P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič a pán poslanec Karol Mitrík sa hlásia s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Blanára. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Reagujem na myšlienky, ktoré boli vyslovené u predrečníka. Chcel by som ich spresniť o jeden historický príklad. Pán Kaník veľmi dobre pozná a zrejme si aj váži, ako to často prejavuje, významného slovenského politika Milana Hodžu. Milan Hodža ako minister vlády v medzivojnovom období v rokoch tridsiatych mal ďaleko menší prešľap, ako ho mal pán Kaník. A keďže tento prešľap, samozrejme, nemusela riešiť ani opozícia vo vtedajšom parlamente Národného zhromaždenia v Prahe, bol riešený jeho zásadovým postojom demokrata, keď rovno, akonáhle boli tieto problémy jeho medializované, predstúpil pred prezidenta, ktorým bol vtedy Tomáš Garrique Masaryk, a povedal: "Stojí pred vami občan Hodža." Takto podal demisiu a dokázal, že je demokrat, a potom mohol v druhej polovici tridsiatych rokov stáť, keď sa očistil, ako aj predseda vlády Česko-slovenskej republiky. Toto je cesta demokratického politika, ktorej úlohu v tomto prípade pán Kaník nevie splniť. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Mitrík.

Pán poslanec Zala, prosím, aby ste si sadli na svoje miesto.

K. Mitrík, poslanec: Vážený pán kolega poslanec Blanár, so záujmom som si vypočul tvoj návrh vytvoriť komisiu na zisťovanie nedoplatkov ústavných činiteľov, teda u nás poslancov. So záujmom som si tiež aj pozrel reláciu v nedeľu "O päť minút dvanásť", kde si sa zjavne dosť potil, keď ti dochádzali argumenty, a si argumentoval nie vecne, ale akýmsi morálnom.

A najzaujímavejšie na tvojom návrhu je snáď to, že aj váš predseda pán Robert Fico sa zaviazal, že sa tým bude zaoberať a že zverejní zo svojich radov tých, ktorí vlastne si túto povinnosť voči poisťovniam neplnia. A teraz je tu takýto kompromisný návrh, krásny, zbaviť zodpovednosti vášho predsedu záväzku a preložiť to na plecia akejsi komisie poslancov Národnej rady a predsedu Národnej rady, aby sa jednoducho touto problematikou zaoberali, pričom pán predseda váš ostane čistý. Už sme si ale na to zvykli, že pán predseda zväčša na 95 % hovorí do vetra, nehovorí pravdu a nestojí za svojimi záväzkami a aj v tomto prípade sa pravda potvrdila.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Blanár.

J. Blanár, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem za príspevky k môjmu vystúpeniu.

Pán kolega Mitrík, chcel by som len uviesť, ak vy si myslíte, že dostatočne pán minister Kaník vysvetlil, prečo mal oneskorené odvody do poisťovní, prečo vysvetľovala jeho manželka ináč dôvod neodvádzania a on to vysvetľoval úplne ináč, prečo si nechal odpustiť penále, zatiaľ čo mnoho ďalších to muselo zaplatiť. Ak vám toto jednoducho postačuje a pokladáte to jednoducho za veci, ktoré nie sú argumentmi, tak neviem potom, na základe čoho by som sa mal ja potiť, pokiaľ pán minister sám nevedel na tieto veci odpovedať.

Čo sa týka toho uznesenia, ktoré bolo predložené. Uznesenie má jednoduchý úmysel. Ja si myslím, že všetkého, čo bolo povedané zo strany pána Kaníka, sa rovnako týka. A my si myslíme, že nemôže byť urobený žiaden rozdiel medzi poslancami Národnej rady. Týka sa to poslancov tak opozície, ako aj koalície. A nemôže s tým mať nikto absolútne žiaden problém. A sme o tom presvedčení, že pokiaľ je to takto, podporíte to rovnako pri hlasovaní. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Nechcem využívať alebo zneužívať svoje postavenie, ale, pán poslanec Blanár, ja by som predsa len odporúčal, keby ste si dali vysvetliť trošku právny názor na § 61 zákona o rokovacom poriadku. Neviem, či patrí do právomoci Národnej rady zisťovať, či súkromné osoby odvádzajú alebo neodvádzajú do poisťovní svoje odvody. To je naozaj súkromnoprávny vzťah. Zvážte ešte raz podanie tohto návrhu preto, aby sme sa nedostali do kolízie s rokovacím poriadkom a nedajbože s Ústavou Slovenskej republiky.

Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.

V. Tkáč, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vo svojom vystúpení formuloval niektoré aj doteraz nepovedané skutočnosti, ktoré sú aj pre mňa osobne dôležité, prečo budem hlasovať za vyslovenie nedôvery členovi vlády ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny pánovi Kaníkovi.

Môj postoj je predovšetkým orientovaný na to, že považujem vedenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky od roku 2002 za najmenej kompetentné zo všetkých rezortov. V podstate nekompetentnosť tohto vedenia na čele s pánom ministrom Kaníkom dnes už má európsku dimenziu. A naozaj mám informácie z rôznych orgánov Európskej komisie, že ak sa tam zjavia špičkoví funkcionári tohto ministerstva, tak vzbudzujú svojimi nekompetentnými názormi úžas. A skončilo to zrejme pred niekoľkými hodinami tým, že ministerstvo napadlo už aj politickú orientáciu európskeho komisára pána Špidlu len preto, že Európska komisia a jeho úrad si dovolili Slovenskú republiku označiť za krajinu, ktorá má najbližšie k najchudobnejším krajinám na našom európskom kontinente. Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že aj toto rokovanie, tak ako rokovanie pred niekoľkými týždňami, samozrejme, sledujú všetci tí invalidi, baníci, ktorí prišli o dôchodky, všetci tí vdovci, ktorí nedostávajú vdovecké dôchodky, všetci tí starobní dôchodcovia, ktorí, ak išli o niekoľko týždňov či mesiacov do starobného dôchodku pre nich v nevhodnom čase, majú dôchodky, ktoré sú diametrálne odlišné od dôchodkov tých dôchodcov, ktorí išli do dôchodku po nich. Sledujú tieto záležitosti, samozrejme, aj všetci tí nezamestnaní v chudobných regiónoch.

Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že politika alebo nekompetentnosť je postavená na úrovni súčasného vedenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na deštrukcii. Toto ministerstvo skutočne sústavne a systematicky deštruuje to, čo tu fungovalo a čo je aj bežné v normálnej demokratickej spoločnosti. Tak skúsme zvážiť, či je to pravda, čo hovorím, alebo nie. Ktoré argumenty pre to možno použiť?

