprojekt Zvolen na práce súvisiace s kalamitou v novembri 2004. Po konzultácii tohto návrhu s ministrom pôdohospodárstva pánom Zsoltom Simonom sme v diskusii došli k názoru, že by v tom mojom pozmeňujúcom návrhu ani nemuselo byť slovíčko navýšiť, ale že by stačilo teda účelovo viazať lebo on teda vyhlásil, že je schopný v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva túto svoju úlohu zobrať na seba a prefinancovať ju.

Dovoľte mi, aby som vám povedal, o čo ide. Súvisí tento môj návrh s tou veternou kalamitou, ktorá sa udiala. Áno, pán spravodajca hovorí, že teda aj čo sa týka pána Buriana, ale ja tu už konkrétne riešim ten problém. Páni posúvajú prostriedky na Úrad vlády a ja chcem viazať tie prostriedky priamo v tej kapitole, ktorá je za to zodpovedná a ktorá je pripravená to zrealizovať. Len teda, snáď aby som získal vašu podporu, tak veľmi krátko vysvetlím, o čo ide. V súvislosti s tými udalosťami ministerstvo pôdohospodárstva využije svoju zákonnú možnosť a na základe toho, k čomu ho splnomocňuje zákon, tak významným spôsobom obmedzí ťažbu dreva na Slovensku v roku 2005. Na základe toho táto zákonná možnosť sa negatívnym spôsobom dotkne producentov, ktorí neboli postihnutí, a budú mať, samozrejme, menšie výnosy, lebo bude nižšia ťažba, ale takúto zákonnú právomoc minister pôdohospodárstvá má a nakoniec si myslím, že aj bude veľmi správne, ak ju využije, ale ak my pre súkromných majiteľov lesov, urbariáty, komposesoráty sa vrátia a tak ďalej, uplatňujeme túto zákonnú požiadavku, s tým súvisí, že musia prepracovať lesné hospodárske plány na rok 2005. Takže postihneme ich tým, v súlade so záujmami spoločnosti, že budú mať nižšiu ťažbu a ešte by sme ich mali zaviazať aj povinnosťou, aby okamžite zaplatili faktúry za zmeny lesných hospodárskych plánov. Tá suma 20 mil. Sk pre Lesoprojekt by postačovala, aby sa mohli lesné hospodárske plány prepracovať a, dámy a páni, nejde o zmenu lesných hospodárskych plánov napríklad pre štátny podnik Slovenské lesy, pretože pre nich tá suma je zanedbateľná, ale ide predovšetkým o tie urbariáty, komposesoráty, alebo obce, alebo mestá, ktoré vlastnia nejaký lesný fond a práve pre tie malé spoločenstvá často tá úhrada nákladov za spracovanie lesného hospodárskeho plánu je neprekonateľným problémom. Takže chcel by som vás poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

Dámy a páni, nebudem možno už hovoriť o tých veciach, ktoré súvisia s výstavbou diaľnic, alebo tie, ktoré hovoria o perspektíve v súvislosti s dobudovaním diaľničnej siete a ciest prvej triedy ako takej, pretože pán poslanec Jasovský na tú tému hovoril, pán poslanec Mikolaj na tú tému hovoril a objektívna skutočnosť je taká, že dobre, že pre rok 2005 ten objem prostriedkov je tam taký, aký je, ale je zlé, že nám tak dlho trvalo, kým sa vytvorili predpoklady na to, aby v tej výstavbe diaľnic sme mohli pokračovať.

Dovoľte mi, dámy a páni, chcel som reagovať svojou faktickou poznámkou ešte na niektoré skutočnosti, ktoré uviedol pán poslanec Opaterný. Ešte som na verejnosti, ja som myslel, že už je 19.00 hodín. Ja už budem končiť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Musím poprosiť pánov poslancov, aby netelefonovali v sále.

M. Maxon, poslanec: Nezneužíval by som vašu trpezlivosť, ale je zrejmé, že teda dnes končíme a hlasovať budeme až zajtra. Pán minister, vy môžete hovoriť, kedy chcete, koľko chcete, a dokonca, keď bude problém, tak môžete opätovne otvoriť rozpravu, ale poďme, vážne.

