Úterý 15. března 2005

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som veľmi stručne uviedla návrh zákona, ktorý ste dostali pod tlačou 1039, o zvýšení minimálnej mzdy.

V súčasnosti platný zákon určil pravidelné zvyšovanie minimálne mzdy na mesiac október, ale vzhľadom na liberalizáciu, t. j. zvyšovanie cien energií, miestnych daní a poplatkov i neustále rastúce ceny za služby a tovary dennej potreby prezentujeme návrh na zvýšenie minimálnych miezd od 1. 7., čo je i tak polročné oneskorenie valorizácie miezd v porovnaní s rastom cien od 1. 1. 2005.

V dôvodovej správe sú konkrétne uvedené cifrové hodnoty, respektíve percentuálne hodnoty zvyšovania životných nákladov. K rozhodnutiu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh nás viedli i ďalšie dôvody.

Po prvé. Ak porovnáme minimálnu mzdu v krajinách Európy, keď napríklad v Luxembursku predstavuje sumu 54 717 korún, čo je 1 403 eur, v Belgicku, v Holandsku, v Írsku, beriem do úvahy krajiny, ktoré sú rozlohou podobné Slovensku, je táto mzda o málo menšia, slovenská minimálna mzda predstavuje 163 eur, čo je asi takmer desaťkrát menej ako v tých skôr vymenovaných krajinách a z krajín V4 je najnižšia. Náš návrh zaradiť v porovnávacej tabuľke Slovensko z tejto V4 na tretie miesta za Maďarsko, ktoré má minimálnu mzdu 212 eur, Česko 211, Slovensko by malo 188, na štvrtom mieste zostane Poľsko so mzdou minimálnou 183 eur.

Po druhé. Ak zoberieme do úvahy, že na polovici územia Slovenskej republiky, ktoré predstavuje 28 okresov južného a východného Slovenska, je veľmi nepriaznivá sociálna situácia, čo znamená, že v nich žije prevažná väčšina obyvateľov v hmotnej núdzi, respektíve na hranici chudoby, takže chceme aspoň minimálne zmierniť dopad zvýšenia životných nákladov na toto obyvateľstvo.

Po tretie. Medziročné porovnanie priemerných nominálnych mesačných miezd vykazuje vo všetkých odvetviach nárast až 22,9 percenta. Najnižší nárast priemerných nominálnych miezd je 7,5 percenta, pričom rast minimálnych miezd je neporovnateľne nižší.

Po štvrté. Minimálnu mzdu dostávajú väčšinou pri nástupe do zamestnania mladí ľudia s nižším vzdelaním, ktorým ale neslobodno upierať možnosť založiť si rodinu a zabezpečiť financie na jej existenciu. Ak by sme si pozreli tabuľku o poklese reprodukcie v Slovenskej republike, z 15,2 narodených detí v roku 1988 na 1 000 obyvateľov na 9,5 v roku 1998, teda za desať rokov klesla reprodukcia takmer na polovicu. Plodnosť slovenských žien je s českými na poslednom mieste v Európe. Tabuľky uvádzajú, že optimálne číslo je 2,1 dieťaťa na jednu ženu. Češky rodia 1,19, Slovenky 1,17.

Po piate, piaty dôvod. Ďalšia skupina, ktorá veľmi nutne potrebuje zvýšiť minimálnu mzdu, sú ľudia krátko pred dôchodkom, ktorí sú z rôznych, často irelevantných dôvodov prepúšťaní zo zamestnania, sú nútení zamestnávať sa za minimálnu mzdu, z ktorej sa im potom vyratúva nízky dôchodok, a tak celá staršia populácia stráca možnosť na slušný život.

Záver. Nízke mzdy sú logickým dôsledkom nedostatku pracovných miest. O týchto súvislostiach vláda nehovorí. Zapína však všetky obranné a brzdiace mechanizmy pri pokusoch, žiadostiach zvýšiť aspoň nepatrne minimálnu mzdu dôvodiac, že tým budú poškodení podnikatelia. Ak by dopyt po práci prevyšoval ponuku, problém so mzdami by bol vyriešený. Desaťtisíce zrušených pracovných miest následkom nepremyslenej a živelnej privatizácie sú hlavnou príčinou, že Slovensko je zásobárňou lacnej pracovnej sily pre západných investorov. Ani v tejto oblasti si štát neplní svoju úlohu, zriekol sa povinnosti vážiť si svojich občanov a poskytovať im aspoň aké také podmienky pre život. Preto prichádzame s návrhom čiastočnej pomoci občanom na finančné zabezpečenie rodín, o ktoré sa usilujú vlastnou prácou.

