návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1035. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1039.

Dávam slovo predsedovi výboru pre európske záležitosti pánovi poslancovi Tiborovi Mikušovi, aby z poverenia výboru návrh zákona uviedol.

T. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám do prvého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Výbor pre európske záležitosti prerokoval návrh výboru na vydanie uvedeného zákona na svojej 12. schôdzi konanej dňa 3. februára 2005 a uznesením č. 54 vyslovil súhlas s návrhom výboru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je obsahovo zhodný s § 58a novely rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá nebola opätovne schválená po jej vrátení prezidentom Slovenskej republiky v Národnej rade.

Ústavným základom na vydanie tohto zákona je čl. 2 ods. 2 ústavného zákona č. 394/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, podľa ktorého Národného rada Slovenskej republiky môže zákonom poveriť výkonom pôsobnosti podľa ods. 1 vyjadrovať sa k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie jej výbor.

Predložený návrh zákona upravuje postavenie a kompetencie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. Tento zákon upravuje členstvo vo výbore, hovorí sa o kľúči, ktorý predstavuje pomerné zastúpenie politických strán a hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady v príslušnom volebnom období. Zároveň stanovuje náhradných členov výboru, ktorí sa môžu zúčastňovať na schôdzi výboru, za riadneho člena výboru na základe oznámenia člena výboru predsedovi alebo podpredsedovi výboru, že nebudú prítomní. V tomto prípade sa náhradný člen započítava do počtu prítomných a má právo na schôdzi hlasovať.

Ďalšie dôvody na zavedenie inštitútu náhradných členov sú aj dôvody odborné. Je to potreba prepojenia s vecne príslušnými výbormi, je to potreba zabezpečenia odborného gestorstva jednotlivých politík Európskej únie. Má aj procedurálne dôvody, ako napríklad potreba zabezpečenia uznášaniaschopnosti výboru z dôvodov častých, respektíve ad hoc zvolávaných schôdzí. Ďalej je to otázka harmonogramu rokovania výboru, ktorý sa musí prispôsobiť priebehu a časovým horizontom legislatívneho procesu v Európskej únii.

Ďalej tento návrh zákona sa zaoberá vzťahom k ostatným výborom Národnej rady. Je potrebné, aby z dôvodu odborného posúdenia jednotlivých legislatívnych návrhov Európskej únie vecne príslušný výbor dával výboru pre európske záležitosti stanovisko, ktoré bude brať do úvahy pri schvaľovaní stanoviska Slovenskej republiky k danému problému.

Ďalej tento návrh upravuje vzťah výboru k poslancom Európskeho parlamentu. Podľa tohto návrhu sa slovenskí europoslanci môžu zúčastniť na rokovaniach a majú právo vyjadrovať sa k prerokovaným záležitostiam.

Ďalej sa tento zákon týka vzťahu výboru a vládnej exekutívy, stanovuje, že poverený člen vlády je povinný zúčastňovať sa na rokovaní výboru, informovať ho o návrhoch právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, odôvodňovať tieto návrhy a podávať bezodkladné informácie o výsledku rokovaní orgánov, ktorých je členom.

Vláda je povinná predkladať výboru, po prvé, bez zbytočného odkladu po doručení všetky návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Po druhé, najneskôr tri týždne po ich získaní predbežné stanovisko k výborom vláda dodáva, ktoré bude obsahovať stručnú informáciu o obsahu, cieľoch návrhu a jeho dopadoch na Slovenskú republiku.

Ďalej stanovuje, že v dostatočnom časovom predstihu návrh stanoviska Slovenskej republiky, t. j. v zmysle ústavného zákona aspoň v takej lehote, aby mal výbor, respektíve Národná rada dva týždne na jeho prerokovanie a schválenie, respektíve na schválenie iného stanoviska Slovenskej republiky. Ak člen vlády uplatní iné stanovisko, ako bolo schválené výborom, musí výboru bezodkladne podať vysvetlenie a odôvodniť svoj postup.

Ďalej sa tento návrh zákona zaoberá aj vytvorením pracoviska Národnej rady Slovenskej republiky v zahraničí. Samozrejme, na rokovanie výboru pre európske záležitosti sa inak budú vzťahovať všetky príslušné ustanovenie zákona o rokovacom poriadku, ak tento zákon neustanoví v budúcnosti inak. V súlade s ustanovením § 3 ods. 2 zákona č. 1/1993 Z. z. navrhujem nadobudnutie účinnosti tohto zákona dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. Naliehavý všeobecný záujem je odôvodnený viac než polročným členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii, existenciou ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, ktorý je účinný od 1. augusta 2004, ako aj skutočnosťou, že výbor pre európske záležitosti, ktorý bol zriadený v apríli minulého roku a začal fungovať od augusta minulého roku, nemôže plnoprávne vykonávať svoje úlohy, ktoré vyplývajú z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a zodpovedajú novým kompetenciám Národnej rady.

Z tohto dôvodu vás prosím, panie poslankyne, páni poslanci, o podporu k predkladanému návrhu zákona a o jeho postúpenie do druhého čítania. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktoré určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Róbertovi Madejovi. Pán poslanec, nech sa páči.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 9. marca 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie umožňuje, aby Národná rada zákonom poverila určený výbor schvaľovaním stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Navrhovaný zákon zabezpečuje, aby Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti vykonával pôsobnosť Národnej rady, ktorá jej vyplýva z ústavného zákona.

Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a s platnými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet a nezakladá nároky na verejné financie. Výdavky vzniknuté z titulu vytvorenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre Európske záležitosti a pracovísk v zahraničí budú zabezpečené v rámci limitu výdavky schválených pre kapitolu Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh zákona teda nebude mať dopad ani na zamestnanosť a ani vplyv na životné prostredie.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti ustanovené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, ale možno k nej uviesť článok 6 zmluvy o Európskej únii.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1039 z 9. februára 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 4. mája roku 2005 a v gestorskom výbore do 6. mája 2005.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Ústne sa kto hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za..., á, ospravedlňujem sa, mal som to zakryté druhým dokumentom. Ďakujem pekne. Vraciam to naspäť do pozície písomne prihlásených. Pani poslankyňa Masácová bola písomne prihlásená za poslanecký klub SDKÚ. Máte slovo, pani poslankyňa, nech sa páči.

P. Masácová, poslankyňa: Ďakujem vám veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa v mene poslaneckého klubu SDKÚ vyjadrila k predkladanému návrhu.

Diskusia o tom, akým spôsobom má byť upravený vzťah parlamentu a vlády ako aktívneho člena Európskej únie prebieha už takmer rok. Ja nespochybňujem význam a dôležitosť každého jedného parlamentu, ten náš nevynímajúc, veď návrh ústavy pre Európu posilňuje právomoci národných parlamentov v oblasti kontroly legislatívnych návrhov EÚ, napríklad pri posudzovaní princípu subsidiarity.

V súčasnosti prebieha prvý takýto test dodržiavania subsidiarity, takzvaný železničný balíček. Je len prirodzené, že sa chceme aktívne vyjadrovať k politike Európskej únie a spolupodieľať sa na tvorbe a schvaľovaní jej legislatívnych aktov.

Otázkou však ostáva, aký spôsob spolupráce medzi vládou a parlamentom je najvhodnejší a najefektívnejší. A tu sa názory predkladateľov a názor nášho poslaneckého klubu značne líšia. Vzťah medzi slovenským parlamentom a vládou by mal podľa nášho názoru vychádzať z dôsledného rozdelenia kompetencií zodpovednosti, no musí sa zakladať aj na dôvere a flexibilite, ktorá je nevyhnutná pri presadzovaní záujmov Slovenska v štruktúrach EÚ. Rovnako dôležitá je efektívna komunikácia medzi exekutívou a legislatívou. To, že parlament musí byť zahrnutý do celkového systému prípravy dokumentov, vyplýva z prirodzeného vývoja, keď sa záležitosti EÚ stávajú de facto vnútornými záležitosťami každého členského štátu. Tri piliere moci - exekutíva, legislatíva a súdnictvo majú svoje kompetencie a zodpovednosť jasne rozdelené. Obávam sa, že prílišné posilňovanie právomocí jedného výboru, a tu chcem upozorniť, že nie celej Národnej rady, ale jedného výboru, keďže svoje právomoci bude môcť preniesť právo na eurovýbor, podľa nášho názoru zavedie nerovnovážny stav.

Poďme však k samotnému návrhu, ktorý vychádza z ústavného zákona o spolupráci parlamentu a vlády v záležitostiach Európskej únie. V čase schvaľovania ústavného zákona sme vyjadrili odlišný názor na to, ako by mala prebiehať spolupráca medzi parlamentom a vládou. Už vtedy sme sa vyjadrovali v tom zmysle, že návrh stanoviska výboru pre európske záležitosti by mal v prvom rade slúžiť ako podporný politický inštrument pre člena vlády pri obhajobe pozície Slovenska. Úlohu Národnej rady, respektíve výboru pre európske záležitosti vidíme nie v zaväzovaní vlády, ale v spoluformovaní pozícií Slovenskej republiky od samého počiatku legislatívneho procesu. Tento názor sme nezmenili a zastávame ho i dnes.

Spomedzi pätnástich minister obrany USA Donald Rumsfeld by povedal starých členských krajín EÚ, ktoré boli slovenskou inšpiráciou pri hľadaní riešenia spolupráce medzi vládou a parlamentom, len v piatich z nich je parlament v otázkach európskych záležitostí tzv. policy making, to znamená, že jeho vplyv je mimoriadne veľký, tvorí politiku. Sú to tri škandinávske krajiny, Rakúsko a Nemecko. Ostatné parlamenty majú vplyv buď slabý, alebo ovplyvňujú rozhodnutia len čiastočne.

Keďže náš eurovýbor má právomoci porovnateľné, dokonca ešte väčšie ako niektoré eurovýbory v týchto krajinách, poprosím vás o chvíľku trpezlivosti na krátke porovnanie, ako funguje a ako by podľa tohto návrhu mal fungovať výbor pre európske záležitosti u nás a ako fungujú takéto výbory v uvedených piatich krajinách.

Takže pozrime sa, ako je to vo Fínsku, kde výbor pre európske záležitosti má 25 plnoprávnych členov a 13 náhradníkov, pričom predseda parlamentu postúpi návrhy tomuto výboru, ktorý sa u nich volá grand commitee a je špecializovaným výborom. Tieto špecializované výbory pripravujú správy a podklady pre grand commitee.

Vo Švédsku má eurovýbor 17 členov a 29 náhradníkov, pričom jeho hlavná náplň je konzultačná a poradná. A v prípade prerokúvania európskej legislatívy ostáva návrh v gescii niektorého z vecných, teda špecializovaných výborov, ktorý je za jeho prerokúvanie aj komplexne zodpovedný.

V Rakúsku má eurovýbor 15 členov a 15 náhradníkov a v Nemecku má eurovýbor 36 členov Bundestagu a 36 náhradníkov. Takisto je prierezovým výborom a pôsobí ako iniciačný a koordinačný orgán. Jeho hlavné rozhodovanie v euroagende je zverené dvom výborom, teda nie eurovýboru, ale výboru pre hospodárstvo a výboru pre výživu, poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo.

No a na záver Dánsko, v ktorého parlamente niektorí z vás boli a mali možnosť naživo vidieť, ako funguje ich eurovýbor a ktoré bolo azda najväčšou inšpiráciou aj pri predkladaní a zavádzaní fungovania nášho eurovýboru. Takže v Dánsku má eurovýbor 17 členov a 11 náhradníkov, pritom každý jeden z výborov Folketingu, ako sa volá dánsky parlament, má aj náhradníkov, ktorí však okrem eurovýboru nie sú oprávnení hlasovať ani nemôžu zasahovať do uznesení týchto výborov. Dánsko má ako jediné zavedené aj takzvané negatívne hlasovanie, keď vláda požiada výbor o schválenie mandátu na rokovanie a väčšina členov výboru nie je proti tomuto mandátu, vláda na jeho základe koná. Tu by som si dovolila upozorniť, že takáto snaha bola i u nás, ale nestretla sa s pozitívnym ohlasom väčšiny poslancov.

Ďalej majú pevne stanovený termín rokovaní výboru na piatok tak, aby sa mohli členovia vlády na rokovaní tohto výboru zúčastňovať. A posledná vec. Minister často aj telefonicky konzultuje svoje stanovisko s výborom pre európske záležitosti priamo v priebehu rokovaní v rade. Ako by to mohlo fungovať u nás, to si dosť dobre neviem predstaviť.

Čo sa týka podporných mechanizmov v Dánsku, tam má odbor pre záležitosti EÚ 20 zamestnancov, a keď bude prijatá ústava pre Európu, tak ešte budú tento počet navyšovať o ďalších zhruba 7 špecialistov. Oni sami priznávajú, že ich model nie je dokonalý práve tým, že slabinu vidia v nízkom prepojení eurovýboru s ostatnými špecializovanými výbormi, a to si myslím, že bude problém aj u nás.

Podľa tohto návrhu si výbor môže, ale nemusí vyžiadať stanoviská k návrhom od ostatných výborov Národnej rady. V konečnom dôsledku sú to však práve špecializované výbory, ktoré budú implementovať schválenú smernicu do nášho právneho poriadku. V budúcnosti sa tak môže veľmi ľahko stať, že budeme mať problémy s implementáciou smernice aj napriek tomu, že už ju raz výbor pre európske záležitosti schválil.

Ďalší problém, a ten je podľa mňa ešte dôležitejší, vidím v tom, že jeden parlamentný výbor bude povýšený nad všetky ostatné. V návrhu sa píše, že výbor pre európske záležitosti je výbor osobitý, že potreba jeho rokovaní je permanentná, že sa bude zaoberať veľkým množstvom návrhov s časovo obmedzenými možnosťami na ich prerokovanie a z týchto dôvodov je nevyhnutné, aby vykonával pôsobnosť Národnej rady. Prax však ukazuje, že aj iné výbory rokujú rovnako intenzívne a majú porovnateľný, ak nie aj vyšší počet agendy a nemajú žiadne osobité postavenie ani žiadny špeciálny režim práce.

Uvediem niekoľko príkladov. Od začiatku tohto roka napríklad ústavnoprávny výbor prerokoval spolu 37 zákonov a prijal 40 uznesení, školský výbor prijal 24 uznesení, výbor pre financie, rozpočet a menu 18 a eurovýbor ich prijal 20. Takže tu vidíte porovnanie o koľko viac, teda agendy má náš eurovýbor oproti všetkým. Nie, nie, to je od začiatku tohto roka, ja porovnávam rovnaký časový úsek práve preto, aby tam nemohli vznikať problémy s tým, že eurovýbor funguje omnoho kratšie ako ostatné výbory, takže porovnávam jeden časový úsek vo všetkých výboroch.

Ďalej § 53 ods. 2 sa upravuje v zmysle, že člen vlády je povinný sa zúčastňovať na rokovaní výboru pre európske záležitosti a nemôže sa dať zastúpiť štátnym tajomníkom, pričom v ostatných výboroch nášho parlamentu zastupiteľnosť možná je. Aj tu zakladá návrh nerovnovážne postavenie výborov. Kompromisným riešením by mohla byť nezastupiteľnosť ministra v prípadoch, keď podáva výboru pre európske záležitosti vysvetlenie o dôvodoch, pre ktoré sa pri hlasovaní v Rade EÚ odchýlil od stanoviska Slovenskej republiky.

Ďalej návrh hovorí o možnosti zriaďovať zastupiteľskú kanceláriu v Bruseli. V materiáli, ktorý vypracoval parlamentný inštitút o pozícii takejto kancelárii v dánskom parlamente, sa píše, že jeho pozícia sa dá prirovnať, a teraz citujem "k role vnímavého diplomata či žurnalistu, ktorý je politicky senzitívny, nechýbajú mu komunikatívne schopnosti a tieto mu spolu s pozorovateľským talentom nerobia problém vystopovať, kde sa niečo deje". No, dobre. Prozaickejšie povedané, v zásade ide o monitorovanie dodržiavania princípu subsidiarity, rýchlu výmenu informácií z vnútroštátnych parlamentov a zistenie ich pozície. K tomuto by som chcela povedať, že Slovensko má svoje stále zastúpenie pri Európskych spoločenstvách, kde teraz pracuje 44 diplomatov a 20 administratívno-technických pracovníkov, ktorých úlohou je okrem odborných tém aj nepochybne uvedené monitorovanie, a určite sú aj politicky senzitívni, sú vnímaví diplomati, o tom som presvedčená.

Z 25 členských krajín Európskej únie má zahraničné pracoviská podľa mojich informácií zatiaľ len 8, a to Litva, Lotyšsko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Taliansko, Francúzsko a Veľká Británia.

Vážené dámy a páni, navrhovaný spôsob úpravy rokovacieho poriadku zakladá niekoľko precedensov, s ktorými sa nemôžeme stotožniť. V celom návrhu mi absentuje základná dôvera v schopnosti našich ministrov a našej exekutívy. Vzájomná dôvera exekutívy a legislatívy je podľa mňa a nášho poslaneckého klubu jedným zo základných kameňov dobrej efektívnej a trvalej spolupráce pri príprave kvalitnej legislatívy.

Prijatie tejto novely môže viesť k administratívno-procedurálnym prekážkam, k nerovnovážnemu postaveniu výborov v rámci nášho parlamentu a v tom najhoršom prípade aj k znemožneniu efektívneho a racionálneho dialógu medzi vládou a parlamentom pri formovaní stanovísk Slovenska v európskych záležitostiach. Z týchto dôvodov predloženú novelu nebudeme môcť podporiť. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Blanár. Uzatváram možnosť prihlášok do rozpravy. O slovo požiadal spravodajca pán Madej. Môžete vystúpiť. Keď faktickú poznámku, tak dve minúty.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, len krátkou faktickou poznámkou ma zaujalo porovnanie, čo sa týka uznesení práce výboru pre európske záležitosti a napríklad Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Už len z tých čísiel 40 a 20 za to krátke časové obdobie je asi zrejmé, že je to dvojnásobok, ale poďme už do hĺbky problému a vecného riešenia.

Ja by som navrhol, aby ste možno toto svoje tvrdenie ešte doplnili počtom strán, problémom a ďalej, pretože uznesení môžeme naprijímať, koľko chceme, ale na druhej strane musíme hovoriť aj o tom, aké vážne problémy tie uznesenia riešia a koľko to dá práce, takže aj čo sa týka tejto veci. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Blanár.

J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, a to je azda všetko. (Smiech.) Chcel by som sa v krátkosti pripojiť k tej diskusii, ktorá tu bola začatá, pretože toto je druhý pokus, ktorým sa pokúšame vyriešiť súčasné status quo. Pretože nemôžeme sa tváriť, že výbor pre európske záležitosti neexistuje. Ten tu existuje a je potrebné jeho postavenie nejakým spôsobom upraviť a iniciatíva, ktorá tu je druhýkrát, bola spôsobená tým, že sa nám zdalo, že je potrebné to robiť čistejšie legislatívne, to znamená, aby to nebol samostatný zákon, ktorý sa bude týkať práve tohto výboru, lebo nemyslíme si, že by sa mal týkať len tohto výboru, prečo by tento výbor mal mať samostatný zákon, ale malo by to byť riešené v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Teraz k tomu došlo, je to súčasťou novely rokovacieho poriadku, a môžeme povedať, že nie je to ešte úplne ideálne, čo by sme chceli, ako by to malo vyzerať, ale sme pripravení o tom diskutovať, pretože, ako som povedal, výbor tu existuje a nemá definované jednotlivé veci, ktoré je potrebné v súvislosti s jeho postavením mať zadefinované, čo sa týka postavenia voči iným výborom, aj keď práve táto oblasť, čo sa týka postavenia k iným výborom Národnej rady Slovenskej republiky, sa nám zdá byť možno až príliš silná a o tom by sme chceli diskutovať v druhom čítaní.

Chcel by som zároveň povedať, že nedávno som bol v Bruseli v ministerskej rade pre životné prostredie a zhodou okolnosti sa tam konalo stretnutie na veľvyslanectve, na našom zastupiteľstve pri Európskej únii, stretnutie všetkých, nazvem to tak zjednodušene, Slovákov, ktorí pracujú v európskych inštitúciách a mal som možnosť diskutovať na viaceré témy a jedna z tých tém bola napríklad aj zastúpenie Národnej rady pri Európskom parlamente. Z toho mi vyšlo, že v podstate z krajín, ktoré vstúpili do Európskej únie, posledné rozšírenie o desať krajín, znamená, že jedine Slovensko a ešte dva pobaltské štáty nemajú svojho reprezentanta v Európskom parlamente. Ťažko teraz možno znevažovať alebo nejakým spôsobom trošičku znižovať postavenie tohto človeka, prosto je to fakt. A o tom treba tiež diskutovať, či chceme uplatňovať parlamentnú demokraciu, ktorá je zakotvená v Ústave Slovenskej republiky, alebo to všetko ponecháme na vládu Slovenskej republiky.

Preto si myslíme, že tento zákon je potrebné, aby prešiel do druhého čítania, kde bude priestor na to, aby sme diskutovali o veciach či už z toho pohľadu, či to má byť silnejší, alebo slabší mandát Výboru Národnej rady pre európske záležitosti, ale diskutovať tak, aby sme dospeli ku konsenzu a mali sme zákon, ktorý upraví činnosť výboru pre európske záležitosti. Ďakujem pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, pokiaľ sme diskutovali v pléne Národnej rady Slovenskej republiky o zriadení výboru, o ktorého kompetenciách sa teraz v súvislosti s týmto návrhom diskutuje a o ktorého kompetenciách sa bavíme, tak ja som vtedy poukázal na viaceré problémy, ktoré môžu s implementáciou našich predstáv, ktoré by mal tento výbor plniť, nastať. Rovnako som vtedy jasne a zrozumiteľne bez ohľadu na to, kto je dnes súčasťou vládnej koalície alebo nie je definoval, čo je otázka exekutívy a pokiaľ by mal zasahovať parlament. Nakoniec sme našli spoločné riešenie, to riešenie bolo potvrdené hlasovaním Národnej rady Slovenskej republiky, treba teda skonštatovať aj hlasovaním poslaneckého klubu SDKÚ. Na jednej strane ste prejavili dobrú vôľu, aby sa to tak stalo, na druhej strane teraz v tejto chvíli hľadáte technické bariéry, ako sa to uskutočniť nedá.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ako ďalší vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Cuper a končím možnosť s ďalšími faktickými poznámkami. Ešte sa chcete prihlásiť? Nech sa páči, dám vám slovo. Tak končím možnosť a teraz zapnite mikrofón pánovi Cuperovi.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja sa tiež prihováram za to, aby ste tento návrh zákona podporili. Je to netradičné riešenie, ale nemôže Národná rada trpieť stav, keď tu existuje alebo bolo zriadené nejaké inštitucionálne odvetvie v jej rámci, ktoré má veľmi dôležité postavenie a je akýmsi prevodovým mechanizmom medzi parlamentom a vládou a zároveň, samozrejme, prevodovým mechanizmom tým pádom aj vo vzťahu k inštitúciám Európskej únie. A táto inštitúcia alebo výbor Národnej rady, ktorý má fungovať a má teda kontrolovať vládu, ktorá vykonáva zákony tohto štátu smerom alebo sa má vyjadrovať, alebo záväzne vyjadrovať a schvaľovať v Bruseli nariadenia, aby jednoducho tento výbor fungoval na základe nejakého modus vivendi, ktoré podpísal s vládou Slovenskej republiky, a ja vám musím povedať, že ja takýto právny stav v rámci kompetencií alebo vymedzenia kompetencií a právomocí a vzťahy medzi jednotlivými štátnymi orgánmi nepoznám a bolo by hanbou pre tento parlament, aby jeho vzťah k vláde Slovenskej republiky bol založený na tom, čo predložil pán podpredseda Csáky ako istú gentleman´s agreement vo vzťahu výboru pre európske záležitosti a vlády Slovenskej republiky. Takže prosím vás, aby ste podporili tento návrh. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Nech sa páči, pán navrhovateľ, teraz je priestor na vystúpenie navrhovateľa.

T. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj bolo pre mňa veľmi poučné počúvať stanovisko našej kolegyne k výboru pre európske záležitosti a veľmi poučné bolo počúvať to, čo sme prebrali pred rokom a na základe čoho sa parlament Slovenskej republiky rozhodol ustanoviť výbor pre európske záležitosti ako takzvaný silný výbor, tak ako to má zhruba polovica členov Európskej únie. Naozaj bolo zaujímavé pre mňa počúvať o kompetenciách, flexibilite, komunikácii a hlavne o tom, že záležitosti EÚ a smernice, ktoré teda schvaľuje Rada EÚ, alebo právne normy sa stávajú aj právnymi normami Slovenska.

Ale čo ma nepotešilo, bolo to, že nebola zďaleka povedaná celá pravda. Naopak. Bola zamlčaná tá najpodstatnejšia časť pravdy. A tá najpodstatnejšia časť pravdy podľa mojej mienky spočíva v tom, že existuje takzvaný demokratický deficit v rámci Európskej únie. Kto nevie, o čom hovorím, tak prosím, nebudem zdržiavať, ale pozrite sa na to, kto má zákonodarnú iniciatívu v EÚ a kto pôsobí v úlohe zákonodarcu. A pozrite sa na to, akým spôsobom, pokiaľ by sme nemali výbor pre európske záležitosti, akým spôsobom by sa národný parlament zúčastňoval na tvorbe noriem, ktoré sa stávajú súčasťou národného zákonodarstva. Nuž poviem takmer nijakým spôsobom. A práve preto, aby deficit demokracie, existujúci deficit bol odstraňovaný, práve preto boli ustanovené výbory pre európske záležitosti a práve preto zo všetkých národných parlamentov zdá sa, že s výnimkou slovenského, z určitej časti politického spektra slovenského parlamentu nie, ale z ostatných zaznieva hlas, ktorý hovorí o tom, že treba zvýšiť podiel národných parlamentov na tvorbe spoločnej legislatívy, spoločných noriem. Že, naopak, treba ich úlohu posilňovať, nie utláčať ich do pozadia. A toto si myslím, že sme aj urobili.

Minulý rok sme prijali ústavný zákon č. 397/2004 Z. z., ktorý jasne vyjadril vôľu slovenského parlamentu, ako sa má slovenský parlament zúčastňovať na tvorbe legislatívy. To, čo tu pani kolegyňa povedala, znovu opakujem, je časť pravdy, ktorá sa dá použiť len preto, aby zaargumentovala proti snahe naplniť literu ústavného zákona. Nič iné v tom nevidím. Takisto aj to, čo povedala ďalej a čím nepriamo spochybňovala činnosť výboru, odmietam, pani kolegyňa, je to veľmi nekorektné. Ani vy, ani nikto iný, ani člen exekutívy ešte nevyjadril výhrady voči činnosti výboru. Ocenil by som, ak by ste vo výbore povedali, kde je skrat v komunikácii, alebo kedy sme komunikovali komplikovane. Naopak, ja teda môžem povedať, že som počul iba súhlasné stanoviská či už od podpredsedov vlády, alebo jednotlivých ministrov.

Ďalšia vec. Koľko prijal výbor uznesení a čo prerokúval. Vážené dámy a páni, to záleží na tom, čo je považované jednotlivými šéfmi rezortov za prioritu pre Slovensko. Keď sme sa zaoberali mechanizmom spolupráce vlády a Národnej rady Slovenskej republiky, ja osobne som prispel k tomu, aby sme prijali princíp takzvaných priorít. To znamená, aby členovia exekutívy na základe ročného plánu práce a legislatívnych úloh, ktoré schvaľuje Európska komisia, aby na základe tohto plánu definovali priority. Vo výbore sme si rozdelili gestorstvo za jednotlivé rezorty. To znamená, že členovia výboru sa zaoberajú jednotlivými rezortmi a v komunikácii s rezortom, s rezortnými koordinačnými skupinami a odborným personálom Národnej rady sa snažia zúčastňovať na spoluformovaní priorít. Prioritou je to, čo má podľa exekutívy mimoriadny význam pre Slovensko, alebo môže mať mimoriadny dopad na Slovensko. Tu zatiaľ jeden jedinýkrát nezaznela žiadna disonancia. Naopak, bol tu vždy iba súlad a súzvuk, aj keď, samozrejme, mnohí prorokovali, že to tak nebude a že budeme vláde strpčovať život.

Ja môžem s uspokojením konštatovať, že zatiaľ výbor pre európske záležitosti funguje nie v prospech vlády ani v prospech koalície, ani v prospech opozície, ale funguje v prospech Slovenska. Nič iné. Akékoľvek snahy a akékoľvek slová, ktoré spochybňujú činnosť tohto výboru, smerujú podľa mojej mienky len a len k tomu, aby nebol naplnený ústavný zákon.

Naozaj ocením akékoľvek konštruktívne pripomienky vo výbore, ale to, čo tu bolo povedané, osobne nepokladám za konštruktívne pripomienky. Ale prosím, každý možno niekedy urobí nejakú nadprácu. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Hurbana a Branislava Opaterného na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač č. 1032. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1036. Dávam slovo poslancovi Opaternému, aby návrh ústavného zákona uviedol.

B. Opaterný, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v rámci svojich právomocí verejní funkcionári rozhodujú o dôležitých otázkach verejného záujmu, pričom sú veľmi často vystavovaní tlakom rôznych lobistických skupín jednotlivcov, ktoré, samozrejme, sledujú svoje skupinové alebo individuálne záujmy na úkor záujmu verejného. Verejný funkcionár sa preto veľakrát môže dostať do situácie, keď môže svojím rozhodnutím zabezpečiť sebe, svojim blízkym alebo určitej skupine ľudí majetkový alebo iný prospech na úkor verejného záujmu.

Platný ústavný zákon je súčasťou systému osobitných povinností a obmedzení ustanovených verejným funkcionárom vrátane zákazu výkonu niektorých funkcií, zamestnaní a činností paralelne s výkonom verejnej funkcie, ktorých účelom je zabrániť alebo aspoň obmedziť vznik situácie, keď môže verejný činiteľ zneužiť svoju funkciu v prospech seba a svojich blízkych.

Predkladaný návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rieši problematiku nezlučiteľnosti funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky s funkciou starostu obce a predsedu vyššieho územného celku, ako aj nezlučiteľnosti funkcie starostu obce s funkciou predsedu vyššieho územného celku. Táto nezlučiteľnosť sa navrhuje zaviesť nielen z dôvodu možného vzniku rozporu záujmov pri výkone uvedených funkcií, ale aj v skutočnosti, že ak verejný funkcionár vykonáva súbežne viaceré funkcie, zamestnania alebo činnosti definované týmto ústavným zákonom, ako z časového i vecného hľadiska je nemožné, aby ich vykonával zodpovedne a s plným nasadením. Nakoniec aj v našom parlamente sú toho svedectvom časté absencie niektorých poslancov. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Petrovi Miššíkovi.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 9. marca určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Hurbana a Branislava Opaterného na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh ústavného zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Dôvodová správa uvádza, že návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Môže mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, ako aj rozpočty obecných a regionálnych samospráv, pretože môže viesť k úspore finančných prostriedkov. Nebude mať vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a negatívny vplyv na obyvateľstvo a podnikateľské prostredie.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu ústavného zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu ústavného zákona nie je upravená v práve Európskej únie. Z pripojenej doložky zlučiteľnosti vyplýva, že problematika návrhu ústavného zákona nie je upravená v práve Európskej únie a návrh svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh ústavného zákona v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1036 zo 4. februára 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu, výbor pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Za gestorský navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali v druhom čítaní do 4. mája a v gestorskom výbore do 6. mája 2005.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto ústavnému zákonu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal žiadne. Ústne, kto sa hlási do rozpravy? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje prvé čítanie o 

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač č. 1059. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1066.

Napriek tomu, kolegyne, kolegovia, že som včas vyhlásil a požiadal, aby príslušní poslanci, ktorí predkladajú zákony, zaujali svoje miesta v rokovacej sále, pán Cabaj nie je prítomný. Ak budete súhlasiť, aby sme racionálne mohli pokračovať, sú to poslanecké zákony, ja pristúpim k prerokovaniu ďalšieho zákona, preruším toto rokovanie a budeme pokračovať ďalším zákonom. Pán Cabaj sa určite dostaví.

Pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1060, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1061.

Dávam slovo poverenému členovi ústavnoprávneho výboru Miroslavovi Abelovskému, aby z poverenia výboru návrh zákona uviedol. Pán poslanec, máte slovo.

M. Abelovský, poslanec: Pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, z poverenia ústavnoprávneho výboru predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov s tým, že ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z., ktorým sa menila a dopĺňala Ústava Slovenskej republiky, sa zriadil nový orgán súdnej moci - Súdna rada Slovenskej republiky s poslaním a postavením reprezentanta súdnej moci.

Následne zákonodarný orgán realizoval splnomocnenie z čl. 141a citovaného ústavného zákona a prijal zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade. Tento zákon ustanovil ďalšiu pôsobnosť Súdnej rady a upresnil podrobnosti a spôsoby ustanovení členov Súdnej rady, jej pôsobnosti organizácie a vo vzťahu k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy.

Pôsobnosť Súdnej rady upravujú aj ďalšie osobitné zákony z oblasti súdnictva, postavenia súdov a sudcov. Preto dynamika legislatívnych zmien v zákonoch upravujúcich uvedené oblasti má svoju reflexiu v zákonoch o Súdnej rade. Niektoré zmeny a doplnenia zákonov odstraňujú niektoré nedostatky, ktoré boli zapríčinené absenciou ústavnej praxe, respektívne fungovania Súdnej rady ako nového orgánu verejnej moci.

Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa už citovaný zákon, sa týka v podstate dvoch okruhov otázok. Je to jednak úprava odmeňovania členov Súdnej rady, ktorá by mala byť porovnateľná s postavením verejných funkcionárov iných ústavných orgánov verejnej moci, a jednak jej upresnenie niektorých ustanovení zákona, čím sa zosúlaďujú s príslušnými článkami Ústavy Slovenskej republiky a sú kombinované s niektorými osobitnými zákonmi, napríklad zákonom o štátnej službe a Zákonníkom práce.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Z dôvodu navrhovaných zmien a doplnení nepredpokladá návrh zákona zvýšenie počtu zamestnancov a nebude mať dopad ani na životné prostredie. Pokiaľ ide o zvýšenie nároku na štátny rozpočet, návrh zákona si bude vyžadovať zvýšenie štátneho rozpočtu o 3,25 milióna Sk na rok 2005 a na ďalší rok zhruba 6,5 milióna Sk. Výdavok za rok 2005 sa uhradí z rezerv štátneho rozpočtu na riešenie nových zákonných úprav a iných rozpočtových vplyvov v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Skončil som, ďakujem.