Pán poslanec Opaterný často sa vyjadruje k agrárnemu sektoru. Žiaľ, teraz tu nie je. Podľa toho, ako o tom agrárnom sektore hovorí, tak je zrejmé, že sa tejto oblasti nerozumie. Len si v tej položke, kde je sumár, prečíta 19,6 mld. a opäť má, by som povedal, také tvrdé pravičiarske vyjadrenia a konštatuje, že je to jama levova a že do poľnohospodárstva ide 19,6 mld. Sk. No keby si bližšie pán poslanec Opaterný preštudoval tú rozpočtovú kapitolu a aj v rámci programového rozpočtovania tie ďalšie roky, tak je absolútne zrejmé, že ingerencia štátneho rozpočtu má klesajúcu tendenciu a že celý ten balík prostriedkov alebo stále významnejšia časť prostriedkov je zavesená na prostriedky z Európskej únie, čo si myslím, že nakoniec je aj správne. Potom u nás doma je len diskusia o tom, aký má byť ten príspevok národného rozpočtu, suma sumárum, my keď sme si prepočítali tie veci súvisiace napríklad s problematikou priamych platieb, ale celkové, rozpočtovej kapitoly ako takej, tak nám vychádza, že rozpočet napriek tomu, že je tam dynamika rastu výdavkov, aj predovšetkým z európskych zdrojov, tak nám vychádza, že štátny rozpočet do agrárneho sektora v budúcom roku dá o 104 mil. Sk menej.

Pre objektívnosť, naozaj treba povedať, že celkový objem výdavkov do tejto rozpočtovej kapitoly, a myslím, že pán minister, vy ste to povedali, rastie o 16,2 % a dokonca nárast prostriedkov Európskej únie medziročne medzi rokom 2004 a 2005 je niekde okolo 30 %, takže z hľadiska dynamiky rastu sú to neuveriteľné nárasty, len treba hľadať dôvody, prečo tieto zdroje takouto dynamikou, takouto mimoriadnou dynamikou rastú, a dovoľte mi povedať ešte jeden ukazovateľ. Ak, a predpokladám teda, že v krátkom čase budeme mať aj isté relevantné údaje a nebude to len môj názor, ale relevantné údaje Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. Politické diskusie stále bežali v rovine, nechcem spomínať tú dolnú hranicu, pán minister, s ktorou ste pri rokovaní vychádzali, mám na mysli priame platby, ale predovšetkým tie parametre, v ktorých sa potom viedla diskusia, či 50, 54 a, samozrejme, tá vyrokovaná požiadavka alebo dohodnutá 60-percentná hranica. A dnes, dámy a páni, pre vašu informáciu, sme na úrovni 54 %, považuje to aj poľnohospodárska verejnosť za istý progres, samozrejme, že rešpektujú ešte stále tú disproporciu medzi podnikateľským prostredím Európskej únie a slovenského agrárneho sektora, ale, dámy a páni, ak si veľmi detailne prerátame zdroje, ktoré idú v oblasti priamych platieb do slovenského poľnohospodárstva, tak nie je to v žiadnom prípade suma, v absolútnom hodnotení suma 54 %. Ak k tomu prirátame už tú diskutovanú daň, daň z pôdy, ktorá nie je inštitútom zdanenia v krajinách Európskej únie, ak si vyrátame, ak teda zohľadníme tú metodiku, na základe čoho sa priame platby stanovujú, tak ten podiel je 39 %. Napriek tomu je to veľká výzva pre poľnohospodárov a poľnohospodári sú pripravení aj za takýchto podmienok všetko spraviť preto, aby v konkurenčnom prostredí obstáli a všeobecne sa hovorí, ak prežijú rok 2004, tak situácia v roku 2005 by už mala mať omnoho lepšia. Napriek tomu, dámy a páni, vo svojom prvom vystúpení som navrhol, aby pre rozpočtovú kapitolu ministerstva pôdohospodárstva bola uvoľnená suma 780 mil. Sk, ak by ste tento návrh podporili, tak slovenskí poľnohospodári by mali úroveň platieb na úrovni 60 % priemeru európskych krajín, teda krajín Európskej únie.

