P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 132 za, 3 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

Návrh sme schválili.

Panie poslankyne, páni poslanci, tým sme odhlasovali všetky doteraz prerokované body 36. schôdze Národnej rady. Chcem poprosiť členov poslaneckého grémia, aby sme sa zišli hneď teraz na rokovaní poslaneckého grémia, avšak počas rokovania budeme pokračovať v prerokúvaní ďalších bodov programu 36. schôdze. Zvolávam poslanecké grémium.

A poprosím pána poslanca Buriana, ktorý je navrhovateľom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 997, aby predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil. (Veľký ruch v sále.) Poprosím poslancov o pokoj v rokovacej sále. Páni poslanci!

Nech sa páči, pán poslanec Burian. Pán poslanec Jarjabek.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 997.)

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Zistili sme na výpise z hlasovania aj s pánom kolegom Jasovským, že hlasovanie nás, teda sme boli omylom vyhodnotení v hlasovaní 12, akože sme sa zdržali hlasovania a mali sme hlasovať za. Takže bol by som rád, keby sme toto zobrali do úvahy.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov... (Sústavne veľký ruch v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prerušujem rokovanie na päť minút. Prepáčte, pán poslanec, ale v takomto prostredí sa nedá dôstojne rokovať. Vyhlasujem päťminútovú prestávku.

(Päťminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Galbavý, prosím, aby ste nevyrušovali v rokovacej sále. Poprosím aj ostatných poslancov, aby sa upokojili, zaujali svoje miesta na svojich stoličkách, otočili sa k predsedajúcemu spôsobom zodpovedajúcim dôstojnosti a poprosím pána poslanca Buriana, aby uviedol návrh zákona.

Nech sa páči, pán poslanec.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Všetci, čo ste dostali návrh zákona, myslím, že ste si prečítali dôvodovú správu, preto nie je dôležité, aby som sa dnes alebo v tejto chvíli zaoberal tým, čo je v dôvodovej správe. Skôr by som chcel podotknúť alebo upriamiť pozornosť, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na základné náležitosti, ktoré sú obsiahnuté v tomto návrhu zákona. Začnem tou druhou. Myslím si, že je dôležitejšia z pohľadu občanov. Myslím, že pri otázkach na občanov Slovenskej republiky, ktorí hovorili k vstupu do druhého piliera, bolo pre nich základným problémom bezpečnosť zdrojov, ktoré vložia do týchto súkromných dôchodkových správcovských spoločností.

Čiže začnem tou druhou časťou, kde navrhujem to, aby štát ručil vo výške 100 % vkladov občanov, tých nominálnych vkladov, ktoré vložili počas svojej doby sporenia. Tento základný alebo tento bod vychádza z hlavnej premisy, že v zmysle tohto zákona sa už porozprávalo strašne veľa nepresností aj z úst, dá sa povedať, ministerstva práce, sociálnych vecí, kde sa deklarovalo, že štát ručí 100-percentne za nominálne vklady občanov a chcem to dať na pravú mieru.

V zákone sa píše jednoznačne to, že štát ručí do výšky na základe rozhodnutia súdu a vo výške maximálne 50 % rezervného fondu. Tak ako viem, ako sa napĺňa rezervný fond, ako sa rozpúšťa, môže byť celkom pravdepodobné, že v tomto rezervnom fonde bude veľmi málo prostriedkov alebo nebudú dostatočné prostriedky aj na základe toho, ak by súd rozhodol v plnej miere odškodniť túto správcovskú spoločnosť alebo Sociálna poisťovňa by mala záväzok odškodniť túto správcovskú spoločnosť v prípade zlyhania mechanizmov, ktoré dbajú alebo majú dbať nad kontrolou nad týmito správcovskými spoločnosťami, pokiaľ sa to týka Úradu pre finančný trh, eventuálne zlyhanie depozitára. Čiže myslím si, že je to, čo navrhujem, je len ničím iným len deklarovaním toho, čo všeobecne sa prezentovalo širokej verejnosti, že štát ručí v plnom rozsahu v prípade, poviem to v zjednodušenej podobe, defraudácie peňazí v týchto správcovských spoločnostiach. Čiže dávam do pozornosti, že toto je prvým a vážnym predpokladom na to, aby sme týchto občanov upokojili vzhľadom na to, že ich dlhodobé skúsenosti boli len z účinkovania povedzme v prvej kupónovej privatizácii, či to bolo v účinkovaní nebankových inštitúcií atď., kde v podstate ľudia prišli o nemalé sumy.

Druhou časťou je dobrovoľnosť tohto systému a myslím, že sa odvíja od tejto časti, ktoré som prvé spomenul. Dobrovoľnosť je postavená na tom, teda v tomto zákone je dobrovoľnosť pre tých ľudí, ktorí prvýkrát vstupujú do pracovného procesu, tým pádom sú alebo nútene vstupujú do tohto systému. Myslím si, že ak im nedáme dostatočnú bezpečnosť, je dosť, by som povedal, nie zmysluplné, aby sme týchto ľudí nútili do vstupu do kapitalizačného piliera. A preto si myslím, že aj dobrovoľnosť týchto ľudí alebo dobrovoľnosť tohto systému, pokiaľ nie sú zabezpečené stopercentné garancie štátu v prípade defraudácie peňazí v týchto spoločnostiach, je rozumné, aby občan alebo ten prvonastupivší mladý človek si mohol rozhodnúť, či zoberie na seba tieto riziká, alebo teda zostane v priebežnom systéme.

Ja na margo tej dobrovoľnosti, o ktorej sa už dosť popísalo v novinách, myslím, že dnes sa názor ministerstva práce, sociálnych vecí a ministra pána Kaníka troška rozchádza s tým, čo bolo a čo deklaroval pri vystúpení v prípade jeho odvolávania, kde jasne deklaroval, že nemá problém s tým, aby dobrovoľný systém bol na Slovensku zavedený. Dokonca odcitujem presne z jeho vystúpenia v Národnej rade Slovenskej republiky, citujem: "Nemám žiadne problémy ani s tým, že by sa druhý pilier stal dobrovoľný aj pre tých najmladších, pretože naozaj tomu systému plne dôverujem a z logiky veci vyplýva, že tak či tak väčšina z nich, tých najmladších, alebo možno aj všetci sa úplne dobrovoľne zapoja do neho tak či tak."

Čiže ja len týmto chcem dať najavo, že aj vyjadrenie pána ministra v tomto smere v rámci dobrovoľnosti bolo iné alebo je iné, ako sú vyjadrenia v tlači v posledných dňoch.

Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu.

Poprosím teraz pána poslanca Kötelesa... (reakcia z pléna) .. aha, pani poslankyňu Navrátilovú, pardon, aby Národnú radu informovala o stanovisku výboru pre sociálne veci a bývanie k predloženému návrhu poslanca Buriana. Nech sa páči.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážená Národná rada, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 49. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitostí určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Predložený návrh zákona vytvára možnosť dobrovoľnej účasti na starobnom dôchodkovom sporení. Súčasne rieši náhradu škody spôsobenú postupom správcovskej spoločnosti alebo iným konaním dôchodkovej správcovskej spoločnosti a depozitára, ktoré by boli v rozpore so zákonom. V rámci prechodných ustanovení rieši návrh zákona postup sporiteľa, ktorému v období od 1. januára 2005 do 31. marca 2005 vznikla povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam, aby sa v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh zákona, ktorý máme v tlači 997, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005.

Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu a hlásim sa do rozpravy.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Otváram rozpravu. Do rozpravy ste sa prihlásili zatiaľ vy ako jediná. Nikto iný sa do rozpravy nehlási, preto končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

Nech sa páči.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Vážené dámy, vážení páni, v týchto dňoch uplynuli dva roky od prvých vážnych diskusií o reforme dôchodkového zabezpečenia na pôde Národnej rady. V zásade bolo potrebné odpovedať na dve otázky:

Potrebuje vôbec Slovensko dôchodkovú reformu? Ak ju potrebuje, o aké princípy sa má táto dôchodková reforma oprieť?

Odpoveď na prvú otázku bola, Slovensko potrebuje reformu dôchodkového systému. A ak mám zhrnúť dôvody, pre ktoré potrebuje dôchodkovú reformu, možno povedať také tri vážne dôvody:

Predchádzajúci systém dôchodkového zabezpečenia bol nespravodlivý, pretože neexistovala vlastne nejaká užšia väzba medzi vkladmi do systému a medzi nárokmi zo systému.

Druhá vec, ktorá bola ako veľkým negatívom tohto priebežného systému, bolo ohrozenie demografickým vývojom na Slovensku. Kým v hodnotení spravodlivosti tohto systému vládol v slovenskej spoločnosti konsenzus, už v hodnotení nutnosti reformovať tento systém z dôvodu demografického vývoja nebol až taký konsenzus a skúsim zhrnúť dôvody, prečo nebol, a aj v súvislosti s týmto návrhom. Nastupujúca kohorta dôchodcov pochádza z povojnových rokov, boli to veľmi silné ročníky a generácia ich detí zopakovala ich reprodukčné správanie. Čiže moja generácia v tomto okamihu nie je ohrozená, nie je ohrozená nejakými demografickými odchýlkami. Problém je však v tom, že generácia našich detí nezopakovala toto správanie a práve generácia našich detí, teda detí z môjho ročníka alebo približne z mojich ročníkov, sú tou skupinou ľudí, ktorí sú bezprostredne ohrození výkyvmi v prírastku populácie.

Tretí dôvod, pre ktorý som ja vnímala potrebu reformovať tento systém, bola motivácia platiť odvody do priebežného systému. Ak sme mali raz nastavený systém tak, že samostatne zárobkovo činné osoby mohli upravovať svoje základy na platby do poistného, presnejšie poviem vymeriavacie základy, a keď sa do úvahy brali posledných desať rokov práce, nuž správanie bolo také, že každý sa snažil do toho dôchodkového systému vložiť čo najmenej.

Mali sme dve cesty, ktorými sa môžeme vybrať reformovať priebežný systém. Jeden systém bol založený na tom, že bude existovať priama väzba medzi vkladmi a dávkami zo systému, a druhá cesta, ktorou sme sa mohli vybrať, tak bola cesta založená na tom, že bude existovať garancia minimálneho dôchodku. Zároveň sme si boli vedomí, že zodpovednosť za ďalšie generácie musí viesť politické elity k rozhodnutiu, že prestavíme tento systém tak, aby existoval aj pilier, ktorému dnes hovoríme druhý pilier dôchodkového zabezpečenia.

Svet pozná a odskúšal 5 metód reformy dôchodkového systému:

Prvá metóda, nazývaná akási parametrická metóda, je len prestavanie priebežného systému.

Druhá metóda, nazývaná tiež chilská metóda, je založená na tom, že priebežný systém vlastne skončí svoju činnosť povedzme za obdobie 20 rokov a všetci noví poistenci vstupujú len do kapitalizačného piliera. Čiže budúcnosť je len v kapitalizačnom pilieri.

Potom je metóda, ktorou sme sa vybrali my, volá sa metóda diverzifikovaných rizík. Existuje povinná účasť v prvom pilieri, povinná účasť v druhom pilieri ako cieľový systém a na prechodný čas môžu obyvatelia tohto štátu si zvoliť, ale podmienka je, že už boli v systéme dôchodkového poistenia.

Štvrtý model je model komplementárnej reformy a to je reforma založená na tom, že váha zostáva v prvom pilieri a nízke percento ide do druhého piliera, ale opäť založené na povinnosti.

A posledná metóda, je to paralelný model reformy, keď sa občan rozhodne, že ide do jedného piliera alebo do druhého piliera, ale nemôže byť v obidvoch.

Neviem, či si pán kolega Burian uvedomuje, že jeho novela zákona č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení je prvým pokusom o zmenu metódy reformy dôchodkového systému na Slovensku. Ak by bola prijatá, potom diverzifikácia rizík, ktorú sme brali ako východisko medzi infláciou a demografickými výkyvmi, je vážne ohrozená. Táto zmena nezapadá ani do jednej z odskúšaných metód reforiem dôchodkového systému a najviac pripomína kombináciu metódy diverzifikovaných rizík a modelu komplementárnej reformy.

Ale mne nejde len o čistotu prístupu k modelu reformy. Pre mňa sú dva dôvody, prečo nemôžem podporiť zmenu metódy reformy dôchodkového systému. Dôchodkový systém musí byť nastavený tak, aby bolo možné ex ante vyhodnocovať dlhodobú rovnováhu medzi príjmami do systému a výdavkami zo systému. A zabezpečiť dlhodobú bezpečnosť dôchodkového systému je podľa mojej mienky prioritou politikov v oblasti dôchodkového zabezpečenia. A dlhodobá rovnováha, najmä jej kvalifikované odhady, sú vlastne základom pre prognózu dlhodobej bezpečnosti dôchodkového systému.

Nuž a pozrime sa na možnosť prognózovania dlhodobej bezpečnosti dôchodkového systému podľa navrhovanej novely zákona o dôchodkovom sporení. Základom pre kvalifikovaný odhad dlhodobej rovnováhy dôchodkového systému je počet poistencov, ktorí priorizujú priebežný systém dôchodkového zabezpečenia a počet občanov, ktorí diverzifikujú dôchodkové riziká medzi obidva piliere. To však znamená prognózovať postoje občanov k vlastnej dôchodkovej stratégii a to je vždy veľmi problematické. Pripomeniem tie problémy, ktoré sme mali v tomto roku len so zostavením rozpočtu Sociálnej poisťovne, kde ako najrizikovejší faktor bol práve počet poistencov, ktorí vstúpia do druhého piliera. Navyše tieto postoje sa môžu v čase meniť. Ak budú rásť mzdy rýchlejšie ako zhodnocovanie úspor v správcovských spoločnostiach, občania budú priorizovať prvý pilier. V prípade, že nebudú rásť rýchlejšie ako inflácia, v tom prípade budú priorizovať druhý pilier. Nestabilný bude tak prvý pilier, ako aj druhý pilier. To v konečnom dôsledku môže viesť k nestabilite správcovských spoločností a poklesu výnosov.

Druhá možnosť, ktorá ma vedie k veľkej opatrnosti, že sa zvyšuje možnosť vplyvu politikov na úroveň dôchodkov. Rozhodovanie mladých ľudí - a o tých ide, opakujem, práveže oni sú tou ohrozovanou skupinou, ktorej priebežný systém nemusí zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň v starobe - môže byť silne ovplyvnené rétorikou politických elít, ktoré sledujú vlastné politické ciele. Ak napríklad bude silnieť hlas o nekorektnosti správania správcovských spoločností s cieľom posilňovania váhy priebežne financovaného systému, môže to v konečnom dôsledku viesť k chudobe v starobe mnohých dnešných mladých ľudí.

Na druhej strane bezpečnosť dôchodkového systému je aj bezpečnosť vkladov občanov v dôchodkových správcovských spoločnostiach. Tu s kolegom Burianom úplne súhlasím, že spôsob, akým štát dnes garantuje vklady občanov do správcovských spoločností, je nielen nevyhovujúci, ale aj nezodpovedný. Garantovať úspory občanov do výšky 50 % zostatku rezervného fondu solidarity Sociálnej poisťovne ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o škode spôsobenej správcovskou spoločnosťou alebo depozitárom je naozaj nezodpovedné. Rezervný fond sa používa na vykrytie deficitov, najmä vo fonde starobného poistenia a fonde invalidného poistenia. Je vysoká pravdepodobnosť, že vo fonde nebude koncom kalendárneho roka nič, takže aká 50-percentná garancia? Je to len násobenie nulou.

Práve pre tento návrh chcem odporučiť pani poslankyniam a pánom poslancom Národnej rady, aby hlasovali za postúpenie návrhu novely zákona č. 43 do druhého čítania. Kto iný ako štát, ktorý má zo zákona vykonávať kontrolu činnosti správcovských spoločností, má aj garantovať vklady občanov do týchto spoločností? Neexistuje racionálny dôvod, pre ktorý by Sociálna poisťovňa mala používať svoj rezervný fond na sanovanie škôd správcovských spoločností. Veď v konečnom dôsledku na sanovanie škôd sa budú skladať občania, ktorí odvádzajú vlastné finančné prostriedky do Sociálnej poisťovne na svoje budúce dôchodky.

Myslím si, že toto je veľmi racionálny návrh, a naozaj vás žiadam, aby ste sa zamysleli nad touto garanciou, ktorá je mimoriadne dôležitá pre stabilitu dôchodkových úspor.

Ďakujem slovo.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni, bola jediná prihlásená do rozpravy. Pán navrhovateľ sa chce vyjadriť? Nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Veľmi krátko chcem povedať, súhlasím s poznatkami alebo, by som povedal, s návrhmi, ktoré pani poslankyňa v tej druhej časti uviedla, pokiaľ ide o bezpečnosť. A ja som práve preto začal vlastne svoju diskusiu o tom. Zabezpečme bezpečnosť pre týchto ľudí a potom sa môžeme baviť o dobrovoľnosti. Ale ak sme pre nich nezabezpečili bezpečnosť peňazí v druhom kapitalizačnom pilieri, je dosť ťažko nedať ľuďom tú možnosť vybrať si z rizika, ktoré teda má, alebo dať mu šancu, či teda podstúpi to riziko, alebo nie. Iba to som chcel povedať. A chcem požiadať ctené kolégium o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 36. schôdze. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

Pokračovať budeme o 14.00 hodine ďalším prerokúvaním bodov programu zaradených na 36. schôdzu Národnej rady.

Prajem vám príjemnú dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 10.02 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.04 hodine.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 36. schôdze prerokúvaním bodu programu

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.

Prosím, aby za skupinu navrhovateľov predmetný návrh zákona, ktorý prerokúvame ako tlač 998, uviedol a odôvodnil pán poslanec Madej. Nech sa páči, pán poslanec.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom obstarávaní.

Účelom navrhovanej novelizácie zákona o verejnom obstarávaní je zvýšenie transparentnosti procesu verejného obstarávania v Slovenskej republike. V súčasnosti môžeme konštatovať, že sa vo verejnom obstarávaní, v procese verejného obstarávania nadmerne a bezdôvodne používa neštandardná metóda, tzv. rokovacie konanie bez zverejnenia. Ide o priame pridelenie zákazky vopred vybranému dodávateľovi, kde obstarávatelia, vláda, ministerstvá, obce, vyššie územné celky, podniky s majetkovou účasťou štátu alebo štátne monopoly, kde sú povinné dodržiavať princípy hospodárnosti, férovosti prístupu, nediskriminácie jednotlivých podnikateľských subjektov k štátnym, verejným zákazkám. Keďže však verejné obstarávanie formou rokovacieho konania bez zverejnenia popiera všetky tieto princípy hospodárnosti, transparentnosti a keďže sa nadmerne a neúčelne využíva, skupina poslancov, za ktorú predkladám tento návrh zákona, sa rozhodla s rokovacím konaním bez zverejnenia, teda s prideľovaním priamych zákaziek, niečo urobiť, a to obmedziť v čo najväčšej dôvodnej a rozumnej miere a navyše zvýšiť a stransparentniť kontrolu, ktorá vo verejnom obstarávaní by mala byť čo najprísnejšia. Ide o peniaze daňových poplatníkov, preto si osobne myslím, že peniaze daňových poplatníkov by mali byť čo najtransparentnejšie využívané a určite nie metódou verejného obstarávania.

V súčasnosti totiž môžeme za rok 2003 konštatovať, že bolo udelených 6 000 priamych zákaziek, teda bolo uskutočnených 6 000 rokovacích konaní bez zverejnenia, čo je 45-percentný podiel na celkovom verejnom obstarávaní v Slovenskej republike. Ak teda zopakujem, že rokovacie konanie bez zverejnenia, teda pridelenie priamej zákazky, je metódou neštandardnou, mala by sa používať skôr viac-menej výnimočne, ide o príliš nadmerné číslo, ktoré navyše vytvára dôvodnú obavu z netransparentného, ba až v niektorých prípadoch korupčného správania sa subjektov vo verejnom obstarávaní.

Ak si môžeme povedať, že naším cieľom, aby vo verejnom obstarávaní sa vynakladali prostriedky daňových poplatníkov čo najhospodárnejšie a najefektívnejšie, naším cieľom je, aby ponúkané ceny za plnenia, ktoré obstarávatelia požadujú, boli čo najnižšie. Najnižšiu cenu nemôžeme predsa dosiahnuť tým, že niekoho požiadame, aby vykonal priamu zákazku. Môžeme najnižšiu cenu dosiahnuť len v prípade, ak funguje trh, to znamená, ak je tu konkurencia, ak súťažia niekoľkí dodávatelia s tým, že každý si je vedomý toho, že cenu, ktorú ponúka obstarávateľovi, musí tlačiť čo najnižšie, aby tú súťaž, verejnú súťaž vyhral. Tieto princípy rokovacie konanie bez zverejnenia popiera, a keďže sa nadmerne využíva, vzniká aj pochybnosť toho, či sa efektívne vynakladajú prostriedky, peniaze daňových poplatníkov.

Návrhom zákona sa zavádza nová povinnosť pre obstarávateľov, teda pre všetky jednotlivé inštitúcie, úrady alebo podniky s majetkovou účasťou štátu, štátne monopoly. Pri výbere metódy rokovacieho konania bez zverejnenia sa zavádza nová povinnosť, a to oznámiť Úradu pre verejné obstarávanie výber tejto metódy. Táto povinnosť musí byť splnená 14 dní vopred. To znamená, že doteraz sa Úrad pre verejné obstarávanie o uskutočnení rokovacieho konania bez zverejnenia dozvedel ex post možno 30 dní po realizácii, podpise zmluvy, keď už boli všetky finančné prostriedky dokonca aj prevedené. A týmto návrhom zákona sa snažíme dosiahnuť to, zaviesť istú formu preventívnej kontroly, aby Úrad pre verejné obstarávanie vedel o pridelení priamej zákazky 14 dní vopred.

Informácia by obsahovala identifikačné údaje obstarávateľa, opis predmetu obstarávania, predpokladanú cenu predmetu obstarávania, podmienku použitia, na základe ktorej sa obstarávateľ rozhodol verejné obstarávanie formou rokovacieho konania bez zverejnenia uskutočniť, ide o podmienky taxatívne vymedzené v § 66 ods. 1 a 2 zákona o verejnom obstarávaní.

Ďalej. Obstarávateľ by musel odôvodniť použitie rokovacieho konania bez zverejnenia v súlade s podmienkou, na základe ktorého to používa. Boli by potrebné k danému oznámeniu identifikačné údaje, podpis osoby oprávnenej konať a navyše identifikačné údaje a podpis odborne spôsobilej osoby. To znamená, pri rokovacom konaní bez zverejnenia za výber tejto metódy a za fungovanie, zákonnosť by nebol zodpovedný len sám obstarávateľ, ale aj odborne spôsobilá osoba.

Návrhom zákona sa ďalej navrhuje, aby v prípade nesplnenia si oznamovacej povinnosti úrad musel, teda zo zákona mu nedávame dispozíciu na to, že môže uložiť pokutu, ale v prípade nesplnenia si informačnej povinnosti v zmysle zákona úrad by musel uložiť pokutu vo výške 500-tisíc Sk. Jedinou výnimkou z povinnosti oznámiť 14 dní vopred rokovacie konanie bez zverejnenia by mal byť prípad havárie alebo živelnej pohromy. Jedine dva taxatívne vymedzené prípady predpokladajú, že v prípade, ak by bolo napríklad potrebné po piatočnej havárii, živelnej pohrome opraviť napríklad strechu školy, logicky vyplýva, že nemuseli by sme čakať 14 dní vôbec na podpis zmluvy a začatím realizačných prác. V tomto prípade, ak by išlo len o haváriu alebo živelnú pohromu, by oznámenie bolo možné doručiť Úradu pre verejné obstarávanie tri dni po realizácii, resp. po podpise zmluvy.

Môžem ešte povedať, že tento návrh zákona má jasný cieľ, a to zvýšenie transparentnosti a odstránenie v čo najväčšej miere snahu o odstránenie podozrení z korupcie, ktoré vo verejnom obstarávaní sa nachádzajú. Môžem ešte povedať ako príklad niekoľko druhov verejných obstarávaní, kde vznikajú pochybnosti, či sú v súlade so zákonom, ale nemôžeme jednoznačne už urobiť nič, keďže prešla istá doba a Úrad pre verejné obstarávanie nekonal, čo mu v zmysle zákona dávame možnosti dokonca konať vopred.

Obstarávatelia si často či už veľmi široko, vágne, alebo účelovo vykladajú podmienky podľa zákona. Napríklad na rokovacie konanie bez zverejnenia je možné rokovanie na predmet obstarávania, na ktorý má dodávateľ autorské alebo práva obdobné autorským právam. Môžem povedať, že Slovenský hydrometeorologický ústav v roku 2003 uzatvoril na základe rokovacieho konania zmluvu na dodanie softvéru MS Office v hodnote okolo 1,5 milióna korún. Ústav sa pre nesúťažnú metódu rozhodol z dôvodu, že obstarávaný tovar je dostupný z jedného zdroja a sú na ňom autorské práva, hoci požadovaný softvér je v štandardnej ponuke u každého predajcu. Takýchto príkladov je niekoľko. Časová tieseň, teda mimoriadna udalosť, výskum a vývoj, čiastková zmluva a najmä zvýhodnená cena, keď si mnohí obstarávatelia rozhodnú, že 10-percentná zľava stačí na nákup auta rokovacím konaním bez zverejnenia. Ale prečo vylúčiť súťaž? Prečo vylúčiť to, že iný dodávateľ by ponúkol napríklad auto, tak ako urobili krajské školské úrady alebo Trenčiansky samosprávny kraj, prečo vylúčiť, že iný dodávateľ by neposkytol podmienky lepšie, lepšiu cenu, lepšie servisné záruky.

Všetky tieto dôvody nás viedli k tomu, aby sme predložili novelu zákona o verejnom obstarávaní, aby sme čo v najkratšom čase vyriešili tento problém alebo ho aspoň riadne, poriadne čo v najväčšej miere obmedzili. Preto verím, že každá pani poslankyňa, každý pán poslanec, ktorý má a je jeho cieľom čo v najväčšej miere zvýšiť transparentnosť aj v tejto oblasti spoločenského života a ktorý čo v najväčšej miere sa snaží o zníženie korupcie v každej oblasti spoločenského života, tento poslanecký návrh zákona podporí. Ďakujem spolupredkladateľom za spoluprácu.

Pán predseda, skončil som, ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

A dávam slovo pánovi poslancovi Janišovi, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Národnú radu informoval o stanovisku výboru k návrhu pána poslanca Madeja. Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma určil ako spoločného spravodajcu k predkladanému poslaneckému návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní (tlač 998).

V súlade s rokovacím poriadkom podávam informatívnu správu v prvom čítaní a súčasne konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ten účel bol aj pánom predkladateľom tu dosť podrobne zdôvodnený.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby po rozprave bol návrh zákona odporučený prerokovať v druhom čítaní. A súčasne odporúčam, aby ho prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gesčný výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.

Súčasne odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali vo výboroch do 10. marca a v gestorskom výbore do 11. marca tohto roku.

Ďakujem, pán predseda, skončil som.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pani poslankyňa Tóthová, Vážny, Janiš. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, dovoľte, aby som k tomuto stručnému legislatívnemu návrhu mala aj stručné vystúpenie.

Osobne legislatívny návrh považujem za dobrý, účelný a pre prax prínosný, preto som aj podpísaná ako spoluautorka tohto legislatívneho návrhu. Podstata rokovacieho konania, ktorá je upravená zákonom č. 523/2003 v znení neskorších predpisov, sa nemení týmto legislatívnym návrhom. Podstata ostáva zachovaná. Čo je nové, je písomná oznamovacia povinnosť, a to pri jednom spôsobe verejného obstarávania, a to rokovacom konaní bez zverejnenia. Podstata písomnej oznamovacej povinnosti je v tom, že v určitej lehote pred uskutočnením tejto formy je povinnosť písomne oznámiť skutočnosti, ktoré zákonodarca priamo taxatívne uvádza v predloženom legislatívnom návrhu.

Keďže sa týmto legislatívnym návrhom ustanovuje právna povinnosť, je dobrým zvykom legislatívnej techniky, aby v prípade nesplnenia zákonom stanovenej povinnosti bola určená aj sankcia. Predkladatelia si túto legislatívnu povinnosť plnili tak, že v § 123 ods. 1 dopĺňajú ustanovenie znenia, ktoré vlastne dáva podklad na určenie sankcie, ak si niekto nesplní spomínanú oznamovaciu povinnosť, uložiť mu sankciu v sume 500-tisíc korún slovenských.

Vážené dámy, vážení páni, predložený legislatívny návrh má sprehľadniť, stransparentniť verejné obstarávanie, teda jednu formu, a to rokovacie konanie. Ďalej má prevenčný účinok. A ja si myslím, prevenčný účinok najmä vo vzťahu ku korupcii, ktorú všetci považujeme za spoločensky neželateľnú skutočnosť. Osobne tento legislatívny návrh podporím a uchádzame sa aj o vašu podporu.

Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Nech sa páči, pán poslanec Vážny.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, veľmi stručne takisto sa vyjadrím k tomuto návrhu zákona.

Musím skonštatovať k filozofii zákona to, že podstata sa mení, teda to namietam voči pani poslankyni. Podstata sa mení veľmi dôrazne v tom, že tá zodpovednosť sčasti prechádza na úrad. Samozrejme, že zodpovednosť zostáva na obstarávateľovi, ale ako je už na Slovensku zvykom, veľmi rád sa z toho každý obstarávateľ vykrúti a bude žiadať úrad a úrad sčasti zahltíme. Ale verím tomu, že len v nejakých počiatočných fázach. A zároveň predchádzajúci súhlas úradu bude znamenať aj tu nejakú žiadanú bariéru k tomu, aby sa menej uplatňovala táto neštandardná metóda výberového konania. Čiže podstata sa mení v časti v tom, že jednoducho to schvaľovanie úradom vopred je veľmi významný krok.

Chcem skonštatovať aj to, že pred rokom alebo pred rokom a pol, keď sme schvaľovali súčasné platné znenie zákona verejného obstarávania, som ja osobne dal pozmeňujúci návrh zhruba tohto istého znenia a vyvolalo to pomerne veľký rozruch v sále. A pán podpredseda Mikloš prišiel vtedy za mnou do lavice, si to pamätám, a na to mi dal námietku, že dobre, keď som namietal, že jednoducho sú korumpovaní jednotliví obstarávatelia, ktorých je na tisícky na Slovensku, tak jeho odpoveď bola tá, že no dobre, ale takouto zmenou bude korumpovaný Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý bude schvaľovať použitie jednotlivých metód, čo som sa vtedy nad tým pousmial a smejem sa nad tým ďalej. Pretože toto nemôže byť argument na to, aby sme obmedzili túto neštandardnú metódu verejného obstarávania.

Chcem zdôrazniť aj to, že nepodpísal som tento návrh zákona, pretože si myslím, že treba nám riešiť koncepčnejšie celý tento problém verejného obstarávania a treba nám celý zákon prekopať a preorať tak, aby ozaj bol lepší, účinnejší a mal všetky náležitosti, ktoré má mať. A, samozrejme, máme aj v našom výbore pravidelné stretnutia s úradom, kde tieto problémy chceme riešiť. A je zhruba prísľub aj úradu, aj predkladateľa, že do konca roku 2005 by mala byť takáto novela, ktorá bude veľká novela, na svete. A preto som to nepodpísal, lebo si myslím, že koncepčnejšie pristupujeme k veci. Ale za veľa týchto vecí, a preto aj vznikla táto novela zákona, že za veľa vecí si môže sám úrad tým, že nevyužíval svoje kompetencie z kontroly, ktoré mu súčasný zákon dáva, tým, že neukladal aj tie pokuty za porušenie zákona tak, ako by mal ukladať. A, samozrejme, tým, že neriešil prahové hodnoty, zvýšenie prahových hodnôt pre obstarávanie tak, ako sme mu navrhovali. A teraz úrad už hovorí, že my by sme to radi všetko urobili. My aj budeme vykonávať kontroly a toto nám naruší celý systém práce.

Ale jednoducho si myslím, že ambícia tejto novely zákona je správna a ja osobne ho podporím, hoci to nie je koncepčné riešenie. Na koncepčné riešenie si počkáme celý rok, ale budem len rád a žiadam vás o to, aby ste ho podporili aj vy. A jednoducho ako taký medzistupeň k tomu koncepčnému riešeniu vás žiadam o jeho podporu.

Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Janiš, nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pri schvaľovaní súčasne platného zákona alebo súčasne platnej novely zákona o verejnom obstarávaní boli v našom výbore pre hospodárstvo a privatizáciu ako v gesčnom výbore už aj vtedy vznesené určité, by som povedal, nechcem povedať, že námietky, ale to, že prijatím tejto novely, ktorá aproximovala náš zákon s právom Európskej únie, sa zákon o verejnom obstarávaní stal v praxi troška ťažšie používateľný. Má veľmi veľa takých všeobecných výrazov, ktoré sa dávajú vykladať rôznym spôsobom. A už tam sme my vzniesli požiadavku na Úrad pre verejné obstarávanie, aby sa zaoberal novým zákonom alebo veľmi veľkou novelou zákona o verejnom obstarávaní, aby tento zákon bol jednoduchší, jednoznačnejší, s čo najmenším počtom všeobecných formulácií, ktoré by si obstarávateľ alebo uchádzač mohli vysvetľovať po svojom a tým pádom zahlcovať Úrad pre verejné obstarávanie rôznymi námietkami v priebehu celého procesu obstarávania.

Takto pripravovaná novela tohto veľkého zákona obsahuje aj riešenie § 52, čo rieši vaša novela, to je riešenie rokovacieho konania bez zverejnenia. Riešia ho veľmi striktne a veľmi jednoducho, aby sa táto metóda verejného obstarávania používala v čo najmenšom počte, aby sa používal iba v tých prípadoch, keď ozaj nastane havária a tá časová tieseň je tam úplne ináč formulovaná, ako v súčasnosti je.

My sme sa priklonili k tomu, že toto je systémový krok. Návrh novely zákona je taký nesystémový prístup riešenia novely tohto zákona a tohto obstarávania, prišiel trošku ako v predstihu vzhľadom na to, že tento nový zákon to rieši. Tento nový zákon rieši trebárs aj napríklad obstarávacie agentúry, to je odpojenie obstarávateľa od zamestnaneckého pomeru. A ďalšie, ďalšie veci. Predpokladám, že do legislatívneho procesu bude táto novela zaradená pravdepodobne v apríli tohto roku. Do legislatívneho procesu, do pripomienkovacieho konania. Očakávame všetci od nej, že bude jednoduchšia, transparentnejšia pre obstarávateľa aj pre uchádzača, aby sme sa vyhýbali rôznym podozreniam, aby sme sa vyhýbali, už v zákone zamedzovali určité iné alebo neštandardné postupy verejného obstarávania.

Ďakujem, pán predseda, za slovo.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán navrhovateľ sa chce vyjadriť, nech sa páči.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, určite niet pochýb, že s procesom verejného obstarávania niečo musíme robiť. A ja osobne ako aj predkladatelia trváme na tom, keďže nová veľká pripravovaná novela má byť účinná od 1. januára 2006, prejde ešte veľa času a v procese verejného obstarávania sa vynaložia desiatky miliárd korún, dostatočné množstvo na to, aby sa parlament zaoberal možnosťou stransparentniť verejné obstarávanie už tento rok.

Predpokladaná účinnosť poslaneckej novely zákona by mala byť okolo marca tohto roku. To znamená, ak na tento rok predpokladáme 40 mld. korún, ktoré budú vyčlenené v oblasti alebo pripravované na vynaloženie prostredníctvom metódy rokovacieho konania bez zverejnenia, osobne si myslím, že to sú také veľké finančné prostriedky dostatočné na to, aby sme sa aj my pokúsili teraz aj na tento rok stransparentniť proces verejného obstarávania. Toto je najmä dôvod, prečo sa predkladatelia rozhodli predložiť túto novelu. Navyše nie je ešte isté, ako sa Úrad pre verejné obstarávanie k tomuto postaví. Máme možno aj negatívnejšie skúsenosti s rokovaním, a práve preto si myslím, že Národná rada by mala dať jasne najavo, ako sa postaví k otázke stransparentnenia v oblasti verejného obstarávania tak, aby aj zákon účinný od 1. 1. 2006 túto úpravu mal. Pretože hrozí, že do veľkej novely sa takéto sprísnenie doslova rozdávania priamych zákaziek nedostane, preto sa skupina poslancov rozhodla do parlamentu predložiť úpravu, ktorá by už teraz presadila tento zámer.

Pevne verím, že Národná rada odporučí a schváli a posunie návrh zákona do druhého čítania, kde budeme môcť naozaj diskutovať o ďalších zmenách, ktoré povedú k zlepšeniu aj tejto spoločenskej oblasti. Ďakujem pekne.