V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračuje v rozprave pani poslankyňa Henzélyová. Keď tu nie je, tak sa posuňme ďalej, pretože mi hovorila o tom, že môže byť, že chvíľu bude chýbať, ale že má záujem vystúpiť.

Takže vystúpi pani poslankyňa Tóthová a pani poslankyňa Henzélyová bude vystupovať potom neskôr.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, mňa veľmi akosi zarazila faktická poznámka pani poslankyne Brestenskej, ktorá apelovala na to, aby sme si tu nerozvíjali svoje emócie. Samozrejme, nejde o emócie, ktoré sú neúčelné, ale osobne vnímam, aj keď moje vystúpenie bude viacej z pohľadu právnika, že túto tému nemožno bez určitých emócií prediskutovávať, pretože je to téma, ktorá súvisí s našou kultúrnou identitou, súvisí s našou štátnosťou, súvisí s kultúrou, na ktorú by sme mali byť hrdí, a ktorá, tak ako už povedala pani poslankyňa Martináková, je určitým zrkadlom. A chcem potvrdiť, že pokiaľ som bola pozvaná ako členka vlády do zahraničia, vždy partner, resp. pozývajúca strana pripravila program v ich národnom divadle s tým, že vždy ukázali: "Toto sme my, toto je naša kultúra, takto my rozvíjame tradície a takýto kultúrny je náš národ." Preto tzv. pridaná hodnota kultúry musí byť tiež v prepočtoch. A ja som už vo svojej faktickej poznámke na začiatku rokovania tejto schôdze povedala, že mne veľmi vadí strohé, ekonomické vyčíslenie tohto problému s úplne cynickým matematickým prístupom.

Dovoľte, aby som sa ako právnik trošku zmienila o otázke kompetencie. Nie je tu pán minister Rusko, jednoznačne nesúhlasím s jeho výkladom, že všetko je v poriadku. Nič tu nie je v poriadku. Kompetencia je určená zákonom, kompetenciu určuje parlament. A členovia vlády si to nemôžu podávať ako fľašu mlieka alebo kus chleba. To nejde. Nemôže si jeden člen vlády povedať, že: "No tak sprav to ty." Môže požiadať o súčinnosť. Ale súčinnosť je niečo iné. Tam musí ten minister, v ktorého kompetencii to je, byť aktívny spolu s tým, ktorého o to požiada. A rozhodnutie musí byť robené v mene toho ministra, ktorý podľa zákona je kompetentný. A ten je aj za to zodpovedný. Preto som prekvapená, že takto sa vo vláde s kompetenciou postupuje. Žiaľ, nie je to prvý prípad. Na takýto postup som upozorňovala pri príprave tzv. zmeny miestnej štátnej správy, miestnych orgánov, decentralizácii, kde prv bolo prijaté uznesenie, aby ministerstvo do júna daného roku pripravilo materiál. A vo februári ešte pred daným problémom vláda to zmenila a celú kompetenciu dala nečlenovi vlády pánovi Nižňanskému. No takto sa s kompetenciou postupovať nedá. A potom dôjde k nejasnostiam, pnutiam a podobne. Osobne ak ten, kto nekoná, je nečinný, to je porušenie zákona. Ja osobne vidím tzv. presuny z pána ministra Ruska na Chmela ako presuny kompetencie v rámci politického subjektu. A to nie je možné. Osobne som aj prekvapená, že pán minister kultúry aj do dnešnej diskusie, možno na záver tak urobí, ale neprináša aktivity, ktoré by niektoré otázky vyjasnili, poprípade že by oponoval niektorým vyjadreniam pána ministra hospodárstva, ktoré popierajú úlohu jeho ministerstva, úlohu kultúry v našej spoločnosti.

Rýchlosť riešenia je pre mňa nepochopiteľná. Pán minister Rusko povedal, že 15 rokov nik tento problém neriešil, takže bolo treba rýchlo konať. Nezdá sa mi, že je to tak. A možno aj keď je to tak, bolo treba konať inak, bolo treba konať v súlade s platnými predpismi, ktoré uvádzajú povinnosť výberového konania, ako aj ďalšie potrebné postupy.

Ďalej, dovoľte, vážené dámy, vážení páni, aby som pár poznatkov uviedla k Memorandu o porozumení. Bolo tu už povedané, že toto memorandum nie je, ako vlastne by to malo z názvu vyplývať, určitý predbežný záznam z rokovania, je to jednoznačná záväzná právna dohoda. To potvrdzuje aj čl. V ods. 1, kde sa uvádza, že zmena tohto tzv. memoranda, teda dohody, je možná len písomnou dohodou oboch strán. Žiaľ, táto dohoda je uzatvorená nie podľa slovenského práva, ale podľa práva štátu Delaware v Spojených štátoch amerických, odkiaľ som dnes dostala z internetu informácie o veľmi podivných podmienkach podpísania zmluvy, ako aj rôznych ďalších otázok súvisiacich s podpisom tejto zmluvy. Nebudem vás tým zaťažovať, chcem len povedať, že na internete je možné si túto analýzu nájsť. A ja myslím, že z nej jednoznačne vyplýva nevýhodnosť toho, že táto dohoda je uzavretá práve podľa právneho poriadku spomínaného štátu.