Dáma a páni, ospravedlňujem sa za čas, ktorý som vám zobral. Ďakujem pekne, skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Šulaj.

I. Šulaj, poslanec: Pán kolega, pán poslanec Maxon hovoril aj o dvoch pozmeňujúcich návrhoch, ktoré som dával v súvislosti s odstránením škôd, regiónov postihnutých veternou smršťou. Som veľmi rád, že sa vedia vecná diskusia o tomto probléme, pochopil som to tak, že aj pán Maxon alebo poslanecký klub HZDS takisto ako Smer majú záujem riešiť veci a chcú podporiť regióny, ktoré takto boli postihnuté. Možno, že máme inú formu na to, akým spôsobom chceme pomôcť. Vyčleňovali sme finančné prostriedky do Úradu vlády z toho dôvodu, aby sa kumulovali pri komisii, ktorá vzniká a ktorá by naozaj objektívne mala posúdiť, ako sa ďalej bude rozvíjať región, ako sa budú odstraňovať škody v danom regióne a ako vôbec sa budú uskutočňovať aj podnikateľské alebo iné aktivity v danom regióne. Takže chcel by som potom poprosiť všetkých poslancov o podporu týchto návrhov.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Pán poslanec Šulaj, my máme len problém v metodike, nemáme problém vo filozofii. Naozaj nie som pripravený hovoriť o ostatných rozpočtových kapitolách, ale s ministrom pôdohospodárstva sme v diskusii veľmi dôkladne prešli rozpočtovú kapitolu ministerstva pôdohospodárstva a on ma ubezpečil, že za predpokladu, že nedôjde k zníženiu rozpočtovej kapitoly o to, čo ste viacerí navrhovali, a má to hodnotu, myslím, 189 mil. Sk, respektíve 89 mil. Sk, lebo na tej stovke ste sa dohodli, tak on je schopný to, čo vy chcete robiť prostredníctvom Úradu vlády zabezpečiť v rámci svojej rozpočtovej kapitoly za predpokladu, že tých 50 mil. Sk rozpočtová kapitola bude mať menej, tak už tie veci potom nevie tak zabezpečiť, ako dnes vie garantovať a nakoniec ako aj mu ukladá kompetenčný zákon v súvislosti s jeho kompetenciami. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať bude pán poslanec Devínsky. Pán poslanec Číž sa vzdal slova, nebude hovoriť k rozpočtu, vystúpi teraz pán poslanec Devínsky. Stratil definitívne poradie, pán Číž k štátnemu rozpočtu hovoriť nebude. Bude hovoriť pán Devínsky.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, zrejme nikto z nás nepochybuje o tom, že vzdelávanie podporuje rozvoj intelektuálnej tvorivosti, disciplíny a rešpektu, ale aj rozvoj sociálnych schopností pre dosiahnutie úspechu. Ani o tom, že vzdelaný občan predstavuje všeobecný prospech pre celú spoločnosť a že je pre budúcnosť krajiny rozhodujúcim faktorom. Vzdelanie sa stáva kľúčom k životnému úspechu, najlepšou investíciou do budúcnosti, účinnou prevenciou pre nezamestnanosť, zločinnosťou a drogami, ako to povedala aj pani poslankyňa Mušková a ako je to doslovne napísané aj v Programovom vyhlásení vlády. Preto musí byť naším hlavným a dlhodobým cieľom v oblasti výchovy a vzdelávania transformácia tradičného školstva na moderné, zodpovedajúce 21. storočiu, ktoré bude pripravovať ľudí pre život a prácu v nových podmienkach. Tieto ciele sa dajú dosiahnuť rôznymi cestami. Štátna dotácia je nepochybne jedným z hlavných nástrojov politiku štátu v tejto oblasti. Som preto rád, že dnes môžem konštatovať, že vo všetkých položkách týkajúcich sa vzdelávania a vedy prináša návrh štátneho rozpočtu zvýšenie prostriedkov a to nielen v nominálnom, ale aj najmä v reálnom vyjadrení. Ešte potešujúcejšie je to, že aj výhľadovo, teda v ďalšom období roku 2007 sa teda trend zachováva, a dotácie sa významne zvyšujú. Napríklad u regionálneho školstva sa pre rok 2005 rozpočet zvyšuje o viac ako 6 % v porovnaní s rokom 2004 a to aj napriek tomu, že pretrváva zlý demografický vývoj a počet žiakov v roku 2005 klesne o 3,4 %. U vysokých škôl je nárast dokonca ešte výraznejší a predstavuje 1,3 mld. Sk navyše, teda až o 13,3 % viac ako v roku 2004. Chcem povedať, že za posledné obdobie je to toto vôbec najvyššie navýšenie, aké vysoké školstvo zaznamenalo. A je tiež potešujúce, že podiel dotácie pre vysoké školstvo na HDP bude v roku 2005 - 0,91 %, čím sme sa definitívne odpútali zo spodnej časti tabuľky krajín Európskej únie.