Prosíme vás preto o podporu nášho návrhu. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pani poslankyňu Kláru Sárközy, aby aj v stave, v akom sa nachádza, predniesla svoju spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 52. schôdzi.

V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Navrhovatelia navrhujú zvýšiť minimálnu mzdu, a  to mesačne na 7 150 korún a hodinovú minimálnu mzdu na 41,10 korún.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) na tom, že po rozprave odporučí návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Vážený pán predseda, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa nehlási z prítomných pánov poslancov nikto, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pani poslankyni Bollovej a poslankyni Sárközy.

Budeme pokračovať v rokovaní o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Ľubice Navrátilovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1050.

Poprosím teraz pána poslanca Opaterného, aby za skupinu poslancov uviedol návrh zákona. Nech sa páči.

B. Opaterný, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nami navrhovaný zákon sa skladá zo štyroch bodov. Prvé dva body hovoria o odvodoch na zdravotné poistenie pre komplementárov komanitnej spoločnosti, spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a konateľov spoločností s ručením obmedzeným.

Z právneho hľadiska spoločník verejnej obchodnej spoločnosti komanditista alebo komplementár komanditnej spoločnosti, spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným i akcionár akciovej spoločnosti sú len rôzne formy účasti v obchodných spoločnostiach, ktoré sa principiálne líšia iba spôsobom ručenia. Len spoločenská zmluva a konkrétna obchodná činnosť určuje, či a aký podiel na zisku pripadne na jednotlivých spoločníkov. Preto je nezmyselné z hľadiska zdravotného poisťovania rozlišovať tieto kategórie a jednej skupine podnikateľov predpisovať zo zákona odvody na zdravotné poistenie, kým na druhú skupinu - spoločníci spoločností s ručením obmedzeným a akcionári akciových spoločností - sa takáto povinnosť nevzťahuje.

Podobne je potrebné podľa nášho názoru zrušiť aj odvodovú povinnosť pre konateľov spoločností s ručením obmedzeným. Konateľ s. r. o. je štatutárom spoločnosti, môže ich byť v rámci jednej eseročky v podstate koľkokoľvek a postavenie konateľa je obdobné ako postavenie členov predstavenstva akciových spoločností, lenže na týchto sa povinnosť zdravotných odvodov nevzťahuje.

Konateľ má právo, nie povinnosť konať v mene spoločnosti a je zodpovedný za vedenie účtovníctva. Žiadna z uvedených skutočností nemôže byť dôvodom na uloženie povinností konateľom platiť odvody na zdravotné poistenie, pokiaľ v tejto činnosti nemajú iné príjmy. Tento prípad však zákon rieši na inom mieste.

Bod 3 navrhovanej novely sa zaoberá osobami, za ktoré platí povinné poistenie štát. Navrhujeme, aby z povinností platiť poistné vypadla povinnosť za osoby, ktoré sú takzvane dobrovoľne nezamestnané. Osoby uvedené v nami uvádzanom odseku, takzvané dobrovoľne nezamestnané osoby, boli do konca roku 2004 zo zákona povinné platiť odvody na zdravotné poistenie sami. Od nového roka túto povinnosť na seba prevzal štát, ale ak sa niekto dobrovoľne rozhodne nepracovať a zároveň nehlásiť sa ako nezamestnaný, čiže vybral si sám dobrovoľne štatút nezamestnaného, je neprípustné, aby mu na zdravotné poistenie prispievali ostatní zo svojich odvodov. Zvyšuje to záťaž na výšku odvodov, čo sa aj prejavilo zvýšením odvodovej povinnosti napríklad u živnostníkov, a zvyšuje to teda aj mieru prerozdelenia.

