V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ja vás musím prerušiť na chvíľu a poprosiť vašich kolegov, hlavne v koaličných laviciach, aby si vypočuli vaše vystúpenie.
J. Banáš, poslanec: Prosím vás, počúvajte ma, je to hrozne zaujímavé. Paľo Kubovič ma počúva, Paľo, som ti hrozne vďačný. Budem končiť o štyri minúty.
Chcem len povedať, že práca s novinármi je mimoriadne dôležitá, to všetci vieme. Neviem, či máme nejaké vyhodnotenie efektívnosti summitu Bush - Putin, lebo boli tu stovky zahraničných novinárov, či máme nejaké prehľady o tom. Predpokladám, že ambasády dávali do centrály to, čo o nás písali. Nám sa veľmi osvedčilo, keď sme tu mali vlani Parlamentné zhromaždenie NATO, dali sme taký imidž do všetkých materiálov, Diana si to pamätá, že Bratislava je jediné hlavné mesto v Európe, ktoré sa nachádza na hranici nielen troch štátov, ale aj troch kultúr, slovanskej, maďarskej, nemecko-rakúskej. Veľmi sa to tam zapáčilo, veľmi to imponovalo.
Ja by som chcel vzhľadom na to, že čas sa zase kráti, povedať na záver dve poznámky. Podľa môjho názoru by sme sa mali nad tým zamyslieť.
Už tu aj v tomto parlamente sa debatovalo o možnostiach istej kongresovej turistiky na Slovensku. Teraz nie je téma hovoriť o Národnom divadle, ale sme všetci alebo tí, ktorí pragmaticky rozmýšľame, presvedčení, že Národné divadlo sa ťažko uživí samo. A tá úvaha tu už zaznela, bolo by veľmi dobré využívať túto budovu aj pre medzinárodné kongresy, kongresová turistika sa vo svete veľmi rozvíja. Mohol by to byť jeden veľmi vážny imidž pre Slovensko. A spomeniem ešte jedno také možno menšie kongresové centrum. Zabúdame na to, že máme napr. v Levoči prekrásny komplex, kde je divadlo, kongresová sála, hotel a tak ďalej. Bolo tam stretnutie prezidentov, bolo to veľmi efektívne.
A posledná poznámka možnože ako námet, pán minister. Hádam by stálo za to, pokúsiť sa získať pre Slovensko, nemusí to byť Bratislava, nejakú medzinárodnú agentúru z tých, ktoré fungujú pri Európskej únii, momentálne je ich 13, ktoré sú v rôznych krajinách, v Luxemburgu je Prekladateľské centrum, v Kolíne nad Rýnom je Agentúra pre letovú bezpečnosť, vo Viedni je Agentúra pre analýzu rasizmu a tak ďalej. Ja sám som sa pýtal mojich kolegov poslancov z európskych parlamentov, či by bola podpora myšlienke, že by na Slovensku mohla vzniknúť nejaká agentúra pre integráciu národnostných menšín. Bolo povedané, že toto je zaujímavá vec, ktorá by mohla dostať v Európe podporu. Je tu celý rad teda vecí, o ktorých by sme mohli, mali debatovať i na pôde Národnej rady.
Ja by som chcel poďakovať slovenskej diplomacii za prácu, ktorú urobila, a pevne verím, že budeme v takom konštruktívnom duchu, ktorý tu doposiaľ vládol medzi exekutívou a Národnou radou, debatovať aj ďalej. Ďakujem vám pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ústne kto sa hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Štrofová. Nikto viac. Končím možnosť prihlášok do rozpravy. Pani poslankyňa, máte slovo.
D. Štrofová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, pán podpredseda, kolegyne, poslanci, dovoľte mi, aby som sa tomuto nášmu materiálu trošku povenovala detailnejšie a z trošku iného pohľadu ako môj predrečník.
Celý tento materiál už prešiel, ako spomínal pán spravodajca, rokovaním vo výboroch, taktiež som sa zúčastnila na rokovaní zahraničného výboru, kde tento materiál bol prerokúvaný, a bola som jedna z tých, ktorí hlasovali pozitívne za túto správu, teda aby bola vzatá na vedomie. Aj keď som takto hlasovala, mala som niekoľko pripomienok. A dnes možno ešte o tom prepracovanejšie alebo premyslenejšie sa chcem povenovať niektorým častiam. A rezort ministra zahraničných vecí a konkrétne aj pána ministra by som rada upozornila na niekoľko detailov a, myslím si, závažných detailov, ktoré v tomto materiáli chýbajú, čo ale neprekáža tomu, aby sme ho vedeli akceptovať. Takže, ak dovolíte, ja sa začnem venovať konkrétnym častiam.