Veľmi dôležitú položku v rozpočte vysokých škôl predstavuje aj suma 300 mil. Sk viazaná zatiaľ vo VPS, ktorá je určená výlučne na úspešné projekty reformy vysokých škôl, teda nie na celoplošné rozdelenie. A je osobitne potešujúce, že sa v návrhu rozpočtu našiel pomerne slušný priestor aj na podporu boja proti drogám a boja proti dopingu. Aj slovenská veda zaznamenala výrazný nárast finančnej podpory. Celkové výdavky na vedu a techniku budú v roku 2005 predstavovať 6,3 mld. Sk, z čoho viac ako 30 % bude v kapitole ministerstva školstva, teda sú určené na podporu vedy a techniky na vysokých školách.

Výrazný nárast pocíti agentúra pre vedu a techniku, ktorá bude obhospodarovať 485 mil. Sk pre vedecké projekty predkladané vo voľnej súťaži. Naviac vo VPS je viazaných ďalších 200 mil. Sk pre účely vedy a techniky pre prípad, že by táto snemovňa schválila nový zákon o vede a technike. Nakoniec aj rezort kultúry doznal výrazné pozitívne zmeny, keď sa prostriedky kapitoly navyšujú o takmer 0,5 mld. Sk, čo je takmer 12 % v porovnaní s rokom 2004. Preto ma vôbec neprekvapilo, keď na zasadnutí výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá reprezentanti vysokých škôl a to menovite predseda rady vysokých škôl ako aj prezident Slovenskej rektorskej konferencie vyjadrili svoju spokojnosť s takto koncipovaným návrhom štátneho rozpočtu.

Ak sa teda vrátim k Programovému vyhláseniu vlády, ktoré hovorí, že vláda bude zvyšovať prostriedky na vzdelávanie, aby sa postupne priblížili k priemernej hodnote podielu z HDP v krajinách Európskej únie, ďalej, že vláda bude zvyšovať dotácie do vysokého školstva zo štátneho rozpočtu s cieľom dosiahnuť postupne úroveň zodpovedajúcu krajinám OECD, ako aj to, že vláda bude klásť dôraz na zvýšenie a zefektívnenie rôznych foriem priamej aj nepriamej podpory výskumu a vývoja tak, aby sa aj v tejto oblasti Slovensko priblížilo krajinám Európskej únie, tak potom môžem konštatovať, že vláda svoj program týmto návrhom štátneho rozpočtu zreteľne napĺňa. Iste, vždy je možné povedať, že nie je dosť a v školstve a vede i v kultúre naozaj nikdy nie je dosť. No v rozpočte na rok 2005 je nepochybne podstatne viac ako v roku 2004.

