B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, prosím vás, mali ste možnosť vystúpiť.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Preto som tak veľmi prekvapený aj vaším názorom, aj názorom vášho kolegu pána poslanca Cupera. Treba si len porovnať platnú úpravu s tým, čo je navrhnuté. Je to relatívne elementárny úkon.

Čo sa týka riaditeľa správy tam, sa priznám, som tiež prekvapený, pretože riaditeľ správy je dnešný vedúci súdnej správy, ktorý je tiež v štátnozamestnaneckom pomere, je štátny úradník. A my sme sa zaviazali vo vládnom programe, že vytvoríme akúsi funkciu manažéra súdu, ktorý bude po stránke administratívnej a technickej zabezpečovať chod súdu, aby sme odbremenili predsedu súdu od výkonu často administratívnych kompetencií. A musím povedať, že s tým všetkým stavovské organizácie súhlasia. To je krok správnym smerom. Predseda súdu je princeps inter pares, prvý z rovných, ale jeho prvotná úloha je vykonávať súdnictvo, nie úradnícke kompetencie. Tento krok je správnym krokom a ide správnym smerom. A myslím si dokonca, že by mal ísť ešte ďalej, že by mal mať riaditeľ správy väčšie kompetencie.

Tento návrh sa tvoril takmer rok v komisii, kde boli zastúpené aj Súdna rada, aj stavovské organizácie, aj Najvyšší súd, a vytvoril sa kompromis. Samozrejme, keď sa vytvorí kompromis, tak nie všetky predstavy každého jedného tvorcu kompromisu sú zohľadnené. Jednoducho tak sa tvorí kompromis. Ale myslím si, že ide o moderný zákon, ktorý upravuje organizáciu súdov a nadväzuje na reformy, ktoré už v oblasti reformy justície boli schválené. A preto vás chcem požiadať o jeho podporu aj s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predniesol pán poslanec Minárik, ktoré zabezpečia, aby život v našich uliciach bol bezpečnejší. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

P. Miššík, poslanec: Kolegyne, kolegovia, ja som chcel len vyzvať pána poslanca Minárika, aby upresnil to, čo vo svojich pozmeňujúcich návrhoch hovoril, a síce akým spôsobom by sme mali potom hlasovať, pretože budem uvádzať neskôr hlasovanie. Podal vlastne tri také balíky pozmeňujúcich návrhov. O pozmeňujúcich návrhoch v prvom balíku hovoril, že chce, aby sa o nich hlasovalo spoločne, a že chce, aby to tak bolo aj v prípade druhého balíka a v prípade tretieho balíka taktiež. Ale mám pochybnosť, či to je naozaj tak. A budem rád, keď to upresní teraz, aby potom nedošlo k nejakým nedorozumeniam v prípade hlasovania o jeho pozmeňujúcich návrhoch. Len ho tu teraz nevidím. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Preruším rokovanie o tomto bode programu.

Pán spravodajca, potom s pánom Minárikom si to upresníte.

A zároveň prerušujem rokovanie až do 14.00 hodine. Teraz budú zasadať kluby k rozpočtu. O 14.00 hodine začneme hodinou otázok a po hodine otázok budeme pokračovať, a to hlasovaním o návrhu štátneho rozpočtu. Takže, nech sa páči, teraz budú zasadať kluby.

(Prerušenie rokovania o 10.59 hodine.)

Siedmy deň rokovania

33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

9. decembra 2004 o 14.02 hodine

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to bodom

hodina otázok.

Zo všetkých otázok, ktoré písomne položili poslanci do včera do 12.00 hodiny, určení overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

Prosím teraz predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne bude za nich odpovedať sám. Nech sa páči.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Namiesto Pavla Ruska bude odpovedať Ivan Mikloš, namiesto Pavla Prokopoviča Lázsló Gyurovszky. Neprítomní budú ešte minister Kukan, vicepremiér Csáky, ale otázky nemajú.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Takže pán premiér, dostali ste dve otázky.

Prvá otázka je od pani poslankyne Kataríny Tóthovej a je tohto znenia: "Neuvažujete rozdeliť funkciu ministra spravodlivosti a podpredsedu vlády pre legislatívu? Je evidentné, že katastrofálna kvalita legislatívy je dôsledkom nezvládnutia aj koordinačnej úlohy podpredsedu vlády pre legislatívu."

Nech sa práči, pán premiér.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážená pani poslankyňa, súčasné spojenie týchto dvoch funkcií nevedie podľa môjho názoru a presvedčenia k spochybňovaniu kvality legislatívy, a preto neuvažujem nad zmenou stavu v tomto volebnom období. Kumulácia týchto dvoch funkcií a ich spojenie s predsedníctvom v Legislatívnej rade vlády, naopak, podľa môjho názoru, mojich skúseností zlepšuje možnosť efektívnej koordinácie prijímaných rozhodnutí a v konečnom dôsledku šetrí prostriedky daňových poplatníkov. To je, myslím, meritórna odpoveď na vašu priamu otázku.

