P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem navrhovateľovi, spravodajcovi.

A poprosím pána poslanca Jarjabka, aby z poverenia skupiny poslancov uviedol a odôvodnil v Národnej rade návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii, ktorý prerokúvame ako jubilejnú parlamentnú tlač 1000.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii, tlač 1000.)

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, predpokladám, že keď je to jubilejná tlač, tak určite tá jubilejná tlač vôbec nebudeme mať problémy s nejakým prejdeným do nejakého druhého čítania. Čiže vlastne to je len úplne formálne. Berte to takto. No a teraz vážne, ak dovolíte.

Skupina poslancov, okrem mňa pán poslanec Čaplovič, pán poslanec Lintner a pani poslankyňa Martináková, sme sa dohodli, že dáme novelu zákona o Slovenskej televízii v zmysle veľmi jednoduchom na prvý pohľad a v skutočnosti ide o veľmi vážny problém, ktorý sa pertraktuje v tejto spoločnosti a zvlášť v tomto zaujímavom mediálnom prostredí verejnoprávno-komerčnom a komerčno-verejnoprávnom, kde pojem verejnoprávnosti nie je celkom definovaný, resp. ťažko definovateľný, resp. každý pod týmto pojmom si skutočne predstavuje niečo iné. A na túto problematiku vzhľadom na to, že ako keby existoval niekoľkoraký výklad a tá konsenzuálna dohoda bola v nedohľadne, dovolili sme si dať § 8, kde do pôsobnosti Rady Slovenskej televízie zavádzame nový odsek e) v znení: "e) Rada Slovenskej televízie definuje minimálne raz ročne priority verejného záujmu ako východisko pre rozpracovanie konkrétnej koncepcie programovej služby."

Prečo Rada Slovenskej televízie? Nuž preto, lebo sa nám zdá, že tento orgán, ktorý je v takej súčinnosti zo zákona s riaditeľom Slovenskej televízie, že vlastne zároveň by mal byť aj kontrolným orgánom a mal by byť akceptovateľný v tomto prípade riaditeľom Slovenskej televízie a vlastne po takomto znení už by nemala byť diferencia ponímania pojmu verejnoprávnosti ani pojmu verejnej služby. To znamená, keď rada minimálne raz ročne definuje priority verejného záujmu, dostane sa do situácie, že tieto priority verejného záujmu bude môcť aj kontrolovať z hľadiska ich plnenia verejnoprávnou Slovenskou televíziou a na základe plnenia a vyhodnotenia bude môcť prijímať také dokumenty a návrhy, ako je napríklad pojem verejnoprávnosti a na základe toho programovú štruktúru, typovú vysielaciu štruktúru, ktorú musí každoročne zo zákona prijímať. Toto je istá pomôcka pre to, aby Rada Slovenskej televízie to jednoducho mala jednoduchšie a tým pádom aby aj riaditeľ Slovenskej televízie mohol čierno-bielo plniť túto definíciu.

Nebudem zdôvodnenia čítať. Dôvodovú správu máte na stole. Ale skutočne ide iba o to, aby sa v tomto prípade z hľadiska verejnoprávnej Slovenskej televízie zjednodušil výklad. A podľa tohto návrhu zákona jednoznačne za tento výklad z hľadiska verejnoprávnej Slovenskej televízie bude zodpovedná Rada Slovenskej televízie. čiže preto by som vás veľmi pekne poprosil, aby ste túto novelu zákona o Slovenskej televízii aj takto prijali. Nie je to novela proti nikomu. Je to novela, ktorá je absolútne antipolitická, je to novela, ktorá len definuje istý predmet spoločenského záujmu a robí konkrétneho zodpovedného. A tým konkrétnym zodpovedným z hľadiska tejto novely zákona o Slovenskej televízii by mala byť Rada Slovenskej televízie.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov, pán poslanec.

A požiadam teraz pána poslanca Galbavého, aby z poverenia výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá Národnú radu informoval o stanovisku výboru k návrhu poslancov na vydanie zákona o Slovenskej televízii. Nech sa páči, pán poslanec.

T. Galbavý, poslanec: Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú správu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii (tlač 1000), v prvom čítaní.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii (tlač 1000), predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 10. januára 2005 č. 1005 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu o návrhu s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zhodnotenie súčasného stavu, dôvodov potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 10. januára 2005 č. 1005 prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii (tlač 1000), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem, zatiaľ som skončil.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Skončite, pán poslanec, a sadnite si na miesto spravodajcu.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pána poslanca Čaploviča. Nech sa páči, pán poslanec, môžete vystúpiť.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v predkladanom návrhu odzneli tu už názory predkladateľa, jedného z predkladateľov pána kolegu Jarjabka, ja by som si dovolil povedať niekoľko viet, nie ako je ten známy dokument pred rokom 1989, k problematike verejnoprávnosti a osobnejšie podporiť tento návrh novely zákona.

V poslednom čase často skloňujeme pojem verejnoprávnosti Slovenskej televízie. Príčinou sú naše pochybnosti, ako si Slovenská televízia svojím celkovým programovým zameraním, najmä na 1. programe, to podčiarkujem, ale aj niektorými jednotlivosťami, ako bolo neodvysielanie štátnej hymny alebo stiahnutie avizovaného dokumentárneho filmu z vysielania, či nevysielanie priamych prenosov z udeľovania štátnych vyznamenaní a slávnostného novoročného koncertu Slovenskej filharmónie, plní úlohy verejnej služby. Je šokujúce, ak občanom nášho štátu nepredstaví v priamom prenose, napríklad na 2. programe, osobnosti, ktorým bolo udelené vysoké štátne vyznamenanie, či nesprostredkuje prenos z koncertu. Tí, ktorí tam boli, vedia veľmi dobre, ktorý by bol nesporne veľkým zážitkom aj pre mnohých občanov Slovenskej republiky. Netreba vyčerpávať veľkú časť finančných zdrojov na Superstar, ktorá bola, žiaľ, hlavným silvestrovským programom, nielen na Silvestra, ale aj v nedeľu predpoludní na Nový rok takisto v opakovanom prevedení.

Myslím si, že Slovensko by malo viacej poznať také osobnosti, ako je napríklad prof. Michal Novák, ktorý sa zapojil cez významné špičkové medzinárodné laboratóriá do boja proti BSE, či je to Cambridge, či sú to talianske laboratóriá, ktorý rieši problematiku Alzheimerovej choroby. Alebo prof. Bužek, ktorý je jeden zo špičkových svetových vedcov, ktorý sa zaoberá oblasťou fyzikálnej optiky, ktorý prednáša po celom svete a je zapojený do viacerých projektov a programov, ktoré pomáhajú riešiť problémy v tejto oblasti nielen pre nás Slovákov, ale pre celý svet. A skôr pozná rôzne kikiríkajúcich skútrov a, žiaľ, to je tá Superstar, nuž, a toto je, myslím si, závažná vec, o ktorej by sme mali diskutovať a ktorá by mala byť nejakým spôsobom nie definovaná, ale v našej Rade Slovenskej televízii aj jasne vysvetlená.

V rámci existujúcej diskusie, chvalabohu, že je, sa opäť zdá, alebo sa to aj podsúva, že verejnoprávna televízia je čosi nejasné, čo nevieme uchopiť a čo azda asi vôbec neexistuje. Našťastie máme príklady zo zahraničia, že verejnoprávne televízie nielen fungujú, ale majú svoj zmysel a veľký význam, keď si dokážu uspokojivo plniť svoje úlohy, pre ktoré si ich spoločnosť zriadila a platí. Napríklad, ako dokážu robiť svoj program smerujúci k upevňovaniu národnej identity, vlastenectva, rozvoja vzdelávania a kultúry, najmä tej pôvodnej, ktorá nás môže reprezentovať v zjednocujúcej Európe, konkrétne po našom vstupe do Európskej únie. Napríklad tak, ako ORF v Rakúsku sa pričinila o to, že dnes sa občania tohto štátu, tejto alpskej republiky, ako uviedol v nedávnom publikovanom článku Vladimír Draxler, "napospol cítia byť príslušníkmi svojbytného rakúskeho národa". Tieto prístupy neznamenajú jednostranné zvelebovanie národa, štátu, osobnosti vedy, kultúry, športu, ale vedú k tomu, aby si občania vážili múdrych, schopných, nadaných a kultúrnych ľudí a ich skvelé skutky, ktoré obohatili nielen našu Slovenskú republiku, ale celý svet. Teda nepoznajú len úspešných či neúspešných účastníkov, znovu opakujem, napríklad terajšej Superstar. Znamená to aj, že pracovníci ORF vidia svet rakúskymi očami, tak ako pracovníci kanadskej rozhlasovej a televíznej spoločnosti kanadskými a BBC britskými očami. Nekopírujú, ale svoj pohľad prezentujú toho národa, resp. tých ľudí, ktorí prezentujú svoj pohľad na svet, na svoje problémy, ktoré riešia.

Ľudia, ktorí sa okamžite dožadujú jasnej, vyčerpávajúcej a nemennej definície verejnoprávnosti, neuvažujú celkom správne. Tá diskusia už beží aj v našom denníku SME. Boli tam odpublikované niektoré príspevky a myslím si, že aj z tohto hľadiska treba ešte teraz na to zareagovať. Dôležitejšie ako definícia je jej pochopenie. A pochopiť povahu verejnoprávnej televízie sa nedá bez poznania príčin jej vzniku a predovšetkým bez uvedomenia si vplyvu médií na spoločnosť so špeciálnym zreteľom na charakter a možnosti súkromných elektronických médií. Myšlienka verejnej služby v oblasti elektronických médií vznikla v minulom storočí vo Veľkej Británii, a to z obavy, aby sa vtedajšie jediné rozhlasové vysielanie nestalo vysielaním jedného názoru, a teda nevytváralo možnosť manipulovať verejnosť. Vznikom a rozvojom komerčných médií sa možnosti manipulácie alebo preferovania skupinových záujmov ešte rozšírili. Poznáme to aj na Slovensku vo vzťahu k Markíze.

Prax ukazuje, že komerčné médiá, ktoré majú nielen súkromných vlastníkov, ale život im dávajú v podobe príjmov z reklamy najväčší inzerenti, vždy viac či menej, priamo alebo nepriamo smerujú k záujmom svojich majiteľov, skrytých či odkrytých, a najväčších zadávateľov reklamy. Komerčné médiá tiež nie sú schopné z podstaty svojho hlavného cieľa, čiže tvorby zisku, uspokojiť tie kultúrne, vzdelávacie, národné a menšinové potreby, ktoré neprinášajú masovú sledovanosť.

Toto sú teda dostatočné dôvody na to, aby sa stali pre demokratickú, pluralitnú spoločnosť žiaducimi práve v našej spoločnosti verejnoprávne médiá. Tieto by mali vo vysielaní sprostredkúvať nestranný a rovnocenný dialóg všetkých relevantných názorov, kontrolovať verejných činiteľov aj predstaviteľov skupinových záujmov, tvoriť kvalitnú rozmanitú programovú ponuku, podporovať svojím vysielaním národnú identitu a presadzovať národnoštátne záujmy.

Mohol by som, samozrejme, menovať aj ďalšie atribúty verejnoprávnosti. Ich dôležitosť a váha sa však mení v čase a priestore podľa potrieb a stavu spoločnosti. Nemenné a kľúčové zostávajú dva princípy: financovanie prostredníctvom verejnosti a také kreovanie orgánov, ktoré zabezpečia dohľad verejnosti a nezávislosti manažmentu a programu od politických strán a konkurenčných vzťahov v hospodárskej oblasti.

Pri hodnotení verejnoprávnosti Slovenskej televízie treba mať vždy na mysli, že verejnoprávnosť nie je len suchou aplikáciou zákona, ale - to podčiarkujem - aj odrazom istej kultúry a stavu spoločnosti, ako na tieto problémy spoločnosť reaguje. V tomto zmysle ide o proces približovania sa k ideálu. Ani BBC nebola od prvého okamihu tou BBC, rovnako ORF a iné pre nás príkladné elektronické médiá. Chcem zdôrazniť, dodnes v pravidelných periódach obnovujú svoju chartu a dohodu, napríklad konkrétne medzi BBC a vládou Veľkej Británie. O niečo podobné ide aj nám.

Aj my, ak sa nemáme neustále utápať v subjektívnych hádkach, potrebujeme okrem zákona, ktorý definuje všeobecné princípy, ako na to upozornil kolega Jarjabek, a dlhodobé poslanie STV, definovať aktuálne úlohy a kritériá, ktoré budú odrážať potreby verejnosti a budú záväzné pre manažment televízie. Logicky je to Rada Slovenskej televízie ako nezávislý kontrolný orgán, ktorému má byť prisúdená táto úloha, hoci doteraz sa rada príliš aktívne pri hodnotení úrovne verejnoprávnosti STV neprejavovala.

Novelizácia zákona, ktorá do pôsobnosti Rady STV vloží povinnosť definovať raz ročne priority verejného záujmu ako východisko na rozpracovanie konkrétnej koncepcie programovej služby, však pštrosiu politiku rady nepochybne zásadne zmení. Členovia rady sa totiž budú musieť zhodnúť na tom, čo verejnosť v danej chvíli od Slovenskej televízie očakáva a na základe takejto zhody sformovať aktuálne priority verejnej služby. A potom spätne budú môcť aj oni, aj celá verejnosť objektívnejšie možno posúdiť mieru dosahovanej verejnoprávnosti Slovenskej televízie v zmysle napĺňania týchto kritérií.

Ďakujem vám za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem písomnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy. Nie. Končím rozpravu. Pán poslanec navrhovateľ? Pán spravodajca? Nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave. Nech sa páči. Nemáte k čomu. Prosím. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať rokovaním o

vládnom návrhu zákona o vinohradníctve a vinárstve, ktorý prerokúvame ako tlač 986.

Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister pôdohospodárstva Simon. Nech sa páči.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o vinohradníctve a vinárstve vypracovalo ministerstvo pôdohospodárstva podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

Cieľom predloženého návrhu zákona je upraviť podmienky pestovania viniča hroznorodého a výroby a uvádzania na trh vína pripraveného z hrozna. Pestovaniu viniča hroznorodého a uvádzania vína na trh je v legislatíve Európskej únie venovaná veľká pozornosť. Jeho úprava je uvedená v 14 nariadeniach Rady a Komisie. Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie bol podmienený aj zmenou našej legislatívy upravujúcej vinohradníctvo a vinárstvo tak, aby plne rešpektoval legislatívu Európskej únie.

Návrh zákona sleduje trvalé zachovanie vinohradov a výroby vín ako súčasti prírodného, kultúrneho a historického dedičstva nášho štátu. Preto stanovuje prísne podmienky na vysádzanie viniča a určuje, ktoré pozemky možno využívať len ako vinohrady. Osobitnú pozornosť venuje návrh zákona vinohradníckej oblasti tokajskej na výrobu tokajských vín. Určovanie hlavných úloh v oblasti vinohradníctva a vinárstva a sleduje ich plnenie, navrhuje zákon zveriť orgánom štátneho dozoru, ktorými sú Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Ústredný, kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky a Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky. Rozdelenie ich úloh je navrhnuté tak, aby bolo zabezpečené plnenie podmienok pestovania viniča hroznorodého a výroby vína z neho.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o prerokovanie predloženého návrhu zákona a vyjadrenie súhlasu s ním.

Ďakujem vám za pozornosť. Skončil som, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.

Teraz poprosím pána predsedu výboru pre pôdohospodárstvo poslanca Maxona, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o stanovisku gestorského výboru k predloženému návrhu vlády na vydanie zákona o vinohradníctve a vinárstve. Nech sa páči.

M. Maxon, poslanec: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 291 z 19. januára 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o vinohradníctve a vinárstve. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s ústavou, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet a o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. V prílohe vládneho návrhu zákona sú uvedené: vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o vinohradníckej oblasti Tokaj, návrh vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o vinohradníctve a vinárstve, a návrh vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o podrobnostiach a podmienkach poskytovania výsadbových práv a ktorou sa vykonávajú niektoré ďalšie ustanovenia o vinohradníctve a vinárstve. Problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii vyplývajú z Prístupovej zmluvy, najmä z aktu o podmienkach pristúpenia.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. decembra potom odporúčame, aby tento návrh prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčať budem, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 10. marca a gestorský do 11. marca 2005.

Vážený pán predseda Národnej rady, skončil som a prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovania.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu. Do rozpravy sa hlási pán predseda a spoločný spravodajca. Ďalšie prihlášky do rozpravy nie sú. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

Nech sa páči, máte slovo, pán predseda.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako som už avizoval, aj v súlade s uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo sme toho názoru, že tento vládny návrh zákona o vinohradníctve a vinárstve posúva legislatívu v oblasti pestovania viniča, teda hrozna a produkcie vína, kvalitatívne na vyššiu úroveň. Rovnako objektívne konštatujeme, že zosúlaďuje právny poriadok Slovenskej republiky s právnym poriadkom Európskych spoločenstiev. Predpokladám teda, že tým niektorým technickolegislatívnym problémom sa bude venovať pôdohospodársky výbor ako gestorský výbor a som presvedčený, že v rozhodujúcej časti tých... (Ruch v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

M. Maxon, poslanec: ... v rozhodujúcej časti tých návrhov nájdeme spoločnú dohodu a porozumenie aj s predkladateľom zastúpeným ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

Dovoľte mi však z tej formálnej stránky trošku vyjadriť istú mieru počudovania zo skutočnosti, ktorá sa uvádza v dôvodovej správe vo všeobecnej časti. V bode 7 sa uvádza, že "experti pri príprave návrhu tohto právneho predpisu neboli prizvaní". Len na objasnenie, neviem, či ide o principiálnu alebo vážnu nepresnosť. Treba uviesť, že na Slovensku pôsobia dve záujmové združenia v tejto oblasti a ony boli účastníkmi pripomienkového konania a zúčastnili sa veľmi aktívne tohto procesu. A myslím si, že do istej miery aj ovplyvnili tento výsledný produkt, ktorý dnes máme na stole. Ak samosprávne inštitúcie nepovažujeme za expertov, tak toto konštatovanie je podľa môjho názoru správne. Na druhej strane som však presvedčený, že na Slovensku máme niekoľko významných osobností, ktoré pôsobia v oblasti vinohradníctva a vinárstva a sú veľmi kvalifikovanými osobnosťami aj v oblasti legislatívy. Myslím si, že títo ľudia mali byť podľa môjho názoru účastníkmi pripomienkového konania alebo mali byť konzultantmi pre ministerstvo pôdohospodárstva v tejto oblasti.

Dovoľte mi, dámy a páni, z toho formálneho hľadiska ešte upozorniť na dve také oblasti, ktorým sa potom budeme, samozrejme, venovať v druhom čítaní či už na pôdohospodárskom výbore a predpokladám, že sa potom budeme uchádzať aj o vašu priazeň v druhom čítaní na pléne Národnej rady.

Principiálne v tomto zákone nesúhlasíme, že ministerstvo zriaďuje Tokajskú správnu komisiu. Táto Tokajská správna komisia by mala byť tvorená zástupcami ÚKSÚP-u, Štátnej veterinárnej a potravinárskej správy a zástupcom Tokajského združenia. Okrem toho teda, že Tokajské združenie nie je v zákone upravené, nie je zrejmé, kto sú jeho členovia a aké má kompetencie a aké bude jeho postavenie. Ale odmietame aj dôvod, prečo sa touto právnou normou zriaďuje Tokajská správna komisia. V zákone sa uvádza, že preberáme výmeru platnú alebo preberáme výmeru, ktorá je explicitne uvedená v doteraz platnom zákone, ale súčastne sa zriaďuje táto Tokajská správna komisia, aby urobila prehodnotenie a zatriedenie honov. Ja som presvedčený, že právny poriadok Slovenskej republiky má pôsobiť dvoma smermi: prvý, že zosúlaďuje právo Európskej únie s právom Slovenskej republiky, a druhý, že zabezpečuje dobré postavenie, alebo teda minimálne výhodné postavenie pre slovenských producentov alebo slovenských podnikateľov - to je jedno, či už je to v agrobiznise alebo v iných oblastiach.

Dámy a páni, veľmi krátko, v čom je spor a budeme o tom možno obšírnejšie hovoriť v druhom čítaní. Nebudem možno používať presné čísla. V súčasnom období je výmera tokajských viníc na Slovensku podľa súčasne platného zákona niekde okolo 911, 912, možno 913 hektárov. Popritom existuje medzirezortná zmluva medzi Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvom poľnohospodárstva Maďarskej republiky, kde sa naznačuje, že Slovenská republika by mala ísť na výmeru približne niekde okolo 385 hektárov. Považujeme takéto riešenie za neakceptovateľné a sme presvedčení, že tie hony, ktoré v predchádzajúcom období alebo v tomto období sú deklarované ako hony vhodné na výrobu tokajského vína, zodpovedajú tým najprísnejším kritériám a nevidíme vôbec dôvod na to, aby existovala nejaká Tokajská správna komisia, ktorá by realizovala zatriedenie honov s tou ambíciou, aby sa táto výmera znížila.

K tomuto problému, dámy a páni, mi dovoľte ešte povedať jednu principiálnu vec. Pán minister na jednej strane má argument, prečo by takýto stav chcel dosiahnuť, a tvrdí, že pokiaľ dospejeme k dohode s Maďarskou republikou, tak ako keby sme definitívne stabilizovali diskusiu o producentoch tokajského vína v tom smere, že definitívne skončia označovaním vína "tokajské" Francúzi a definitívne teda skončí ambícia Talianov realizovať takúto produkciu. Chcel by som teda skonštatovať, že tieto veci sú obsiahnuté v Prístupovej zmluve a Slovenská republika má v európskych inštitúciách ochrannú známku. Je tam teda ochranná známka a na tej ochrannej známke je uvedené, že tokajské víno vyrobené v slovenskej vinohradníckej tokajskej oblasti. Tento zákon to posúva do takej pozície, že by bola len jedna tokajská oblasť. Na strane pána ministra je zase argument, že tým by sme dokázali eliminovať aj Francúzov, aj Talianov. Ja si myslím, že toto naše snaženie nie je opodstatnené, pretože v Prístupovej zmluve tieto veci sú veľmi jasne a zrozumiteľne uvedené. A nepovažujeme za dobré, aby sa takýmto spôsobom postupovalo.

Dámy a páni, z hľadiska filozofie zákona ešte jedna pripomienka a podľa môjho názoru mimoriadne vážna. Ak dnes hovoríme, že máme výmeru tokajských nie viníc, ale máme výmeru poľnohospodárskej pôdy, ktorá je vhodná na produkciu tokajského vína, presahujúcej 900 hektárov, tak zásadný rozdiel medzi evidenciou týchto tokajských vhodných pôd medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou spočíva v tomto konkrétnom fakte. Dámy a páni, my máme všetky vinice tokajskej vinohradníckej oblasti zatriedené podľa parcelných čísiel a honov. To znamená, že súčasne platný zákon má prílohu a v tejto prílohe sú presne uvedené parcely, teda hony a parcely, na ktorých môžeme produkovať tokajské vína. Maďari alebo Maďarská republika, pardon, má tokajskú vinohradnícku oblasť ohraničenú katastrálnymi územiami. To znamená, že ak - a myslím si, že v tých katastrálnych územiach sa tiež v nedávnom období robili isté zmeny a tých katastrálnych území je 21 alebo 22. Ale v čom je teda principiálny rozdiel? Principiálny rozdiel je ten, že ak teda katastrálne územie na Slovensku, kde sú vhodné podmienky na produkciu tokajského vína, katastrálne územie ako také môže mať výmeru 5 000, ale podľa platného zákona parcely vhodné na produkciu tokajského vína majú výmeru 50, 60 alebo 70 hektárov. Ale v Maďarskej republike je za tokajskú vinohradnícku oblasť, ešte raz opakujem, vyhlásené celé katastrálne územie. Ja som toto tu už raz na pôde Národnej rady Slovenskej republiky povedal, teoreticky sa môže stať, že tam, kde je dnes ihrisko v Maďarskej republike, tak v budúcnosti môže byť aj vinohrad na produkciu tokajského vína.

Takže, dámy a páni, to sú z hľadiska filozofie naše zatiaľ alebo teda moje zásadné výhrady. Chcel by som ešte skonštatovať, že si myslím a už avizujem, že budeme diskutovať aj - toto bola piata časť zákona - a budeme diskutovať vo výbore aj o šiestej časti a to je otázka štátneho odborného dozoru, ale tam, myslím si, nie sú nejaké zásadnejšie pripomienky. Len pre vašu informáciu, týmto zákonom sa súčasne ruší vinohradnícky výskumný ústav. Ja v tejto chvíli nejdem polemizovať o tom, či je to dobré riešenie, alebo je to zlé riešenie, resp. delimituje sa tento Výskumný ústav vinohradnícky na Výskumný ústav rastlinnej výroby v Piešťanoch. Vznikajú s tým isté problémy, vznikajú s tým problémy súvisiace so zatrieďovaním napríklad vín, čo je z hľadiska zákona povinný správny akt predovšetkým vo vzťahu k pestovateľom. Nespochybňujem, prosím, schopnosti a aj personálne predpoklady ÚKSÚP-u, kde by táto činnosť mala prejsť, ale súčasne konštatujem, že v súčasnom období ÚKSÚP personálne nie je schopný túto činnosť vykonávať na primeranej profesionálnej úrovni a tak, ako tento zákon vyžaduje. A súčasne musím skonštatovať, že ak by táto kompetencia mala na ÚKSÚP prejsť, tak bude tam potrebné investovať istú časť finančných prostriedkov a súčasne v tej doložke tento zákon nepočíta so žiadnymi dosahmi na štátny rozpočet. Takže to je taká druhá koncepčná výhrada, ktorú máme, ale predpokladám, že v diskusii dôjdeme v tejto oblasti k zhode.

Summa summarum za jeden z tých najvážnejších problémov naozaj považujeme tú záležitosť, ktorá je predmetom piatej časti zákona a je to definovanie tokajskej vinohradníckej oblasti a tam sa naozaj chcem v tom druhom čítaní obrátiť na plénum Národnej rady, aby sme postupovali tak, aby slovenskí producenti tokajského vína neboli poškodení a aby mali minimálne také podnikateľské prostredie, ako majú kolegovia v Maďarskej republike. Nehovoriac o tom, že tá výmera slovenskej tokajskej vinohradníckej oblasti s tokajskou vinohradníckou oblasťou v Maďarsku je neporovnateľná.

A ešte vopred avizujem, že budeme mať ambíciu odstrániť niektoré podľa nášho názoru zbytočné administratívne úkony, ktoré sú v tomto zákone navrhované a ktoré by mohli skomplikovať situáciu z hľadiska administratívnej náročnosti pre našich pestovateľov a výrobcov vína. Samozrejme, dotkneme sa len tých, ktoré sú nad štandard Európskej únie, pretože naozaj nepovažujeme za vhodné, aby sme zavádzali niektoré prvky do nášho právneho poriadku, ktoré presahujú požiadavky v Prístupovej zmluve a prekračujú právny poriadok Európskej únie.

Dámy a páni, aby som nebol len kriticky, tak treba skonštatovať to, čo som povedal na záver, že nie je potrebné ísť do, by som povedal, do takého radikálneho riešenia, že by sme skonštatovali, že treba vrátiť tento zákon predkladateľovi na dopracovanie. Som presvedčený, že sme schopní tento zákon v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva, v spolupráci so záujmovými združeniami pôsobiacimi v tejto oblasti a v spolupráci s odborníkmi dopracovať tak, aby sme v tejto oblasti podpory vinohradníctva a vinárstva mali dobrú legislatívu, predovšetkým slúžiacu k podpore našich podnikateľov a slúžiacu k podpore ďalšieho rastu kvality produkcie slovenských vín.

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu sa skončenú. Pán minister sa chce vyjadriť k vystúpeniu pána spravodajcu.

Nech sa páči, pán minister.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán predseda výboru sa vyjadril k zákonu o vinohradníctve, viem, že táto oblasť je veľmi impozantná a zaujímavá, rád by som sa len dotkol niektorých tých oblastí.

V dôvodovej správe bod 7 Experti, je to otázka skutočne interpretovania, či odborové zväzy sú experti, alebo nie sú experti, pretože spolupracovali, alebo záujmové združenia, a či majú v tejto oblasti znalcov. My sme skutočne spolupracovali s nimi, pretože pokladáme potrebu takej vážnej legislatívy, ktorá aj v Európskej únii je riadená 14 nariadeniami, vytvoriť v takej podobe, aby to bolo skutočne možné v Slovenskej republike aj aplikovať, aj vykonať. Preto sme niekoľkokrát spolu komunikovali.

Čo sa týka štátneho dozoru a zrušenia, resp. začlenenia Výskumného ústavu vinohradníckeho do Výskumného ústavu rastlinnej výroby a Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho na vysvetlenie, nebude to mať ekonomický dosah, pretože my v rozpočte máme počítané prostriedky na výskumný ústav. Výskumný ústav svojím rozčlenením do týchto dvoch subjektov bude mať rozčlenené aj adekvátne finančné prostriedky, to znamená, nebude to mať žiadny zvýšený finančný dosah. Tie prostriedky sú zabezpečené a tento krok robíme preto, aby sme prácu a administrovanie zjednodušili pre samotných vinohradníkov.

K oblasti označovania tokaja a jeho zabezpečenia v Prístupovej zmluve. Ja by som chcel len podotknúť, mnohí si zamieňajú odrodovú ochranu s geografickou ochranou. Odrodová ochrana znie ako rizling vlašský, keby som to chcel uviesť, a môžu ho pestovať na Slovensku, v Maďarsku, Nemecku a v ostatných štátoch, kde sa dá hrozno pestovať, ale tokaj je viazaný k geografického označovaniu. Európska legislatíva neumožňuje, aby geografické označenie bolo na niekoľkých územiach, v niekoľkých oblastiach. Preto je potrebné vytvoriť jednotný región na báze rovnakej legislatívy a táto legislatíva je v súlade s legislatívou Európskej únie a v súlade, aby sme boli v súzvuku aj s maďarskou stranou, aby tie kvalitatívne označenia, zatriedenia boli rovnaké. Práve z toho dôvodu, aby sme mali jednotnú oblasť a jednotnú ochranu nám zabezpečovala Európska únia. Existuje snaženie Slovinska, Talianska, Francúzska, ale v poslednom období aj Austrálie pestovať a uvádzať na trh tokaj. Práve z toho dôvodu, aby sme nemali odrodovú ochranu, ale geografickú ochranu, a na svete nikto nemohol vyrábať tokaj, len na geografickom pôvodnom území, sme navrhli takýto systém. Ale som presvedčený, že v priebehu rokovania vo výbore Národnej rady, ako aj v druhom čítaní budeme môcť tieto, by som povedal, počiatočné rozdiely vyjednať a vzájomne si vysvetliť.

Toľko len na okraj. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie. Už nie, pán poslanec, už je koniec rozpravy. Už sme skončili aj s faktickými, aj s rozpravou. V druhom čítaní potom, pán spoločný spravodajca. Prerušujem rokovanie o vládnom návrhu zákona o vinohradníctve.

A poprosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

vládny návrh Trestného zákona,

ktorý prerokúvame ako tlač 656 v druhom čítaní. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, trestná rekodifikácia je v poslednom štádiu legislatívneho prerokovania a je výsledkom niekoľkoročných snáh a práce rekodifikačnej komisie zloženej z mimoriadne erudovaných sudcov a prokurátorov.

Základná filozofia trestného práva, ktoré je akýmsi ultima ratio v prípade protispoločenskej činnosti, je, že by mal Trestný zákon chrániť všetkých tých, ktorí rešpektujú naše právne predpisy, a prísne sankcionovať tých, ktorí ich porušujú. A v týchto dvoch líniách ide aj navrhnutá rekodifikácia trestného práva hmotného.

Na jednej strane viac chránime poškodeného, rozširujeme okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu, či ide o nutnú obranu alebo oprávnené použitie zbrane vo vlastnom obydlí. A na strane druhej pri najzávažnejšej trestnej činnosti, najmä pri tej, ktorá smeruje proti ľudskému životu a zdraviu, sprísňujeme trestné sankcie.

Nový Trestný zákon však prináša aj mnohé nové inštitúty. Prináša aj alternatívne tresty pre tie menej závažné delikty, či ide o trest povinnej práce, trest domáceho väzenia alebo probačný dohľad. Takisto sa snažíme vo všeobecnej časti Trestného zákona užšie formulovať a nachádzať kritériá pre rozhodovanie o výške trestu, pre rozhodovanie o výške trestnej sadzby, aby rozhodovanie o treste v našom súdnictve bolo jednotnejšie, ako je to dosiaľ. Pretože jeden zo základných princípov právneho štátu je princíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Nemalo by sa stávať, aby za obdobný delikt - zo stránky skutkovej aj právnej - súdy rôznych regiónov nášho štátu vynášali diametrálne odlišné rozhodnutia čo do výšky trestu. To rozhodne nenapĺňa ambície právneho štátu.

Návrh nového Trestného zákona sprísňuje podmienky podmienečného prepustenia, znižuje vekovú hranicu trestnej zodpovednosti z 15 na 14 rokov. Zavádza trestnú zodpovednosť právnických osôb, čo je nový inštitút, ktorý je predmetom veľkej polemiky a práve preto by som sa chcel ešte v úvodnom slove, určite aj po skončení rozpravy, vyjadriť k takým trom zrejme najkontroverznejším bodom spoločnej správy ústavnoprávneho výboru, ale aj celkovej diskusie, ktorá vo výboroch Národnej rady prebehla.

Zdá sa, že jedným z najkontroverznejších inštitútov je práve otázka trestnej zodpovednosti právnických osôb. Aj včera bol deň, keď sa niektoré záujmové skupiny zaktivizovali a prišli už aj s novou argumentáciou, že ide o ochranu zamestnancov a minoritných akcionárov. To povedala Republiková únia zamestnávateľov, združujúca mimoriadne veľké obchodné spoločnosti, a Slovenská advokátska komora. Nedávno išiel v televízii film s názvom "Pozri, kto to hovorí" a zdá sa mi, že snaha negovať trestnú zodpovednosť právnických osôb zo strany našich najväčších korporácií poukazom na ochranu práv zamestnancov, tak táto snaha nevyznieva príliš úprimne. Ale vyjadrím sa meritórne, a to je dôležité, k trestnej zodpovednosti právnických osôb.

U nás sa problém vyvodzovania právnej zodpovednosti voči právnickým osobám riešil schvaľovaním množstva administratívnoprávnych aktov, ktoré mali za následok enormný nárast právnej regulácie. Tento vývoj bol príčinou nadmernej ingerencie štátu do spoločnosti, ktorá pretrváva, podľa mojej mienky, v niektorých oblastiach až dodnes. Je pravdou, že v našom trestnom práve dosiaľ bol pojem viny, a teda aj zavinenia, v trestnom práve spojený s morálnym odsúdením jednotlivca. Zdá sa však, že mimoriadne nebezpečné formy protispoločenských aktivít v nedávnej minulosti, ale aj v súčasnosti nás musia viesť k zamysleniu sa nad tým, či naše trestné právo adekvátne postihuje práve tieto formy protispoločenskej činnosti. Ide o hospodárske podvody, zneužívanie rôznych dotácií a subvencií, ale aj aktivity spojené s neoprávneným a škodlivým zásahom do životného prostredia.

Vážnym dôvodom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb je často nemožnosť ustáliť vinu konkrétnej fyzickej osobe. Najmä decentralizácia v hospodárskej sfére totiž vedie k tzv. organizovanej nezodpovednosti, t. j. k stavu, ktorý najmä z dôkazných dôvodov má za následok len veľmi ťažko konštruovateľnú zodpovednosť fyzickej osoby. Nedbanlivostné konanie viacerých osôb môže síce viesť k následku predpokladanom v Trestnom zákone, avšak vina jednotlivca v takomto prípade je často minimálna a nie je tiež celkom jednoznačne v príčinnej súvislosti s trestným činom. Navyše postihovanie fyzických osôb podľa trestnoprávnych noriem a právnických osôb podľa administratívnoprávnych noriem spôsobuje aj nerovné postavenie týchto subjektov práva pred zákonom.

Vyjadril by som sa v tejto súvislosti aj k diskutovanej otázke, či naozaj sme viazaní našimi medzinárodnými záväzkami zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb. Európska únia na úrovni Rady ministrov prijala niekoľko právnych aktov, najmä smerníc a rámcových rozhodnutí, ktoré vyžadujú zabezpečenie sankčného postupu určitých konaní, správania aj vo vzťahu k právnickým osobám a vyžadujú aj, aby právnické osoby boli sankcionované určitými druhmi trestov. Spomeniem na účely ilustrácie Druhý protokol k Európskej zmluve o ochrane finančných záujmov a spomeniem katalóg v čl. 4 ods. 1 tohto dohovoru odporučených sankcií pre právnické osoby: zbavenie nároku na verejnú dávku a subvenciu, dočasné alebo trvalé vylúčenie z komerčných aktivít, súdny dohľad a likvidáciu právnickej osoby. Neviem si predstaviť, že by tieto formy sankcií mali byť zakotvené v inom právnom odvetví, ako je trestné právo.

Musím povedať, že pri aproximácii nášho právneho poriadku s právom Európskych spoločenstiev v oblasti trestného práva jediná otázka, ktorá nebola vyriešená ku dňu vstupu, bolo práve zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb. Musím povedať, že je to aj trend v iných krajinách, len veľmi telegraficky niektoré z nich spomeniem. V 80. rokoch zaviedli trestnú zodpovednosť právnických osôb Švédsko, Dánsko a Nórsko. Holandsko v roku 1976, Portugalsko v roku 1982, Francúzsko v roku 1994, Fínsko v roku 1995, Belgicko v roku 1999. Mal som možnosť čítať, že ide o inštitút angloamerického práva, z tých krajín, ktoré som prečítal, si myslím, že je zrejmé, že to tak celkom nie je, lebo všetky tieto krajiny sa nachádzajú z druhej strany Lamanšského prielivu.

V našej odbornej literatúre bolo publikované relatívne veľké množstvo článkov k otázke trestnej zodpovednosti právnických osôb. Mám ich tu aj pripravené na účely ďalšej rozpravy. Do druhého čítania v parlamente však nebol publikovaný žiaden článok, ktorý by bol proti zavedeniu trestnej zodpovednosti právnických osôb. Čiže v tomto si myslím, že aj relevantná teória sa kloní k zavedeniu trestnej zodpovednosti právnických osôb.

Poviem to trošku nadnesene, boli sme možno zvyknutí, že nakoniec postih v tej právnickej osobe zostal na tom vrátnikovi, no bolo by teraz asi záhodno uvažovať, že by ten postih mal ísť aj o niečo ďalej.

Čiže to je jeden kontroverzný bod návrhu trestnej rekodifikácie. Samozrejme, že je možné diskutovať - a ja verím, že tá diskusia prebehne aj dnes v rozprave -, či nie je rozumné limitovať trestnú zodpovednosť právnických osôb určitými kategóriami trestných činov, najmä kategóriami trestných činov ekonomických a ekologických. Asi by to nemali byť výlučné kategórie, ale predpokladám, že o tom diskusia bude a ja sa jej v žiadnom prípade nechcem a ani, samozrejme, nemôžem vyhnúť. Čiže to je prvý problém.

Druhý problém, ktorý nastal, o ktorom bola diskusia, bola otázka, či v prípade, ak je niekto právoplatne odsúdený pre trestný čin spojený s korupciou, organizovaným zločinom alebo drogovými deliktmi, či by v takom prípade mal obligatórne nasledovať trest prepadnutia majetku. Ja si myslím, že áno. Totižto ide práve o tie formy trestnej činnosti, ktoré sa udržiavajú pri živote relatívne značným finančným potenciálom - organizovaný zločin, ale aj drogové delikty a, samozrejme, aj korupcia. Ak štát nebude mať možnosť a prostriedok zasiahnuť efektívne voči tomuto finančnému potenciálu organizovaného zločinu, tak boj proti organizovanému zločinu bude oveľa menej efektívny. Už dávno pred našou rekodifikáciou prišli mnohí aj na to, že ani boj proti terorizmu nebude úspešný, pokiaľ sa nezastavia finančné toky, ktoré terorizmus podporujú. A to je rovnaké aj pri organizovanom zločine.

Tretí problém, ktorý, priznám sa, mi nie je celkom zrozumiteľný a teším sa na diskusiu v rámci rozpravy, je úvaha o vypustení trestnosti založenia a zosnovania zločineckej skupiny. Bolo by asi nosením dreva do lesa spomínať naše medzinárodné záväzky, ktoré nás viažu sankcionovať takýto typ konania. Je pravdou aj to, že je to v platnom Trestnom zákone, ale len niekoľko rokov. Bolo poukazované zo strany oponentov tohto ustanovenia, že ide o ustanovenie, ktoré je zneužívané. No, zneužívané môže byť v okamihu, keď príde k situácii, že takto stíhané osoby pre tento delikt sú následne oslobodené spod obžaloby alebo je voči nim trestné stíhanie zastavené. O takom prípade osobne neviem a neviem už vôbec o tom, že by to bolo nejako paušálne. To znamená, samozrejme, že ide o prípady trestnej činnosti, ktorá je komplikovaná a tým sa aj komplikovane dokazuje, ale myslím si, že vypustiť trestnosť takéhoto konania z nášho Trestného zákona by bol krok nesprávnym smerom. Teraz to znovu trochu preženiem, ale keby na Slovensko po schválení tejto zmeny prišiel Usáma bin Ládin a založil by si tu bunku al-Káidy, tak by asi mohol celkom spokojne korzovať popri brehu Dunaja. A to, samozrejme, asi nie je zámer nikoho z nás a ja verím, že aj pri rozhodovaní o tejto skutkovej podstate prišlo k určitej forme nedorozumenia.

To sa mi zdá, že sú také tri základné problémy, ktoré sú diskutované, určite ich bude ešte viac, určite bude otvorená otázka verbálnych deliktov, a priznám sa, teším sa na diskusiu o ústavnosti obmedzenia slobody prejavu cez trestné právo, ale k tomu sa potom vyjadrím po skončení rozpravy.

Dovoľte mi, pán predseda, na záver môjho vystúpenia vyjadriť len nesúhlas a potom aj požiadať Národnú radu na februárovej schôdzi hlasovať osobitne o týchto pozmeňujúcich návrhoch uvedených v týchto bodoch spoločnej správy. Ide o body 1, 22, 29, 34, 48, 49, 50, 51, 60, 61, 67, 143, 146, 190, 203, 229 a 234. O týchto bodoch by som potom požiadal hlasovať osobitne. A takisto asi aj o bode 24 je potrebné hlasovať osobitne. Pričom pri trestnej zodpovednosti právnických osôb, ak sa neschváli bod 48, potom je potrebné schváliť body 49, 50 a 51 spoločnej správy, aby Trestný zákon bol vnútorne koherentný a nebol rozporný. A ak sa schváli bod 22, nie je možné zároveň schváliť bod 24, znovu by tam došlo k rozporu v rámci Trestného zákona, o čom určite bude informovať aj pán spravodajca.

Takže chcel by som sa poďakovať nielen rekodifikačnej komisii, ale aj poslancom za diskusiu v jednotlivých výboroch, najmä v ústavnoprávnom výbore. A ja verím, že to niekoľkoročné úsilie, ktoré vytvorilo návrhy moderných trestných kódexov nakoniec uspeje v Národnej rade, pretože by bola veľká škoda, keby toľko ľudského umu a úsilia vyšlo nazmar.

Takže ukončím to týmto citovým vydieraním ctenej snemovne a ďakujem za pozornosť.