Predovšetkým je to likvidácia verejnoprávneho charakteru výrazných sociálnych inštitúcií, ktoré dnes sa podieľajú v podstate na tom, o čom je aj predmet vyslovenia nedôvery. A to je otázka práce s poistným, so vstupmi do sociálneho systému a to je aj otázka kontroly a dozoru. Ak, pán minister, v balíku, ktorý ste mali na stole v rámci rozhodovania vo verejnoprávnych inštitúciách, boli aj vaše kauzy, podľa vtedy platného ústavného zákona č. 119/1995 Z. z. o konflikte záujmov ste boli povinný upozorniť všetkých svojich kolegov v týchto orgánoch, ktoré mali v tom čase asi aj tripartitný charakter, na to, že ste predmetom konania. A mali ste sa vzdialiť minimálne z rozhodovania o tých otázkach, za ktoré dnes vás opozícia i ostatní slušní ľudia kritizujú. Pán minister sa podieľa na likvidácii a zoštátnení tripartitných inštitúcií Sociálnej poisťovne i Národného úradu práce. V súčasnosti veľmi dobre každý vidí a vie, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako zoštátnená firma v podstate neprepojene pôsobí na jednotlivých úsekoch, a to v oblasti sociálnej práce, sociálnej pomoci či v zamestnanosti. Jednotlivé odbory fungujú totálne neprepojene, jednotlivé úseky činnosti sú nerovnomerne zaťažené a celá táto Molochom nazývaná organizácia, štátna organizácia je nefunkčná. Pán minister sa podieľa úspešne na likvidácii Medzinárodného centra pre štúdium rodiny, likviduje sa po tieto hodiny priamo v tejto sále Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Zlikvidoval sa jediný odborný časopis Práca a sociálna politika, ktorý vlastne bol jedinou platformou pre koordináciu odborných skutočností v oblasti sociálneho zabezpečenia, v oblasti zamestnanosti a v oblasti odborných prístupov, aj čo sa týka prenosu európskej legislatívy, ale aj legislatívy Medzinárodnej organizácie práce do pôsobenia jednotlivých odborných inštitúcií na Slovensku. Ja už som spomínal v minulom vystúpení, že naozaj legislatívna práca, a to aj pri vysokej kvalite legislatívy, o ktorej treba povedať, že ju ministerskí úradníci a zamestnanci napĺňajú, to vedenie, moderovanie tejto legislatívy je katastrofou sociálnej sféry. Impozantný vstup pána ministra bol už známy tým, že v mene tejto vládnej garnitúry ste urobili jeden z najväčších povolebných podvodov, aký táto krajina zaznamenala, a to bola likvidácia 22 zákonov sociálneho charakteru, ktoré ste prijali v rámci koalície pred voľbami v roku 2002. Bez mihnutia oka, ale aj bez dodržania vtedy platného zákona o tripartite, o Rade hospodárskej a sociálnej dohody, bez dohody so sociálnymi partnermi ste zrušili 22 balíkov zákonov, ktoré vám mohli pomôcť a pomohli pri hľadaní a ovplyvňovaní voličov v roku 2002.

Legislatívny chaos pôsobí aj v súčasnosti. Už pani kolegyňa poslankyňa Martináková konštatovala desiatky noviel, ktoré ste priamo aj vo výbore pre sociálne veci a bývanie vtláčali koaličným poslancom bez toho, aby boli, samozrejme, zosúladené. A tieto novelizované ustanovenia a stovky týchto ustanovení nemali žiaden ekonomicko-finančný dopad ani analýzu, čo to spraví v konkrétnej praxi. Súčasne v tejto situácii sme vlastne aj svedkami toho, akým spôsobom sa aj najnovšia legislatíva krvopotne uvádza do života pre nekompetentnosť a nekvalifikovanosť. Spomeniem ako príklad doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré tu bolo odsúhlasené tuším 108 hlasmi v zákone č. 650/2004 Z. z. V tejto súvislosti sú úžasné chaosy. A je veľký chaos v konkrétnej praxi, najmä pokiaľ ide o zamestnancov zaradených v prácach 3. a 4. kategórie, ktorí sú povinní uzavrieť zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, a to aj napriek tomu, že v súčasnosti ešte neexistuje ani jedna dôchodková doplnková spoločnosť, iba doplnkové dôchodkové poisťovne. Od ktorého okamihu sa povinnosti na zamestnancov vzťahujú? Aké povinnosti má zamestnávateľ v týchto prípadoch? V tejto súvislosti by som chcel uviesť aj to, že častým spôsobom tvorby zákonov je príprava či objednávky vedenia ministerstva v príprave návrhov zákonov mimo pôdy ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Takéto nelegislatívne nekvalitné záležitosti potom nemá pán minister problém za pomoci určitej skupiny poslancov v tomto parlamente presadiť.

Chcel by som ešte upozorniť na najnovšie niektoré skutočnosti, ktoré súvisia napr. s uplatňovaním zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Týmto zákonom, ktorý v podstate zlikvidoval verejnú službu v podmienkach zdravotníckych príspevkových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva i vyšších územných celkov a obcí, ktoré majú uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami, sa dostali do situácie, keď pán minister osobne podpisoval stanoviská ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sú úplne diametrálne odlišné, v rozpätí niekoľkých mesiacov. V tejto súvislosti napr. v decembri vydal stanovisko k uplatňovaniu zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v podmienkach zdravotníckych príspevkových organizácií. V tejto súvislosti minister zdravotníctva to dostal ako podklad pre to, aby suverénne oznámil riaditeľom v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, že pre nich nie je záväzná kolektívna zmluva vyššieho stupňa na rok 2005 z toho dôvodu, že sa na nich nevzťahuje zákon o odmeňovaní, a to aj napriek tomu, že minister Kaník podpísal takéto stanoviská v predchádzajúcich mesiacoch úplne v diametrálnom garde.

Dovoľte ešte na záver jeden najvážnejší argument, ktorý, si myslím, v tejto krajine i v tomto parlamente ešte neodznel. V súčasnosti sme boli svedkami z hľadiska zverejnených informácií, že reklama do dôchodkového kapitalizačného systému už obnáša obnos zhruba 500 mil. korún. Skúsme o tejto sume si čosi povedať, dámy a páni. Podľa kruhov blízkych tým inštitúciám, ktoré súťažia o klientov, o poistencov, do reklamy už tieto subjekty dali ďaleko viac než 1 mld. Sk. Tento údaj mi potvrdili z viacerých nezávislých zdrojov práve ľudia, ktorí sú odborne zdatní a blízki tým inštitúciám, ktoré pripravujú kapitalizačný pilier. Aký to má dopad na verejnú mienku i čo a akým spôsobom túto sumu treba hodnotiť? Verejne vyhlasujem a pýtam sa každého v tejto sále: Viete mi uviesť konkrétny príklad, kedy slovenské médiá vrátane verejnoprávnych médií pozvali do besedy k týmto systémom ľudí, ktorí si dovolili oponovať, ktorí videli veci nie nekompetentným pohľadom a obzorom niektorých spracovaných robotov z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny? Pýtam sa vás na to verejne. Ja osobne som zažil platonické vystúpenie jedného človeka, aj to funkcionára z Českej republiky, ktorý v súkromnej televízii si dovolil poukázať na niektoré negatívne stránky tohto systému. O čo tu ide? Súčasné poisťovne alebo správcovské spoločnosti či subjekty podľa tejto legislatívy preliali stovky miliónov korún, a dnes už je to suma viac ako 1 mld., do slovenských médií. Slovenské médiá jednoducho si rozdelili túto sumu, ktorá je prvým zásadným pasívom nového systému. Veď nie pre modré oči a altruizmus vo vzťahu k budúcim slovenským dôchodcom tieto firmy tieto miliardy či tu tieto milióny požičali alebo investovali. Ony si ich jednoducho pekne, krásne vyzberajú z prvých poistných súm od prvých slovenských poistencov. Slovenské médiá, ktoré takýmto spôsobom parádne získali obrovské masy finančných prostriedkov, by boli predsa hlúpe, keby do verejnoprávnych či do iných situácií alebo do relácií si pozvali ľudí, ktorí to takto jednoznačne na plné ústa povedia, boli by tak skutočne samy proti sebe. A tak sme svedkami neuveriteľných bludov o tom, že jednotlivé subjekty aj zo zahraničia dali svoje meno, svoj goodwill, svoju značku nato, aby slovenskí poistenci začali splácať dlžoby, ktorými si dnes sanovali svoje finančné zdroje slovenské médiá, znova opakujem, vrátane verejnoprávnych médií. Ešte sa ani nezačalo platiť a už je systém dlžný.

Štátna pyramída, ktorú v súčasnosti vidíme pred vlastnými očami, vznikla, dámy a páni, aj v tejto sále.

Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že jednoznačne podporím návrh na vyslovenie nedôvery aj zo širších dôvodov, ako sú uvedené, aj z tých dôvodov, ktoré sú alebo boli analyzované pri predchádzajúcom vyslovovaní nedôvery tomu istému človeku. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave písomne prihlásených. Pani poslankyňa Tóthová je posledná písomne prihlásená do rozpravy k tomuto bodu programu a potom otvorím možnosť ústnych prihlášok do rozpravy.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milí kolegovia, kolegyne, ja som si pozrela stanovisko vlády k návrhu na odvolanie a veľmi ma prekvapilo, že tam sa jednoznačne uvádza, že dôvody na odvolanie pána ministra Kaníka už boli prednesené a vyvrátené, a teda akoby už neboli o čom. Ja sa osobne domnievam, že síce prednesené boli veľakrát, ale jednoznačne vyvrátené neboli. Ony existujú a je len vecou osobnej morálky, politickej kultúry, čo z týchto existujúcich faktov nezvrátiteľných naša spoločnosť, tento parlament vydedukuje. Dozaista uvedené dôvody sú pozoruhodné, ale ja mám ďalšie dôvody, ktoré mňa tlačia, znepokojujú a ktoré podľa mňa sú zreteľa hodné pri posúdení, či minister svoju prácu ďalej má vykonávať alebo nie. Je známe, že Eurostat, to je štatistický úrad Európskej únie so sídlom v Luxemburgu, pred niekoľkými dňami podal nelichotivé informácie o Slovensku.

Po prvé, východné a stredné Slovensko, teda dve jeho tretiny územia patria medzi regióny Európskej únie s najväčšou nezamestnanosťou, východné Slovensko s 21,8 %, stredné Slovensko s 20,5 %. Toto je zdroj Eurostatu. Ja si myslím, že informácie, ktoré podáva ministerstvo, sú skreslené a že situácia skutočne v otázke najväčšej nezamestnanosti je nielen hanbou Slovenska, ale aj určitou vizitkou aj ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože on by mal byť vo vláde tým motorom, ktorý by aj ďalších ministrov nabádal k vytváraniu pracovných miest a k vytváraniu takých momentov, ktoré by túto nezamestnanosť znížili.

Po druhé. Slovensko má najväčšie riziko chudoby v Európskej únii. Vážení, zatiaľ čo celý svet, Organizácia Spojených národov, Svetová banka a iné inštitúcie, Európska únia svojimi inštitúciami vyjadruje boj s chudobou, hľadá cesty, ako odstrániť chudobu, na Slovensku sme akosi s ňou zmierení. Financie, o ktorých pred chvíľou tu hovoril pán poslanec, ktorý bol predo mnou za týmto pultom, vynakladajú sa na propagovanie tzv. úspechov našich reforiem, ale táto skutočnosť, že Slovensko má najväčšie riziko tej chudoby a ako tú chudobu odstráni, ktoré kroky urobiť, to zaniká, peniaze na verejné riešenie týchto problémov nie sú.

Po tretie. Slovenská republika má najnižšiu sociálnu ochranu obyvateľstva medzi všetkými krajinami Európskej únie. Pán minister, aká je sociálna ochrana občanov, to záleží na zákonoch, aké sú prijaté. Samozrejme, nemôžete prijímať zákony, ktoré by išli nad naše ekonomické možnosti. Viem, že mi budete odpovedať, že keby to záležalo na vás, tak prijmete zákon, ktorý ja neviem dá 10 000 korún jednorazovú podporu každý mesiac sociálne slabým. Pán minister, ale od vás záleží, ako realizujete reformu. Patrím medzi tých, ktorí sú za reformu, ale nie takým spôsobom, takým postupom a takými drastickými metódami, ako sa to deje u nás. To je predsa neúnosné a vy by ste to mali vedieť. Chcem len pripomenúť, že za klub Hnutia za demokratické Slovensko v tomto parlamente som 2,5 roka žiadala, aby vláda, teda najmä vaše ministerstvo dalo odpočet dopadov na sociálne najslabšie skupiny obyvateľstva, to znamená dôchodcov, mladé rodiny, aké sú vlastne ekonomické dopady na ich situáciu. Nie na žiadosť, ale vy sám ste mali z vlastnej iniciatívy pri každom zákone z vášho rezortu v komparácii s inými zákonmi uvádzať tie dopady, poprípade vy ste boli povinný signalizovať vo vláde, že aj keď to bola možno politická objednávka, že takto postupovať nemožno, pretože dostaneme určité skupiny pod hranicu biedy. Neurobili ste to, pán minister. Vy nemáte sociálne cítenie? Vám nevadí, keď vidíte v televízii, že z hľadiska finančného zabezpečenia nezamestnaných vykladajú na ulicu rodiny s malými deťmi len preto, že nie sú schopné aj to slabé nájomné, tie zvýšené poplatky za elektriku, plyn, vodu, stočné, zvýšené životné náklady uhrádzať? Predsa minister, ktorý sedí na tomto kresle, musí mať určitú dávku sociálneho cítenia. Vy ju, pán minister, nemáte, preto ja osobne určite budem hlasovať tak ako všetci moji kolegovia z Hnutia za demokratické Slovensko za vaše odvolanie. Ja by som vám aj zažmúrila oči nad tým, že ste en bloc dostali odpis 5 000 korún, aj keď by to mnou trhalo, že vám niečo tam en bloc odpustili, ako vy hovoríte, ale nemôžem zatvoriť oči nad tou situáciou, ktorú ste dopustili a o ktorej viete a pri ktorej vlastne aktívne vystupujete.

Ďalej, čo nemôžem, pán minister, vám odpustiť a čo bude momentom, prečo budem hlasovať za vaše odvolanie, to je váš postoj k zákonu o náhradnom výživnom. Bolo mi veľmi trápne, keď z vášho ministerstva aj z vašich úst vychádzalo, že tento zákon bol podporou akéhosi nezodpovedného prístupu rodičov k deťom, neplnením si povinností a že vlastne podporujeme darebákov. Nie, pán minister, my by sme pre tie deti, ktoré boli na hranici alebo pod hranicou biedy, sa mali snažiť z financií, ktoré mali byť z dvoch uložených miliárd ako úroky, finančne matkám alebo osobám, ktoré sa o ne starali, prispieť na ich výživné. Viete, koľko detí trpí podvýživou na Slovensku? Viete, ako nám rastie tuberkulóza detí? To všetko sledujete? Kam dospeje ten národ pri takomto zdravotnom stave detí? Aká bude budúcnosť Slovenska? Aké budú v budúcnosti finančné náklady zdravotníctva na riešenie týchto otázok, ktoré sa dnes zanedbávajú?

Ďalší moment, ktorý už tu bol spomenutý, ale nedá mi nespomenúť, je nekvalitná legislatíva v oblasti sociálneho zabezpečenia práce a ďalších otázok, ktoré legislatívne pokrýva svojou iniciatívou legislatívnou vaše ministerstvo. Ide o nedomyslené predpisy, o nedomyslené čo, myslím, do dopadu do praxe, nezosúladené, často sa meniace, v ktorých občania majú taký chaos, že ani nevedia, prípadné výhody a finančné podpory ako a kde majú si žiadať. Ja viem, že poviete, že nie je úlohou ministerstva robiť právne poradenstvo širokým vrstvám obyvateľstva. Ale úlohou ministerstva je navrhovať také zákony, aby sa aj občania, ktorí nemajú právnické vzdelanie a nemajú asistenta, v tých zákonoch vyznali, pretože často aj moji asistenti a ja s mojím právnickým vedomím sedíme a hľadáme, ako vlastne zapadajú tie zákony do seba. A že to nevedia ani vaši pracovníci? Tak nabudúce v interpelácii vás budem interpelovať, pán minister, jedným prípadom, právnym problémom, ktorý by nemal byť problém, kde dvaja pracovníci vášho ministerstva úplne odlišné odborné stanovisko právne podali. Takže asi aj s kvalitou vašich pracovníkov to nie je tak v poriadku. A, žiaľ, nedá sa nič robiť, za chod ministerstva, za jeho odbornú úroveň musí zodpovedať minister.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja by som tu mohla ešte veľa dôvodov uvádzať. Dozaista ďalší, ktorí vystúpia, budú poukazovať na ďalšie otázky. Ja by som chcela len pripomenúť, že aj inštitucionálne zabezpečenie výkonu vášho rezortu je veľmi nie dobre domyslené, pretože 45 stálych úradov práce, sociálnych vecí a rodiny plus 88 vysunutých pracovísk, čo v podstate tvorí 133 úradov, je predimenzovaných. A ja si myslím, že niektoré aktivity by sa mali zracionalizovať tak, aby aj tu sa dalo ušetriť.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh je tu už druhýkrát. Už druhýkrát sme dostali informáciu, že poslanci vládnej koalície sú dohodnutí, že toto odvolanie nepodporia. Mne je to veľmi ľúto.

A keď stojím tu na tomto mieste, nedá mi, aby som ešte jedno nepripomenula, že schôdzu, ktorú navrhovalo Hnutie za demokratické Slovensko o diskusii o vnútropolitickej situácii na Slovensku, navrhovalo aj v súvislosti s tým, aby sa vyjasnili viaceré vnútorné súvislosti a aby sa odhalili tie slabé miesta riadenia, ktoré v súčasnosti existujú. A že rezort práce a sociálnych vecí medzi takéto rezorty patrí, tak určite to by bolo vyplynulo z tohto rokovania. V žiadnom prípade toto nebolo zvolané z toho dôvodu, ako pani poslankyňa Martináková pre médiá uviedla, aby Hnutie za demokratické Slovensko prezentovalo svoju spoluprácu s klubom SDKÚ. To len naivný politik si môže myslieť, že keď niekto chce mať spoluprácu, že na to zvolá 150 poslancov, aby sa mohlo niečo prezentovať. Viete, to je veľmi proste politicky nedozretý, nehnevajte sa za výraz, politicky nedozretý záver. Preto verím, že aj poslanci vládnej koalície budú dneska počúvať to, čo je tu uvedené, a napriek jednoznačnému záveru zvážia svoje hlasovanie o odvolaní ministra Kaníka. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová bola posledná písomne prihlásená do rozpravy. Otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. Kto sa hlási do rozpravy, prosím, ústne? Pán poslanec Hopta, pán poslanec Soboňa, pán poslanec Číž. Končím možnosť ústnych prihlášok do rozpravy.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pri ostatnom odvolávaní ministra Kaníka som vo svojom diskusnom príspevku povedal, že ak by som mal zhrnúť do jednej vety, prečo by sme mali ministra Kaníka odvolať, tak asi by som povedal to, že minister Kaník je klamár, je arogantný a je zábudlivý. V závere svojho vystúpenia som povedal, že politicky, odborne a najmä morálne nedorástol do toho, aby mohol zastávať funkciu, ktorú v súčasnom období zastáva. Od tohto času síce prešlo niekoľko týždňov, ale na podstate môjho tvrdenia sa nič nezmenilo a naďalej si myslím, že minister Kaník by nemal zastávať svoj úrad. Minister Kaník je totiž ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny. Myslím si, že práce v našej krajine niet, aj keď sa oficiálne znižujú čísla nezamestnanosti, myslím si, že čísla zamestnanosti akosi nenarastajú, že veľmi zložitá je aj sociálna situácia v mnohých našich rodinách, ale i v celej spoločnosti. Preto nebudem nič meniť na svojom pôvodnom stanovisku a budem hlasovať za odvolanie.

Na druhej strane mi celé toto dnešné rokovanie pripadá trošku ako divadlo, pretože ak som si dobre vypočul správu spravodajcu, tak ma prekvapila jedna informácia, a to, že návrh na odvolanie ministra Kaníka neprešiel vo výbore pre životné prostredie. A prekvapilo ma to preto, lebo tento výbor je zložený pomerom osem opozičných poslancov a päť koaličných poslancov. Nebolo to po prvýkrát, keď poslanci tohto výboru nezahlasovali za odvolanie niektorého člena vlády, a to napriek tomu, hovorím, že opozícia v tomto výbore má väčšinu, sú tam traja poslanci za Komunistickú stranu Slovenska, traja za HZDS a dvaja za stranu Smer. Mnohokrát sa stalo, že členovia tohto výboru podporili aj vládne návrhy zákonov. Čiže pripadá mi to ako divadlo preto, pretože ak na jednej strane opozícia kričí, že sme silou-mocou za odvolanie ministra Kaníka, tak mala by urobiť všetko preto, že keď sa vo výbore hlasuje o odvolaní člena vlády, aby tam boli všetci prítomní poslanci opozície a hlasovali za odvolanie. Na poslednom rokovaní to tak nebolo.

Vážené dámy, vážení páni, za posledné dva dni, ak som si pozrel, čo sa deje v tejto Národnej rade, tak ak by bola Národná rada akýmsi podnikateľským subjektom, tak pri takejto produktivite práce, akú predvádzame v poslednom období, by sme už dávno ekonomicky skrachovali. Zdá sa mi, akoby sa poslanci Národnej rady uspokojili s tým, že oni už dávno žijú v komunizme vďaka svojim príjmom, ale na občanov Slovenska akosi pozabudli. Ja si myslím, že je najvyšší čas, aby sme sa vrátili k tomu, aby sa hlasovalo po každom prerokovaní zákona, pretože mám dojem, že niekedy sa stáva, že nevieme ani o tom, o čom hlasujeme.

Záverom mi dovoľte, aby som ešte raz vyjadril svoj názor, že budem hlasovať za odvolanie ministra Kaníka, pretože si myslím, že nezvláda funkciu ministra v tomto rezorte. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kolesár. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

E. Kolesár, poslanec: Pán poslanec, pán kolega Hopta, tá neefektivita je tu v prvom rade aj preto, že sú tu mnohí takí ako ste vy, ktorí zastupujú iné záujmy než záujmy politických strán, ktorými prešli voľbami. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: V reakcii pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Predovšetkým, pán Kolesár, myslím si, že sa veľmi mýlite, pretože program, s ktorým vyšla Komunistická strana Slovenska, snažím sa svojím hlasovaním dodržiavať. Skôr sa zamyslite, prečo váš kolesa spolu s kolegom KSS sa nezúčastnil rokovania posledného výboru pre životné prostredie, a tak umožnil vládnej koalícii dosiahnuť to, že ani výbor, kde má drvivú väčšinu opozícia, neodhlasoval návrh na odvolanie ministra. Prosím vás, nehrajte tu potom už divadlo.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave, ústne sa ďalej prihlásil pán poslanec Soboňa, pripraví sa pán poslanec Číž.

V. Soboňa, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pred niekoľkými dňami prišla Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko s návrhom na diskusiu v parlamente o situácii na Slovensku v politicko-spoločenskej, hospodárskej oblasti a situácii na Slovensku, aká v skutočnosti je. Táto diskusia bola doteraz mne z absolútne neznámych príčin odmietnutá. Namiesto nej sa objavili rôzne nekorektné a nedôstojné vyhlásenia a dohady a tie dohody a nedohody. A tie formy spolupráce medzi politickými subjektmi na Slovensku sa uzatvárajú napriek tomu, že každý rozumný človek musí byť presvedčený o tom, že ktorékoľvek a akékoľvek dohody a medzi ktorýmikoľvek politickými stranami v tomto parlamente, pokiaľ sa dohodnú na tom, ako pomôcť Slovensku a ako pomôcť väčšine občanom Slovenska, sú dohody fakticky i morálne absolútne legitímne. Ak by sme túto diskusiu boli absolvovali, možnože by sa bolo bližšie ozrejmilo, prečo je takýto tlak a prečo je opakovaný atak na post a na ministra práce a sociálnych vecí.

V tejto diskusii sme nič iné nechceli dosiahnuť, len sme chceli hovoriť o tom, že na Slovensku existuje kríza v rôznych oblastiach a na rôznych úrovniach, a predovšetkým je to politická kríza, že na Slovensku je politická nestabilita, ktorej prejavy sú evidentné v parlamente, že poslanci nereprezentujú tie politické hnutia a strany, za ktoré boli nominovaní a zvolení do parlamentu, že často sa stáva, že parlament prijme zákon, s ktorým väčšina poslancov parlamentu nesúhlasí. Tieto známky politickej nestability sú vo vláde a tak isto v politických stranách.

Chceli sme hovoriť o tom, že na Slovensku je hospodárska kríza, v ktorej zjavnými reprezentantmi sú nezamestnaní, dôchodcovia, ľudia žijúci v biede. Je jasné, že majetok sa sústreďuje v rukách úzkej skupiny ľudí, rozširuje sa vrstva, ktorá je v značnom sociálnom prepade, a úplne sa vytráca domáca stredná vrstva. Ak pani poslankyňa Martináková povedala, že reformy sa jej nepáčia preto, že nepomohli strednej vrstve, a nie preto, že nespôsobujú biedu, tak ak reforma nepomôže strednej vrstve, tak priamo navodzuje sociálny prepad a biedu v ktoromkoľvek štáte, nielen na Slovensku.

Chceli sme hovoriť v tejto diskusii o tom, že na Slovensku je sociálna kríza značného rozsahu, sú tu prejavy krajného liberalizmu, arogantného výkonu moci, preceňovanie kapitálu a likvidácia možností štátu korigovať sociálne dopady tzv. prebiehajúcich reforiem. Je značná a výrazná regionálna nerovnosť. Často sa občanom fakticky odopiera lekárska starostlivosť. Mnohí občania nevedia uhrádzať základné poplatky. Nebezpečenstvo reforiem, ktoré presadzuje a presadil pán minister, je hlavne v tom, že riziká tejto reformy sa prejavia o niekoľko rokov, možno aj desaťročí, že tie strašné dopady, ktoré môžu prameniť z týchto reforiem, pocítia až budúce generácie.

Chceli sme ďalej taktiež hovoriť o tom, že je tu kultúrna kríza, ktorá je, samozrejme, dôsledkom hospodárskej krízy, nedostatok podpory školstva, vedy, kultúry. Tlač, rozhlas a televízia propagujú a rozširujú nekultúrnosť, propagujú násilie. Verejnoprávne inštitúcie nie sú politicky nezávislé. Za úplne jasný prejav arogancie považujem aj vystúpenie hovorcu ministerstva spravodlivosti. Keď pani poslankyňa Tóthová polemizovala o tom, či je správne, aby minister spravodlivosti riešil trestné kódexy tým, že zavádza penalizáciu a kriminalizáciu napriek tomu, že existuje uznesenie vlády, ktoré hovorí o opačnom postupe vládnej koalície, tak hovorca ministerstva spravodlivosti na otázku, či by nebolo rozumné, aby sa ohraničilo ohromné násilie, propagácia vrážd a ďalších a ďalších priamo pôsobiacich nesprávnych výchovných impulzov na našu mládež, odpovedal, že štát nikoho nenúti a vláda nikoho nenúti, aby nemravnosti v televízii sledoval. Myslím si, že k tomu niet čo dodať.

Chceli sme na základe uvedeného hovoriť o tom, že na Slovensku je mravná kríza, dôsledok i pôvod zla, ktoré sa v našom okolí nachádza. Podceňujeme vlastné a nadhodnocujeme cudzie. Nastupuje konzumný materializmus, hrubosť, arogancia a bezohľadnosť. Chceli sme poukazovať na to, že v budúcnosti pokusy o nápravu z materiálnej a politickej sféry budú veľmi ťažké. Všetko totiž začína a končí v duchovnej sfére a na etickom základe. Ak minister, politik, poslanec, verejný činiteľ nemá dostatok svedomia a neskúma dostatočne, čo je dobré a čo je zlé, všetko ďalšie pravdepodobne bude zbytočné. Zločinnosť a rozvrat v spoločnosti sa nedá odstrániť policajnými, právnymi ani žiadnymi inými mocenskými zákrokmi, pretože mravnosť nie je produktom týchto inštitúcií, samy ony sú mravne choré.

Bez ohľadu na výsledok nasledujúceho hlasovania je povinnosťou opozície, aby na vážne nedostatky vo výkonnej moci upozorňovala. A pri dôvodnom podozrení na neodbornosť, neodhadnutú mieru a rizika reformy budem vždy hlasovať za odvolanie ktoréhokoľvek člena vlády. To nie je útok na politickú stranu, ako to odznelo pred niekoľkými týždňami zo strany KDH. Veď každá strana, ktorá je vo vláde, musí mať viacero rovnocenných náhradníkov na každý jeden post. Nakoniec, osoba ministra nie je ministerstvo, ministerstvo nie je vláda. Platí to ale o štáte a v štáte, kde minister riadi ministerstvo a práca jednotlivých ministerstiev a ostatných inštitúcií je účinne koordinovaná predsedom vlády, ale bez akejkoľvek intervencie akejsi Koaličnej rady. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať bude pán poslanec Číž ako posledný prihlásený do rozpravy.

M. Číž, poslanec: Vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, stalo sa mi, že som posledným z diskutujúcich poslancov k dnešnému bodu programu, teda k návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi práce a sociálnych vecí pánovi Kaníkovi. Nemám to celkom jednoduché, sme s pánom Kaníkom z jedného mesta. Ale sme vo verejnom prostredí a mojou úlohou je byť lojálny 10 000 členom našej strany.

Takže pokúsim sa vyjadriť niektoré základné otázky, ktoré v tejto súvislosti treba povedať, čiastočne ma k tomu vyprovokovalo aj mediálne prostredie predovšetkým, ktoré sprevádzalo tento návrh, kde nám ako keby ušla jedna základná vec. Nie strana Smer dáva návrh na vyslovenie nedôvery, ale poslanci slovenského parlamentu, samozrejme, z klubu strany Smer, ale aj z iných strán, čo je nesmierne dôležité, pretože je to ústavné právo, jedno zo základných práv poslancov, s tým, že poslanci majú kontrolnú právomoc vo vzťahu k predstaviteľovi vrcholnej exekutívy, teda ministrovi. Takže právo kontroly majú poslanci vo vzťahu k ministrovi, ale nie pán minister vo vzťahu k poslancom. Táto vec ako keby prestala rezonovať. A začali sme otvárať otázky, či poslanci Smeru sú tak a onak niečím kompromitovaní a podobne. A úplne sme obišli základný ústavný problém, ktorý tu je, a ústavné prostredie, ktoré je vytvorené ústavou. To znamená legitímne právo poslancov opozície požadovať vysvetlenia, dávať návrhy s tým, že člen vlády je tomuto kontrolnému oprávneniu povinný sa podrobiť. To je základný problém.

Ďalší problém je, ako keby sa vytváral nejaký problém. A vytvoril sa aj taký stav, bohužiaľ, aj vo verejnoprávnej televízii, kde sa zrazu pri tomto bode programu stalo hlavným bodom to, či poslanci Smeru sú takí a onakí, majú nejaké nedoplatky a podobne. Chcem preto pánovi kolegovi Mitríkovi povedať iba jednu vec, že akonáhle dokončíme vecne túto otázku, ktorou je návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi, nie je žiadny problém. Ak to považujú poslanci koalície, osobitne z SDKÚ za potrebné, nech zvolajú mimoriadnu schôdzu, ak majú na to dôvod, a môžeme sa začať venovať niektorým iným otázkam, ktoré sa, povedzme, dotýkajú statusu poslancov. Hovorím to preto, aby sme naozaj sa vrátili k vecnému meritu veci, aby sme sa nepokúšali odpútavať pozornosť a využívať rôzne psychologické techniky, ktoré jednoducho do parlamentu, ktorý má vykonávať dosť vážne činnosti, nepatria.

Ďalej mi dovoľte, vážené kolegyne, povedať, našiel som si taký nejaký citát, pretože ak čosi má charakterizovať náš štát, je to štát demokratický. A jeden z takých najznámejších teoretikov citovaných u nás je Robert Dahl. A ten hovorí nasledovné: "Riadenie štátu si vyžaduje rôzne veci, nepochybne znalosti, nepochybne skúsenosť, ale predovšetkým si vyžaduje neskorumpovateľnosť, teda naprostú odolnosť proti nesmiernym pokušeniam moci, nepretržitú a stabilnú službu verejnému prospechu, a nie prospechu osobnému či prospechu skupinovému." Ak si pozriete návrh, ktorý sme predložili, uvidíte, že ten návrh neobsahuje ideový stret. V tom návrhu nie je ani slovo o tom, že máme zásadné ideové, vecné, ale aj odborné výhrady voči konaniu a činnosti pána ministra. Ale tie nie sú predmetom nášho návrhu.

Je faktom, že nehovorili sme o rôznych podozreniach, ktoré sa dotýkajú osobnostného profilu ministra vlády Slovenskej republiky. Chcem tu len povedať, že ten osobnostný profil ministra vlády Slovenskej republiky je v každom štáte jeden z najdôležitejších, najviac sledovaný a čistota toho profilu je základným predpokladom pre výkon funkcie a je hlavnou úlohou predovšetkým ministra alebo ministrov, aby dbali na to, aby sa nedostali do podozrenia, aby ten štít, ten čistý štít svoj, ktorý je nevyhnutný na výkon tak vysokej správnej funkcie, si udržali čistý. Nehovoríme, pán minister, ani sme nikdy nehovorili o podozreniach, ktoré nemáme úplne potvrdené, lebo sú to podozrenia. A dokonca sme v rámci tejto prípravy sa podrobili nie celkom obvyklému v politickom boji pravidlu, že v pochybnostiach je problém v prospech obvineného. Pán minister, nehovorili sme o tom, prečo ste odišli z funkcie šéfa Fondu národného majetku za dosť nevyjasnených okolností, nehovorili sme o rôznych podozreniach z rôznych finančných operácií v Starom Meste v Bratislave či možno Jure, či možno niekde inde. Nehovorili sme o zásadných ideových výhradách, ktoré máme predovšetkým k nebývalému vzniku chudoby, nebývalému vzrastu majetkovej diferenciácie v našom štáte, nulovej empatii k sociálnemu prostrediu a k sociálnej situácii, ktorá je evidentná a ktorú pociťuje viac ako 70 % obyvateľov, ktoré sú v prieskumoch verejnej mienky zadefinované. Pán minister, nehovorili sme o tom, že z vášho verejného vystupovania sa vytratil pojem "verejné blaho", z vášho vystupovania sa vytratil pojem "služby verejnosti, služby občanom". A v normálnom štáte normálni politici nesmierne pozorne sledujú vývoj verejnej mienky a prispôsobujú svoje konanie želaniam občanov, pretože politika, pán minister, nielen podľa nás, ale aj podľa Roberta Dahla je predovšetkým služba verejnosti. A neustále demonštrovať svoju akúsi ideovú prevahu nad čímsi, nadobúdateľmi múdrostí, ktoré poznáte vy a vaša skupina a ostatní nie, že sú tie rozhodujúce, je, ako keby sme sa prestali usilovať o podporu verejnosti, o implementáciu. Pán minister, nehovorili sme o tom, že váš rezort si zobral 100 mil., 200 mil., 300 mil., nepoznáme to, pretože ako parlament, tak ani ja nemám tú informáciu, pôžičky zo Svetovej banky akože na implementáciu reforiem. Už som tu hovoril, že samo osebe je to zvrátené, pretože práve tieto otázky sú predmetom legitímneho politického boja a je nevyhnutné v tomto smere, aby nebola niektorá zo strán zvýhodňovaná. Ak chceme čosi implementovať, tak malo by to mať dostatočnú podporu občanov a vysvetľujúca kampaň by mala byť technická. Ale tieto prostriedky sa objektívne používajú na ideový boj, na ideový zápas, čo nie je korektné. A tí, ktorí majú zmysel pre demokraciu, si minimálne tento moment majú všimnúť a majú niečo urobiť pre to, aby sa toto prostredie aspoň trošku zdalo byť korektným.

Pán minister, je súčasťou vášho pôsobenia zdôrazňovanie ohromných výstupov a výsledkov hospodárskej či inej činnosti tejto vlády. Ja som to už niekoľkokrát skúmal. Pre mňa indikátorom pôsobenia tejto vlády rok 1998. A indikácia toho stavu, ktorý bol vtedy, je indikácia, ktorú spomínal vtedajší prezident Slovenskej republiky pán Michal Kováč, ktorý vo svojom prejave o stave republiky písal o tom, že je síce 5,4-percentný rast hrubého domáceho produktu, ale že týmto rastom hrozí, že sa prehreje ekonomika, že to nie je dobré. Tento prezident vtedy hovoril, že máme síce 12- až 13-percentnú nezamestnanosť, ale že ten stav nie je korektný, lebo že je to proste veľa a že sa musíme dostať pod 10 %. Pán minister, ten minister vtedy hovoril, že ešte celkom slušne sme na tom v zadlžení nášho štátu, kde to zadlženie vo verejnom sektore tuším neprekročilo 500 mld., nepamätám si to úplne presne. Situácia dnešná je taká, že máme kompletne rozpredaný strategický potenciál našich podnikov, a to pri 50- až 60-miliardovom schodku každý rok fungovania tejto vlády s tým, že akonáhle skončí schopnosť sanovať potreby bežného rozpočtu predajom strategických alebo iných podnikov štátneho majetku, vyvstáva veľmi tragická a veľmi zložitá situácia, aj keď chápeme, že za tých okolností bolo treba, keďže ste tento stav vytvorili cielene, veľmi výrazne zrekvirovať základné atribúty sociálneho štátu. Prosím, ale toto je ideologický spor a, opäť chcem povedať, nie je predmetom návrhu na odvolanie. To, čo je predmetom návrhu na odvolanie, je napísané jednoznačne. Je to čiastočné neplatenie odvodov, ale hlavne odpustenie týchto odvodov. Poviem osobne za seba, že bol by som býval privítal, pán minister, keby sme sa boli postavili k tomu chlapsky a boli by sme povedali, že stalo sa, že proste možno to nie je priamy úmysel, možno to bola nedbanlivosť. Mohli ste možno urobiť gesto vo vzťahu k verejnosti, že by ste povedali, že tú sumu, ktorá je komplikovaná a na základe ktorej vám bolo odpustené penále, venujete na dobročinné účely. A myslím si, že by ste uľahčili viacerým svojim, možno aj koaličným kolegom to, že aby sa postavili k vášmu odvolaniu, tak alebo onak. Možno by hlasovali potom za vás a za vaše zotrvanie vo funkcii nielen z dôvodu povinnosti akejsi straníckej disciplíny, ale aj možno z toho dôvodu, že by verili tomu, že konajú dobre.

Pán minister, to, čo ale je najdôležitejšie. A teraz by som chcel hovoriť o tom, čo je v návrhu na vyslovenie nedôvery vám. Vstupom Slovenska do Európskej únie sa jeden zo základných atribútov správy štátu stáva nevyhnutné úsilie o etizáciu, o vytvorenie právneho štátu, o zabezpečenie dodržiavania sankcie. Základnou úlohou ďalej je boj s korupciou, boj s klientelizmom, ak už nehovoríme o klientelizme, ktorý sa stal už pomaly tolerovanou súčasťou nášho politického života, keď všetci vieme o situácii, za ktorej parlament vládne. A nutnosť spolupracovať s nezávislými poslancami stojí na tom, že je vlastne povinnosťou hľadať riešenia, lebo je to v záujme Slovenskej republiky. To, že tým nesmierne trpí etika a politická etika tohto štátu a štandardné konštanty politického systému, ako keby sme si nevšímali. Teda je jednou z hlavných úloh pre všetkých v tomto štáte a pre nás v celom parlamente boj s tzv. normalizovanou korupciou, ktorá sa prejavuje prakticky vo všetkých sférach správy štátu. Príslušné materiály, ktoré hovoria o boji s takouto korupciou, jednoznačne poukazujú na potrebu vymietnuť hlavne podhubie možnej korupcie teda vo všetkých inštitúciách spravovaného štátu. Ide o to, že takáto akože drobná korupcia je niekedy ťažko kontrolne postihnuteľná. A vieme, že náklady administratívnej alebo správnej kontroly sú spravidla vyššie ako prínosy z takejto kontroly. A o to viac je dôležité zdôrazňovať formálne a osobnostné predpoklady na výkon vrcholných exekutívnych funkcií. Veď ak budeme tolerovať aj zdanlivo drobné pochybenia takýchto funkcionárov, vytvárame práve toto podhubie pre tolerovanú korupciu ďalších tak funkcionárov ministerstiev, tak regionálnych politikov a tak aj úradníkov na miestnej úrovni, teda v miestnej samospráve. Ak sa všetci zhodneme na zásadnej potrebe toľko zdôrazňovanej nulovej tolerancie, o ktorej toľko hovoril napr. pán minister Lipšic u tých, ktorí majú v spoločnosti garantovať transparentnú a bezkorupčnú atmosféru výkonov správnych činností, zabezpečovať tzv. nevyhnutnosť sankcií za každé porušenie práva či etiky správy, u tých, ktorí majú garantovať v spoločnosti na svojich ministerstvách dodržiavanie etického kódexu zamestnanca štátnej správy, tak v týchto kontextoch je potom konanie, pán minister, ktorého ste sa, bohužiaľ, dopustili, zjavne neprípustné. A teda zotrvanie vo funkcii znamená výrazné zvýšenie tolerancie pre etické a požiadavkám zákonnosti podriadené správanie sa úradníkov celého vami spravovaného rezortu. Veď prečo by napr. váš regionálny riaditeľ na rôznych úrovniach úradov, ktoré patria vám, nemal rôznym spôsobom týmto, takto, ako ste to urobili vy, nájsť veľké porozumenie pre jeho priateľov, pre straníckych priateľov, pre rodinných príslušníkov a podobne? Ako sa bude posudzovať správanie úradníka, ktorého príslušná komisia, povedzme, na Úrade pre štátnu službu bude postihovať za nejaké konanie, keď on povie: "No tak dobre, ja som porušil právo, ale veď porušil ho aj minister a nič sa mu nestalo, veď parlament bol tolerantný."?

Naším rozhodnutím, vážení kolegovia, určujeme stupeň a hranicu a toleranciu našej spoločnosti vo vzťahu k tomu, čo si môže dovoliť funkcionár verejnej správy. A v tomto to rozhodnutie sa stáva nesmierne dôležité nielen pre nás opozičných poslancov, ale aj pre vás, vážení kolegovia z vládnej koalície. Zaznamenali sme, že viacerí aj predstavitelia koaličných strán povedali, že majú vážne problémy s tolerovaním takéhoto typu správania, ale že nebudú konať vo veci, nebudú hlasovať, pretože sú viazaní koaličnou zmluvou. Vážení kolegovia, nerád, ale pripomínam vám, že tým pádom preberáte príslušnú zodpovednosť na seba, ak budete tieto veci tolerovať. Mali ste predsa možnosť vyvinúť primeraný tlak aj v rámci koalície, aby sa tieto veci vysvetlili, došetrili riadnym spôsobom, aby sa z nich vyvodili príslušné závery. Pokiaľ sa toto nestalo, v takom prípade potom sa stávame spoluvinníkmi všetci tí, ktorí sme toto konanie tolerovali.

Úplne na záver môjho vystúpenia mi dovoľte, aby som navrhol tajné hlasovanie o vyslovení nedôvery pánovi ministrovi Kaníkovi. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)