B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, keďže som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem, pán minister aj pán spravodajca.
V rokovaní pokračujeme
Správou o plnení úloh a súčasnom stave športu v Slovenskej republike a o pripravovaných opatreniach na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít na zlepšenie podmienok pre mládežnícky, regionálny a vrcholový šport a šport pre všetkých (dopracovanie),
ktorú máte ako tlač 985.
Správu uvedie pán minister školstva Martin Fronc. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v krátkom časovom slede si vám dovoľujem druhýkrát predložiť na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky materiál, ktorým je Správa o plnení úloh a súčasnom stave športu v Slovenskej republike a o pripravovaných opatreniach na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít na zlepšenie podmienok pre mládežnícky, regionálny a vrcholový šport a šport pre všetkých, na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1209/2004 a uznesenia vlády č. 890/2004. Správa je doplnená v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 1332 z 2. 11. 2004 o návrh na komplexný finančný model športu a na sprehľadnenie finančných tokov a o Strednodobú stratégiu rozvoja športu a informáciu o stave kauzy súdneho sporu Športka, akciová spoločnosť, verzus Tipos, akciová spoločnosť. Vzhľadom na to, že ide o obsiahly materiál, dovoľujem si vás ešte raz informovať o obsahu celého materiálu už s uvedenými úpravami.
Cieľom správy je informovať poslancov Národnej rady o plnení úloh Národného programu rozvoja športu a o súčasnom stave a východiskách v športe.
Predložená správa je hodnotením súčasného stavu a priebežným odpočtom prijatých úloh a opatrení v jednotlivých oblastiach telesnej kultúry z Národného programu rozvoja športu, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 838. Materiál obsahuje odpočet úloh, hodnotenie súčasného stavu a navrhované východiská v oblasti športu a školskej telesnej výchovy, športu pre všetkých, vo výkonnostnom a vrcholovom športe a v štátnej športovej reprezentácii.
Napriek limitovaným finančným možnostiam a počtu obyvateľov výsledky slovenských športovcov na medzinárodnej úrovni sú relatívne uspokojivé. Musím však konštatovať, že podmienky na prípravu slovenských športovcov na významné medzinárodné podujatia zaostávajú za výsledkami slovenských športovcov na olympijských, paralympijských hrách a iných významných športových podujatiach.
Napriek relatívne úspešnému účinkovaniu našich špičkových športovcov, resp. tímov na olympijských či paralympijských hrách a majstrovstvách sveta je celkom iste potrebné sa zamyslieť nad tým, kam smeruje slovenský šport, aké podmienky máme vytvorené pre zdravý vývoj mládeže strednej, ale i staršej generácie a takisto ako máme vytvorené legislatívne, finančné a materiálno-technické podmienky pre rozvoj športu.
V oblasti financovania športu sme vykonali celkom iste celý rad opatrení na sprehľadnenie a zjednodušenie finančných tokov. Ukazuje sa však, že financovanie športu, to nie sú iba dotácie zo štátneho rozpočtu a ich efektívne rozdelenie a použitie. Ako vyplýva z analýzy, ktorú sme vykonali, na financovanie športu vplýva viac faktorov. My sme pomenovali dvanásť najvýznamnejších a z uvedenej analýzy je zrejmé, že financovanie športu ako takého presahuje i rámec kompetencií ministerstva školstva. Napriek tomu sme navrhli schému tzv. komplexného modelu financovania športu a predkladáme variant, s ktorým sa stotožnila aj vláda Slovenskej republiky. Pomenovali sme pritom aj základné piliere financovania športu a tiež konkrétne oblasti.
Treba priznať, že problematickou oblasťou je stále organizačná štruktúra športu a prenos kompetencií na regióny, kde vznikli regionálne združenia, no zatiaľ bez strešnej organizácie. Z celospoločenského hľadiska však význam športu vnímame ako významný fenomén a za posledných desať rokov ako jedno z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odvetví, možno však hodnotiť, že v oblasti športu napriek finančným ťažkostiam, ktoré nesporne vyplývajú jednak z hospodárskej situácie Slovenska v poslednom období, ale aj z celkovej situácie slovenského školstva, sme na poli športovom po odbornej a legislatívnej stránke sa oproti roku 2002 posunuli.
Ministerstvo školstva venuje v rámci realizácie Národného programu rozvoja športu pozornosť oblasti financovania športových aktivít. Zúžili sme programovú štruktúru v rámci financovania športu štátom s dôrazom na prípravu športovo talentovanej mládeže a zabezpečenie športovej reprezentácie Slovenska, predovšetkým so zameraním na úspešnú reprezentáciu v rámci olympijských hier v Aténach a paralympijských hier. V rámci novovzniknutých krajských školských úradov sme vytvorili osobitnú kapitolu na financovanie krajských a okresných športových súťaží.
Súčasne so zmenou financovania pracujeme na príprave nového zákona o športe, keď už bol schválený legislatívny zámer zákona o športe vládou Slovenskej republiky a v týchto dňoch sa pripravuje paragrafové znenie návrhu takéhoto zákona. Domnievam sa, že pôjde v ňom o moderný zákon, ktorý reaguje na zmeny v oblasti športu. Slovensko podpísaním Dodatkového protokolu k Dohovoru proti dopingu Rady Európy sa pripojilo ku krajinám, ktorým záleží na čistote športu.
Osobne za veľmi dôležitý považujem rozvoj športu na školách, i keď, a to treba priznať, sa niekedy ťažko buduje mimoškolská činnosť bez dostatočnej ekonomickej podpory. Je potom veľmi zložité konkurovať športom mládeži, ktorá je zaujatá počítačovou technikou, čo je ešte dobré, televíziou, pasívnym trávením voľného času, čo už je menej dobré, ale čo už je zlé, to sú drogy, alkoholizmus u mladých ľudí. Napriek uvedeným problémom sa ministerstvu školstva v spolupráci so samosprávnymi krajmi a občianskymi združeniami podarilo realizovať už druhý rok významný, ja si myslím, projekt Otvorená škola. V rámci realizácie tohto projektu sa škola musí stať v regióne kultúrnym, športovým a spoločenským centrom obecnej komunity. Práve v rámci tohto podporujeme projekty škôl, ktoré smerujú k odbúraniu pomyselnej bariéry medzi školou a okolím, medzi školou a rodinou, ide predovšetkým o využitie športovísk a telocviční v mimovyučovacom čase. Takisto v roku 2004 sa nám na tento projekt podarilo získať finančné prostriedky z projektu EYES 2004 v rámci Roka vzdelávania prostredníctvom športu, ktorý bol vyhlásený Európskou úniou. V minulom roku sa podarilo v úzkej spolupráci štátu a príslušných športových zväzov dokončiť a otvoriť Národné tréningové centrum pre futbal, Národné tenisové centrum a Tréningové centrum rýchlostnej kanoistiky. Za rozumný krok považujem tiež zriadenie Národného športového centra. Táto priamo riadená organizácia ministerstva školstva má za úlohu zabezpečovať starostlivosť o zdravotné zabezpečenie športovcov, diagnostiku, informačný systém a vzdelávanie v športe. Všetky tieto kroky sme robili s jediným cieľom, zlepšiť podmienky pre rozvoj telovýchovných a športových aktivít občanov, počnúc športom na školách, rekreačným športom, športom pre všetkých, ale aj pre výkonnostných a vrcholových športovcov.
Celkom iste treba dnes priznať, že zaostávame oproti vyspelým krajinám vo svete najmä v investičnej výstavbe a v materiálnom vybavení pre šport. Slovenská republika však musí zachytiť a aktívne riešiť súčasný celosvetový trend tvorby kvalitných diel, obnovy a tvorby nových športových stavieb a komplexov, ktoré, a o tom som presvedčený, reprezentujú aj kultúrnu a spoločenskú úroveň krajiny. Z tohto pohľadu je potrebné konštatovať, že vyplývajúce ciele v rozvoji a vybavenosti športu v rámci Národného programu rozvoja športu sa v rezorte podarilo k dnešnému dňu realizovať len čiastočne. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslanca Tomáša Galbavého, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohto materiálu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči, pán poslanec.
T. Galbavý, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som predniesol správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o plnení úloh a súčasnom stave športu v Slovenskej republike a o pripravovaných opatreniach na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít na zlepšenie podmienok pre mládežnícky, regionálny a vrcholový šport a šport pre všetkých (dopracovanie).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 22. decembra 2004 č. 987 pridelil Správu o plnení úloh a súčasnom stave športu v Slovenskej republike a o pripravovaných opatreniach na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít na zlepšenie podmienok pre mládežnícky, regionálny a vrcholový šport a šport pre všetkých (dopracovanie) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Súčasne uložil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Určené výbory správu prerokovali v lehote určenej predsedom Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu neprijal uznesenie, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný, z celkového počtu 14 poslancov výboru bolo prítomných 7 poslancov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky Správu o plnení úloh a súčasnom stave športu v Slovenskej republike a o pripravovaných opatreniach na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít na zlepšenie podmienok pre mládežnícky, regionálny a vrcholový šport a šport pre všetkých (dopracovanie) vziať na vedomie.
Predmetná správa o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, gestorského výboru, z 1. februára 2005 č. 333.
Pán predsedajúci, z mojej strany je to zatiaľ všetko. Ďakujem, môžete otvoriť rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu. Dostal som jedinú písomnú prihlášku do rozpravy, pána poslanca Čaploviča, za klub poslancov Smeru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy, až vtedy, keď skončí so svojím vystúpením pán poslanec.
D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán minister zahraničných vecí, keď ste prítomný, takisto, samozrejme, kolegyne a kolegovia, vážená Národná rada, pozorne som si prečítal predloženú, resp. doplnenú správu, najmä časti, ktoré v zmysle uznesenia na novembrovej schôdzi vrátili sa na dopracovanie, osobitne tie časti, ktoré sa týkajú Strednodobej stratégie rozvoja športu, zvlášť financovania športu, komplexnej informácie o stave kauzy súdneho sporu Športka verzus Tipos, ktorej vyriešenie je, žiaľ, stále v nedohľadne, návrhy na komplexný finančný model športu a na sprehľadnenie finančných tokov v oblasti športu a ich krokov k objektivizácii systému financovania športu v Slovenskej republike.
Treba povedať, že Ministerstvo školstva Slovenskej republiky doplnilo požadované materiály, a tak vytvorilo podmienky pre hlbšie poznanie prítomného stavu o budúcnosti športu Slovenskej republiky najmä s očakávaním predloženia nového zákona o športe, o ktorom sme boli aj v našom výbore gestorskom informovaní. Ale tak je to, ako je to vede, keď poznanie posúva, niečo nové objavíme, tak, samozrejme, kladieme si ďalšie a ďalšie otázky, pretože aj v tejto oblasti na základe poznatkov, ktoré pripravilo ministerstvo školstva, ďalšie otázky z tohto materiálu pre mňa osobne, ale, myslím si, aj pre poslancov vyplývajú. Samozrejme, rešpektujem ten rôzny uhol pohľadu na riešenie súčasných problémov v športe v Slovenskej republike. Iste by som podporoval výraznejšie inovovaný pohľad, a nie doterajší, ktorý sa snaží bojovať s minulosťou. Ale mnohé navrhované prvky sú stále ukotvené, poviem to v úvodzovkách, ale cítim to tam, "v centralistickom ponímaní organizovania športu v našej republike".
Nebudem sa opakovať, keďže náš pohľad na organizáciu, metodické usmerňovanie a, samozrejme, aj na decentralizáciu a financovanie športu som už vyslovil v novembrovej rozprave minulého roku. Naďalej však v správe dominuje len pohľad a úlohy ministerstva školstva na šport. Všetka česť, ministerstvo školstva sa zhostilo svojej úlohy. A je to, samozrejme, v silnom duchu teda, nazvem to, istom športového rezortizmu, ako by sa nechceli vidieť interferencie športu a iných sektorov spoločnosti. Ale to už nie je vina ministerstva školstva, to je vina už ďalších ministerstiev, ktoré v tejto oblasti by mali v podstate zapracovať a urobiť isté úlohy, ktoré spoločnosť v oblasti športu od týchto ministerstiev očakáva. Či je to kultúra, či je to cestovný ruch, či je to priemysel, zdravotníctvo, zamestnanosť a iné veci, tie vlastne v značnej miere sú previazané medzi istými športovými aktivitami v Slovenskej republike. Pripomínam, ak šport nebude agendou celej vlády, teda aj ďalších rezortov, regionálnych a mestských a obecných samospráv, ktoré už teraz naberajú, poviem to rovno, už nový dych v tejto oblasti, zlepšenie súčasného stavu nenastane len prijatím nového zákona o športe či vytvorením, samozrejme, pozitívne hodnoteného Národného športového centra či krajských, či regionálnych športových centier.
V správe, samozrejme, ctené dámy, vážení páni, chýba v doplnených materiáloch ekonomické vyhodnotenie športu s dopadom na, teraz to poviem, je tu aj prítomný pán minister zdravotníctva, prevenciu v zdravotníckej oblasti, prevenciu proti nespoločenským javom (drogy), prepojenie na cestovný ruch, ktorý som už spomínal, na zamestnanosť, športový obchod, priemysel zábavy, konkrétne aj vo vzťahu, čo mi tam veľmi chýba, ale tu musí zapracovať predovšetkým verejnoprávna televízia, k verejnoprávnej televízii, Slovenskej televízii, najmä jej druhému programu, aby viacej vychovávala a vplývala na myslenie našich občanov, čo sa týka športových aktivít a športových problémov našej spoločnosti. Väčšiu pozornosť by si zaslúžili vzťahy štátnych orgánov a občianskych združení, nový zákon o športe a najmä ekonomika aj manažment športu, i keď hovorím a podčiarkujem to, že to, že sa na ministerstve veľmi vážne v poslednom roku pripravuje nový návrh zákona o športe, je veľmi pozitívne. A, myslím si, že od tohto zákona, od jeho prijatia budeme môcť ďalej postupovať v oblasti športových a telovýchovných aktivít Slovenskej republiky.
Čo sa týka vzťahov štátnych orgánov a občianskych združení. Vzťahy štátnych orgánov, najmä ministerstva školstva a občianskych združení sa mi nezdajú tie najlepšie. Nepovedal by som, že sú až také zlé, ale videl by som v nich rád v podstate trošku viacej obojstranných aktivít vo vzťahu k sebe navzájom, viacej vzájomného sa vnímania ako hľadania toho negatívneho na jednej a na druhej strane. Nemôžu sa však vyvíjať na základe osobných antipatií, animozít medzi vedúcimi pracovníkmi, či už zo strany Sekcie pre šport na ministerstve školstva, alebo funkcionármi, ktorí boli zvolení v rámci občianskych združení. Viete veľmi dobre, že túto problematiku dostatočne ovládam, lebo som sa zúčastnil niekoľkých zasadnutí, valných zhromaždení aj Slovenského zväzu telesnej kultúry aj ďalších podujatí. A, samozrejme, zdá sa mi tam, ako keby boli naozaj problémové tie rôzne animozity, ktoré tuná vznikajú, tá neexistencia dialógu, a to aj na jednej, aj na druhej strane, nikoho nevyzdvihujem, u nikoho nič nepopieram, ktorý je veľmi dôležitý pre skvalitnenie tých komunikatívnych možností a zlepšenie činnosti v tejto oblasti. Nie vždy sa dodržiava zákon o združovaní občanov, a to v tom, že štátne orgány môžu vstupovať do vzťahov s občianskymi združeniami len v zmysle zákona, nie nad rámec zákona, niekedy doslovne direktívne. To sa objavilo predovšetkým v priebehu minulého roka. Našťastie zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa k tomu prijalo isté opatrenie. A myslím si, že rezort ministerstva vnútra v tom nesklamal a nedovolil tieto zásahy. A rešpektoval teda skutočne občianske združenia a ich evidenciu v zmysle toho, ako hovorí nielen zákon, ale aj naše predpisy. Prežívajú tu, samozrejme, stále silné prvky u niektorých funkcionárov centralizmu bez rešpektovania zásadných spoločenských zmien v našom štáte.
Stále som presvedčený o tom, že slovenský šport nevyhnutne potrebuje silnú strešnú organizáciu, a nazvem to, európskeho typu, ktorá musí, samozrejme, nie vznikať z vrchu, ale, samozrejme, odspodu, čo považujem za správny prístup, v ktorej naplno sa uplatnia samosprávne prvky, a nie akúsi vábnu a manipulovateľnú Komoru športu zriadenú zákonom cez jej tvorcov či predstaviteľov tzv. tretieho sektora, ktorí nevymyslia nič nového, len ako dostať finančné zdroje na doterajšiu činnosť len pre seba. V demokratických krajinách nie je obvyklé, aby regionálne články športu vytvárali štátne orgány a priamo ich financovali. To je, samozrejme, otázka do diskusie, keď budeme hovoriť aj o zákone.
Oceňujem, že vznikli, a to som podčiarkol, krajské a oblastné športové centrá s volenými orgánmi, ale nechápem, že stoja mimo existujúcich športových organizácií. Tá komunikácia, žiaľ, nie je najlepšia. Pri ich vytváraní Ministerstvo školstva Slovenskej republiky nepochopiteľne uprednostňovalo vyššie územné celky pred centrálnymi športovými organizáciami, pre ktoré majú pracovať. Takýto systém nemôže, samozrejme, vytvárať stabilitu. Ale tu sa očakáva naozaj dialóg, vzájomné vysvetľovanie, a nie vzájomná tá existujúca animozita medzi niektorými predstaviteľmi či už štátu alebo organizácií športu. Pre šport je dôležité, aby boli vybudované životaschopné štruktúry, v ktorých štát vytvorí podmienky umožňujúce prevziať zodpovednosť za jeho rozvoj. Šport je dynamicky sa rozvíjajúcim odvetvím, čo kladie vysoké nároky aj na tie športové štruktúry, ktoré ho usmerňujú, metodicky usmerňujú. A, samozrejme, má to veľké veľmi významné impulzy aj do kvality práce, povedzme, v Sekcii športu, ktorá funguje pri ministerstve školstva. Mám stále pocit, že súčasné športové organizácie sa nedostatočne prispôsobujú meniacim sa podmienkam a nechávajú sa unášať tým, čo každodenný život prináša. Často sa pracuje tým systémom ad hoc. Teda hovorím o rôznych športových organizáciách, ktoré vlastne nemôžu potom, samozrejme, priniesť ten výsledok, o ktorý sa snažíme.
Oslabuje sa úloha občianskych združení v športe na centrálnej, regionálnej i miestnej úrovni, samozrejme, v niektorých oblastiach. Štát by mal zaujať stanovisko, akým spôsobom bude vykonávať svoje úlohy, tento vzťah či bude liberálny alebo bude intervenčný alebo, nazvem to, kombinovaný. Bez vyriešenia tohto vzťahu sa nedá pripraviť ani dobrý zákon o športe. História ukazuje, že v slovenských podmienkach všetky zásahy štátu do športu boli neúspešné, priniesli oslabenie aktivity dobrovoľných pracovníkov a po čase ustúpili iným riešeniam. Naozaj by som poprosil vás a, pán minister, vás osobne, vážiť si tých ľudí, ktorí robia v oblasti športu, lebo máme čoraz menej takých aktívnych, ktorí to často robia, tá staršia generácia, ale, samozrejme, aj mladá generácia sa objavuje, ktorí to robia bez nároku často na finančné prostriedky, lebo ich to baví aj vo vzťahu k školám, aj vo vzťahu k tej mladej generácii, ale, samozrejme, aj v tom regionálnom či komunálnom športe.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, šport je stále vnímaný súčasnými športovými funkcionármi po stránke ekonomickej výhradne ako predmet spotreby, subjekt dotačnej politiky a financovanie sa zužuje len na rezort školstva. Stále chýba, a preto sa v budúcnosti bude potrebné na danú vec sústrediť. Analýzu dopadu, a to je dôležité a to som ani nemohol požadovať od pána ministra, resp. od rezortu ministerstva školstva, transformačných zmien, ktoré súčasná vláda postupne aplikuje konkrétne na šport a na jeho rozvoj, musíme, samozrejme, v priebehu zhruba dvoch rokov takisto urobiť, aby nám vytvorila pohľad, akým spôsobom sa, povedzme, môžeme pohybovať a ktorým spôsobom treba tie veci nasmerovať. Daňová reforma, reforma verejnej správy, decentralizácia, zdravotnícka reforma, sociálna reforma a podobne vymedzujú, žiaľ, ja to tak niekedy cítim, čoraz menší manévrovací priestor pre kvalitnú reformu športu Slovenskej republiky. Môžeme sa v tejto oblasti zhodnúť alebo nezhodnúť, ale myslím si, že často tieto zákony ako keby neakceptovali, že tu máme šport na Slovensku a že by sme mali v tejto oblasti vytvoriť isté podporné mechanizmy preto, aby sa ten šport hlavne v tých regiónoch, v obciach, v mestách, ale, samozrejme, aj na tej najvyššej úrovni mohol kvalitne rozvíjať.
Nebudem sa ďalej zmieňovať o zákone o športe, pretože o tom som hovoril. Ale myslím si, že aj som to povedal, že si to nesmierne cením, že ministerstvo školstva pristúpilo v poslednom roku k tejto aktivite, že veci sa konzultujú a že sa snaží pripraviť kvalitný zákon o športe, nazvime ho takto, európskeho rozmeru aj v duchu tých dikcií, ktoré sú v oblasti športu, by som povedal, prezentované v Európskej únii a v oblasti športu, aby sme skutočne v tejto oblasti mohli napredovať.
Problematika, samozrejme, na ktorú by som chcel zvlášť upozorniť, je ekonomika športu. Tejto problematike sa mienim najviac venovať, pretože predložený doplnený materiál obsahuje už mnohé porovnateľné, a to chcem zvlášť pochváliť, zdroje a aj návrhy, ako postupovať v oblasti financovania. Na Slovensku máme veľa talentovaných ľudí pre šport a od vytvorenia podmienok závisí, ako dokážu svoj talent rozvinúť. Zo správy však vyplýva, že objem prostriedkov plynúcich do športu v nasledujúcich rokoch bude klesať, to znamená zo strany štátu, ale nebude narastať, samozrejme, opačne, čo by sme zase požadovali z neštátnych zdrojov, napr. z Tiposu, ktorý sa má "dostať do štátneho rozpočtu", čo všade v zahraničí práve je naopak, že veľká časť finančných prostriedkov ide práve z Tiposu a z iných lotérií do športu a športových aktivít, resp. akým spôsobom budú tie peniaze plynúť do športu aj zo zdrojov v samosprávach. To je vlastne podstatné a to je tá budúcnosť, akým spôsobom dokážeme tieto veci na Slovensku aplikovať. Nepovažujem to za správne, že nemôžeme k tomu zaujať zásadné stanovisko, sme naozaj v tom krátkodobom transformačnom procese, ale musíme tieto veci vyhodnotiť a nájsť isté legislatívne prvky, ktoré pomôžu kvalitne sa rozvíjať v oblasti športu od tých najnižších úrovní až po ten, by som to nazval, reprezentačný, reprezentatívny šport.
V športovom hnutí prevláda názor, že štát neoprávnene odobral športovcom lotérie. Prebieha súdny spor Športka verzus Tipos, to som už spomínal, o vlastníctvo k ochranným značkám známych hier. Chápem, že tento príbeh je viac ako zamotaný, aj tak sme to konštatovali v našom výbore. Nuž a takýchto príbehov však, žiaľ, je okolo ministerstva financií viac ako dosť. A viete, že sa množia geometrickým radom. Ja tu nebudem vás informovať o celej správe o tom, aký sme uskutočnili spolu s kolegom Galbavým, spravodajcom, prieskum na ministerstve financií ešte pred rokom v rámci tejto kauzy. A, samozrejme, mnohé veci sme si nevedeli ujasniť ani sme ich nevedeli rozmotať. A dokonca aj pán minister na základe tej analýzy to povedal, aj v našom výbore, hovoril to aj v pléne, mnohé veci sa nedajú rozlíšiť a rozmotať. A zrejme asi bude platiť to, čo povedal pán Žiačik, teraz nedávno som to čítal v novinách, že vlastne táto kauza sa podarí riešiť asi až po voľbách. Teda až takto to bolo konštatované.
No ja si myslím, že vzniká tu skutočne veľmi vážny problém, čo bude s niektorými športovými zariadeniami v Slovenskej republike. Viete, že je tu pred nami exekúcia alebo druhá exekúcia, alebo druhé konanie exekučné týkajúce sa hotela FIS. Poznám protest športovcov, žiaľ, už to nemá len náš domáci rámec, ale aj rámec zo zahraničia, z Českej republiky, ktorí skutočne poukázali na to, toto zariadenie aké bolo v prospech športu vybudované v oblasti Vysokých Tatier, aké vytváralo podmienky v minulosti pre ten kvalitný šport, ktorý reprezentoval vtedajšiu Česko-slovenskú republiku a, samozrejme, po rok 1993 aj Slovenskú republiku. Negatívne stanovisko predložilo aj nové vedenie Slovenského zväzu telesnej kultúry, osobitne jeho nového predsedu pána Mariána Kukumberga.
A, samozrejme, trápi ma ten problém, ktorý som tu spomenul aj v tej kauze Tipos verzus Športka, keď viete, že rozhodnutie súdu je také, aké je, že z krajského súdu dostali zaplatiť Športke z Tiposu takmer 170 mil. Sk. Je tu odvolanie. Otázka nie je uzavretá, pričom tieto nároky zo sporov sa vyšplhali spolu približne až do výšky 1,4 mld. Sk. To sú už čísla, o ktorých sa nemlčí, chvalabohu, aj naše noviny o tom informujú. A týmito vecami sa bude potrebné zaoberať. Ten problém vzťahu SZTK a Športky verzus Tipos, tento trojuholník rozlúsknuť vznikol, samozrejme, že často politici vstupovali nezodpovedne do rôznych športových aktivít. A mali by sme sa do budúcnosti toho vyvarovať. Tí, čo istým spôsobom nesú aspoň morálnu politickú zodpovednosť za to, čo sa udialo vo vzťahu k SZTK, sú podpredsedovia vlády pán Kalman a pán Fogaš, ktorí v podstate prevzali gesciu. A potom tieto veci nijako neboli vyriešené, zostalo to v takom latentnom stave. A, samozrejme, ako vidíte, potom to vyvoláva takéto turbulencie v športe, aké sú, ktoré hraničia s tým totálnym prepadom financovania športových aktivít a dosť negatívnym pohľadom verejnosti na športových funkcionárov. Samozrejme, sú tam veci, ktoré sú odsúdeniahodné, ktoré musí šetriť aj finančná polícia, ktoré sa musia šetriť dokonca aj na základe trestného oznámenia ako okolo pána Dubovského. Ale nechcem tu teda hovoriť o tom, je tu prezumpcia, ktorá tu existuje, a nemôžem o týchto veciach hovoriť. Ale sú tu veci, ktoré sa snažili mnohí športoví funkcionári kvalitne zabezpečovať. Ale boli v podstate obviazaní ako keby reťazou tých minulých príbehov, za ktoré niesli predovšetkým najmenej politickú zodpovednosť politici, vtedajší podpredsedovia vlády, do roku 1998 pán Kalman a potom pán Fogaš. To treba otvorene povedať.
Problém nastáva aj v tom, že sa v novom zákone o lotériách, a my to budeme mať teraz v druhom čítaní, ja by som vás na to veľmi rád upozornil, kolegyne a kolegovia, a o iných podobných hrách zavádza ustanovenie, že 50 % z výťažku poukazovaných na šport priamo sa zruší. V podstate, nazvem to istým spôsobom, dostane sa to do štátneho rozpočtu a potom cez štátny rozpočet to bude vyplácané. A potom, samozrejme, môžeme kritizovať, že sme štátom takým, ktorý platí zo štátneho rozpočtu ďaleko viacej ako iné štáty, a že ide o znižovanie, aby bol z neštátnych zdrojov dofinancovaný náš šport. Ale keď to volíme takouto formou, že Tipos dostávame v podstate do rozpočtu, tak potom, samozrejme, z takýchto fondov, aké poznáme, povedzme, v Českej republike, v Anglicku, vo Švédsku, vo Fínsku, ktoré sú predovšetkým na financovanie športových aktivít, a to sú výnosy z lotérií a z rôznych hier, žiaľ, to my, samozrejme, obmedzujeme. V praxi to, samozrejme, znamená, že sa zníži objem prostriedkov určených pre šport. Ja sa naozaj obávam, či sa to naozaj neodrazí v rozpočte na budúci rok, pokiaľ takýto návrh zákona prijmeme, a, samozrejme, šport bude zasa trošku postavený mimo hry.
Navrhujem, aby sme v súvislosti s prerokúvaním tohto návrhu zákona v druhom čítaní umožnili, že výťažky z hier budú priamo prerozdeľované na účely vo verejnom záujme, predovšetkým na šport, tak ako je to obvykle v iných vyspelých krajinách alebo v štátoch Európskej únie. Komparatívna štúdia je vypracovaná, každý ju pozná, ako to funguje v Európskej únii. A, samozrejme, myslím si, že takýmto spôsobom by sme mali postupovať aj v tej diskusii, aby sme toto zabezpečili.
Štátnych prostriedkov v športe nikdy nebude dosť, preto je potrebné venovať väčšiu pozornosť transparentnému rozdeľovaniu a kontrole. Po zrušení Štátneho fondu telesnej kultúry, v ktorom boli zastúpení predstavitelia štátu i občianskych združení, sa nenašiel či nepredložil žiadny adekvátny model, teraz sa už pripravuje, chvalabohu, ale doteraz ho nemáme. Síce existujú kritériá na prerozdeľovanie disponibilných zdrojov, ale často ich rozdelenie a výška závisí od rozhodnutia osôb. A je tam veľmi silný lobing. A veľmi často ťažko môžeme posúdiť, či nieže ide o transparentné zdroje, ale či si ten dotyčný alebo ten subjekt tie finančné zdroje aj zaslúži. Štátne prostriedky, ale aj prostriedky zo samospráv by sa aj do oblasti športu mali dostať pod väčšiu verejnú kontrolu a pod to sa, myslím si, všetci poslanci môžeme podpísať.
Závery.
Skutočnosť, že sa problematika športu dostala na program Národnej rady, považujem za významný počin. A chcem aj poďakovať pánu ministrovi školstva, že dvakrát po sebe, samozrejme, predložil tú správu, že akceptoval stanovisko Národnej rady a skutočne sme po dlhom čase dostali takú analýzu, ja si myslím, hĺbkovú stavu nášho športu a jeho istých krokov do budúcnosti, akú sme doteraz nemali. Obávam sa však, či dnešné rokovanie prinesie konkrétny výsledok, ktorý športové hnutia očakávajú. Samozrejme, nemožno očakávať od tohto rokovania, že tu prijmeme nejaké opatrenia, ktoré všetko čarovným prútikom zo dňa na deň zmenia. Výsledky na olympijských a paralympijských hrách v Aténach či výsledky futbalistov v kvalifikácii na majstrovstvá sveta alebo aj športovcov v iných športových disciplínách môžu pre mnohých znamenať, že to s naším športom nie je také zlé, ako sa veľmi často hovorí. Ak chceme športu skutočne pomôcť, nehodnoťme ho len z pohľadu súčasných výsledkov, ale myslime predovšetkým na jeho perspektívu. Naďalej nám chýba kvalitná práca, vytváranie podmienok v školskom, resp. akademickom športe. Ale tu sa zhodujem s pánom ministrom, že treba vytvárať ich a možnože začať znovu uvažovať, možnože to tu poviem verejne, ale pán minister to tiež párkrát zopakoval, o tom, či sa nevrátiť k tomu projektu, ktorý sme tu mali, Vráťme šport do našich škôl. A naozaj to je veľmi dôležité, pretože aký bude šport na našich školách a aký bude šport, povedzme, v našich regiónoch, taký bude aj náš, povedzme, ten finálny produkt, naša športová reprezentácia, budúcnosť nášho športu.
A ešte by som chcel na jeden problém poukázať. A musíme sa, samozrejme, raz k tomu znovu vrátiť, pretože to bolí nielen ministerstvo školstva, ale zrejme to bude veľmi vážny i oriešok na rozlúsknutie aj pre náš parlament. V rokoch 2001 až 2002 sa do Národného tenisového centa z celkových nákladov 590 mil. korún zo štátneho rozpočtu a z Fondu národného majetku investovala suma vo výške 330 mil. Sk. V nadväznosti na to bola vyvolaná reakcia, že sme mali ten projekt Vráťme šport do našich škôl. A ten trval vlastne v priebehu rokov 2001, 2002. A potom, samozrejme, išiel dostratena, pretože sa zabudlo na to, že tam boli prísľuby aj na ďalší rok, že tie peniaze budú vyčlenené pre túto aktivitu. Ďalšia čiastka, a to je veľmi dôležité, vo výške 280 mil. korún bola cez združenie Národného tenisového centra požičaná s tým, že bola taktiež zaručená jej splátka novou nehnuteľnosťou, teda novostavbou Národného tenisového centra v OTP Banke. Zaujímavé je, a o tom sa pred verejnosťou mlčí, že výstavbu Národného tenisového centra realizovala firma SIBAMAC, ktorej spoluvlastníkmi boli blízki príbuzní, hovorí sa o manželkách podpredsedu vlády a terajšieho ministra financií Ivana Mikloša a vtedajšieho guvernéra Národnej banky Slovenska Mariána Juska. Ešte v priebehu výstavby sa pristúpilo na preprojektovanie tenisovej haly na multifunkčnú halu, čo zvýšilo rozpočtové náklady. Reakciou na takéto netradičné a sčasti aj netransparentné postupy bol projekt "Vráťme šport do našich škôl", ktorý bol ako clona pre nespokojných, predovšetkým v oblasti školstva, len v roku 2002, ako som tu už raz povedal. Potom sa už druhej Dzurindovej vláde na sľuby jej prvého pontifikátu zabudlo.
Vráťme sa však k Národnému tenisovému centru. Samozrejme, projekt neštátneho financovania Národného tenisového centra nie je zaujímavý ani pre bankový sektor, zatiaľ zo strany manažmentu Národného tenisového centra neboli požadované prostriedky na prevádzku, pokiaľ sumy, ja som sa zúčastnil toho prieskumu, boli ročne okolo 18 mil. Sk. Tým sa hala skomercionalizovala, menej plní úlohy pre mladých športovcov, tak ako to bolo zdôvodnené pred verejnosťou počas jej výstavby. Prevládajú biznisové akcie, ktoré z veľkej časti nemajú nič spoločné so športom. Avšak tohto roku bude situácia ešte kritickejšia, pretože od roku 2005 bude potrebné okrem prevádzky, o ktorej som hovoril, to je okolo tých 18 mil. až 19 mil. korún, ročne platiť 17 mil. korún za istinu a 12 mil. korún za úroky. Hrozí aj to, že ak sa to nebude splácať, tak môže OTP Banka nielen prevziať tento objekt, ale, samozrejme, zobrať tú istinu, pretože sa nespláca. A ja si neviem predstaviť, že by ministerstvo školstva tento, by som povedal, v minulosti chybný krok bolo schopné saturovať svojimi finančnými prostriedkami. A považujem to za závažné až neprípustné. V tichosti sa o tom mlčí, že do tohto projektu mohli sa dostať a zrejme aj preto sa nedostali prostriedky, ktoré sa mali dostať, mohlo by to byť čistejšie, že to mohlo ísť zo štátnych prostriedkov, nemuseli sme byť teraz v takejto situácii. Samozrejme, zmluva medzi Národným tenisovým centrom, resp. tenisovou organizáciou a ministerstvom školstva zabezpečuje, že nie je možné s touto halou hýbať alebo ju odpredať, ale viete, čo sa na Slovensku je schopné uskutočniť a realizovať, pokiaľ tí naši, by som povedal, správcovia rôznych aktivít niečo vymyslia také, o čom sa vlastne ani nám teraz momentálne v Národnej rade nesníva.
Čiže, samozrejme, myslím si, že v slovenskom športe sa spustila mohutná lavína, musím zdôrazniť, aj výrazným, ak nie najväčším pričinením ústredných štátnych orgánov, ktorá sa nezadržateľne rúti a môže priniesť značné škody. Máme veľmi málo času, aby sme tento proces zastavili. Už teraz bude potrebné prijať kontrolné opatrenia zo strany Národnej rady Slovenskej republiky najsamprv na úrovni gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky, nechcem nič predbiehať, chcem ísť formálne ad legis, postupne, aby problémy napr. okolo Národného tenisového centra z minulosti i z prítomnosti neprerástli do ďalšej alebo terajšej kauzy s novostavbou Slovenského národného divadla. Len pravidelnou kontrolnou činnosťou, ktorú umožňuje aj § 61 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, možno tejto situácii predísť.
Preto navrhnem, a to je len pre vašu informáciu, vytvoriť pri Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá komisiu pre šport zloženú z poslancov, predstaviteľov rezortov školstva, financií, obrany a vnútra, najväčších občianskych združení, tak ako to umožňuje tento § 61, ktorý to umožňuje, kde by bol priestor na komplexnejšie posudzovanie jednotlivých problémov, najmä, teraz to podčiarkujem, vo vzťahu k situácii v Národnom tenisovom centre, ale aj, a tu máme ústretové kroky zo strany ministerstva školstva, vo vzťahu k príprave zákona o športe a transparentnom financovaní športu v Slovenskej republike. Viem, že sme dosť alergickí ku komisiám, ale treba ju nejakým spôsobom zriadiť, aby sme tieto veci mohli aspoň na úrovni výboru sledovať, aby sme mohli zamedziť rôznym kauzám a nebezpečenstvám, ktoré tu hrozia. Ak táto komisia nebude vytvorená, tak požiadam o to plénum Národnej rady. Ak sa vytvorí, tak vám kolegyne a kolegovia, budem iste môcť predložiť najneskôr o rok kontrolnú správu o súčasnom vývoji, predovšetkým čo sa týka Národného tenisového centra, a, samozrejme, vďaka aktivitám ministerstva školstva aj nový zákon o športe, ktorý je veľmi potrebný a ktorý pomôže Slovensku mnohé veci riešiť. Ďakujem vám za pozornosť a všetko dobré.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy. Preto otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že dvaja sa hlásia do rozpravy ústne. Končím možnosť sa ústne prihlásiť do rozpravy.
Pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči, a pripraví sa pán poslanec Džupa.
E. Rusnáková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi veľmi stručne vystúpiť k tejto správe.
Chcem oceniť jednak kvalitu správy, samozrejme, vrátane nej aj kvantitu, z ktorej sa dali vyčítať mnohé dôležité otázky, na ktoré dávali dôraz najmä poslanci gestorského výboru počas prerokovania tejto správy.
Jednou zo zaujímavostí bolo, že sme si konečne mohli prečítať, v akom vzťahu je podpora športu zo štátneho rozpočtu, z miestnych rozpočtov, z verejných zdrojov, ale aj zo súkromných zdrojov. Môžeme povedať, že zákon, ktorý ministerstvo školstva pripravuje o športe, by mal mať niekoľko vážnych ustanovení, ktoré budú riešiť financovanie najmä z iných zdrojov ako zo štátnych.
Je možné povedať, že niektoré krajiny viac ako Slovensko podporujú šport zo štátneho rozpočtu alebo dokonca ho podporujú menej. A sú to krajiny, ktoré dosahujú lepšie výsledky v športovej reprezentácii aj v rámci olympijského hnutia. Krajiny, ktoré dávajú zo štátneho rozpočtu menej ako SR, napr. Francúzsko, Taliansko, Portugalsko, Švédsko, Veľká Británia, riešia podporu športu najmä zo zdrojov miestnych a súkromných. Práve preto si myslím, že ak dôjde k zmene v zákone o lotériách, bude potrebné alternatívne zvážiť buď alternatívu, o ktorej už hovoril predo mnou pán poslanec Čaplovič, ak sa zruší výťažok z lotérií pre šport, treba hovoriť o tom, že bude potrebná vyššia podpora zo štátneho rozpočtu, alebo iné alternatívne názory, napr. o možnosti pristúpiť k decentralizácii výťažkov z lotérií a tie v súlade s fiškálnou samosprávnou decentralizáciou presunúť do rozpočtov samospráv, príp. na regionálne centrá športu v samosprávnych krajoch. Aj toto je jedna z alternatív, o ktorej hovoria tí, ktorí sa športom zaoberajú.
Samozrejme, na to, aby sme mohli povedať, že vytvárame legislatívne možnosti na podporu športu zo súkromných zdrojov a z miestnych rozpočtov, je potrebné aj spraviť samostatný zákon o sponzoringu alebo v zákone o športe veľmi presne povedať, čo budeme rozumieť pod sponzoringom. V minulom volebnom období bolo niekoľko zistení NKÚ, ktoré upozorňovali na to, že vrátane Olympijského výboru, vrátane jednotlivých športových zväzov to nakladanie s finančnými prostriedkami nie je vždy najlepšie a že mnohokrát sponzorské peniaze sa používajú nie na priamu podporu športovcov a nie na priame aktivity, ktoré súvisia s ich činnosťou, ale na činnosti, o ktorých môžeme povedať, že sú len sprievodnými akciami pri športových podujatiach. Práve preto sa niektorým z nás poslancov z výboru pre vzdelanie, šport, kultúru a médiá zdá, že ak teda máme dávať podporu zo štátneho rozpočtu, štátnu dotáciu, mali by sme presne vymedziť, na čo by sa sponzorské peniaze mali využívať, pretože ak sa neužívajú kvalitne a priamo na podporu športovcov, potom nie je možné prísť do parlamentu a žiadať od poslancov, aby pomohli, a žiadať vyššie štátne dotácie. Čiže snaha ministerstva školstva upraviť aj otázky sponzoringu bude podľa mňa veľmi dôležitá a veľmi potrebná.
Dovoľte mi súčasne povedať, že považujem za veľmi dobré, že ministerstvo školstva chce po ročnej podpore projektu "Vráťme šport do škôl" pokračovať v tejto aktivite, ktorá v podstate po roku prestala, a to z toho dôvodu, že ďalšie peniaze určené na tento projekt sa použili na iné účely, odhliadnuc od toho teraz, či budeme diskutovať o tom, či tento účel bol alebo nebol vhodný. Myslím si, že je k tomuto projektu potrebné sa vrátiť a podporiť dostavbu a rekonštrukciu telocviční. Dovoľujem si podporiť aj ďalší zámer ministerstva školstva a to je dostavba alebo zastrešenie zimných štadiónov. Je možné povedať, že zimné športy sú masovejšieho rozsahu, majú medzi mladými ľuďmi veľkú podporu a je o ne veľký záujem.
Na záver mi dovoľte povedať, že správu považujem za veľmi kvalitnú. Dáva východisko k mnohým legislatívnym zámerom, ktoré ministerstvo školstva predpokladá predložiť. A v jednotlivých svojich konkrétnych úlohách nadväzuje na projekty, ktoré boli v minulosti úspešné a v ktorých treba pokračovať.
Na úplný záver mi dovoľte povedať, že otvorenou ostáva diskusia o ďalšej otázke. A to je financovanie toptímu. Treba sa však podľa mňa, pán minister, rozhodnúť, či toptím budeme financovať z viacerých zdrojov, teda aj cez Slovenský olympijský výbor, aj cez jednotlivé športové združenia, alebo sa dohodneme kvôli priehľadnosti podpory, že to bude z jedného zdroja a budeme všetci vedieť, akým spôsobom je toptím financovaný. Potom aj jednotlivé kritériá na podporu jednotlivých športovcov budú určite priehľadnejšie a určite ich ministerstvo školstva bude vedieť aj ľahšie kontrolovať. Ďakujem pekne.