Dovoľte mi však aj trošku nadväzne zapolemizovať s vaším hodnotením kvality legislatívy. Nemôžem súhlasiť s vaším názorom na kvalitu zákonov. Myslím si, že aj ako neprávnik môžem povedať, že kvalita v legislatíve nie je celkom jasným alebo jednoducho zadefinovateľným pojmom. Jestvuje nepochybne mnoho kritérií, cez ktoré by sme sa mohli na tento pojem pozrieť. Jedným z takýchto kritérií podľa môjho názoru je aj ústavnosť. Ústavnosť toho, aké zákony prijímame. Či prijímame zákony v súlade s ústavou, alebo rozporné s ústavou. Myslím si, že keď sa pozrieme na kvalitu legislatívy cez toto kritérium, tak môžem povedať, že kvalita našich prijímaných zákonov sa nepochybne zlepšuje.

Na druhej strane netvrdím, že dnes sú prijímané iba kvalitné zákony, zákony bez chýb. Ale pravdou je aj to, že prijímame veľa zákonov a že v týchto zákonoch sa podľa mojich zistení dopúšťame stále menej chýb.

Po roku 2002 sme zlepšili proces prípravy zákonov a ich odborné posúdenie a na rozdiel od minulého volebného obdobia, plného razantných zmien, predkladáme minimum zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. To je, povedzme, druhé kritérium, cez ktoré môžeme kvalitu hodnotiť, teda aký je počet zákonov prijímaných v skrátenom legislatívnom konaní. A ako hovorím, z roka na rok počet zákonov prijímaných v skrátenom legislatívnom konaní klesá. Zároveň ale chcem povedať, že pri každej norme, keď sa predkladá do Národnej rady - najprv do vlády, potom do Národnej rady - je otvorený priestor na jej zdokonaľovaní aj po rozhodnutí legislatívnej rady, ako aj vlády samotnej.

Občas sa však vďaka poslaneckým úpravám zmenia parametre prijímaného zákona natoľko, že to vyvolá potrebu ďalších úprav. Aj takáto je však rola parlamentu a tu vidím priestor pre odborníkov, pre odborníkov na legislatívu a myslím si, že aj vy máte, pani poslankyňa, všetky predpoklady, aby ste v parlamente prispeli vzhľadom na svoju profesijnú odbornosť a politické skúsenosti k tomu, aby sme, aj váš kolega pred vami, aby sme prijímali stále v Národnej rade kvalitnejšie zákony.

Všetko, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku, máte 2 minúty.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem.

Pán predseda, moja otázka bude, či ozaj myslíte úprimne a ste hlboko presvedčený o tom, čo ste povedali. A to z týchto dôvodov, pretože legislatíva nie je efektívna. Tie nesmierne zmeny a proste chaos v praxi stojí našich daňových poplatníkov veľa peňazí, takže ani váš druhý argument nie je správny.

Pokiaľ ide o ústavnosť, situácia bola - viem, na čo narážate - bola taká, že v období zákonov, ktoré Ústavný súd zrušil, Hnutie za demokratické Slovensko malo v parlamente menšinu a práve v parlamente boli tie ustanovenia takmer úplne doplnené, ktoré Ústavný súd považoval za nesúladné. Dnes je na Ústavnom súde toľko návrhov, že keby Ústavný súd začal obratom rozhodovať, tak neústavných ustanovení bude viac. Povedzme si, zákon o interrupcii, ktorý tam je už, od vidím do nevidím.

A chcela by som ešte ďalšie povedať. Podpredseda pre legislatívu má za úlohu koordinovať legislatívu medzi rezortmi aj čo do časového sledu. Pán podpredseda vlády to vôbec nerobí. Ja som si myslela, že to nerobí preto, lebo časovo nezvláda rezort aj legislatívu, lebo ja som jeden čas takúto funkciu mala a viem, aká je to záťaž. Ale vy ste ma presvedčili, že to nie je z hľadiska spojenia, čiže tie nedostatky budú z iného dôvodu a ja si myslím, že pokiaľ bude "kinderrota" pripravovať legislatívu pre Slovensko, tak sa tá legislatíva vôbec nezlepší.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán premiér, nech sa páči, môžete odpovedať.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ak by som začal od konca, viete, pani poslankyňa, možno aj "kinderrota" niekedy dokáže urobiť viac ako prestárla rota a som tak informovaný, že platy v oblasti, ktorú vy veľmi dobre poznáte, tiež nie sú také super honosné, aby sa tam hrnuli špičkoví odborníci. Aj vy ste si radšej sadli znovu do poslaneckej lavice, ako keby ste mali niekde písať zákony. Takže netreba sa celkom čudovať. Ja nepopieram, naozaj nepopieram, že na našich ministerstvách, práve na úsekoch legislatívy sú tí najšpičkovejší odborníci, keď veľmi dobre viem, že všetci fiškáli, ktorí skončia univerzity, tak sa tlačia do finančných korporácií a bankového sektora, skrátka do súkromnej sféry. Čiže, viete, isté nedostatky aj v tejto oblasti treba priznať a kto ich nechce priznať, tak by nebol seriózny.

