návrhoch kandidátov na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (nová voľba), tlač 1075.
Návrhy kandidátov boli pridelené výboru pre financie, rozpočet a menu na prerokovanie a zaujatie stanoviska. Teraz prosím povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Zsolta Komlósyho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania týchto návrhov v jednotlivých výboroch. Nech sa páči. (Ruch v sále.) Páni poslanci, páni poslanci, prosím vás o pokoj!
Nech sa páči.
Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 113 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a s čl. 6 Volebného poriadku na voľbu, odvolávanie a pozastavenie výkonu funkcie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu toto stanovisko o prerokovaní predložených návrhov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky v rozhodnutí č. 980 zo dňa 8. decembra 2004 konštatoval, že vo voľbe, ktorá sa konala 7. decembra 2004, bol zvolený predseda Najvyššieho kontrolného úradu a podpredsedníčka Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Požiadal poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby návrhy kandidátov na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu podali písomne najneskôr do 7. januára 2005 do 16.00 hodiny.
Návrhy kandidátov na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1081 zo 7. marca 2005 Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu na prerokovanie a zaujatie stanoviska do 14. marca 2005. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu predložené návrhy prerokoval na svojom zasadnutí 9. marca 2005. V prijatom uznesení č. 560 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o predložených návrhoch podľa čl. 9 ods. 2 Volebného poriadku na voľbu, odvolávanie a pozastavenie výkonu funkcie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu tajným hlasovaním.
Výbor konštatoval, že Národná rada zvolila v tajnom hlasovaní predsedu a jedného podpredsedu 7. decembra 2004. Zároveň Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením č. 570 zo 14. marca schválil stanovisko výboru k návrhom kandidátov na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Výbor odporúča tajným hlasovaním hlasovať o predložených kandidátoch na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. V písomnej forme máte, vážené poslankyne, poslanci, predložený aj návrh uznesenia, samozrejme, podľa výsledku tajnej voľby, toto uznesenie bude doplnené o meno, ktoré vzíde z tajných volieb, ktoré budú nasledovať teraz.
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Páni poslanci, chce sa niekto prihlásiť k prerokúvanému bodu programu do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú, prerušujem rokovanie.
Poprosím teraz pána poslanca Miklušičáka, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru informoval Národnú radu o stanovisku ústavnoprávneho výboru k
návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (nová voľba IV.), tlač 1066.
Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák.
J. Miklušičák, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená snemovňa, od 30. apríla 2004 sú neobsadené dve miesta sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu, ktorých má vymenovať v tomto prípade štyroch. V doterajších voľbách boli zvolení iba traja kandidáti. Vzhľadom na to je potrebné vykonať novú voľbu IV, v ktorej sa bude opätovne voliť štvrtý kandidát.
Na základe výzvy predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 21. decembra 2004 č. 2452/2004 sekretariát v súlade s platnou úpravou v termíne do 15. februára 2005 bol v termíne predložený iba jeden návrh. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh prerokoval na svojej 88. schôdzi 9. marca 2005. Uznesením č. 757 skonštatoval, že navrhovaný JUDr. Stanislav Oravec spĺňa predpoklady uvedené v čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. (Ruch v sále.) Páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa nehlási z prítomných pánov poslancov nikto, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Páni poslanci, chcem vás informovať o rokovaní poslaneckého grémia o ďalšom postupe rokovania 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zástupcovia poslaneckých klubov na základe rokovania odporúčajú, aby bol program 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky doplnený o ďalší bod programu - návrh na voľbu členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov. Návrh máte v laviciach rozdaný ako tlač 1048 zároveň s návrhmi poslancov z jednotlivých poslaneckých klubov. Ak zaradíme tento bod programu na rokovanie Národnej rady, budeme musieť rozšíriť okruh tajných volieb o voľbu predsedu výboru na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov, návrh máte rozdaný v laviciach ako tlač 1083.
Chcem sa najskôr opýtať prítomných pánov poslancov, či súhlasia s doplnením programu rokovania 41. schôdze o tento bod programu. Páni poslanci, je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.)
Ďalej po dohode s predkladateľom návrhu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, ktorý je uvedený v návrhu programu 41. schôdze ako tlač 1004 pod poradovým číslom 46, odporúča poslanecké grémium vypustiť z rokovania 41. schôdze. Tento bod programu vzhľadom na množstvo návrhov, ktoré boli podané v rámci rokovania vo výbore pre sociálne veci a bývanie, ktorý je gestorským výborom, a z tohto dôvodu odporúča aj výbor, aj navrhovateľ prerokovať návrh zákona na májovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Je s takýmto návrhom, páni poslanci, súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.)
Ďalej sa zástupcovia jednotlivých poslaneckých klubov na poslaneckom grémiu dohodli na tom, že zajtra budeme rokovať do 16.00 hodiny. Panie poslankyne, zajtra do 16.00 hodiny. Ďalej bol predbežný súhlas predsedov poslaneckých klubov s tým, že ak sa do 16.00 hodiny rokovanie neskončí, budeme pokračovať v rokovaní aj po 16.00 hodine s tým, že je záujem prerokovať všetky body programu 41. schôdze na zajtrajšom rokovacom dni.
Toľko, páni poslanci, k výsledkom rokovania poslaneckého grémia.
Páni poslanci, teraz pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch programu.
Poprosím pána poslanca Hajduka, aby z poverenia pôdohospodárskeho výboru predniesol návrh uznesenia k prerokúvanému zákonu z 23. septembra 2004 o navrátení vlastníctva k niektorému nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam (tlač 914).
Nech sa páči, pán poslanec.
(Hlasovanie o zákone z 23. septembra 2004 o navrátení vlastníctva k niektorému nehnuteľnému majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 914.)
A. Hajduk, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán prezident Slovenskej republiky vo svojom odôvodnení nenavrhol žiadne pripomienky k zákonu, pán prezident navrhol neprijať zákon ako celok, preto prosím, pán predseda, aby ste pristúpili k tretiemu čítaniu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, pristúpime k tretiemu... Pán poslanec Maxon. Počkajte ešte pred hlasovaním. Po hlasovaní, pán poslanec, dobre? Netýka sa to hlasovania o tomto návrhu zákona? Nech sa páči, páni poslanci, pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona o navrátení vlastníctva. (Ruch v sále.) Páni poslanci!
Poprosím návrh gestorského výboru.
A. Hajduk, poslanec: Gestorský výbor odporúča uvedený návrh zákona neschváliť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci. Chcem upozorniť, že na schválenie návrhu zákona je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. (Ruch v sále.) Hlasujeme, páni poslanci. Páni poslanci, hlasujeme.
(Hlasovanie.) 122 prítomných, 3 za, 23 proti, 71 sa zdržalo, 25 nehlasovalo.
Návrh zákona Národná rada po opätovnom prerokovaní neschválila.
Poprosím... Ďakujem pánovi poslancovi Hajdukovi. Poprosím pani poslankyňu Sárközy, aby z poverenia výboru predniesla návrh uznesenia k správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska (tlač 1025).
Ešte predtým, nech sa páči, pani poslankyňa. Pán poslanec... Nech sa páči.
(Hlasovanie o správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia, tlač 1025.)
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predseda, prednesiem návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. marca 2005 k správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia. Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní uvedenej správy berie túto správu na vedomie.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme o návrhu uznesenia.
(Hlasovanie.) 131 prítomných, 71 za, 31proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh uznesenia Národná rada schválila.
Poprosím teraz pána poslanca Ondrejku, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru Národnej rade preniesol návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu poslanca Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok), ktorý prerokúvame ako tlač 999.
Pán poslanec, máte slovo.
(Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 999.)
V. Ondrejka, poslanec: Pán predseda, v rozprave vystúpila jedna poslankyňa, poslankyňa Majdová, ktorá predniesla pozmeňujúci návrh v piatich bodoch. Navrhovateľ nenamietal, že je nad rámec, tak dám hlasovať o tomto návrhu en bloc.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci... Pán poslanec Fico.
R. Fico, poslanec: Pán predseda, aby nedošlo k nejakým nedorozumeniam, v tejto súvislosti chcem povedať, že pozmeňujúci návrh, ktorý predložila skupina poslancov, je úplnou náhradou textu návrhu zákona. Čiže z návrhu zákona, ako bol podaný, nezostáva ani jeden bod a nahrádzame tie body spoločným návrhom, ktorý sme vypracovali, aby nedošlo k nedorozumeniu. A súčasne súhlasím, aby boli dané aj také návrhy, ktoré idú nad rámec pôvodného návrhu zákona. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu k predloženému návrhu Trestného poriadku.
(Hlasovanie.) 131 prítomných, 118 za, 1 proti, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
V. Ondrejka, poslanec: Všetky pozmeňujúce návrhy boli odsúhlasené, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie. 130 prítomných, 116 za, 2 proti, 12 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...
V. Ondrejka, poslanec: Nemám odporúčanie.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nemá odporúčanie. Páni poslanci, hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 121 za, 1 proti, 10 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Ďakujem pánovi poslancovi Ondrejkovi. Poprosím pána poslanca Bučeka, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť predniesol návrhy hlasovaní k návrhu poslanca Kaliňáka a Romana Vavríka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Vojenskej polícii, ktorý prerokúvame ako tlač 1012.
Nech sa páči, pán poslanec.
(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka a Romana Vavríka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov, tlač 1012.)
J. Buček, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Keďže v rozprave nevystúpil žiaden pán poslanec, dajte, prosím, hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 a 2 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, body 1 a 2 s odporúčaním gestorského výboru zo spoločnej správy schváliť.
(Hlasovanie.) 133 prítomných, 131 za, 1 proti, 1 sa zdržal.
Body zo spoločnej správy sme schválili.
Ďalší návrh.
J. Buček, poslanec: Keďže v rozprave nevystúpil žiaden pán poslanec, pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste dali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh ihneď v treťom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme o odporúčaní prerokovať zákon v treťom čítaní.
(Hlasovanie.) 131 prítomných, 128 za, 1 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
Otváram rozpravu k návrhu zákona o Vojenskej polícii. Do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných poslancov. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
J. Buček, poslanec: Pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 133 prítomných, 131 za, 1 proti, 1 nehlasoval.
Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila.
Teraz vás poprosím, pán poslanec, aby ste predložili návrhy uznesení k návrhu pána poslanca Kaliňáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 1013 pod poradovým číslom, pani poslankyňa Tóthová, 61.
Nech sa páči, pán poslanec.
(Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1013.)
J. Buček, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec, sám navrhovateľ pán poslanec Kaliňák, podal jeden pozmeňujúci návrh. Najprv budeme hlasovať o bode 1 zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča tento návrh schváliť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bode zo spoločnej správy.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 127 za, 1 proti, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
Prosím ďalší návrh.
J. Buček, poslanec: Pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Kaliňáka.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 127 za návrh, 1 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
Ďalší návrh.
J. Buček, poslanec: Pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste dali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh ihneď v treťom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.
(Hlasovanie.) 127 prítomných, 126 za, 1 proti.
Návrh sme schválili.
Otváram rozpravu o návrhu zákona o strelných zbraniach a strelive. Pán poslanec Maxon sa nehlási k tomuto bodu do rozpravy? Hlásite sa do rozpravy, pán poslanec? (Smiech v sále.) Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...
J. Buček, poslanec: Schváliť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 128 prítomných, 123 za, 3 proti, 2 sa zdržali.
Schválili sme návrh zákona o zbraniach a strelive.
(Ruch v sále.) Páni poslanci, pán minister.
Teraz poprosím pána poslanca Přidala, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predniesol návrhy uznesení alebo uznesenia k
správe o dostavbe 3. a 4. bloku JE Mochovce (tlač 1020).
A. Přidal, poslanec: Pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, jeden koaličný a jeden opozičný. Nepredniesli žiadny pozmeňujúci ani doplňujúci, ani procedurálny návrh. Prosím, dajte hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie dostavbu 3. a 4. bloku JE Mochovce na vedomie.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme o...
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 85 za, 6 proti, 34 sa zdržalo, 4 nehlasovali.
Návrh sme schválili.
Poprosím teraz pána poslanca Nemcsicsa, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Národnej rade predniesol návrh uznesenia k prerokúvanému bodu programu. Návrh, resp.
doplnenie zoznamu podnikov a zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie (tlač 1043).
Nech sa páči, pán poslanec.
R. Nemcsics, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Keďže v rozprave vystúpil jeden poslanec, ale nepredniesol žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy ani návrhy na uznesenie, môžeme prikročiť k záverečnému hlasovaniu. Preto vás poprosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu uznesenia, tak ako ho máte rozdaný v laviciach.
(Hlasovanie.) 133 prítomných, 81 za, 12 proti, 37 sa zdržalo, 3 nehlasovali.
Návrh sme schválili.
Ďakujem pánovi poslancovi Nemcsicsovi.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k
návrhu na voľbu ďalších členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov (tlač 1084).
Vychádzajúc z politickej dohody, ktorú prijali zástupcovia jednotlivých poslaneckých klubov, návrh, ktorý máte rozdaný v laviciach. Pristúpime teraz k hlasovaniu. Páni poslanci, otváram rozpravu o návrhu. Pán poslanec Mikloško. Hlási sa ďalší poslanec do rozpravy? Nie.
Nech sa páči, pán poslanec.
F. Mikloško, poslanec: Pán predseda, kolegyne, kolegovia, ja som na minulej schôdzi navrhol ďalšieho člena tohto výboru Ivana Šimka. Dovolím si povedať, že pokiaľ sa Ivan Šimko, poslanec Ivan Šimko nevzdá, tak ja ho jednoducho nezoberiem naspäť. Čiže rozhodnite sa vy vo vlastnej voľbe, keď došlo k politickej dohode, ale ja ho proste nemôžem vziať späť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať osobitne o návrhu poslanca Šimka a spoločne o poslancoch navrhnutých jednotlivými poslaneckými klubmi. Musím rešpektovať návrh z rozpravy. (Ruch v sále.) Páni poslanci, vyhlasujem päťminútovú prestávku pred hlasovaním. (Nesúhlasná reakcia pléna.) Páni poslanci, hlasujeme o uznesení č. 1084. Pán poslanec Minárik, sadnite si.
(Hlasovanie.) 126 prítomných, 113 za, 1 proti, 10 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme schválili.
Teraz budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Mikloška doplniť zloženie výboru o pána poslanca Šimka. Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 119 prítomných, 19 za, 22 proti, 50 sa zdržalo, 28 nehlasovalo.
Návrh sme neschválili.
Panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k tajným voľbám. Chcem vás informovať, že po tajných voľbách budeme pokračovať v rokovaní o prerušenom bode programu správa o ČSOB verzus Slovenská republika.
Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať o pravidlách tajnej voľby. Pri všetkých uvedených voľbách je platný ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva "za" najviac u jedného kandidáta. Páni poslanci, poprosil by som, aby ste tajnej voľbe a overovateľom venovali pozornosť pri úprave hlasovacích lístkov, aby nevznikli zbytočné nedorozumenia pri zratávaní a vyhodnocovaní tajnej voľby.
Pristúpime k tajnej voľbe, páni poslanci, na kandidátov na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu, na voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu, návrh na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu a návrh na voľbu predsedu Výboru Národnej rady na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov.
Páni poslanci, poprosím overovateľov, aby sa ujali svojich funkcií, hlasovali ako prví a potom všetkých ostatných poslancov, tých, ktorí chcú využiť svoje právo hlasovať, aby sa zúčastnili tajnej voľby. Pristúpime k hlasovaniu.
(Akt tajného hlasovania o
návrhoch kandidátov na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (nová voľba), tlač 1075,
návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (nová voľba IV.), tlač 1066,
návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu (opakovaná voľba - II. kolo), tlač 978,
návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov, tlač 1083.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa spýtať, či všetci, čo chceli využiť svoje právo hlasovať, tak aj urobili do tejto chvíle. Ak áno, vyhlasujem tajné voľby za skončené. Poprosím overovateľov, aby spočítali hlasy.
Vyhlasujem dvadsaťminútovú prestávku, panie poslankyne, páni poslanci.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Poprosím poslanecký klub SDKÚ, aby zvážil výmenu poslanca ako overovateľa, pretože aj zásluhou vašej neúčasti, pán poslanec, trvá sčítavanie hlasov dlhšie, ako sme predpokladali. Tak by som poprosil, aby ste zvážili aj vy svoju funkciu a ďalšie pôsobenie v tejto komisii. (Potlesk.)
Teraz poprosím vás, pán poslanec, pána poslanca Kondróta, aby Národnú radu informoval o výsledku tajnej voľby. Prosím technikov, aby vymazali mená na svetelnej tabuli.
Nech sa páči, pán poslanec Kondrót. Nech sa páči, pán poslanec.
M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne. Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá sa konala 17. marca 2005.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 137 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 137 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky, zo 137 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 27 neplatných a 110 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidáta Stanislava Oravca hlasovalo za 28 poslancov, proti 26 poslancov, zdržalo sa hlasovania 56 poslancov.
Na schválenie na voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím ďalší výsledok tajnej voľby.
M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne. Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov, ktoré sa konalo 17. marca 2005.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 137 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 137 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky, zo 137 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 10 neplatných a 127 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidáta Romana Vavríka hlasovalo za 98 poslancov, proti 12 poslancov a zdržalo sa 17 poslancov.
Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov na zvolenie predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov zvolený Roman Vavrík. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Teraz poprosím pána poslanca, aby nás informoval o výsledku tajnej voľby podpredsedu NKÚ a voľby člena Rady pre vysielanie a retransmisiu. Nech sa páči, pán poslanec.
I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podal správu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktoré sa konalo dnes, teda 17. marca 2005. Bola to opakovaná voľba a druhé kolo.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 137 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 137 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu na člena Rady pre vysielanie a retransmisiu 15 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 122 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo nula neplatných a teda 122 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- za Milana Galandu hlasovalo 5 poslancov, proti hlasovalo 63 poslancov a 54 poslancov sa zdržalo hlasovania,
- za Antona Kubischa hlasovalo 6 poslancov, 66 poslancov hlasovalo proti a 50 poslancov sa zdržalo hlasovania,
- za Mojmíra Mamojku hlasovalo 41 poslancov, 46 poslancov hlasovalo proti a 35 poslancov sa zdržalo hlasovania,
- nikto nehlasoval za Jozefa Michtalíka, 67 poslancov hlasovalo proti a 55 poslancov sa zdržalo hlasovania,
- za Ernesta Valka hlasovalo 54 poslancov, 42 poslancov hlasovalo proti a 26 poslancov sa zdržalo hlasovania.
Na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní za člena Rady pre vysielanie a retransmisiu nebol nikto zvolený. Do tretieho kola postupujú Ernest Valko a Mojmír Mamojka.
Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi. Panie poslankyne, páni poslanci... (Reakcia z pléna.) Áno, tretie kolo bude podľa schváleného volebného poriadku o voľbe člena Rady pre vysielanie a retransmisiu, taký je volebný poriadok schválený výborom pre kultúru a médiá. Ďalej bude druhé kolo na kandidáta podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu, na voľbu kandidáta sudcu Ústavného súdu vypíšem nový termín na predkladanie nových návrhov na kandidátov na sudcu Ústavného súdu.
Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme teraz pokračovali v rokovaní, keďže skrutátori ešte zratávajú hlasy o voľbe kandidáta na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu.
Poprosím pána podpredsedu vlády, pána Ivana Mikloša, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pána poslanca Šulaja, aby vystúpil v rozprave, a pána poslanca Mikuša, aby zaujal miesto pre navrhovateľov. Pán poslanec Galbavý, chcete vystúpiť v rámci prerokúvaného bodu? (Reakcia poslanca.) Ale k ČSOB. Potom, po rozprave.
Nech sa páči, pán poslanec Šulaj.
(Pokračovanie v rokovaní o správe o vzniku a podstate sporu medzi Slovenskou republikou a Československou obchodnou bankou, a. s., a o rozhodnutí rozhodcovského tribunálu Medzinárodného strediska pre riešenie sporov z investícií (ICSID) vo Washingtone, tlač 1042.)
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, prerokúvame kauzu Československá obchodná banka a vznikajú tu rôzne názory, pochybnosti. Dovoľte mi, aby som takisto prispel do tejto diskusie, ktorá je podľa mňa veľmi podstatná, pretože ide o 25 mld. korún, ktoré bude musieť Slovenská republika zaplatiť a tie môžu mať podstatný vplyv takisto aj na verejné financie.
Namieste je teda otázka, ako vláda alebo vlády (v množnom čísle) spravovali majetok štátu, štátne finančné aktíva, ako postupovali pri takýchto kritických sporoch. Spravil niekto chybu, je zodpovedný za túto chybu, či sa vyvodia aj personálne dôsledky, poprípade politické dôsledky, pretože ten spor je príliš veľký. Mňa skôr zaujímajú ekonomické dosahy, ktoré nastanú na verejné financie, na štátny rozpočet alebo na štátne finančné aktíva, pretože existujú variantné princípy a vlastne nakladanie s bankami a ich finančné problémy, ktoré sa riešili rôznym spôsobom napr. pri reštrukturalizácii bánk, keď sme predali banky pod cenu za mínus 70 mld. korún, pretože predtým sme ich najprv oživovali, alebo pri Devín banke, kde určití ľudia nevedeli vysvetliť, kde sa podelo 12 mld. korún a tie sa potom pretavili do fondu na ochranu vkladov, pretože niekto to musel zaplatiť, alebo vlastne aj pri Československej obchodnej banke, kde budeme musieť zaplatiť 25 mld. korún, vznikajú rôzne druhy ekonomických, finančných, ale aj politických otázok.
Mňa zaujíma jedna podstatná a dôležitá vec. Tá bola v podstate aj v uznesení, ktoré sme dali vláde, aby spracovala štruktúru odpovedí na určité otázky. Myslím si, že tá prvá otázka bola, ako sa vôbec mohlo stať, že v Československej obchodnej banke vznikli nekvalitné pohľadávky alebo nekvalitné portfólium, ktoré následne bolo postúpené na Slovenskú inkasnú, a kde boli príčiny. Isteže, jedna z tých príčin mohla byť tá, že Československá obchodná banka nehospodárila tak, ako mala hospodáriť, a že bola poznačená starým režimom do roku 1989. Namieste je však aj odborná otázka, či do týchto nekvalitných pohľadávok nezasiahla aj devalvácia koruny, poprípade ďalšie právne a iné skutočnosti, ktoré mohli podstatnou mierou ovplyvniť bonitu pohľadávok. Dovoľte mi, aby som vysvetlil niektoré veci, ktoré z metodického, finančného, ale i ekonomického hľadiska môžu byť veľmi dôležité.
V roku 1990 bol prijatý zákon č. 499/1990 o prepočte devízových aktív a pasív. Išlo vtedy v podstate o devalváciu slovenskej koruny. V zmysle tohto zákona sa museli prepočítať devízové pohľadávky a devízové záväzky. V tomto zákone bolo presne povedané, že napríklad za voľne zmeniteľné meny to bol kurz 1,186 za prevoditeľný rubeľ 0,90. Čo bolo dôležité na tomto zákone? V zmysle § 3 sa v tomto zákone konštatovalo, že uvedená devalvácia nebude mať vplyv na štátny rozpočet, vtedy to bol ešte rozpočet, ktorý spravovalo federálne ministerstvo financií. Z akého dôvodu toto malo byť konštatované v zákone? Z toho dôvodu asi, že devízové pohľadávky a devízové záväzky sa rovnali, a teda aj celkový prepočet mal byť neutrálny na federálny rozpočet ešte bývalej ČSFR.
Následne v roku 1991 bola prijatá vyhláška alebo publikovaná vyhláška o prepočte devízových aktív. Tu federálne ministerstvo financií po dohode s federálnym ministerstvom zahraničného obchodu malo ustanoviť do 31. marca 1991 každej organizácii, ktorá vykonala takýto prepočet, individuálne časové lehoty na odvod ziskového salda rozdielov z prepočtu alebo na dotáciu stratového salda rozdielov z prepočtu devízových pohľadávok alebo devízových pasív. To znamená, že podniky zahraničného obchodu mali vykonať prepočet devízových aktív a devízových pasív, rozdiel mal byť odvedený do štátneho rozpočtu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo mal byť vyrovnaný a zaplatený zo zdrojov štátneho rozpočtu pri podnikoch, v ktorých devízové pasíva boli vyššie ako devízové aktíva. Bol tu stanovený termín, že toto všetko sa malo spraviť do konca roku 1994, ešte sa asi nepredpokladalo v tom období, že sa Česká a Slovenská Federatívna Republika rozpadne a že vzniknú dva suverénne štáty a federálne ministerstvo financií malo stanoviť presný, jasný časový harmonogram na odvod ziskových zostatkov do federálneho rozpočtu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Asi v tomto období roku 1991 a 1992 vzniká jeden veľmi zaujímavý prepočet podnikov zahraničného obchodu, ktoré hospodárili na Slovensku a ktoré mali dostať z federálneho rozpočtu okolo 10,6 mld. korún. V súčasnosti sa môžeme len domnievať, že to bola asi takáto suma, pretože nebola podľa môjho názoru jasne spravená analýza, ktorá súvisela napríklad s majetkom aktív a pasív po roku 1992 a takisto aj pri nultom variante. Keby tieto analýzy boli dôsledne spravené, mohli by sme povedať, že tieto pohľadávky podnikov zahraničného obchodu, ktoré boli voči federálnemu ministerstvu financií a voči štátnemu rozpočtu, keby tieto analýzy boli spravené, mohli by sme dnes, v súčasnosti, konštatovať presnú výšku týchto pohľadávok.
Následne v roku 1992 zasadala Finančná rada Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorá konštatuje: "Do konca roku 1992 prevezme federálnej ministerstvo financií zodpovednosť za splátky centrálneho devízového zdroja, úhradu devalvačných strát organizácií zahraničného obchodu a úhradu úrokov z úverov poskytnutých na krytie československých pohľadávok v oblasti embarga v celkovom rozsahu 12 mld. korún. Štátna banka československá sa bude podieľať na krytí úrokových a iných nákladov približne 2,4 mld. korún, čo je zhruba predpokladaný zisk Štátnej banky československej v roku 1992. Zostatok bude uhradený z rezerv ČSOB podielom ďalších zúčastnených subjektov - podnikov zahraničného obchodu.
Následne vzniká právny a ekonomický problém rozdelenia republiky. Tu bol publikovaný zákon č. 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Českú a Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú republiku a Slovenskú republiku. V zmysle tohto zákona v ods. 5 konštatujem nasledovné skutočnosti: "Záväzky vyplývajúce z prv prijatých finančných úverov vo voľne zameniteľných menách, centrálny devízový zdroj a bankové aktíva a v nezmeniteľných menách vedené v Československej obchodnej banke sa delia ku dňu zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku podľa princípu uvedeného v čl. 3 ods. 1 písm. b)" - a to je podľa počtu obyvateľov, myslím, že vtedy to bolo 2 : 1. V tomto zákone sa hovorilo o delení záväzkov z ČSOB. Je otázka, kde sa podeli pohľadávky, ktoré mohli vzniknúť pri podnikoch zahraničného obchodu voči federálnemu rozpočtu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a či sme ich vôbec brali do úvahy.
Následne v roku 1999 dochádza k tzv. nultému variantu. Bola podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a o jeho prechode na Slovenskú republiku a Českú republiku. Tu po akte odpisu zmluvy bola jedna veľmi zaujímavá tlačová konferencia, dovolím si citovať z tej tlačovej konferencie. Tam sa napr. pán Róbert Kotian pýtal pána predsedu vlády: Ako ste sa dohodli v otázke, či mienite pokračovať v tomto spore? - teda česká strana, išlo o Československú obchodnú banku. Vtedy pán predseda vlády, aspoň ja som to tak pochopil, odpovedal, že "je vysoko pravdepodobné, že keď realizujeme predaj nášho podielu v Československej obchodnej banke, dokážeme urobiť dohodu aj s ČSOB v tom slova zmysle, že tento problém nebude musieť byť ďalej na súde riešený". To znamená, že už asi v roku 1999 sme vedeli o tom, že tento súdny spor je veľmi problematický a slovenská strana ho môže prehrať. Namieste je teda otázka, prečo sme ďalej postupovali v tomto súdnom spore, prečo sme ďalej platili právnikov, ktorí stáli okolo 647 mil. korún, a ďalej budeme musieť zaplatiť poplatky zo súdneho sporu okolo 10 mil. dolárov.
Na tejto tlačovej konferencii padla však aj jedna ďalšia veľmi zaujímavá otázka a to je otázka nultého riešenia. Tu sa redaktori pýtali, ako v podstate posudzujú jednotlivé vlády - česká vláda a slovenská vláda - nulté riešenie, keďže pred obdobím, keď ešte neboli v koaličnej vláde, sa k tomu vyjadrovali kriticky. Tu bolo odpovedané, že v podstate zmluva, ktorá bola uzatvorená, je dobrá zmluva, ktorá otvára nové možnosti, ktorá prináša nové ekonomické efekty tak pre Slovenskú, ako aj Českú republiku. To znamená, že ak sme vedeli, alebo ak vznikli určité pohľadávky z devízových prepočtov roku 1990, či sme tieto devízové pohľadávky pretavili aj do nultého variantu, či sa dostali v podstate tieto devízové pohľadávky do vyrovnávania medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou. To sú otázky, na ktoré ja momentálne neviem odpovedať a ktoré môžu byť veľmi problematické pri posudzovaní tohto projektu.
Na záver možnože si môžeme dať nejakú takú rovnicu, ktorá môže povedať, že v roku 1990 Česká a Slovenská Federatívna Republika a následne Slovenská republika po roku 1993 mala majetkový podiel v Československej obchodnej banke. Výsledok je taký, že tento majetkový podiel bol predaný za nejakých približne 17 mld. korún a Slovenská republika musí zaplatiť dnes okolo 25 mld. korún, teda nemáme ani majetkový podiel a musíme platiť stratový obchod, ktorý je v strate od 8 do 10 mld. korún.
Jednou z otázok, ktorú sme dali vláde uznesením, bola aj otázka použitia zdrojov v štátnych finančných aktívach. Tu si myslím, že by sme mali metodicky lepšie spracovať zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, pretože nakladanie so štátnymi finančnými aktívami je veľmi problematické. Tak ako ste sa dočítali v správe, časť išla na oddlžovanie zdravotníctva, časť išla na oddlžovanie železníc, časť išla na niektoré iné ďalšie projekty do Všeobecnej pokladničnej správy. Ale v rámci správy som sa nedozvedel, čo sa stalo napríklad s finančnými prostriedkami, ktoré súviseli s tým, že tieto štátne finančné aktíva sa aj určitým spôsobom zúročovali. Ak máte niekde 15 alebo 16 mld. korún v banke, tak tieto musia so sebou prinášať úroky. A vy veľmi dobre viete, myslím, že to bolo v roku 2003, že sme mali ten istý problém pri úrokoch z predaja podielu v SPP, kde sme tieto úroky nebrali do metodiky štátneho rozpočtu a mali sme ich do tejto metodiky brať.
Takže vzniká viacero problémov, ako sa nakladá s majetkom štátu, kto je zaň zodpovedný a či sme brali do úvahy naozaj všetky historické tendencie na posúdenie pri hospodárení štátu s majetkom štátu. Ak by som sa ja mal opýtať alebo dať si sám pre seba otázku, kto je za to zodpovedný, myslím si, že v prvom rade mali byť za to zodpovední ľudia, ktorí v roku 1999 sedeli na poste ministerstva financií. Pretože ak sa robí nultý variant, tak ten nultý variant mal byť robený podľa jednotlivých odvetví, podľa jednotlivých rezortov. Malo sa prepočítať, aké sú aktíva, pohľadávky alebo nevysporiadaný majetok podľa týchto rezortov, a následne potom sme mohli hovoriť o tom, či nultý variant je pre Slovensko výhodný, alebo nie je výhodný.
Ďakujem za pozornosť.