B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán podpredseda vlády, nech páči, môžete sa vyjadriť v rozprave a potom spravodajca.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Veľmi stručne zareagujem na pána poslanca Ondriaša, ktorého príspevok som si vypočul s veľkým záujmom a aj som počítal, pán poslanec, vy ste asi dlho počítali, keď ste dospeli k tým záverom, že vám vlastne vyšlo, že nebyť pádu komunizmu a nebyť novembra 1989, mohli sme mať o 100 jadrových elektrární viac. Gratulujem vám k vášmu úsudku.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

A. Přidal, poslanec: Ja by som chcel tiež povedať, že mohli by sme hovoriť aj o zázrakoch znárodňovania, nielen o zázrakoch privatizácie a keby tu nebolo tých 40 rokov komunizmu, určite by to tu dnes vyzeralo inak, ale, pán poslanec, presvedčili ste ma, že naozaj viete deliť, násobiť, sčítať a odčítať. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom je

doplnenie zoznamu podnikov a zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie, číslo materiálu je 1043.

Znovu prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Predloženie tohto materiálu na rokovanie Národnej rady vyplýva z § 41 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb., podľa ktorého zoznamy podnikov a zoznamy majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb, ktoré budú zahrnuté do privatizácie, predkladá vláda na rokovanie Národnej rady.

Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 876 zo 14. septembra 2004 schválila zaradenie do privatizácie podnikov Technický a skúšobný ústav Piešťany, š. p., Vojenský opravárenský podnik Moldava nad Bodvou, š. p., a tiež časti Železníc Slovenskej republiky - Školiace stredisko ŽSR Rudňany. Ďalej uznesením č. 974 z 13. 10. 2004 schválila zaradenie do privatizácie 100 % majetkovej účasti štátu na podnikaní spoločnosti Centrálny depozitár cenných papierov SR, a. s.

Zaradenie subjektov podľa uznesenia vlády č. 876 z roku 2004 do privatizácie je výsledok, ktorý vyplynul z oslovenia všetkých rezortov a ďalších štátnych orgánov zo strany ministerstva hospodárstva, aby prehodnotili a navrhli na zaradenie do privatizácie ďalšie štátne podniky a organizácie, ktoré sú v ich pôsobnosti a sú ešte do tohto procesu vhodné. Okrem ministerstva obrany, Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo a ministerstva dopravy žiadny rezort ďalšie návrhy nepredložil.

Uznesením č. 974 z roku 2004 vláda schválila postup ďalšieho naloženia so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu spoločnosti Centrálny depozitár cenných papierov SR, a. s., ako nepeňažný vklad do základného imania Burzy cenných papierov Bratislava, a. s., a následne akcie Burzy cenných papierov Bratislava ponúknuť na predaj účastníkom kapitálového trhu, pričom na odkúpení by sa mali podieľať najmä banky, ktoré ako nepriami vlastníci Centrálneho depozitára budú môcť ovplyvňovať jeho riadenie, ako aj rozsah a kvalitu jeho služieb.

Zmena priameho vlastníka Centrálneho depozitára cenných papierov, ako aj nepriamych vlastníkov v prospech užívateľov jeho služieb sleduje zámer prenechať im rozhodovanie o ďalšom smerovaní stratégie a produktov jej politiky tejto špecializovanej inštitúcie, vytvorenie podmienok na budúci rozvoj inštitucionálnej základne slovenského kapitalového trhu a jeho štandardizáciu, zníženie nákladov na obchodovanie, zefektívnenie činnosti samotného systému Burza - Centrálny depozitár, postupné zvyšovanie obratov na kapitálovom trhu a jeho efektívne fungovanie.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prosím povereného člena výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslanca Róberta Nemcsicsa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch. Nech sa páči, pán poslanec.

R. Nemcsics, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1051 z 21. februára 2005 pridelil doplnenie zoznamu podnikov a zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie (tlač 1043) Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie do 11. marca 2005 s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o predmetnom materiáli rokoval na svojej schôdzi dňa 9. marca za účasti štátnej tajomníčky ministerstva hospodárstva a uznesením č. 522 odporučil Národnej rade doplnenie zoznamu podnikov a zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie zobrať na vedomie. Správu výboru o výsledku prerokovania doplnenia zoznamu podnikov a zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie výbor uznesením č. 533 z 10. marca 2005 schválil. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporúča Národnej rade Slovenskej republiky doplnenie predmetného zoznamu vziať na vedomie a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe správy.

Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Burian. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie bude veľmi krátke, v podstate nechcem sa vyjadrovať k privatizácii alebo k navrhovaným podnikom do privatizácie, skôr sa chcem iba sústrediť na rozhodnutie vlády, ktorým uložila spojenie Centrálneho depozitára cenných papierov Slovenskej republiky a Burzy cenných papierov, a. s., Bratislava. V podstate mám také tri pripomienky.

Prvá pripomienka je to, ak sa spoja tieto dve Burza cenných papierov a Centrálny depozitár, troška pochybujem o tom, že by sa mali výrazne znížiť náklady vzhľadom na to, že tieto dve inštitúcie, ktoré určitým spôsobom mohli byť konkurenčne schopné, pardon, konkurovať v určitých úkonoch, tak v podstate sa spoja a tým je otázka, že tu bude iba jeden, ktorý bude určovať cenu týchto služieb.

A druhou poznámkou je to, že Centrálny depozitár a problémy, ktoré boli hlavne po zavedení nového systému, kde niektoré inštitúcie týždeň odmietli obchodovať, dochádzalo až k tomu, že pri anonymných obchodoch sa v podstate na konci obchodného dňa videl ten, ktorý vysporiadaval obchod s tým kvázi anonymným kupcom alebo anonymným predajcom.

A mám tretiu poznámku. Ak vlastníkmi Burzy cenných papierov sú vo väčšine banky, nie vo väčšine, ale sú banky, pýtam sa, aký budú mať vážny záujem na tom, po spojení týchto dvoch inštitúcií rozvíjali slovenský kapitálový trh, keď v podstate klientmi bánk sú inštitúcie, ktoré sú na kapitálovom trhu. A ak by výrazne rozvíjali kapitálový trh alebo by si tieto subjekty zabezpečovali financovanie cez emisie alebo určité ďalšie náležitosti ako dlhopisové náležitosti firmy, tak si myslím, že by tým prišli o efekt banky, ktoré majú klientov, ktoré financujú priamym úverovým financovaním.

Čiže ja dnes netvrdím, že je to absolútne chybný krok, len dávam do pozornosti a pýtam sa, či v tých úvahách o ďalšom smerovaní Burzy cenných papierov po spojení s Centrálnym depozitárom, či táto úvaha o tom, aké bude vôbec to zloženie, lebo v závere pán minister hovoril o tom, že budú tam bankové inštitúcie, ktoré organizujú tento trh, ktoré vlastne budú zabezpečovať rozvoj kapitalového trhu, tak preto sa pýtam, či sa rozmýšľalo alebo či je úvaha o tom, aby v podstate do tohto vstúpili aj iné subjekty, ktoré budú mať eminentný záujem na rozvoji kapitalového trhu, ako si myslím, že dnes banky až taký výrazný záujem nebudú mať, aj čo sa týka filozofie podnikania v druhom kapitalizačnom pilieri cez bankové poistné domy atď.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť k rozprave? Áno. Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Veľmi stručne. Je pravdou, že pri nábehu Centrálneho depozitára vznikli niektoré technické problémy, ale je pravdou, že jeden z problémov bol aj ten, že jednoducho z hľadiska vzťahov a záujmov na jednej strane Burzy a na druhej strane Centrálneho depozitára, pričom Centrálny depozitár bol vlastnený štátom a Burza prevažne bankami a Fondom národného majetku, vznikol práve tento spor a rozpor. My sme pôvodne predpokladali, že Centrálny depozitár budú vlastniť tiež banky a že doň vstúpia. Tieto neprejavili záujem a z hľadiska rozvoja kapitálového trhu podľa môjho názoru, pán poslanec, je to presne naopak. Práve ten neduživý, nerozvinutý kapitálový trh a zároveň dve inštitúcie poskytujúce vlastne tie isté služby, fungujúce na tom istom trhu sú anomáliou.

Takže v tomto panuje úplná zhoda aj po rokovaniach s bankami, s Asociáciou bánk, ktoré sú vlastníkmi alebo predovšetkým vlastníkmi Burzy, že k tomu zjednoteniu by malo dôjsť a že práve existencia dvoch paralelných inštitúcií je dnes jednou z prekážok, aj keď možno nie najdôležitejšou, rozvoja kapitálového trhu.

Vlastníctvo bánk v zlúčenom subjekte alebo v Burze podľa môjho názoru nie je žiadnou prekážkou. Väčšinu európskych búrz vlastnia banky a to im vôbec nebráni rozvíjať sa, čo však neznamená, že by tam nemohli vstupovať vlastnícky aj iné subjekty. Ale tá základná prekážka rozvoja kapitálového trhu je práve vo veľkosti nášho trhu, teda skôr v malosti, v malom rozmere. Aj preto idú tie úvahy dnes skôr smerom vytvárania regionálnych búrz a prepájania jednotlivých regionálnych búrz. A už sa vedú isté rozhovory a iniciatívy, čo sa týka rakúskej, maďarskej, poľskej, českej a slovenskej burzy aj z hľadiska prepojenia, aj vlastníckeho, ale potom aj toho inštitucionálneho a technologického. Ale práve nevyhnutným predpokladom toho, aby sme sa mohli zapojiť do týchto regionálnych inštitúcií, je najskôr zjednotiť tieto dve inštitúcie, ktoré tu pôsobia paralelne.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať

správou o vzniku a podstate sporu medzi Slovenskou republikou a Československou obchodnou bankou, a. s., a o rozhodnutí rozhodcovského tribunálu Medzinárodného strediska pre riešenie sporov z investícií (ICSID) vo Washingtone (tlač 1042).

Správu uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Ivan Mikloš. Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám správu o vzniku a podstate sporu medzi Slovenskou republikou a ČSOB Praha a o rozhodnutí rozhodcovského tribunálu ICSID na rokovanie Národnej rady.

Správa obsahuje základné informácie o konsolidácii ČSOB a kópie niektorých dokumentov, ktoré charakterizujú a objasňujú príčinu vzniku sporu. Proces konsolidácie ČSOB bol rozhodujúci pre vznik Slovenskej inkasnej a následných krokov Slovenskej inkasnej a Ministerstva financií Slovenskej republiky od roku 1993 až do roku 1997, keď dňa 18. apríla, mimochodom, skoro presne dnes je výročie, 18. apríla, pardon, dnes je marec, 18. apríla 1997 došlo k podaniu návrhu ČSOB na riešenie tohto sporu arbitrážnym konaním pred ICSID-om vo Washingtone.

Správa neobsahuje všetky dokumenty, ale len tie rozhodujúce, ktoré mali vplyv na to, prečo došlo k vzniku sporu, a ktoré mali rozhodujúci podiel na arbitrážnom rozhodnutí a pri jeho zdôvodnení ICSID-om. Predkladaná správa je doplnená podľa požiadavky Národnej rady o predaj akcií ČSOB a použitie štátnych finančných aktív o náklady na právne zastúpenie Slovenskej republiky a o variantné spôsoby ďalšieho postupu a možné spôsoby úhrady záväzku Slovenskej republiky.

Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 100 z 9. 2. 2005 odsúhlasila Dohodu o urovnaní medzi Slovenskou republikou a ČSOB Praha. Súhlasila s použitím štátnych finančných aktív v sume 16 mld. korún na úhradu časti záväzku voči ČSOB Praha v zmysle dohody o urovnaní a poverila ministra financií podpísať Dohodu o urovnaní medzi Slovenskou republikou a ČSOB Praha a vykonať úhradu 16 mld. korún najneskôr do 11. februára 2005.

Uzavretím dohody sa zrušujú všetky záväzky Slovenskej republiky kryť straty Slovenskej inkasnej a záväzky Slovenskej republiky, ktoré vznikli v súvislosti s Konsolidačnou zmluvou alebo z akejkoľvek inej zmluvy, ktorej zmluvnými stranami sú ČSOB a Slovenská inkasná, ďalej sa zrušuje záväzok zaplatenia 5 % úrokov z dlžnej sumy od 29. 1. 2005 vrátane, ktoré vznikli v súvislosti s rozhodnutím ICSID-u alebo vyplývajú z tohto rozhodnutia.

Uzavretím dohody vznikol Slovenskej republike záväzok zaplatiť ČSOB 16 mld. korún do 11. 2. a sumu 8 878 704 475 korún plus 10 mil. dolárov zaplatiť najbližší pracovný deň po 1. 1. 2006. Zo sumy 878 704 475 korún zaplatí Slovenská republika ČSOB Praha úrok rovnajúci sa 1 % ročne.

Uzavretá dohoda je optimálne riešenie, pretože ňou Slovenská republika dosiahla lepšie podmienky, ako by dosiahla pri uhradení záväzku podľa rozhodnutia tribunálu ICSID-u. Slovenská republika uzavretím dohody nebude platiť ČSOB Praha úrok od 29. 12. do 11. 2. tohto roka, čo predstavuje zhruba 51 mil. korún, a úroky od 11. 2. až do splatenia budú iba 1 % namiesto 5 % podľa rozhodnutia ICSID-u, čo predstavuje úsporu 314 mil. korún.

Pokiaľ by Slovenská republika požiadala ICSID o opravu chýb v rozhodnutí, tento proces by mohol trvať niekoľko mesiacov, a keďže by o tom rozhodoval ten istý tribunál, ktorý vydal pôvodné rozhodnutie, je veľmi pravdepodobné, že tribunál by svoje rozhodnutie nezmenil a úroky, ktoré Slovenská republika by musela platiť, by naďalej rástli. Takisto možnosť podať odvolanie voči rozhodnutiu ICSID vzhľadom na to, že Slovenská republika prostredníctvom bývalých ministrov financií Tótha a Filkusa uznala svoj záväzok voči ČSOB Praha, by nemala nádej na úspech a len by predlžovala čas a tým zvýšila sumu zaplatenia o úroky, súdne trovy a ďalšie náklady na právne zastupovanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa vláda Slovenskej republiky rozhodla uzavrieť s ČSOB Praha dohodu o urovnaní.

Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu Jozefa Mikuša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch. Nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou dvoch výborov Národnej rady, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktoré prerokovali uvedenú správu na svojich zasadnutiach.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu navrhol uznesenie č. 561 zo dňa 10. marca, ktoré je súčasťou spoločnej správy. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu predloženú správu prerokoval a svojím uznesením odporúča Národnej rade vziať správu na vedomie.

Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Jediná písomná prihláška je od pána poslanca Ondriaša, takže najprv písomné prihlášky vybavíme, nech sa páči, až potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne.

K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, pán minister, vy ste spomenuli sto atómových elektrární, áno, možno ich bolo len 98, ale ja som vám nemal možnosť odpovedať a myslím si, že vás zaujíma moja odpoveď. Je to tak, že za tých 15 rokov komunisti postavili jednu atómovú elektráreň, 38 nemocníc, 200 vodných diel a tak ďalej atď. Keby všetky peniaze išli na atómové elektrárne, tak je ich 98. Okrem toho by som bol rád, keby ste predložili správu o slovenských krčmách, mám to prepočítané aj na krčmy.

Takže prejdem k správe vlády Slovenskej republiky o konsolidácii ČSOB a k sporu ČSOB proti Slovenskej republike.

Predložená správa vlády je nedostatočná, zavádzajúca a zdá sa mi, že schizofrenická. Správa vlády len chronologicky popisuje udalosti, ku ktorým došlo. V správe chýbajú právne a ekonomické analýzy podstaty veci a ich objektívne vyhodnotenie. Správa vlády politickým spôsobom zdôrazňuje, že konsolidácia ČSOB začala za Mečiarovej vlády, vyzdvihuje, že za Dzurindovej vlády sa podarilo znížiť nárok z okolo 48 mld. korún na 25 mld. korún, ale zamlčuje, že úroky z omeškania za obdobie od decembra 1993 predstavujú sumu 4,5 mld. korún a za obdobie do novembra 2004 predstavujú sumu 12 mld. korún.

Správa kritizuje formu konsolidácie ČSOB, ale vyzdvihuje zisk vo výške okolo 17 mld. korún, to je suma z predaných akcií ČSOB. Správa sa nevyjadruje k zodpovednosti osôb vrátane členov vlády, ktorí škodu svojím konaním mohli spôsobiť. Tieto právnické osoby a fyzické osoby správa konkrétne neuvádza.

Správa nevyhodnocuje vedomé prieťahy sporu, následkom ktorého škoda vznikla, ani to, kto mal alebo mohol mať z toho zisk. Vo verejnosti sa objavila informácia aj o tom, že vymáhané pohľadávky už dávno pred rozhodnutím tribunálu ICSID boli cez japonskú banku Nomura predané súkromnému subjektu za nízku cenu. Z nálezu tribunálu vieme, že Slovenská republika sa v Konsolidačnej zmluve a v Zmluve o vzájomnej ochrane investícií, ktorú uzavrela s ČSOB, zaviazala, že sa podriadi súdnej právomoci tribunálu. A paradoxne v čase riešenia sporu túto súdnu príslušnosť zodpovední zástupcovia Slovenskej republiky odmietali a podali proti nej námietky. Slovenská republika sa v Konsolidačnej zmluve a zmluve o úvere zaviazala, že právne vzťahy vyplývajúce z týchto zmlúv budú posudzované a bude sa o nich rozhodovať podľa právneho poriadku Českej republiky a potom to paradoxne zodpovední zástupcovia odmietali akceptovať.

Slovenská republika viackrát uznala, že Konsolidačná zmluva bola podpísaná ako právne záväzný nástroj a nie ako obyčajný politický prísľub a potom paradoxne zodpovední zástupcovia tvrdili, že nejde o principiálne záväznú zmluvu, ale len rámcovú zmluvu, ktorá zakotvuje len základné črty konsolidácie ČSOB.

Slovenská republika sa zaviazala, že právne vzťahy vo veci ČSOB majú obchodnoprávny charakter a potom paradoxne v priebehu sporu zodpovední zástupcovia tvrdili, že majú občianskoprávny charakter.

Neviem, ako hodnotí vláda tieto základné právne pochybenia zodpovedných zástupcov či renomovaných advokátov. Sú to vedome zámerné prieťahy v konaní alebo až hrozivá neodbornosť? Nie je to vedomý tunel finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky do súkromných rúk? Aké skutkové podstaty a poprípade ktorých trestných činov páchatelia možno naplnili pri riešení konsolidácie ČSOB a pri riešení sporu medzi ČSOB a SR? Čo doteraz urobila vláda a čo v budúcnosti urobí aj v trestnoprávnej oblasti? Ako sa riešili a ako sa vyriešili ťažko vymáhateľné pohľadávky, ktoré mala Slovenská republika voči dlžníkom pred konsolidáciou ČSOB?

Ako vidíme, po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ČSOB nezanikla. Jej problematické pasíva a aktíva, ktoré súviseli so štátom Česká a Slovenská Federatívna Republika a boli vykázané v účtovných knihách ČSOB, sa nepreviedli spoločne so štátnymi devízovými zdrojmi z ČSOB na Českú republiku a Slovenskú republiku v pomere 2 : 1. Ale ČSOB sa zachovala. Jej konsolidácia sa riešila formou privatizácie. Slovenskej republike sa týmto konaním ťažko vymáhateľné aktíva zmenili na vymáhateľné pohľadávky. Správa neanalyzuje a ani neodôvodňuje túto formu konsolidácie ČSOB, ani jej dosah na Slovenskú republiku, nehodnotí zodpovednosť právnických ani fyzických osôb, ktoré sa tohto procesu a súdneho procesu zúčastnili.

Som presvedčený a verím, že väčšina z vás správu vlády nemôže prijať, preto predkladám návrh uznesenia, o ktorom žiadam hlasovať. Návrh uznesenia: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky vypracovať a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu, v ktorej odôvodní a zaujme stanovisko k nasledovným otázkam:

a) Prečo po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Československá obchodná banka nezanikla a prečo problematické aktíva a pasíva, ktoré súviseli so štátom Česká a Slovenská Federatívna Republika a boli vykázané v účtovných knihách ČSOB, sa nepreviedli spoločne so štátnymi devízovými zdrojmi z ČSOB na Českú republiku a Slovenskú republiku v pomere 2 : 1?

b) Prečo vláda Slovenskej republiky a Národná banka Slovenskej republiky zachovala Československú obchodnú banku a riešila jej konsolidáciu formou privatizácie, keď z návrhu jej reštrukturalizácie vyplynulo, že pre Slovenskú republiku vzniknú rozpočtové náklady v rozsahu istina - úroky 14, 4 mld. Sk, ktoré sa budú musieť hradiť zo štátneho rozpočtu?

c) Prečo Konsolidačnú zmluvu na konsolidáciu ČSOB, ktorej návrh pripravila pracovná skupina za Slovenskú republiku, uzavrelo Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ale ju neschvaľovala vláda Slovenskej republiky, ktorá sa potom na jej napĺňaní zúčastňovala?

d) Prečo bola právne a ekonomicky vypracovaná konštrukcia riešenia konsolidácie ČSOB tak, aby oddlženie nevymožiteľných pohľadávok ČSOB v rozsahu podielu Slovenskej republiky uhradili daňoví poplatníci prostredníctvom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a aby vznikla škoda Slovenskej republike, ktorú tiež uhradia, aby vzniklú škodu uhradili tiež daňoví poplatníci Slovenskej republiky?

e) Prečo vláda Slovenskej republiky a Národná banka Slovenskej republiky riešila konsolidáciu ČSOB zvýšením jej základného imania a prečo uzatvorila s ňou zmluvu o úvere, ktorý poskytne slovenskej inkasnej jednotke úver až do výšky postúpených pohľadávok?

f) Prečo vláda Slovenskej republiky nezabezpečila úver na úhradu postúpených pohľadávok ČSOB cez tretí subjekt, prečo to riešila komplikovanými právnymi vzťahmi cez ČSOB?

g) Prečo vznikli postupné pohľadávky ČSOB voči Slovenskej republike, kto to zavinil a akú nesie za to zodpovednosť?

h) Prečo nie je možné hodnotiť formu a spôsob uskutočnenej konsolidácie ČSOB ako vedomé vytvorenie právno-ekonomickej konštrukcie, ktorá umožnila preliatie niekoľkomiliardovej sumy zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky do súkromnej ČSOB, aby potom možným neznámym páchateľom v rôznej forme mohol vzniknúť zisk?

i) Prečo vláda Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky založili Slovenskú inkasnú spoločnosť, s. r. o., Bratislava a potom nezabezpečili, aby bola solventná plniť svoje záväzky voči ČSOB, a pripustili jej zánik?

j) Prečo vláda Slovenskej republiky a Národná banka Slovenskej republiky úver vo výške 6,5 mld. Sk, ktorý si zobrala na splatenie postúpených pohľadávok, neuhradila ČSOB, ale robila prieťahy s jeho úhradou?

k) Prečo vláda Slovenskej republiky v Konsolidačnej zmluve v súlade s medzinárodným právom akceptovala súdnu príslušnosť ICSID, čím skôr sa dostal do pôsobnosti centra ICSID a pod právomoc tribunálu a potom vniesla proti súdnej príslušnosti námietky?

l) Prečo vláda Slovenskej republiky súhlasila, aby právne vzťahy vyplývajúce z Konsolidačnej zmluvy ČSOB a jej čiastkových zmlúv sa posudzovali podľa právneho poriadku Českej republiky a nie podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a po vzniku arbitrážneho sporu s ČSOB to odmietala?

m) Prečo Slovenská republika a jej právni zástupcovia namietali, že Konsolidačná zmluva je rámcovou zmluvou a ďalšie zmluvy sú bez záväzného plnenia a bez konkrétnej právnej záväznosti? Prečo Slovenská republika a jej právni zástupcovia ich hodnotili ako zmluvy podľa verejného práva a nie súkromného práva Českej republiky a prečo sa snažili, aby právne vzťahy z nich vyplývajúce boli posudzované podľa Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka, a prečo Slovenská republika a jej právni zástupcovia odlišne hodnotili charakter pohľadávok ČSOB ako arbitrážny navrhovateľ ČSOB?

n) Ako, komu, v akej sume, kedy a za aké úkony bola vyplatená odmena za poskytovanie právnych služieb a právne zastupovanie Slovenskej republiky a v akom rozsahu bude vláda vymáhať jej možné vrátenie?

o) Ako hodnotí vláda Slovenskej republiky svoju činnosť od roku 1993 vo veci konsolidácie ČSOB vrátane sporu pred Medzinárodným centrom pre riešenie investičných sporov?

p) Ako hodnotí vláda Slovenskej republiky činnosť zodpovedných členov vlády a možný rozsah zavinenia pri riešení konsolidácie ČSOB a pri zabezpečovaní arbitrážneho sporu a aké kroky voči nim vykoná?

r) Ako hodnotí vláda Slovenskej republiky činnosť advokátskych kancelárií a jednotlivo ich advokátov, pripadne ďalších splnomocnených zástupcov zainteresovaných na neúspešnom spore s ČSOB a aké možné kroky voči nim vykoná?

s) Ako vláda Slovenskej republiky hodnotí riešenie existencie a konsolidácie ČSOB a riešenie súdneho sporu, či ako hrubú neodbornosť a nezodpovednosť dotknutých osôb, alebo ako vedomý vznik kauzy a vedomé prieťahy pri jej riešení?

t) Ako bude vláda Slovenskej republiky vymáhať škodu od právnických osôb a fyzických osôb, ak sa zistí, že ju spôsobili?

u) Ako bude riešiť vláda Slovenskej republiky trestnoprávnu zodpovednosť voči fyzickým osobám, keď sa zistí, že spôsobili škodu Slovenskej republike návrhom realizácie zvolenej konsolidácie ČSOB a vedením arbitrážneho sporu s ČSOB?

v) Kúpil niekto alebo inak nadobudol pohľadávku ČSOB, ktorá jej bola priznaná v spore so Slovenskou republikou Medzinárodným centrom pre riešenie investičných sporov? Ak áno, kedy a za akých právnych a ekonomických podmienok?"

Končím text uznesenia aj kvôli tomu, že sa minula celá abeceda. Verím, že poslanci Národnej rady chcú poznať pravdu, že sú na strane občana a podporia môj návrh uznesenia. Nemyslím si, že by poslanci Národnej rady Slovenskej republiky mali chrániť prípadných slovenských podvodníkov.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pán poslanec Maxon, predseda výboru pre pôdohospodárstvo, nech sa páči, ako prvý môžete vystúpiť v rozprave k tomuto bodu.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, moje vystúpenie sčasti budem venovať, pretože mi to rokovací poriadok umožňuje, aj na reakciu na môjho predchádzajúceho predrečníka pána poslanca Ondriaša.

Dovoľte mi však začať inou oblasťou a to je problém, a nechcem teda ísť do konfrontácie, ale to je problém, pán podpredseda vlády a minister financií, ak ho máme komplexne riešiť, tak - ktorý by tu mal odznieť a trošku ma mrzí, že sa nikdy nehovorí o tom, prečo bolo nevyhnutné podstúpiť reštrukturalizáciu Československej obchodnej banky a vtedy, podotýkam, bez ohľadu na to, aké finančné náklady na túto reštrukturalizáciu budú, Československá obchodná banka bola jedinou bankou v tom čase, ktorá mala platobný styk so zahraničím. Pri delení Česko-slovenskej republiky, pokiaľ by sme si dovolili ten luxus, že by sme to neboli riešili alebo nezačali to riešiť takým spôsobom, ako sme začali, tak platobný styk so zahraničím v Slovenskej republike by skolaboval. A ja, samozrejme, nejdem a ani to nie je možné vyčísľovať tie ekonomické dosahy, ktoré by to mohlo mať, ale som presvedčený, že v konečnom dôsledku by to možno v každom prípade prevýšilo tie náklady, ktoré Slovenská republika v súvislosti so sporom na základe rozhodnutia vo Washingtone uskutočnila.

Takže tým chcem povedať, že ak predstaviteľom rezortov, ak predstaviteľom, ktorí v tom čase o tom rozhodovali, vytýkame, že niektoré veci mali byť dôslednejšie, presnejšie a tak, tak súčasne im treba povedať, a to sa týka, ak konkrétne budem menovať, pána ministra Tótha, že to bolo jediné riešenie a toto riešenie v tom čase zachránilo niekoľko miliárd slovenských korún a zachránilo predovšetkým platobný styk podnikateľského sektora so zahraničím. A myslím si, že to bola absolútna priorita k 1. januáru 1993.

Takže to som považoval za mimoriadne potrebné povedať na pléne Národnej rady, že to nebola žiadna ambícia reštrukturalizovať banku, ktorá z hľadiska významu nič neznamená, a vkladať do toho peniaze daňových poplatníkov, bola to absolútne nevyhnutná vec z hľadiska zachovania platobného styku so zahraničím v roku 1992, resp. 1993.

Ak by som mal čiastočne zareagovať, samozrejme, tá reakcia bude veľmi všeobecná, lebo pán poslanec Ondriaš sa opäť veľmi zodpovedne pripravil na svoje vystúpenie a predpokladám, že uznesenie nad t), u) atď. sme tu ešte ani na pôde Národnej rady Slovenskej republiky nemali. Prosím, pán poslanec Ondriaš, neberte to ako nezdvorilosť a nejakú snahu, aby sme boli v permanentnom spore. Ale ak som hovoril, aké boli dôvody na konsolidáciu, tak mi dovoľte, aby som povedal aj príčiny. A tie príčiny sú Technopol - socialisticky riadený, Slovart - socialisticky riadený, Poľnopo, š. p. - socialisticky riadený. Vážený pán poslanec, to boli podniky zahraničného obchodu, ktoré rozhodujúcou mierou prispeli, že tam tie klasifikované aktíva boli. To je ten náš permanentný spor, ktorý naozaj nemá asi kto rozhodnúť, lebo nie je veľmi z vašej strany ochota počúvať. My sme sa nerozhodli míňať peniaze daňových poplatníkov, my sme boli nútení riešiť dôsledky riadenia tých podnikov a tie klasifikované aktíva tam boli a ich pôvod je pred rokom 1998. Na to sú relevantné dôkazy a boli súčasťou tej dokumentácie, keď sa k realizačným zmluvám na reštrukturalizáciu pristupovalo.

Dovoľte mi však skonštatovať ešte jednu pre mňa veľmi dôležitú vec a to je otázka záruky Českej republiky poskytnutá Československou obchodnou bankou. Ja som preskočil skoro 8 rokov. Tá zmluva je tu v dokumente uvedená, bola podpísaná 25. júna 1988 s Českou republikou, 1998, pardon, ďakujem, a je to zmluva o riešení určitých otázok súvisiacich so stabilizáciou súvahy Československej obchodnej banky. Myslím si, že aj tu bol istý priestor na diskusiu, pretože do zmluvného vzťahu pristúpil subjekt mimozmluvnej dohody so slovenskou stranou, a myslím si, že táto zmluva s Českou republikou potom v tom konečnom dôsledku zohrala pomerne dôležitú úlohu. Táto zmluva sa ľudovo nazýva alebo, pardon, slangovo nazýva stabilizačná zmluva a ona zásadným spôsobom menila a dopĺňala predchádzajúcu zmluvu medzi vtedy Slovenskou republikou, Českou republikou voči Slovenskej inkasnej Slovenskej republiky, neviem presne z ktorého roku. Ale ešte raz upozorňujem, táto zmluva zásadným spôsobom menila tie podmienky stabilizácie a menila ich bez účasti Slovenskej republiky. Ešte raz teda upozorňujem, udialo sa to v roku 1990 - 1998.

Opäť nebudem teda rozoberať potom celý ten procesný postup, ale ak som hovoril príčiny, prečo k tej stabilizácii a reštrukturalizácii muselo dôjsť a že ten pôvod je naozaj ešte pred rokom 1998 práve u tých PZO-čiek, ktoré boli riadené tak, ako boli riadené, tak súčasne však musím konštatovať, že na základe tých krokov, ktoré sa uskutočnili v roku 1992 až 1993, v Slovenskej republike sa vytvoril priestor, aby mohla príslušný podiel, ktorý vlastnila v Československej obchodnej banke, privatizovať. A výnos z tej privatizácie bol 17 mld. Sk. Ešte raz podotýkam, ak by sa v roku 1992 až 1993 nespravili tie kroky, ktoré sa spravili, aj keď môžem pripustiť, že sa možno viac malo prihliadať na možné budúce riziká, ale tie súviseli s porfóliom, ktoré v tej reštrukturalizácii bolo, tak Slovenská republika by nikdy nemohla získať 17 mld. Sk z privatizácie podielu Československej obchodnej banky.

Veľmi nerád narábam s nejakými hypotetickými číslami, ale, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak by sme boli schopní vyčísliť škody, ktoré by Slovenská republika utrpela, ak by Československá obchodná banka skrachovala, a to som zabudol povedať, podľa vtedy platných právnych predpisov, pokiaľ by sa k reštrukturalizácii nepristúpilo, tak Československá obchodná banka podľa vtedy platných zákonov by nevyhnutne musela ísť do konkurzu. Ak by sme hypoteticky dokázali vyčísliť škody, ktoré by sa tým spôsobili, ak si k tomu pripočítame 17-miliardový výnos z privatizácie Československej obchodnej banky, tak by sme potom mohli naozaj hypoteticky uvažovať o tom, koľko z toho musia daňoví poplatníci Slovenskej republiky zaplatiť, alebo celkom hypoteticky by sme mohli uvažovať, koľko sme daňovým poplatníkom Slovenskej republiky zachránili aj napriek tým dôsledkom, ktoré súvisia s tým sporom vo Washingtone.

Ale, dámy a páni, aby som nerozprával len hypoteticky, dotknem sa ešte jedného vecného problému. Uvedomujem si, že dnes už tým nič nevyriešime a záležitosť, o ktorej hovoríme, má také finančné parametre, aké sme hovorili. Ale nie celkom jasne a zrozumiteľne sa hovorí, že predmetom sporu nie je reštrukturalizácia, predmetom sporu nie je reštrukturalizačná zmluva a nakoniec predmetom sporu ani nie je to pristúpenie Českej republiky vo vzťahu k Československej obchodnej banke aj vo vzťahu k subjektu pôsobiacemu na Slovensku, to znamená Slovenskej inkasnej, ale podľa môjho názoru základným meritom toho sporu je úverová zmluva o refinancovaní postúpených pohľadávok. A tam som teda presvedčený, že je to vnútorné presvedčenie, ja nie som predstaviteľom arbitrážneho súdu, to nie je celkom presný názov, vo Washingtone, takže nemôžem rozhodovať, ale som presvedčený, že v tejto veci Washington rozhodne nebol príslušný. A nebol príslušný preto, že v úverovej zmluve sa hovorí: "Úverový vzťah vzniknutý z tejto zmluvy sa riadi platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ak z tejto zmluvy nevyplýva inak." No a z tejto zmluvy nevyplynulo inak a predmetom sporu bola predovšetkým úverová zmluva o refinancovaní postúpených pohľadávok, lebo táto úverová zmluva sa stala zdrojom sporu a Slovenská republika túto úverovú zmluvu v konečnom dôsledku potom neplnila tak, ako plniť mala.

Ale, dámy a páni, naozaj by som vedel povedať ešte aj podrobnosti, ktoré robilo ministerstvo financií v roku 1998, čo sa týka tohto sporu, ale v podstate som chcel povedať niečo iné. Chcel som zdôrazniť to, že reštrukturalizácia tejto banky bola nevyhnutná. Ak by sa to nebolo stalo, tak by Slovenská republika utrpela nevyčísliteľné škody. A súčasne som chcel zdôrazniť, že ak by sa tie kroky neboli uskutočnili, tak z privatizácie podielu Československej obchodnej banky by sme nemohli získať 17 mld. Sk, tak ako sme získali.

Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca ako jediný s faktickou pán poslanec Ondriaš. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Maxon, vo svojom vystúpení som sa v uznesení pýtal otázky, prečo toto a toto, ako a tak ďalej. Ja som netvrdil nič a tie otázky som dával preto, lebo som to nevedel a zrejme asi nemám o tom toľko znalosti, čo máte vy. Ja by som odpovedal dopredu aj pánu ministrovi Miklošovi, lebo predpokladám, že na konci zhodnotí aj moje vystúpenie, a hovorím ešte raz, vo svojom uznesení sa pýtam otázky prečo, ako a načo. A uznesenie dávam preto, aby som dostal odpoveď v písomnej forme. Mne nestačí, keď mi to tu niekto bude 10 minút vysvetľovať, lebo nie je to to, ako keď to dostanem písomne. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon, nech sa páči, môžete reagovať.

M. Maxon, poslanec: Pán poslanec, nechcem polemizovať, ale ja som to pochopil ako otázku a na jednu z tých otázok som sa vám pokúsil odpovedať a odpovedal som v tom zmysle, že tento problém by nebol na svete, keby Československá obchodná banka vo svojom portfóliu nemala klasifikované aktíva podnikov zahraničného obchodu na základe tých ekonomických výsledkov, ktoré dosiahli pred rokom 1998. (Reakcia z pléna.) Pardon, 1989, pardon. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Chcem vás informovať, že teraz by sme pristúpili ešte k prerokovaniu ďalších bodov, ktoré súvisia s tajnými voľbami, potom by sme začali hlasovať o prerokovaných jednotlivých bodoch a po odhlasovaní, samozrejme, pristúpime k tajným hlasovaniam, k tajným voľbám.

Takže pristúpime k bodom programu, kde sa predpokladá tajné hlasovanie, ide o voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu, kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu, člena Rady pre vysielanie a retransmisiu a predsedu výboru pre kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov.

Najprv budeme rokovať o