Začal som teda od konca a budem pokračovať od začiatku, či si myslím úprimne. No hej, snažil som sa úprimne odpovedať na vašu otázku. Zaujal ma váš výrok, lebo si myslím, že bol pravdivý, pani poslankyňa, či je legislatíva efektívna, alebo nie je. To je tiež kritérium, cez ktoré by sme ju mali hodnotiť. Ja tu nechcem stratiť veľa času, ale vybral som si príklad, ktorému asi lepšie rozumiem alebo ku ktorému mám najbližšie. Tak, povedzme, legislatíva vytvárajúca podnikateľské prostredie. Pani poslankyňa, azda sa zhodneme, že preto, aby mohol prísť Peugeot, Fiat, teraz Ford, iné investície, preto, aby Svetová banka mohla ohlásiť slovenskú ekonomiku za najrýchlejšie napredujúcu na celom svete z hľadiska kvality podnikateľského prostredia, asi bolo potrebné napísať aj dobré zákony.

Jeden z príkladov. Preto máme najväčšie investície zo strednej Európy, preto sa darí kvalite nášho podnikateľského prostredia, preto Česi chcú rovnú daň, preto Slovinci chcú rovnú daň, Poliaci chcú rovnú daň, zrejme preto, že sa nám v tejto oblasti podarilo napísať dobré, teda efektívne alebo fungujúce zákony. Na nič som nenarážal, pani poslankyňa, a naozaj som nemal záujem sa vracať do nejakých hlbokých minulostí, len som chcel vecne poukázať na to, že čísla oblastí, o ktorých som sa zmienil, sa postupne zlepšujú a na samý záver si myslím, že podpredseda vlády pre legislatívu svoju koordinačnú funkciu aj ako šéf Legislatívnej rady vlády zvláda dobre a že si svoju funkciu zastáva. To je moje hodnotenie, rozdielne od hodnotenia vášho, pani poslankyňa. Ale ako kolegyňa som očakával, že budete viac solidárna so súčasným vicepremiérom.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán premiér, druhú otázku vám položil pán poslanec Novotný a je tohto znenia: "Pán premiér, minulý týždeň priniesli médiá informáciu o príchode veľkého investora automobilky Ford na východné Slovensko. V akej fáze sú rokovania?"

Nech sa páči, môžete odpovedať.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážený pán poslanec, ministerstvo hospodárstva v súčasnosti vedie rokovania so spoločnosťou, ktorá sa volá presne GETRAG Ford Transmissions, ktorá je spoločným podnikom americkej automobilky Ford a nemeckej strojárenskej spoločnosti GETRAG. Táto spoločnosť sa bude na Slovensku zameriavať na výrobu prevodoviek. Chcú robiť ročne 300 tisíc prevodoviek s tým, že celá produkcia pôjde na export.

Pýtali ste sa na štádium, na stav, v akom sa rokovania nachádzajú. Slovenská republika podpísala s investorom memorandum o porozumení. Momentálne sa dokončuje investičná zmluva, ktorá by mohla ísť na schválenie do vlády ešte do konca tohto, prípadne začiatkom budúceho roka. Investor pracuje aj na žiadosti o štátnu pomoc, ktorá po podpise investičnej zmluvy pôjde na schválenie do Európskej komisie. Investor sa etabluje v priemyselnom parku obce Kechnec na rozlohe 25 ha, kde plánuje preinvestovať do konca roka 2007 približne 345 mil. EUR, bezmála 14 mld. korún, vytvoriť 937 pracovných miest, teda priamo bezmála 1 000 pracovných miest. Stavať chce začať už na jar alebo v prvej polovici budúceho roka s tým, že produkcia by mala začať nabiehať už začiatkom roka 2007. Celková pomoc zo strany štátu uvedená v memorande je 54,5 mil. EUR, z toho regionálna pomoc na počiatočnú investíciu a nové pracovné miesta je 53,5 mil. EUR a 1 mil. EUR je určený na vzdelávanie.

Ešte sa mi žiada povedať, že tá investícia objavila Kechnec, dedinku neďaleko Sene, kde vlastne sa začali investori zaujímať začiatkom roku 1999. Možno nebude nezaujímavé pripomenúť, že prvýkrát doslova na roliach, na poliach sme otvárali stavbu základný kameň firmy MOLEX, ktorá bola predobrazom priemyselného parku presne 11. júna 1999. Na príklade tejto malej obce neďaleko Košíc treba ukázať, čo znamená miestna iniciatíva starostu obecného zastupiteľstva, a potom, samozrejme, aj širšieho okolia Košíc, univerzity technickej a mnohých aktívnych príčinlivých ľudí.

Od 11. júna 1999 neprodukuje iba MOLEX, ale mnohé ďalšie firmy z Belgicka a iných krajín a vďaka odvahe a systematickej práci predovšetkým miestnych ľudí sa môžeme dnes tešiť, že práve do tohto priemyselného parku trafila aj takáto významná investícia. Nech je táto skúsenosť dobrým príkladom aj pre iných primátorov, iných starostov, iné obecné, mestské zastupiteľstvá našich miest, pretože toto je cesta ako získavať investície a pracovné miesta pre našich ľudí.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za podrobnú odpoveď na moju otázku, pán premiér. V podstate som sa dozvedel všetko, čo som chcel. V tých médiách to odznelo aj v takej súvislosti, že tisíc pracovných miest priamo a ďalších tisíc pracovných miest na určitých obslužných činnostiach. Som veľmi rád, že sa vám darí plniť sľuby, ktoré väčšinou dávate, keď chodíte, a veľmi často chodíte po východnom Slovensku, aj naposledy, keď sme boli spolu v Košiciach, ste hovorili o tom, že robíte všetko pre to, aby vláda Slovenskej republiky priniesla veľkého investora aj na východ Slovenska.

Na východe Slovenska sa väčšinou s nevôľou stretávajú informácie o príchode veľkých investorov na západné Slovensko, pretože naozaj tá miera nezamestnanosti v našich regiónoch na východe Slovenska je omnoho, omnoho väčšia. Takže som veľmi rád.

Mám aj takú osobnú skúsenosť, že väčšinou, keď hovorím s občanmi, našimi sympatizantmi, ale aj sympatizantmi iných politických strán, proste s občanmi v okresoch Košice-okolie, Rožňava, Trebišov, čo sú susediace okresy s okresom Košice-okolie, kde leží priemyselný park Kechnec, väčšinou hovoria, že veľmi pekne hovoríte, pán poslanec, o medzinárodných úspechoch, o domácich úspechoch, o tom, že sa tu bude lepšie žiť, len kedy už donesiete nejakú robotu. Tak dnes im môžem povedať, že tá robota prichádza a prajem vám, aby ste tie rokovania dotiahli do zdarného úspechu.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán premiér, máte ešte minútu 38.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Rád využijem tú minútu 38, ale nevidím, kde je minúta 38. Potom mi to vysvetlíte. (Smiech v sále.)

Ale, pán poslanec, využijem to, čo ste povedali, lebo naozaj takto stojí otázka. A práve preto som rád, že o tom hovoríme, lebo často na východe počúvate, nielen vy a ja, ale aj iní, že sa nožnice medzi východom a Bratislavou roztvárajú, že sa nevenujeme dostatočne východu.

Veľmi pekné skúsenosti mám aj z pondelka, keď sme urobili hviezdicový výjazd, ministri, niektorí štátni tajomníci, poslanci v meste Humenné. V meste Humenné vyrástol podobný priemyselný park s lepšími skúsenosťami, ako mali v Kechneci, preto tento priemyselný park vyrástol už aj vďaka prostriedkom európskych fondov. Teším sa, že som videl ešte prázdne haly, ale už postavené a, že práve v týchto dňoch, týždňoch sa začínajú napĺňať dánskymi investormi, zahraničnými investormi a že aj také mesto ako Humenné zaznamenáva postupný nárast pracovných miest a znižovanie nezamestnanosti. Oboznámil som sa s priemyselným parkom v Spišskej Novej Vsi, rovnako s pomocou fondov Európskej únie hnedý park, nie na zelenej lúke, po starých budovách nového domova v Snine začínajú projektovať priemyselný park. Tento vývoj na východnom Slovensku je povzbudzujúci a budeme mu aj z pozície vlády maximálne pomáhať.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán premiér, ďakujeme pekne. Tri sekundy máme k dobru.

Takže budeme teraz pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

Prvá otázka je na pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica od pani poslankyne Tóthovej: "Neuvažujete požiadať o rozdelenie funkcie ministra spravodlivosti a podpredsedu vlády pre legislatívu? Je evidentné, že katastrofálna kvalita legislatívy je dôsledkom nezvládnutia aj koordinačnej úlohy podpredsedu vlády pre legislatívu."

Pán podpredseda, nech sa páči.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci, pani poslankyňa Tóthová, oceňujem, že po otázkach z vašej strany do oblasti školstva a masmédií na moju osobu, ste tentokrát smerovali otázku k rezortu, za ktorý zodpovedám.

Pani poslankyňa, vo svojej otázke neuvádzate, aké kritériá ste brali do úvahy pri posudzovaní kvality súčasnej legislatívy. Kvôli tomu, že ste erudovanou odborníčkou na legislatívu, iste mi dáte za pravdu, že najdôležitejším kritériom pri posudzovaní kvality zákonov je ich súlad s najvyšším zákonom, s našou ústavou. Ak beriem do úvahy toto kritérium, nezostáva mi nič iné len konštatovať, že vďakabohu už máme za sebou volebné obdobia, keď zákon bol prostriedkom na zneužívanie moci. Keď nielen kvalita legislatívnej techniky, ale najmä ústavnosť bola mnohokrát pre vtedajšie vládne garnitúry len prázdnym pojmom. Vážne by som sa zamyslel nad vašou otázkou, ak by počas môjho pôsobenia vo funkcii podpredsedu vlády pre legislatívu boli prijaté také zákony z dielne vlády, akými boli napríklad zákon, ktorý preniesol rozhodovanie o privatizácii z vlády na Prezídium Fondu národného majetku, novela zákona o voľbách do Národnej rady, ktorá tesne pred voľbami v roku 1998 účelovo zmenila podmienky volieb a volebnej kampane. Novela zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí z roku 1998, ktorou sa zaviedli národnostné kvóty do volebného systému. Novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorou sa do konania o ochrane osobnosti zaviedla povinnosť žalovanému predložiť tzv. dôkaz pravdy, alebo zákon, ktorý priznal osobitné práva akciám Fondu národného majetku a štátu v privatizácii.