Na záver svojho vystúpenia by som povedal jednu poznámku, že keď sme vo výbore pre vzdelanie a vedu prerokúvali návrh štátneho rozpočtu na rok 2005, konštatovali sme, že kapitola ministerstva školstva so svojimi 44, 7 mld. Sk predstavuje druhú najväčšiu kapitolu štátneho rozpočtu a spolu s kapitolou ministerstva kultúry a Slovenskej akadémie vied je to 50 mld. Sk, čo je takmer 11 % celého štátneho rozpočtu. Výbor sa podrobne venoval všetkým týmto kapitolám a nakoniec jednomyseľne odsúhlasil návrh štátneho rozpočtu. Aj to je signálom toho, že nastala širokospektrálna zhoda minimálne v tom, že návrh štátneho rozpočtu výrazne podporuje budúcnosť Slovenskej republiky v oblasti vzdelávania a nepodporiť ho by znamenalo podľa môjho názoru nepodporiť vzdelávanie a vedu na Slovensku. Alebo inak povedané, som presvedčený, že je v záujme našich občanov tento návrh rozpočtu podporiť. Ďakujem vám za pozornosť, ktorú ste mi venovali. Niektorí.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pán poslanec Ivančo a pripraví sa ako posledný do rozpravy z ústne prihlásených poslancov, pán poslanec Cabaj.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, ctený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia. Po vystúpeniach, ktoré tu zazneli počas dnešného dňa, budem sa snažiť, aby som vás dlho nezaťažoval mojím pozmeňujúcim návrhom, a chcem upriamiť pozornosť od trošku tých veľkých problémov na problém menší, na problém regiónu, ktorý tu zastupujem, na problém, ktorý sa nachádza v Prešovskom kraji. Jediný problém sa týka Nemocnice s poliklinikou vo Vranove, kde je tento poskytovateľ zdravotníckej starostlivosti, momentálne poskytuje teda svoje služby vo viacerých komplexoch, vo viacerých pavilónoch, jednoducho povedané, je to dosť roztrúsené a znamená to aj vysoké nároky na prevádzku tohto zdravotníckeho zariadenia. Chcem len pripomenúť, že na Nemocnici s poliklinikou vo Vranove na samostatnom novom pavilóne bolo už preinvestovaných doteraz 200 mil. korún a momentálne je tam situácia taká, že celková suma chýbajúcich investícií je 37 mil. korún, takže si myslím, že stálo by zato podporiť môj pozmeňujúci návrh, aby táto stavba, ak už tak môžeme povedať, stavba, lebo ide už o prvotné vybavenie, na to, aby sme to mohli nazývať časom aj zdravotnícky pavilón. Treba upozorniť aj na to, že predpoklady manažmentu nemocnice s poliklinikou vedú k tomu, aby tie samostatné časti, v ktorých sa nachádzajú jednotlivé služby, sa postupne stiahli do tohto komplexu, ktorému navrhujem pomôcť z kapitoly štátneho rozpočtu. Chcem len pripomenúť, že uvedená investičná akcia bola už potvrdená uznesením vlády a, samozrejme, myslím si, že aj tak nie všetky tie prostriedky, ktoré tu budem žiadať, sú také, že by dostavali úplne túto nemocnicu alebo tento komplex, to znamená, že bude treba ešte manažmentu nájsť aj ďalšie finančné prostriedky na to, aby to bolo plne funkčné.

