V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Laššákovej.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán predkladateľ, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla spravodajskú informáciu v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Heribana a Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Z. z. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 1051.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 9. marca 2005 ma určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Heribana a Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, Notársky poriadok v znení neskorších predpisov.

Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet ani na rozpočty vyšších územných celkov a obcí a nevyžiada si nároky na pracovné miesta.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V práve Európskej únie nie je problematika návrhu zákona upravená.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1058 z 22. februára 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 4. mája 2005 a v gestorskom výbore do 6. mája 2005.

Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu k predloženému návrhu zákona.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne nie sú prihlášky, ústne, kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási. Uzatváram rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu majetku.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1064. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1067.

Dávam slovo poslancovi Robertovi Ficovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

R. Fico, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Budem maximálne stručný. Predkladaný návrh zákona má zaplniť medzeru v právnom systéme Slovenskej republiky a vytvoriť právny rámec účinného postupu proti osobám, ktoré nevedia hodnoverne preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia svojho majetku.

Ak sa pozrieme do iných právnych odvetví, môžeme síce nájsť rôzne sankcie, ako je trest prepadnutia veci, vec prepadnutia majetku a podobne, ale keďže dôkazné bremeno v takýchto prípadoch je na strane štátu, tieto inštitúcie sa prakticky nevyužívajú. Návrh zákona vychádza z predpokladu, že každý občan Slovenskej republiky vie preukázať pôvod svojich majetkových prírastkov. Ak tomu tak nie, štát bude mať právo iniciovať konanie na civilnom súde a žiadať od žalovanej osoby, aby vyvrátila dôvodné pochybnosti o nepoctivom pôvode svojho majetku.

Základné piliere tohto návrhu sú už dostatočne známe. Minimálna suma majetku, ktorý bude môcť byť preskúmaný na základe tohto zákona, je tisícnásobok minimálnej mzdy, teda niečo viac ako 6 miliónov korún. Dôkazné bremeno by bolo na osobe, ktorá nevie preukázať pôvod svojho majetku. O prípadnom odňatí majetku by rozhodoval súd v civilnom konaní, čiže nešlo by v žiadnom prípade o trestnoprávnu sankciu a návrh na takéto konanie by mohol dať len generálny prokurátor alebo ním poverený prokurátor slovenskej prokuratúry.

Treba upozorniť aj na záverečné ustanovenia tohto zákona, ktoré hovoria, že pokiaľ by osoba mala preukazovať pôvod svojho majetku a v taktom konaní by jej vznikli určité škody a nakoniec by sa jej predsa len podarilo hodnoverne preukázať spôsob nadobudnutia podozrivého majetku, štát by dokonca musel uhradiť škody, ktoré by v takomto konaní osobe mohli vzniknúť. To je podstata návrhu.

Prosím pánov poslancov a panie poslankyne, aby ho posunuli do druhého čítania, kde sme pripravení, hovorím za predkladateľov, robiť kompromisy, pretože som počul viaceré alternatívy znižovať tú hranicu napríklad zo 6 miliónov na 4 alebo 3 milióny korún, že by to nemal byť iba generálny prokurátor, ale mal by to byť hociktorý prokurátor na okresnej úrovni, že treba ešte upraviť niektoré iné aktíva, ktoré by mali spadať do okruhu majetku, ktorý sa bude preskúmavať a podobne.

Chcem však upozorniť, že je jedna vec, kde nemôžeme urobiť kompromis, a to je vec dôkazného bremena. Pokiaľ nebude dôkazné bremeno na osobe, ktorá má odpovedať na otázku, kde vzala majetok, takýto zákon nemá žiadny význam. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Vlastimilovi Ondrejkovi.

V. Ondrejka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 9. marca 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu majetku.

Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať žiadny dopad na rozpočet Slovenskej republiky a na rozpočty miest a obcí. Nevyžaduje ani osobitné personálne či organizačné zabezpečenie.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhov zákona. Doložka zlučiteľnosti spĺňa náležitosti ustanovené v článku III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1067 z 24. februára 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pre obranu a bezpečnosť, pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 4. mája 2005 a v gestorskom výbore do 6. mája 2005.

Prosím vás, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa prihlásil za klub SMK pán poslanec Gábor Gál, potom otvorím možnosť ústnych prihlášok.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Strana maďarskej koalície sleduje a aj podporuje všetky legislatívne iniciatívy, ktoré smerujú k potláčaniu kriminality, šedej ekonomiky a jej sprievodných javov. Postih osôb, ktoré nadobudli svoj majetok z nelegálnych príjmov, patrí tiež medzi tie zámery, ktoré vieme podporiť za určitých podmienok. Musí to byť zabezpečené procesom, prostriedkami a spôsobom, ktoré majú oporu v ústave, v zákonoch a ktoré zároveň nenarúšajú podstatu právneho štátu a pokojné spolunažívanie občanov.

Návrh zákona, ktorý prerokúvame teraz v prvom čítaní, má úmysel postihovať práve osoby, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov, s čím je možné súhlasiť. Možno aj podporiť, ale až vtedy, ak bude zabezpečený spravodlivý proces, jasné pravidlá a hlavne právne princípy, na ktorom stojí náš právny poriadok, a to prezumpcia neviny, právo na spravodlivý proces a tiež právo na slobodu súkromia. A tu už tento návrh pokrivkáva. Nejasné formulácie, presne nevymedzený proces, prenesené dôkazné bremeno sú pre nás problematické body, ktoré je nutné doriešiť, zmeniť, prípadne odstrániť. V tom je podmienená naša podpora v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ústne, kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási ústne do rozpravy? Pardon, pán poslanec Cuper. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

J. Cuper, poslanec: Milé dámy, vážení páni, v podstate by k takýmto zákonom nebolo potrebné ani vystupovať, len predsa. Keďže prvé čítanie je o politickom zdôvodňovaní, zastavím sa trocha pri histórii toho, ako sa v revolúciách odnímali majetky. Áno, v nežnej revolúcii okrem iného išlo aj o to, že niektorí k majetkom prišli, iní o ne prišli. Aj vo Francúzskej revolúcii výbor pre verejné blaho láskavo odnímal majetky, pokiaľ bolo aké.

Pán Fico, dnes už je ťažko odnímať niekomu majetky preto, že väčšina tých rozumnejších ich niekde prevelila do daňových rajov, niekde na Kajmanské ostrovy, alebo možno do niektorých ďalších, ako je Luxembursko, alebo ja neviem kde. Takže odňať týmto ľuďom majetky by bolo asi ťažké.

Samozrejme, je tu aj ďalší problém, že tie ostatné štátne majetky sú v zahraničných rukách a znárodňovať, lebo aj toto, čo navrhujete, je istá forma znárodňovania, ale súkromného majetku, tie sú tiež už takmer všetky v zahraničí. Takže neviem, prečo by mali doplatiť na túto právnu normu lepšie povedané tí, ktorí ich možno nadobudli aj z poctivých zdrojov, ale jednoducho neboli takí zodpovední, že by si odkladali všetky doklady, ako jednoducho prišli k tomu majetku, či ho kúpili, alebo jednoducho neodkladali faktúry, ako si postavili dom a teraz príde podľa vášho zákona nejaký komisár a povie, že majetok im platiť nebude. Je to odvážne, je to dokonca možno tak odvážne, ako keď Putin jednoducho znárodnil majetok Jukosu, ale Slovenská republika aj prokurátori nie je ruský štát, ktorý je, samozrejme, mocnosťou minimálne ešte stále druhej kategórie, takže ja by som týmto smerom nešiel, samozrejme.

Chápem, že majetky štátu chýbajú, a najmä na vzdelanie, zdravotníctvo a sociálne služby. A chápem aj to, že nemôžeme ísť tou cestou, ako išiel Napoleon, že keď už nebolo doma čo brať, tak išiel brať do zahraničia, lebo tiež nie sme mocnosťou a aj pomery a doba je iná. Takže z tohto dôvodu nech mi bude odpustené, jednoducho túto právnu normu musím vyhlásiť, že je čisto politickým procesom, ako sa zviditeľniť alebo ako zviditeľniť stranu, ktorú prezentujeme, alebo aspoň, samozrejme, vystrašiť možno niekoľkých neveriacich Tomášov, že aj opätovné znárodňovanie majetku tu môže byť.

Pokiaľ ide o právny problém, iste tebe nebudem hovoriť, lebo sa zaoberáš vedou trestného práva, že tu bolo v päťdesiatych rokoch takéto zákonodarstvo, ktoré bolo založené na tom, že občan štátu má dokazovať, že sa ničoho nedopustil alebo že nadobudol majetok nejakým spôsobom a rozpracoval to niekto iný ako Alexander Višinskij, známy to prokurátor, ktorý zomrel na infarkt v Organizácii Spojených národov a ktorý narobil veľmi veľa zla v takzvanej marxistickej sovietskej právnej vede. Alexander Višinskij sa opieral vo svojej teórii súdny dokazateľ a rozpracoval ideu, že nie teda štát má dokazovať niekomu vinu, že prečo nadobudol majetok z nepoctivých zdrojov, ale naopak, občan sa má obhájiť, alebo občan má dokazovať svoju nevinu. Je to celé postavené podľa môjho názoru na hlavu.

Nikde v nijakom štáte občan nemá povinnosť dokazovať svoju nevinu. Je vecou štátu, samozrejme, ak neberieme inkvizičný proces, ale to nebol proces štátny, ale cirkevný. Jednoducho štát musí dokázať občanovi, že je vinný. A na tom celom tento zákon nestojí. Takže ani z právnej stránky podľa môjho názoru to jednoducho neobstojí. Je to návrat do päťdesiatych rokov, a toto nie je najlepšia cesta, ako skvalitňovať právny poriadok v Slovenskej republike.

Preto musím povedať, je to jednoducho politická norma. Norma, ktorá má zviditeľniť politický subjekt, možno vniesť do medziľudských vzťahov v Slovenskej republike ešte väčšie zmätky. Ja by som ju prirovnal asi k snahe pána Lipšica presadiť agenta provokatéra. Keď za štátne peniaze má provokovať štátny úradník alebo štátom najatý agent ľudí k páchaniu trestnej činnosti. Nehnevajte sa, ani z morálneho hľadiska to nie je celkom dobrý postup, ako zmorálniť spoločnosť. Ja vám ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Muňko aj Paška, faktická poznámka? Áno. Budeme tak registrovať, len treba stlačiť asi správnejšie tlačidlo. Pán poslanec Muňko, pán poslanec Paška, pán poslanec Číž, pán poslanec Čaplovič, Husár, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Kaliňák. Pani Tóthová je posledná? Tak je to, ešte máme pána Paška. Prosím vás, opravte to, ako prvý bude hovoriť pán poslanec Číž. Končím možnosť ďalších prihlášok. Pán poslanec Číž bude hovoriť prvý.

M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne. Tak prejav pána kolegu Cupera je nesmierne prekvapivý a svojím spôsobom teda možno aj zábavný.

Janko, máš nejakú minulosť politickú, parlamentnú, chodil si po Slovensku, presviedčal si ľudí o kadečom. S mnohými vecami som sympatizoval v minulosti. A máš tu kopu kolegov, možno najnovších, s ktorými si kedysi bol označovaný v polohách, ktoré ma vždy trápili a považoval som ten moment za nekorektný. No a zákon o preukazovaní pôvodu majetku, iste ti neušlo, je v parlamente asi siedmykrát a šesťkrát až do súčasnej doby som počul dramaticky odlišné stanoviská tvojich kolegov a poslancov. A teraz zrazu vidíme tvoje osvietenie ako svätého Jána, že zrazu si zistil a vyprávaš o Višinskom a o všetkom možnom, čo je, samozrejme, nezmysel a ďalej to ani nechcem komentovať. Možno len skúsiť pochopiť tvoju motiváciu. Si teraz úspešným advokátom a advokátska práca stojí aj na tom, že za peniaze iných hájime ich záujmy.

Mám taký pocit, že si zabudol, že si bol aj filozofom a bol si človekom, ktorého sme mnohí považovali za nositeľa aj nejakých hodnôt. Dávaj si pozor do budúcnosti. A keď, aspoň urob taký menej dramatický oblúk. Daj nám pol roka času, aby sme si zvykli na to, že momentálne si prešiel procesom osvietenia. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič.

D. Čaplovič, poslanec: Pán poslanec Cuper, Janko, škoda. Dnes si ma presvedčil, že si skvelý manipulátor a demagóg. Dobre, že nepíšeš dejiny. Ďakujem. (Smiech z rokovacej sály.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Husár.

S. Husár, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, nebudem vôbec zakrývať, že tento návrh zákona, šiesty, ako hovoril pán kolega Číž, ma urazil, pretože v § 1, ktorý hovorí o tom, že sa bude odnímať majetok osobám, tento návrh pokračuje tým, že nie predovšetkým obchodníkom s drogami, obchodníkom s bielym mäsom, podvodníkom a švindlerom, ale ústavným činiteľom.

Takýto návrh zákona sa v tejto republike pravdepodobne od jej vzniku ešte doposiaľ neobjavil.

Vážení, ale vecná časť je omnoho dôležitejšia. Zistil som s pobavením, že dokonca ministerstvo financií sa stotožnilo so stanoviskom predkladateľa, že tento zákon nevyvolá žiadne nároky na štátny rozpočet. Pritom v § 5 predkladatelia navrhujú zodpovednosť, čo je úplne v poriadku. Zodpovednosť štátu v prípadoch, keď dotknutej osobe v dôsledku postupu podľa tohto zákona vznikne škoda. Vy sa domnievate, že škoda nevznikne? A že nevzniknú dokonca veľké škody? Ak súd zablokuje účty, teda ako ste ich nazvali - peňažné vklady živnostníka, ktorý nebude môcť zaplatiť odvody, ktorý nebude môcť zaplatiť dane, ktorý nebude môcť zaplatiť...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Veľmi rada by som pokračovala dlhým vymenovaním ako pán doktor Husár, ale nemôžem, pretože musím reagovať na vystúpenie.

No, s tým preukazovaním už boli určité historické skúsenosti. Napríklad pri privatizácii v zákone bola povinnosť preukázať existenciu finančných zdrojov na privatizáciu. To bola tiež určitá povinnosť preukazovacia, ale čo som aj v tlači akosi vytýkala, je časová neobmedzenosť dozadu. Čiže určitá daná povinnosť, ktorú môžem plniť jedine s minulosťou, teda určitá retroaktivita. Keby sa snáď hovorilo o určitej primeranosti, čo je voľnejšie posúdenie, ale žiadať preukázať pôvod presne finančných prostriedkov je niekedy nemožné. Predáte nejakú hodnotnú historickú alebo starožitnú vec, no, kde nájdem to starožitníctvo, kde nájdem tú knihu, kde môžem preukázať, že k takému predaju došlo. Nemala som a nevedela som, že si mám určité účty a príjmy ponechať. Áno. Čiže je to určitým spôsobom možnosť, prosím, pán kolega, cez daňové priznania je možné spraviť určitú kontrolu, ale tam musia byť dané povinnosti príslušným orgánom štátu, aby silno spolupracovali a aby som ja mala možnosť doplniť alebo vyvrátiť, ale nie vždy...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Muňko.

D. Muňko, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, prekvapujú ma niektoré veci, pretože či už berieme rok 1989 medzník, alebo rok 1992, keď vznikla samostatná Slovenská republika. Predsa všetok majetok, ktoré nadobudli, legálnym spôsobom zdanili, nevidím žiaden problém.

Ja by som vás chcel, pán Cuper aj pani poslankyňa Tóthová, upozorniť na pár vecí. Sú tu finančné skupiny, ktoré nezdanili dohromady možno 1 miliardu a dnes majú majetok za 10 miliárd, či to bola prvá vlna kupónovej privatizácie. Sú tu skupiny, ktoré dovážajú zdravotnícky materiál, techniku, doviezli zhruba za 60 miliárd, zdanili necelých 1,4 miliardy.

A vymenujem vám ďalšie veci, ktoré sú. Každý slušný človek, ktorý prišiel seriózne pri podnikaní k majetkom, nemusí mať obavy. Ale tie prírastky, ktoré sú, a tie vieme predsa dokázať zo súvahy, z výsledovky, aké boli v tých podnikateľských subjektoch, ktoré sú, tí sa skutočne nemusia báť. Budú sa báť iste tí, ktorí nadobudli majetok a ktorí nezdaňovali. O nič iné nejde. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kaliňák.

R. Kaliňák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nuž ja by som sa vyjadril k jednotlivým výčitkám v smere zákona. Pán poslanec Cuper aj pani poslankyňa Tóthová, keby ste si prečítali zákon, vedeli by ste, že nie je potrebné žiadne účty, žiadne faktúry od vášho majetku, ale váš majetok sa má rovnať vašim príjmom. To je princíp, ktorý má byť. To znamená, váš majetok má byť v súlade s vašimi daňovými priznaniami, o žiadnych bločkoch, účtoch, faktúrach tu reč nie je. Takže ak chceme kritizovať, najprv sa oboznámme s predloženou legislatívnou normou.

Vina či nevina, tu sa vôbec nedokazuje vina, pán poslanec Cuper, ale ide iba o to, či niekto je spôsobilý, alebo nie je spôsobilý preukázať svoj majetok. Všetky majetky, ktoré už majú v zahraničí, nás možno až tak netrápia, pretože tak či onak by sme ich nevedeli postihnúť, ale je problém a do očí bijúca drzosť, aby niektorí, ktorí sú nezamestnaní sedem rokov, mali na konci dediny najväčšiu vilu v obci a tvárili sa, že nikdy nezarobili ani korunu. To je vec, ktorá nám prekáža.

Tento zákon je podaný ako dôvod, keby ste si ho preštudovali, pán poslanec, to je jeden z dôvodov, že Trestný zákon nestíha v tejto oblasti, pretože má krátke ruky. Preto je tu tento zákon. To je jeho dôvod. Sami ste si odpovedali.

Čiže ďalšia vec, čo sa týka živnostníka s holou existenciou. Pochopiteľne, takýto živnostník s holou existenciou nebude mať majetok, ktorý by sa pod tento zákon vzťahoval. A časové obdobie je stanovené od roku 1990, pani poslankyňa Tóthová, to znamená, je ten zákon obmedzený a má aj presnú časovú os. A nejde o retroaktivitu, pretože ide o stav, nie o konanie, ktoré bolo spôsobené v minulosti, ale stav ku dnešnému dňu a majetkové vlastníctvo od roku 1990. Takže v žiadnom prípade ani o pravú, ani o nepravú retroaktivitu nemôže ísť. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Paška. Prosím mikrofón pre pána poslanca. Ešte chvíľočku vydržte, pán poslanec, už to asi technici riešia.

P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne. Možno toto technické riešenie bolo dlhšie ako môj príhovor. Pán kolega, povedali ste, a to napriek tomu, že som očakával trošku vyššiu explicitu vášho právneho postoja, že toto je prvé čítanie a budete trošku politicky povrchný, nuž, dovoľte mi reagovať podobným spôsobom.

Našťastie nežijeme v období Francúzskej revolúcie, sme súčasťou civilizovaného európskeho priestoru, priestoru, ktorý veľmi jasne explicitne formuluje všetky svoje citlivé témy, využíva na to inštitúty, za ktoré bojoval desiatky rokov. Pred chvíľou sme tu viedli taký drobný zápas o tom, ako bude fungovať európsky výbor, aby sme precizovali, akým spôsobom budeme zaujímať stanoviská v Európe, ktorej súčasťou sme sa stali, aj k takýmto problémom, preto ma udivuje váš spôsob formulácie a strašenia občana právnou normou, ktorá ide len k podstate veci, s ktorou sa už civilizovaná Európa vyrovnala, ako keby ste poslali občanom odkaz, že neveríte v právny systém, že neveríte vo vymožiteľnosť práva, že neveríte v občianske inštitúty kontroly, všetko to, čo dnes je Európe vlastné a dúfam, že aj Slovensku.

Preto chcem týmto spôsobom požiadať občanov, aby skutočne verili, že náš jediný záujem je vyrovnať sa tak trošku s minulosťou, ktorej sme všetci súčasťou, ale aby sme do tej budúcnosti, o ktorej tak radi hovoríme, dali to pozitívne, o čo sa snažíme občanov presvedčiť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper v reakcii na faktické poznámky.

J. Cuper, poslanec: Ja sa hlásim, ale však stále mi to nenaskakuje. Ďakujem, pán predsedajúci. Na milionárov explicitné dokazovania nebudem reagovať, lebo tí tu budú mať problém sami. Ale budem reagovať na súdruha Číža a súdruha Čaploviča.

Súdruh Číž. Na primitívny populizmus musí nasledovať inteligentná odpoveď. Jednoducho chcel som vám ukázať, na akých hlúpych myšlienkach stojí váš zákon, ktorým chcete získať popularitu v tejto spoločnosti a vraciate sa kdesi do minulosti, nie do budúcnosti. Nie je pravda, že by zákon nebol retroaktívny. Nie je pravda, že by zákon, ako to tvrdí pán či súdruh, neviem, Kaliňák, lebo teraz ste sa už spojili, alebo ste sa vrátili tam, kde ste boli predtým...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, poprosím vás, pán poslanec...

J. Cuper, poslanec: ... takže samozrejme. Pán predsedajúci, neboli ste tu...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ale, bol som tu.

J. Cuper, poslanec: ... tak sa držte toho, že nebudete do toho zasahovať. Samozrejme, že nie je pravdou, že to nie je o vine, pán Kaliňák. Práve preto, že je to zákon, ktorý je zákonom, ktorý patrí do kategórie takzvaných zákonov, ktorý rieši hraničnú oblasť medzi oblasťou trestnou a nejakou zodpovednosťou inou, ja neviem či občianskou, alebo ako ju chcete nazvať. Práve preto nie je nijakým ani exaktným, ani čistým riešením, je to proste jednoducho populizmus a mňa udivuje, že súdruh Čaplovič a súdruh Číž z vecnej roviny skĺzli do osobného urážania. Nie, nebojte sa, nebudem vás žiadať, aby ste sa mi ospravedlnili.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

R. Fico, poslanec: Chcem zareagovať na niekoľko podnetov, ale predtým jeden odkaz pánovi Cuperovi. Pán poslanec, pán poslanec, v tomto parlamente... (Poslanec Cuper hovoril z miesta.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, pán navrhovateľ. Pán poslanec, pán poslanec Fico je predkladateľom (Poslanec Cuper vykrikoval z miesta. Smiech.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec.

R. Fico, poslanec: Vážené dámy a páni, v tomto parlamente naozaj sedia páni poslanci a panie poslankyne, ktorí majú právo používať v minulosti ako argument, keď argumentujú proti niekomu, ale pán poslanec Cuper naozaj medzi týchto poslancov nepatrí, pretože to, čo robil do roku 1989, ho ani len trošku neoprávňuje na výroky podobného charakteru. Takže prosím o trošku objektívnosti pri vyjadreniach. (Reakcie z pléna a potlesk.)

Pokiaľ ide o podstatu veci. Chcem naozaj ubezpečiť poslancov, najmä som pozorne počúval stanovisko pána poslanca z klubu SMK, že sme pripravení v druhom čítaní ísť na zmeny tohto zákona, ktoré môžu vylepšiť aj proces, môžu vylepšiť aj ďalšie veci, o ktorých ste hovorili, pretože nepovažujeme návrh zákona za čosi, čo sa nedá zmeniť.

Chcel by som povedať aj to, že nepríde žiadny komisár, ktorý by mal odňať nejaký majetok, ale je to rozhodnutie súdu, civilného súdu, kde je možné preniesť dôkazné bremeno na iné osoby. Môžeme to ilustrovať aj určitými prípadmi zo zahraničia, aj rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva.

Chcem dodať aj to, že tento zákon sa zdá byť natoľko dôležitý, že dokonca sa stal súčasťou Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. O to viacej treba, aby sme o ňom vážne tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky bez nejakých pocitov alebo emócií diskutovali. Inak je zaujímavé v tomto parlamente, že keď sa hovorí o platoch poslancov a o ich majetkoch, tak je vždy najbúrlivejšia diskusia, ale keď sa diskutuje o iných veciach, tak je tu ticho a nikto nemá o veciach záujem vôbec hovoriť.

Takže ja ďakujem za tie konštruktívne pripomienky a budem sa tešiť, ak prejde zákon do druhého čítania a že ho upravíme tak, aby naozaj zodpovedal predstavám každého, kto chce tento návrh zákona podporiť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ondrejka? Nie. Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 1038).

Poprosím povereného poslanca Jána Patakyho, aby za skupinu navrhovateľov uviedol a odôvodnil návrh novely zákona o obecnom zriadení.

J. Pataky, poslanec: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Vychádzajúc z uvedeného sa v predloženom návrhu zákona navrhuje ustanoviť osobitný postup rozdelenia obce pre prípad, ak ide o obnovenie pôvodne samostatnej obce, ktorá bola v minulosti pričlenená k inej obci. Tento osobitný postup liberalizuje všeobecne zákonné podmienky na rozdelenie obce len o dve fakticky nesplniteľné podmienky, a to podmienku počtu obyvateľov novo vznikajúcich obcí a súhlas obce vyjadrený prostredníctvom výsledku hlasovania obyvateľov celej obce, pričom druhá z nich je nahradená predložením petície požadujúcej rozdelenie obce, respektíve obnovenie pôvodne samostatnej obce, ktorú podporí najmenej 75 percent obyvateľov obce s trvalým pobytom na území pôvodnej obce. Navrhovaná zákonná úprava rešpektuje a napĺňa právo na výkon územnej samosprávy vyjadrený v Ústave Slovenskej republiky, ako aj v Európskej charte miestnej samosprávy. Schválenie návrhu zákona bude mať len minimálny dopad na štátny rozpočet v súvislosti s nákladmi potrebnými na prípravu príslušného rozhodnutia vlády a následne na vykonanie príslušných zmien v katastri. Schválenie zákona a...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím, choďte si vybaviť svoje nedorozumenia mimo rokovacej sály.

J. Pataky, poslanec: Schválenie zákona a jeho následné uplatňovanie v praxi by malo byť v rekreačnej oblasti Domaša, pozitívny dopad na zamestnanosť, tvorbu pracovných síl, ako aj životné prostredie.

Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu navrhovaného zákona. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, všetko zaznamenávajú mikrofóny medzi lavicami, tak... Nech sa páči, pán poslanec Mitrík ako poverený spravodajca výboru pre verejnú správu.

K. Mitrík, poslanec: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, predseda výboru pre verejnú správu ma určil ako spravodajcu k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

V súlade s rokovacím poriadkom podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti v zmysle rokovacieho poriadku. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky potrebné informácie, preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 4. mája 2005 a gestorský výbor do 6. mája 2005.

Pán predsedajúci, skončil som.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a rozpravu vyhlasujem za skončenú.

Poprosím teraz pani poslankyňu Máriu Sabolovú, navrhovateľku, aby odôvodnila

návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1062.

Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, krátko uvediem predkladaný návrh novely zákona. Do systému sociálnych dávok patrí aj kompenzácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

Cieľom predkladanej novely je poskytnúť adresnú pomoc pri vážnom ochorení, a to je cystická fibróza, kde sa ju snažíme zadefinovať podľa súčasne platnej diagnózy. Cystická fibróza s pankreatickou insuficienciou, je to ochorenie, ktoré je doživotné, ktoré sa nedá liečiť. Ide o vážnu poruchu pankreasu a vlastne títo pacienti potrebujú zvýšenú starostlivosť, teda starostlivosť, hlavne čo sa týka výživy. Ide možno až o 50-percentné lepšie stravovacie zabezpečenie ako pre ich rovesníkov, či sú v detskom, alebo v dospelom veku.

Pri odborných výskumoch sa zistilo, že práve ak sa dodržiavajú aj tieto stravovacie návyky plus iná liečba aj enzýmami, zvýšil sa vek týchto pacientov z nejakých 5 až 10 rokov, ktorí sa dožívali, možno dnes až veku 40 rokov.

Keďže v zákone bol dodnes zadefinovaný v prílohe č. 13 tento príspevok alebo táto diagnóza obmedzená hranicou 35 gramov albumínu, znamenalo by to, že ak dieťa nie je podvyživené, to je tých 35 gramov, nemôže dostať príspevok, je to tisíc korún mesačne na zlepšenie stravovania. A keďže dochádzalo veľmi často k problémom pri posudzovaní odbornými zástupcami úradov práce a sociálnych vecí tejto jednotky, pokúsila som sa alebo predkladám tento návrh zákona po konzultácii s odborníkmi - klubom pre cystickú fibrózu, aby sme odstránili toto jednotkové posudzovanie, ktoré je subjektívne a dieťa, ktoré je dobre živené, o ktoré je dobre postarané, vykazuje tie jednotky trebárs 36, 37 gramov, už vlastne nemá nárok na poskytovanie tohto príspevku.

Keďže nejde o veľkú skupinu ľudí, ide možno o nejakých 300, možno 400 pacientov na Slovensku, je aj nárok na zvýšenie na štátny rozpočet veľmi minimálny a tých pacientov nepribúda v takom množstve, aby bolo ohrozené aj rozpočtovanie týchto prostriedkov v roku 2005, prípadne v tom výhľadovom období 2005, 2006 a 2007.

A z tohto dôvodu som si dovolila aj v dôvodovej správe uviesť, že ten nárok na štátny rozpočet je minimálny. Preto vás prosím o podporu tejto malej novely, ale myslím si, že vo významnej miere prispeje rodinám, ktoré majú takto postihnutých svojich rodinných príslušníkov a je to ochorenie, tak ako som povedala, neliečiteľné. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni Sabolovej. Teraz poprosím pani poslankyňu Sárközy, aby z poverenia výboru Národnú radu informovala o stanovisku výboru. Nech sa páči, Klárika.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predseda, ctená snemovňa, k vystúpeniu na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 52. schôdzi.

V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z. okrem náležitostí určených legislatívnymi pravidlami. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ide o krátku novelu zákona o sociálnej pomoci, ktorá má za cieľ zmeniť sociálne dôsledky zdravotného postihnutia, obmedzené skupiny občanov, ktorí sú odkázaní na sociálnu pomoc už aj v súčasnosti.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Pán predseda, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa neprihlásil nikto, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Poprosím teraz pani poslankyňu Bollovú, aby z poverenia skupiny poslancov predniesla

návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Bollovej a Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 1039.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.