P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, ďakujem pekne.

Poprosím teraz pána poslanca Abelovského, člena ústavnoprávneho výboru, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu Trestného zákona vo výboroch, ktorým bol zákon pridelený, ako aj o stanovisku gestorského ústavnoprávneho výboru.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

M. Abelovský, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k návrhu Trestného zákona podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada svojím uznesením z 12. mája 2004 pod č. 923 pridelila vládny návrh Trestného zákona na rokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ďalej výboru pre pôdohospodárstvo, pre verejnú správu, pre sociálne veci a bývanie, pre zdravotníctvo, pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, ako to vyplýva zo zákona o rokovacom poriadku.

Vládny návrh Trestného zákona odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výbor pre pôdohospodárstvo, pre sociálne veci, pre zdravotníctvo, pre obranu a bezpečnosť, pre vzdelanie, vedu, šport a mládež a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien v lehotách, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, ktorú máte pod č. 656a v poslaneckých laviciach.

Výbor Národnej rady pre verejnú správu neprerokoval vládny návrh Trestného zákona, pretože výbor nebol uznášaniaschopný, tak ako to plynie z § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody neprijali uznesenie z dôvodu, že s odporúčaným uznesením vládny návrh zákona schváliť nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

V bode IV spoločnej správy sú uvedené doplňujúce a pozmeňujúce návrhy v celkovom počte 241, tak ako sú bližšie uvedené v spoločnej správe na str. 3 až 76. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch

a) spoločne o bodoch 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21 až 24, 25 až 42, 44 až 68, 69 až 91, 92 až 109, 110 až 127, 128 až 143, 144 až 159, 160 až 175, 176 až 191, 192 až 211, 212 až 229, 232, 234, 235, 236, 237, 238, 239, 241 s návrhom gestorského výboru schváliť;

b) spoločne o bodoch 3, 43, 49, 50, 51, 70, 113, 121, 198, 199, 201, 216, 218, 230, 233, 240 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

Bez odporúčania zostali body 207 a 231.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu Trestného zákona vyjadrených v ich uzneseniach, uvedených v bode III tejto správy, a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 70 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona č. 656 schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a ktoré budú prednesené v rozprave.

Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu Trestného zákona bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 13. januára 2005 pod č. uznesenia 726. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy podľa § 83 ods. 2 a § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca, za informáciu o výsledku prerokúvania vládneho návrhu Trestného zákona.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že som dostal do rozpravy celkom štyri písomné, sedem písomných prihlášok, pardon, tri za poslanecké kluby Smer - Robert Fico, KSS - Jozef Ševc, HZDS - Katarína Tóthová. Ďalší písomne prihlásení sú poslanci Galbavý, Miklušičák, Drgonec a pán poslanec Vavrík.

Nech sa páči, pán poslanec Fico.

R. Fico, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu strany Smer vystúpil k prerokúvanému návrhu Trestného zákona a zaujal k tomuto návrhu nasledujúce stanovisko.

Podobne, ako to urobil pán minister, chcem aj ja na úvod oceniť prácu všetkých členov komisie pre rekodifikáciu trestného práva hmotného a procesného, pretože nebola to ani mesačná, ani dvojmesačná robota, je to niekoľkoročný proces, do ktorého prispeli právnici rôznym spôsobom, a preto im treba poďakovať za všetko to úsilie, ktoré v tomto období vynaložili. Ja som pozorne sledoval prácu tejto komisie, ktorá má svoje počiatky už v roku 1990 - 1991, keď krátko po roku 1989 vznikla potreba začať práce na novom Trestnom zákone a Trestnom poriadku. Zdá sa, že až teraz dochádza na stôl dokument, o ktorom sa dá serióznejšie diskutovať.

Na druhej strane, napriek tomu, že som ocenil úsilie ľudí, ktorí pracovali v rekodifikačných komisiách, musím postaviť otázku, či sme mali ísť na Slovensku pri vypracovaní nového Trestného zákona a Trestného poriadku cestou prehlbovania a zlepšovania existujúceho európskeho modelu trestného práva alebo či sme mali ísť do kombinácie kontinentálneho systému s prvkami angloamerického práva. Zdá sa, že najmä v Trestnom poriadku je táto kombinácia európskeho a angloamerického systému veľmi-veľmi viditeľná. Neviem teraz v žiadnom prípade odhadnúť, či takýto systém môže fungovať v reálnej praxi, ale spomínam si na slová jedného známeho trestného právnika z Českej republiky, ktorý povedal, že vnášať prvky amerického trestného práva do európskeho práva je, ako dávať karburátor z cadilacu do škodovky, a potom sa nečudujme, že tá škodovka nebude fungovať.

Keď si prečítame návrh Trestného zákona, ako je predložený, v každom prípade z neho cítiť základ z existujúceho platného Trestného zákona prijatého v roku 1961. Teda nemôžeme povedať, že by v prípade Trestného zákona došlo k nejakým prevratným zmenám, zmenám, ktoré by robili z tohto Trestného zákona niečo úplne iné, nové. Na jednej strane sa snažíme v tomto Trestnom zákone prechádzať z materiálneho chápania alebo poňatia trestného činu k formálnemu, ale sú tam aj ustanovenia, ktoré zase vracajú naspäť formálny pohľad na trestné činy k materiálnemu. Vidíme tam návrat k rozdeleniu trestných činov na závažnejšie a menej závažné. To sme všetko mali. Boli trestné činy, boli prečiny, kde sme to nazvali zločiny a prečiny. A boli tu mnohé iné prvky v minulosti, ktoré sa osvedčili a ku ktorým sa opäť predkladatelia Trestného zákona vracajú. Spomeniem napr. inštitúty, rôzne ochranné opatrenia, ktoré boli zrušené a potom sa znovu objavili či už v novelách trestného práva, alebo v samotnom rekodifikovanom návrhu Trestného zákona.

Nebudem sa preto zaoberať jednotlivými časťami alebo ustanoveniami Trestného zákona, pretože ku každej časti Trestného zákona, už keby sme hovorili o podmienkach trestnej zodpovednosti, o systéme trestov, keby sme hovorili o samotnej osobitnej časti, by sme mohli hodiny a hodiny rozoberať, či to riešenie, ktoré je navrhované, je práve najlepšie. Čo by nás však malo zaujímať, je, že či to, čo predkladá vláda Slovenskej republiky do Národnej rady, je čosi premyslené, či je to výsledok jasnej trestnej politiky, alebo je to iba súhrn názorov, ktoré dali dohromady právnici v rámci rekodifikačnej komisie a to potom dali do parlamentu ako návrh nového Trestného zákona. Nemôžem sa, vážené dámy a páni, zbaviť dojmu, a to vôbec nie je v žiadnom prípade znevažovanie práce rekodifikačnej komisie, že nový Trestný zákon, ako je predložený, je skôr súhrnom názorov a podkladov, ktoré títo právnici dali, a chýba v tomto Trestnom zákone ucelený pohľad na trestnú politiku štátu, lebo vláda Slovenskej republiky žiadnu trestnú politiku jednoducho nepredstavila.

My dnes nevieme, čo je trestnou politikou štátu. Keď sa spýtame kohokoľvek, dokonca ani vláda sa takýmto čímsi nezaoberala. A keď som sa pána ministra v jednej rozhlasovej relácii na toto spýtal, tak odpovedal, že trestnú politiku treba nájsť vraj v Trestnom zákone, že on ju formuluje. Ale to je zlý prístup. Trestný zákon má byť východiskom trestnej politiky a nemá formulovať zásady trestnej politiky štátu ako takého. Chcem preto využiť túto príležitosť na pár poznámok k trestnej politike a potom aj urobiť niekoľko pozmeňujúcich návrhov.

Dnes - a na balkóne hore sedia ľudia, ktorí sa v tom nepochybne dobre vyznajú - sme konfrontovaní s obrovským nárastom trestnej činnosti. Napriek tomu, že sa urobili mnohé novelizácie Trestného zákona, ktoré neustále zdvíhajú rôzne podmienky, že čo je vlastne trestný čin, je dnes na Slovensku páchaných toľko trestných činov, ako sa predtým páchalo na celom území česko-slovenskej federácie. Musíme si uvedomiť, že nám prudko stúpajú mnohé závažné trestné činy, či sú to lúpeže, predovšetkým nám ide hore majetková trestná činnosť. Porovnajme si krádeže áut, porovnajme si mnohé iné veci, ktoré sú alarmujúce. A preto je namieste postaviť - a možno aj pánovi ministrovi, ja predpokladám, že na to bude reagovať - otázku, čo štát na toto hovorí, aká je jeho reakcia.

Ja si myslím, že je málo, vážené dámy a páni, ak prídeme do parlamentu s Trestným zákonom, kde sa zdvojnásobia alebo strojnásobia trestné sadzby, a myslíme si, že všetko je v poriadku, lebo máme prísne trestné sadzby. Veď každý vie, že len trestným právom sa problematika kriminality na Slovensku nedá riešiť. Preto mi absentuje a je mi to trošku ľúto, že predtým, ako sme sa začali baviť o Trestnom zákone, sme si neprebrali v Národnej rade v podobne nejakej všeobecnejšej diskusie trestnú politiku vlády Slovenskej republiky.

Dovoľte mi, aby som v piatich bodoch povedal nejaké základy trestnej politiky, ako si ju predstavujeme v Smere, pretože treba využívať tento priestor na formulovanie vlastných pohľadov.

Po prvé, základom trestnej politiky, v prípade, že Smer by bol súčasťou vládnej moci, by bola prevencia. V tomto štáte neexistuje žiadna prevencia. Pozrime sa na aktivity ministerstva vnútra, ako aj na aktivity iných rezortov, do ktorých by prevencia mala spadať. Neexistuje nielenže ucelená predstava, ale predovšetkým nikto nerealizuje žiadne preventívne aktivity. Čiže základom akejkoľvek trestnej politiky musia byť preventívne mechanizmy. Žiaľ, na tieto sa vláda Slovenskej republiky nespolieha ani nesústreďuje.

Nikto z nás určite nechce spochybňovať význam represie v trestnom práve a v trestnej politike, pretože každému, kto si zaslúži - a ja osobne uznávam aj princíp zásluhovosti - nejaký trest za spáchaný trestný čin, treba mu takýto trest uložiť. Na druhej strane vnímame trestné právo ako ultima ratio prostriedok, teda ako prostriedok krajného riešenia, keď všetko ostatné zlyhá, potom by sme mali použiť trestné právo. Niekedy mám pocit, že na všetky neduhy, ktoré v tejto spoločnosti vznikajú, automaticky prijímame trestnoprávne normy a nepokúšame sa využiť iné netrestné formy postihu za rôzne nežiaduce javy alebo negatívne javy. Ak som teda povedal, že na prvom mieste je to prevencia, ale nespochybňujeme represiu síce ako ultima ratio prostriedok, hovoríme o kombinácii prevencie a represie ako jedinom možnom prístupe k riešeniu problematiky kriminality, ktorá pred nami vážne stojí.

Veľa by sme mohli určite s pánom ministrom viesť diskusiu, ale nebudeme to robiť, lebo to je skôr na odborný seminár ako na pôdu Národnej rady, o tom, či ísť cestou depenalizácie a dekriminalizácie, ktorou ide Európa, alebo či ísť cestou kriminalizácie a penalizácie, ktorou ide tento Trestný zákon. Kriminalizácia a penalizácia znamená, že zvyšujeme trestné sadzby a rozširujeme okruh trestných činov, za ktoré postihujeme ľudí podľa Trestného zákona. Kým v Európe, najmä v nemeckom práve, rakúskom práve, ktoré by mohlo byť pre nás väčším vzorom, ako je teraz, sme skôr svedkami odbúravania trestného práva, zužovania okruhu trestných činov a pokiaľ možno aj znižovania trestných sadzieb. Lebo nie je dôležité mať prísny trest, dôležité je mať istotu, že páchateľ je chytený. My môžeme mať aj najbrutálnejšie tresty v Trestnom zákone, preženiem to, ako prehnal pán minister ten príklad s binom Ládinom, my môžeme mať aj trest odsekávania rúk za krádeže, pokiaľ nebude istota, že niekoho chytíme, tak tam pokojne ten trest môžeme mať, pretože nikoho neodstraší. Takže my by sme skôr išli cestou depenalizácie a dekriminalizácie, ale opakujem, pokiaľ ide o represiu, všade tam, kde si to páchatelia zaslúžia, by boli odsúdení za trestný čin na zaslúžený trest.

No a potom je to piata zásada, pre nás mimoriadne dôležitá, že stredobodom pozornosti trestnej politiky na Slovensku nesmie už byť páchateľ. Stredobodom pozornosti trestnej politiky musí byť obeť a potom, samozrejme, občan, ktorého záujmy sa trestným právom chránia. Preto by sa v Trestnom zákone a Trestnom poriadku určite objavili ďalšie a ďalšie inštitúty, ktoré by posilnili postavenie poškodeného.

Viem, že bude pravdepodobne pán minister argumentovať tým, že sa rozširuje okruh podmienok nutnej obrany, krajnej núdze. Zaviedli sme taký ten typický amerikanizmus, že kto vstúpi do obydlia, tak budeme proti nemu môcť použiť strelnú zbraň. Neviem, či niekto pozerá moc americké filmy, ale trošku sme to asi prehnali s tým použitím zbrane, pretože môže to viesť k rôznym situáciám, ktoré budú ťažko orgány činné v trestnom konaní zvládať. Ale prosím, ak sa vydala vláda touto cestou kriminalizácie a penalizácie a ak nájde na to podporu v tomto parlamente, my to budeme rešpektovať, pretože taký je legitímny politický súboj. Čiže obeť by bola stredobodom trestnej politiky v prípade, že by sme ju mohli ovplyvňovať.

Toto som si teda dovolil veľmi stručne pomenovať, aspoň niekoľko zásad trestnej politiky, ako by sme ju formulovali v prípade, že by takáto možnosť existovala.

Vzhľadom na to, čo som teraz povedal, má poslanecký klub strany Smer veľmi opatrný postoj k návrhu Trestného zákona aj Trestného poriadku. Nechceme znevažovať tú robotu, naozaj sa tam urobilo pomerne veľa. Objavili sa aj niektoré veľmi zaujímavé veci v Trestnom zákone a Trestnom poriadku. Ale predsa len si kladieme otázku, či je možné, aby potom, čo je návrh zákona daný do legislatívneho procesu v Národnej rade, ako aj návrh Trestného poriadku, sa objavia stovky pozmeňujúcich návrhov, dokonca veľká časť z nich priamo z rezortu spravodlivosti, ktorý zlepšuje to, čo sám predložil do Národnej rady. Toto všetko môže vyvolávať odôvodnenú obavu, že návrh Trestného zákona a Trestného poriadku nie je stále ešte v takom stave, aby mohol byť schválený.

Ja, samozrejme, vítam, ak prejde Trestný zákon aj Trestný poriadok, posunutie dňa účinnosti, dúfam, že v tomto je dohoda, že nemôže byť v žiadnom prípade Trestný zákon a Trestný poriadok účinný od 1. apríla, ako bolo pôvodne navrhované, pretože tisícky ľudí sa budú musieť naučiť pracovať s novým Trestným zákonom a Trestným poriadkom, a najmä s Trestným poriadkom, ktorý zavádza úplne, ale úplne nové inštitúty, dohadovacie konania a ďalšie, ktoré doteraz v našom Trestnom poriadku neboli.

Aby som trošku aj ja prispel do tej odbornej stránky a pokúsil sa prispieť aj k zlepšeniu niektorých navrhovaných ustanovení, dovolím si predložiť len dva pozmeňujúce návrhy. Jeden sa týka § 24 a druhý § 25, to znamená, jeden sa týka krajnej núdze a druhý sa týka nutnej obrany. Je to návrh, ktorý je podpísaný v jednom aj v druhom prípade príslušným počtom poslancov, a potom prosím, aby sa o obidvoch návrhoch hlasovalo samostatne, lebo sú aj samostatne podané.

Pokiaľ ide o prvý návrh, ktorý sa týka novej formulácie krajnej núdze. Krajnú núdzu formulujeme úplne nanovo, myslím, nedávame nejaký pozmeňujúci návrh k § 24, ale formulujeme úplné znenie § 24, teda ustanovenia, ktoré upravuje krajnú núdzu, a formulujeme ho takto:

1. § 24 ods. 1 by znel: "(1) Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom." Nič nové, je to presne tá istá formulácia krajnej núdze, ako ju poznáme z doteraz platného Trestného zákona.

Potom však dodávame odsek 2 a v tomto odseku 2 sa uvádza, že: "(2) Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné toto nebezpečenstvo za daných okolností odvrátiť inak alebo spôsobený následok je celkom zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil."

Opäť je to skôr informácia pre ľudí, ktorí sa tým budú zaoberať. V odseku 2 sme odstránili zásadu proporcionality. Jednoducho sme presvedčení, že nie je spravodlivé pri krajnej núdzi vyžadovať od toho, kto koná v rámci krajnej núdze, že nemôže spôsobiť väčší následok, ako je ten, ktorý hrozí. Aj preto si myslím, a myslia si to aj mnohí ďalší právnici, že krajná núdza nie je využívaná v praxi, lebo ľudia sa obávajú ju použiť. Preto nechávame podmienku subsidiarity, že nejde o krajnú núdzu vtedy, ak je možné ten útok odvrátiť inak, ale meníme proporcionalitu tak, že spôsobený následok môže byť závažnejší ako ten, ktorý hrozil.

Neprikláňame sa celkom k názoru, ktoré prezentovalo ministerstvo spravodlivosti v návrhu, že tam treba dávať aj prípady zľaknutia, zmätku alebo iné pocity, do ktorých sa môže dostať osoba, keď koná v rámci krajnej núdze. Predsa len krajná núdza, to sú iné situácie, ako je nutná obrana. Krajná núdza je napr. práca požiarnika pri zasahovaní, krajná núdza je napr. prípad, keď niekto si dá nejaký alkohol, ale potom musí odviezť ťažko zraneného rodinného príslušníka do nemocnice. Čiže predsa len v prípadoch krajnej núdze nedochádza k takým akútnym stavom, ako to pomenúva ministerstvo spravodlivosti. A myslíme si, hovorím za predkladateľov, že by úplne stačilo, keby sme tam dali iba tú zjemnenú podmienku, že môže spôsobiť aj väčšiu škodu alebo následok ako ten, ktorý hrozil. Toto je, čo sa týka krajnej núdze.

Veľmi nám záležalo na tom, aby boli použité také formulácie, ktoré sa teraz vyskytujú v Trestnom zákone, aby orgány činné v trestnom konaní nemali s týmto síce krátkym, ale veľmi komplikovaným ustanovením ťažkosti pri jeho výklade a aplikácii, pretože predsa len od roku 1961 sa prax nejako vyvíjala, aj pokiaľ ide o terminológiu.

Druhý návrh sa týka § 29 a to je nutná obrana. Tu opäť nedávame pozmeňujúci návrh k § 25, ale nanovo formulujeme celú nutnú obranu ako takú.

A po prvé. "Čin inak trestný", alebo ods. 1 § 25: "(1) Čin inak trestný, ktorý niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o nutnú obranu, ak bola obrana celkom zjavne neprimeraná útoku." Čiže odsek 1 je pokračovanie právnej úpravy, ktorú teraz máme v Trestnom zákone a nič na tejto právnej úprave nemeníme. Dokonca sme prevzali aj tú drobnú zmenu, ktorá bola urobená v roku 1994, keď sme zaviedli to slovné spojenie "celkom zjavne neprimeraná útoku".

Avšak v odseku 2 sa zaoberáme situáciami, ktoré sme odmietli pri krajnej núdzi, do ktorých sa môže dostať napadnutý vzhľadom na útok. Ja plne rešpektujem a veľmi si vážim stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď Najvyšší súd povedal v jednom zo svojich rozhodnutí, že všetky riziká spojené s útokom musí znášať útočník. Útočník má vždy čas na prípravu svojho útoku, kým napadnutý takýto čas nemá a nie je možné mu pripočítavať ako k jeho škode rôzne situácie, v ktorých koná a v ktorých povedzme neovláda svoje konanie tak, ako by mal - zmätok, strach, zľaknutie, momentálne prekvapenie a podobne.

Preto opäť pri použití presnej terminológie, ktorá je obsiahnutá v dnešnom Trestnom zákone, sme naformulovali odsek 2 nasledujúco: "(2) Obrana celkom zjavne neprimeraná útoku nie je trestným činom, ak bola výsledkom strachu, úzkosti, zľaknutia, silného rozrušenia alebo momentu prekvapenia vyvolaného útokom podľa odseku 1." V podstate sa dostávame na tú istú rovinu, ako navrhujú predkladatelia v § 25, s tým iba, že nepoužívame nové formulácie. Snažili sme sa, aby sme zachovali pre orgány činné v trestnom konaní určitú kontinuitu použiť tie vety a tie slová a tie pojmy, ktoré v príslušných paragrafoch Trestného zákona boli.

Dodám ešte, že nie celkom sme sa stotožnili s návrhom predkladateľov, ktorí ešte upravili tzv. domnelý útok, kde priamo sa vylučuje trestná zodpovednosť osoby, ktorá koná proti domnelému útoku, tzv. putatívna obrana. Tu sa domnievame, že už súčasná právna úprava umožňuje, ak niekto použije silu na svoju obranu proti útoku, ktorý fakticky neexistuje, toto oprávňuje použitie právnej úpravy, ktorá oslobodzuje takéhoto človeka, teda nevyvodzuje trestnú zodpovednosť. Je tu názor, ktorý si aj ja plne osvojujem, že v takomto prípade by mal napadnutý požívať dobrodenie skutkového omylu, teda nemala by v žiadnom prípade nastať trestnoprávna zodpovednosť. Preto by som nešiel do expressis verbis právnej úpravy, že pri domnelom útoku neexistuje v žiadnom prípade trestnoprávna zodpovednosť, lebo môžu byť prípady, kde aspoň z nedbanlivosti by sme mali vyvodiť voči napadnutému trestnoprávnu zodpovednosť, lebo následok, ktorý spôsobí, môže mať katastrofálne dôsledky.

Toto sú dva návrhy, ktoré sú podpísané, vyprecizované a odôvodnené, ktoré odovzdám pánovi spoločnému spravodajcovi. Verím, že tu vznikne zaujímavá diskusia aj k iným inštitútom Trestného zákona a Trestného poriadku. Opakujem, postoj poslaneckého klubu je veľmi opatrný, čakáme, ako sa budú vyvíjať pozmeňujúce návrhy, čo všetko prejde, čo neprejde, a najmä budeme sledovať, do akej miery sa zaviedli do týchto kódexov prvky amerického práva, pretože nie sme veľkými nadšencami zavádzania takého, by som povedal, až násilného prvku angloamerického práva do systému kontinentálneho európskeho, ktorý má svoju históriu a vývoj.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ševc. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

J. Ševc, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi niekoľko poznámok k predloženému zákonu, k jeho skôr filozofickému poňatiu a východiskám.

Predložený návrh posudzujeme vo vedomí, že Trestný zákon po Ústave Slovenskej republiky je najautoritatívnejší zákon medzi zákonmi. Autoritatívnosť a aj svojráznosť Trestného zákona je daná úpravou trestných činov a trestov za jeho porušenie a najmä trestu odňatia slobody na 25 rokov alebo až na doživotie. Podmienkou života človeka je jeho ľudská činnosť, teda jeho ľudské činy. A Trestný zákon upravuje a určuje, ktoré ľudské činy sú spoločensky škodlivé, a preto sú protiprávne a trestné.

V dôvodovej správe k predkladanému návrhu Trestného zákona sa uvádza, že ani početnými novelami sa nedosiahol stav úplného zosúladenia Trestného zákona s princípmi nového ústavného zriadenia Slovenskej republiky, čo je pochopiteľné, pretože jeho samotná podstata je založená na princípoch diametrálne odlišného spoločenského a štátneho zriadenia obdobia, v ktorom bol prijatý, alebo nebolo všetko špatné v predchádzajúcom režime, ako sa to niekto snaží vtlačiť do vedomí ľudí.

Diametrálna odlišnosť v podstate a princípov nového ústavného zriadenia Slovenskej republiky a spoločenského a štátneho zriadenia do roku 1989 je diametrálna odlišnosť ideológie, politiky a ekonomiky. Ideológia je vždy spätá s vlastníctvom a, naopak, vlastníctvo s ideológiou. Vlastníctvo je zdrojom a základom moci a politiky v štáte, moci spoločenských síl v štáte. "Ústavné zriadenie nie je výmyslom slovenským, je kompilátom prevzatým z právneho systému vyspelých demokratických krajín Európskej únie." Tak sa to píše v dôvodovej správe, čo možno s tým súhlasiť. Ústavné zriadenie je náhradou za rovnoznačné spoločenské a štátne zriadenia. Ústavné zriadenie v pojmovom výklade návrhu Trestného zákona však neobsahuje nič o človeku, o spoločnosti a jej spoločenskom zriadení. Výklad pojmu ústavné zriadenie v ustanovení § 143 ods. 1 návrhu Trestného zákona nemenuje bytosť, teda subjekt základných práv a slobôd. Upúšťa sa od vymedzenia účelu Trestného zákona, pričom v tomto ustanovení je vymedzený len predmet zákona v súlade s legislatívnymi pravidlami. Upustením od vymedzenia účelu Trestného zákona sa zrejme tvorcovia návrhu vyhýbajú konkretizácii nových spoločenských vzťahov, ktoré sú predmetom trestnoprávnej ochrany, možnože sa vyhýbajú výslovnému a zrozumiteľnému pomenovaniu vlastníctva a vlastníka trhovej ekonomiky.

Súkromnovlastnícke vzťahy sú základom tejto ekonomiky a jej trestnoprávna ochrana sa však už zabezpečuje v návrhu Trestného zákona úpravou trestných činov ohrozujúcich trhovú ekonomiku. Dynamickou a početnou legislatívou pre vznik trhovej ekonomiky boli početné zákony o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby počnúc zákonom č. 92/1991 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Výsledkom i dôsledkom prevodu majetku štátu na iné osoby zákonotvornou demokratickou, teda parlamentnou cestou je stav, čo bolo všetkých a nikoho, je už len niekoho. A kto nie je tým niekým, je už len nikým, bezvýznamný, spoločenská nula, nemocný na spoločenskú, teda sociálnu slabosť, je sociálne slabý. Oslabol stratou svojho občianskeho, sociálneho a vlastníckeho podielu na zlikvidovanom štátnom, teda sociálnom vlastníctve.

"Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne orientovanej trhovej ekonomiky." Tak je to v čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky. A aká je skutočnosť? Bez sociálneho hospodárstva niet sociálne orientovanej ekonomiky. Trhová súkromnovlastnícka ekonomika preto nemôže byť sociálna. Nedanie práce je zločin proti ľudskosti. Príčinou nezamestnanosti je privatizovaná trhová ekonomika, jej dôsledkom je premena človeka na tovar ponúkajúci sa na predaj na privatizačnom trhu, pretože iný už nejestvuje, alebo takmer nejestvuje.

Ostatné obdobie u nás je bojom o vlastníctvo, ktoré je základom a prostriedkom spoločenskej moci. Vlastníctvom je dnes spoločnosť rozdelená na spoločenské vrstvy. Rozdelenie spoločnosti na spoločenské vrstvy sa udialo prevodom majetku štátu na iné osoby, ktorými sú ľudia ako fyzické osoby i ako právnické osoby. Právnická osoba, neviem, niekto vymyslel alebo je to zdôvodnenie, pretože aj právnická osoba je vždy len osoba ako jednotlivec alebo ako skupina osôb. Nijaká odľudštená právnická osoba trestné činy nepácha, vždy ich pácha len a jedine človek ako jednotlivec alebo ako viaceré osoby. Trhová ekonomika je teda vlastníctvom len a jedine konkrétnych ľudí ako jednotlivcov alebo viacerých osôb určitého myslenia a určitej ideológie.

Niekoľko slov k úprave systematiky Trestného zákona. Vo všeobecnej časti návrhu Trestného zákona by sa žiadalo výraznejšie upraviť účel Trestného zákona. Upustením od úpravy účelu Trestného zákona v znení zákona č. 248/1993 Z. z. sa píše, že "účelom Trestného zákona je chrániť práva a oprávnené záujmy fyzických osôb a právnických osôb, záujmy spoločnosti a ústavné zriadenie Slovenskej republiky", sa tvorcovia návrhu Trestného zákona vyhli povinnosti konkretizácie obsahu spoločnosti a ústavného zriadenia, jeho obsahu, povahy a funkcie spoločnosti.

V definícii ústavného zriadenia v § 143 ods. 1 návrhu Trestného zákona podľa mňa chýba pomenovanie nositeľa základných práv a slobôd demokratického systému. V definícii ústavného zriadenia chýba poľudštenie, určenie, aké a koho je to zriadenie. S uznaním možno prijať výklad pojmov vo všeobecnej časti návrhu Trestného zákona, potrebný pre správnu použiteľnosť vyložených pojmov, pri uplatňovaní skutkových podstát trestných činov v osobitnej časti Trestného zákona.

Významné a správne je v návrhu Trestného zákona upustenie od tzv. materiálneho chápania trestného činu, a to v spoločenskej nebezpečnosti trestného činu ako materiálnej podmienky trestného činu, ako kritéria rozlišovania trestného činu a prečinu. Doterajšie materiálne chápanie trestného činu sa zmenilo na primárne formálne. Uplatňovanie spoločenskej nebezpečnosti ako meradla posudzovania protiprávnych činov a určovania a rozhodovania, či v nich ide, alebo nejde o trestný čin, umožňovalo policajtom, ale aj prokurátorom aj svojvoľne niekedy a beztrestné zneužívanie právomoci verejného činiteľa na nadržovanie páchateľom trestných činov.

Osobitne významnou skutočnosťou v návrhu Trestného zákona je úprava trestnej zodpovednosti právnických osôb v piatej hlave všeobecnej časti Trestného zákona. A po prvý raz v Trestnom zákone Slovenskej republiky s obšírnym vysvetlením a presvedčivým vyargumentovaním potreby takejto úpravy v Trestnom zákone Slovenskej republiky.

Dôvody potreby trestnoprávnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb obsahuje dôvodová správa, nebudem sa k tomu zmieňovať, ale pri úprave trestnej zodpovednosti právnických osôb však chýba výklad pojmu právnická osoba. Potreba úpravy trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je sotva spochybniteľná pre ochranu pred trestnými činmi právnických osôb v Slovenskej republike po roku 1989. Na dôkaz takejto potreby možno dôvodne vysloviť, kto chcel beztrestne kradnúť a páchal podvody, vytvoril si beztrestnú právnickú osobu.

Pozoruhodná je systematika osobitnej časti návrhu Trestného zákona z hľadiska spoločenskej hodnoty a významu objektov chránených pred trestnými činmi Trestným zákonom a tomu zodpovedajúca úprava a členenie skutkových podstát trestných činov a prečinov podľa ich spoločenskej škodlivosti.

Pozoruhodná je hodnotová blízkosť trestných činov proti životu - nebudem opakovať tých sedem základných kapitol - proti životu a zdraviu, ako by si oblúkom išli ponad trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti a trestné činy proti rodine a mládeži, teda s trestnými činmi proti majetku a trestnými činmi hospodárskymi, teda blízkosť života a zdravia s majetkom a hospodárstvom. Ochrana pred trestnými činmi proti Slovenskej republike je odsunutá a začlenená až do siedmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona.

Prednostne sa Trestným zákonom zabezpečuje ochrana pred trestnými činmi v trhovej ekonomike ako domovine slovenského národa, Slovenskej republiky. Z toho vyplýva vyššia spoločenská hodnota trhovej ekonomiky ako Slovenskej republiky. Trhová ekonomika je ekonomickým základom ústavného zriadenia ako spoločenského a štátneho zriadenia, ako výsledok ideologického a politického cieľa nežnej revolúcie v roku 1989 procesom privatizácie vlastníctva všetkých, transformáciou na vlastníctvo privatizérov. Privatizáciou došlo k premene človeka a časti spoločnosti na tovar ponúkajúci sa na trhu práce na predaj privatizérom, ak si ho nekúpia, stáva sa nezamestnaným a sociálne slabým a nikomu nepotrebným, teda stal sa sociálne slabým parlamentnou a demokratickou cestou.

Toto som pokladal za potrebné uviesť, niektoré naše postrehy. Chcem len pripomenúť, že nie raz počuť od odbornej právnickej obce, že trestná politika 21. storočia moderného štátu sa posúva od klasicky represívneho systému, ktorého základným cieľom je potrestanie páchateľov, k vyváženejšiemu poňatiu sústreďujúceho sa na individuálny prístup k riešeniu každého prípadu na účinné preventívne pôsobenie použitých postupov a na urovnanie konfliktových stavov spojených s trestnou činnosťou a netradičnými metódami.

Hovorí sa, že toto moderné právo vychádza z predpokladu, že nepodmienečný trest odňatia slobody ako sankcia musí nastúpiť aj vtedy, keď iné rozhodnutia neprichádzajú do úvahy. Takýto prístup otvára priestor na kombináciu sankcií a alternatívne riešenie trestných vecí mimo hlavného pojednávania, využitie probácie a mediácie pri sprostredkovaní takýchto riešení. Nemala by platiť zásada, že čím prísnejší trest, tým je účinnejšia ochrana spoločnosti. Tu mám na mysli osobitne mladistvých, kde sa hranica znižuje a posúva sa, ako pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti povedal, na 14 rokov. Kladiem si otázku: Čo sa môže stať 14-ročnému, keď sa vráti z nápravno-výchovného zariadenia, teda z kriminálu? Nevychováme ešte väčšieho "grázla", v úvodzovkách, bez nejakých patetík. Bolo by treba zvážiť ešte raz, či posunúť a či má táto spoločnosť na to, keď sme zrušili všetky výchovno-vzdelávacie ustanovizne, polepšovne a tak ďalej a tak ďalej. Či by sme sa predsa len nemali vrátiť k prevencii a mládež nejako inou cestou viesť k zodpovednosti za seba, za spoločnosť.

Predložený rekodifikačný návrh Trestného zákona pokračuje v trende sprísňovania sankcií, popierajúc zákonnú a súdnu individualizáciu trestu a porušujúc princíp primeranosti. Náš poslanecký klub je toho názoru, že zváži všetky alternatívy, ktoré vzídu z tejto diskusie. My proti tomuto zákonu nebudeme, ale veľmi seriózne budeme vnímať, ako sa táto diskusia bude vyvíjať, a potom takto sa aj zariadime. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová. Pripraví sa pán poslanec Galbavý.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som za klub poslancov Ľudovej strany - Hnutie za demokratické Slovensko podala stanovisko k predloženému návrhu Trestného zákona.

Azda netreba zdôvodňovať, že nespochybniteľným regulátorom prevencie, ako aj nástrojom boja protispoločenskej činnosti je Trestný zákon. Pán poslanec Fico už vyjadril ľútosť, že predložený návrh Trestného zákona nemal predchodcu - vypracovanie určitej trestnej politiky. Ja s ním plne súhlasím, ba dokonca skonkretizujem to ešte na vyšší stupeň, že k takýmto vážnym kódexom sa nevypracúvajú legislatívne zámery, ktoré v minulosti boli samozrejmosťou práce slovenskej legislatívy, pretože práve v tomto legislatívnom zámere sa najlepšie môže prezentovať trestná politika, ktorá bude stvárnená a zahrnutá do príslušného kódexu. Ak sa predkladá kódex, je veľmi správne, pretože Trestný zákon už má toľko novelizácií, že by ďalšiu novelizáciu, myslím, už veľmi ťažko uniesol.

V prípade návrhu nového Trestného zákona je jedna taká chyba krásy, povedala by som, aj chyba postupu, že sám predkladateľ návrhu Trestného zákona, t. j. ministerstvo spravodlivosti dodatočne po predložení tlače zaslalo do Národnej rady Slovenskej republiky až 151 pozmeňujúcich návrhov k vlastnému legislatívnemu návrhu, ktorý vypracovalo ministerstvo spravodlivosti.

Musím konštatovať, ja som si ich pozrela, že nešlo len o terminologické zmeny, ale značná časť zmien mala aj vecný charakter, zmena niektorých pojmových znakov skutkových podstát trestných činov. Potom za takejto situácie vzniká otázka, ako seriózne bola robená príprava tohto zákona, ktorá - ako už môj predrečník pán poslanec Fico uviedol - sa začala už v roku 1991. Komisia bola zostavená aj v roku 1992, v roku 1994 bol už pripravený legislatívny návrh kódexu, dokonca bol zaslaný do parlamentu, nebol však parlamentom prerokovaný, takže ostal ako neprerokovaný návrh. A na tomto návrhu pokračovala príslušná kodifikačná komisia a, čuduj sa svete, po zaslaní, po takom dlhom časovom období do parlamentu, ešte akoby niekto dobiehal 151 zmenami. Ja si myslím, že to nesvedčí o dobrej legislatívnej práci, poprípade o určitom legislatívnom nedorobku, ktorý možno ešte mal pár mesiacov dozrieť v príslušnom rezorte. Viem, že dôvodom boli dodatočné rokovania s príslušnými profesijnými skupinami, ale treba si uvedomiť, že s príslušnými profesijnými skupinami treba diskutovať počas priebehu prípravy.

Po týchto úvodných poznámkach mi dovoľte, aby som pristúpila trošku viac k obsahu predloženého legislatívneho návrhu. Chcem uviesť, že názory na dosiahnutie cieľa, to znamená na dosiahnutie určitého kódexu a jeho celkového stvárnenia, môžu byť rôzne. V nedávnej minulosti sa plne preferovala prevenčná a výchovná funkcia trestného práva. Môj predrečník pán poslanec Fico akosi patrí do skupiny zástancov práve - z toho, čo tu uviedol - tohto prevenčného a výchovného smeru stvárnenia aj trestných ustanovení. Samozrejme, aj viacerí teoretici v Európskej únii dodnes prezentujú a presadzujú túto tendenciu spracúvania trestných zákonov. Osobne však vnímam, že v poslednom období narastajú hlasy tých, ktorí poukazujú, že globalizačné zneužitie ľudských práv a občianskych slobôd nemožno riešiť len v rukavičkách a požadujú určité pritvrdenie ustanovení trestného práva. Dokonca dáva sa zvýšený dôraz na plnenie povinností. V tejto súvislosti by som spomenula aj vypracovanie - o čom sa málo hovorí vo verejnosti, dokonca aj v právnickej - tzv. deklarácie povinností, ktorá bola spracovaná pod vedením bývalého kancelára Nemeckej spolkovej republiky pánom Helmutom Schmithom, ktorú podpísalo 26 bývalých prezidentov a premiérov vlád. Hovorím to preto, že to nie je nejaká aktivita len malej mimovládky, ale ide o celkom akýsi premyslený materiál, ktorý naznačuje vôľu mienkotvorných osobností a požiadavku určitého pritvrdenia aj v trestnom práve. Podľa môjho názoru k nemu asi aj bude smerovať vývoj.

Predložený návrh nového Trestného zákona však nie je len určitým pritvrdením, ale musím povedať, že je kriminalizáciou trestného práva. A tu znovu sa zhodujeme s mojím predrečníkom.

Ďalej s veľkou nevôľou konštatujem, že tento predložený legislatívny návrh kódexu silne zaváňa implantovaním prvkov anglosaského práva, čo už napríklad máme aj dnes zásadu trikrát a dosť, a osobne vôbec nie som nadšená takýmto vývojovým smerom, pretože si myslím, že pôsobia disharmonicky v našom trestnom práve a vôbec v práve celkovom.

Dôvodová správa k predloženému legislatívnemu návrhu kódexu hovorí, že sa vychádza iba z prvkov kontinentálneho práva. Nie je to pravda, pán minister, pretože napríklad zásada trikrát a dosť je zásada anglosaského práva. Tu totiž dochádza, alebo k tomu sa zmienim neskôr. Ešte poviem niekoľko poznámok k systémovému usporiadaniu. Pokiaľ si pozrieme všeobecnú časť Trestného zákona, tam dochádza k nepatrným zmenám v systémovom usporiadaní, zatiaľ čo v osobitnej časti dochádza k výrazným zmenám v systémovom usporiadaní jednotlivých častí. K zmenám dochádza aj v obsahovom zameraní, napríklad v systéme trestnosti na členenie na prečin a zločin. Osobne toto nepovažujem ani za objavné, ani za niečo, čo nám zníži kriminalitu. V minulosti už trestné právo takéto členenie poznalo a nebol z toho žiaden spoločenský efekt ani pozitívny dosah do praxe. Je to určité nóvum pre nóvum.

Ďalej pri posúdení obsahového substrátu návrhu Trestného zákona konštatujem, a to je dosť jednoznačné konštatovanie, že nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nie je ani v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, prijatým Valným zhromaždením OSN, ktorého sme signatármi. Prečo si myslím, že nie je v súlade s ústavou? Myslím si to práve pre tú zásadu trikrát a dosť, čo som pred chvíľou začala, ktorou boli dotknuté viaceré inštitúty nášho trestného práva. V trestnom práve sa totiž zaviedla určená sankcia, ktorá vylúčila rozhodovanie súdu, a to rozhodovanie o druhu a výške trestu. Teda dochádza k mechanickému posúdeniu činu bez súdneho posúdenia. A práve čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, citujem: "Len súd rozhoduje", dávam dôraz na slovo rozhoduje, "o vine a o treste za trestné činy." Nuž, k akému rozhodovaniu prichádza pri zásade trikrát a dosť? Teda citovaný čl. 50 ods. 1 zakotvuje rozhodovaciu právomoc súdu. Súd rozhoduje a nie sprostredkúva trest, ktorý určí parlament. Súd nie je sprostredkovateľom, ale jediným orgánom, ktorý rozhoduje o tom, aký druh trestu a v akej výške sa uloží za určitý trestný čin.

Okrem nesúladnosti návrhu Trestného zákona, podľa môjho názoru, s príslušným článkom ústavy namietam aj nesúlad s Dohovorom o právach dieťaťa. Aj keď doložka zlučiteľnosti vyžaduje preukázať, že predložený legislatívny návrh je v zhode iba s právom Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, nemožno nebrať do úvahy, že pri tvorbe práva treba rešpektovať aj tie dohovory a medzinárodné dokumenty, ku ktorým Slovenská republika pristúpila ako signatár. Takýto dohovor je aj Dohovor o právach dieťaťa a Slovenská republika je jeho signatárom od roku 1993. Spomínaný dohovor v čl. 37 ods. a) jednoznačne ustanovuje, citujem: "a) za trestné činy spáchané osobami mladšími ako 18 rokov nesmie", opakujem, "nesmie byť uložený trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti prepustenia na slobodu". S týmto dohovorom je v rozpore § 117 ods. 4 navrhovaného Trestného zákona, ktorý umožňuje uložiť trest odňatia slobody doživotne aj u mladistvých páchateľov.

Preto, pán minister, toto treba jednoznačne upraviť, pretože - ako spomínam - je tam slovo "nesmie by uložený trest odňatia slobody na doživotie". Z toho niet únik. Preto treba plne súhlasiť s tými názormi, ktoré už na toto upozornili.

Veľká diskusia v tlači bola aj k otázke zníženia hranice trestnej zodpovednosti z 15 na 14 rokov. Možno konštatovať, že právnická verejnosť sa takmer rozdelila na dve skupiny vrátane verejnosti, časť, ktorá to schvaľuje, a časť, ktorá to neschvaľuje. Myslím, že neprávnická verejnosť to uvítala. A ja považujem toto riešenie za prijateľné, teda súhlasím so znížením trestnej zodpovednosti na 14 rokov. Ale - mám k tomu ale. Jednoznačne totiž zastávam názor, že zníženie na 14 rokov nie je v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa, ako to niektorí uvádzajú. Ale ako bývalá ministerka spravodlivosti poznám podmienky, ktoré má Slovenská republika na odňatie slobody mladistvých, ktorí sa dopustili trestného činu. Je to predovšetkým Ústav na výkon trestu mladistvých v Martine. Ten kapacitne, pán minister, vám nebude stačiť na realizáciu tohto ustanovenia. Rezort vonkoncom nie je pripravený a už absolútne nie s účinnosťou, ktorá sa navrhuje, aby toto ustanovenie bolo realizované.

Prečo zastávam názor zníženia trestnej hranice z 15 na 14? Zdôvodním nasledovne: V Ústave na výkon trestu v Martine sa spájajú prvky výchovného pôsobenia s pracovnými návykmi mladistvých s návykmi konzumovať kvalitnú kultúru a duchovné vyžitie vrátane náboženského vyžitia. Ak by sme zabezpečili, vážené kolegyne, vážení kolegovia, umiestnenie 14-ročných delikventov v takýchto zariadenia s kvalifikovanými pedagogickými pracovníkmi a s tými podmienkami, ktoré som uviedla, vonkoncom by to nebolo v neprospech ich psychického vývoja, ba práve naopak, boli by vytrhnutí z kriminalizujúceho prostredia a umiestnení v prostredí, ktoré nepripomína väznicu, ale prostredie, ktoré je vlastne na dotvorenie psychického dozretia týchto mladých delikventov. Toto rozvádzam a zdôrazňujem preto, pretože v masovokomunikačných prostriedkoch vystúpili viacerí psychológovia, ktorí uvádzali, že psychický vývoj mladých sa vytvára do 15. veku, a preto nie je dobré pred ukončením tohto psychického vývoja ich umiestňovať v zariadeniach na výkon trestu odňatia slobody. Opakujem, pokiaľ by sme takéto zariadenia mali a mali s takým pedagogickým obsadením, bolo by to len v prospech psychického vývoja a dozretia mladistvých.

Ďalej, pán minister, nemôžem súhlasiť s názorom v dôvodovej správe, že finančné dosahy predložený Trestný zákon bude mať až o desať rokov. V prípade zníženia hranice trestnej zodpovednosti na 14 rokov sa finančné dosahy prejavia hneď, pretože bude potrebné rozšíriť kapacitu ústavov typu v Martine, pretože toto nebude stačiť.

Ďalej. Z hľadiska nových skutkových podstát, ktoré sú zahrnuté v Trestnom zákone... (Ruch v sále.) Pán predsedajúci, no už sa to utíšilo, už je to lepšie.

Z obsahového hľadiska nových skutkových podstát je diskutabilné zdôvodnenie viacerých skutkových podstát. Napríklad nie je spoločensky nevyhnutná úprava samostatnej skutkovej podstaty trestného činu rušenia výkonu náboženstva alebo rušenia pohrebného obradu. Nepochopiteľná je aj trestná sadzba za tieto činy, a to až do odňatia slobody vo výške troch rokov.

Obzvlášť nepochopiteľná a diskutabilná, a to by som chcela zdôrazniť, je trestná zodpovednosť právnických osôb, a to § 122 a 129. Som toho názoru, že túto časť návrhu zákona treba jednoznačne vypustiť. Toto nemožno, pán minister, podporiť. Jednak takouto konštrukciou dochádza k zdvojenému trestaniu za tú istú vec. Navyše vyvodzovanie trestnej zodpovednosti právnických osôb, nemožno sa domnievať, že nie je pokryté. To si môže myslieť len ten, kto nepozná systémovú súvislosť jednotlivých právnych odvetví a ich spoločenskú úlohu. Predsa spoločenskou úlohou vyvodzovania zodpovednosti voči právnickým osobám je správne právo. Správne právo je tým odvetvím, ktoré vlastne postihuje neprijateľné a spoločensky nebezpečné konanie právnických osôb a má na to vytvorené aj právne mechanizmy, má na to vytvorené a upravené právne postupy, ako aj celú škálu sankcií za jednotlivé druhy spoločensky nebezpečných konaní. V systéme kontinentálneho práva sa vyvinul tento systém a aj tuto zabiehate mimo kontinentálneho systému práva. Vôbec neobstojí vaše odôvodnenie, že v Európskej únii je trend takéhoto postihovania právnických osôb. Máme históriu a dobre vypracované systémy v správnom práve, preto je neodôvodnené, aby sme v trestnom práve vyvodzovali zodpovednosť právnických osôb.

Na prahu únosnosti vhodnej legislatívnej úpravy je aj riešenie trestu prepadnutie majetku podľa § 58 ods. 2. Je predsa neprijateľné, aby v prípade, že páchateľ nevie preukázať pôvod svojho majetku, a to bez určenia spätného časového horizontu v Trestnom zákone, mu súd mohol vyriecť trest prepadnutia majetku, a to aj celého majetku. Myslím, že tu bol k tomuto paragrafu pozmeňujúci návrh na vypustenie a tento pozmeňujúci návrh som aj podpísala, takže nebudem sa bližšie o tomto zmieňovať, o jeho negatívach.

Ťažko možno podporiť takú právnu úpravu vyvodzovania trestnej zodpovednosti, ktorá kriminalizuje podnikateľskú činnosť v trhovom prostredí. To je ďalší okruh pripomienok. Preto zámer napríklad trestnoprávne postihnúť investovanie do stratového obchodu bez zodpovedajúceho finančného krytia, čo je nakoniec aj nejasný pojem, je kriminalizáciou podnikania a smeruje proti jej základnej charakteristike, t. j. trhovej ekonomiky. Záujem veriteľov, ktorý, hovoríte, že treba chrániť, je predsa trestnoprávne chránený inými ustanovenia, napríklad § 248 Poškodzovanie veriteľa.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v rámci svojho vystúpenia uviedla aj pozmeňujúce návrhy, ku ktorým mám potrebný počet podpisov. Predovšetkým v mene skupiny poslancov, ktorí sa mi podpísali, navrhujem do Trestného zákona vložiť nový § 375a, ktorý znie: "375a Hanobenie národa, etnickej skupiny, rasy a presvedčenia". Príslušný paragraf znie:

"(1) Kto verejne hanobí

a) niektorý národ, jeho jazyk alebo niektorú etnickú skupinu, rasu a národnosť alebo

b) skupinu občanov pre ich politické presvedčenie, vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.

(2) Odňatím slobody až na tri roky sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 najmenej s dvoma ďalšími osobami."

Odôvodnenie... (Ruch v sále.)