Bod 4 sa zaoberá tými poistencami, za ktorých takisto platí štát poistenie a ktorí eventuálne poberajú dôchodky. V tomto bode nie je prípustné, aby dôchodcovia, ktorí sú schopní a ochotní si prostredníctvom životnosti či čiastočného úväzku niečo k dôchodku zarobiť, a teda aspoň sčasti sa postarať o seba, boli penalizovaní za svoju aktivitu až do tej miery, že v niektorých prípadoch ich príjem z takejto činnosti nie je schopný pokryť ani vyrubené odvody. A tak sú nútení zostať odkázaní výhradne na dôchodok.

Konkrétny príklad. Bez ohľadu na to, či dôchodca pracuje na čiastočný, alebo plný úväzok a aký má príjem z tejto činnosti. Ak zo zákona najnižšie odvody, ktoré musí povinne odvádzať, sa vypočítavajú z minimálnej mzdy, je jasné, že ak robí na štvrtinový úväzok a má príjem asi 2 000 korún, nie je možné, aby z tých 2 000 korún zaplatil povinne 910 korún len na zdravotné odvody. Túto nespravodlivosť si myslím, že by sme mali odstrániť. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Novotného, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu... (Porucha zvuku).

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Branislava Opaterného a Ľubice Navrátilovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými predpismi a medzinárodnými zmluvami. Návrh zákona nemá dopad na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovných síl. Realizácia navrhovanej právnej úpravy zníži príjmy zdravotných poisťovní, ktoré sú súčasťou rozpočtu verejnej správy, a znížia sa výdavky štátneho rozpočtu na poistné platené štátom.

Navrhuje sa zrušenie odvodovej povinnosti na zdravotné poistenie pre niektoré kategórie osôb. Súčasne sa navrhuje znovu zaviesť povinnosť platiť tieto odvody pre takzvane dobrovoľne nezamestnané osoby.

Keďže vo vystúpení spravodajcu v prvom čítaní väčšinou teraz prichádza priestor pre vlastnú úvahu, dovolím si len kvantifikovať to, čo som asi pred dvoma vetami povedal, teda, že sa znížia príjmy zdravotných poisťovní. Tá kvantifikácia znamená, že vypadne príjem v celkovom objeme asi 1,2 miliardy Sk, čo považujem po zistení reformy zdravotníctva za dosť nebezpečný pokus, ako destabilizovať transformujúce sa poisťovne na akciové spoločnosti.

Ako pravicový poslanec nemám problém podporovať zníženie odvodov, len aj znižovanie odvodov a znižovanie daňového zaťaženia musí reflektovať na stabilitu každého systému, v ktorom to chceme urobiť. Nechcem teraz hovoriť prázdnemu auditóriu, myslím si, že v druhom čítaní budeme mať dosť priestoru, ak sa teda tento návrh dostane do druhého čítania, ja jeho posunutie do druhého čítania nepodporím.

Pokračujem teda ďalej v správe spravodajcu. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 21. februára 2005 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 4. mája a gestorský výbor do 6. mája 2005. Skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť? Nech sa páči, pán poslanec Opaterný, navrhovateľ.

B. Opaterný, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ubezpečujem zostatok poslancov, ktorí tu ešte zostali až do konca, že nemáme v úmysle určite ani rozvracať, ani ohrozovať stabilitu žiadnych poisťovní, či už zdravotných, sociálnych, alebo akýchkoľvek iných. Vychádzame z názoru, že ak tieto nejakým spôsobom fungovali minulý rok, keď novo zavedené povinnosti v zákone neboli, tak by mohli fungovať aj naďalej. A myslím si, že ak sú v nejakých deficitoch, nemôže sa to riešiť tak, že jednoducho si zákonom vyhlásia, že zderú z peňazí ďalších ľudí.

Deficit sa rieši tak, že si riešime výdavkové strany úspory. A ako príklad, nehovorím o zdravotných poisťovniach, ale ako odstrašujúci príklad nám môžu napríklad slúžiť udalosti zo Sociálnej poisťovne, kde sa státisíce rozhadzujú na odmeny, pričom evidentne Sociálna poisťovňa nefunguje tak, ako by mala.

Druhá vec, o ktorej sa pán spravodajca nezmienil, je, vieme, že aj ministerstvo zdravotníctva údajne pripravuje nejaký návrh zákona, ktorý by možno sčasti, možno úplne riešil problematiku, o ktorej sa tu zmieňujeme. Samozrejme predpokladám, že aj tam by mali teda odznieť podobné námietky, ale môžem zodpovedne vyhlásiť, že ak dostaneme na májovej schôdzi tento návrh ministerstva zdravotníctva na stôl a budú tam uspokojivo vyriešené body, ktoré som tu vymenoval v novele, v tom prípade vieme sa dohodnúť o tom, že ďalej pôjde len jeden návrh, nemá zmysel, aby sme tu riešili v parlamente dva rovnaké návrhy. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: (Porucha zvuku.) Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán poslanec Jarjabek by mal byť predkladateľom ďalšieho návrhu zákona. Nie je prítomný. Pán poslanec Ondriaš utiekol z rokovacej sály, pretože by bol mal predložiť návrh zákona, dáme ho na posledný bod rokovania schôdze na budúci týždeň. Sú to prvé čítania, tak predpokladám, že zajtra dopoludnia vzhľadom na počet predložených návrhov, ale poprosím pána poslanca Opaterného, aby sme využili jeho prítomnosť v rokovacej sále a prerokovali

návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Jozefa Hurbana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (tlač 1049).

Nech sa páči, pán poslanec, áno. Nech sa páči.

B. Opaterný, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážení kolegovia a kolegyne, navrhovaná úprava novely zákona o dani z pridanej hodnoty má opäť niekoľko bodov. Prvé dva body zrovnoprávňujú možnosť odpočtu DPH pre podnikateľov, platiteľov dane bez ohľadu na to, či ide o motorové vozidlo kategórie N1, alebo M1. Ak totiž pripúšťame možnosť odpočtu DPH pri nákupe tovarov a služieb slúžiacich na dosiahnutie a udržanie zisku, nemôžeme zároveň určovať, že prevoz osôb pri podnikaní, napríklad jazdenie ku klientom v prípade poradcov či technikov neslúži aspoň v takej miere k dosiahnutiu zisku ako prevoz rôznych tovarov.

Navyše, súčasná právna úprava vytvára priestor pre korupciu pri zaraďovaní vozidiel do kategórií a je veľmi často zneužívaná aj v praxi, keď takzvané firemné úžitkové vozidlá v hodnote niekoľko miliónov slúžia úplne iným účelom, než zamýšľal zákonodarca.

V bode 3 riešime prenos povinnosti platiť dane za zdaniteľnú osobu v prípade cezhraničných služieb uvedených v čl. IX šiestej smernice Európskej únie. Zoznam týchto služieb korešponduje so zoznamom služieb uvedených v § 15 ods. 8 zákona o dani z pridanej hodnoty s miestom dodania v tuzemsku.

V prípade cezhraničných služieb v zmysle § 15 ods. 4, ktorých dodávateľom je zahraničná osoba z iného členského štátu alebo z tretieho štátu a ktorých miesto dodania je v štáte príjemcu služby, teda v Slovenskej republike, šiesta smernica neukladá prenos, povinnosť platiť daň za zdaniteľnú osobu príjemcu služby. Preto by zdaniteľná osoba mala byť osobou povinnou platiť daň len v prípade, ak je platiteľom dane. V opačnom prípade by mal byť osobou povinnou platiť daň dodávateľ služby.

V zmysle uvedeného návrhu novely bude zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane odbremenená od administratívnych povinností, ako je samozdanenie, podávanie daňového priznania, ktoré bude povinne vykonávať zahraničný subjekt, dodávateľ služby.

Konkrétny príklad. Ak si objednávate službu zo zahraničia a nie ste platcom DPH, zákon vám v tomto prípade ukladá povinnosť zaplatiť túto daň bez ohľadu na to, či o tom viete, alebo neviete. Je to vaša povinnosť.

Bod 4. V súlade so všeobecnými pravidlami podpory vedeckovýskumnej a vzdelávacej činnosti z fondov Európskej únie zakotvenými do zmlúv o riešení projektov nie je možné z dotačných prostriedkov Európskej únie hradiť daň z pridanej hodnoty.

Zákonom o dani z pridanej hodnoty z roku 2004 sa zrušila možnosť vrátenia DPH na základe žiadosti vysokých škôl podieľajúcich sa na riešení vedeckovýskumných a vzdelávacích projektov. Týka sa to predovšetkým nákupu laboratórnej techniky, softvérového a hardvérového vybavenia pracovísk, ktorý bol často jediným spôsobom, ako mohli tieto pracoviská zabezpečiť pre vzdelávanie svojich študentov aspoň základné štandardy vybavenosti.