Je veľmi zaujímavé, že vytvorenie akciovej spoločnosti Divadlo, a. s., tiež sa má vytvoriť podľa práva spomínaného štátu Delaware a vklad zo strany Slovenska je 3,5 mld. korún, zatiaľ čo zo strany druhej, teda Truthheimu je špecifikovaná suma na 20 mil. eur, čo má znamenať asi 800 mil. korún. Vážené dámy a vážení páni, a tu je jedna vec, ktorá ma zaráža. Podľa informácií toto memorandum nemá doložku o kurzovom riziku. Dnes, keď aj vtáky na strechách čvirikajú o tom, že Slovenská republika už raz urobila chybu pri podpisovaní zmluvy a nedala tam časť o kurzovom riziku, keď aj absolventi vysokej školy, ktorí ešte nemajú za sebou prax, vedia, že vždy je veľmi výhodné dať doložku o kurzovom riziku, keď hovoríme, že slovenská koruna, keď tomu veríme, bude len zosilňovať, potom je jednoznačné, že bez kurzového rizika s určením vkladu v eurách môžeme opätovne dôjsť k strate, ktorá bude nemalá.

Ďalej je veľmi zaujímavý aj pomer hlasovacích práv, pretože na zmenu pomeru 51 % ku 49 % bude treba súhlas všetkých členov predstavenstva. Tieto hlasovacie práva idú podľa spomínaných percent a nie sú adekvátne hodnotám, ktoré sú vložené do akciovej spoločnosti Divadlo, a. s.

Ďalej by som chcela upozorniť na ďalšiu vec. Všeobecne je známe, že podľa memoranda by malo byť divadlo dokončené do 2 rokov. Počúvali sme to z televízie, túto informáciu sme dostali v tlači, myslím, že ju tu aj pán minister Rusko zopakoval. A ja sa pýtam. Čo ak tak nebude? Aká je zmluvná pokuta? Aké sú ďalšie kroky právne? V memorande o riešení týchto otázok niet zmienky a každá seriózna dohoda takéto otázky vždy rieši.

Ďalej, nie je riešená otázka, ktorú sme ako Hnutie za demokratické Slovensko žiadali na minulej schôdzi prezentovať pred parlamentom. Nie je totiž jasné, či správu budovy bude príslušná správcovská akciová spoločnosť, ktorá je dcérskou spoločnosťou akciovej spoločnosti Divadlo, vykonávať za odplatu alebo bez odplaty. To nie sú zanedbateľné otázky, pretože v rámci celých nejasností, ktoré zo zmluvy, resp. z memoranda vyplývajú, sú to finančné dopady, o ktorých nemáme akosi jasnú predstavu.

Ďalej by som povedala poslednú informáciu, ktorá možno je najmenej potešiteľná. V časti B/ čl. I ods. 2 memoranda je garantované, že v tejto novej budove, v tzv. bielom slonovi, ako ju nazvali, užívanie budovy divadla pre umelecké telesá je garantované len na 20 rokov. Nie je tam zmienka o povinnosti uzavrieť novú zmluvu v obdobnej lehote, nie je tam zmienka, či sa zachová využívanie tohto telesa pre umelecké záujmy, pre kultúru a podobne. Myslím, že takáto cesta je pre každého kultúrne cítiaceho človeka neprijateľná, pretože 20 rokov možno z hľadiska nás, ktorí tu sedíme, je dlhá doba. Ale z hľadiska kultúrnych záujmov slovenského národa je to čas, ktorý rýchlo uplynie. A neskôr môžeme urobiť pre našu slovenskú kultúru nášľapnú mínu, ktorú budú budúce generácie ťažko riešiť.

Vážené dámy, vážení páni, ako vidíte, nezamerala som sa na ekonomické otázky, nehovorila som emotívne, hovorila som z hľadiska právnika. A osobne som presvedčená, že z troch alternatív cesty nie je výhodná ani jedna, pretože podpísanie memoranda nepovažujem za rozumné, nikdy by som ho nepodporila. A myslím, že aj naša verejnosť chápe, že v podstate rozpracovaná cesta je vlastne odovzdanie novostavby Slovenského národného divadla cudziemu, komerčnému vlastníkovi. Ba dokonca niektoré komunity našej spoločnosti v stave rozhorčenia obrátili sa už aj na Generálnu prokuratúru, myslím, že to boli Únia slovenských novinárov seniorov a spoločnosť Slovakia Plus, ktoré požiadali Generálnu prokuratúru o preskúmanie tejto záležitosti. Ja verím, že nebude musieť zakročovať prokuratúra, že nedôjde k podpísaniu tohto memoranda a že spoločnými silami majúc na zreteli záujmy našej kultúry nájde sa riešenie, ktoré bude dobrým riešením pre rozvoj slovenskej kultúry v budúcnosti. Vážené dámy, vážení páni, ja vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Henzélyová, pripraví sa pán poslanec Muňko.

I. Henzélyová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, žijeme vo svete techniky, nových technológií, náš svet sa zmenšil a všetko okolo nás sa zrýchlilo. Hovoríme o odcudzení človeka, o strate ľudskosti, o uprednostňovaní materiálneho pred morálnym. Dnes sa viac ako kedykoľvek predtým pýtame: Mať alebo byť? Ak chceme porozumieť problémom kultúry, chceme vlastne porozumieť nesmierne zložitému problému, zmyslu života človeka na zemi, kvalite jeho života, túžbam a obavám, hovoríme o samotnej existencii človeka. Ten je zasadený v určitom prostredí a v určitom čase. Ako sa mu žije? Je spokojný? Po čom túži a čoho sa obáva? Čo vytvára podmienky nášho života? Naša prosperujúca spoločnosť, veda, zdravie, bezpečnosť, luxus prevyšujúci možnosti kráľov v minulosti? Všetky tieto možnosti, ktoré samy osebe vôbec nie sú zlé, neurobili človeka ľudskejším a slobodnejším, ale zmanipulovaným a zneužitým. To, čo mohlo byť požehnaním, je často prekliatím.

Táto vláda začala realizovať odvážne a nevyhnutné reformy. Zdalo by sa, že kultúra nie je prioritou vlády, ale budúcnosť a rozvoj kultúry s reformami v ekonomickej a sociálnej oblasti priamo súvisia. Čím väčšie percento HDP sa nám podarí vyprodukovať, tým väčšie percento budeme môcť do kultúry neskôr dať.

Sú pravdivé obe tvrdenia, aj to, že štát musí na kultúru vynakladať financie, a aj to, že kultúra si na seba musí zarobiť. Nikto z tejto vlády nie je taký zaslepený a barbarský, aby si neuvedomoval, že kultúra je to, čo nesie a zachováva genetickú informáciu národa, čo musí byť chránené a zachovávané pre prítomnosť, ale i pre budúcnosť. Megalomanská stavba z čias komunizmu je, dúfajme, poslednou príťažou, s ktorou sa musíme popasovať, aby nám, obrazne povedané, celý rezort nestiahla na dno.

Je jasné, že ak sa neprijme racionálne riešenie, ktoré predpokladá dobudovanie novostavby a jej prevádzkovanie za účasti súkromného investora a ktoré mu zároveň zabezpečí aj realizáciu pôvodného zámeru, účinkovanie súborov SND za dohodnutých podmienok, tento problém sa bude odsúvať a bude nás stáť veľa peňazí. Je veľmi jednoduché kričať, že štát musí dať peniaze. Ale pýtam sa: Komu ich vezmeme? Ak by sme aj našli financie na dobudovanie novostavby, pýtam sa, kde každoročne vezme tento štát na prevádzku obrovského priestoru, kde podľa odhadov by malo pracovať okolo 380 zamestnancov, čo by neboli zamestnanci pôvodného SND, ale ďalší ľudia navyše, ktorých by bolo treba platiť, pripočítajme si vodné, stočné, energie a tak ďalej Tie odhady, o ktorých sa tu už hovorilo, sa odhadujú na 400 mil. až 500 mil. ročne. Ale počuli sme aj vyjadrenia, že by to mohlo byť len okolo 100 mil. Ale ak dnes na prevádzku SND dávame okolo 380 mil., ako by mohla prevádzka v gigantických priestoroch novostavby byť lacnejšia? Ani najlepšie fungujúce ekonomiky by si nedovolili živiť dve budovy tak, ako to navrhuje časť umeleckej obce, historickú budovu a pre väčšinu Slovákov budovu skutočného Národného divadla a novostavbu z čias komunizmu, s ktorou by aj komunistický režim mal problémy, aj keď pán Dvorský si myslí opak.

V médiách počúvame vyjadrenia časti umeleckej obce, ktorá volá po záchrane Slovenského národného divadla. Ja sa k tomu pripájam. Aj ja chcem zachrániť Slovenské národné divadlo na Hviezdoslavovom námestí. Umelci a nielen oni, ktorí sú za dostavbu a prevádzku súkromným investorom, nevidia nič zlé na riešení, ktoré sme navrhli. Títo sa oprávnene obávajú, že ak nezvíťazí zdravý rozum, aj to málo, čo štát na kultúru v celej republike vynakladá, sa sústredí do Bratislavy, do budovy, ktorú si nikto nebude ctiť ako národnú, pretože národná nikdy nebola a zvyšok tzv. živej kultúry odíde na večný odpočinok.

Dovoľte mi parafrázovať príklad, ktorý použil H. R. Rookmaaker vo svojej knihe Moderné umenie a smrť kultúry. V britských mienkotvorných novinách bola uverejnená karikatúra, na ktorej bola budova kubistického tvaru s abstraktnou maľbou na stene. Text znel: "Čím racionálnejšia budova, tým iracionálnejšia maľba." Tá naša racionálna budova je pomaľovaná iracionálnymi obrazmi, ktorým chýba výpovedná sila.

Emócie, vášne a ľudové heslá o záchrane toho, čo zachraňovať netreba, len vnášajú zmätok a napätie do aj tak ťažkej situácie, v ktorej sa naša kultúra nachádza. Dajme priestor konštruktívnej diskusii a argumentom.

Na záver malé zhrnutie. ANO bola vždy proti predaju novostavby a sú na to písomné dôkazy, nahrávky z rokovaní vlády, a je proti jej predaju. Naše riešenie zachráni dve miliardy korún, dostavia budovu a zabezpečí účinkovanie súborom SND. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Mikuš Tibor, pán poslanec Žiak, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Cuper, pán poslanec Lintner. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa Tóthová bude prvá mať slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja veľmi chápem nie jednoduchú situáciu pani poslankyne Henzélyovej, keďže je z politického subjektu, z ktorého sú obaja ministri. Ale sa nechcem k tomu jej zornému uhlu vyjadriť.