Môj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o rozpočte sa teda týka prílohy alebo znie takto: V prílohe č. 8 k zákonu o štátnom rozpočte, účelové prostriedky kapitol štátneho rozpočtu na rok 2005 v rámci kapitoly všeobecná pokladničná správa doplniť o nový titul dotácie pre zdravotnícke zariadenia do vyšších územných celkov, 93 980 000 korún, a v tom Nemocnica s poliklinikou Vranov nad Topľou 20 mil. Sk. Prosím ctenú snemovňu o podporu môjho uvedeného návrhu. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave k tomuto bodu programu vystúpi pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som v rozprave k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte vystúpil. Nebudem veľmi veľa hovoriť v súvislosti s presunom kompetencií a s fiškálnou decentralizáciou, pretože v tejto oblasti sa pohybujem dosť dlho a s ľuďmi, s ktorými pán minister spolupracuje, respektíve so splnomocnencom vlády máme podstatne rozdielne názory na túto problematiku, takže myslím, že keď je tu pripravený vládny návrh zákona o štátnom rozpočte, tak trochu ma odrádza vôbec na túto tému hovoriť, pretože myslím, že vo vláde a hlavne vo vládnej koalícii ste si to usporiadali takým spôsobom, ako ste to usporiadali. Chcem však o jednej veci hovoriť a to v súvislosti s prostriedkami, ktoré sa presúvajú ako dotácie obciam na výkon prenesenej štátnej správy, kde z informácií, ktoré máme od jednotlivých predstaviteľov, na ktorých tieto kompetencie boli presunuté, nie je táto fiškálna decentralizácia dobrým spôsobom spravená, pretože nemajú vykryté vlastne tie veci, ktoré majú zabezpečovať. Je to taká paradoxná situácia, že štát si dal svoju objednávku, posunul to na obce, aby toto zabezpečili, ale vôbec si to nehodlá zaplatiť, hoci to ukladá ústava, že môže sa to obciam uložiť a presunúť iba vtedy, keď toto je všetko vyriešené v rámci úhrady finančných prostriedkov. Preto aj, pán minister, bolo by hádam vhodné, keby poslanci - zrejme už pri tomto rozpočte sa to nestihne -, ktorí sa veľmi často stretávajú so zástupcami miest a obcí, keby boli oboznámení s nariadením vlády, podľa ktorého po dohode so ZMOS-om, musím povedať, ste vypracovali koeficient kritérií, podľa ktorých rozdeľujete tých, myslím 23,7 mld., akým spôsobom sa to delí, kde v konečnom dôsledku teda sa prerozdeľujú prostriedky medzi obce, vyššie územné celky a zhruba 6 % si ponecháva vláda, je tam nejakých 300 mil. korún a zdôvodnené je to tým, že bude to ponechané na vyrovnávanie rozdielov, ktoré vzniknú pri riešení týchto problémov. Nie som zástanca, aby nejakým spôsobom, tak mierne to teraz hovorím, v úvodzovkách, že by tu nejakým spôsobom bola možnosť korupcie, pokiaľ nejako takýmto spôsobom sa tieto prostriedky prerozdeľujú. Možno vás prekvapím práve tým, že máte tam síce 300 mil. na riešenie týchto problémov, ktoré sú, a môj pozmeňujúci návrh hovorí, aby tieto prostriedky boli navýšené o 2 mld. Sk bez ohľadu na to, že v tomto prípade hovorím ako problém, že zostane to na rozdelení vlády na vyriešenie týchto problémov. Dovoľte mi predniesť ten môj pozmeňujúci návrh, kde navrhujem: V prílohe 5, záväzné limity dotácií obciam na rok 2005. Znenie pozmeňujúceho návrhu: V prílohe 5, záväzné limity dotácií obciam na rok 2005 navýšiť rezervu na vykrytie rizík spojených s fiškálnou decentralizáciou o 2 mld. Sk. Ak hovorím o tých 300 mil., by to bolo spolu suma 2,3 mld. Sk, ktorá sa použije na odstránenie diskriminácie niektorých skupín sídiel obsiahnutých v návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky. K tomu v prílohe č. 5 doplniť v bode B písm. e), aj keď zrejme potom by muselo dôjsť k prečísľovaniu, pretože pokiaľ si pamätám z rozpravy, už tu boli nejaké návrhy na písm. e) v tomto usporiadaní, ale teda je to to ďalšie písmeno, ktoré už nie je obsiahnuté, pretože posledné písmeno je déčko, to je Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, na školstvo, takže preto hovorím o tom éčku, kde by sa to nazvalo rezerva. Bežné výdavky v číslach, teda 2 mld. Sk, v kapitálových výdavkoch nič, spolu teda 2 mld. Sk, následne potom teda treba upraviť o túto sumu celkový objem záväzných limitov dotácií obciam na rok 2005. Chcem poprosiť aj kolegov, aby sme hľadali možnosť, akým spôsobom tieto otázky doriešiť, pretože či sa nám to páči, alebo nie, v priebehu budúceho roku postupne s týmito problémami sa budeme musieť vysporiadať a postupne sa nám to takýmto spôsobom vráti na stôl ako otázka riešenia. Možno, že pán minister teraz povie aj iný spôsob riešenia, ktorý má už premyslený, ako táto otázka sa bude riešiť, pretože treba predpokladať, že skutočne tieto problémy na stôl prídu a budeme sa musieť s nimi vysporiadať. Ďakujem veľmi pekne za podporu.