V takom prípade by som uvažoval nad kvalitou môjho pôsobenia, keďže išlo o zákony, ktoré Ústavný súd vyhlásil za protiústavné. Myslím si, že nemusím plénu zvlášť zdôrazňovať, kto vtedy v tejto funkcii, pani poslankyňa, pôsobil. Je nevyhnutné povedať, že neboli zďaleka tieto zákony jediné. Ak hovoríme o kvalite legislatívy, nedá mi nespomenúť tzv. zákon na ochranu republiky, novelu Trestného zákona, ktorá nakoniec neprešla kvôli vetovaniu vtedajšieho prezidenta, či snahu o odobratie právomocí prezidenta menovať niektorých vyšších štátnych funkcionárov, ktorá tiež skončila na Ústavnom súde a Ústavný súd rozhodol o neústavnosti časti ustanovení.

Som rád, že počas pôsobenia tejto vlády k podobným excesom nedochádza, a to aj napriek tomu, že sa prijíma veľké množstvo zákonov. Legislatívna rada vlády prerokovala počas môjho predsedníctva vyše 800 návrhov právnych predpisov, z ktorých mnohé zahŕňali systémové reformy, dôchodkovú, daňovú, zdravotnú, reformu verejnej správy a reformu justície. Netvrdím, že legislatíva, ktorá sa prijíma v tomto období, je bez najmenšej chyby. Chyby sa vyskytnú v spojitosti s nevyhnutnosťou preberať právne akty únie a prispôsobovať ich nášmu právnemu poriadku.

Pod kvalitu legislatívy sa tiež podpisuje vysoká fluktuácia ľudí, ktorí pôsobia v legislatívnych útvaroch, čo je spôsobené mnohokrát nízkym ocenením týchto dôležitých pracovných miest oproti iným právnickým profesiám. Ale napriek týmto problémom legislatívna rada prerokovala a schválila asi dvojnásobné množstvo návrhov legislatívnych aktov za 2 roky ako vaša legislatívna rada za celé štvorročné funkčné obdobie. Snažím sa, aby legislatívna rada bola odborný orgán, nie orgán ideologický a verím, pani poslankyňa, že ani v budúcnosti ideologickým orgánom nebude. Sú v ňom zastúpení vynikajúci odborníci z obchodného práva, ústavného práva, z právneho práva, trestného práva. Mrzí ma, že sama ste trošku háklivá na rôzne označenia a komentáre, ale nemáte problémy označovať iných ľudí rovnako spôsobom, ktorý sa im nemusí veľmi páčiť. Mňa doma učili, že patrí k takej celkom elementárnej slušnosti, že nerobím inému to, čo nechcem, aby ten iný robil aj mne. Je mi ľúto, že sa k takýmto vyjadreniam, pani poslankyňa, uchyľujete.

Ale na záver. Na konci legislatívneho procesu, samozrejme, stojí parlament, ako povedal aj pán premiér, preto som rád, že v parlamente pôsobia takí odborníci na kvalitu legislatívy, akým ste bezpochyby aj vy, pani poslankyňa Tóthová, a verím, že vaše pôsobenie v parlamente, vaše vedomosti a skúsenosti budú príspevkom a budú bdieť nad kvalitou našich zákonov a pre mňa sú tiež určitým prísľubom, že svojimi odbornými pripomienkami prispejete k vylepšovaniu našej legislatívy.

Ďakujem, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku. Tlačidlo číslo 3.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vypočula som si variáciu názoru pána predsedu vlády, čo sa týka ústavnosti bývalej legislatívy. Nebudem robiť variáciu odpovede, ktorú som jemu už dala, ale chcem odkázať na to, čo som už povedala. Navyše chcem zdôrazniť, že toľko návrhov, čo už je na Ústavnom súde a ešte nebolo rozhodnutých, ak sa rozhodne, potom bude otázka porovnateľná. Ďalej by som chcela povedať ku kvalite, ktorú ste napadli v našom období. Pri vzniku republiky sme preukázali, ako vieme robiť legislatívu. Všetko išlo ako švajčiarske hodinky, bez kompetenčných konfliktov, bez problémov v praxi, čo sa dnes nedá povedať.

Pán podpredseda vlády, nie ja, ale už prax je nešťastná. Veď predsa nie je možné povedať, že robíte dvojnásobok legislatívy, keď opravujete ten istý zákon dvakrát, alebo ako tento rok dáte začiatkom roku zdravotnícke zákony, ktoré sú z roku 2004 a vzápätí v 2004 sú ich novely. Ak toto považujete za prínos veľkého počtu, tak chcem vám povedať, že je to smutné, že je to tak.

Ďalej, nikdy sa nestávalo, že sa prijímali zákony, ktoré sa vzápätí rušili, a potom sa zistilo, že boli vlastne nášľapné predvolebné legislatívy. Ďalej by som vám chcela pripomenúť, že také problémy, ktoré ste spravili napríklad s dierami nedomyslením koordinácie, s kladenským...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán podpredseda, nech sa páči, môžete odpovedať.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Pani poslankyňa, ja za vecnú stránku legislatívy nezodpovedám a priznám sa, že PN lístky nepoznám, zatiaľ našťastie, ale spomínali ste ten základný problém, lebo zhodneme sa asi naozaj v tom, že tým objektívnym meradlom kvality legislatívy je jej ústavnosť. Tam je nestranný arbiter, ktorý stojí mimo mňa, aj mimo vás, a tým je Ústavný súd. A ja tu mám zoznam 12 vládnych návrhov zákonov, ktoré potom boli schválené a ktoré Ústavný súd označil za protiústavné.

Pani poslankyňa, zdá sa mi trochu úsmevné povedať na margo tohto argumentu, že v tom čase HZDS nemalo väčšinu v parlamente. No to sa mi zdá byť trochu neadekvátny argument.

Zo zákonov, ktoré prešli Legislatívnou radou vlády, bolo zrušené len jedno prechodné ustanovenie Ústavným súdom v rámci spoplatnenia zdravotnej starostlivosti, ale v merite veci aj tam bola vláda úspešná a zákon prešiel cez ústavnú revíziu. Pre mňa ako pre právnika a predpokladám, že aj pre vás, pani poslankyňa, by naozaj tým objektívnym meradlom mal byť Ústavný súd. A tam musím povedať, že v porovnaní s rokmi 1994 až 1998 celkom jednoznačne na body táto Legislatívna rada vlády a vláda vyhráva.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Druhú otázku položila pani poslankyňa Sabolová ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavlovi Prokopovičovi, ktorý je neprítomný a v jeho neprítomnosti bude odpovedať pán minister Gyurovszky. Otázka je tohto znenia: "Kedy bude ukončené prvé nástupište na železničnej stanici v Košiciach?"

Pán minister, máte slovo.

L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Vážená pani poslankyňa, realizácia stavby železničná stanica Košice, rekonštrukcia prvého nástupišťa bola začatá v roku 2002. Po spevnení plochy a zastrešení prvej polovičky nástupišťa bola stavba pozastavená v zmysle nariadenia generálneho riaditeľa Železníc Slovenskej republiky č. 25 o zastavení stavebných prác na stavbách investície a rekonštrukcie, ktoré bolo vydané dňa 1. 6. 2003 z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Dňa 2. 7. 2004 udelil generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky na predmetnú stavbu výnimku v nariadení č. 25 a vydal súhlas na pokračovanie prác na sprevádzkovanie nástupišťa. Na základe uvedeného bol podpísaný dodatok č. 5 v zmluve o dielo s firmou OM servis Košice, spol. s r. o., ktorá realizovala v roku 2004 prvú etapu prác na dokončení tejto stavby v objeme 9,8 mil. korún. Prvá etapa dokončenia pozostáva z izolácie podlahy časti nástupišťa, položenie zámkovej dlažby na časti nástupišťa, ošetrenie oceľovej konštrukcie prístreškov s odvedením dažďových vôd a smerovej a výškovej úpravy koľaje č. 11.

V zmysle postupu schváleného generálnym riaditeľom Železníc Slovenskej republiky je druhá záverečná etapa dokončenia rekonštrukcie prvého nástupišťa naplánovaná na rok 2005. V rámci nej budú zrealizované zemné práce, spočívajúce v odstránení zvyšnej časti asfaltovej vrstvy, ďalej bude položená nová izolácia, podklad a zámková dlažba vo zvyšnej časti nástupišťa, vykonajú sa práce na výmene potrubia na odkanalizovanie dažďových vôd z prístreškov a dokončí sa obnova koľaje, spočívajúca v smerovej a výškovej úprave 8 výhybiek. Predpokladaná výška nákladov na druhú etapu predstavuje spolu 4,4 mil. korún. V prípade, že zo štátneho rozpočtu nebudú vyčlenené finančné prostriedky na obligatórne výdavky Železníc Slovenskej republiky, bude na realizáciu druhej etapy znovu potrebné udelenie výnimky generálneho riaditeľa ŽSR z nariadenia č. 25.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete mať doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán náhradný minister, lebo viem, že nie ste schopný odpovedať na tie ďalšie otázky, keďže to spadá do kompetencie ministra dopravy. Ale skutočne otvoriť investíciu na takom vážnom železničnom uzle, ako sú Košice, a dva roky ju nechať nedostavanú a v stave, v akom skutočne je železničná stanica, je nedôstojné Železniciam Slovenskej republiky. A chcela by som vás poprosiť, aby ste tlmočili pánovi ministrovi, že treba skrátiť tieto termíny a pri miliardách, ktoré sa v železniciach otáčajú, by bolo dobré, aby sa druhý uzol východného konca Slovenskej republiky ukončil čím skôr.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.

L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Nebola otázka, ale ja sa spojím s ministrom a odkážem mu tieto veci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: V poriadku.

Ešte je tu ďalšia otázka tiež od pani poslankyne Sabolovej tiež pánovi ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavlovi Prokopovičovi, odpovedať bude pán minister výstavby a regionálneho rozvoja László Gyurovszky. Otázka je tohto znenia: "Aké dôvody viedli Slovenskú poštu k tomu, že v sobotu popoludní a v nedeľu sú všetky pošty na Slovensku zatvorené?"

Nech sa páči, pán minister.

L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem pekne.

Slovenská pošta na základe poštovej licencie poskytuje univerzálnu službu v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšení kvality služieb. Podľa § 3 zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov je poskytovateľ uvedených služieb povinný trvalo poskytovať súbor poštových služieb v prístupových a kontaktných miestach za rovnakých podmienok v určenej kvalite a za prijateľné ceny všetkým užívateľom každý pracovný deň najmenej s jedným vyberaním a dodávaním denne. Požiadavky na kvalitu univerzálnej poštovej služby, vrátane požiadaviek na časovú dostupnosť tejto služby sú podrobnejšie stanovené v poštovej licencii, ktorú udelil Slovenskej pošte Poštový regulačný úrad.

Štátny dohľad nad poskytovaním poštových služieb, vrátane kontroly poskytovania univerzálnej služby vykonáva podľa § 37 zákona o poštových službách Poštový regulačný úrad. V požiadavkách na kvalitu univerzálnej poštovej služby, ktorá je súčasťou poštovej licencie, je v čl. 7 uvedené, že v obciach nad 10 000 obyvateľov sú v sobotu hodiny pre verejnosť najmenej na jednej pošte minimálne 2 hodiny a v obciach nad 50 000 obyvateľov sa v sobotu poskytujú poštové služby najmenej na 30 % pôšt. Slovenská pošta je povinná postupovať v zmysle týchto požiadaviek. K výraznému zúženiu otváracích hodín na poštách v sobotu došlo v dôsledku zmeny príslušných ustanovení Zákonníka práce, ktorý nadobudol účinnosť od 1. 4. 2002.

Presnú informáciu o tom, ktoré pošty sú otvorené v sobotu a nedeľu, je možné nájsť na webstránke Slovenskej pošty, kde je v časti zoznam pôšt uvedený abecedný zoznam pôšt s ulicou, telefónnym číslom, otváracími hodinami, vrátane pôšt, ktoré sú otvorené v sobotu, aj v nedeľu.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete mať doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Mám teraz dve doplňujúce konkrétne otázky. Chcela som sa opýtať, ako to funguje v okolitých krajinách. Čiže, musíte to len tlmočiť. Chcem sa opýtať, či nemienite alebo nemieni pán minister dopravy iniciovať túto zmenu, pretože dnes, ak existujú prioritné zásielky a existuje možnosť telegraficky podávať peniaze, tak aspoň jedna pošta v okrese by mohla byť otvorená v prevádzke tak, aby to bolo možné aj počas víkendov. A dnes už máme novelizovaný Zákonník práce, ktorý umožňuje aj tieto iné pracovné časy, nie tak ako bol od 1. apríla, keď bol schválený. Čiže toto nie je celkom už dobrá odpoveď, odvolávajúca sa na Zákonník práce. Dnes sa to dá riešiť už v zmysle Zákonníka práce a tieto služby občanom by mohli byť k dispozícii minimálne v okresných a krajských mestách.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.

L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Nepozrel som počas dnešného dňa túto schránku, na ktorú to odkazuje www.slposta.sk, ale sa tu píše v tejto odpovedi, že v každej obci nad 10 000 obyvateľov musí byť v sobotu aspoň na dve hodiny otvorená jedna pošta, čo sa asi zrejme deje. A nad 50 000 v sobotu najmenej 30 % pôšt musí byť otvorených. To znamená, ak toto nie je pravda, tak podľa mňa treba asi nahlásiť na Slovenskej pošte alebo ministrovi, ak toto sa tak nedeje, lebo je to porušenie podľa tejto písomnosti, je to porušenie tzv. požiadaviek, ktoré dal Poštový regulačný úrad Slovenskej pošte.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Štvrtú otázku položila pani poslankyňa Mušková ministrovi školstva Slovenskej republiky Martinovi Froncovi: "Prečo sa nedodržuje zákon pri financovaní dopravy dochádzajúcim žiakom?"

Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.

M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem.

Vážená pani poslankyňa, financovanie nákladov na dopravu žiakov sa realizuje podľa § 4 ods. 13 zákona č. 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Podrobnosti preplácania cestovného sa podrobným spôsobom riešia smernicou ministerstva školstva č. 4/2004 z 20. apríla 2004, ktorou sa určuje postup a podmienky poskytovania finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl na dopravu žiakov a na mzdy a odvody do poistných fondov. Táto smernica mimochodom vychádza z ustanovení zákona č. 597 z § 4 ods. 13 a zo zoznamu špecifík, ktoré ustanovuje nariadenie vlády č. 2 z roku 2004.

Nárok na dopravné si uplatňujú obce, zriaďovateľ školy - obec, pričom náležitosti tejto žiadosti sú uvedené v čl. 3 ods. 1 smernice, teda tá žiadosť musí obsahovať názov obce a školy, kam žiak dochádza; meno, priezvisko, dátum narodenia, názov obce odkiaľ žiak dochádza; spôsob dopravy, akou žiak do školy dochádza; vzdialenosť z miesta trvalého bydliska; výšku denných a mesačných nákladov; doklad zriaďovateľa o určení školského obvodu, v ktorom má žiak dochádzať do školy. Všetky požadované údaje poskytne zriaďovateľovi škola.

Hromadnú žiadosť na poskytnutie finančných prostriedkov na dopravu žiakov za všetkých žiakov si uplatní obec prostredníctvom krajského školského úradu podľa územnej príslušnosti. Finančné prostriedky na dopravu vypláca škola žiakom, resp. rodičom. Na výplatu dopravného rodič nepodáva žiadnu žiadosť. Na posúdenie nároku na dopravné sa nesleduje krátkodobá neprítomnosť žiaka na vyučovaní.

Možno je dobré vedieť, ak vzniká niekde nejasnosť, aké sú podmienky, aby mohlo byť uplatnené preplácanie za hromadnú dopravu. Totiž dopravné nenáleží v prípade, ak v obci nie je zriadená základná škola a rodič rozhodne umiestniť žiaka do inej školy, ako je určený školský obvod, alebo ho, trebárs, umiestni do osemročného gymnázia, alebo ho umiestni do súkromnej školy. Podľa zákona v tomto prípade nenáleží náhrada za dopravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán minister, presne ste povedali to, na čo sa ja chcem pýtať. Nie je náhodou v kontradikcii formulácia v zákone, ktorá tvrdí, že rodič má právo vybrať školu pre svoje dieťa, ale na druhej strane, ak dieťa nebude chodiť do tej školy, ktorú mu určí mestské zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo, nedostane financie na dopravu. Nie je to diskriminácia? Sú totiž aj iné dôvody, nielen lukratívnosť školy, pre ktoré rodič nemôže dať deti do určenej školy. Napríklad bezpečnosť. Poviem to zo skutočnej situácie, pán minister. U nás dieťa, deti, ktoré doteraz chodili z okrajovej časti mesta do blízkej školy na vidieku, ktorá bola absolútne bezpečná, čo sa týka cesty pri absencii autobusového spoja, teraz musia kvôli financiám na dopravu chodiť do školy v určenom obvode mesta, ktorá je na druhej strane absolútne frekventovanej cesty I. triedy, kde ak tie deti budú prechádzať cez túto cestu, ide už o život detí.

Ja sa chcem spýtať, pán minister, myslím si, že skutočne je to protirečivosť v tomto zákone, či sa náhodou nebudete na ministerstve zaoberať touto situáciou a meniť tieto paragrafy, lebo sú v totálnej, ako som povedala na začiatku, kontradikcii.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.

M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem, pán predsedajúci.

Po prvé zákon hovorí o práve vybrať si školu a o povinnosti štátu určiť školský obvod, teda, samozrejme, v prenesenej kompetencii obce, to znamená miesto, kde tohto žiaka do školy musia zobrať, kde jednoducho má možnosť vykonávať si povinnú školskú dochádzku. Financovanie dopravného v predošlých zákonoch neexistovalo, a pritom tieto pravidlá platili. Ja sa nedomnievam, že toto je v kontradikcii, pretože to je prvok navyše.

Z druhej strany, pani poslankyňa, uvedomujem si ten problém, o ktorom hovoríte, pretože to rieši len ten prípad, keď obec nezriadi školský obvod a dohodne sa s inou obcou a v tom prípade môžu chodiť a prepláca sa im dopravné len tam, kde je určený školský obvod v inej obci.

Ale z druhej strany tá diskusia pri prijímaní zákona bola širšia, nakoniec aj vo výbore, a nevedeli sme nájsť také riešenie, ktoré by tie jednotlivé špecifiká, ktoré vzniknú, ako vy ste spomínali, sme pokryli a súčasne, aby to neznamenalo to, že vlastne budeme financovať viac-menej paušálne dopravu pre všetky deti do školy, na čo, treba rovno povedať, že v tejto chvíli nemáme finančné prostriedky, pretože len to, čo sme zaviedli tohto roku, ešte nie je uzavretý kalendárny rok, ale môžem už povedať, že stojí okolo 140 miliónov korún za týchto obmedzených podmienok.

Čiže, z mojej strany je ochota hľadať riešenie a celkom iste aj s vami, pani poslankyňa, o tom diskutovať, ak nájdeme vhodnú dikciu, ktorou by sme to upravili, aby to neznamenalo nejaký výrazný nárast finančných prostriedkov, som pripravený túto dikciu spolu hľadať a uplatniť potom v legislatívnom procese.