Ale rada by som povedala, že skutočne sú neopodstatnené obavy aj určitým navodzovaním nepravdivej situácie, keď tvrdíme, že dostavba vezme financie regionálnym divadlám. Vážení, tie sú financované cez vyššie územné celky. Tam je schválená príslušná časť financií a tu idú financie nie cez vyššie územné celky. Takže, prosím vás pekne, nehovorme tieto argumenty, pretože neodrážajú pravdu.

A ja si myslím, tak ako sa našli peniaze na iné, môžu sa nájsť peniaze aj na dostavbu tejto budovy, pretože kto sleduje situáciu, vidí, že už určité nadácie zo zahraničia ponúkli príspevok. A zároveň ponúkli, myslím, 200 mil. ročne na prevádzku tohto kultúrneho stánku, pretože sú vo svete spoločnosti, ktoré si uvedomujú význam kultúry pre vzájomné spolužitie jednotlivých národov a určitý vyvážený vývoj v svetových štruktúrach.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikuš.

T. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Ani ja nezávidím úlohu pani poslankyne Henzélyovej a zastavím sa pri niektorých jej konštatovaniach. Prvé z nich je, či mať alebo byť. Ja som presvedčený, že mať Národné divadlo je súčasťou dôstojného bytia a žitia. Druhá vec je, vaše vyjadrenia o iracionalite prístupu k tomuto projektu, prístupu, ktorý volá po, pokiaľ možno, čo najlepšom dodržaní pôvodného zámeru, určite nesvedčia o racionalite. Druhá vec je, dialóg že nebol, nie je chybou poslancov. To je úloha exekutívy. Takže dialóg mal byť s odborníkmi. A keďže nebol, no tak suplujeme, nahrádzame činnosť jednotlivých rezortov alebo konkrétne jedného rezortu. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Žiak.

R. Žiak, poslanec: Ďakujem pekne. Pôvodne som myslel, že sa poďakujem pani kolegyni za tie úvodné slová, pretože som s nimi veľmi súhlasil alebo, môžem povedať, sa stotožnil s tým, čo povedala. Vidieť, že sa venuje kultúre aj profesionálne ako ja, ale skôr potom ma mrzí teraz, že pokračovala ďalej a sa pustila na tú pôdu ekonomickú, tam nie som doma ani ja, dá sa povedať. Ale ja by som bol rád, keby ste prenechali iným odborníkom túto tému, či najsilnejšie ekonomiky sveta majú na to, aby dve také budovy mali alebo nemali. Táto téma asi sa nehodí pre vás. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pani poslankyňa hovorila najmä o financiách na dostavbu budovy a na prevádzku Národného divadla. Chcem pripomenúť pani poslankyni, že to bola predchádzajúca vláda, ktorá rozhodla, že divadlo dostavia. Dala si to do svojho programu. A vtedy to občania aj pozitívne prijali a kvitovali. Teda vláda zložená z tých strán, ktoré aj dnes sedia vo vláde, dala v minulom volebnom období okolo 2 mld. Sk na dostavbu divadla. To, že sa nechala zavádzať, sme tu už počuli. Chcem sa spýtať ešte raz, kým sa nechala zavádzať a prečo sa nechala zavádzať a prečo dnes rozhodla tak alebo je rozhodnutá toto divadlo, ktoré chcela dostavať a odovzdať občanom, dnes predať. Z akých dôvodov? Chcem povedať, že ak teda štát nenájde peniaze na dofinancovanie tejto budovy, musí verejnosť nadobudnúť presvedčenie, že si to niektorí členovia vlády už v minulom období dopredu pripravili na skrytú privatizáciu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, obhajovať možno akúkoľvek politickú ohavnosť a v tomto parlamente sa už tak nie raz dialo. Predaj Národného divadla pokladám za takú politickú ohavnosť, ktorá sa deje v tomto štáte, v tomto národe. A vy ste sa dali na obhajobu tejto politickej ohavnosti, čo už nepokladám vo vašom veku za príliš dobrý štart do politiky, pretože ide o obhajobu čisto individuálnych záujmov pána ministra, ktorý si osobuje okrem práva riadenia rezortu hospodárstva, ktorému zrejme asi ťažko rozumie, aj právo riadiť rezort kultúry, pretože sa mu zdá, že by bolo rozumnejšie začať asi podnikať opätovne tam, kde aj podnikať začal. Takže vy vlastne obhajujete individuálne záujmy svojho šéfa straníckeho na úkor záujmov tohto národa, tejto spoločnosti, lebo tu nejde o národ v zmysle pokrvnom, ale o národ ako štát, pretože sme sa konštituovali pred 13 rokmi takto a všetci sme sa chtiac-nechtiac, či sa cítime alebo necítime byť Slovákmi, ocitli v tomto národnom spoločenstve, ktoré si má v zjednotenej Európe obhajovať práve to, čo je mu najvlastnejšie, národnú kultúru.

