P. Hrušovský, predseda NR SR: 35, 29 a 30. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 143 prítomných, 77 za, 32 proti, 33 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Body z informácie sme schválili, tak ako ich uviedla pani spoločná spravodajkyňa.
J. Laššáková, poslankyňa: Prosím, aby ste dali hlasovať o bode 36.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Bod 36.
(Hlasovanie.) 144 prítomných, 50 za, 32 proti, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Neschválili sme.
J. Laššáková, poslankyňa: A nakoniec prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať spoločne o bodoch 31, 32 a 33.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme.
(Hlasovanie.) 144 prítomných, 79 za, 32 proti, 30 sa zdržalo, 3 nehlasovali.
Návrh sme schválili.
Prosím ďalšie návrhy.
J. Laššáková, poslankyňa: Keďže pozmeňujúce návrhy, ktoré sme schválili v informácii, boli totožné s mojimi návrhmi, o mojom pozmeňujúcom návrhu nemôžeme hlasovať, pretože sme odsúhlasili pozmeňujúce návrhy v spoločnej správe.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa, dávate návrh na pokračovanie rokovania v treťom čítaní?
J. Laššáková, poslankyňa: Áno, dávam návrh, aby sme pokračovali v rokovaní o návrhu zákona v treťom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.
(Hlasovanie.) 144 prítomných, 82 za návrh, 37 proti, 25 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o správcoch.
Otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 144 prítomných, 85 za, 37 proti, 22 sa zdržalo.
Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o správcoch schválila.
Teraz poprosím pána poslanca Miššíka, povereného spravodajcu ústavnoprávnym výborom, aby predniesol návrhy hlasovaní k prerokúvanému
vládnemu návrhu zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 837.
P. Miššík, poslanec: Pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Pán Minárik podal tri pozmeňujúce návrhy a pani poslankyňa Tóthová podala procedurálny návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie podľa § 83 ods. 1. Budeme hlasovať najprv o tomto návrhu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme. Páni poslanci, hlasujeme o návrhu pani poslankyne Tóthovej vrátiť návrh zákona na dopracovanie navrhovateľovi.
(Hlasovanie.) 144 prítomných, 65 za, 69 proti, 10 sa zdržalo.
Návrh sme neschválili.
Pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch. Najskôr o návrhoch, ktoré sú uvedené v informácii ústavnoprávneho výboru, ktorú máte ako tlač 837a. Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uviedli spôsob hlasovania o jednotlivých bodoch uvedených v informácii.
P. Miššík, poslanec: Najprv budeme hlasovať o všetkých bodoch s výnimkou dvoch bodov 9 a 11, ktoré som vyňal na osobitné hlasovanie. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o všetkých bodoch z informácie.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme. O všetkých nie, o bodoch 9 a 11 osobitne. Áno, pán poslanec?
P. Miššík, poslanec: Áno.
P. Hrušovský, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 143 prítomných, 126 za návrh, 2 proti, 15 sa zdržalo.
Schválili sme body z informácie, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca.
Teraz...
P. Miššík, poslanec: Teraz budeme hlasovať o bode č. 9.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Bod 9 z informácie.
(Hlasovanie.) 144 prítomných, 60 za, 47 proti, 37 sa zdržalo.
Neschválili sme bod 9 z informácie.
Teraz budeme o bode 11. Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 144 prítomných, 55 za, 36 proti, 53 sa zdržalo.
Bod 11 z informácie sme neschválili.
Ďalší návrh.
P. Miššík, poslanec: Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Minárika. O prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Minárika s tým, že budeme hlasovať o celom pozmeňujúcom návrhu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Minárika.
(Hlasovanie.) 142 prítomných, 90 za návrh, 15 proti, 37 sa zdržalo.
Návrh pána poslanca Minárika sme schválili.
Páni poslanci, budeme teraz hlasovať o druhom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Minárika.
P. Miššík, poslanec: Ale upozorňujem, pán predseda, že budeme hlasovať na návrh pána poslanca takým spôsobom, že o prvom bode tohto druhého pozmeňujúceho návrhu budeme hlasovať osobitne a o ďalších dvoch bodoch spoločne, to znamená 2, 3 spolu. Je to tak, pán poslanec?
P. Hrušovský, predseda NR SR: Áno, Takže najskôr hlasujeme o bode 1. O bode 1 alebo o prvom podanom pozmeňujúcom návrhu. (Ruch v sále.) Prosím, nevykrikujte, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 142 prítomných, 32 za, 55 proti, 53 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme neschválili.
Teraz spoločne o druhom a treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Minárika. Druhom a treťom. To je, páni poslanci, k § 69 ods. 2 a k § 150 ods. 2.
(Hlasovanie.) 142 prítomných, 81 za návrh, 12 proti, 49 sa zdržalo.
Schválili sme pozmeňujúci návrh pána poslanca Minárika.
Tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Minárika, pán spoločný spravodajca.
