B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ďaďo ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec, máte slovo.

V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja by som chcel len podporiť vaše vystúpenie. A podporujem to z toho dôvodu, že bolo v ňom mnoho logickosti. A naopak, chcel by som ho ešte doplniť. Som bývalý aktívny športovec aj predseda okresného výboru ČSZTV bývalého, takže viem, čo je telovýchova. A dovolím si o tej situácii i dnes konštatovať, že vaše slová, ktoré zneli smerom k lotériám a k štátnemu rozpočtu, majú plné opodstatnenie.

Trošku by som snáď polemizoval s tým, či sa máme zaoberať viacej vrcholovým športom alebo aj tým športom smerom k mládeži a k tomu, čo hovorí samotný zámer ministra školstva, vrátiť šport do škôl, pretože práve tu nám chýba tá výchova tých talentov, práve tu nám chýba to, čo by sme chceli a mali doplniť v našom programe. Poviem skúsenosť z nášho výjazdu vo Východoslovenskom kraji. Vo Vranove deti behajú miesto kdesi po telocvični, po chodbe, po chodbe, kde sú dlaždice a je medzi nimi jeden centimeter rozdiel. To je predstava o tom, že chceme tieto deti dostať tam, aby telovýchova sa stala pre nich niečím, čo im priťažuje? Asi nie. Hovorím to aj z toho dôvodu, že masová telesná výchova mládeže, hovorím o mládeži, značne poklesla a nebyť tých štadiónov, ktoré boli vybudované, nebudem hovoriť kedy, vy viete kedy, pán minister, tak dnes by sme asi nemali kde hrať na dedine ani futbal a nemali by sme ani to, čo existuje na Slovane, ani ten jeden zimný štadión, pretože, žiaľ, telovýchove sa momentálne venuje veľmi málo prostriedkov a ak sa získajú, tak sa získajú len od sponzorov.

Takže plná podpora, pán minister. Šport treba vrátiť do škôl.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Džupa. Nech sa páči.

K. Džupa, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, pri posudzovaní predkladanej správy treba podľa môjho názoru si odpovedať na niekoľko otázok.

Správa si dala za cieľ alebo mala úlohu informovať o plnení úloh, o súčasnom stave v športe, o pripravovaných opatreniach, čo sa týka kvality finančných tokov, a o legislatívnych aktivitách. Všetky tieto oblasti správa zahrnuté má. Môžeme diskutovať, polemizovať o tom, do akej miery sa tie alebo oné predstavy v tejto správe objavili, do akej hĺbky boli rozpracované, akým spôsobom bolo pristupované k ich pretaveniu do konkrétnych textov či návrhov, a táto debata, polemika či diskusia by mohla trvať nie hodiny a dni, ale mesiace a roky.

Preto, ak by som to mal zhrnúť, ten prístup by mohol byť, či správa mala pomôcť, posunúť problematiku športu a všetkého, čo s ním súvisí, dopredu alebo či je príležitosťou na konto správy povedať kde čo sa deje v športe, aj čo sa športu možno netýka či s ním priamo nesúvisí. Je na každom z nás, ako sa zhostíme tejto úlohy. Za seba a náš politický subjekt chcem prezentovať, že sme toho názoru, že správa má byť impulzom na to, aby sa posunula problematika riešenia športu či komplexného riešenia športu na ďalší kvalitatívny stupeň.

Z týchto dôvodov sa domnievame, že treba ukončiť diskusiu na túto tému, aby skutočne prišiel čas realizácie a aby skutočne došlo k tomu, aby sa v športe začali diať také činnosti, ktoré by naozaj posunuli kvalitatívne šport v každej oblasti, aj tie, ktoré tu predkladateľ rozdelil do niekoľkých kapitol proporcionálne a komplexne, ako si správa dáva za ambíciu, na ďalšie stupne.

Preto ani nebudem teraz rozoberať tieto kapitoly, lebo každá jedna by sa dala posudzovať z dvoch hľadísk.

Mohli by sme správe vytknúť, že odhaľuje, koľko a akých problémov na jednotlivých úsekoch, ktoré si tu zobrala za svoje pomenovať, je, a hľadať vinníka, poukazovať z historického hľadiska rok, dva roky, desať, pätnásť, sto rokov dozadu, aby sme sa preukázali, akí sme sčítaní, a svojím spôsobom takto pozitívne ovplyvnili aj našich voličov cez televízne obrazovky.

Z druhého pohľadu by sme mohli spomenúť pozitívny prístup a povedať teda, je chvályhodné, keď správa obsahuje taký kritický pohľad do vlastných radov, do vlastného rezortu a do jeho jednej dôležitej časti. Zase je na zvážení toho-ktorého diskutéra, aký uhol pohľadu zvolí a čo bude používať.

Viete to, rovnako ako ja, ale nemohol som nepripomenúť tieto dva základné prístupy k hodnoteniu tejto či akejkoľvek správy.

Preto z hľadiska môjho pohľadu na prednesenú správu poviem, nebudem diskutovať o jednotlivých oblastiach, lebo to urobil za nás a po našich pripomienkach predkladateľ, poviem iba dva postrehy.

Som toho názoru a stotožňujem sa s časťou správy, ktorá to tam načrtáva, že pohnúť sa ďalej nie je možné mimo iného ani bez toho, aby sa jasným spôsobom nedefinovali kontrolné mechanizmy účelovosti vynakladaných prostriedkov hlavne verejných financií, a to hlavne v tej oblasti, na ktorej participuje, kooperuje štát či ktorá priamo podlieha štátu. Za tie sme my zodpovední. A to by mala byť úloha ako zákonodarcu, tak exekutívy.

Druhý postreh je a vyplýva z toho, keď tu niekto povedal, že bol niekedy aktívnym športovcom, tiež som mal tú možnosť a bol som taký, že je jasne vidieť, že na správe o športe organizačne, podotýkam, organizačne, nie odborne, kooperovali, zastrešovali a finalizovali ju do záverečného tvaru nešportovci, teda, keď je to ministerstvo školstva, tak, ak sa, pán minister, neurazíte, učitelia.

A tu je jedno moje tiež celkom jasné stanovisko. Potvrdzuje sa to, čo náš politický subjekt hovorí už dlhšiu dobu, že riadiť šport by mali športovci. A preto sa my prihovárame za to, aby boli dve samostatné ministerstvá, lebo na každom úseku, či je to školstvo alebo šport, je toľko dielčích problémov, dennodenných, strednodobých, odvetví, oblastí, aj koncepčných, vnútorných aj zahraničných, že toto zavzať do jedného celku a ešte to spravodlivo "rozdeľovať" medzi školstvo, šport, vedu, kultúru a tak ďalej je úloha nie jednoduchá. Som toho názoru, že aj u nás máme dostatok vynikajúcich športovcov, ktorí sú patrične vzdelaní a aj skúsenými manažérmi na to, aby vedeli zásadným spôsobom práve tieto priority určiť. To je môj názor, ja nechcem vyvolať polemiku ani diskusiu, aby som pretavil tento názor do určitého návrhu. Inšpirovala ma tabuľka na strane 4, tabuľka 1, kde je chronológia určitých výdavkov na šport, a následné tabuľky v ďalšej časti tejto správy, z ktorých, žiaľbohu, vyplýva, že do roku 2012 nemôžeme očakávať prevratné vysoké prostriedky, ktoré prídu do športu. A či to bude táto alebo iná vláda, pravdepodobne analýzy a závery týchto vlád budú plus-mínus rovnaké. A keď som teda vo svojom diskusnom príspevku poukazoval na dva faktory, teda kontrolu účelnosti a účelovosti vynakladaných prostriedkov hlavne zo štátneho rozpočtu a z verejných financií, tak myslím si, že keď sme "prinútili" vládu vypracovať takúto správu, svojím spôsobom je ona záväzná ako pre exekutívu, tak aj pre zákonodarcov, tak by bolo snáď vhodné a korektné, aby sme poskytli možnosť ministerstvu, aby urobilo odpočet plnenia záverov tejto správy, aby ukázalo, akým spôsobom s materiálom pracuje ako s koncepčným.

A dovolím si navrhnúť v časti uznesenia tohto bodu rozšíriť ho o text, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky urobiť odpočet rozpracovania plnenia cieľov a záverov Správy o plnení úloh a tak ďalej (tlač 985) na septembrovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Prečo tento termín a prečo takáto požiadavka? Práve s ohľadom, že budeme finalizovať prípravy, prepočty a tvorbu štátneho rozpočtu na rok 2006, a práve s ohľadom na tú skutočnosť, ktorá správa priznáva, že nemožno očakávať prevratne vyššie finančné prostriedky uvoľnené zo štátneho rozpočtu, z verejných financií do športu. Z tohto mi logicky vyplýva jediná možná alebo jedna z možných ciest, ako zabezpečiť efektívnu dotáciu či efektívne financovanie športu cez kontrolné mechanizmy a cez také legislatívne a iné zabezpečenie, ktoré by naozaj garantovalo účelnosť aj účelovosť vynakladaných prostriedkov v športe. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy.

Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán navrhovateľ, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

M. Fronc, minister školstva SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za rozpravu aj nakoniec za ocenenie tej práce, ktorú môj rezort urobil. Rád by som reagoval na vaše vystúpenia niekoľkými krátkymi vysvetľujúcimi poznámkami.

Pani poslankyňa Rusnáková, áno, viem o probléme financovania toptímu. Rozbehla sa veľmi horúca diskusia. Záverečné rozhodnutie urobím na základe diskusie v Rade ministra pre šport, ktorá je zložená naozaj zo špičkových odborníkov. A tu by som rád reagoval na pána poslanca Džupu. Kľúčoví ľudia, ktorí kľúčové rozhodnutia navrhujú pre ministra školstva, sú absolútne známe špičkové osobnosti, ktoré pôsobili v športe, v tejto rade, ako je pán Filc, pán Vengloš, pani Mračnová a podobne. Čiže v prvom rade sa opieram o takéto osobnosti. A, samozrejme, za výslednú réžiu je zodpovedný minister, ale myslím si, že tí športovci majú kľúčové slovo.

A ešte k tomu, čo hovoril pán poslanec Čaplovič, tri krátke poznámky.

Čo sa týka SZTK, naozaj si myslím, že to, čo sme urobili, bolo v poriadku. SZTK v tomto období už fungoval ako brzda rozvoja športu. A nemám nič proti tomu, aby v budúcnosti na základe dobrovoľnosti jednotlivých športových zväzov sa vytvorila organizácia, ktorú si tieto športové zväzy budú z peňazí, ktoré dostanú, financovať a ktorá bude poskytovať tie služby spoločne, ktoré treba, aby poskytovala. Ale myslím, že naozaj treba, aby to vzniklo na základe záujmu a potrieb samotných zväzov.

Druhá vec, čo sa týka financovania športu. Je naozaj pravdou, že v porovnaní, tak ako aj pani poslankyňa Rusnáková uviedla, s inými krajinami na Slovensku ide značná časť prostriedkov na podporu športu zo štátneho rozpočtu. Je to, keby sme hovorili percentuálne, na jednom z popredných miest. Ale treba povedať, myslím, že tomu pomôže aj nový návrh zákona, o ktorom, verím, budeme tuná rokovať, diskutovať, čo sa týka zákona o športe, pretože do športu sa dostávajú aj iné prostriedky, ktoré dnes možno, ani to, ako sa s nimi nakladá, nie celkom dobre vieme identifikovať. A v tej súvislosti by som rád povedal aj to, že často zaznievajú kauzy. Ja nemám chuť zakrývať žiadnu kauzu, čo sa týka financovania športu, ale tie mnohé veci sú aj preto, že športové zväzy fungujú ako občianske združenia. Nemajú povinnosť nejako zvláštnu, aby financovanie, ekonomiku zabezpečovali profesionálni ľudia. A ak takéto veci v tom športovom zväze zabezpečujú ľudia, ktorí nie sú profesionáli, nemajú na to príslušné vzdelanie, tak sa stáva, že robia mnohé chyby neúmyselne. Ale je to potom, samozrejme, vynakladanie finančných prostriedkov, ktoré nie je v súlade s určením danej dotácie. Čiže to je nielen o tom, že je to nejaký zlý úmysel, ale je to aj neznalosť. Ale aj tento moment sme zachytili a chceme ho ošetriť v zákone o športe.

Posledná poznámka, pretože tu musím povedať, že mi istým spôsobom pán poslanec Čaplovič prehovoril z duše. Vnímam ten problém, ktorý on spomenul, v súvislosti s prezentáciou týchto vecí vo verejnoprávnej televízii. Pokladám naozaj za potrebné, aby verejnoprávna televízia sa v oveľa väčšej miere zaoberala problémami športu, kultúry, vzdelávania, vecami, ktoré sú dôležité pre spoločnosť, pre fungovanie, a aby aj zabezpečovala práve istú osvetu, isté vzdelávanie aj istú, nazvem to ako pedagóg, výchovu občanov k mnohým hodnotám. Myslím si, že v tomto smere aj ja teda vnímam, že sú veľké nedostatky, ktoré už začínam pociťovať vážne. A vnímam teda, že aj tuná vy, páni poslanci, asi si toto už uvedomujete. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k rokovaniu o

návrhu pomoci Slovenskej republiky pri výcviku irackých bezpečnostných síl (tlač 1021).

Dávam slovo ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduardovi Kukanovi a prosím ho, aby z poverenia vlády návrh odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, napriek nedávnym, možno povedať, úspešným parlamentným voľbám v Iraku stojí medzinárodné spoločenstvo pred naliehavou úlohou vycvičiť a vyzbrojiť iracké bezpečnostné sily do plánovaného nadobudnutia plnej suverenity Iraku koncom tohto roku. Zaväzuje k tomu aj rezolúcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1546 z 8. júna 2004, ako aj záväzky prijaté na istanbulskom summite NATO 28. júna minulého roku.

Predkladaný materiál je odpoveďou Slovenskej republiky na naše záväzky, konajúc tak v súlade s našou zahraničnou i bezpečnostnou politikou.

Vláda Slovenskej republiky vám, vážené dámy a páni, predkladá návrh pomoci Slovenskej republiky pri výcviku irackých bezpečnostných síl. Navrhované sú viaceré formy pomoci Slovenska pri budovaní nových irackých bezpečnostných síl. Uvažuje sa predovšetkým so školeniami a výcvikom na území Slovenskej republiky (v školiacich zariadeniach Ozbrojených síl Slovenskej republiky) aj na území Iraku (v rámci novej Výcvikovej misie NATO), ako aj s vyzbrojením irackej armády.

Osobitný význam z navrhovanej pomoci má návrh na rozšírenie mandátu súčasnej jednotky Ozbrojených síl Slovenskej republiky pôsobiacej v Iraku tak, aby sa najviac piati jej príslušníci mohli zapojiť do novovytváranej Výcvikovej misie NATO v Iraku.

Dovoľte mi zdôrazniť, že priama účasť Slovenskej republiky v tejto misii je v našom bezprostrednom záujme, to preto, že pomoc pri tvorbe podmienok na postupné odovzdávanie zodpovednosti za bezpečnostnú situáciu v Iraku jeho vlastným bezpečnostným silám umožní budúce postupné sťahovanie koaličných, teda aj našich síl z krajiny.

Som presvedčený, že vojenská angažovanosť medzinárodného spoločenstva v Iraku je naďalej nevyhnutná. Vyjadril sa tak aj iracký premiér Allávi po voľbách.

Navrhované rozšírenie mandátu našej súčasnej jednotky v Iraku, ktorý ste schválili, nenavyšuje počty príslušníkov Ozbrojených síl pôsobiacich v Iraku. Rozširuje však našu pomoc v Iraku na jeho ceste k stabilite a bezpečnosti.

Cieľom návrhu vlády Slovenskej republiky je prispieť k medzinárodnému úsiliu konkrétnymi formami našej pomoci. Odporúčam preto vysloviť súhlas s rozšírením mandátu súčasnej jednotky pôsobiacej v zostave mnohonárodných síl v Iraku a so zaradením najviac piatich jej príslušníkov do Výcvikovej misie NATO v Iraku.

Pán predsedajúci, ďakujem za pozornosť, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Prosím povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Romana Vavríka, aby podal informáciu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

R. Vavrík, poslanec: Ďakujem pekne. Pán podpredseda Národnej rady, pán minister zahraničných vecí, dovoľte, aby som stručne uviedol správu výboru pre obranu a bezpečnosť a zahraničného výboru k tlači 1021.

Predseda Národnej rady pridelil tento materiál výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru a taktiež Zahraničnému výboru Národnej rady na prerokovanie. Oba tieto výbory ho prerokovali a súhlasili s týmto materiálom a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky, aby 1. zobrala na vedomie formy možnej pomoci Slovenskej republiky pri výcviku irackých bezpečnostných síl tak, ako boli predložené v návrhu pomoci Slovenskej republiky pri výcviku irackých bezpečnostných síl, a 2. vyslovila súhlas s rozšírením mandátu súčasnej jednotky Ozbrojených síl Slovenskej republiky pôsobiacej v zostave mnohonárodných síl v Iraku na základe uznesení Národnej rady Slovenskej republiky č. 332 z 19. júna 2003 a č. 722 z 22. januára 2004 a so zaradením najviac jej piatich príslušníkov do Výcvikovej misie NATO v Iraku v zmysle čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky. To je všetko zo správy výboru pre obranu a bezpečnosť k tlači 1021. Materiál má tiež vo svojej prílohe návrh uznesenia, ktorý prakticky mapuje to, čo som povedal v tých prvých dvoch bodoch.

To je všetko. Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal jedinú písomnú prihlášku, pána poslanca Ondriaša.

Ešte pred jeho vystúpením o slovo sa hlási pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Nech sa páči, pán minister.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pán minister, ospravedlňujem sa, že je to v tejto rozprave, ale potrebujem vystúpiť a zaujať stanovisko, aj procedurálne k Trestnému zákonu.

Trestný zákon sa tvoril šesť rokov, tvorili ho naši najlepší sudcovia a prokurátori. A jeho cieľom bolo, aby sme prísnejšie postihovali tých, ktorí konajú protizákonne, ktorí porušujú zákon, a chránili viac tých, ktorí zákony rešpektujú.

Dnes v tejto snemovni prešli pozmeňujúce návrhy, ktoré umožňujú väčšie pôsobenie organizovaného zločinu a ktoré sú v prospech mafie v tomto štáte. V takomto znení Trestný zákon nie je krokom vpred, ale je krokom naspäť. Pre mňa takáto cesta je neakceptovateľná.

Kvôli tomu, aby som vytvoril priestor pre vládnu koalíciu na marcovej a májovej schôdzi prerokovať a schváliť Trestný zákon, ktorý bude razantný a efektívny, ktorý bude chrániť občanov, ktorí si ctia zákon, a postihovať tých, ktorí ho porušujú, využívam svoje právo podľa § 95 zákona o rokovacom poriadku a beriem späť návrh Trestného zákona. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Teraz sa vrátime k rozprave. Takže ako prvý a jediný písomne prihlásený vystúpi pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni, predkladám návrh uznesenia k tlači 1021, o ktorom žiadam hlasovať. Návrh uznesenia znie:

Uznesenie k pomoci Slovenskej republiky pri výcviku irackých bezpečnostných síl.

"Národná rada Slovenskej republiky berúc do úvahy zvýšenú aktivitu odporcov okupačnej politiky USA a ich spojencov v Iraku a z toho plynúce nebezpečenstvo, ktorému sú tam vystavené životy vojakov Slovenskej republiky, a úprimný záujem pomôcť Iraku vybudovať vyspelú a spravodlivú spoločnosť prijala toto uznesenia: Národná rada Slovenskej republiky vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby A. do 60 dní stiahla z Iraku všetky slovenské vojenské jednotky, B. v rámci pomoci Iraku poskytla vysokoškolské štipendiá pre 100 irackých študentov pre štúdium medicíny alebo technických vied na Slovensku, C. v rámci pomoci Iraku poskytla finančné prostriedky na stavbu základnej školy v Iraku, ktorá by mala názov Škola iracko-slovenského priateľstva." Koniec znenia uznesenia.

Odôvodnenie. Bezpečnostná situácia v Iraku je stále komplikovaná. Neustále dochádza k teroristickým útokom, pri ktorých zomierajú vojaci aj civilisti. Nebezpečenstvu v Iraku sú vystavení aj vojaci protichemickej jednotky Ozbrojených síl Slovenskej republiky pri odmínovacích prácach. Pretože ich nechcem zbytočne vystavovať nebezpečenstvu, žiadame stiahnutie našich vojakov z Iraku. Ukončenie prítomnosti príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky na tomto konflikte je v záujme predchádzania nepredvídateľným bezpečnostným rizikám voči obyvateľom Slovenskej republiky. Irak bude potrebovať pri svojej obnove lekárov a technikov. V záujme udržiavania dobrých vzťahov a pomoci Slovenskej republiky Iraku navrhujeme podporiť študentov v Iraku pri štúdiu na vysokých školách na Slovensku a poskytnúť finančné prostriedky na výstavbu základnej školy v Iraku. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie.

Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

Prerušujem rokovanie, samozrejme, o tomto bode.

Ďalším bodom programu je druhé a tretie čítanie o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rozhodnutím predstaviteľov vlád členských štátov, stretávajúcich sa v rámci Rady, vo veci privilégií a imunít udelených pre Európsku obrannú agentúru a jej pracovníkov (tlač 953).

Tento návrh znovu odôvodní pán minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan. Nech sa páči.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne a páni poslanci, Európska obranná agentúra bola zriadená právnym aktom, Jednotnou akciou Rady Európskej únie 12. júla 2004. Vstup Slovenskej republiky do tejto agentúry schválila vláda 7. júla 2004.

Cieľom agentúry je rozvoj obranných spôsobilostí v oblasti krízového riadenia, podpora a posilňovanie európskej spolupráce v oblasti výskumu a vyzbrojovania, posilňovanie európskej obrannej priemyselnej a technologickej základne a vytvorenie konkurencieschopného európskeho trhu v oblasti obranných zariadení.

Podľa čl. 26 uvedenej Jednotnej akcie Rady pripravili členské štáty návrh dohody, v ktorej sa ustanovujú výsady a imunity potrebné na plnenie úloh agentúry, jej pracovníkov a výkonného riaditeľa, a označili ho ako rozhodnutie. Vláda schválila predložené rozhodnutie svojím uznesením č. 1041 z 3. novembra 2004. Predstavitelia členských štátov Európskej únie podpísali rozhodnutie na zasadnutí Rady Európskej únie 10. novembra 2004 v Bruseli. Za Slovenskú republiku toto rozhodnutie podpísal veľvyslanec, vedúci Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri Európskej únii.

Rozhodnutie pozostáva z 18 článkov, ktoré podľa charakteru možno rozdeliť do dvoch častí. Prvú časť tvoria články 1 až 11, ktoré obsahujú výpočet výsad a imunít agentúry a jej pracovníkov (napr. štandardné imunity priznávané medzinárodnými organizáciami, ako je imunita vo vzťahu k súdnemu konaniu, domovej prehliadke, rekvirovaniu, konfiškácii, zabaveniu či vyvlastneniu nehnuteľnosti, archívu či oslobodenie od daní a poplatkov). Druhú časť tvoria články 12 až 18 a sú vykonávacími ustanoveniami tohto rozhodnutia.

Rozhodnutie má charakter multilaterálnej medzinárodnej zmluvy podľa čl. 7 ods. 4 ústavy, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Preto po jej podpise je potrebné vyslovenie súhlasu Národnej rady so zmluvou a ratifikácia prezidentom. Na jej vykonanie nie je potrebný zákon. A vláda navrhuje, aby ste rozhodli, že pôjde o zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, ktorá bude mať prednosť pred zákonmi.

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne a páni poslanci, prosím vás, aby ste vyslovili súhlas s predloženým rozhodnutím.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Istvána Pásztora, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

I. Pásztor, poslanec: Vážená Národná rada, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k predmetnému návrhu podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 964 z 19. októbra 2004 pridelil predmetný návrh na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.

Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý predmetný materiál prerokovali, odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky 1. vysloviť súhlas s Rozhodnutím predstaviteľov vlád členských štátov, stretávajúcich sa v rámci Rady, vo veci privilégií a imunít udelených pre Európsku obrannú agentúru a jej pracovníkov, 2. rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou tejto správy.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu. Písomné prihlášky som k tomuto bodu programu nedostal žiadne. Ústne kto sa hlási do rozpravy, prosím, k tomuto bodu programu? Nikto. Teda končím možnosť prihlášok do rozpravy.

A vyhlasujem rozpravu za skončenú.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať nasledujúcim bodom programu a tým je

Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2005.

Materiál vlády ste dostali ako tlač 990.

Materiál vlády uvedie minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Eduard Kukan. Prosím, pán minister, ujmite sa slova.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, je mi potešením vystúpiť na pôde orgánu stelesňujúceho suverenitu Slovenskej republiky s prezentáciou materiálu Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2005.

Ako isto viete, ide o každoročný materiál ministerstva zahraničných vecí. Tento rok dochádza k zmene. Pôvodne jeden materiál "Správa o plnení zahraničnej politiky a zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2005" je rozdelený na dva samostatné dokumenty. Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na tento rok je prvým z nich. Vyhodnotenie zahraničnej politiky za minulý rok vám predložím ku koncu prvého štvrťroka.

Panie poslankyne a páni poslanci, Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2005 rozpracúva Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Reaguje tiež na diskusiu, ktorú tento zákonodarný zbor viedol o Strednodobej stratégii zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015. Materiál indikuje hlavné smerovanie, aktuálne výzvy a konkrétne úlohy v oblasti zahraničnej politiky, s ktorými sa bude Slovenská republika potýkať tento rok.

Hneď na úvod by som však chcel upozorniť na špecifickú povahu diplomacie a zahraničných vzťahov, akými sú flexibilita, rozvážnosť a diskrétnosť. V ich dôsledku preto v zameraní nehľadajte kvantitatívne alebo kvalitatívne ukazovatele, akými sa môže prezentovať napr. štátny rozpočet na príslušný rok. Dovoľte mi jeden príklad, ktorý bude dokladovať dynamiku rozvoja zahraničných vzťahov. V čase, keď sme koncipovali tento materiál, Ukrajina prechádzala takpovediac turbulentným zahraničnopolitickým aj vnútropolitickým vývojom. Nehľadajte preto v predkladanom materiáli výpočet našich aktivít voči novej Juščenkovej administratíve. V decembri totiž nielenže nebolo jasné, či Juščenko zvíťazí, ale ani sme nemali chvíľami istotu, či budeme mať v roku 2005 do činenia s jednou alebo s dvomi Ukrajinami.

Obdobne, a dúfam, že o tom nebudete pochybovať, slovenská diplomacia nemá nikdy dlhé odpočinkové obdobia. Preto už dnes môžem uviesť dve významné podujatia, ktoré nestihli nájsť odraz v tomto materiáli, v Zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2005. Prvou z nich je summit Bush - Putin, čo, myslím si, nepotrebuje ďalší komentár. Druhá udalosť je viac interného charakteru, pôjde o seminár, ktorý zrealizujeme 10. februára a ktorý sa bude venovať jednej z našich hlavných priorít, kandidatúre na členstvo v Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov.

Dovoľte mi ale, aby som sa v ďalšej časti môjho vystúpenia už venoval tomu, čo materiál obsahuje.

Materiál v prvom rade zohľadňuje a kontinuálne vychádza zo skutočností, čo Slovenskej republike priniesol rok 2004. Vstup do Európskej únie a do NATO zásadným spôsobom mení postavenie Slovenska na zahraničnopolitickej scéne. Zavŕšenie integrácie sa súčasne premieta aj do vnútornej politiky Slovenskej republiky, keďže značná časť euroagendy sa z ministerstva zahraničných vecí prenáša aj na iné rezorty. Spoločnú poľnohospodársku politiku, Schengen alebo menovú úniu tu môžem uviesť ako príklad. Do tretice sa táto zmena odrazí aj v novej internej štruktúre, teda organizačnej štruktúre ministerstva zahraničných vecí, ktorá začne platiť od 1. marca tohto roku. Na túto skutočnosť reaguje materiál predovšetkým zohľadnením dôležitého faktu, že z integrácie ako doterajšej kľúčovej priority zahraničnej politiky sa stal jeden z kľúčových nástrojov presadzovania našich záujmov.

Keďže vás nechcem unúvať podrobným výpočtom zahraničnopolitických aktivít, ktoré si nakoniec môžete prečítať aj v samotnom materiáli, dovolím si načrtnúť len naše hlavné priority.

Tým menej viditeľným, ale o to dôležitejším cieľom Slovenskej republiky v oblasti európskej integrácie v roku 2005 bude zefektívnenie činnosti ústredných orgánov štátnej správy zastupujúcich Slovenskú republiku pri každodennom rozhodovaní orgánov Európskej únie. V tomto smere chceme naďalej rozvíjať spoluprácu s Národnou radou Slovenskej republiky v rámci mechanizmu spolupráce pri tvorbe stanovísk k legislatívnym návrhom Európskej únie. Našu mimoriadnu pozornosť bude pútať takpovediac trojkombinácia veľkých tém budúceho roka, reforma Paktu stability, Strednodobé hodnotenie Lisabonskej stratégie a rokovania o novej Finančnej perspektíve. Z ďalších európskych priorít uvediem ratifikáciu Ústavnej zmluvy, budovanie Schengenu a približovanie sa k Eurozóne. Slovenská republika bude aktívna aj v procese rozširovania Európskej únie s dôrazom na tie štáty, ktoré preukážu pripravenosť na začatie rokovaní o vstupe do Európskej únie. V rámci NATO bude Slovenská republika aj naďalej podporovať silnú transatlantickú väzbu s prioritným záujmom o angažovanie sa NATO na Balkáne a o podporu rozvoja našich vzťahov s Ukrajinou. Máme osobitný záujem aj na zachovaní dobrých vzťahov so Spojenými štátmi. Súčasne by sme radi boli komunikačným kanálom medzi transatlantickým a európskym priestorom na strane jednej a priestorom SNŠ a Balkánu na strane druhej. Lepší dôkaz tejto pozície ako blížiace sa stretnutie prezidentov Busha a Putina na Slovensku vám dať neviem. Táto udalosť však neznamená vyvrcholenie nášho úsilia, ale silný impulz pre jeho pokračovanie. Je pritom podľa mňa veľmi dôležité vnímať ju nielen cez optiku summitu alebo vrcholného stretnutia dvoch čelných predstaviteľov súčasnej globálnej politiky, ale zo slovenského hľadiska predovšetkým ako dve mimoriadne významné dvojstranné návštevy Slovenskej republiky. Západný Balkán spolu s východnou Európou predstavujú dva kľúčové vektory nášho zahraničnopolitického pôsobenia. Tu chceme zamerať všetky úrovne nášho zahraničnopolitického pôsobenia, bilaterálnu, ale aj multilaterálnu, európsku i tansatlantickú úroveň. Popri nemateriálnych príspevkoch, akými sú poskytovanie nášho know-how z európskej integrácie či sprostredkovanie komunikácie s Bruselom, pôsobíme v uvedených oblastiach aj hmatateľnou materiálnou pomocou. Konkrétne myslím teraz na oficiálnu rozvojovú pomoc Slovenskej republiky. Po zmenách na Ukrajine sa sem pokúšame nasmerovať tiež potenciál Vyšehradskej spolupráce. Aj v tomto kontexte naďalej pripisujeme význam Vyšehradskej spolupráci, ktorá môže multiplikovať vplyv stredoeurópskeho regiónu na medzinárodnú politiku, osobitne v rámci Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Osobitný význam bude mať počas roku 2005 aj naše predsedníctvo v Stredoeurópskej iniciatíve. V októbri 2005 bude vrcholiť úsilie o členstvo Slovenskej republiky v Bezpečnostnej rade OSN. Snaha Slovenska o členstvo v Bezpečnostnej rade OSN by mala v zahraničnej politike Slovenskej republiky prehĺbiť vedomie zodpovednosti a angažovanosti v otázkach globálneho charakteru. V problémových oblastiach sveta bude dôležité zamerať sa na presadzovanie demokracie, budovanie právneho štátu a občianskej spoločnosti, dodržiavanie ľudských práv a medzinárodných záväzkov. Rovnako bude potrebné zamerať sa na boj proti terorizmu, kontrolu zbrojenia a jadrových programov a na nešírenie zbraní hromadného ničenia.

Panie poslankyne a páni poslanci, po prvýkrát sme vstúpili do nového roku ako plnoprávny člen Európskej únie a NATO. Bude to rok plný výziev, rok, na začiatku ktorého privítame mimoriadne významnú návštevu a na konci ktorého zasa s najväčšou pravdepodobnosťou privítajú nás v ústrednom orgáne Organizácie Spojených národov. Bude to rok náročný. Pre zvládnutie všetkých jeho výziev bude vláda Slovenskej republiky potrebovať vašu plnú podporu. Chcel by som teda apelovať na to, aby naša dnešná rozprava o Zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2005 bola vedená v tomto smere.

Ďakujem pekne, skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Prosím predsedu zahraničného výboru pána poslanca Pavla Pašku, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.

P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku prerokovania materiálu Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2005 (tlač 990a).

Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2005 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 988 zo dňa 22. decembra 2005 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Vo svojom rozhodnutí zároveň ako gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Predmetný materiál v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením č. 50 z 25. januára 2005, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 153 z 27. januára 2005.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2005.

Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2005.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2005.

Skončil som, pán predsedajúci. Otvorte rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Otváram rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal žiadne. Ústne kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Ako prvý sa prihlásil pán predseda zahraničného výboru, pán poslanec Paška. Okrem neho kto sa ešte hlási do rozpravy? Nikto viac. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Paška, máte slovo.

P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne. Myslím, že materiál bol veľmi dobre uvedený pánom ministrom, chcem v úvode oceniť, že na rozdiel od materiálu Strednodobá koncepcia zahraničnej politiky, ktorý sme prerokovali minulý rok, naozaj tento materiál obsahuje sumu konkrétnych aktov a postupov ministerstva zahraničných vecí a slovenskej diplomacie.

Chcem hneď v úvode poznamenať, že si viem predstaviť, že nie je jednoduché robiť diplomaciu a zahraničnú politiku, a teraz sa pán minister ani nikto z nás neurazí, v malej krajine, ktorá sa snaží v tom veľkom európskom a svetovom priestore aj v rámci globálnych tendencií zachovať si svoju primeranú mieru národnej suverenity, identity, ale aj to, čo je vlastné každému, tú snahu presadiť niektoré parciálne záujmy, ktoré táto krajina ako každá iná legitímne má.

Preto sa v tomto svojom vystúpení dotknem len troch takých momentov, niektoré naznačil už aj pán minister zahraničných vecí.

Azda tým najvýznamnejším medzníkom alebo takým symptomatickým prejavom schopnosti slovenskej diplomacie, ale nielen slovenskej diplomacie, ale aj slovenskej politickej scény na ceste za demokratizáciou priestoru je stretnutie prezidentov pána Busha a pána Putina.

V tejto súvislosti by som ale chcel naznačiť určitý rozmer, ktorý vnímam z titulu postavenia predsedu zahraničného výboru na základe informácií získaných v poslednom období. A možno to nie je len otázka na pána ministra, ale pre každého z nás. Zhruba pred dvoma týždňami alebo troma týždňami na verejnom hearingu na pôde Zahraničného výboru Európskeho parlamentu prezentovali stanoviská v oblasti vonkajších vzťahov alebo, nazvime to, Spoločnej zahraničnej politiky Európskej únie vysoký predstaviteľ pán Solana a komisárka Európskej únie pani Ferrero-Waldnerová. Zazneli postoje vo vzťahu k mocnostiam, a pán minister ma opraví, ak som náhodou mierne nepresný, ktoré by sme mohli zhrnúť zjednodušene asi, vo vzťahu k Spojeným štátom výrazná miera pri zachovaní priority usporiadania vzťahu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, určitého pragmatizmu bez nejakých komplikovaných schém a koncepcií vzťahu tak, aby naozaj to prepojenie transatlantické, na ktorom už desaťročia stoja vzťahy USA a Európy, fungovalo, a na druhej strane vo vzťahu voči Rusku určitá miera realizmu. A myslím, že to bola komisárka Ferrero-Waldnerová, ktorá používa doslova výraz "dostať Rusko z defenzívy", to znamená vrátiť Rusko do hry v rámci globálnych vzťahov, z ktorých určite, a história to potvrdzuje, môžu vzniknúť alebo vznikali aj určité napätia. Nie je žiadnym tajomstvom, akým spôsobom Slovensko realizovalo postoje voči týmto dvom mocnostiam. Možno aj z materiálu samotného vidieť, že vo vzťahu k Rusku je tento rozmer, a na môj vkus budem teraz subjektívny, až príliš ekonomizujúci bez ohľadu na určitú mieru tradície a kultúry a hodnôt, ktoré nás s týmto národom spájajú, a na druhej strane určitú predsa len prioritu vzťahov Slovenska voči Spojeným štátom americkým. Ak zoberieme do úvahy, a nielen na základe posledného vývoja udalostí, ale aj na základe posledných informácií zo stretnutia ministerky zahraničných vecí pani Riceovej a pána Lavrova, vidíme, že je minimálne priestor na to, aby aj summit prezidentov oboch krajín nemusel vyznievať len úplne najoptimistickejšie, a že minimálne existujú niektoré nevyjasnené témy, ktoré medzi obidvoma veľmocami sú. Teda nepôjde o nič iné z pohľadu Slovenska, len zachovať si primeranú úroveň vzťahov ako k Rusku, tak ku Spojeným štátom a ako člen Európskej únie v prípade, niežeby som po tom túžil, akéhokoľvek sporu mať dopredu sofistikovaný postoj.

Hovorím to aj preto, že ten druhý významný medzník, a už to spomínal pán minister, je práve naša ambícia byť zvolený na októbrovom Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov za nestáleho člena Bezpečnostnej rady na roky 2006 a 2007, čo je, ak sa tak stane, a ja dúfam, že už slovenská diplomacia urobila naozaj veľa, že by sa to malo vydariť, potvrdením postavenia Slovenska. Na druhej strane pôjdeme do obdobia fungovania vážneho orgánu Organizácie Spojených národov, keď, ja použijem výraz, svet bude spieť do čoraz väčšieho stresu a môže sa stať, že ako člen Bezpečnostnej rady Slovensko bude musieť zaujímať veľmi závažné stanoviská k určitým globálnym tendenciám alebo problémom, ktoré na svete vzniknú. Som presvedčený, že suma skúseností, ale aj profesionalita našej zahraničnej politiky aj diplomatického zboru je schopná tieto problémy zvládnuť.

Na záver chcem sa vrátiť dva mesiace dozadu, keď sme v tejto Národnej rade diskutovali o návrhu uznesenia, ktorým sme chceli vysloviť aj sme nakoniec vyslovili podporu procesu demokratizačnému, procesu na Ukrajine. Vtedy sa niektorí kolegovia pýtali, na základe akého mandátu a prečo to vlastne robíme. Chcem nielen za seba, ale určite aj za ostatných kolegov vysloviť presvedčenie, že sme činili správne. Možno sme malým spôsobom, ale takým, ktorý je demokratickému svetu vlastný, pomohli zmenám na Ukrajine. A dnes môžem naozaj s radosťou konštatovať, že to, z čoho som mal aj ako človek obavy, aby sme nemuseli na našej východnej hranici budovať drahé zabezpečenia proti nelegálnej migrácii, sa nenaplnilo. Akčný plán práve vo vzťahu k Ukrajine prijala Európska únia a som veľmi rád, že nakoniec sa Slovensko v rámci priorít svojej zahraničnej politiky určite účinne doň zapojí. Ďakujem vám pekne.