A ak vy tu budete stavať na tom, že tá budova bude ukrajovať z regionálnych záujmov, tak je to ešte väčšia politická ohavnosť, pretože s tým sa kalkulovalo, že sa postavia regióny proti Bratislave, aby sa nám lepšie sprivatizovala táto budova a postavili na tom sme svoju existenciu. Regióny a regionálne záujmy sú financované úplne iným spôsobom, štátna kultúra alebo, ak chcete, národná kultúra je financovaná tiež... (Prerušenie rečníka časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lintner.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Už viackrát som chcel reagovať na vystúpenia poslancov a teraz mi pani poslankyňa ponúkla znovu túto motiváciu, a síce na ten prívlastok národný, ktorý sa teraz v rámci tejto schôdze tak veľmi aktívne používa vo vzťahu k novej budove. No viete, mám pocit, že tuto vaša argumentácia je trochu falošná, pretože ako pri všetkej úcte, dneska pán poslanec Čaplovič ponúkol aj historický exkurz, ja osobne a, myslím, aj vy budeme vždy považovať za národnú a za Národné divadlo historickú budovu na Hviezdoslavovom námestí. Proste to tak je. Ja som prvýkrát v nej bol ako osemnásťročný mladík, skláňam sa pred vami majstre Chudík. A tlieskal som pánu Chudíkovi vo Hviezdoslavovom divadle, tlieskal som mu na Malej scéne, Petrovi Dvorskému som tlieskal v tej budove na Hviezdoslavovom námestí. A tú budem považovať za Národné divadlo. A vo vzťahu k tejto budove, o ktorej dnes hovoríme, je to falošná argumentácia. Proste možno ja neviem za päťdesiat rokov ju bude možno niekto považovať za národnú, ale v tejto chvíli mi to nehovorte. Ide o istú scénu a, ja hovorím, ide o zlepšenie podmienok. Áno, som za zlepšenie podmienok pre hercov, ale to, čo povedal aj pán poslanec Jasovský, možno malo to smerovať všetko k tomu zlepšeniu podmienok v tých historických budovách. Ale nehovorte, že to považujete za národné. Považujem to za falošnú argumentáciu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Pán poslanec Muňko vystúpi, pripraví sa pani poslankyňa Rusnáková.

Ospravedlňujem sa, pán poslanec, o slovo požiadala predkladateľka pani poslankyňa Martináková. Ospravedlňujem sa, prosím.

Z. Martináková, poslankyňa: Prepáčte, prosím, ja som požiadala o slovo. Pán podpredseda povedal, že po faktických poznámkach to bude. Ja len chcem povedať, lebo pani poslankyňa poukázala podľa mňa veľmi správne na to, keď budeme lepšie ekonomicky prosperovať, ako bude vyšší HDP na kultúru, fakty k dnešnému stavu, pretože to je veľmi dobrá poznámka s tým akurát, že to bolo povedané, že malo by to tak byť, ale dnes to tak nie je, aby nám to bolo jasné. Dnes vynakladáme 0,6 % HDP na kultúru, čo je približne jedna tretina celoeurópskeho priemeru, prosím. A ešte by som doplnila to jednou informáciou, že vláda schválila pred istým časom návrh Stratégie štátnej kultúrnej politiky, jeden materiál, ktorý pôvodne predtým, ako išiel do vlády, obsahoval aj záväzok, aby sa do roku 2010 zvýšil objem, percento vynakladaných na kultúru z HDP na 1,8 %. A práve táto veta, táto časť bola z tohto materiálu vypustená. Takže ja sa len prikláňam k tomu, aby to tak bolo, aby sme si tie kritériá stanovili.

Ešte malá poznámka k tomu, že keď tu urobíme veľké reformy, bude aj na kultúru. Okrem toho, že to vychádza z takého marxistického chápania, že nech je najskôr základňa a potom nadstavba, ktoré je nesprávne, nepravdivé, prežité a s ktorým nesúhlasím a s ktorým som nikdy nesúhlasila, vždy bola prvá idea, nápad, talent a až potom matéria, teda okrem týchto vecí by som chcela poukázať na niečo, čo sa tých reforiem dosť týka. Myslím si, že reformy by sa mali týkať všetkých a dokonca aj politických strán. A uvediem údaj, ktorý som si odniesla minulý týždeň z konferencie Aliancie na podporu fair play, ktorá bola celá venovaná financovaniu politických strán, myslím, že tento údaj je veľmi zaujímavý, oproti tomuto volebnému obdobiu, teda týmto rokom 2004 až 2006 sa v budúcom volebnom období v rokoch 2006 až 2010 zvýšia prostriedky na financovanie politických strán o 534 mil., prosím, takže keď reformy, tak všade. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Henzélyová a pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.

Ako prvá je pani poslankyňa Henzélyová.

I. Henzélyová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja som nestihla reagovať na faktické poznámky svojich kolegov. Môžem teraz?

V. Veteška, podpredseda NR SR: Nie.

Pani poslankyňa Bollová.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, keď ste vystupovali v mene predkladateľa, chcem sa vás len dotknúť trošičku, mám taký dojem, že ten marxizmus ste tuná spomenuli neadekvátne v tejto chvíli, pretože ak už teda o ňom pochybujete, ja nehovorím, že je svätý, to si ani my nemyslíme, len by som sa vás chcela spýtať, kde vznikajú idey, prosím vás. Pokiaľ viem dobre, tak vznikajú v mozgu a mozog je matéria. Takže mohli by sme o tom dlho diskutovať. Ak u vás vzniká idea bez hmoty, tak potom si to neviem vysvetliť. Ďakujem, to je všetko.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja som musel dodržať rokovací poriadok, ale, samozrejme, nebudeme tu brať nikomu násilím slovo. Zapnite mikrofón pani poslankyni Henzélyovej. Ja som dával pozor, či sa prihlásite s reakciou na faktické poznámky. Ale, prosím, buďte pozornejšia, dobre? Nech sa páči.

I. Henzélyová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za veľkorysosť. Chcela by som poďakovať všetkým, ktorí reagovali na moje vystúpenie, zvlášť pánovi Žiakovi. A chcela by som povedať, že to nebola kalkulácia s tým, že poviem, že bude menej na regionálnu kultúru alebo na východ, na celú republiku, čo sa týka kultúry, je to prirodzené. Hovorím za umelcov Spiša, Košíc, Prešova a iných. To, že hovoríte, že financovanie regionálnej kultúry ide zo samosprávy, je prirodzené. Len odkiaľ do tej samosprávy prichádzali doteraz peniaze? A keď sa počíta s viaczdrojovým financovaním kultúry v budúcnosti, je len prirodzené, že štátne zdroje vždy budú rozhodujúce pre kultúru.

A chcela by som uviesť, že áno, je málo peňazí z HDP vynakladaných na kultúru. Ale skutočne, kým jedna a jedna sú dva, tak kým nemáme vyprodukovaný objem peňazí, ako ho môžeme spravodlivo rozdeliť?

Ja súhlasím hlavne s vystúpeniami pani Podrackej, pani Martinákovej, ktoré sa viacej venovali situácii v kultúre na Slovensku. A myslela som, že bude viacej vystúpení k tejto téme, pretože mali by sme sa v rámci novostavby divadla venovať viacej tomu, akí sme alebo akí nie sme kultúrni, kde to hapruje a ako zvýšiť a zlepšiť podmienky pre rozvoj našej kultúry, v interakcii s ekonomickými podmienkami, samozrejme. Ďakujem veľmi pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ešte pre poriadok sa opýtam: Pani poslankyňa Martináková, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie.

Tak v rozprave bude teraz definitívne pokračovať pán poslanec Muňko a pripraví sa pani poslankyňa Rusnáková.

D. Muňko, poslanec: Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, keď sa táto schôdza pripravovala, tak som si dal toľko námahy, aby som pozrel zmluvy, ktoré boli uzavreté predtým nielen z hľadiska posledného memoranda. Išiel som do análu. Vláda pána predsedu vlády Dzurindu, keď nastupovala v roku 1998, si dala do svojho volebného programu dostavbu Národného divadla. Vyčlenila na to prostriedky. Tieto prostriedky boli preinvestované, bola prerobená dokumentácia. Pozrel som sa do zmlúv a do dokumentácie, ktorá bola ešte robená za bývalého ministra pána Hudeca, a potom nadväzne na ďalšie zmluvy. Samozrejme, keby tu bol právny štát, museli by byť braní ľudia na zodpovednosť. Mám takisto výhrady aj k zmluve, resp. memorandu týkajúcemu sa Truthheim Invest, kde sú popísané veci, ktoré, si myslím, dokazujú, že ten kto zmluvu pripravoval, ju nemôže podpísať. Ak ju podpísal, tak chcem povedať, čo sa za touto zmluvou skrýva. A vzhľadom na to, že vláda hovorí, že riadi, mala by mať dostatok informácií. A som presvedčený, že Slovenská informačná služba, ktorá je platená z daňových poplatníkov, má dostatok informácií o tejto firme, ktorá bola založená, kedy bola založená, aký má majetok, kto sa za touto firmou skrýva. Prosil by som výbor pre obranu a bezpečnosť, keby požiadal pána riaditeľa Pittnera, aby predložil správu, majú ju tam, zistí sa tak, čo sa za touto firmou skrýva a kde je táto firma založená.

Chcel by som ale poprosiť pána podpredsedu vlády, tuná pána Ing. Mikloša, pretože som presvedčený, že nájde tých 500 mil. korún, aby sa Národné divadlo dostavalo.

Bolo tu moc povedané, nechcem sa opakovať, pokiaľ sa týka tých vecí, ktoré tu boli. Ale apelujem na vás, páni poslanci z koalície, na vašu česť a vôbec apelujem na túto poslaneckú snemovňu, aby zaviazala vládu, aby našla tie prostriedky, ktoré treba, netreba ich viacej ako 500 mil. korún, netreba sa báť, čo bude stáť réžia a náklady tohto divadla, čo budú stáť energie, čo budú stáť mzdy, aby toto Národné divadlo mohlo fungovať. Som presvedčený, že tak ako Palác kultúry v Prahe sa uživí, že aj pod divadelnou obcou sa uživí Slovenské národné divadlo, ktoré bude dostavané. A verím pevne, že ak vláda nenájde prostriedky, že tak slovenský národ raz bude hodnotiť toto rozhodnutie, že sme neboli schopní dostavať tento kultúrny stánok. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Lintner. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Ľ. Lintner, poslanec: Ja len krátko, lebo, pán poslanec Muňko, ponúkli ste v tej vašej jednej poznámke to smerovanie, ktoré spomína aj ten variant, o ktorom diskutujeme. Ak vy poviete, že ak sa uživí Palác kultúry v Prahe, tak sa uživí aj to. No ale tak načo je využívaný Palác kultúry v Prahe? Kde vystupuje scéna Národného divadla? (Reakcia z pléna.) Ale načo je využívaný? Len to sa pýtam. Čiže Národné divadlo v Prahe vystupuje v budove historickej, v budove Národného divadla. To je všetko.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Rusnáková, pripraví sa pán poslanec Žiak.

E. Rusnáková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte mi, aby som vystúpila k tejto téme ako poslankyňa, ktorá štyri volebné obdobia hlasovala spolu s ostatnými za štátne rozpočty, v ktorých figurovali aj položky ohľadom Slovenského národného divadla. Nie je mi teda jedno, ako k tejto téme pristupujeme. A myslím si, že nikto z nás tu nevystupuje s úmyslom poradiť nedostavať Slovenské národné divadlo. Rokujeme o tom, za akých podmienok, za akých okolností, s akým memorandom vystúpiť na verejnosť a spolupracovať so zahraničným investorom, príp. domácim investorom, ktorý by pomohol túto kauzu a finančné problémy, o ktorých hovoríme, riešiť.

Vrátim sa teda k niektorým sumám, o ktorých aj v médiách vychádzali rôzne vysvetlenia, pretože išlo nielen o odhady, ale často aj o rozdielny výklad. Poslanecký prieskum, ktorý sa uskutočnil, vlastne aj nám poslancom v mnohom ozrejmil súvislosti, ktoré nie vždy od začiatku boli vykladané spôsobom takým, aby "neiritovali" verejnosť. Ohľadom dostavby novostavby Slovenského národného divadla treba povedať, že ak hovoríme približne o 800 mil., z tejto sumy je potrebné na dokončenie stavebnej časti vrátane umeleckých diel asi 405 mil. korún, všetko ostatné by sa týkalo technologickej časti a časti, ktorá súvisí s DPH. Čiže skutočná čiastka na dokončenie stavebnej časti Slovenského národného divadla je 405 mil., a nie 800 mil., tak ako to niektorí deklarovali na začiatku tejto diskusie. Vždy bude dobré si tieto čiastky "očistiť" od tých položiek, ktoré nesúvisia priamo s výkonom stavebnej a technologickej časti.

V októbri roku 2003 sme prvýkrát vo výbore rokovali o tejto téme. Mám to šťastie, že môžem povedať, že som vtedy deklarovala riešenie, ku ktorému sa v podstate pomaly prichádza. A to bolo riešenie, aby vláda hľadala investora, pomocou ktorého sa novostavba bude môcť dokončiť. Deklarovala som aj názor, že by bolo vhodné začať rozmýšľať nad tým, aby sa Slovenské národné divadlo napr. podľa vzoru Divadla vo Viedni transformovalo na akciovú spoločnosť a aby vlastne na tejto báze sme začali uvažovať aj o alternatíve, že prevádzku bude zabezpečovať Slovenské národné divadlo buď ako samostatný akcionár, alebo spolu s niekým ďalším. Otázka prípadného zahraničného investora teda prichádza do úvahy pri dostavbe, ale, samozrejme, najmä pri prevádzke.

Vo výbore som deklarovala názor, že hlavným problémom nie je ani tak dostavba Slovenského národného divadla, ale jeho prevádzka. Ja som si vtedy myslela, že ministri, ktorí sú prítomní, budú tento môj názor rozporovať, a bola som vlastne príjemne prekvapená, že ministri slovenskej vlády deklarovali, že naozaj je hlavný problém v prevádzke.

Mnohé vystúpenia, ktoré tu odzneli, sa týkali najmä čiastok, o ktorých je potrebné hovoriť ohľadom prevádzky. Najprv zaznela čiastka, že ide približne o 800 mil. korún. Treba však povedať, že nikto vlastne verejnosti nepovedal, že hovoríme o odhade, ktorý sa týka roku 2008. A v tomto odhade je zase niekoľko položiek, ktoré ak odpočítame od celkového príspevku štátu, ktorý by bol potrebný, tak vlastne až potom dôjdeme k akejsi čistej čiastke, ktorá je potrebná na prevádzku novostavby Slovenského národného divadla. A dovoľte mi teda povedať, ako táto čiastka v roku 2008 by odhadovo mala vyzerať. Tých spomínaných 800 mil. je teda príspevok štátu, z čoho približne 266 mil. sú len odpisy. Z položky je ešte nutné odpočítať okolo 354 mil. korún, ktoré by išli na prevádzku historickej budovy Slovenského národného divadla plus Divadla Pavla Országha Hviezdoslava plus administratívnych budov, ktoré slúžia riaditeľstvu alebo vedeniu Slovenského národného divadla. Potom sa môžeme v roku 2008 dostať k položke, ktorá je vo výške približne 190 mil. korún. A tam je skrytá tá "čistá" čiastka na prevádzku novostavby Slovenského národného divadla. Ale podčiarkujem, je to bez odpisov (266 mil.). Ak hovoríme o tom, že v roku 2006 by novostavba mohla byť prevádzkyschopná a mohla by začať fungovať, vychádzam z údajov, ktoré poskytlo samotné Slovenské národné divadlo a ministerstvo kultúry: Potom vychádzame z čiastky približne 680 mil. korún, v ktorej 184 mil. korún sú len odpisy. A zase ak z nej odpočítame čiastku, ktorá by mala ísť na prevádzku historickej budovy, dostávame sa v roku 2006 približne k finančným prostriedkom vo výške 140 mil. korún. Preto niektorí ministri hovorili o čiastke okolo 400 mil. korún potrebných na prevádzku, lebo, samozrejme, pripočítali k nim odpisy, ktoré vyplývajú zo zákona.

Ak by som sa teda ešte mohla vrátiť k názoru samotného ministerstva kultúry, treba povedať, že ministerstvo kultúry považovalo za optimálne riešenie dostavbu za štátne peniaze a tender na prevádzkovateľa budovy.

Dovoľte mi povedať, aká je moja predstava, alebo moja verzia, ktorú som sa snažila prezentovať aj na zasadnutí výboru v októbri 2003, aj v znalosti nových informácií poslaneckého prieskumu na poslednom zasadnutí výboru. Predpokladám a dúfam, že dôjde k verejnej súťaži s novými podmienkami. Predpokladám, že bez zahraničného alebo domáceho investora nebude môcť byť Slovenské národné divadlo dostavané a nebude môcť fungovať jeho prevádzka bez tejto pomoci. Myslím si, že nové podmienky by mali vyplynúť aj z toho dôvodu, že niektoré analýzy Memoranda o porozumení, ktoré hovorí o podmienkach a okolnostiach spolupráce s investorom, sú v niektorých prípadoch nedotiahnuté alebo potrebujú ešte ďalšie upresnenie, ďalšie dobudovanie podmienok, ktoré by tam mali byť. Určite teda treba v komisii, ktorú zriadil pán minister, rozhodnúť nielen o tom, ktorá verzia bude dobrá, ale aj o tom, či odporúčajú nové podmienky alebo či treba zostať pri podmienkach, ktoré sa predpokladajú pre Truthheim. Súčasne navrhujem, a tým by som pána ministra k tomu aj vyzvala, aby sa spravila aj ekonomicko-právna analýza v súvislosti s novými podmienkami, ako by malo nové memorandum vyzerať a aké budú konkrétne zmluvy, ktorými sa memorandum naplní. Práve kvalita budúceho memoranda a budúcich zmlúv môže upokojiť nielen umeleckú obec, ale aj verejnosť a, samozrejme, aj poslancov Národnej rady, ktorí tu diskutovali. Súčasne by som chcela povedať, že podľa môjho názoru je menej výhodná verzia dostavby z prostriedkov štátneho rozpočtu a za najhorší variant považujem variant konzervácie budovy a ponechanie rozhodnutia až na ďalšie volebné obdobie a na ďalšiu vládu.

Dovoľte mi povedať niekoľko slov aj k zámerom, ktoré prezentoval Truthheim. Je možné z memoranda vyčítať, že z deklarovaných 800 mil. investícií dve tretiny pravdepodobne nesúvisia s divadlom, to znamená, že hodnota pozemkov, ktoré dostane alebo by mal dostať, je vyššia ako investícia do divadla. Argumentuje sa, že ak sa investuje zo strany tohto investora do divadla 800 mil., v skutočnosti istú sumu investuje investor aj do vlastného projektu, pretože na skolaudovanie opery, holopriestoru činohry a časti verejných priestorov treba 300 mil. korún. Opera, ktorá je dokončená na 95 %, je skutočne investíciou, ktorá už nepotrebuje výraznejšiu finančnú injekciu na dokončenie. V celej budove sa nachádzajú divadelné technológie za 1 mld. korún, z toho približne 400 mil. korún je v činohre, v ktorej tieto priestory budú v prípade prestavby nevyužiteľné a budú musieť byť demontované. Čiže z týchto 400 mil. investovaných korún nebude žiadny úžitok. Vrátim sa na začiatok. My dnes pri dostavbe hovoríme práve o 400 mil. korún, ktoré nám chýbajú na dostavbu samotnej budovy. Technická prevádzka s médiami by ročne stála 35 mil. korún. Čísla, ktoré sa uvádzajú v súvislosti s prenájmom, naozaj nie sú obsiahnuté ani nemôžu byť obsiahnuté v štátnom rozpočte 2005, ale ak teda štát uvažuje o nejakom prenájme, mali by byť v štátnom rozpočte na ďalší rok. Otázka však znie, či by memorandum nemalo byť pripravené a zmluvy by nemali byť pripravené tak, aby boli výhodnejšie pre štát a pre Slovenské národné divadlo, aby sa vôbec nemuselo počítať s nejakým nájmom.

Dovoľte mi na záver povedať, že okrem troch alternatív, ktoré boli zverejnené, samozrejme, existujú ešte viaceré alternatívy, medzi nimi aj alternatíva, ktorú predložilo vedenie Slovenského národného divadla. Táto alternatíva hovorí o tom, že vedenie Slovenského národného divadla by si vedelo predstaviť, aby sa pripravili nové súťažné podmienky pre verejnú súťaž. Jej výsledok by mal zaručiť dokončenie financovania budovy a jej budúcej prevádzky pri zachovaní kapacít určených pre divadelné umenie.

A tu jedna poznámka, záverečná, k Slovenskému národnému divadlu. Slovenské národné divadlo už dlhšiu dobu zastávalo názor, že by chcelo byť v novostavbe Slovenského národného divadla za takých okolností, že by si ponechalo aj historickú budovu, aj Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava, aj ostatné zariadenia, budovy, ktoré má vo svojej správe. Myslím si, že toto stanovisko Slovenského národného divadla je neudržateľné, pretože len zvyšuje príspevok zo štátu a finančnú náročnosť na prevádzku budov a zariadení. Myslím si, že aj Slovenské národné divadlo bude musieť predložiť alebo by malo pripraviť takú alternatívu na rokovania v komisii ministerstva kultúry, ktorou preukáže istú dobrú vôľu zbaviť sa správy takých budov, ktoré životne nebude potrebovať na svoju existenciu v novostavbe Slovenského národného divadla, myslím napr. aj na administratívne budovy, ktoré dnes Slovenské národné divadlo spravuje. Ďakujem pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Jarjabek, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.