B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím vás, väčší pokoj. Ďakujem pekne. Nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Požiadavka eliminácie hanobenia národa, rasy, presvedčenia vyplýva z viacerých medzinárodných dokumentov, ku ktorým Slovenská republika pristúpila ako signatár. Ak ide o neželateľný spoločenský jav s nezanedbateľnou dávkou spoločenskej nebezpečnosti, a to myslím, pán minister, že o také konanie ide, je potrebné, aby postulát eliminácie spomenutých javov našiel ohlas v Trestnom zákone. Ak sa oboznámime s históriou premietnutia požiadavky eliminácie hanobenia národa, rasy, presvedčenia do Trestného zákona, t. j. zákona č. 140/1961, po jeho novelizácii v roku 1992, zistíme, že samostatná skutková podstata s trestom odňatia slobody až na 1 rok sa zakotvila ako trestný čin nielen hanobenia národa, jeho jazyka alebo niektorej rasy, ale aj hanobenie skupiny obyvateľov republiky pre ich politické presvedčenie, vyznanie alebo keď sú bez vyznania.
Ak zo spomínaného uhla posúdime váš návrh nového Trestného zákona, dospejeme k poznatku, že problematika zodpovednosti za hanobenie sa premieta iba do skutkových podstát trestných činov, myslím, hanobenia hrobov, hanobenia mŕtvych, čo podľa mňa nepokrýva tie záväzky, ktoré sme prevzali podpísaním medzinárodných zmlúv.
Pánovi spravodajcovi odovzdávam návrh aj s príslušným množstvom podpisov.
Ďalej pre prípad, že bude tento návrh trestného činu prijatý, dávam doplňujúci návrh, ktorý som v samostatnom legislatívnom návrhu predložila, a to návrh, ktorý postihuje tzv. sprejerov. Podľa rokovacieho poriadku ho však musím prečítať, preto prosím o malú trpezlivosť.
V mene skupiny poslancov do tlače 655 sa vkladá nový § 257a, ktorý znie:
"(1) Kto poškodí cudziu vec s tým, že ju postrieka, pomaľuje, popíše farbou alebo inou látkou, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom.
(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1,
a) hoci bol v posledných dvoch rokoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody za taký čin prepustený alebo
b) ako člen organizovanej skupiny.
(3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,
a) ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 značnú škodu alebo
b) ak spácha takýto čin na veci, ktorá požíva ochranu podľa osobitných predpisov.
(4) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu veľkého rozsahu."
Uvedené sadzby voči môjmu pôvodnému samostatnému návrhu sú zvýšené z toho dôvodu, aby boli synchronizované s koncepciou, ktorá je síce kriminalizujúca, ale s koncepciou tohto Trestného zákona. A vzhľadom na to, že aj vláda pri prerokúvaní takéto doplnenie navrhla.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem vám za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Galbavý. Pripraví sa pán poslanec Miklušičák.
Pán poslanec Galbavý, ak nemáte záujem vystúpiť, pokojne to povedzte.
T. Galbavý, poslanec: Ja som chcel povedať niečo iné, ale to nesúvisí s tým.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh v mene poslancov. Podľa § 29 v spojení s § 82 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona. Návrh k tlači 656. Vládny návrh zákona - Trestný zákon sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 131 sa do odseku 3 dopĺňa veta: "Zbraňou môže byť okrem veci aj zviera."
2. V § 139 ods. 1 písm. b) sa pred slová "alebo energia" vkladajú slová " alebo zviera".
Odôvodnenie: No, myslím si, že dôvodom na predloženie sú poznatky z praxe, výrazný nárast útokov zvierat, presnejšie psov, voči osobám či iným zvieratám. Navrhuje sa preto, aby sa táto skutočnosť odrazila aj v novopredkladanom Trestnom zákone, aby aj zviera, mám na mysli najmä agresívne a útočné plemená niektorých šelmovitých zvierat, ale potenciálne aj iné nebezpečné druhy zvierat, mohlo byť považované explicitne za vec, resp. zbraň a spáchanie trestného činu za použitia zvieraťa, mohlo byť považované za priťažujúcu okolnosť.
V bode 1 vyslovene sa do textu v príslušnom paragrafe, a to v § 131, ustanovuje, že zbraňou môže byť okrem všeobecnej veci aj zviera, najmä pes. V bode 2 v definícii veci, ako ju upravuje § 139, sa popri prírodnej sile a energii vyslovene zaraďuje aj zviera.
Návrh nemá dosah na štátny rozpočet ani na rozpočet verejnoprávnych inštitúcií či územnej samosprávy, nekladie nárok na nové pracovné sily vo verejnom sektore. Návrh je v súlade s ústavou a s platným právnym poriadkom.
Poprosím vás o podporu a ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
K. Tóthová, poslankyňa: Aj keď predložený legislatívny návrh pána poslanca vyvolal viacero úsmevov na tvári, ja si myslím, že široká verejnosť s nevôľou sleduje v praxi čoraz častejšie prípady napadnutia ľudí útočnými psami neraz bojového plemena. V minulosti bola snaha zakázať bojové plemená. Ja si myslím, že to nie je tá správna cesta. Myslím si, že tento postup, ktorý pán poslanec Galbavý tu uviedol, je určitým krokom riešenia tohto problému, a verím, že získa podporu poslancov Národnej rady. Osobne som tento legislatívny návrh podpísala a myslím, že viacerí občania sa mu potešia.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k hlasovaniu. Vzhľadom na to, že pán poslanec Miklušičák hovorí, že tých 5 minút mu bude málo, takže vás vyzývam, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, budeme hlasovať o bodoch, ktoré sme prerokovali pred týmto bodom.
Takže do piatej, kým sa nazbierajú poslanci, vyhlasujem prestávku. A tak ako sme sa dohodli na začiatku schôdze, o piatej budeme pokračovať hlasovaním. Do toho času vás prosím, aby ste sa nevzdialili z rokovacieho priestoru.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam.
Prosím teraz pani poslankyňu Navrátilovú, ktorá je spravodajkyňou z gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie k
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 997).
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, by ste sa upokojili. Pristúpime k jednotlivým hlasovaniam. Pani spravodajkyňa, máte slovo.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prosím, dajte hlasovať o tom, že sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Je to návrh pána poslanca Buriana o starobnom dôchodkovom sporení (tlač 997).
(Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za návrh 64, proti 15, zdržalo sa 49, nehlasoval 1.
Konštatujem, že Národná rada nepostúpila tento návrh zákona do druhého čítania.
Ďakujem.
Teraz prosím pána poslanca Janiša ako spravodajcu z navrhnutého gestorského výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie k
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (tlač 998).
Páni poslanci, ak tu nebude pokoj, preruším rokovanie.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja poslanci. Nezaznel žiaden pozmeňujúci ani doplňujúci, ani iný návrh. Dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu prerokovať návrh skupiny poslancov v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných 136 poslancov, za 69, proti 3, zdržalo sa 61, nehlasovali 3.
Konštatujem, že Národná rada postúpila tento návrh zákona do druhého čítania.
Nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Pán predsedajúci, dajte aj ďalej hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona prerokuje ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorský, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody s termínmi, že výbory prerokujú návrh zákona do 10. marca a gestorský výbor do 11. marca 2005.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 137 poslancov, za 131, proti 1, zdržali sa 4, nehlasoval 1.
Návrh uznesenia sme schválili.
Teraz prosím pána poslanca Galbavého, ktorý je spravodajcom z gestorského výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá k zákonu navrhnutom skupinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii (tlač 1000).
Pán poslanec Galbavý, nech sa páči, máte slovo.
(Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii, tlač 1000.)
T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za návrh 70, proti 2, zdržalo sa 60 a nehlasoval 1.
Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Nech sa páči.
T. Galbavý, poslanec: Teraz prosím, pán podpredseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá s tým, že určené výbory ho prerokujú v lehote do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 137 poslancov, za 129, proti 1, zdržali sa 5, nehlasovali 2.
Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.
Ďakujem.
A teraz prosím ešte predsedu výboru pre pôdohospodárstvo pána poslanca Maxona, aby uvádzal jednotlivé hlasovania k
vládnemu návrhu zákona o vinohradníctve a vinárstve (tlač 986).
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s odporúčaním výboru pre pôdohospodárstvo navrhujem, aby sme predmetný návrh vládneho návrhu zákona o vinohradníctve a vinárstve postúpili do druhého čítania.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, že návrh zákona postúpime do druhého čítania.
(Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za 111, proti 2, zdržalo sa 24, nehlasovali 2.
Konštatujem, že Národná rada postúpila do druhého čítania tento návrh zákona.
Nech sa páči.
M. Maxon, poslanec: Áno, dámy a páni, navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokoval výbor pre pôdohospodárstvo, ústavnoprávny výbor a výbor pre financie, rozpočet a menu. Ako gestorský navrhujem výbor pre pôdohospodárstvo.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, a ešte lehoty.
M. Maxon, poslanec: Do 10. marca 2005. Ďakujem pekne. A gestorský výbor do 10. (reakcie z pléna), do 11. marca.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Lehoty sú pre ostatné výbory do 10. a do 11. marca pre gestorský výbor.
(Hlasovanie.) Prítomných 137 poslancov, za 132, proti 1, zdržali sa 4.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie.
Nech sa páči, ďakujem pekne.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem za spoluprácu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujeme, pán poslanec.
A teraz, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o
vládnom návrhu Trestného zákona (tlač 656).
Prosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby zaujal svoje miesto a takisto aj pán poslanec Abelovský.
V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Miklušičák. Nech sa páči, máte slovo.
J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť súbor pozmeňujúcich návrhov k vládnemu návrhu Trestného zákona (tlač 656).
Tieto pozmeňujúce návrhy sa snažia vyriešiť tri, alebo vychádzajú z troch okolností. Jedna sa týka zmeny meritórneho návrhu. Je to najmä zúženie trestnej zodpovednosti právnických osôb a ďalšie dva, jeden vyplýva z odporúčaní gestorského výboru a tie treba premietnuť do ďalších ustanovení zákona, ktoré neboli zobraté, a napokon je to odstránenie technickolegislatívneho... (Ruch v sále.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, keby ste chvíľku počkali. Páni poslanci, tí, ktorí diskutujete, prosím vás, rušíte rokovanie, takže môžete to urobiť aj mimo, ale nerušte rokovanie. Nedá sa tak rokovať, že nepočuť ani to, čo hovorí o pár metrov ďalej diskutujúci. Ešte raz vás upozorňujem. Buď tu bude pokoj, alebo vyhlásim prestávku a preruším rokovanie. (Reakcia z pléna.) Áno, pán poslanec, môžeme pokračovať napríklad aj zajtra. (Sústavný ruch v sále.) Páni poslanci, chcete, aby som po mene vyzýval jednotlivých poslancov? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno? To sa nebojte, že ich nepoznám. Mám aj pomôcku. Páni poslanci, poslednýkrát vás varujem. Prestávka. Prerušujem rokovanie na 15 minút.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Znovu pripomínam, že tí, ktorí majú ešte medzi sebou nejaké debaty, buď si sadnú na svoje miesta, alebo budú pokračovať mimo rokovacieho priestoru.
V rozprave vystúpi pán poslanec Miklušičák. Nech sa páči, konečne už ste sa dostali k mikrofónu, máte slovo.
J. Miklušičák, poslanec: Ďakujem ešte raz.
Prvý pozmeňujúci návrh. V § 122 odsek 2 znie: "(2) Trestná zodpovednosť právnických osôb sa nevzťahuje na štát a štátne orgány vrátane Národnej banky Slovenska."
Z ustanovení o trestnej zodpovednosti právnických osôb sa navrhuje vyňať iba štát a štátne orgány vrátane centrálnej banky.
Druhý. V § 123 ods. 1 v uvádzajúcej vete sa za slová "Trestný čin je spáchaný právnickou osobou, ak" vkladajú slová "za účelom získania prospechu alebo inej výhody pre právnickú osobu.".
Odôvodnenie: Trestná zodpovednosť právnických osôb sa týmto pozmeňujúcim návrhom výrazným spôsobom obmedzuje. Medzi základné podmienky trestnej zodpovednosti, ktoré budú musieť byť v prípade právnickej osoby splnené, sa dopĺňa nová podmienka, a to, že príslušná fyzická osoba bude musieť konať nielen v rozpore so zákonom, ale aj s úmyslom získať v prospech pre právnickú osobu. A ak tento znak nebude preukázaný, nebude môcť byť trestná zodpovednosť voči právnickej osobe vyvodená.
Bod 3. V § 123 odsek 3 znie:
"(3) Právnické osoby sú trestne zodpovedné za trestné činy uvedené v
a) I. hlave - usmrtenie podľa § 158, trestné činy uvedené v druhom diele a v treťom diele,
b) II. hlave - obchodovanie s ľuďmi podľa § 188, obchodovanie s deťmi podľa § 189 a 190, porušovanie poštového tajomstva podľa § 207,
c) IV. hlave - okrem trestných činov krádeže podľa § 221, neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 224, neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 225 a 226, neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 227, prevádzkovania nepoctivých hier a stávok podľa § 239,...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci zo Smeru, chcete, aby som vás jednotlivo upozorňoval? Nech sa páči.
J. Miklušičák, poslanec: ... nepovolenej prevádzky lotérií a iných podobných hier podľa § 239, úžery podľa § 244, zatajenia veci podľa § 245, poškodzovania cudzej veci podľa § 253 a 254,
d) V. hlave - okrem trestného činu zneužitia účasti na hospodárskej súťaži podľa § 258,
e) VI. hlave,
f) VIII. hlave - trestné činy uvedené v treťom diele, marenie spravodlivosti podľa § 353, násilné prekročenie štátnej hranice podľa § 357, prevádzačstvo podľa § 358 a 359, nedovolené prekročenie štátnej hranice podľa § 360,
g) IX. hlave - kupliarstvo podľa § 378, výroba detskej pornografie podľa § 379, rozširovanie detskej pornografie podľa § 380, prechovávanie detskej pornografie podľa § 381,
h) XII. hlave."
Zdôvodnenie: Trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb sa týmto návrhom zužuje na niektoré typické trestné činy, ktoré sú vymedzené podľa jednotlivých hláv osobitnej časti, ako aj na trestné činy, pri ktorých treba upraviť trestnú zodpovednosť právnických osôb vzhľadom na právo Európskej únie alebo medzinárodné zmluvy.
Bod 4. § 123 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie: "(4) Ak môže byť podľa osobitnej časti tohto zákona niektorý trestný čin spáchaný úmyselnou alebo nedbanlivostnou formou zavinenia, právnická osoba je trestne zodpovedná za trestný čin, ktorý v základnej skutkovej podstate obsahuje úmyselnú formu zavinenia."
Odôvodnenie: Dopĺňa sa výkladové pravidlo pre prípady, keď sa jednotlivé skutkové podstaty toho istého trestného činu odlišujú iba formou zavinenia.
Bod 5. V § 125 odsek 3 znie:
"(3) Tresty a ochranné opatrenia uvedené v
a) § 124 ods. 1 písm. b), c) a e) a § 124 ods. 2 písm. b) nemožno uložiť politickej strane alebo hnutiu alebo právnickej osobe, ktorá je zriadená zákonom,
b) § 124 ods. 1 písm. b), c), e), f) a g) a § 124 ods. 2 písm. b) nemožno uložiť obci alebo vyššiemu územnému celku."
Odôvodnenie: Navrhujem, že obci a vyššiemu územnému celku je možné uložiť iba niektorý z druhov trestov a ochranných opatrení - peňažný trest, trest prepadnutia veci a zhabanie veci.
Blok č. 2 pozmeňujúcich návrhov.
Bod 1. V § 39 ods. 2 písm. e) sa slová "trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 305" nahrádzajú slovami "trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 305, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 306".
Navrhovaná legislatívnotechnická úprava súvisí s rozdelením trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny na dva samostatné trestné činy - body 10 a 11 tohto bloku pozmeňujúcich návrhov.
Bod 2. V § 47 ods. 2 sa slová "založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 305" nahrádzajú slovami "založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 305, založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 306".
Navrhovaná úprava súvisí s bodom 1.
Bod 3. V § 58 ods. 2 s slová "trestného činu založenia, zosnovania alebo podporovania zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny podľa § 305" nahrádzajú slovami "trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 305, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 306".
Zdôvodnenie je podobné ako v predchádzajúcom bode.
Bod 4. V § 86 písm. c) sa slová "založenia, zosnovania alebo podporovania zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny" nahrádzajú slovami "založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 305 alebo založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 306".
Odôvodnenie podobné.
Bod 5. V § 85 sa za slová "§ 243" vkladajú slová "porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 247," a za slová "§ 266" sa vkladajú slová "skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 268, poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 270,".
Odôvodnenie: Účinná ľútosť sa navrhuje rozšíriť aj o ďalšie nedbanlivostné trestné činy.
Bod 6. V § 236 ods. 1 sa pred slová "potrestá sa" vkladajú slová "alebo kto tak koná v úmysle spôsobiť úpadok právnickej osoby, v ktorej je štatutárnym orgánom alebo prokuristom".
Zdôvodnenie: Upresňuje sa znenie skutkovej podstaty tak, aby v skutkovej podstate bola vyjadrená aj skutočnosť, že trestným bude konanie uvedené v ods. 1 písm. a) a b) aj vtedy, ak páchateľ koná v úmysle spôsobiť úpadok právnickej osoby.
Bod 7. V § 237 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová "alebo do obchodu, ktorý sa vymyká z rámca pravidelného podnikania právnickej osoby".
Zdôvodnenie: Týmto návrhom upresňujem znenie skutkovej podstaty tak, aby boli vypustené všeobecné termíny, ktoré by mohli vyvolať problémy v aplikačnej praxi.
Bod 8. V § 237 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová "neúmerne vysoký alebo".
Opäť ide o upresnenie znenia skutkovej podstaty tak, aby boli vypustené všeobecné termíny.
Bod 9. § 268 znie: "§ 268
Kto sa z nedbanlivosti dopustí trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie konaním uvedený v § 267 ods. 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov."
Tento nedbanlivostný trestný čin navrhujem upraviť tak, že pre trestnosť sa bude vyžadovať spôsobenie škody veľkého rozsahu, t. j. aspoň 4 mil. Sk namiesto väčšej škody 80 000 korún. Týmto trestným činom sa sleduje postih konaní, ktoré boli v posledných mesiacoch odhalené vo veľkých spoločnostiach v zahraničí - Enron, Parmalat a podobne.
Bod 10. § 305 znie:
"§ 305 Založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny
Kto založí alebo zosnuje zločineckú skupinu, je jej členom, je pre ňu činný alebo ju podporuje, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov."
Tento návrh, ako som už uviedol v úvode, vyplýva z rozčlenenia trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny, tak ako je predložený v návrhu Trestného zákona.
A napokon bod 11 tohto bloku. Za § 305 sa vkladá nový § 306, ktorý znie:
"§ 306 Založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny
Kto založí alebo zosnuje teroristickú skupinu, je jej členom, je pre ňu činný alebo ju podporuje, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov."
Doterajšie § 306 až 448 sa označujú ako § 307 až 449. Zdôvodnenie je obdobné ako v predchádzajúcom prípade.
A napokon tretí blok pozmeňujúcich návrhov.
Bod 1. Nadpis v § 41 znie: "Úhrnný trest a spoločný trest".
Ide o doplnenie návrhu o chýbajúcu úpravu ohľadom spoločného trestu.
Bod 2. § 41 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúcu rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine. Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odseku 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane."
Zdôvodnenie: Návrh zákona týmto dopĺňame o chýbajúcu úpravu ohľadom spoločného trestu v prípade pokračovacieho trestného činu. Tým sa umožní predísť problémom v aplikačnej praxi v tejto veci a odstráni sa opakovanie dokazovania súdom o skutkoch už skôr preukázaných, čím dôjde k zrýchleniu súdneho konania a k obmedzeniu zbytočne vzniknutých prieťahov v konaní.
Bod 3. V § 56, § 61 a § 62 sa vypúšťa odsek 3.
Vypustenie odseku 3 z navrhnutých paragrafov, ktoré upravovali samostatné uloženie niektorých trestov, zosúlaďuje tieto ustanovenia s pozmeňujúcim návrhom k § 34 ods. 6 (týka sa bodu 5 spoločnej správy) a k § 58 ods. 3 (bod 23 spoločnej správy).
Bod 4. V § 65 ods. 3 znie: "(3) Trest vyhostenia môže súd uložiť na jeden rok až pätnásť rokov."
Odôvodnenie: Ustanovenie sa zosúlaďuje s pozmeňujúcim návrhom § 34 ods. 6. Je to bod 5 spoločnej správy výborov.
Bod 5. V § 106 ods. 1 sa slová "Pri upustení od uloženia trestu alebo pri podmienečnom upustení od uložení trestu" nahrádzajú slovami "Pri podmienečnom upustení od uloženia trestu".
Uvedené ustanovenie sa zosúlaďuje s pozmeňujúcim návrhom k § 101 ods. 1 (bod 42 spoločnej správy). Výchovné opatrenie je možné uložiť len pri podmienečnom upustení od uloženia trestu, keďže súd iba v tomto prípade určuje skúšobnú lehotu, počas ktorej sleduje správanie mladistvého.
Bod 6. V § 120 ods. 1 sa vypúšťa písmeno a).
Je to ohlas na návrh na vypustenie § 117 ods. 4 (bod 47 spoločnej správy výborov).
Bod 7. V § 120 ods. 2 sa na koniec pripájajú slová "s výnimkou trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 430 a 431 a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej alebo etnickej nenávisti podľa § 432".
V súlade s dopĺňaním zdôvodňujem to tým, že bod 38 spoločnej správy výborov v súlade s doplnením § 88 a 91, ktorý odporúča schváliť, navrhujem rovnako doplniť aj § 120 ods. 2.
Bod 9. V § 131 ods. 11 sa slová "čiastkových činov" nahrádzajú slovami "čiastkových útokov", slová "čiastkové činy" sa nahrádzajú slovami "čiastkové útoky" a na konci sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa slová "to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky".
Zdôvodnenie: Uvedená definícia sa zosúlaďuje so znením Trestného poriadku, pričom navrhované doplnenie umožní predísť problémom v aplikačnej praxi vo vzťahu k pokračujúcemu trestnému činu.
Bod 10. V § 193 sa vypúšťa odsek 4.
Zdôvodnenie: Kvalifikačný znak - spáchanie tohto trestného činu verejným činiteľom je upravený v ods. 2 písm. c).
Bod 11. V § 258 ods. 2 sa v predvetí vypúšťajú slová "písm. a) alebo b)".
Zdôvodnenie: Vypúšťa sa nesprávny odkaz.
Bod 12. V § 267 ods. 1 písm. e) sa slová "konkurz a vyrovnanie" nahrádzajú slovami "konkurz, vyrovnanie, reštrukturalizáciu alebo oddlženie".
Uvedená zmena súvisí s pozmeňujúcim návrhom uvedeným v bode 172 spoločnej správy výborov. Ide o zosúladenie s pojmami nového zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Bod 13. V § 358 sa pred odsek 1 vkladá nový odsek 1, ktorý znie: "(1) Kto pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, organizuje nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie alebo také konanie umožní, alebo v ňom pomáha, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov."
Doterajšie odseky 1 až 4 sa označujú ako odseky 2 až 5.
Odôvodnenie: Doplnenie trestného činu prevádzačstva o novú základnú skutkovú podstatu vyplýva z potreby zabezpečenia potrestania aj tých osôb, ktoré organizujú nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a pritom im nie je preukázaný úmysel získať materiálnu výhodu.
Bod 14. V § 358 ods. 2 až 4 sa za slová "v odseku 1" vkladajú slová "alebo 2".
Uvedená zmena vyplýva z doplnenia nového odseku 1 do § 358.
Bod 15. Nadpis pod § 364 znie: "Krivá výpoveď a krivá prísaha".
Táto zmena vyplýva z návrhu na doplnenie § 264 o nový odsek 2.
Bod 16. V § 364 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: "(2) Kto v trestnom konaní alebo na účely trestného konania v cudzine po zložení prísahy uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo takú okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov."
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
Zdôvodnenie: Trestný čin sa dopĺňa aj o úpravu trestných následkov krivej prísahy v súlade s § 265 vládneho návrhu Trestného poriadku.
Bod 17. V § 364 ods. 2 a 3 sa za slová "v odseku 1" vkladajú slová "alebo 2".
Ide o technickú úpravu súvisiacu s doplnením § 364 o nový odsek 2.
Bod 18. V § 412 sa slová "za konanie rovnakého druhu najmenej dvakrát potrestaný disciplinárnym trestom" nahrádzajú slovami "za obdobný čin v poslednom roku najmenej dvakrát postihnutý".
Navrhovaná formulačná úprava súvisí s doplnením § 137 ods. 5 (bod 58 spoločnej správy výborov).
Bod 19. V § 445 ods. 1 a 2 znejú:
"(1) V prípade, ak je potrebné určiť, či trestný čin podľa zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov vykazuje znaky prečinu, zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu podľa tohto zákona, použijú sa ustanovenia § 10 a 11 tohto zákona v závislosti od formy zavinenia a trestnej sadzby uvedenej v zákone č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
(2) Pri posudzovaní splnenia podmienok na rozhodovanie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo rozhodovaní o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku u trestov uložených po nadobudnutí účinnosti tohto zákona za trestný čin podľa zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších prepisov sa postupuje podľa tohto zákona."
Týmto sa prechodné ustanovenia dopĺňajú o výslovné riešenie postupu pre prípady rozhodovania o podmienečnom prepustení a podmienečnom upustení od výkonu trestu, o ktorých sa rozhoduje po nadobudnutí účinnosti nového zákona, ale ohľadom trestov uložených podľa ešte predchádzajúceho Trestného zákona. Zároveň sa dopĺňa pravidlo, ako budú súdy postupovať pre určenie toho, či trestný čin vykazuje znaky prečinu, zločinu, resp. obzvlášť závažného zločinu. Táto úprava tiež znamená, že Trestný zákon sa nebude dotýkať už uložených trestov.
A napokon v súvislosti s predloženými pozmeňujúcimi návrhmi žiadam samostatne hlasovať o bodoch 34, 48, 146, 190 a 203. Okrem toho žiadam samostatne hlasovať aj o bodoch 1, 22, 29, 49, 50, 51, 60, 61, 67, 143, 229 a 234.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za pozornosť a verím, že podporíte aspoň všetky tie pozmeňujúce návrhy, ktoré vedú k zosúladeniu odporúčaní spoločnej správy s predloženým návrhom zákona.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Drgonec. Nech sa páči, máte slovo.
J. Drgonec, poslanec: Dámy a páni, viackrát ste určite počuli slogan "ústava - základný zákon štátu". Budem sa držať nástenkových terminológií a v tejto rovine označím Trestný zákon za takmer základný zákon štátu. Je to zákon, v ktorom štát určuje, za čo je človeku možné obmedziť osobnú slobodu a na koľko možno obmedziť osobnú slobodu. Máme pred sebou návrh nového Trestného zákona, ku ktorému zaznieva rad pripomienok, ktoré sa dajú zhrnúť asi tým spôsobom, že pre niektorých je príliš málo nový a príliš málo originálny a pre iných je až príliš originálny.
Chcem sa pristaviť pri jednom z prvkov, možno vôbec najzatracovanejšom momente, celej novely, a to pri trestnej zodpovednosti právnických osôb.
Vývoj ľudskej spoločnosti je nepredvídateľný, aspoň nie, pokiaľ ide o určenie momentov zásadných zvratov. Platilo, dlho platilo a bolo v súlade s existujúcimi poznatkami, že je vylúčené, aby človek lietal v stroji, ktorý je ťažší ako vzduch. Asi pred 100 rokmi renomovaní fyzici dokazovali, že je vylúčené, aby vlak išiel rýchlejšie ako 30 km, lebo keby sa tak udialo, z vagónov sa stratí vzduch a cestujúci sa udusia.
Pripomínam tieto poznatky a kolíziu s istými novými názormi práve preto, že som presvedčený, že sme sa dostali na také rozhranie v oblasti trestného práva. Asi každá učebnica trestného práva, ktorá je vydaná v slovenčine, uvádza na úvodných stranách, že trestná zodpovednosť je zodpovednosť fyzickej osoby, zodpovednosť jednotlivca. Rad právnikov, ktorí sú špecialistami v trestnom práve a ktorých odbornú prácu si naozaj veľmi vážim rovnako ako Slovenská advokátska komora, veľakrát verejne prezentovali svoj postoj, ktorý spočíva v chytení sa za hlavu a v dokazovaní, čo za nezmysel sa navrhuje, keď sa navrhuje trestná zodpovednosť právnických osôb.
Na toto miesto ma priviedlo presvedčenie, že všetci tí, ktorí vystupujú proti zavedeniu trestnej zodpovednosti právnickej osoby, sa mýlia, že nedocenili dobu, nedocenili vývoj spoločnosti. Musím pripomenúť napr. Kaprun, kde nedošlo k uplatneniu trestnej zodpovednosti, hoci na základe nejakých všeobecných princípov spravodlivosti určite k nej dôjsť malo, len preto, že rakúske trestné právo spočíva na zásade, že trestná zodpovednosť je zodpovednosť fyzickej osoby a ten, kto teda mal v tomto prípade znášať zodpovednosť, sa zodpovedný nestal, lebo chýbali formálne dôvody na to, aby sa trestná zodpovednosť uplatňovala.
Opakujem teda, som presvedčený, doba dospela k tomu, aby za istých okolností znášala zodpovednosť právnická osoba, bez ohľadu na to, koľkí dokazujú opak. Vývoj spoločnosti si vyžaduje aj takú možnosť. Pokladám za dôležité zdôrazniť tú skutočnosť, že vytvorenie právneho základu pre zodpovednosť právnickej osoby zďaleka neznamená zodpovednosť právnickej osoby v živote v konkrétnych prípadoch. Je to o vytváraní možností, je to o vytváraní príležitostí. Ale myslím si, že naša diskusia by nemala smerovať k tomu, či má existovať právna zodpovednosť právnickej osoby, ale že by mala smerovať len k rozsahu trestnej zodpovednosti právnických osôb.
Do hry vstupuje rad ďalších argumentov, ďalších prvkov, ďalších momentov. Je to napr. o najrôznejších politických postojoch a politických záujmoch. Je to napr. o možnej argumentácii, vládna koalícia je pravicovo orientovaná, podporuje teda nosné prvky trhovej ekonomiky a zrazu chce zaviesť zodpovednosť právnickej osoby. Čo to má znamenať, že sa vstupuje do sféry podnikania tým, že sa do nej vnáša neexistujúci, dosiaľ neexistujúci prvok trestnej zodpovednosti? Ja si nemyslím, že zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb je v rozpore s akýmikoľvek zásadami pravicovej politiky. My hovoríme o rozšírení spravodlivosti, o vnesení spravodlivosti tam, kde sú dôvody na jej uplatnenie.
Pokiaľ ide o rad ďalších momentov, ktoré hovoria alebo ktoré znejú v neprospech trestnej zodpovednosti, pozrime sa na chvíľu na druhú stranu. Národná rada podľahne prevládajúcej mienke, prevládajúcim a médiami veľmi výdatne živeným názorom o nezmyselnosti takéhoto návrhu. Čo to bude mať za následok? Slovenská republika má záväzky vo vzťahu k Európskej únii. Postoj Slovenskej republiky k medzinárodným záväzkom spočíva v nakladaní s medzinárodnými záväzkami, ktorý sa u nás zakorenil ešte v roku 1918, vlastne v prvých hodinách existencie česko-slovenského štátu. Ten postoj sa dá zjednodušene priblížiť tak, že sme v prvej vlne pristupovali k najrôznejším medzinárodným záväzkom s tým, že následne nás akceptovaný záväzok nezaujímal. Neplnili sme vlastne nič. To je trend, ktorý trvá desaťročia.
Obávam sa, že presne takýmto spôsobom pristupujeme aj k záväzkom, ktoré máme vo vzťahu k Európskej únii. Problém je akurát v tom, že Európska únia má páky na svojich členov, ktorí nerešpektujú záväzky, ktoré prijali vo vzťahu k Európskej únii. Pripomínal som to tu už niekoľkokrát, že vo vzťahu k Európskej únii za porušenie záväzkov môžeme platiť. Pripomínam aj to, že sa absolútne neopodstatnene nazdávame, že my platiť nebudeme. Platili oveľa väčšie štáty, platilo Spojené kráľovstvo, platilo Nemecko, platilo Holandsko. Kde berieme teda tú drzosť nazdávať sa, že až vyjde najavo, že záväzok neplníme, nás to nebude stáť nič? Tomu naozaj nerozumiem.
Keď si uvedomíme, že naozaj môžeme platiť, tak si to, prosím, dajme do širšieho kontextu. Tu sa prijíma rad reforiem postihujúcich široké vrstvy v oblasti sociálnej starostlivosti, zdravotnej starostlivosti v mene znižovania výdavku štátu. A zrazu za takejto situácie sme ochotní úplne neuvážene vyhadzovať peniaze zo štátneho rozpočtu na to, aby sme platili sankcie za to, že neplníme svoje záväzky.
Okrem toho, prosím vás, určite pre časť pléna, pre časť verejnosti môže vznikať presvedčenie, že je to vec národnej hrdosti držať si nejakú vlastnú líniu a že teda nám stojí aj za prípadné platenie voči Európskej únii to, že si zachováme svoju predstavu o tom, aká má byť trestná zodpovednosť a že tá sa nezlučuje s trestnou zodpovednosťou právnickej osoby. Taký postoj by bol podľa môjho presvedčenia krajne nerozumný. Podstata je totiž v tom, že možné formy trestnej činnosti právnických osôb, ktoré sú odlišné od trestnej činnosti fyzických osôb, sa spájajú s osobitnými podobami trestného postihu. Ak sa právnická osoba dopustí svojej formy trestnej činnosti, znáša za to svoju sankciu. Nie sú správne tie tézy, ktoré hovoria o dvojitej alebo zdvojovaní trestnej zodpovednosti, o zodpovednosti štatutárov a o zodpovednosti zamestnancov.
Keď si to postavíme do kontextu vnútroštátneho diania, Slovenská republika je vlastníkom štátneho majetku. Je to zaručené čl. 4 ústavy, je to zaručené čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Slovenská republika sa správa ako neuveriteľný vlastník. Pretože Slovenská republika napr. poskytuje štátne dotácie najrôznejším súkromným osobám alebo najrôznejším právnickým osobám, Slovenská republika nemá vytvorený režim efektívnej ochrany prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ktoré sa poskytnú v podobe štátnej dotácie. Ten efektívny prostriedok je navrhnutý v tomto prípade. Model je asi taký, právnická osoba, ktorá dostane štátnu dotáciu a nenaloží s ňou spôsobom, na aký tú dotáciu dala, je vylúčená z možnosti uchádzať sa o ďalšiu dotáciu. To nie je ani o likvidácii podnikateľov, to je naozaj iba o rozumnom nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu.
Preto opakujem. Myslím si, alebo obávam sa, že ak sa zachová postoj, absolútne negatívny postoj k trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, urobíme obrovskú chybu či už vo vzťahu k Európskej únii, alebo vo vzťahu k vlastným problémom a ich možnému riešeniu.
Pretože dúfam, že trestná zodpovednosť právnických osôb bude vecou, ktorá sa napokon stane súčasťou nášho právneho poriadku, predkladám pomerne jednoduchý pozmeňujúci návrh k návrhu Trestného zákona. Ten znie:
V § 125 sa vypúšťa odsek 2. Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.
Na vysvetlenie: Zmyslom tohto pozmeňujúceho návrhu je vytvoriť rovnaké postavenie fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k dokazovaniu niektorých skutočností rozhodných pre vznik alebo nevznik trestnej zodpovednosti.
Ďakujem za pozornosť.