Vysoké školy nedisponujú zdrojmi na úhradu DPH ani legislatívnymi možnosťami na ich získanie. Príjem do štátneho rozpočtu z takto získanej DPH je bezvýznamný, pretože pre chýbajúce zdroje nebudú môcť vysoké školy v niektorých prípadoch nákupy realizovať, naopak, budú musieť Európskej komisii vrátiť plánované prostriedky, čím sa zníži čerpanie dotačných prostriedkov z EÚ Slovenskej republike.

Ak sa ponechá v platnosti súčasné znenie zákona o DPH, dôjde k nasledovným efektom. Nastane útlm v podávaní a realizácii programov EÚ na Slovensku, vysoké školy sa dostanú do prakticky neriešiteľnej situácie pri riešení projektov, ktoré sú už kontrahované a riešené a neboli ukončené do leta 2004, teda do doby stanovenej pre možnosť vrátenia DPH v zmysle prechodných ustanovení zákona, a zníži sa možnosť medzinárodnej spolupráce vysokých škôl, zapojenie do spoločného európskeho vedeckovýskumného priestoru, výmena študentov a pedagógov, spoločný vývoj a transfer know-how na Slovensko.

V bode 5 riešime povinnosť odovzdať príslušný hmotný majetok do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu. Cieľom tohto dodania nie je osobná spotreba, ale jeho ďalšie využitie na podnikateľské účely platiteľa dane. V prípade uplatnenia dane pri predaji tohto hmotného majetku by mal kupujúci nárok na odpočítanie dane. Neuplatnenie dane v prípade povinného bezodplatného odovzdania nemá vplyv na štátny rozpočet a tu konkrétne ide o stavby typu elektrickej siete, vodovodné siete a tak ďalej, ktoré musí napríklad obec odovzdať do správy príslušnej firme.

A bod 6 je veľmi jednoduchý. Navrhuje zníženie sadzby DPH z 19 na 17 percent. Podľa nášho názoru je súčasná sadzba príliš vysoká. Nakoniec aj daň, výber dane bol vyšší oproti predpokladom. Aj keď pri znížení sadzby nemožno očakávať adekvátne zníženie cien tovarov a služieb, dôjde k významnému zníženiu prerozdeľovania, čím zostane viac prostriedkov priamo v podnikateľskej sfére, a to má jednoznačne pozitívny vplyv na rozvoj ekonomiky. Ako príklad môže slúžiť Ruská federácia, kde vláda veľmi vážne uvažuje o znížení DPH z 18 na 13, opakujem na 13 percent, pretože podľa ich výpočtov by to malo spôsobiť zvýšenie rastu HDP o 1,5 až 2 percentá ročne. To je neuveriteľne vysoké číslo. Predpokladané zníženie výberu dane z pridanej hodnoty teda môže mierne spomaliť znižovanie deficitu, ale výrazne prispeje k budúcemu rastu ekonomiky. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie návrhu. Poprosím teraz pána poslanca Hamarčáka, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o stanovisku výboru k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov. Nech sa páči.

I. Hamarčák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Branislava Opaterného a Jozefa Hurbana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (tlač 1049) ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predmetný návrh zákona rieši závažnú problematiku.

Ďakujem, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy? Nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie.

Páni poslanci, poprosili ma dvaja navrhovatelia dvoch návrhov zákonov, a to pani poslankyňa Brestenská a pán poslanec Lintner, či by sme mohli teraz ešte prerokovať dva návrhy zákonov v prvom čítaní, kde nepredpokladám, že bude, pretože sú pomerne stručné, obsiahla diskusia. Je súhlas? (Všeobecný súhlas.)

Poprosím pána poslanca Lintnera, aby uviedol

návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Lintnera na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (tlač 1056).

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, ide mi len skutočne vo vás vyvolať dôveru v malú novelu, ktorá sa týka spomínaného zákona, je to legislatívna zmena, ktorá sleduje zosúladenie s európskou legislatívou, ale predovšetkým to vnímam ako návrat k zámerom, ktorý sledoval zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise, to znamená výmena elektronických dokumentov v celej potrebnej šírke. Došlo pri prerokovaní tohto zákona vlani v októbri k tomu, že vypadla jedna veta, takže táto novela vracia stav tak, aby bol zosúladený zákon o dani z pridanej hodnoty so zákonom o elektronickom podpise. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Poprosím pána poslanca Hamarčáka, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu pána poslanca Lintnera. Nech sa páči.

I. Hamarčák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s ustanoveniami zákona o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Ľubomíra Lintnera na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (tlač 1056) ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie najmenej 15 dní pred schôdzou, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh zákona podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na dnešné rokovanie.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách a z hľadiska vecného ide o vážnu problematiku, ktorú je potrebné riešiť zákonom. Ďakujem pekne za slovo.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem za informáciu gestorského výboru. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Páni poslanci, do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Posledný bod, ktorý prerokujeme, je

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1068).

Poprosím pani poslankyňu Brestenskú, aby z poverenia skupiny navrhovateľov návrh zákona uviedla a odôvodnila.

B. Brestenská, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážení priatelia, ktorí vydržali do konca, dovoľte mi len veľmi stručne uviesť, že zákon č. 5502 Z. z. bol novelizovaný 1. februára 2005 práve zákonom o vysokých školách č. 131/2002 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Touto novelou sa okrem iného vložil § 108a s názvom sankcie. Tie sme dostali do tohto zákona sankcionovaním škôl, ktoré nemajú akreditáciu na pôsobenie na Slovensku v rámci poskytovania vzdelávania.

Žiaľ, v súvislosti s kompatibilitou s Európskou úniou a európskym právom sa práve vyskytli už niektoré prípady súdov, kde vyhrali absolventi takéhoto štúdia, ktoré absolvovali na inom území, vlastne vzdelávanie iného štátu, ale ktorý mal akreditáciu európsku, a boli uznané tieto súdy, takže návrh tohto zákona má práve odstrániť tie možnosti, ktoré sú u nás sankcionované, to znamená, zahraničné vysoké školy, ktoré pôsobia na našom území a majú akreditáciu Európskej únie by nemali byť stíhané alebo sankcionované za to, že budú poskytovať vzdelávanie a udeľovať svoje diplomy.

Žiaľ, v tomto našom návrhu zákona sa vyskytlo aj vynechanie právnických osôb, alebo navrhujeme vynechanie právnických osôb, ktoré poskytujú vzdelávanie. V súvislosti s tým zase musíme povedať otvorene, že na slovenskom území, kde nie sú akreditované vysoké školy, nemali by udeľovať vzdelávanie, to znamená, že chceme práve týmto návrhom zákona upraviť to v zmysle európskeho práva. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo predsedovi výboru pánovi poslancovi Devínskemu, aby uviedol informáciu o stanovisku výboru k predloženému návrhu skupiny poslancov. Nech sa páči.

F. Devínsky, poslanec: Vážený pán predseda, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 28. februára na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda určil výbor pre vzdelanie. Vystúpiť na dnešnej schôdzi k uvedenému návrhu ma určil výbor Národnej rady svojím uznesením z 8. marca 2005 č. 344. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam túto správu.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

Ďalej konštatujem, že všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu dôvodov potreby novej právnej úpravy hospodárskeho a finančného dopadu a vplyvu na štátny rozpočet.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení a návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti. Avšak musím konštatovať, že zo znenia návrhu nie je zrejmé, čo sa ním mám dosiahnuť. Odôvodnenie návrhu totiž smeruje k odstráneniu diskriminácie pobočiek zahraničných vysokých škôl, ale vlastný návrh smeruje k zrušeniu postihovania nevysokoškolských inštitúcií, ktoré poskytujú vysokoškolské vzdelanie v rozpore so zákonom č. 131/2002 Z. z.

Pokladám to za technickú chybu, a preto s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona vrátiť jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa nehlási z prítomných pánov poslancov nikto, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň aj rokovanie 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine prerokúvaním ďalších návrhov zákonov, ktorých predkladateľmi sú pán poslanec Šulaj a pán poslanec Ondriaš, a ďalej vládnymi a poslaneckými návrhmi zákonov, ktoré prerokúvame v druhom čítaní.

Prerušujem rokovanie a prajem vám príjemnú dobrú noc. Dovidenia zajtra ráno.

(Prerušenie rokovania o 19.10 hodine.)

 

 


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP