Pátek 18. března 2005

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Heriban, pán poslanec Paška. Aj pán poslanec Brocka sa hlási, ale nejde mu technické zariadenie, takže registrujeme aj pána Brocku. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.

Zapnite mikrofón pánovi Heribanovi, prosím.

J. Heriban, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán podpredseda vlády konštatoval, že opozícia má na mnohé otázky odlišné názory ako koalícia. Je to možno pravda, ale ja by som chcel povedať, že tá diskusia, ktorá, povedzme, prebehla v našom výbore pre európske záležitosti, ukazuje, že práve v týchto základných otázkach, v tých otázkach, ktoré sú dominantné pre celé Slovensko, aj opozícia, aj koalícia majú jednotný názor. A to, si myslím, je najdôležitejšie, že sme sa dokázali dohodnúť na 4 základných prioritách. A tie 4 základné priority rovnako vníma pozitívne aj teda koalícia, aj opozícia, aj koaliční, aj opoziční poslanci. Ja som veľmi rád, že jedna z najdôležitejších priorít je sústredenie sa na poznatkovú ekonomiku, pretože mnohí z nás, čo tu sedíme, sme už niekoľkokrát vraveli, že práve nedostatočná pozornosť venovaná školstvu spôsobuje celej spoločnosti veľké problémy. To, že sme roky podceňovali učiteľov, že sme dokázali ich tak demotivovať, že mnohí špičkoví profesori, učitelia, pedagógovia odišli zo školstva, je pre nás veľmi zlé. A určite to aj v budúcnosti budeme ešte pociťovať. Takže to, že sme sa dohodli na tejto priorite, je veľmi dobré, je veľmi dobré, že sme sa dohodli, že musíme podporovať malé a stredné podnikanie, že sme sa dohodli, že musíme robiť všetko preto, aby sme čo najskôr doriešili dopravnú infraštruktúru na Slovensku. A preto som rád, že aj opozícia, aj koalícia má rovnaký názor. A som presvedčený, že aj keď sa zmení vláda, nič sa nezmení na Slovensku.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Paška.

P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne. Pán podpredseda vlády, ja si vás naozaj vážim ako odborníka. Na druhej strane ma mierne irituje v poslednej dobe váš postoj voči komukoľvek zo Smeru a vaše nálepkovanie nás ako nesvojprávnych. Ale máte na to politický nárok. A ja mám politický nárok povedať, čo si myslím. A ja som nič také, čo ste tu prezentovali, nepovedal. Ja som nepovedal, že vláda to predbehla, ja som len konštatoval, že vláda stanoviskom sa tvári napriek tomu, že Európa len otvorila diskusiu, ako vyriešiť problém Lisabonského procesu, ako keby mala patent a ako by už mala všetko vyriešené.

Ale chcel som pôvodne reagovať na tú vašu komparáciu flexibility amerického a flexibility európskeho pracovného trhu, lebo to chcem využiť na dokumentovanie toho, ako by sme mohli k tomu pristupovať. Nuž treba povedať, že dva inštitúty ovplyvňujú tú flexibilitu. Prvý je legislatívny a právny rámec. A kedykoľvek, keď prídete s návrhom, ako zlepšiť podnikateľské prostredie, vymožiteľnosť obchodného práva, registráciu firiem, prístup k trhu, tak vás budem podporovať všetkými dvadsiatimi. Ten druhý významný fenomén je dlhoročná neexistencia koherentných sociálnych systémov na trhu práce. Ale o tom to je. Veď my, preboha, nebudeme demontovať sociálnu Európu len preto, že niekto povie, že toto je ten jediný efektívny nástroj. Je tam hore veľa mladých ľudí, tak ich vysťahujte do Ameriky, keď je tam taký flexibilný trh práce.

A na záver vám chcem povedať. Európa nám ponúkla, aby sme zdieľali spoločné hodnoty, ktoré sú vytvárané desiatky rokov, ale aby sme ich zdieľali, ale nie na to, aby sme ich rozbili. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Brocka. Teraz zapnite mikrofón pánovi poslancovi Brockovi a potom na záver bude ešte k týmto faktickým poznámkam hovoriť podpredseda vlády Mikloš.

J. Brocka, poslanec: Bolo to v jednom prístave. Predpokladám, že to bolo niekde v Európskej únii. Rybári ráno vyrazili na člnoch na more, aby išli chytať ryby. A jeden novinár si všimol, že jeden rybár nevyrazil a že drieme a spí vo svojom člne. A tak ho zobudil a hovorí mu: "Prosím vás, čo tu vy teraz spíte a nejdete chytať ryby?" A mu hovorí ten, čo spal, ten rybár: "No a prečo by som mal?" Odpoveď bola: "No lebo tí ostatní nachytajú ryby, ich predajú, oni budú mať peniaze a vy proste nebudete mať." Opýtal sa rybár: "No a čo by som potom robil, keby som teda mal tie peniaze tak ako tí, čo išli tie ryby chytať?" Odpoveď bola: "No tak potom by ste si mohli kúpiť väčší čln, napr. motorový, a tým motorovým člnom by ste mohli ísť ešte ďalej od brehu a tých rýb by ste viac chytili. No a mali by ste potom viac peňazí." Rybár sa opýtal: "Tak no potom čo by som robil?" Odpoveď bola: "No potom by ste si mohli kúpiť takú veľkú loď, že by ste mohli tie ryby aj spracovávať na tom mori a mohli by ste takto byť oveľa konkurencieschopnejší ako tí ostatní." Rybár sa opýtal: "No a čo by som potom robil?" Odpoveď bola: "No potom by ste si mohli pokojne ľahnúť a odpočívať." A on sa pýta: "Prosím vás, a čo teraz robím?"

Dámy a páni, kľúčové slovo, ktoré dneska v súvislosti s hodnotením Lisabonskej stratégie je, je konkurencieschopnosť. Ale ja nesúhlasím ani s pánom Verheugenom, ani s pánom Barrosom, že konkurencieschopnosť, to je len o ekonomických nástrojoch. To, že Spojené štáty americké sú ďaleko vpredu pred Európou, tak je najmä o tom, že vyznávajú a považujú za dôležité aj hodnoty a možnože iné hodnoty, ktoré dnes Európa nepovažuje za dôležité... (Prerušenie rečníka časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán podpredseda vlády Mikloš bude reagovať na faktické poznámky.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Len krátka reakcia. Pán Paška, nikoho som nenálepkoval ako nesvojprávneho, ale nikomu tiež nemôžem zabrániť, aby sa tak cítil, ak sa tak cíti.

Čo sa týka spolupráce s opozíciou. Naopak, ja si myslím, že som ocenil aj účasť opozičných lídrov na konferencii o tejto téme. A tiež môžem konštatovať s radosťou, potvrdiť to, čo povedal pán poslanec Heriban, že naozaj vo výbore pre európske záležitosti pri prerokúvaní týchto európskych tém vládne naozaj veľmi, veľmi konštruktívna, vecná atmosféra a v zásade aj taká zásadná, rámcová minimálne zhoda v rámci pozície Slovenska a v rámci toho, čo chceme v Európskej únii presadiť a dosiahnuť. Takže chcel som využiť túto odpoveď na faktické poznámky najmä preto, aby som potvrdil tieto slová pána Heribana a poďakoval sa za konštruktívny prístup opozície a najmä výboru pre európske záležitosti, kde naozaj takýto duch vládne. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať a vystúpi... (Hlasy v pléne.) Už nie je možné, pán Kondrót, mať faktické poznámky, to bola reakcia na faktické poznámky.

Vystúpi pán poslanec Mikuš v rozprave ako posledný prihlásený do rozpravy z pozície spravodajcu.

T. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, Lisabonská stratégia a potom národné rozvojové plány predstavujú takú obrovskú agendu a v takých súvislostiach, že, ako ste si všimli, dá sa začať z ktoréhokoľvek konca a každý rečník má čo povedať. Je to naozaj súbor programových dokumentov a súbor súvislostí, ktoré sa určite nedajú odbaviť jedným rokovaním v pléne Národnej rady. Ony sa dajú v pléne Národnej rady komentovať a monitorovať. A v pléne Národnej rady môžeme spoluvytvárať atmosféru, ktorú je potrebné vytvoriť preto, aby sa vytvárali správne strategické zámery. Takže z tohto pohľadu mi dovoľte povedať, že akékoľvek príliš expresívne výrazy alebo zmienky o jedinej strane, ktorá urobila to alebo ono, podľa mojej mienky nemotivujú do diskusie ani diskusiu neakcelerujú. Myslím si, že by sme mali hlavne v tomto ohľade, keď ide o základné smerovanie Slovenska nie na ďalších 5 rokov, ako to znie v Lisabonskej stratégii, do roku 2010, ale do budúcnosti, vždy hovoriť o časovom horizonte minimálne 10 rokov. Slovo "stratégia" by sa nemalo spájať s menším časovým horizontom, určite by sa malo spájať s časovým horizontom, ktorý ide prinajmenšom nad 2 volebné obdobia, pretože ak by sme dosiahli stratégie a schválili stratégie, ktoré pôjdu nad rámec 2 volebných období, je jasné, že by sme museli dosiahnuť naozaj nie jednoduchý väčšinový súhlas, ale súhlas oveľa širší a by sme zabránili týmto mnohým zbytočným diskusiám, ale hlavne chybným krokom, ktoré nasledujú vždy, keď príde k zmene kompozície moci.

Čo sa týka vlastnej Lisabonskej stratégie. Viete, ja si nemyslím, že tie stovky ľudí, ktorí pracovali na Lisabonskej stratégii pred rokom 2000 na úrovni európskych inštitúcií a na úrovni aj, samozrejme, národnej, by pristupovali k tej stratégii so zlým úmyslom. Pravdepodobne hľadali kompromis. Pravdepodobne chceli ostatným Európanom predložiť ambíciu, ktorá povedie k zamysleniu. Ale určite nedostatočne analyzovali nástroje, ktoré by mohli túto ambíciu naplniť. To je podľa mňa najväčší nedostatok Lisabonskej stratégie. Obrovské množstvo cieľov, priorít, 28 hlavných, 120 vedľajších, ďalšie desiatky kvantifikovaných cieľov, ktoré nebrali ohľad na národné špecifiká a chceli unifikovať, to určite tiež nebolo celkom šťastné. Ale v každom prípade ja osobne si myslím, že tam bola dobrá snaha, dobrá vôľa, dobrá politická vôľa vytvoriť niečo spoločné.

Keď hovoríme o tom, čo bolo cieľom Lisabonskej stratégie a že sme mali byť o 5 rokov súčasťou najdynamickejšie sa rozvíjajúcej ekonomiky a predbehnúť Spojené štáty americké, no tak treba ešte dodať, že naozaj v mnohých ukazovateľoch nielenže tu nedobiehame, ale naopak, priepasť medzi nami sa zväčšuje. Týka sa to investícií do vedy a techniky, týka sa to zamestnanosti, týka sa to reálnej kúpnej sily obyvateľstva. Tá medzera na základe súčasných trendov v týchto jednotlivých ukazovateľoch sa pohybuje od 20 až 130 rokov. Je jasné, že treba teda niečo zmeniť, ale nie len na úrovni Európskej únie.

V prvom rade treba zmeniť stratégie alebo zdokonaliť stratégie na národnej úrovni. Európska ekonomika ako taká neexistuje, existuje európsky trh a celé úvahy o ekonomickej výkonnosti Európy sú založené predsa na konkrétnych výkonnostiach jednotlivých národných ekonomík. Preto je veľmi potrebné, aby národné ekonomiky boli konzistentné, tak ako majú byť konzistentné aj stratégie európske. Dokiaľ nebude Lisabonská stratégia rozpracovaná, a ja hovorím znovu, na to obdobie aspoň 10 rokov, dokiaľ nebudú naozaj vybrané priority a pokiaľ ich nebude, povedzme, toľko, koľko je zhruba prstov na ruke, pokiaľ nebudú presne tieto priority kvantifikované, čo sa týka finančnej podpory v budúcnosti, to znamená, pokiaľ nebudú vo finančnej perspektíve presne určené alebo s určitou toleranciou určené čiastky, ktoré budú priority podporovať, a pokiaľ nebudú časovo lokalizované, tak ťažko sa bude dať systémovo niečo urobiť. A naopak, dokiaľ nebudú národné plány rozvoja korešpondovať s finančným výhľadom a pokiaľ teda nebudú obsahovať jasné priority a pokiaľ nebudú spracované jednotlivé sektorálne politiky, čo zatiaľ na Slovensku nie je, a pokiaľ nebudú jasne definované nadväznosti medzi nimi a pokiaľ nebude rozpracovaná regionálna politika a pokiaľ v štátnych rozpočtoch takisto nebudú na každý rok konkrétne čiastky, ťažko sa pohneme dopredu. To je z hľadiska systémového.

Ale dôležité je, že je tu vôľa, že je tu politická vôľa. A tá bola vyjadrená aj na včerajšom aj predvčerajšom rokovaní v Európskom parlamente, kde sa zišlo zhruba 150 zástupcov národných parlamentov, zhruba 100 zástupcov Európskeho parlamentu a európskych inštitúcií. A diskutovali o tom, ako ďalej pokračovať. Väčšiu časť kritiky, ktorú ste aj vy povedali a počuli, zdieľajú takisto. Ale zároveň hovoria: "Nemôžeme zastať." Hovorí sa o tom, že by mala byť vytvorená parlamentná komisia aj na úrovni Európskeho parlamentu, aj na úrovni národných parlamentov, ktoré by pravidelne monitorovali pokrok v tejto oblasti, ktoré by akcelerovali spoločenskú diskusiu. Hovorí sa o posilnení úlohy národných parlamentov v tejto oblasti. Áno, to je veľmi potrebné. V tejto súvislosti ma veľmi prekvapila diskusia, ktorá tu bola, povedzme, v utorok v súvislosti s úlohou národného parlamentu.

Európa sa nevzdáva ambície na zvyšovanie zamestnanosti, aj keď sa to nedarí. Čiže sociálne aspekty zostávajú stále v centre záujmu Európy. Hovorí sa o infraštruktúre. Akákoľvek spoločnosť, akékoľvek plány, nech budú akokoľvek ambiciózne, nech budú akokoľvek korešpondovať, sa nepodarí naplniť, pokiaľ krajina nebude mať príslušnú infraštruktúru. A tou infraštruktúrou sa, samozrejme, rozumie aj legislatíva, pravidlá, ale aj fyzická infraštruktúra vo všetkých jej podobách. Na toto všetko sa treba zamerať.

Ak chceme lepšie spolupracovať treba, samozrejme, smerovať k odstráneniu existujúcich bariér na trhu, treba podporovať súdržnosť a solidaritu, nielen teritoriálnu, ale, samozrejme, v prvom rade sociálnu, treba zachovať piliere, na ktorých stavia v súčasnosti Lisabonská stratégia, je to ekonomický pilier, sociálny pilier a otázka životného prostredia, aj keď sa zdá, že životné prostredie mierne ustupuje do pozadia. S tým sa určite nemôžeme zmieriť. Jednoducho treba diskutovať, treba hľadať politickú vôľu, treba zlepšovať legislatívu, treba zlepšovať stratégie, treba budovať infraštruktúru, v budovaní ktorej my máme, myslím si, veľké rezervy. A hlavne treba pravidelne a otvorene a korektne diskutovať. Súhlasím s tým, že pojmy ako "poznatková ekonomika, inovácie pre zlepšenie investovania, inovácie pre zlepšenie produktivity, podpora malého a stredného podnikania" musia byť naozaj stále nielen ako pojmy, ale aj ako skutočné aktivity súčasťou nielen nášho slovníka, ale aj toho, čo povedie k ekonomickému rastu a čo povedie teda k prosperite, ktorú každý občan očakáva, že ju nová vláda prinesie. Ako som povedal, nie je jednoduché nájsť dohodu na úrovni európskej, lebo nie je jednoduché nájsť dohodu ani na úrovni národnej. Ani na úrovni národnej sa často dosť nepočúvame. Zabúdame, že súčasťou dialógu je aj počúvanie, nielen hovorenie.

Od nás, vážené dámy a vážení páni, si myslím, hlavne sa očakáva to, že ani nebudeme tak vytvárať tie rozvojové programy, na to sú odborné aparáty, ktoré pracujú v jednotlivých rezortoch, od nás sa očakáva, že napomôžeme vytvoriť atmosféru korektného dialógu. A ja si myslím, že tú šancu máme. Tak spravme všetko preto, aby sme túto šancu využili, lebo len korektný a trvalý dialóg naozaj môže prispieť k tomu, že spravíme dobré stratégie, ktoré budú zodpovedať možnostiam a potrebám Slovenska. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána spravodajcu Mikuša sa hlásia pán poslanec Blanár, pán poslanec Kondrót. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pán poslanec Blanár.

J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel zareagovať na niektoré veci, ktoré odzneli.

Chcel by som v prvom rade pripomenúť, že my sme už dávno pred voľbami, mám na mysli stranu Smer, rovnako vstupovali aj do volebnej kampane s tým, že je potrebné vypracovať národnú stratégiu. A dnes konečne môžem povedať, že ovocie sa v tejto veci prinieslo práve členstvom v Európskej únii. Európska únia, členstvo v Európskej únii prinútilo túto vládu, aby začala premýšľať nad tým, čo je národná stratégia, pretože bez národnej stratégie nemôžeme ani hocijakú inú, či Lisabonskú alebo inú, napĺňať. A zhodnem sa na tom, čo povedal pán poslanec Mikuš, tá stratégia je tu práve na to, aby sa našla dohoda medzi koalíciou a opozíciou, bez ohľadu na to, kto tu bude vládnuť, na nie možno dve obdobia, ale na viacej období.

A konečne začala tá diskusia, tak je šanca, že k niečomu prispejeme. A môžeme mať rôzny názor na to, či táto stratégia je práve tá pravá, ale konečne sa diskutuje a konečne sa dospeje k niečomu, čo možno bude aplikovateľné bez zmien aj v ďalších vládach. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kondrót.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Mikuš, musím povedať, že takmer na 100 % súhlasím s tým, čo tu zaznelo z vašich úst pred chvíľočkou.

V úvode svojho vystúpenia som povedal, že oceňujeme, že taký materiál ako Lisabonská stratégia pre Slovensko vznikol, že sa venujeme tejto problematike, že komunikujeme s Európskou úniou a že sa rozbehla diskusia o dlhodobom strategickom smerovaní slovenskej ekonomiky a spoločnosti. Takisto som povedal, že sme trošku pozadu v riešení tejto problematiky. A pán kolega Paška nehovoril, že sme popredu, to si pán minister Mikloš spôsobom sebe vlastným prekrútil, škoda, že som nemal možnosť naňho reagovať.

K vašej poznámke, pán kolega, na začiatku vášho vystúpenia. Možno som to povedal rýchlo, možno vám ušla chvíľku myšlienka. Ja som povedal, že politická strana Smer už v čase svojho vzniku, vo svojich strategických materiáloch sa dotýkala problematiky budovania informačnej spoločnosti, budovania poznatkovej ekonomiky, povedal som, ako jediná, o ktorej viem, v tomto parlamente, príp. mimo neho. Pokiaľ existuje nejaká iná strana, ktorá v čase svojho vzniku riešila túto problematiku, nemám s tým najmenší problém, naopak, som rád, že máme spoločný názor na spoločnú vec.

A na záver by som rád povedal, že taký významný predstaviteľ takej veľkej strany, ktorá má za sebou slávnu a bohatú minulosť, by možno mohol byť, pokiaľ ide o parciálne výroky, a poviem to českými výrazmi, menej ješitný, menej upejpavý. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

O slovo požiadal predkladateľ správy, podpredseda vlády pán Csáky. Nech sa páči, pán podpredseda.

P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, predovšetkým mi dovoľte, aby som sa poďakoval za tento zaujímavý a podnetný dialóg. Ďakujem pekne aj za to, že každý vystupujúci vlastne ocenil aktivity vlády, ocenil skutočnosť, že vláda Slovenskej republiky sa venuje tejto téme a pripravuje základné materiály. A snažíme sa generovať takýto dialóg. Skutočne táto diskusia prebieha aj na úrovni regiónov a prebieha aj so sociálnymi, regionálnymi partnermi, s partnermi z mimovládnych organizácií. Myslím si, že je to veľmi dôležité. A chcem oceniť aj skutočnosť, že každý aj tu, aj na spoločnom rokovaní výborov povedal, že táto téma je témou národného konsenzu.

Čo sa týka meritórnych vecí, dovoľte mi, aby som netradičným spôsobom použil na ilustráciu jeden bonmot. K starému rabínovi prídu dvaja, ktorí sa strašne pohádali a nevedeli sa dohodnúť, kto z nich má pravdu, a očakávali, že rabín rozhodne, kto z nich má pravdu. Rabín si zavolá prvého, vypočuje si ho, trošku rozmýšľa a povie: "No, syn môj, zdá sa, že máš pravdu." Zavolá si potom toho druhého, ten hovorí úplne niečo iné, vypočuje si ho, trošku rozmýšľa a hovorí: "No, syn môj, zdá sa, že aj ty máš pravdu." A jeho sekundant hovorí: "Rabín, to nie je seriózne. Tak jeden hovoril toto, druhý hovoril úplne niečo iné a ty si povedal, že aj jeden, aj druhý má pravdu." Rabín rozmýšľa trošku a hovorí: "No, syn môj, zdá sa, že aj ty máš pravdu." Takže takto asi vyzerala dnešná naša diskusia, pričom chcem povedať, že v každom vystúpení asi bol kus pravdy, pretože pravdu majú aj tí, ktorí kritizujú tento zámer a tento proces, a skutočne aj Európska komisia uznala v novembri v minulom roku, že v tom zaostávame, a pravdu majú aj tí, ktorí hovoria, že tento proces potrebuje nové energie.

O čo tu vlastne ide. Európa preto mohla kolonizovať pred niekoľkými sto rokmi iné časti sveta, pretože bola vyspelejšia, bola na vyššej organizačnej úrovni. A teraz na začiatku 21. storočia vidíme, že Európa stráca svoje postavenie. A preto sú na stole tri veľké európske témy. Je to diskusia o európskej ústave, je to diskusia o kompetitívnosti európskej ekonomiky a je to diskusia o európskych peniazoch, o finančnej perspektíve. A preto je tu viac dokumentov aj zo strany vlády Slovenskej republiky, ktoré pripravujú proste naše stanoviská, a preto sa hovorí v kuloároch Európskej únie, že vláda Slovenskej republiky je najlepšie pripravenou vládou v tejto diskusii, pretože presne vieme, na čo chceme použiť tie finančné prostriedky, na ktoré budeme mať nárok po roku 2007, ide zhruba o 1 mld. eur ročne. Je to slušný balík finančných prostriedkov. A tie dokumenty strategického charakteru, o ktorých teraz rokujeme, presne určia naše priority, na ktoré budeme používať tieto finančné prostriedky. Konkrétne Lisabonskú stratégiu chce Európska únia financovať z časti 1a. Je to jeden z najväčších balíkov finančných prostriedkov. Je to kompetitívnosť a riešenia sociálnych problémov európskych spoločností. A myslím si, že tento dokument dáva dobrú východiskovú pozíciu pre vládu aj pre našich vyjednávačov, aby sme získali na financovanie týchto priorít, ktoré sú v tomto dokumente, adekvátne finančné prostriedky.

Takže, ctené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za tento dialóg. Výsledok tohto dialógu, samozrejme, budeme inkorporovať do ďalších materiálov vlády Slovenskej republiky. A sme pripravení prísť aj s ďalšími strategickými dokumentmi, ktoré sa týkajú budúceho smerovania našej krajiny. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

T. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, zopakujem len to, čo som už povedal. Máme možnosť prispieť k tomu, aby sa vytvorila klíma pre korektný dialóg. Ja chápem, že diskutovanie o takejto téme, ktorá sa dotýka života každého občana a ktorá sa dotýka Slovenska ako celku z hľadiska jeho budúcnosti, je témou, ktorá umožňuje osloviť aj voliča. A ja si myslím, že by sme sa mali snažiť budovať preferencie nie na tom, čo konfrontačné alebo senzačné povieme, ale na tom, čo objektívne a pravdivé povieme. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasledujúcim bodom programu je

Správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2004.

Správu vlády ste dostali ako tlač 1048.

Správu vlády uvedie minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Eduard Kukan. Nech sa páči, ujmite sa slova.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, som rád, že môžem pred vás dnes predstúpiť s prezentáciou materiálu Správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2004.

Predstupujem pred vás v čase, keď Slovenská republika úspešne završuje prvý rok svojej modernej existencie od vstupu do Európskej únie a do Severoatlantickej aliancie.

Množstvo udalostí, ktoré sa v ostatných dvoch rokoch v našej zahraničnej politike udialo, bolo dôsledkom, že každoročný, priam už rutinný materiál ministerstva zahraničných vecí "Správa o plnení zahraničnej politiky Slovenskej republiky a zameranie zahraničnej politiky na ďalší rok" sa rozčlenil na dva samostatné dokumenty. Prvý materiál "Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2005" Národná rada už prerokovala a zobrala na vedomie 9. februára tohto roku.

Dnes teda predstupujem pred vás s druhým dokumentom, Správou o plnení úloh zahraničnej politiky za rok uplynulý. Ako ste sa mohli pri čítaní presvedčiť, správa je dostatočne podrobná, rozpracúva a konkretizuje Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky v oblasti zahraničných vzťahov v podmienkach rezortu ministerstva zahraničných vecí. Materiál predstavuje ucelený, kompaktný a hodnotiaci pohľad na hlavné zahraničnopolitické udalosti uplynulého roka, ako aj výpočet uskutočnených aktivít v zahraničnej politike Slovenska. Zohľadňuje a kontinuálne vychádza zo zásadných skutočností, ktoré Slovenskej republike priniesol prelomový rok 2004.

Dovoľte mi, aby som krátko informoval o obsahu správy. Vstup do Európskej únie a do NATO môžeme považovať za logické zavŕšenie jednej etapy činnosti a snaženia vlády Slovenskej republiky a celej našej spoločnosti v uplynulom období. Uvedené udalosti sú zhodnotené v prvých dvoch kapitolách materiálu. Vstup Slovenska do oboch zoskupení výrazne ovplyvnil aj našu bilaterálnu zahraničnú politiku. O tom sa môžete presvedčiť v 3. a 4. kapitole správy. Tie hodnotia naše vzťahy so susedskými krajinami, resp. s ďalšími krajinami euroatlantického spoločenstva južnej a východnej Európy a ďalších regiónov celého sveta. Vo svojej 5. kapitole správa vyhodnocuje naše pôsobenie vo významných globálnych a regionálnych, multilaterálnych zoskupeniach a programoch. Šiesta kapitola materiálu poskytuje prehľad o otázkach medzinárodného práva z pohľadu Slovenskej republiky a o našej konzulárnej a vízovej politike. Rezort vyhodnocuje v 7. kapitole svoju informačnú činnosť, v nemenej dôležitej, 8. kapitole aj budovanie svojho personálneho a materiálno-technického potenciálu, ako aj rozvoj siete nášho zahraničného zastúpenia v nových podmienkach.

Panie poslankyne, páni poslanci, v období od podpisu Prístupovej zmluvy s Európskou úniou až po nadobudnutie plnohodnotného členstva v Európskej únii 1. mája roku 2004 bolo naším cieľom vytvoriť dobré podmienky pre osvojenie si rozhodovacieho mechanizmu v Európskej únii a naštartovanie procesu koordinácie európskych záležitostí v domácich podmienkach. Medzi kľúčové momenty patrilo vypracovanie mechanizmu spolupráce medzi Národnou radou Slovenskej republiky a vládou pri tvorbe stanovísk k legislatívnym návrhom Európskej komisie v podmienkach Slovenskej republiky. V júni 2004 sa na Slovensku konali historické prvé voľby do Európskeho parlamentu, v ktorých bolo zvolených 14 europoslancov za našu krajinu. Intenzívne sme sa venovali príprave na rokovania o Finančnej perspektíve na roky 2007 až 2013, ako aj prehodnoteniu Lisabonskej stratégie rozvoja, o ktorej ste rokovali pred chvíľou. Podporili sme ukončenie prístupových rokovaní s Bulharskom a Rumunskom do konca roku 2004 či udelenie štatútu kandidátskej krajiny Chorvátsku. Do rozhodnutia Rady Európskej únie ohľadom otvorenia prístupového procesu Turecka sa nám podarilo presadiť mandát Národnej rady Slovenskej republiky z 30. novembra roku 2004.

Vstupom do NATO 29. marca 2004 sme splnili strategický cieľ získania pevných bezpečnostných garancií, ako aj nových možností na presadzovanie zahraničnopolitických záujmov našej krajiny. Prioritným záujmom Slovenskej republiky bolo angažovanie sa na Západnom Balkáne či Ukrajine, ale aj angažovanosť sa v Afganistane alebo zapojenie sa do procesu na udržanie mieru v Iraku. Slovensko prevzalo úlohu vedúcej krajiny v oblasti likvidácie výbušnín a manažmentu následkov ako jedného z ôsmich prioritných projektov NATO v rámci opatrení v boji proti terorizmu.

Bilaterálne vzťahy Slovenskej republiky dostali vstupom do Európskej únie a NATO novú dimenziu. Naše členstvo v oboch zoskupeniach totiž začalo určovať obsah a charakter vzťahov s jednotlivými krajinami oboch spoločenstiev.

Slovensko kládlo už tradične dôraz na rozvoj vzájomných vzťahov so susednými krajinami s dôrazom na Vyšehradskú spoluprácu a na cezhraničné vzťahy. Vstup do Európskej únie zároveň oživil takpovediac historické väzby a spolužitie národov stredoeurópskeho regiónu v jednom spoločenstve, avšak na novej, podstatne vyššej a demokratickej úrovni.

Ako nadštandardné môžeme hodnotiť aj naše vzťahy s transatlantickým partnerom Spojenými štátmi. Dôkazom toho je aj nedávna prvá historická návšteva amerického prezidenta na Slovensku.

Vďaka vstupu do EÚ a NATO sa zintenzívnili naše vzťahy aj s ostatnými krajinami euroatlantických spoločenstiev, predovšetkým s Veľkou Britániou, Kanadou a Talianskom.

Írske predsedníctvo Európskej únie sme úspešne využili na pozitívnu prezentáciu Slovenska írskej verejnosti a na zblíženie obidvoch krajín. Napriek určitým rozdielom v názoroch na aktuálne otázky Európskej únie alebo Iraku vo vzťahu s Nemeckom a Francúzskom alebo aj s krajinami Beneluxu vládol intenzívny a konštruktívny dialóg.

Významným determinantom úspešného rozvoja bilaterálnych vzťahov so Svätou stolicou bola pozícia slovenskej vlády k zakotveniu zmienky o kresťanských hodnotách v preambule Ústavnej zmluvy Európskej únie.

Slovensko pokračovalo v budovaní vyvážených vzťahov s krajinami Západného Balkánu, kde sme aktívne podporovali a podporujeme stabilizačný a demokratizačný proces. Slovenská republika intenzívne pomáha zvládnuť integračný proces do Európskej únie Chorvátsku a plne podporovala začatie prístupových rokovaní v termíne, ktorý bol dohodnutý a rozhodnutý v Európskej rade v decembri minulého roku. Mimoriadny význam nadobudli predovšetkým v súvislosti s poskytovaním oficiálnej rozvojovej pomoci a s verejnou diplomaciou naše bilaterálne vzťahy s krajinami Západného Balkánu, východnej Európy, Kaukazu a strednej Ázie. Potvrdila to aj "Bratislavská konferencia II" pod názvom "Širšia Európa: Nová Agenda" v marci roku 2004.

Slovensko sa kriticky postavilo k nedemokratickému vývoju v Bielorusku, pričom vhodnou formou podporilo rozvoj občianskej spoločnosti.

Slovensko tiež aktívne podporovalo demokratické zmeny na Ukrajine a v Gruzínsku.

Naša stratégia budovania vzťahov s Ruskou federáciou je kompatibilná so stratégiou Slovenskej republiky voči Európskej únii. Zároveň zohľadňuje naše národné záujmy a je prínosom k prehlbovaniu dialógu Bruselu s Moskvou.

Slovenská republika aktívne pristupovala k stabilizačným procesom na Blízkom a Strednom východe, v Afganistane, Iraku a v Libanone.

Aktívne sme sa zapojili do budovania inštitucionálnej infraštruktúry v Iraku, kde sme umožnili prípravu perspektívnym zástupcom diplomacie v našej štátnej správe.

Slovenská republika zároveň pokračovala v rozvoji bilaterálnych vzťahov s partnermi vo východnej a juhovýchodnej Ázii, predovšetkým s Čínou, Indiou, Japonskom, Kórejskou republikou a Malajziou.

Členstvo v Európskej únii výrazným spôsobom ovplyvnilo aj naše pôsobenie v ďalších globálnych a regionálnych zoskupeniach a programoch.

Najvýznamnejším momentom uplynulého obdobia pôsobenia Slovenskej republiky v rámci Organizácie Spojených národov bolo oficiálne schválenie našej kandidatúry na post nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na roky 2006 a 2007 vo Východoeurópskej regionálnej skupine v novembri 2004.

Slovensko sa stalo členom Rady guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, ako aj jej vrcholového riadiaceho orgánu od konania 48. generálnej konferencie MAAE v septembri 2004 na dvojročné mandátové obdobie.

Podporovali sme v rámci OBSE pozíciu dohodnutú v rámci NATO ohľadom stiahnutia ťažkej techniky a vojsk Ruskej federácie zo svojich základní v Gruzínsku a stiahnutie munície a vojsk z Moldavska.

Slovensko sa zvýšenou účasťou aktívne zúčastňovalo na monitorovacích misiách OBSE v jej účastníckych štátoch. Významný bol predovšetkým projekt Spoločnej monitorovacej misie krajín V-4 na prezidentských voľbách na Ukrajine.

V súvislosti s pôsobením Slovenskej republiky v rámci OECD sa v Bratislave v marci 2004 pod záštitou predsedu vlády uskutočnila medzinárodná konferencia Ekonomické reformy pre Európu.

Na záver by som ešte rád v krátkosti spomenul otázku zefektívňovania diplomatickej siete Slovenskej republiky v zahraničí. Ako iste viete, v súlade s prioritami zahraničnej politiky Slovenskej republiky bolo nevyhnutné zatvoriť niektoré naše zastupiteľské úrady v súlade s našimi prioritami a s našimi reálnymi finančnými možnosťami, bolo nevyhnutné zatvoriť niektoré úrady, aby nové úrady mohli byť otvorené. Takýto postup sme museli zvoliť aj vzhľadom na racionalizačné kritériá súčasnej finančnej politiky nášho štátu. Pre upresnenie spomeniem, že v minulom roku boli uzatvorené štyri naše veľvyslanectvá a zároveň došlo k otvoreniu troch našich zastupiteľských úradov a dvoch generálnych konzulátov.

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, to bol naozaj iba stručný prehľad hlavných udalostí, ktoré dominovali v zahraničnopolitickej agende v uplynulom roku. Samotný materiál, ktorý ste obdržali, poskytuje omnoho hlbší prehľad jednotlivých otázok zahraničnej politiky Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne za pozornosť. Dúfam, že tento materiál plénum Národnej rady vezme na vedomie. Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

A teraz žiadam pána poslanca Pašku, aby predniesol správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.

P. Paška, poslanec: Pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2004 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1069 na prerokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre európske záležitosti, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, vo svojom rozhodnutí zároveň ako gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory prerokovali predmetný materiál v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady, a to výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 344, výbor pre európske záležitosti uznesením č. 67, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 163 z 10. marca 2005.

Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, výbor pre európske záležitosti, ako aj Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporučili Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2004.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2004.

Skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne za klub sa prihlásil jediný poslanec, pán poslane Banáš za klub SDKÚ, má preto slovo. Potom otvorím možnosť ústnych prihlášok do rozpravy, pani poslankyňa Štrofová.

J. Banáš, poslanec: Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, priznám sa, že začínam byť trochu nervózny, lebo máme druhý bod programu, je tri štvrte na jedenásť a politické grémium rozhodlo, že dnes budeme rokovať, až kým to neskončíme. A mne sa dneska konečne podarili zohnať dva lístky na SuperStar, tak dúfam, že do siedmej to zapichneme. Dovoľte, aby som povedal pár poznámok k zahraničnej politike ako takej. My sa tu vždy dostávame do nejakej časovej tiesne. Neviem, čím to je, keď hovoríme o zahraničnej politike, zrejme tým, že tie správy sú vždy na záver schôdze.

Ja som už pri debate o projekte zahraničnej politiky na rok 2005 chcel pár vecí povedať predovšetkým k téme parlamentnej diplomacie a verejnej diplomacie.

Pokiaľ ide o parlamentnú diplomaciu, máme tu výbor pre európske záležitosti, máme tu zahraničný výbor, máme tu delegácie pri parlamentných zhromaždeniach Rady Európy, NATO OECD, Západoeurópskej únie. Keď som to tak zosumarizoval, tak zhruba asi 30 kolegýň a kolegov sa viac-menej zahraničnou politikou zaoberá, čo je už podľa mňa dosť veľká sila. A keď pripočítame našich 14 kolegov v Európskom parlamente, tak je tu veľmi silný potenciál. Mám trošku ale pocit, že sa nám nedarí celkom tento potenciál využívať najmä v tom zmysle istej synergie, pretože sú tu ďalšie štátne inštitúcie, okrem ministerstva zahraničných vecí jednotlivé rezorty majú svoje odbory medzinárodných alebo zahraničných vzťahov, je tu Kancelária prezidenta republiky, je tu Slovenská spoločnosť pre zahraničné vzťahy a tak ďalej. Chcem povedať, že by bolo možno dobré vymyslieť nejaký model, už som to aj vo výbore spomínal, kde by sme mohli tie poznatky, tú banku informácií nejako dávať dohromady, pretože vieme, že mnohí z nás, a debatujeme o tých veciach, máme aj zo súkromných rozhovorov s kolegami z mnohých parlamentov celý rad veľmi zaujímavých informácií. Ja sám niekedy mám taký troška smutný pocit, že prídem zvonku a vlastne sa ani takpovediac nemám s kým na štátnej úrovni o tieto veci podeliť. Samozrejme, správy sú jedna vec, ale možnože nejaké grémium by tu vzniknúť mohlo.

Dovoľte, aby som povedal pár slov k verejnej diplomacii. Teraz som si prečítal, myslím, že to je predposledný Economist, zaujímavý článok. Ale takýchto článkov sa, chvalabohu, objavuje stále viacej, kde je analýza vývoja Českej republiky a Slovenskej republiky od rozpadu republiky a vzniku týchto dvoch samostatných štátov. A podtitulok tohto článku je: A tale of two countries, one doing badly, the other well, Príbeh dvoch krajín, z ktorých to robí jedna zle a druhá dobre. Keby sme si takýto článok boli prečítali pred štyrmi či piatimi rokmi, tak nás automaticky napadne, že tá krajina, ktorá to robí zle, je Slovensko. Ale tento článok jednoznačne hovorí o tom, že tá krajina, ktorá to robí dobre, je Slovensko. Už predtým sme hovorili i v téme o Lisabonskej stratégii o istých víziách, o istých stratégiách. Chcem sa tak nejako nahlas zamyslieť nad tým, čo je vlastne Slovensko a ako my Slovensko dokážeme predávať, čo je vlastne imidž krajiny. A to je súčasťou tej témy, ktorou je verejná diplomacia, samozrejme, diplomacia štátna robí svoje povinnosti vyplývajúce z ústavy a zo zákonov, ale verejná diplomacia, to je vlastne to, čo robíme všetci. Ja som to tu už niekoľkokrát spomínal, nemáme definované vlastne, o čom je Slovensko, aká je vízia Slovenska, aký je imidž Slovenska. Hovoríme veľké a vzletné veci. Dnes doobeda to tu už padlo, na jednej strane je imidž krajiny, na druhej strane, prepáčte, musím povedať, že v Starom Meste v Bratislave nemáte jeden funkčný verejný záchod. Ono sa zdá, že to nesúvisí, ale poviem vám pravdu, včera tuto na hrade som posielal japonské turistiky na WC, lebo zúfalo búchali tam tomu strážnikovi a nemáme takéto zariadenie. Prichádzajú sem turisti, ktorí si na základe tohto robia imidž krajiny. Chcem povedať, a to som tu už tiež spomínal, k vládnej budove letiska, je to neskutočné, nikto ma nepresvedčí, že sa tu naozaj nenájde pár miliónov. Vstupná brána do krajiny vyzerá ako ubytovňa pre bezdomovcov. Je to skutočne tak, všetci to poznáme. Sú také ďalšie maličkosti, ktoré zahraniční cudzinci alebo turisti veľmi intenzívne vnímajú. My si vôbec neuvedomujeme, že napr. v celom Starom Meste nemáme poštové schránky. Prichádzajú turisti, ktorí chcú hodiť pohľadnicu, všimnite si to, nemáme poštové schránky, nemajú kam hodiť pohľadnicu. Čiže to sú veci, ktoré, samozrejme, nesúvisia priamo so zahraničnou politikou, ale ktoré s imidžom krajiny veľmi úzko súvisia.

Dovoľte, aby som ale povedal dve poznámky k tomu, čo tu voľakedy bolo. A minister zahraničných vecí, dokonca som to zachytil, pripravil vlani návrh vytvorenia toho Výboru vlády pre prezentáciu Slovenskej republiky v zahraničí. Myslím, že aj o tom sme tu už debatovali. Jednou zo základných súčastí prezentácie krajiny je, samozrejme, aj práca s tými, ktorí tú krajinu popisujú vonku. A to sú zahraniční novinári. Krajiny, ktoré sú v Európskej únii, väčšinou majú, Rakúšania majú Presseamt, Nemci majú Bundespresseamt a tak ďalej, inštitúcie, ktoré pracujú systematicky so zahraničnými novinármi. Ja neviem celkom presne, či my máme vyhodnotené to, čo sa bežne v krajinách robí, že sa mapujú novinári, ktorí píšu o krajine pozitívne, ktorí majú isté kritiky a tak ďalej, či s nimi nejako systematicky pracujeme, neviem, či máme nejaké alebo budeme mať nejaké vyhodnotenie... (Ruch v sále.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP