V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa bola ako jediná do rozpravy prihlásená. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, budem veľmi stručne reagovať na vystúpenie aj pána spravodajcu, aj pani poslankyne. To, že ide o prísny Trestný zákon, počúvam už dlhšiu dobu. Je to taká floskula. Nikdy to nebolo ničím preukázané. My sme si totiž zvykli, že slovenský Trestný zákon je mierny, že aj za závažné delikty ukladá mierne tresty.
Je úplne bežné v kontinentálnej Európe, že za najzávažnejšie delikty proti životu je stanovené obligatórne doživotné väzenie. To je v Nemecku, v Rakúsku, v Taliansku. My sme sa práve naopak akosi stali benevolentní voči násiliu. Nielen násiliu v televízii, pani poslankyňa, ktoré vás trápi, ale aj reálnemu násiliu. A do stredobodu pozornosti prišla nie obeť, poškodený a spoločnosť, ale páchateľ trestného činu. Voči tomu sme sa stávali čoraz humánnejšími.
Nedávno bol jeden prípad závažných teroristických deliktov v Španielsku, kde aplikujú kumulačnú zásadu pre výpočet trestu. To by som si ani nedovolil v tomto parlamente navrhnúť, aby sa zaviedla sčítacia zásada pri reálnom súbehu. To by bolo bitie na poplach, aký drakonický zákon ideme prijímať. A to je Španielsko, kontinentálna krajina. Takže keď budeme hovoriť o zvyšovaní represie, tak by to nemala byť len taká floskula ničím nepreukázaná, ničím nezdokumentovateľná, malo by to byť na niečom konkrétne dokumentované.
Takisto je veľká výhrada, ktorá dlho znie, že tu chýba prevencia. Ale Trestný zákon nie je o prevencii. Trest má aj generálno-preventívny účinok, ale Trestný zákon prichádza do hry, keď je spáchaný trestný čin, nie predtým, keď je spáchaný. Keď už je spáchaný. Čiže je to represívny nástroj. Samozrejme, že je úlohou parlamentu vytvárať aj legislatívne podmienky, aby bolo čo najmenej trestných činov páchaných. Ale to nie je vec trestnej kodifikácie. Tá prichádza do hry v okamihu, keď je trestný čin spáchaný.
Vyjadrím sa veľmi stručne aj k tým dvom pripomienkam, ktoré boli dôvodom späťvzatia návrhu zákona. Jednak otázka prípravy. Pán spravodajca spomínal, že tri roky, iné roky už nespomenul, ale tri vybraté roky nebol za prípravu zločinu nikto trestne stíhaný. Neviem, čo ten argument má povedať? Dnes máme vo výkone trestu, myslím jednu jedinú ženu, ktorá je odsúdená pre trestný čin vraždy novonarodeného dieťaťa matkou. Zrušíme tento delikt, keď za posledné roky preň nikto nebol odsúdený na nepodmienečný trest? Asi nie. Ja sa opýtam všeobecne. Ak bude mať polícia informáciu, že niekto pripravuje ozbrojenú lúpež, zhromažďuje zbrane, má plán akcie, zadovážil si motorové prostriedky, je správne, aby mohla zasiahnuť, alebo musí počkať, ak kým vbehnú páchatelia do banky? Ja si myslím, že je to veľmi jasná odpoveď. Chceme, aby takéto konanie bolo beztrestné? Aby polícia nemohla zasiahnuť a musela by čakať, až kým vbehnú s "devínami" v ruke do banky? Asi nie. Ja si myslím, že je to veľmi jednoduchá úvaha.
Čo sa týka otázky podpory zločineckej a teroristickej skupiny. Definícia zločineckej skupiny v znení, ako je dnes v Trestnom zákone, je v trestnom práve od roku 2002. Teda dva roky aj niečo. Odvtedy je už vedených niekoľko trestných stíhaní, z ktorých sa absolútna väčšina skončila podaním obžaloby. Mnohým hrozí rozhodnutie o vine a treste. A my ideme zrušiť túto skutkovú podstatu, pretože ešte nebolo o vine a treste rozhodnuté? Tu bol návrh na vypustenie § 305 Trestného zákona. Hovorme si pravdu, tá oslobodzuje.
Ešte by som chcel povedať k definícii zločineckej skupiny jednu vec. Pani poslankyňa Tóthová to kvitovala. Musím povedať, že doteraz "podpora" v Trestnom zákone bola tiež nielen pri zločineckej skupine, bola dlhé roky v Trestnom zákone v § 260 podpora a propagácia hnutí smerujúcich k potlačeniu práv a slobôd občanov. Nikomu definícia podpory nechýbala. V právnej praxi otázka podpory bola veľmi rozumne riešená. Názory, ktoré boli publikované po späťvzatí návrhu Trestného zákona, že môže ísť aj o neúmyselnú podporu, že keď niekto príde do kvetinárstva, ktoré vlastnia miestni "podsveťáci", že môže byť trestne stíhaný, to boli názory, ktoré považujem za prejavy nie príliš prenikavého intelektu. Ide aj pôjde v budúcnosti o úmyselný trestný čin. Na to by som chcel upozorniť. To znamená, že úmysel musí pokryť aj určenie zločineckej skupiny a jej podporu. Ak niekto šíril, že je to možné aj z nevedomosti, tak nehovoril pravdu. Nehovoril pravdu ani v tejto snemovni a nehovoril pravdu ani pred médiami na chodbách tohto parlamentu.
Štatistika je veľmi ošemetná vec. Spomínal ju pán spravodajca v obidvoch prípadoch. Ja si pamätám, keď som pred dvomi rokmi v tejto snemovni predložil návrh novely Trestného zákona, ktorej obsahom bolo zavedenie zásady trikrát a dosť, bol som často tými istými poslancami napádaný, že táto zásada zvýši brutalitu trestných činov a budeme mať na Slovensku viac vrážd. V minulom roku, v prvom roku účinnosti tejto zásady sme mali najnižší počet vrážd za posledné roky. Bol by som ale ďaleko od toho, ak by som to považoval za výsledok prijatia tejto zásady. Zďaleka nie. Štatistika sa naozaj dá využívať veľmi rôznym spôsobom a ja ju takýmto spôsobom využívať nebudem a nechcem.
K pani poslankyni Tóthovej. Taktiež ocenila definíciu podpory, len by som pripomenul, že v tomto parlamente nezaznel pozmeňujúci návrh definovať podporu. Zaznel pozmeňujúci návrh ju vypustiť. Jednak podporu a v tom horšom variante aj založenie a zosnovanie. Takže tiež sa držme toho, ako to bolo, keď sme rokovali pred mesiacom o návrhu Trestného zákona. Pani poslankyňa spomenula, že by bolo dobré do hanobenia národa, rasy a presvedčenia doplniť aj hanobenie pre politické názory. Ak sloboda prejavu niečo v tejto republike chráni, tak chráni politickú diskusiu. Ak budeme môcť stíhať, ak štát bude môcť stíhať osobu, ktorá niekoho hanobí, pretože je "kadehák" alebo "hazedesák", tak sa skončila sloboda prejavu v tomto štáte. Jednoducho si to neviem predstaviť, ako by to mohlo byť akceptovateľné. Keď nič iné sloboda prejavu nechráni, tak chráni slobodu politického prejavu.
Právnické osoby. Ja tu mám dva listy od našich veľvyslancov. Jedného z Európskej únie, jedného z OECD. Zacitujem z jedného z listov, kde nás upozorňuje veľvyslanec pri OECD a citujem: "V tejto súvislosti bolo osobitne poukázané na absenciu zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorú OECD pokladá za jednu zo základných podmienok plnenia medzinárodných záväzkov signatárskych krajín dohovoru." My sme sa, ako som v úvodnom slove spomenul, snažili zúžiť trestnú zodpovednosť právnických osôb len na delikty, ktoré komunitárne právo vyžaduje. A skúsim ich znovu len vymenovať. Terorizmus, falšovanie peňazí, obchodovanie s ľuďmi, obchodovanie so zbraňami, prevádzačstvo, životné prostredie, korupcia, detská pornografia, pranie špinavých peňazí a obchodovanie s drogami. Môžeme diskutovať, veď to nemusí byť v Trestnom zákone, môže to byť v inom zákone. Asi môže. Ale dnes je pravdou, že zodpovednosť za tieto delikty právnické osoby v žiadnom právnom odvetví nenesú. V žiadnom. Proste nie sme v súlade s komunitárnym právom. A preto je logické, že návrh takto zúženú zodpovednosť právnických osôb obsahuje.
Sexuálne zneužívanie. Posledná vážna téma, ktorá leží pani poslankyni na srdci. No, poviem, kde je tá logika. Logika je v tom, že ak sa znižuje veková hranica trestnej zodpovednosti na 14 rokov, pani poslankyňa tvrdí, že môžu byť potom zvádzané 14-ročné dievčatá. To sú asi aj dnes. Áno, a v budúcnosti budú tiež, len ak neznížime aj vekovú hranicu pre konsenzuálny pohlavný styk, tak to bude znamenať, že aj tie dievčatá potom budú trestne stíhané. Dvaja štrnásťroční budú mať pohlavný styk, budú trestne zodpovední, obidvoch ich odstíhame. Aj toho chlapca, aj to dievča. To je problém. A tam podľa mňa logika je. Mne sa zdá, že celkom jednoznačná.
Pani poslankyňa spomínala Českú republiku, kde navrhujú znížiť vekovú hranicu zodpovednosti fyzických osôb na 12 rokov, ale pre obzvlášť závažné trestné činy, čo nie je sexuálne zneužívanie. Takže nehrozí takáto alternatíva. Viem si predstaviť riešenie, ktoré je trochu legislatívne ťažkopádne - že by sme neznížili vek legálneho pohlavného styku, ale by sme mali osobitné ustanovenie, ktoré by zabezpečilo beztrestnosť v situácii, keď obidvaja majú pod 15 rokov, majú 14. Lebo tých asi nechceme stíhať obidvoch.
Pani poslankyňa si zrejme neuvedomila následky toho, čo hovorí. My by sme aj to zvedené dievča stíhali. Ja si myslím, že je to veľmi jednoznačné. Ale nepovažujem túto otázku za kľúčovú v rekodifikácii, a pokiaľ navrhne pani poslankyňa Tóthová pozmeňujúci návrh, ktorý ide v tomto smere, ktorý som načrtol, bude trošku ťažkopádny, musím povedať, ale tá logika tu je.
Takže toľko, pán predsedajúci, veľmi stručne k návrhu a k rozprave a chcel by som požiadať pani poslankyne a pánov poslancov o podporu návrhu Trestného zákona a jeho posunutie do druhého čítania. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca má slovo.
M. Abelovský, poslanec: Vážení prítomní, veľmi stručne. V prvom rade ma prekvapuje, že úmyslom predkladateľa je rezignovať pôsobenie Trestného zákona preventívne. Treba povedať, že prvotrestaných ľudí, ktorí po prvýkrát prichádzajú do rozporu so zákonom, je drvivá väčšina oproti tým, ktorí sa opätovne dopúšťajú, teda takzvaných recidivistov, či už špeciálnych, alebo iných recidivistov. Ak by nemala pôsobiť prevencia na týchto páchateľov, tak potom skutočne asi na ponímanie výkonu spravodlivosti máme iné názory.
Čo sa týka tej prípravy. Samozrejme, že údaje za rok 2004 nemohli byť, pretože ešte nie sú urobené výkazy, ale možno do druhého čítania také výkazy budú hotové. Ale ja môžem a nechcem byť prorokom a znova konštatovať, že aj za rok 2004 nikto nebol obvinený z prípravy na takýto trestný čin a nebolo voči nemu vznesené obvinenie.
Pokiaľ tu bolo argumentované vraždou novonarodeného dieťaťa, neviem, odkiaľ je ten údaj. Ja ho zadovážim. Ja sám viem minimálne len v našom kraji o piatich právoplatne odsúdených ženách za tento trestný čin, na Slovensku je to možno aj viac ako 10 takýchto právoplatných odsúdení. Čiže porovnávať, keď za štyri roky nikto nebol, ani mu nebolo vznesené obvinenie oproti možno desiatim odsúdeným, no, každý si urobí vlastný obraz.
Čo sa týka podpory zločineckej skupiny. Ono predsa určité ustanovenie tu už bolo od roku 1999. A znova, keď by sme zadovážili čísla, pretože tie sú určitým ukazovateľom, či sa nám to páči, alebo nie, ja uznávam, že dá sa s týmito číslami aj manipulovať, dajú sa vykladať tak aj onak, ale ak teda je pravdou, že možno v niekoľkých desiatkach, ak nie v stovkách prípadoch bolo vznesené obvinenie pre trestný čin založenia, zosnovania zločineckej skupiny a nikto nebol odsúdený za tento trestný čin, alebo to bolo neskôr prekvalifikované na obyčajné spolupáchateľstvo, pre mňa to veľa znamená, pretože voči tým ľuďom boli prakticky použité prostriedky trestného práva, hoci takéto prostriedky trestného práva voči nim použité nemali byť. Boli nasadené na nich napríklad ITP. Mnohí títo ľudia boli vzatí do väzby. To, že sa to potom prekvalifikovalo na len spolupáchateľstvo, to im nikto tie odsúdené dni a mesiace, možno u niektorých aj roky vo väzbe nenavráti.
Čiže to je ten odlišný možno pohľad na výkon spravodlivosti a na masovosť výskytu takýchto protispoločenských javov. Trikrát a dosť. Ja som pri prerokúvaní tohto inštitútu predložil komparatistiku, ktorá je v Spojených štátoch a má určitú históriu. Uplatňuje sa už viac ako desať rokov a jasne som na číslach konštatoval, že práve tam, kde bola zavedená zásada trikrát a dosť, brutálne trestné činy vzrástli, a tam, kde v jednotlivých spolkových štátoch nebola uplatnená, trestná činnosť poklesla. Minimálne zavedením tohto inštitútu na páchané trestné činy mal indiferentný dosah. Preto som považoval za potrebné ešte k vystúpeniu predkladateľa takto vystúpiť. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív, takzvaný krmivársky zákon.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1030. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 1044.
Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Zsolta Simona, aby návrh zákona uviedol.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o krmivách vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004.
Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je zosúladiť inšpekčné postupy s postupmi pre úradnú kontrolu krmív v Európskej únii, upraviť oznamovacie riziká z krmív systémom rýchlej výmeny informácií a jeho prepojenie na systém rýchlej výmeny informácií pre potraviny a upraviť podmienky schvaľovania a registrácie krmovinárskych podnikov.
Predloženým návrhom zákona sa odstraňujú v porovnaní s Európskou úniou nadštandardné povinnosti výrobných a obchodných subjektov, upravuje sa zodpovednosť krmovinárskych podnikov za bezpečnosť krmív uvádzaných na trh, vedenie evidencie a vysledovateľnosť na všetkých stupňoch výroby spracovania a distribúcie.
Účelom zákona je vytvoriť podmienky na zachovanie a zlepšenie úžitkovosti chovaných zvierat, ich zdravia a akosti výrobkov z ich chovu použitím vhodných krmív, ako aj ochranu zdravia ľudí a životného prostredia pred zdravotnou "závadnosťou" a inými nepriaznivými účinkami používaných krmív.
V predloženom vládnom návrhu zákona sa predovšetkým upravuje schvaľovanie a registrácia výrobcov a sprostredkovateľov krmív, vystopovateľnosť krmív, vytvorenie jednotného kontrolného systému v rámci Európskej únie a vytvorenie podmienok na zaistenie bezpečnosti krmív.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na potrebu predmetnej právnej úpravy, na ciele, ktoré si vládny návrh zákona kladie, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, pánovi poslancovi Richárdovi Hamerlikovi.
R. Hamerlik, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 311 z 8. marca 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, ako aj o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a dotýka sa prílohy č. 2 aktu o podmienkach pristúpenia bod 6 Poľnohospodárstvo.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 10. februára tohto roku č. 1044 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 4. mája 2005 a gestorský výbor do 6. mája 2005.
Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy k tomuto bodu programu. Ústne sa kto hlási? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o lesoch.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1047. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1057.
Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Simona, aby návrh zákona uviedol.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o lesoch bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.
Predkladaný vládny návrh zákona o lesoch vychádza zo zmenených spoločensko-politických a ekonomických podmienok, keď súčasná právna úprava z roku 1977 po jej viacerých čiastočných novelizáciách sa stala neprehľadnou.
Z dôvodu nárastu požiadaviek na mimoprodukčné funkcie lesov vytvára predpoklady na zosúladenie záujmov spoločnosti a vlastníkov lesov. Po prvé, postupy odborného a diferencovaného hospodárenia v lesoch, jeho finančného zabezpečenia odstraňuje súčasnú legislatívnu roztrieštenosť lesníckej problematiky a upravuje jej oblasť štátnej správy lesného hospodárstva so zameraním na skvalitnenie jej činnosti.
Navrhovaný zákon okrem iného umožňuje lepšie reagovať na mimoriadne situácie v lesoch ako napríklad pri všetkým známej veternej smršti z 19. novembra 2004 a jej dôsledkami najmä na území Vysokých Tatier.
Vládny návrh zákona rieši ústavnú povinnosť uhrádzať majetkovú ujmu z obmedzenia vlastníckeho práva a súčasť štátu na zveľadenie lesného hospodárstva, ktorá je potrebná z hľadiska zabezpečenia funkcie lesov v celospoločenskom záujme.
Z uvedených dôvodov návrh zákona ustanovuje možnosť poskytnutia podpory z verejných zdrojov. Týmto sa okrem iného zabezpečí ústavné právo každého na priaznivé životné prostredie. Vládny návrh zákona o lesoch je zosúladený s vecne príslušnou legislatívou Európskej únie.
Z hľadiska pozornosti, ktorú venuje požiadavkám na zachovanie biologickej diverzity produkčnej a obnovnej schopnosti a funkčnej účinnosti lesov, je v úplnej zhode s celosvetovo presadzovanou koncepciou trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, ako aj medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaný zákon je v súlade s ústavou a s ostatnými zákonmi Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že predložený vládny návrh zákona je svojím zameraním a rozsahom porovnateľný so zákonmi vyspelých európskych krajín v danej oblasti, prispieva k zosúladeniu práva Slovenskej republiky s Európskou úniou a vzhľadom na akútnu potrebu jeho zavedenia do praxe dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a jeho odporučenie na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky v druhom čítaní. Ďakujem vám za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre pôdohospodárstvo pánovi poslancovi Miroslavovi Maxonovi.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 312 z 8. marca 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o lesoch. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitostí uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie v primárnom práve, a to v zmluve o založení Európskeho spoločenstva hlava XIV. Životné prostredie v čl. 174 i v sekundárnom práve, a to monitorovanie lesov a environmentálne interakcie v spoločenstve a lesnícke opatrenia v poľnohospodárstve.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 22. februára 2005 č. 1057 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 4. mája 2005 a gestorský výbor do 6. mája 2005.
Pán podpredseda Národnej rady, skončil som. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda poľnohospodárskeho výboru pán Maxon. Otváram všeobecnú rozpravu. Nikto sa nehlási do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1031. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1049.
Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Zsolta Simona, aby vládny návrh zákona uviedol.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dôvodom na vypracovanie návrhu zákona bola povinnosť prebrať ustanovenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES zo dňa 16. decembra 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií zahŕňajúcich nebezpečné látky, novela takzvanej smernice SEVESO II do slovenského právneho poriadku.
Pri novelizácii sme zároveň zohľadnili námety na úpravu, ktoré vyplynuli z viac ako dvojročného uplatňovania zákona v praxi. Dôvodom na prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES boli závažné priemyselné havárie s rozsiahlymi následkami na život a zdravie ľudí a životné prostredie, ako aj majetok, najmä havárie ako pretrhnutie hrádze banského odkaliska v Baia Mare v Rumunsku s únikom kyanidov do rieky Tisa v januári 2000, výbuch v podniku na výrobu pyrotechnických výrobkov v Holandsku v máji 2000, výbuch v podniku na výrobu hnojív v Toulouse vo Francúzsku v septembri 2001 a ďalšie.
Aj z uvedených udalostí je nám zrejmé, že je potrebné transponovať do nášho právneho poriadku podľa čl. 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES, a tak sa musí stať najneskôr do 1. 7. 2005, čím sa súčasne plní aj záväzok Slovenskej republiky pri preberaní európskej legislatívy v oblasti životného prostredia. Predložený návrh zákona zabezpečuje úplné prebratie tejto smernice.
Návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, z hľadiska zabezpečenia ochrany životného prostredia bude významným prínosom najmä z hľadiska uplatňovania princípu prevencie v ochrane životného prostredia.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona v prvom čítaní schválite a posuniete do druhého čítania. Ďakujem vám za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, pánovi poslancovi Oremusovi. Pán poslanec, prosím, keby ste uviedli vaše stanovisko za výbor.
P. Oremus, poslanec: Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, páni ministri, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1031) ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1049 z 21. februára 2005 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 4. mája 2005 a gestorský výbor v lehote do 6. mája 2005.
Pán podpredseda, skončil som, nech sa páči otvoriť rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Ústne, kto sa hlási do rozpravy, prosím? Nikto sa nehlási. Končím možnosť prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu a prerušujeme rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1044, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1052. Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona uviedol.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh a jeho zámerom je plne implementovať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/65/ES o marketingu spotrebiteľských finančných služieb na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady č. 90/619 EHS.
Medzi najdôležitejšie ciele tohto návrhu zákona patrí najmä vytvorenie právneho rámca na posilnenie ochrany spotrebiteľa pri predaji finančných služieb na diaľku, zvýšenie informovanosti spotrebiteľov poskytovanej finančnej službe na diaľku pred uzavretím zmluvy na diaľku a vytvorenie reklamačných postupov pri poskytovaní finančných služieb na diaľku, zabezpečenie, aby spotrebitelia mali prístup bez diskriminácie k čo najširšiemu možnému sortimentu dostupných finančných služieb, ktoré sú obzvlášť vhodné pre diaľkový predaj, a aby si mohli vybrať tie, ktoré najviac zodpovedajú ich potrebám, a ďalej zabezpečenie ochrany spotrebiteľa pred poskytovaním nevyžiadaných finančných služieb a obmedzenie ponuky nevyžiadaných finančných služieb.
Súčasťou návrhu sú aj novelizácie vecne súvisiacich zákonov o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji a zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou 16. 2. 2005 a žiadam Národnú radu o jeho schválenie. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, poslankyni Beáte Brestenskej. Pani poslankyňa, poďte predniesť správu gestorského výboru.
B. Brestenská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 525 z 9. marca 2005 ma určil za spravodajkyňu k predloženému návrhu vládneho zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1044). Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené podľa § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predkladaného zákona, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Tento návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet a na zamestnanosť a nebude mať nárok na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Zákon nemá ani vplyv na životné prostredie. Problematika navrhovaného zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie. Návrh zákona je úplne zlúčený so smernicou č. 2002/65/ES, ktorej cieľom je harmonizovať právne predpisy členských štátov v oblasti marketingu, spotrebiteľských finančných služieb na diaľku.
Vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň dávam návrh, aby uvedený návrh zákona bol prerokovaný výbormi: ústavnoprávnym výborom, výborom pre financie, rozpočet a menu, výborom pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výborom pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona v druhom čítaní prerokovali do 4. mája a gestorský výbor do 6. mája.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Ústne sa kto hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o
vládnom návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1037. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1056. Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša, aby uviedol vládny návrh zákona.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v právnom poriadku Slovenskej republiky je v súčasnosti štátna služba colníkov, právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a ukončením štátnej služby upravené v zákone č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 1998. Zákon bol viackrát novelizovaný. Potreba vypracovať ďalšiu novelu vyplynula z uznesenia vlády k návrhu východísk z rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 a z nevyhnutnosti upraviť niektoré ustanovenia zákona na základe poznatkov z aplikačnej praxe.
Predkladaným návrhom zákona sa vypúšťa zo záväznosti systemizácie zaradenie colníkov do platových tried. Počty miest colníkov zaradených do platových tried služobných úradov bude v rámci systemizácie na návrh generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky určovať minister financií Slovenskej republiky. Súčasne sa zjednodušuje odvolanie nadriadených zo všetkých funkcií.
Návrhom zákona sa ruší jedna zo zložiek služobného príjmu, ďalší služobný plat a zavádza sa nový inštitút, odmena za kvalitné plnenie úloh alebo za vykonanie služobných úloh nad rozsah zverených činností.
Navrhuje sa zvýšenie funkčných platov colníkov pre jednotlivé platové triedy a zvýšenie hodnostných príplatkov. Zároveň sa príslušné ustanovenia predkladaného návrhu zákona zosúlaďujú so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov a vykonávajú sa zmeny, ktorých potreba vyplynula zo zákona o orgánoch štátnej správy v colníctve, ktorý ste schválili pred niekoľkými mesiacmi. Na základe uvedeného odporúčam prerokovanie predloženého návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Vladimírovi Horákovi.
V. Horák, poslanec: Pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k už citovanému vládnemu návrhu zákona (tlač 1037) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, preto sa môže Národná rada Slovenskej republiky uzniesť na tom, že prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.
Odporúčania pre jednotlivé hlasovania budem čítať pred samotným hlasovaním, preto môžete teraz otvoriť rozpravu, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Ústne? Teraz je príležitosť sa prihlásiť do rozpravy. Nikto sa nehlási okrem spravodajcu. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Prosím. Nie? Ja som si myslel, že chcete ako prvý. Ďakujem. Ukončujem rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Dovoľte mi, vážené poslankyne, vážení poslanci, aby som požiadal poslancov, ktorí o chvíľu budú predkladať poslanecké návrhy zákonov, pána poslanca Mikuša, Roberta Madeja, Opaterného, Miššíka, Cabaja, Ivanka, Abelovského, aby sa dostavili do rokovacej sály, pretože nasleduje prvé čítanie o zákonoch, ktoré predkladajú poslanci Národnej rady, a aby bol plynulý priebeh rokovaní.
Pristúpime k prvému čítaniu o