P. Miššík, poslanec: Budeme hlasovať o všetkých ôsmich bodoch spoločne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 142 prítomných, 108 za návrh, 9 proti, 25 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Tým sme odhlasovali všetky pozmeňujúce návrhy z informácie aj pozmeňujúce návrhy, ktoré podali páni poslanci v rozprave. Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, keďže musíme postupovať v zmysle § 83 ods. 4, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že skrátime lehotu, ktorá je tam uvedená.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.
(Hlasovanie.) 142 prítomných, 81 za návrh, 39 proti, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o súdoch.
Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o súdoch. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie.) 142 prítomných, 80 za návrh, 43 proti, 19 sa zdržalo.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o súdoch schválila.
Panie poslankyne, páni poslanci, tri poslanecké kluby ma požiadali o prestávku. Vyhlasujem teraz prestávku do 17.30 hodiny. Pripomínam vám slová, ktorá odzneli v záverečnom vystúpení pána podpredsedu vlády Ivana Mikloša. Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie do 17.30 hodiny.
Panie poslankyne, páni poslanci, ešte by som poprosil, predtým ako sa celkom rozídeme, budeme dnes pokračovať do 19.00 hodiny prerokúvaním ďalších návrhov zákonov, resp. správ tak, ako sú uvedené v návrhu schváleného programu. Zajtra pokračujeme o 9.00 hodine, o 11.00 hodine budeme hlasovať o jednotlivých prerokovaných bodoch. Ak výbor pre financie, rozpočet a menu prerokuje aj návrh na voľbu guvernéra Národnej banky, zajtra o 11.00 hodine by sme prerokovali aj tento novozaradený bod. Po prerokovaní vládneho návrhu zákona o rodine prerokujeme návrh uznesenia, ktorý predniesol, resp. ktorý žiadal zaradiť do programu schôdze pán predseda poslaneckého klubu Smer, je to návrh uznesenia k realizácii dôchodkovej reformy. O 17.30 hodine, páni poslanci, pokračujeme.
Pán poslanec Nagy a pán poslanec Farkas, nech sa páči. Pán poslanec Nagy. Páni poslanci. Pán poslanec Nagy. Páni poslanci, pán poslanec Nagy oznamuje členom výboru pre ľudské práva, národnosti a menšiny, zajtra ráno o 8.45 hodine zvoláva rokovanie svojho výboru na Mikulášskej bráne. Takisto pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu zajtra ráno o 8.45 hodine zvoláva rokovanie výboru pre financie, rozpočet a menu.
Prerušujem rokovanie do 17.30 hodiny.
Ešte sa chcú hlásiť a vyhlasovať pán predseda poslaneckého klubu Hort.
M. Hort, poslanec: Chcel by som, milé dámy a vážení páni kolegovia, kolegyne, zajtra ráno na 8.30 hodinu zvolávam výbor pre verejnú správu do zasadačky výboru. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem.
(Prerušenie rokovania o 16.58 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 17.28 hodine.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky.
Pokračujeme druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 838. Spoločnú správu máte ako tlač 838a.
Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o novú úpravu celého rodinného práva, ktorá je v súlade s programovým vyhlásením vlády, ale chcem povedať, že rodinné právo je asi taká špecifická oblasť práva, že by to nemalo byť vecou vlády alebo opozície, ale mali by sme mať spoločnú snahu posunúť niektoré prvky rodinného práva dopredu. A tým základným leitmotívom zákona o rodine je, aby boli zvýšené šance slabších. To sú najmä deti. A tie šance slabších návrh zákona o rodine zvyšuje najmä v dvoch oblastiach.
Prvou je oblasť výživného a druhou je oblasť osvojenia alebo adopcií. Pri výživnom zakotvuje návrh zákona základnú zásadu, podľa ktorej by sa dieťa malo podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Návrh zákona zakotvuje nevyvrátiteľnú právnu domnienku o príjmoch povinného, pokiaľ ich nepreukáže. A tá nevyvrátiteľná právna domnienka je dosť prísna. Je to 20-násobok životného minima, čo je 91-tisíc korún.
Takisto obsahuje návrh zákona niektoré nové inštitúty, ako napríklad tezauráciu výživného, čo znamená zloženie sumy na výživné splatné v budúcnosti najmä pri osobách, ktoré majú nepravidelný príjem alebo príjem zo sezónnych prác. Je potrebné, aby výživné bolo zabezpečené rovnomerne kvôli výchove a zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Takisto zakotvuje možnosť vytvoriť osobitný účet maloletého na tvorbu úspor.
Druhá oblasť je osvojenie, kde návrh zákona rozširuje možnosti osvojenia. Súhlas rodičov, biologických rodičov sa nebude vyžadovať aj v prípade, ak najmenej dva mesiace po narodení dieťaťa neprejavia o dieťa žiaden záujem. To nadväzuje a uzatvára možnosť utajených, anonymných pôrodov a ide v línii toho, aby sme dávali šancu na život. Ak už nemôže dieťa vyrastať z rôznych príčin vo svojej biologickej rodine, malo by vyrastať v rodine náhradnej s rodičmi, ktorí ho s láskou prijmú.
Návrh zákona upúšťa od zrušiteľného osvojenia a zavádza nový typ konania osvojiteľnosti. To znamená, že ak súd zistí, že dieťa spĺňa všetky podmienky na osvojenie, to znamená, je právne voľné - čo je veľmi nepekný termín, ale v práve sa používa -, začne konanie aj bez návrhu, čím sa urýchli celý proces osvojenia. Takisto návrh zakotvuje ročnú predadopčnú starostlivosť, ktorá bude predchádzať samotnému rozhodnutiu o osvojení. Ale čo je podstatné, celý proces osvojenia bude zrýchlený, pretože návrh zákona mení Občiansky súdny poriadok a zakotvuje lehotu troch mesiacov na rozhodnutie o osvojiteľnosti aj na rozhodnutie o osvojení.
Spomeniem veľmi stručne ďalšie zmeny, ktoré návrh zákona obsahuje. Keď ho porovnáme s platným stavom, ide najmä o upresnenie doterajších okolností vylučujúcich uzavretie manželstva, zakotvenie možnosti súdu upraviť styk dieťaťa s blízkymi osobami v prípade rozvodu alebo zániku manželstva smrťou, ide najmä napríklad o starých rodičov, kde takáto úprava zatiaľ absentovala. Nová úprava vymedzuje explicitne formou demonštratívneho výpočtu súhrn práv a povinností, ktoré tvoria obsah inštitútu rodičovských práv a povinností. V návrhu je zakotvený nový inštitút majetkového opatrovníka. Komplexné zmeny sa dotýkajú náhradnej starostlivosti a rozlišovania inštitútov poručníctva a opatrovníctva. Priamo v zákone je vyslovená zásada, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila, čiže zakotvuje sa zákonná domnienka materstva.
Dovoľte mi ešte sa vyjadriť, vážený pán predsedajúci, k spoločnej správe výborov. Rodinné právo je naozaj citlivé právne odvetvie a ja si uvedomujem, že môže vytvárať aj rôzne ideologické rozpory, čo je celkom legitímne. Chcel by som však oceniť, že sa mi zdá, že sa črtá dohoda na znení zákona o rodine. Chcel by som oceniť aj aktívnu účasť pri záverečných fázach tvorby zákona, najmä poslankýň jednotlivých klubov Národnej rady, pani poslankyne Martinákovej, pani poslankyne Černej, pani poslankyne Laššákovej, pani poslankyne Demeterovej, pani poslankyne Tóthovej, ktoré výrazným spôsobom, ich pripomienky, zlepšili návrh zákona a predpokladám, že z neho urobili moderný kódex rodinného práva. Samozrejme, keď sa dohodne kompromis, tak nikto nie je stopercentne spokojný, lebo každý musí zo svojho uhla pohľadu zľaviť. Ale ak sa vieme dohodnúť na kompromise v citlivých otázkach a vieme posunúť iné otázky, ktoré sú nesporné, ďalej, mali by sme mať ambíciu to urobiť. A to je práve otázka výživného, otázka osvojenia, jednoducho otázka ochrany práv slabších.
Z tohto dôvodu mi dovoľte sa vyjadriť k spoločnej správe s tým, že by som navrhol, aby sa osobitne hlasovalo o bodoch 11, 21, 24 s tým, že by som ich odporúčal schváliť a body 25 a 33 spoločnej správy by som odporučil neschváliť. Tie dva body na seba spolu nadväzujú. Určite budú podané viaceré pozmeňujúce návrhy v rozprave, ja sa k nim potom, samozrejme, vyjadrím, ale chcel by som ešte raz vyjadriť poďakovanie všetkým pani poslankyniam a niektorým pánom poslancom, ktorí sa o rodinné právo zaujímali a ktorí svojimi podnetmi zlepšili vládnu predlohu zákona o rodine.
Ďakujem, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávnemu výboru pánovi poslancovi Róbertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.
Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o rodine podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 8. septembra 2004 č. 1157 pridelila vládny návrh zákona o rodine týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tieto výbory: výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 307 zo 16. novembra 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 259 z 23. novembra 2004. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o vládnom návrhu zákona 18. novembra 2004. Neprijal platné uznesenie, keďže návrh odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť. Tento návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 54 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v písomnom vyhotovení spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodmi 1, 2, 3, 4, 5, 8, 9, 10, 11, 14, 21, 24, 27, 32 a 34 a tieto body odporúča gestorský výbor spoločne neschváliť. K pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom pod bodmi 6, 7, 12, 13, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 22, 23, 25, 26, 28, 29, 30, 31, 33, 34, 35, 36 až 40, 41, 42, 44, 45, 46 až 49, 51 až 53 a 54, k týmto bodom uvedeným v spoločnej správe gestorský výbor nezaujal stanovisko.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 29. novembra 2004 pod č. 719. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu a súčasne sa hlásim ako prvý do rozpravy.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Za klub sa... Chcete hovoriť prvý? (Reakcia poslanca.) Tak budete hovoriť prvý, máte na to právo, ale chcete hovoriť za stranu Smer alebo ako spravodajca?
R. Madej, poslanec: Chcem vystúpiť s príspevkom a pozmeňujúcimi návrhmi.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Tak sa posaďte ako spravodajca. Za klub bude prvý hovoriť pán poslanec Brocka.
R. Madej, poslanec: Ale ako spravodajca mám právo...
V. Veteška, podpredseda NR SR: Tak som sa vás pýtal, či chcete hovoriť ako spravodajca. Ospravedlňujem sa vám, pán poslanec Brocka. Máte prvý slovo, stačí, keď mi to presne identifikujete, podľa toho to bude. Nech sa páči.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Myslím si, že všeobecný názor k tomuto zákonu už bol povedaný v prvom čítaní a nie je potrebné sa znovu k návrhu zákona vracať. Napriek tomu, že mám výhrady aj k utajeným alebo anonymným pôrodom, nebudem v tejto veci predkladať pozmeňujúce návrhy. Ide možno o skepsu alebo istú rezerváciu k tomu, ako tento inštitút bude aplikovaný. Samozrejme, k niektorým konzervatívnejším, by som povedal, ustanoveniam tohto vládneho návrhu zákona by som si dovolil predložiť niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Sú uvedené spoločne pod časťami A, B, C.
Dovolil by som si predniesť prvé tri pozmeňujúce návrhy uvedené v časti A navrhovateľa Róberta Madeja.
1. § 17 znie: "§ 17
Manželstvo nevznikne, ak vyhlásenie o uzavretí manželstva
a) bolo vynútené násilím,
b) urobila maloletá osoba mladšia ako 16 rokov,
c) bolo urobené pred nepríslušným matričným úradom s výnimkou podľa § 4 ods. 2 a 3 alebo ak bolo vyhlásenie o uzavretí manželstva urobené pred nepríslušným starostom alebo primátorom, alebo poslancom obecného alebo mestského zastupiteľstva,
d) bolo urobené pred cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou, ktorá nie je registrovaná podľa osobitného predpisu (odkaz pod čiarou č. 1), alebo ak bolo vyhlásenie o uzavretí manželstva urobené pred osobou, ktorá nebola oprávnená vykonávať činnosť duchovného registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti,
e) bolo urobené v cudzine pred orgánom, ktorý na to nebol určený,
f) urobil zástupca bez platného plnomocenstva alebo ak došlo k odvolaniu plnomocenstva podľa tohto zákona."
Ja by som sa chcel aj vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu v spoločnej správe napriek tomu, že je v bloku označené ako neschváliť. Ide o zmenu písmena a) v § 17, kde sa nulitnosť manželstva predpokladá, vypúšťajú slová "fyzické násilie" a predpokladá sa nulitnosť manželstva v prípade použitia akéhokoľvek násilia. Toto preberá aj tento pozmeňujúci návrh a súčasne podľa môjho názoru legislatívnotechnicky lepšie upravuje celý paragraf. Iné vecné zmeny v tomto návrhu vo vzťahu k pôvodnému vládnemu návrhu nie sú.
2. V § 62 sa vkladá nový odsek 5, ktorý znie: "(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť."
Ide o problematiku naozaj určovania výživného. Osobne si myslím, že v mnohých prípadoch, samozrejme, to akceptuje už túto tézu aj judikatúra súdov, ale napriek tomu si myslím, že konkrétne ustanovenie do zákona o rodine by bolo vhodné uviesť najmä preto, že máme množstvo prípadov, keď sa povinní pred súdom vyhovárajú, že splácam také a také, mám také a také výdavky, neviem, rekonštrukciu domu, bytu, kuchyne a ďalších vecí, lízing auta. A je potrebné povedať, že naozaj výživné je to prvoradé a nebude sa prihliadať na nejaké iné luxusné výdavky. Bude sa brať do úvahy príjem, ktorý by bol, ktorý by mal alebo ktorý má tento povinný a súčasne z tohto sa vymeria. Pretože nie je možné akceptovať výdavky, na základe ktorých potom dochádza k znižovaniu celkového určovania vyživovacej povinnosti.
3. V § 63 sa vkladá nový odsek 2, ktorý znie: "(2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval."
Mám za to, že najčastejšie je veľmi obťažné určovanie výživného u podnikateľov, u živnostníkov, ktorí, samozrejme, legálne v súlade, a to chcem povedať, v súlade so zákonom o účtovníctve a inými platnými právnymi predpismi znižujú daňové základy. Napríklad tým, že si dajú do nákladov lízing auta 15-20-tisíc korún a dôjdu do straty alebo do minimálneho zisku. To znamená, daňový základ alebo príjem, z ktorého sa vypočítava výživné, môže byť berné mesačne 6-tisíc korún napriek tomu, že on spláca takéto vysoké výdavky v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ktoré však nie je nevyhnutné na túto činnosť vynaložiť. Súd pri znaleckom dokazovaní, samozrejme, to je pravdepodobne v tejto veci potrebné, aj tieto legálne výdavky nezohľadní ako výdavky v rámci tejto činnosti a predpokladá, že ten príjem by bol o takéto výdavky, ktoré sa nezohľadnia, vyšší. Tým sa podľa môjho názoru naozaj oveľa viac posilní právo dieťaťa na výživné s tým, že aj pri tejto veľmi obťažnej skupine, teda pri podnikateľoch, živnostníkoch, budeme vedieť trošku pritlačiť a budeme vedieť určovať vyššie výživné tak, aby to bolo v záujme dieťaťa, tak maloletého a tak plnoletého.
Ja si myslím, že tieto pozmeňujúce návrhy aj počas rokovania ústavnoprávneho výboru, pozmeňujúce návrhy označené pod písmenom A, získali podporu aj predstaviteľov ministerstva spravodlivosti a verím, že pri rokovaní v pléne Národnej rady sa nedostali do spoločnej správy práve kvôli tomu, že ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie v druhom čítaní k tomuto zákonu, preto som si dovolil tieto pozmeňujúce návrhy predložiť opäť v pléne Národnej rady.
Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov označených pod písmenom B:
1. V § 72 sa pripája odsek 4, ktorý znie - ešte by som rád dodal k pozmeňujúcim návrhom, ak nebude iné stanovisko ministerstva, navrhujem hlasovať o všetkých troch spoločne.
V § 72 sa pripája odsek 4, ktorý znie: "(4) Súd môže rozvedenému manželovi, ktorý porušením manželských povinností prevažne nezapríčinil rozvrat manželstva, ktorému bola rozvodom spôsobená závažná ujma, určiť výživné po dobu troch rokov v rozsahu podľa § 71."
Navrhuje sa teda ustanovenie, na základe ktorého bude mať rozvedený manžel nárok na výživné v rozsahu primerane rovnakej životnej úrovne ako počas manželstva, ak mu bola spôsobená porušením manželských povinností závažná ujma. Keďže predpokladám, že nebudú schválené pravdepodobne ani predmanželské zmluvy a ani iné podobné inštitúty, vzhľadom na stav, ktorý je v Národnej rade, navrhujem trochu odlišné riešenie, ktoré by malo vyriešiť istú situáciu a zaviesť možno určitú sankciu. Ale, samozrejme, som za to, aby k rozvodom mohlo dochádzať trošku liberálnejšie pravdepodobne ako predkladateľ.
2. V § 77 ods. 1 druhá veta sa vypúšťajú slová "ak sú na to dôvody osobitného zreteľa".
Môžem povedať, že som naozaj rokoval aj s pani zástupkyňou ministerstva spravodlivosti k tejto problematike. Totižto v súčasne platnej právnej úprave súd môže pre maloleté dieťa určiť výživné aj tri roky spätne od podania žiadosti o určenie výživného. V zákone o rodine sa v novom vládnom zákone určuje, že spätne môže pre maloleté dieťa súd určiť výživné, len ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Osobne si myslím a predpokladám, že to, že ide o maloleté dieťa, už samo de facto je dôvod hodný osobitného zreteľa a malo by sa nechať naozaj na uvážení súdu, samozrejme, je to na uvážení súdu, aj keď to strany určite budú navrhovať, či určí výživné aj spätne, ak je to v prospech alebo v záujme maloletého dieťaťa. Túto podmienku, ak sú na to dôvody osobitného zreteľa, osobne považujem za nadbytočnú.
3. V § 79 ods. 2 znie: "(2) Ustanovenie odseku 1 platí rovnako aj v prípade, ak v záujme oprávneného poskytne orgán sociálno-právnej ochrany náhradné výživné podľa osobitného predpisu."
Odkaz pod čiarou: "x) Zákon č. 452/2004 Z. z. o náhradnom výživnom."
4. § 80 znie: "§ 80
Ak orgán sociálno-právnej ochrany poskytol namiesto povinného náhradné výživné, prechádza na neho nárok oprávneného až do výšky poskytnutého náhradného výživného."
K bodom 3 a 4 si dovolím uviesť odôvodnenie. Keďže už nie je, môžem povedať, od 1. januára platných sociálnych zákonov, keďže nie je iná dávka v prospech maloletého dieťaťa, už sa neposkytuje ani dávka hmotnej núdze z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti, všetko to prešlo aj po dohode s ministerstvom práce na náhradné výživné. A keďže bol zákon o náhradnom výživnom schválený, pravdepodobne asi všetci uznáme, že od 1. januára 2005 naozaj nadobudne účinnosť, nie je žiadna iná dávka, to chcem potvrdiť, že dávka hmotnej núdze sa už nebude poskytovať z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti, ale bude to už len náhradné výživné, ktoré sa, samozrejme, bude započítavať do príjmu. Ide o jediný inštitút prechodu tejto pohľadávky na štát, tak sa navrhuje v bode 3 a 4 tohto pozmeňujúceho návrhu, aby to zohľadnil aj zákon o rodine.
5. § 101 znie: "§ 101
(1) Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako je potrebný na osvojenie súhlas maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas je možné len do času, kým nie je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.
(2) Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. Ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, vyžaduje sa na osvojenie jeho súhlas iba vtedy, ak je spôsobilý posúdiť dôsledky osvojenia.
(3) Ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, nie sú známi, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo nie sú schopní posúdiť dôsledky osvojenia, vyžaduje sa súhlas poručníka, ktorý bol dieťaťu ustanovený.
(4) Ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas."
Odsek 5, na ktorý si dovoľujem upozorniť: "(5) Na osvojenie maloletého dieťaťa do cudziny je potrebný aj súhlas Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže."
Vážené panie poslankyne, týmto pozmeňujúcim návrhom nemením nič, čo je uvedené v spoločnej správe ako bod 31, kde sa menia osvojenia, s výnimkou odseku 5, kde napevno a výslovne ustanovujeme Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Mňa osobne sa dosť negatívne dotkli informácie o istom napadnutí Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže a toho, že by malo byť zrušené. A určite nesúhlasím s tým, aby tieto úkony vykonávala organizácia poverená ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny.
Preto odporúčam bod 31 spoločnej správy neschváliť a rovnako ho navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie s tým, že som v rozprave predniesol uvedený pozmeňujúci návrh.
Čo sa týka hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch označených pod písmenom B, navrhujem o bode 1 hlasovať osobitne, o bode 2 hlasovať osobitne, spoločne hlasovať o bodoch 3 a 4, pretože spoločne súvisia, a osobitne hlasovať o bode 5.
Dovolím si predniesť jeden posledný, resp. súbor dvoch pozmeňujúcich návrhov uvedených pod písmenom C mojich pozmeňujúcich návrhov:
1. § 22 znie: "§ 22
(1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
(2) Súd zisťuje všetky príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na ne prihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí."
2. § 23 znie: "§ 23
(1) Ak manželia z manželstva, z ktorých nepochádzajú deti, a obidvaja s návrhom na rozvod manželstva súhlasia, má sa za to, že sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 22 ods. 1.
(2) Ak manželia predložia súdu písomnú dohodu uzavretú vo forme notárskej zápisnice o tom, ako si vysporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo, a o tom, kto bude bývať v ich spoločnom byte, súd rozvedie ich manželstvo bez zisťovania príčin rozvratu vzťahu medzi manželmi podľa § 22 ods. 2.
(3) Ak z manželstva pochádzajú maloleté deti, predložia manželia okrem dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a o tom, kto bude bývať v ich spoločnom byte, aj dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, ktorá sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode manželstva podľa § 25."
Uvedenými ustanoveniami sa navrhuje zaviesť takzvané nesporové rozvody. To znamená rozvod dohodou v prípade, ak sa manželia naozaj tak rozhodnú. Osobne si myslím, že štát by do tejto intímnej sféry ľudí nemal z tohto dôvodu zasahovať.
Preto navrhujem schváliť aj tieto pozmeňujúce návrhy s tým, že prosím hlasovať o bode 1 a 2, teda o znení § 22 a 23 spoločne.
Čo sa týka spoločnej správy, aj vzhľadom na uvedené navrhujem, keďže nebolo odporúčanie k bodom, ku ktorým gestorský výbor nezaujal stanovisko, navrhujem a dám tak hlasovať k bodu 31 spoločnej správy osobitne s mojím odporúčaním ako predkladateľa aj vzhľadom na ustanovenie Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, s mojím odporúčaním bod 31 spoločnej správy neschváliť.
Rovnako odporúčam bod 12, ktorý je takisto bez odporúčania gestorského výboru, tiež odhlasovať alebo hlasovať o ňom osobitne s mojím odporúčaním neschváliť vzhľadom na ustanovenie alebo na pozmeňujúce návrhy uvedené pod písmenom C, týkajú sa nesporových rozvodov.
Takisto, a to pravdepodobne počas rokovania pléna, zaznie pozmeňujúci návrh týkajúci sa účinnosti zákona, iný, ako je uvedený v spoločnej správe, takže aj o bode 54 sa bude hlasovať osobitne s tým, že o ostatných bodoch, ktoré páni poslanci alebo panie poslankyne nepožiadajú vyňať na osobitné hlasovanie, sa bude hlasovať spoločne bez odporúčania gestorského výboru.
Ďakujem veľmi pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Teraz vystúpi v rozprave za klub Kresťanskodemokratického hnutia pán poslanec Brocka ako jediný prihlásený za kluby. Potom sa pripraví ako jediná písomne prihlásená poslankyňa Angyalová a potom otvorím možnosť podania ústnych prihlášok.
J. Brocka, poslanec: Rokujeme o rovnako dôležitom návrhu zákona, ako sme pred chvíľou odhlasovali okrem iného v našom výbore, svedčí o tom to, že v zákone o štátnom rozpočte sme rokovali 17 minút a o zákone o rodine takmer pol dňa.
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, rodina patrí medzi tradičné a základné hodnoty v našej spoločnosti. Aj podľa štúdia Eurobarometer väčšina Európanov hovorí, že rodinný život je to, čo si vážia najviac vo svojom živote. Byť akceptovaný a začlenený do rodiny je Európanmi považované za podstatné v ich ponímaní blahobytu. Dôležitosť rodiny je podčiarknutá aj jej pozitívnym dosahom napríklad na zdravie jednotlivca a zvlášť kľúčová pre zdravie, dobré zdravie na oboch koncoch životného cyklu. Rodina zostáva základným kameňom starostlivosti a podpory. Prispieva k ochrane a zlepšeniu zdravia jednotlivcov, tak detí, ako i dospelých, a zvlášť do platí práve pre starých ľudí.
Tým začiatkom pre každú rodinu, nielen podľa môjho presvedčenia, je manželstvo. Manželstvo je prastará, osvedčená inštitúcia, vďaka ktorej ľudstvo prežilo tisícročia. Bolo to najmä vedomie zodpovednosti za svoju rodinu, ktoré viedlo ľudí v dejinách k neustálemu hľadaniu nových zdrojov obživy a následne k pokroku ľudstva. Manželstvo ako trvalé harmonické spolužitie muža a ženy a ideálne prostredie na výchovu detí. Aj preto múdra spoločnosť rodinu založenú manželstvom všestranne podporuje a chráni, aj neúplnú rodinu.
Dámy a páni, žijeme však v období všadeprítomného relativizmu a aj experimentovania. Aj spochybňovanie úlohy manželstva a prirodzenej rodiny je predmetom experimentovania. Je to však veľmi nebezpečný experiment, veľmi drahý pre spoločnosť, drahý, myslím, expensive. Ak by sme to v stavbárskej terminológii pomenovali, tak ak sa začnú demontovať základy, tak sa celá stavba môže zrútiť. Na čo tým narážam? Na návrhy, ktoré dnes spochybňujú úlohu manželstva a rodiny, ktoré ohrozujú jej stabilitu, ktoré útočia na túto inštitúciu.
V § 18 v návrhu zákona sa hovorí, že "manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie". To je reálny obsah manželstva, pre väčšinu ľudí prirodzený a samozrejmý. Ja si nezakrývam oči pred faktom, že sú manželstvá, ktoré sa z rôznych vážnych dôvodov rozpadnú, ale je to krajné riešenie, určite nie ideál či zdravou spoločnosťou preferované správanie jednotlivcov. Ja si myslím, že rozvodom je možné predchádzať, ich počet minimalizovať a myslím si, že je to v záujme celej spoločnosti. Napríklad vhodnou prípravou na manželstvo a rodičovstvo, ale aj oficiálne uznávanými a lepšie platenými manželským poradcami v snahe čeliť narastajúcemu vnímaniu rozvodu ako automatického riešenia problémov a kríz vo dvojici. Tak ako je chvályhodný trend v Európskej únii, ktorá sa stará a zabezpečuje spájanie rodín, ktoré sú rozdelené vonkajšími hranicami Európskej únie, rovnako by sa mala zvýšiť aj naša snaha zastaviť rozklad rodín vo vnútri hraníc a nie naopak.
Dámy a páni, je zrejmé, že jedna z najčastejších príčin manželského rozvratu je nevera. Takisto je zrejmé, že pri rozvode sa prihliada na to, kto spôsobil rozvrat manželského vzťahu. Ak by vernosť nebola zákonnou požiadavkou manželstva, nebolo by možné prihliadnuť pri rozvode na nevinnú stránku. Ak by vernosť prestala byť vzájomnou povinnosťou manželov, tak strácajú, myslím si, opodstatnenie aj ostatné manželské povinnosti.
Diskusia o tomto zákone a problémoch, ktoré s týmto zákonom súvisia, bola aj na stránkach médií a mňa zaujala diskusia v denníku SME a názor môjho bývalého pedagóga, on je už dnes na dôchodku, ale veľmi živo sa zaujíma o to, čo sa u nás deje, a na vážne veci aj aktívne reaguje a on vo svojom e-maili do denníka SME, kde časť toho e-mailu aj uverejnili, napísal svoj názor a kde polemizuje s názorom inej skupiny. On je skôr liberálno-konzervatívne zameraný človek. Musím vám povedať, že ako ho poznám, určite nie je kádéhák, ale podpísal sa pod svoje stanovisko ako hovorca Občianskeho združenia za návrat zdravého sedliackeho rozumu. Teraz mi dovoľte, aby som z toho e-mailu zacitoval:
"Som rád, že minister Lipšic patrí k tým, ktorí sa vôbec nevzdávajú overených hodnôt, ktoré si ľudstvo osvojilo dávno pred stredovekom. Skutočne si občianske združenie vedené pani Pietruchovou myslí, že pre národ a jeho budúcnosť je nebezpečné, ak budú manželia žiť spolu v láske a vernosti? Nie je, naopak, perverzným tvrdenie, že práve takéto spolužitie manželských partnerov neprijateľne zasahuje do ich intímnych vzťahov? A naopak, nebolo by tragédiou pre slovenský národ, keby sa nevera vo vzťahu heterosexuálnych partnerov stala normou slobodnej voľby a vzťahov v súžití medzi mužom a ženou vôbec? Ktorú manželku, partnerku poteší, ak jej manžel, partner pri dočasnom odlúčení, napríklad z pracovných dôvodov, sa necíti byť viazaný sľubom vzájomnej vernosti? Považujem za chorý názor," hovorí pán profesor, môj bývalý pán profesor, "že vytvorenie trvalého harmonického životného spoločenstva manželov, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, môže negatívne pôsobiť na spoločnosť." Toľkoto dlhoročný pedagóg a hovorca Združenia za návrat zdravého rozumu.
Dámy a páni, inými slovami, návrhy v spoločnej správe, som rád, že ich gestorský výbor neodporúča prijať, tie, ktoré zdanlivo nevinne útočia proti podstate manželstva a v konečnom dôsledku aj proti rodine, nebudeme podporovať aj z toho dôvodu, že sú v našej spoločnosti ľudia, ktorí si formujú svedomie aj podľa zákona. Zákon formuje i výchovu. Ak sa stratia určité hodnoty zo zákona, stratia sa ako spoločné hodnoty, ktoré všetci uznávajú.
Prejdem k inej téme, keďže obsahom návrhu zákona o rodine je aj riešenie náhradnej rodinnej starostlivosti v prípadoch, keď biologická rodina neplní svoje funkcie a je ohrozená výchova a vývoj dieťaťa. Oceňujem, že náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Nakoniec je to z mnohých hľadísk pre nás spoločnosť, ale najmä pre dieťa, výhodnejšie a som rád, že to nik nespochybňuje. Vo výbore pre sociálne veci a bývanie prešlo viacero pozmeňujúcich návrhov, ktoré sledujú tento najlepší záujem dieťaťa a chcú minimalizovať čas, ktorý dieťa strávi mimo prostredia svojej pôvodnej rodiny. Možno istým nedopatrením sa stalo, že gestorský ústavnoprávny výbor tieto návrhy neodporúča prijať, resp. k nim aj neodporúča alebo k nim nezaujíma stanovisko, hoci sú to návrhy, ktoré sú odobrené predkladateľom a vyšli aj z dielne, resp. vyšli z dielne tých občianskych združení, ktoré sa profesionálne venujú týmto deťom.
Preto takisto navrhujem zo spoločnej správy, pán minister to v úvodnom slove povedal, body 21 a 24 vyňať na osobitné hlasovanie a na rozdiel od gestorského výboru ich odporúčam schváliť, tak ako ich odporúča schváliť aj výbor pre sociálne veci a bývanie.
Ďalšou zmenou, ktorá je v tejto časti v III. hlave o náhradnej starostlivosti, týka sa, je to zlepšené znenie § 55. Je to návrh, ktorý teraz prednesiem, má podporu aj "mimovládiek", aj pána ministra alebo ministerstva spravodlivosti. Čiže navrhujem, aby bod 25 zo spoločnej správy nebol schválený, lebo prednesiem podľa môjho názoru lepší návrh. A s bodom 25 súvisí bod 33, čiže ten by som odporúčal plénu tiež neschváliť.
A teraz ten môj pozmeňujúci návrh: "§ 55
(1) Súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí, obcou a príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
(2) Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, začne súd aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťa do pestúnskej starostlivosti.
(3) Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak je možné maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti, alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená."
Toľko nové znenie § 55.
Táto úprava reaguje na nariadenie ústavnej starostlivosti z dôvodov na strane rodičov, kde sa navrhuje viesť rodičov k zmene životného štýlu a k vytvoreniu bezpečného rodinného prostredia na návrat svojich detí. Určenie primeranej lehoty rodičom dieťaťa na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov, ako i jedna z obligatórnych obsahových náležitostí rozhodnutia o nariadení ústavnej starostlivosti má zabezpečiť merateľnosť schopností a skutočného záujmu rodičov dieťaťa o odstránenie príčin, pre ktoré bola ústavná starostlivosť nariadená. Zároveň sa upravuje následok využitia tejto šance. Rozhodnutie súdu o začatí konania o niektorej z dvoch foriem náhradnej starostlivosti je na zvážení súdu podľa okolností konkrétneho prípadu.
Ďakujem za vašu pozornosť.