V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Lintner, pán poslanec Heriban, pani poslankyňa Demeterová. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Lintner bude ako prvý.
Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Chcel som si počúvať dnešnú diskusiu, ale nedá mi zareagovať na vystúpenie pána poslanca, lebo ma zaujal hneď ten začiatok.
Pán poslanec, sedemkrát ste spomenuli slovo rodina a prívlastky k nej, až kým ste prvý raz spomenuli termín manželstvo. A, samozrejme, nechcem vôbec spochybňovať inštitút manželstva, len nerozumiem jednému, prečo je tu taká obava definovať aj iné formy spolužitia, lebo stále si myslím, že je to o morálke. Mám skúsenosti, že jednoducho manželstvo vytvára pocit vlastníctva a z toho potom aj vzťahy a spolužitie je o rešpektovaní, to teraz platí tak všeobecne. Čiže mám len otázku, prečo je tu taká výrazná obava, ako keby sme chceli rušiť alebo že sa tu objavujú názory o zrušení inštitútu manželstva. Nie, ja vôbec ani tento trend nemám. Ide mi o to, aby sa akceptovali aj iné formy spolužitia, ktoré sú schopné vytvárať rovnako dobré podmienky na výchovu detí, rovnako zabezpečiť šťastie obidvoch partnerov, myslím muža a ženy, a jednoducho nerozumiem takémuto zásadnému stanovisku. Lebo musel som si zmeniť názor aj z hľadiska robenia politiky. Ja som preto trval na tom, keď sme zakladali Alianciu nového občana, že nech je to skupina ľudí, ktorí neboli v politike, lebo som si myslel, že jednoducho politika pokazila ľudí. Ale už teraz viem povedať jedno. To nie je o tom, že niekto je desať, pätnásť, dvadsať rokov v politike a niekto nie je ani rok a začína - je to len o morálke. Ale o morálke to je aj v rodine. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej, pán poslanec Heriban.
J. Heriban, poslanec: Ja by som nadviazal na kolegu Ľuba Lintnera a chcel by som poukázať na jednu vec, o ktorej nehovoril pán poslanec Július Brocka.
Podľa môjho názoru rodina nemôže byť zúžená len na vzťah muža a ženy, ktorý bol posvätený manželstvom, pretože rovnaká rodina je aj rozvedená žena, rozvedený muž, ktorí sa starajú o svoje deti. Rodina je určite aj žena, ktorej zomrel muž a stará sa o svoje deti, alebo muž, ktorému zomrela žena a stará sa o svoje deti. A určite rodina je aj osamelá matka, slobodná matka, ktorá sa stará o svoje deti. A v širšom ponímaní a v širšom zmysle určite je aj rodina muža a ženy, ktorí žijú v inom vzťahu, nežijú v manželstve, ale poctivo sa starajú o svoje deti alebo o iné deti. Takže to zúženie na vzťah muža a ženy sa mi nezdá správne a korektné a zdá sa mi, že určite by sme v tomto zákone nemali vytvoriť situáciu, že tie ostatné vzťahy, ktoré sa rovnako starajú o svoje deti, a dokonca aj vzťahy, ktoré nemajú deti, lebo určite aj to je rodina. Aj muž a žena, ktorí nemajú deti, aby tie ostatné vzťahy boli diskriminované. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Demeterová.
M. Demeterová, poslankyňa: Ja by som chcela takisto reagovať na časť, ktorú pán poslanec Brocka hovoril, ktorý hovoril o tom, že manželstvo tvorí základ. Rodina založená manželstvom tvorí základ. Tým nie je, pán poslanec Brocka, nikdy som si nevšimla, že by bol povedal, že tie iné formy rodiny, ako je osamelá matka atď., že by neboli, ba naopak. Je povedané, že spoločnosť ich má podporovať. Ale na tom základe, na ktorom je postavená rodina založená manželstvom, tá by mala nejakým spôsobom ťahať aj tie ďalšie formy, ktoré si vyžadujú tú podporu, pretože tie potrebujú ochranu. A myslím si, že to je nedorozumenie. My sme si to už na viacerých fórach viackrát vysvetľovali, že je to nedorozumenie, ak sa nečíta zákon ako celok, ale ak sa z toho len niektoré vety vytrhnú z kontextu.
Áno, pán poslanec, je to určite o morálke. Môžem povedať, že ja by som absolútne nepotrebovala takýto zákon, pretože som prisahala môjmu manželovi pred Pánom Bohom v každom protivenstve. Čiže pre mňa žiadny rozvod ani žiadna forma neplatí. U mňa je to o morálke. Ale v tomto prípade, keď hovoríme v súvislosti s týmto zákonom aj o rozvodoch, aj o ďalších formách, musíme hovoriť aj o zákonnosti. A musíme tam stanoviť aj nejaké pravidlá, aby sme práve chránili tie jednorodičovské rodiny. To je len, myslím, v tomto sa asi môžeme zhodnúť obidve strany a nemusíme hľadať to, čo nás rozdeľuje, ale snažme sa nájsť také formulácie, ktoré budú obidvom stranám vyhovovať, pretože odborníci sa dva roky... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Brocka s reakciou.
J. Brocka, poslanec: Rád by som zareagoval na kolegu Lintnera, prečo som hovoril o manželstve a prečo by rodinou nemal byť ten vzťah muža a ženy, ktorý nie je uzavretý manželstvom. Tak, pán kolega, úplne z praktických dôvodov a nebudem opakovať môjho profesora, hovorcu, hovoril som, tej zaujímavej občianskej iniciatívy. Manželstvo je verejný právny akt. Manželstvo sa dokonca uzatvára pri svedkoch predpísaným spôsobom, a to preto, lebo pre spoločnosť, pre nás ostatných vyplývajú z toho určité povinnosti, že spoločnosť musí takýto vzťah chrániť. A teraz si predstavte, keby to nebolo tak, keby to bola vaša osobná vec, váš osobný vzťah a vy by ste každý rok ten, možno častejšie, tento osobný vzťah menili, to znamená toho partnera. Tak mi povedzte, koho má spoločnosť chrániť? Toho aktuálneho partnera, toho silnejšieho, toho bohatšieho? No veď práve o tom to je. Ak to má byť rodina, a preto je založená takýmto verejným právnym aktom, že my môžeme potom tomuto vzťahu garantovať právom aj ústavou garantovanú ochranu. Inak je to veľmi komplikované. A ja sa obávam, že keby som chcel do takého vzťahu niekedy zasiahnuť aj ako dobrý sused, že by som to mohol aj obanovať. (Reakcia poslanca Lintnera.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Nereagujte, pán Lintner. Pán Lintner, na to máme poriadok rokovací a poprosím, keby sme ho dodržali. Budeme pokračovať v rozprave a teraz vystúpi poslankyňa Angyalová. Nech sa páči.
E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Na úvod si dovolím povedať, aby si to mohol pán spravodajca zaznamenať, že chcem navrhnúť, aby sa vyňali na osobitné hlasovanie body spoločnej správy 1, 2, 3, 21 a 24. Ja to potom aj neskôr okomentujem.
Chcem povedať úplne na úvod, že mňa neprekvapuje, že diskusia sa v mnohom opakuje. Myslím, že tí kolegovia, ktorí sa stretávajú v sociálnom výbore, už presne poznajú stanoviská jednotlivých členov výboru. A nakoniec to nemám ani za zlé v takom dobrom, pozitívnom nahliadaní na jednotlivé kluby, že každý z nás sa skrátka snaží prezentovať hodnoty, ktorým verí, ktoré považuje za správne. Takže ja sa pokúsim teraz veľmi v krátkosti prezentovať tie naše, prečo nemôžeme súhlasiť s niektorými návrhmi, prečo je nám ľúto, že niektoré návrhy ústavnoprávny výbor neschválil a tak.
Chcem povedať, že aj v prvom čítaní som uviedla, že tento návrh zákona považujeme v predloženej verzii za trochu konzervatívny. Keď sme v sociálnom výbore rokovali o tomto zákone a tento zákon vtedy doznal mnohých zmien, tak sa mi zdalo, že sú to veľmi dobré zmeny a v zásade z vecného hľadiska sme už s mojimi kolegami nevideli príliš veľa priestoru, čo by bolo treba ešte zmeniť. Žiaľ, napríklad mne sa nepodarilo uvedomiť si, že môžem využiť svoje právo a požiadať tento parlament, aby skúsil hlasovať o tom, aby gestorský výbor nebol ústavnoprávny výbor, ale sociálny výbor. Asi sa musím aj ja učiť, o čom je rokovací poriadok. A tak sa teda stalo, že sme všetci schválili, že to bude ústavnoprávny výbor. Aj keď rozumiem tomu, že toto je zákon, ktorý je súčasťou rodinného práva, a preto, samozrejme, ústavnoprávny výbor - má to svoju istú logiku, že bol gestorom, jednako si myslím, že nosne, aj preto, že tento zákon má dve časti, je zákonom z hľadiska sociálnej politiky a sociálnych dosahov, jednak v tej časti, ktoré sa týkajú rodiny a manželstva, jednak v tej časti, ktoré sa týkajú adopcií. Navyše je to podobne aj s ďalším zákonom, ktorý som tak jemne navrhovala pánovi ministrovi, či by nepouvažoval o tom, že by sme ho prerokovali spoločne, zákon o sociálno-právnej ochrane detí a mládeže, ktorý, vedeli sme v tom čase, keď tu prichádzal zákon o rodine, by mal tiež prísť do pléna. Nepodarilo sa. Stále sa obávam, že môžu nastať isté interpretačné rozdiely alebo zmeny, ktoré potom bude treba znova korigovať. Takže toľko na úvod k zákonu ako takému.
Ale keďže sme v druhom čítaní, skúsim sa vyjadrovať k pozmeňujúcim návrhom. Najmä k tým, ktoré som žiadala vyňať na osobitné hlasovanie. Veľmi veľa sme už diskutovali o hlavnom účele manželstva a vypúšťaní poslednej vety článku 1. Preto chcem len povedať, že naozaj vychádzame z agendy a z hodnôt, ktorým veríme, a ja, keďže gestorský výbor odporúčal tento návrh neschváliť, odporúčam, aby sa o tomto bode hlasovalo zvlášť.
Rovnakého charakteru je aj bod č. 3 spoločnej správy, ktorý sa dotýka otázky rodičovstva. Keďže rovnako zastávame iný názor, tak obdobne je to aj v tomto prípade.
Osobitným bodom je bod 2 spoločnej správy, o ktorom viem, že už medzi klubmi koalície doznal istú zmenu a došlo ku kompromisu, ktorý tu určite bude predložený. Chcem však povedať, že tento kompromis nám napriek všetkých snahám oboch strán, nám ako strane Smer nevyhovuje, pretože si stále myslíme, že preferuje istý typ rodiny. A chcem len k tomuto čosi povedať, čo možno podľa môjho názoru neodznelo na tomto mieste.
Nemám žiadny záujem akoukoľvek formou potláčať to, že manželstvo je významnou inštitúciou. Ale keď sa bavíme o rodine, tak som presvedčená o tom, že by sme sa naozaj vedeli zhodnúť nie na tom, teda veľkou väčšinou by sme sa možno v tomto parlamente vedeli zhodnúť ani nie tak na tejto formulácii, že rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti, ale že úplná rodina je základnou bunkou spoločnosti. A tu je maličký posun. Ak sa jednoducho dívame na trendy modernej spoločnosti, tak, žiaľ, nepodarilo sa mi nájsť prieskum, kde by som našla presné číslo, koľko detí dnes žije v rodinách, ktoré nevznikli manželstvom, ale sú úplnými rodinami, ale myslím si, že je to slušné číslo. Ak takýmto spôsobom preferujeme rodinu, ktorá je založená manželstvom, úplnú rodinu, ktorá je založená manželstvom a akosi až na druhý stupienok staviame tú druhú úplnú rodinu len preto, že manželstvom nevznikla, tak jednoducho toto je pre mňa filozofia, ktorá, žiaľ, nie je prijateľná a ktorá spôsobila, že sme mali dosť vážne diskusie o tom, či zákon ako celok podporíme, alebo nie.
Z toho dôvodu činím posledný pokus a vynímam bod 2 spoločnej správy na osobitné hlasovanie a už nechám na zváženie pánov poslancov, ktorá alternatíva bude schválená.
K bodom 21 a 24, ktoré som si potom preverila s pánom spravodajcom, že dal vyňať na osobitné hlasovanie aj môj kolega predrečník pán Brocka. Chcem povedať, že tu sa tiež trošku prejavilo to, že z vecného hľadiska si myslím, že sociálny výbor mal bližšie k tejto problematike a ústavnoprávny výbor rozhodol tak trochu technokraticky. Alebo povedzme takým právnickým pohľadom. Vôbec nechcem znevažovať právnický pohľad, ale myslím si, aspoň podľa diskusií, ktoré sme s poslancami viedli, z vecného hľadiska nemali nič proti, ale zdalo sa im, že tá formulácia proste nie je právne v poriadku. Nuž ale bod 21 a 24 spoločnej správy boli veľmi diskutovanými bodmi v sociálnom výbore. A musím povedať, že sú to návrhy, ktoré boli predložené od niekoľkých mimovládnych organizácií na základe ich dlhoročných skúseností o tom, ako prebieha pestúnska starostlivosť, a v tom 24. bode sa to týkalo ekonomických súvislostí, na základe ktorých môže byť dieťa vyňaté z rodiny.
Takže takisto navrhujem, aby sa o týchto bodoch hlasovalo zvlášť.
Možno si ešte dovolím krátko sa vyjadriť predsa len k zákonu ako celku. Myslím si, že zavádza celkom zaujímavé mechanizmy, ale sú len prvými krôčikmi. Myslím si súčasne, že ak naň nebude nadväzovať sociálna politika s rôznymi programami, ktoré budú podporovať služby pre deti, služby pre rodiny s deťmi, služby pre starších ľudí, opatrovateľskú službu dostatočne štát nebude osobitným spôsobom podporovať, tak budeme mať schválený podľa očakávaní, ktoré tu môžeme mať, budeme mať schválený zákon, ktorý o čosi posunie, najmä v oblasti adopcií a v oblasti náhradnej starostlivosti, stav dopredu, ale štát sa predsa len zbaví, tak ako to urobil napríklad v prípade presunu opatrovateľskej starostlivosti na VÚC, zodpovednosti. Pretože skutočná podpora rodín spočíva v tom, že podporujeme tie momenty v živote, ktoré sú jednoducho oslabené, čo sa týka financií. Keď má mladá rodina deti, keď potrebuje, aby bolo dieťa opatrené, keď je starší člen rodiny jednoducho už v takom stave, že ho treba opatrovať, ale súčasne tá rodina potrebuje zarábať. Dnešná sociálna situácia naozaj mnohých núti možno porušovať aj tie základné veci, ktoré v rodine majú podľa môjho názoru platiť, že sa vzájomne v prvom rade opatrujeme jednoducho preto, lebo sme rodina. Takže si myslím, že ak nedôjde k ďalším krokom v sociálnej politike, ktoré takúto podporu umožnia, tak tento zákon je takým jedným krokom a bude potrebovať aj ďalšie, bez nich nebude môcť dobre fungovať.
Chcem povedať, že som veľmi rada, že došlo k spružneniu adopčných procesov a že došlo k spružneniu vôbec tej oblasti, ktorá je druhou časťou zákona, ale ako som povedala, veľmi zvažujeme, či môžeme zákon ako taký podporiť ako celok v prípade, že prejde pozmeňujúci návrh, tak ako sa na ňom podľa našich informácií dohodla koalícia a ako bude predložený na tomto mieste, ktorý sa týka definície rodiny. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Brocka.
J. Brocka, poslanec: Rád by som ešte zareagoval na pani kolegyňu, lebo tiež sa vyjadrovala k tomu, že rodina založená manželstvom, prečo by to muselo byť práve manželstvom. Ja som zatiaľ s kolegom Lintnerom rozvíjal také životné situácie, ktoré by mohli nastať, ktoré ste vy možnože nezažili, ale ja si to viem celkom dobre predstaviť. Keďže manželstvo je právne záväzný akt nielen pre manželov, ale aj pre ostatnú spoločnosť, pre štát. No, že by to tak nebolo, tak možnože by v spoločnosti nieže bola súťaž, ale záujem medzi mužmi o mladé, pekné ženy a ten, kto by bol silnejší, tak ten by vyhral, bol by to osobný vzťah. Ten, kto by bol silnejší. A spoločnosť by do toho asi nemohla veľmi zasahovať, lebo bol by to váš osobný vzťah. No mne sa to zdá byť absurdné, že by niekto... No, pani kolegyňa, akokoľvek to je úsmevné, ale naozaj práve z titulu, že to je právny záväzný akt, verejnosťou, musí byť rešpektovaný štátom, tak to je, by som povedal, tá záruka aj pre toho slabého partnera. Aj pre toho slabého partnera v rodine, že ho spoločnosť bude všestranne chrániť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lintner.
Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, naznačili ste vo svojom vystúpení, že sa vám príliš nepáči dohoda, ku ktorej v tom diskutovanom probléme dospela koalícia, ale ten zákon treba vnímať ako celok a ja by som bol rád, keby ten zákon prešiel, lebo vytvára ako celok značný posun. Čiže chcel by som len apelovať na vás, že, samozrejme, aj nám sú bližšie iné postoje, ale musíme akceptovať partnerov a myslím si, že ten kompromis je rozumný a poznám zas kategorické stanovisko predkladateľa. Nerád by som bol, keby náhodou prešlo niečo, čo sa povedzme nedohodlo, ale iste nechcem spochybniť vaše právo rozhodovania sa, len chcem apelovať, aby ste zvážili rozumnú mieru uvažovania a zvážili aj zákon ako celok, aby ten zákon bol úspešný. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Angyalová.
E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ďakujem aj za reakcie oboch mojich predrečníkov. Chcem povedať, že považujem naozaj za celkom normálne, že v tejto veci mám odlišný názor. Presadzujeme hodnoty, ktorým my veríme a asi aj politické strany, ktorých sme reprezentantmi.
Pán Brocka, možno jedna vec, to, čo ste naznačili, sa mi zdá krajné, naozaj krajný prípad, ak sa budeme baviť o krajných prípadoch. A v tomto pléne sme už schvaľovali niekoľko zákonov, kde sme sa vzájomne vyzývali k tomu, aby sme nepoukazovali na krajné prípady, ale na typické prípady. Ja som o tom presvedčená, že ak sa dvaja ľudia rozhodnú spolu žiť a mať spolu deti, je to hlavne ich rozhodnutie a majú byť zodpovední v tom rozhodnutí. A vtedy to naozaj nie je viazané zmluvou, ktorá ďalej, áno, máte pravdu, má aj záväzky voči spoločnosti, lebo manželstvo takým zväzkom je. Skrátka si myslím, že by sme mali myslieť najmä na zodpovednosť tých dvoch ľudí - osobnú, morálnu. Jednoducho zodpovednosť ich samých, a nie preto, lebo im to nejaký zákon prikazuje.
Pán Lintner, na vás by som rada reagovala v tom zmysle, že naozaj mám ťažké srdce a som rada, že hlasovanie bude až zajtra o 11.00 hod. a ešte budeme môcť hovoriť v klube o tomto probléme, lebo pre mňa, samozrejme, tiež nie je jednoduché toto rozhodnutie. Ja viem, že tento zákon je potrebný, viem, že pôvodný zákon je z roku 1963 a že potrebuje zmeny. Viem, že druhá časť je veľmi dobrá. Budeme o tom ešte hovoriť. Ja by som bola tiež rada, keby prešiel, ale keby prešiel tak, aby naozaj odrážal názory väčšiny spoločnosti.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz sa môžeme prihlásiť ústne do rozpravy. Prosím, keby ste ten program upravili, technici. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Ondrejka. Pripraví sa pani poslankyňa Černá.
V. Ondrejka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia...
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ešte sa ospravedlňujem, mal som ešte prečítať pani poslankyňu Tóthovú a uzatvoriť možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy podľa rokovacieho poriadku. Teraz je to v poriadku, pokračujte.
V. Ondrejka, poslanec: Žiadam vyňať bod 54 na osobitné hlasovanie a navrhujem pozmeňujúci návrh k čl. X.
Článok X. znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia okrem ustanovení uvedených v čl. I. až IV., čl. V v 1., 3. a 5. bode a ustanovení uvedených v čl. VI., ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2005."
Z týchto dôvodov: Zmenu účinnosti navrhujem z dôvodu trvania legislatívneho procesu. Z toho dôvodu je potrebné zmeniť účinnosť zákona tak, aby boli dodržané požiadavky a lehoty stanovené našou ústavou. A vzhľadom na to, aby sa zabezpečila aspoň minimálna legisvakančná lehota, keďže ide o zákon kódexového typu. Ustanovenia uvedené v čl. V v 2. bode a v čl. IX nadväzujú na anonymné pôrody, ktoré je možné podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti vykonávať už od 1. januára 2005 a vzhľadom na to je nevyhnutné, aby zákon o matrikách, zákon o mene a priezvisku nadobudol účinnosť už dňom vyhlásenia. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Černá.
E. Černá, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, pán minister, ctené dámy a páni, milé kolegyne a kolegovia, ja by som, nebudem tak obšírna, pretože si myslím, že by sme to mohli stihnúť do tej siedmej a v zásade to najpodstatnejšie sme si povedali vo výboroch a myslím si, že príliš veľa už na tejto diskusii nezmeníme, pretože karty sú rozdané.
V každom prípade však chcem povedať, že naozaj sme veľmi dlho, mnohí, ktorých zaujíma rodinná politika, čakali na to otvorenie zákona o rodine. Nie preto, aby sme mu ubližovali, nie preto, aby sme degradovali návrhy ministerstva spravodlivosti. Nie preto, aby sme degradovali manželstvo, pretože si myslím, že azda všetci chápeme, že sme tu normálni ľudia, 150 ľudí, ktorí chápu manželstvo ako naozaj výnimočný zväzok. Len na rozdiel možno od mnohých iných pohľadov si ja a moji kolegovia, ale viem, že i mnohí z nás, myslíme, že aj tie ostatné formy, kde sa vychovávajú deti, majú svoje opodstatnenie byť nazvané v tomto zákone o rodine v roku 2004, teda v treťom tisícročí, rovnako ako tie manželské. Hovorím to preto takto, lebo tiež mám dve deti a tiež som bola aj rozvedená a vôbec to nesúviselo s tým, že by sme si nerozumeli alebo sa nenávideli, alebo sa hádali, ale jednoducho život to doniesol takto. A poznám množstvo žien, ktoré sú týrané, starám sa o ne takisto v občianskom združení. Poznám množstvo vzťahov, kde žena ostáva opustená so svojím dieťaťom a ja si mimoriadne cením, že sa nevzdá, porodí svoje dieťa a vychováva ho. A myslím si, že má právo tiež byť zapísaná v tomto zákone.
A nakoniec je tu ešte taký veľmi zaujímavý moment, keď žijeme so svojím partnerom a nikdy neviete, kedy si po vás smrť príde, vychovávate deti a zrazu sa vám ten jeden stratí z minúty na minútu a vy ostávate podľa zákona, ktorý je navrhnutý, v zásade človekom, ktorý nikam nepatrí, lebo najpodstatnejšie v spoločnosti je niekam patriť. A teda v týchto návrhoch v žiadnom prípade nejde o degradáciu manželstva, ale o uznanie rovnocenného s tými ostatnými formami života rodiny a detí. Pre mňa osobne sú všetci tí, o ktorých som hovorila, rodina. Pre mňa dokonca je rodina aj rodina, ktorej sa nepodarilo mať deti. A navyše mi v základných zásadách naozaj dosť výrazne prekážalo aj prekáža, i keď sme sa dohli s pánom ministrom na nejakých kompromisných riešeniach, neprestáva mi prekážať, že v tých základných zásadách svojím spôsobom diskriminujeme manželské páry, ktoré nemôžu mať deti. A tiež to nie je o tom, že nechcú, nemajú vzťah k deťom. Ale jednoducho aj to život donesie. Niekto nemôže mať nikdy deti. Budete sa môcť vyjadriť.
V každom prípade chcem povedať, že včera večer som tak rozmýšľala o tom zákone o rodine, ktorý vlastne aj ja kritizujem, že je 40-ročný, zastaraný, nereflektuje súčasnosť, ale musím povedať, že vlastne musím pred tým starým zákonom zložiť klobúk dole, pretože v roku 1963 tí, ktorí urobili ten zákon, urobili neuveriteľne progresívnu vec. Normálne nadčasový zákon, s ktorým sme vydržali až doteraz. A v zásade, keď sa tak pozriem na zákon, ktorý je teraz navrhovaný, tak sa vo väčšine opierame stále o ten starý zákon. Takže by som rada stretla tých tvorcov, ako sa dopracovali k tomu, aby urobili nadčasový zákon, dobrý aj pre rok 2004 - v mnohých veciach.
Chcem povedať, že mimoriadne oceňujem najmä tú časť osvojení, starostlivosti o deti, výchovné opatrenia, aj tie, ktoré sme navrhovali vo výbore, prešli. Mnohí kolegovia dávali veľmi zaujímavé pozmeňujúce návrhy, ktoré tiež prešli, a som rada, lebo to veci pomôže a pomôže tomuto zákonu. Aj keď musím povedať na účet pána ministra, že osvojenia sú naozaj krokom, veľkým krokom dopredu. Ja si to mimoriadne vážim najmä v tej časti, kde zaväzujeme súdy, aby rozhodovali do troch, najneskôr však do šesť mesiacov. Pretože to naozaj bolo veľmi dôležité a doteraz nik nevedel, kedy súd rozhodne. A toto považujem za veľké plus.
Takisto považujem za veľké plus tú zmenu, resp. že rušíme osvojenia a ostáva len jeden typ. Ale musím povedať, že stále mám obavu ešte z tej maličkosti, ktorá nám ostala v § 107, kde sme sa nejako nevedeli zhodnúť, či to má ostať, alebo nemá ostať. Názory sa rôznia. To znamená, keď súd rozhodne o osvojení, či tento osvojiteľ alebo to dieťa, ale keď je malé, asi o tom netuší, môže ešte toto svoje rozhodnutie zmeniť v priebehu pol roka. Hovorím to zámerne, pretože si myslím, že máme iné inštitúty, ktoré títo ľudia môžu použiť, náhradnú rodinu alebo starostlivosť alebo ešte mnoho iných, a stále si myslím, že pre mňa je to veľmi citlivá téma, aby si niekto dovolil ešte po tom čase, keď má dieťa u seba, dnes je navrhovaný rok, ja dám jeden pozmeňovák, ale aj to je dostatočný čas na to, aby bol s tým dieťaťom a nerozhodne sa a nevie, že s ním ešte nechce byť. Potom tu má ešte čas 3 alebo 6 mesiacov, závisí od toho a od situácie, kedy ešte stále nevie? Súd rozhodne, všetko sa môže vybavovať, dieťa môže byť v úžasnej rodine a my mu dávame šancu, skôr si myslím, že je to šanca pre tých osvojiteľov niečo na tom zmeniť v ďalšom polroku života dieťaťa? Myslím si, že človek, ktorý nie je silný v "kranflekoch" na takúto vec, nemá vôbec čo adoptovať dieťa a radšej nech hľadá iné formy, ako by mohol pomôcť.
Nedávam k tomu pozmeňujúci návrh, hovorím svoj názor, lebo vám to už nechcem komplikovať, aj keď si viem predstaviť a myslím si, že tento môj názor je fakt správny, lebo cítim s tými deťmi a mám to zažité. Viem si predstaviť, že to v budúcnosti, čo donesie život, nejakým spôsobom upravíme. Skôr si myslím, že tam to jednoducho nemá svoje opodstatnenie. Takže toto je ešte taká záležitosť.
Čo sa týka utajovaných pôrodov, ja som niekoľkokrát hovorila, že nie som spokojná s tým, že sme neupravili vzťah maloletej, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony k tomuto utajovanému pôrodu. Viem si totiž živo predstaviť situáciu, že nám maloleté dievča dôjde do nemocnice, viem, že chceme zachrániť každý možný život spoločne, len si neviem predstaviť, ako s ňou tam budú jednať, keďže my vôbec nemáme v tomto zákone ustanovené, či môže, alebo nemôže pristúpiť takáto dievčina bez spôsobilosti na právne úkony k utajovanému pôrodu ako takému. To znamená, nechcem riskovať situáciu, že dievčina nám dôjde do nemocnice a doktor jej povie, že je nám ľúto, ale takto to nemôže ísť, doneste mamu. Lenže to nie je v zákone, či má tú mamu doniesť, alebo môže odrodiť a odísť, a teda mi v tejto súvislosti napadá, že toto sme nedotiahli do konca. Ak sa ešte vieme nejako zhodnúť na tom, čo si myslím, že skôr bude na diskusiu nabudúce, nebránim sa, podstata je, aby sme mali aspoň kostru k tomuto, ale bojím sa týchto situácií, čo nastane. Lebo momentom, keď sa doktor nemôže oprieť o zákon, tak nám dievčinu pošle preč a my riskujeme, že nám to dieťa za rohom uškrtí. Lebo zas tie inkubátory, ktoré budú po Slovensku, budú len v troch nemocniciach, a keď bude mladá dáma z Hornej Myšle, tak asi to bude mať dosť ďaleko k tomu najbližšiemu inkubátoru. Navyše bude asi v šoku po pôrode a podobne. Myslím si, že asi tu nebudeme mať problém sa nezhodnúť. Takže toto je také do pléna ešte azda na diskusiu alebo azda do budúcnosti, aby sme túto záležitosť upravili, aby sme predišli neželateľným stavom.
Už nebudem príliš rýpať do tohto zákona, pretože v podstate ho pokladám za krok vpred. Som len smutná, že sme nenašli dostatok ambície zmeniť v tých základných zásadách, v tej filozofii to, čo som hovorila na začiatku, uznať aj všetkých ostatných, ktorí v tejto krajine žijú, platia dane, platia odvody a dodržiavajú pravidlá tejto spoločnosti, aby sme ich uznali za rovnoprávne rodiny, ako sú tie manželské, a to ma veľmi, veľmi mrzí. Našli sme s pánom ministrom istú dohodu, z ktorej možno ani jedna strana, ani druhá strana nie je úplne najšťastnejšia, ale viem si predstaviť, že s takouto dohodou viem existovať.
Ak dovolíte, teraz by som rada ešte navrhla procedurálny návrh. Pán spoločný spravodajca, rada by som predniesla procedurálny návrh, v ktorom by som chcela vyňať na osobitné hlasovanie bod 11, bod 21 spoločnej správy, samozrejme, bod 24, bod 25 a bod 33. V ďalšom kroku by som rada prečítala tri pozmeňujúce návrhy, z toho dva vychádzajú zo vzájomnej dohody ministerstva spravodlivosti s mojou maličkosťou. Tak môžem čítať?
Pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1. V článku I článok II znie: "Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni."
Odôvodnenie: Právo preferuje rodinu založenú manželstvom, zdôrazňuje sa spoločenský význam manželstva. Vedľa tejto doteraz všeobecne prijatej spoločenskej normy chovania sa navrhuje expressis verbis doplniť rozšírenie ochrany spoločnosti na všetky formy rodiny, napr. osamelý rodič a tzv. faktické súžitie muža a ženy. To je jeden návrh.
2. V čl. I v § 23 sa dopĺňa nový ods. 3, ktorý znie: "(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 tohto zákona."
Odôvodnenie: Explicitne sa dopĺňa ďalšia hmotnoprávna podmienka rozvodu týkajúca sa intenzity kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi. Cieľom povinností vyjadrených v § 18 a 19 je smerovať k naplneniu účelu manželstva a vytvoriť predpoklady na plnenie spoločenskej, ekonomickej a biologickej funkcie rodiny. Navrhuje sa výslovne zakotviť, aby súd pri rozhodovaní o rozvode prihliadal aj na porušenie týchto povinností.
A tretí návrh k tomuto zákonu o rodine. V § 103 ods. 1 sa slová "jedného roka" nahrádzajú slovami "deviatich mesiacov".
Odôvodnenie k tomuto je, že aj lehota 9 mesiacov na pobyt dieťaťa v starostlivosti budúceho osvojiteľa je postačujúca a skrátením lehoty sa urýchli proces osvojenia.
Ja vám zatiaľ ďakujem za pozornosť, a teda pevne verím, že nakoniec tento zákon prejde. A aj keď nie som úplne najšťastnejšia s našimi dohodami, viem s nimi žiť a podstata pre mňa v tomto zákone je to, aby sa pomohlo najmä deťom, o ktorých sme si vraveli. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Madej, Demeterová, Navrátilová, Bielik, Brocka, Mušková a Lintner. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani Mušková je tam dvakrát označená, tak už je to opravené.
Ako prvému zapnite mikrofón pánovi poslancovi Madejovi.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, môj osobný názor, a to by som ešte chcel uviesť pre zápis, je, že základné zásady v kódexe jedného z odvetví súkromného práva - v rodinnom práve - naozaj nie sú veľmi dôležité. Aj vzhľadom na to, že rodinné právo a zákon o rodine by sme mali v budúcnosti včleniť do nového kódexu civilného práva, a preto tieto základné zásady majú len všeobecný deklaratórny význam, ktorý má význam len pri výklade iných ustanovení zákona o rodine. Nemajú význam, čo sa týka normatívneho textu priameho ukladania práv a povinností legálnych definícií. Ak by to bolo naozaj také významné, tak tieto definície rodiny atď. by sa použili ako legálne definície v jednotlivých ustanoveniach paragrafov, na účely tohto zákona sa za rodinu považuje to a to.
Ide o základné zásady a aj v tom zmysle si osobne myslím, že celá táto diskusia by sa mala viesť možno iným smerom. Ale, samozrejme, ak diskutujeme vecne a naozaj pri všetkej úcte a snahe liberalizovať ten konzervatívny návrh zákona o rodine a naozaj pri všetkej úcte k vám, pani poslankyňa, musím povedať, že pozmeňujúci návrh č. 1 je naozaj konzervativizmus ako vyšitý. Z jedného dôvodu. Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. To znamená základnou bunkou spoločnosti je iba rodina založená manželstvom. Ale spoločnosť chráni všetky formy rodiny. To znamená, že na jednej strane chránime všetky formy rodiny, ale iba rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. To znamená, že... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Navrátilová.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Samozrejme, že diskusia o tom, čo je základnou bunkou rodiny, je diskusia úplne legitímna a môžeme mať na ňu liberálnejší pohľad, konzervatívnejší pohľad, ale ja sa nechcem v tomto okamihu zapájať do tejto diskusie, chcem vám len povedať, že ja určite tento zákon podporím v takej forme, ako je predložený, a to z dôvodov, že sú tam veľmi dobré veci.
Ale jednu poznámku si neodpustím. Ak je rodina založená manželstvom základnou bunkou spoločnosti, potom paradoxne, ak zlyhá jeden partner v manželstve a druhý zostane a vychováva deti, ten nie je základnou bunkou v spoločnosti. Ale ten ďalší, ktorý si založí ďalšie manželstvo, tak ten bude základnou bunkou v spoločnosti. Tu ja vidím práve tento paradox, že takto definovaná základná bunka spoločnosti založená na manželstve diskvalifikuje tých, ktorí nespôsobili rozvrat manželstva. To sa mi zdá, že by sme to mali v budúcnosti domyslieť, čo je vlastne základnou bunkou spoločnosti. Alebo či by nebolo lepšie, aby sme vôbec nehovorili o tom, čo je základnou bunkou spoločnosti. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Demeterová.
M. Demeterová, poslankyňa: Ja by som chcela reagovať na pani poslankyňu Černú a skutočne by som jej chcela poďakovať, že bola ochotná, schopná nekonečné hodiny sa navzájom baviť o tom, aby sa našla prijateľná formulácia, ktorá, ako už tu správne povedal pán poslanec Madej, má síce deklaratívny charakter, ale možno sa jej venovala možno až osobitne nejaká zvláštna pozornosť. A napriek tomu, že ma trošku mrzí, že nepochopila aj to, že aj my chceme tie ostatné formy rodiny rovnako chrániť a rovnako uznať ako ona, že sa nám zdá, že táto spoločná formulácia, že s ňou môžeme obidve strany žiť. Pretože, ako som už v predchádzajúcom svojom vstupe povedala, ani odborníci nevedeli nájsť prijateľnú formuláciu, aby všetkým im vyhovovala a pracovali na tom dva roky. My sme už v auguste hľadali a hovorili o tom, ako by to všetko mohlo znieť. Ale veľmi si ju vážim preto, že sa usilovala nájsť takú formuláciu. A oceňujem aj pána poslanca Lintnera, že vyzval pani poslankyňu Angyalovú, že napriek tomu, že celkom to nespĺňa jej predstavu, aby podporila tento zákon. A ja sama by som ju osobne takisto o to poprosila, že môžeme sa na veľa vecí v tomto zákone pozerať rôzne, ale je to zákon ozaj dobrý, ktorý v konečnom dôsledku pomôže a pomôže slabším.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bielik.
J. Bielik, poslanec: Ďakujem pekne. Vystúpenie pani poslankyne Černej ma podnietilo k určitej úvahe a dovolím sa s ňou ako v reflexii podeliť aj s ostatnými. Isteže rodina, či už v plnej forme, alebo v menej plnej, si zaslúži plnohodnotné miesto a uznanie spoločnosti. A ak bola otázka postavená, či aj zmluvne vyjadriť tento vzťah alebo nezmluvne a či tento zmluvne vyjadrený vzťah vyjadruje rovnocennosť alebo nezmluvne vyjadruje nerovnocennosť, niekoľko poznámok k tomu.
Zmluvne vyjadrený vzťah je zakotvený na vzájomnom prísľube, a to je vlastne tá zmluva, že sa zmluvne viažem dodržať lásku, vernosť, stabilitu toho vzťahu. V podstate aj tým nezmluvným vzťahom si dvaja partneri vyjadrujú to isté, len akoby sa to báli alebo pre iné príčiny to nechcú vyjadriť verejne, ale v podstate je to viac-menej neformálne snaha po tom istom.
Niekoľko demografických... Ešte, pardon, v Spojených štátoch sú populárne prieskumy detí pri voľbe amerického prezidenta a tieto deti, aspoň podľa našich médií, intuitívne sa vedia priblížiť k výsledku volieb. Možno by stálo za to, spýtať sa aj našich detí v takom prieskume, akú formu ony považujú za najlepšiu nielen pre inštitúciu ako takú, ale pre seba samých.
A posledné demografické charakteristiky, je kríza, keď sa hovorí o kríze rodiny, chcel by som povedať, že to nie je kríza rodiny ako inštitúcie, ale je to kríza jednotlivca na pozadí krízy spoločnosti. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Brocka.
J. Brocka, poslanec: Ja by som tiež chcel reagovať na pani kolegyňu Černú, že deklaratórny charakter niektorých ustanovení v zákone ona považuje za nadbytočný. No, pani kolegyňa, sú bežné deklaratórne ustanovenia aj v oveľa dôležitejších zákonoch, v ústavách. Spomeňte si, ako sme dlho diskutovali aj o ústavnej zmluve o Európskej únii. Totiž deklaratórne ustanovenia často vyjadrujú ducha toho zákona. A teraz konkrétne na jednu vašu poslednú pripomienku, že vás veľmi mrzí, že teda mali by sme uznať všetkých ostatných, tie ostatné typy spolužití, ktoré ste spomínali, tak ako tie manželské. A spomenuli ste prípad, že čo v takom prípade, keď sú partneri vo voľnom vzťahu a jeden náhle zomrie a ten druhý zostane. (Reakcia z pléna.) Áno. No tak pozrite... No tak predstavte si takúto situáciu v dôchodkovom systéme, no ako chcete toho druhého zabezpečiť napr. pozostalostnou dávkou, vdoveckým, vdovským dôchodkom alebo sirotskými dávkami, už nehovoriac o dedičských konaniach, no proste sú to len samé komplikácie a problémy. A preto si myslím, že ten štandardný vzťah, ktorý je definovaný v zákone, vychádza zo skúseností nie 40 rokoch, ako ste spomínali, ale vychádza zo skúseností storočí.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Budem zrejme v súlade s pani poslankyňou Černou, keď budem citovať z materiálu, ktorý sme dostali všetci do rúk, volá sa Rodina a zodpovedné rodičovstvo, kde pani doc. Mária Glassová, ktorá je pracovníčkou Katedry psychológie a patopsychológie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, uverejňuje údaje z viacerých serióznych významných spoločenskovedných výskumov, predovšetkým z USA, ktoré poukazujú na niektoré dôsledky úpadku tradičného usporiadania rodiny, ako sú sociálna instabilita a chudoba, dosahy manželského rozvratu a rozvodov na fyzické a psychické zdravie dospelých a detí, násilie, zneužívanie. A vlastne v tomto výskume sa priamo či nepriamo potvrdzujú sociálne stabilizujúce funkcie tradičného rodinného usporiadania.
Prihováram sa za to, vážení kolegovia, aby ste si všetci tento materiál ešte pred hlasovaním prečítali, pretože tieto krajiny už prebehli liberalizáciou v oblasti rodiny a mali by sme sa poučiť z týchto chýb, ktoré sa tam stali. Samozrejme, nemôžeme priamo ovplyvniť rozvodovosť, ale nepriamo možno áno, azda už len úpravou legislatívy, kde v oblasti médií, najmä v limonádových seriáloch, sa vtláčajú do podvedomia našej spoločnosti nové normy správania sa, ako je nevera, promiskuita. Samozrejme, atribút, ako je vernosť, je dnes v Amerike veľmi cenený. Myslím si, že by sme sa mali zamerať skutočne na túto oblasť.
Ja by som mohla zacitovať, čo vlastne spôsobuje rozvrátená rodina, ktorá osamelo žijúcich rodičov s deťmi uvrhuje do chudoby. Osamelý a spoločensky často izolovaný rodič sa s finančnými nárokmi života musí vysporiadavať sám. Keď nezostáva nezávislým od sociálnej podpory štátu, to je v skutočnosti zárukou chudoby. V otázke zamestnanosti sa najskôr konfrontuje s aktuálnymi ťažkosťami... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)