Na strane 16, kde sa začína téma o Parlamentnom zhromaždení NATO... (Šum v sále.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Mám zariadiť kľud, že. Prosím vás, panie poslankyne, keď už pánovi Banášovi ste trošku nevenovali pozornosť, tak aspoň skúsenej političke, pani Štrofovej, vytvorte priestor, aby mohla predniesť svoj príspevok k hodnoteniu zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2004. Ale so všetkou vážnosťou o to prosím. Ak nebude kľud v sále, urobím prestávku a budeme si zbytočne predlžovať rokovanie.
D. Štrofová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že to patrí k vzájomnej úcte, keď niekto je v sále, tak sa vzájomne počúvať.
Takže ja sa budem tomu venovať od strany 16, kde sa hovorí o Parlamentnom zhromaždení NATO, čo je aj mojou domovskou pôdou, vzhľadom na to, že pôsobím v Slovenskej delegácii do Parlamentného zhromaždenia NATO. Spomína sa tu viacerá spolupráca s týmto Parlamentným zhromaždením. Myslím si, že je veľmi dobrá zo strany vášho rezortu. Ale práve v tejto časti by mi práve padlo vhod, tak ako je to spomínané v iných častiach, napr. pri Západoeurópskej únii, aby sa spomenulo aj to, že v tomto zhromaždení pôsobí delegácia. A práve teraz to aj zdôvodním prečo. Vedúci našej delegácie v minulom roku získal pozíciu viceprezidenta Parlamentného zhromaždenia NATO. Myslím si, že to nie je nezanedbateľná záležitosť a treba si toho povšimnúť. Mne osobne sa podarilo byť zvolenou za podpredsedníčku Výboru pre vedu a technológie, čo bolo veľkým ocenením mojej práce práve v tomto zhromaždení zo strany kolegov, ktorí ma navrhli, požiadali, aby som prijala kandidatúru. A tiež som ju veľmi rada prijala a bola som jednohlasne zvolená. Čiže sú to dve miesta Slovenska vo funkciách tohto zhromaždenia. A myslím si, že tiež je to nezanedbateľné a treba to spomenúť.
V časti, kde sa rozpráva, teda je to strana 17, o našej najbližšej susedskej spolupráci, kde sú spomínané naozaj susedské štáty, myslím si, že je to veľmi objektívne vyvážene napísané. Ale treba povedať, že opäť mi tu chýbajú dve veci, spolupráca s Českou republikou. (Gong.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím vás, bude po vystúpení pani poslankyne Štrofovej hlasovanie o prerokovaných troch bodoch programu, potom budeme pokračovať ďalej. Prosím vás o trpezlivosť a pokračujte, pani poslankyňa.
D. Štrofová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Takže v tejto časti na strane 17, kde sa hovorí o našich najbližších susedoch, mi chýbajú dve veci.
Spolupráca s Českou republikou. Myslím, že všetko je tam opäť spomenuté až na záver. A tu som možno aj prišla na gro problému, že zrejme táto správa bola vypracovaná k jeseni minulého roku a trošku zabúda, že ešte rok 2004 sa končí aj zimou, keď sa udiali veľmi vážne veci. V tomto období sa práve Česká republika veľmi významne podieľala na pomoci Slovensku pri obnove a rekonštrukcii Tatier, teda kalamity, ktorá vznikla poveternostnou pohromou, ktorá nás zachvátila. A myslím si, že túto vec treba tiež v tomto materiáli minimálne spomenúť.
Čo sa týka spolupráce s Rakúskom, myslím si, sa pri najväčšej snahe rezortu nepodarilo dosiahnuť tie výsledky, ktoré by sme naozaj očakávali a chceli vidieť. V materiáli je spomínaných niekoľko stretnutí našich čelných predstaviteľov a funkcionárov z oboch strán na jednotlivých stretnutiach. Ale nepodarilo sa dosiahnuť ešte všetko, to, čo teda čakáme. Ja by som očakávala možno zintenzívnenie rozhovorov o tom, aby rakúska strana akceptovala naše postoje a naše názory v jadrovej energetike a takisto aby mala taký istý záujem, ako má Slovensko, dobudovať infraštruktúru, a teda sprístupniť medzinárodné koridory a takisto vlastne cesty občanom ako Rakúska, tak i Slovenska v tej našej susedskej spolupráci. Dočítala som sa, že tu existuje Zmiešaná rakúsko-slovenská komisia pre spoluprácu v oblasti dopravy, ktorá by mala dotiahnuť teda tú druhú spomínanú tému. Rada by som niečo o nej trošku možno viac od vás, pán minister, počula, aké výsledky sa podarilo dosiahnuť v rámci tejto komisie okrem toho, že tu máme termín rok 2007 na dobudovanie diaľnice.
Nuž neskôr sú spomínané štáty ako Monacké kniežatstvo, ktorému sú venované 4 riadky. Myslím si, že je to tiež jeden zo štátov, ktoré zohrávajú istú dôležitú rolu v európskom kontexte. A naša zahraničná politika by sa mu mala oveľa viac a intenzívnejšie venovať v bilaterálnych vzťahoch, nielen v rámci medzinárodných plén, kde s týmto kniežatstvom spolupracujeme, ale v rámci bilaterálnych vzťahov.
Sanmarínska republika takisto.
Keď idem ďalej, prichádzam k regiónu Ruska. (Šum v sále.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím, pokračujte.
D. Štrofová, poslankyňa: Pokúsim sa, pán predsedajúci, ale neviem, či neprídem o hlasivky.
K regiónu Ruska. Musím povedať, že bola som v minulom roku tiež na jednej oficiálnej návšteve v rámci Parlamentného zhromaždenia v Rusku a získala som pocit, že napriek tomu, že tam máme veľmi schopných diplomatov, ich nie je dostatok na to, aby teritoriálne pokryli potreby tohto veľkého teritória Ruska, ale zároveň aj pridružených štátov, štátov Južného Kaukazu a strednej Ázie. Myslím tým teda aj na Tadžikistan, Kirgizsko a ďalšie, ktoré skrývajú ešte veľký potenciál v zahraničných vzťahoch a v tom, aby sme s nimi rozvíjali väčšiu hospodársku dimenziu našich vzťahov. Aj keď je táto oblasť, dá sa povedať, zatiaľ ešte taká neobjavená a pre mnohých aj sa zdá byť rizikovou, je nevyhnutné, aby sme jej venovali o to väčšiu pozornosť tým, že tento región nám bol blízky. (Ruch v sále.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja preruším rokovanie o tomto bode programu a pôjdeme hlasovať, pretože nemám ďalšie prihlášky do rozpravy a naozaj je nedôstojné už po tretíkrát upozorňovať kolegov poslancov.
D. Štrofová, poslankyňa: Čím skôr ma necháte dorozprávať, tým skôr môžete hlasovať, páni kolegovia. Takže poprosím naozaj o trošku úcty. Takže Južný Kaukaz, strednú Áziu som spomenula. Chýba mi tu tá hospodárska oblasť. Naviac, v materiáli samotnom sa uznáva, priznáva to, že nastal istý pokles v hospodárskych vzťahoch, čo je veľká škoda.
Čo sa týka Indie, myslím si opäť, diplomacia by sa mala tomuto regiónu tiež venovať. Viem, že sú isté strategické a... (Neustály ruch v sále.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem prestávku na 5 minút.
Prerušte svoje vystúpenie, pani poslankyňa. Toto nie je dôstojné prostredie na rokovanie slovenského parlamentu.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesta, budeme pokračovať ešte v rokovaní o tomto bode programu, ktorý predkladá pán minister zahraničných vecí pán Kukan. Vystupuje pani poslankyňa Štrofová. Ihneď po vystúpení a ukončení prerokovania tohto bodu programu budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu z dnešného dňa a potom budeme pokračovať ďalej. Je súhlas s takýmto postupom? Ďakujem.
Pani poslankyňa, máte slovo.
D. Štrofová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Takže pokúsim sa naozaj rýchlo to dokončiť, ale predsa len dovoľte mi dopovedať to, čo mám v hlave.
Skončila som pri Indii a Indonézii. V tomto materiáli opäť nie je zohľadnená jedna skutočnosť, skutočnosť cunami. Slovensko, myslím si, tiež svojím a dosť veľkým dielom prispelo k pomoci po tejto katastrofe, ktorá sa v tomto regióne udiala. A myslím si, že minimálne malo byť toto spomenuté buď pri týchto dvoch štátoch, alebo v záverečnej kapitole, ktorá hovorí o našej spolupráci v rámci humanitárnych organizácií Červeného kríža a podobne. Opäť tam vlastne vidno, že to bolo skôr do jesene a že tá zima už bola zabudnutá.
Ostatné krajiny Ázie, 47. strana. Ja si myslím, že práve ešte tu je veľký potenciál, ktorý naša diplomacia nevyužíva, pričom by tak mala robiť, lebo keď hovoríme o štátoch, ako je Singapur a ďalšie, sú to, dá sa povedať, hospodárske tigre. A pokiaľ s týmito štátmi si nebudeme budovať do budúcna efektívnu spoluprácu, bude to veľká škoda aj pre naše hospodárstvo.
Ďalej je štát na 49. strane, Irán. Takisto vidno, že naše ministerstvo zahraničných vecí udržiava kontakt s predstaviteľmi Iránu, takisto istá Hospodárska komisia zmiešaná slovensko-iránska spolupracuje, na otázkach bezpečnosti ale nie. A práve toto sú otázky dnes veľmi podstatné v rámci kontextu NATO a Európskej únie, ale aj celosvetovej bezpečnostnej politiky. A Slovensko istým spôsobom by mohlo tiež prispieť svojím dielom k tomuto.
Nuž, blížim sa k záveru, na 82. strane, kde sa rozpráva o zahraničných Slovákoch. Je oveľa menej záujemcov, ktorí preukázali svoj záujem o získanie preukazu zahraničného Slováka. Svedčí to o tom, že sa mení doba, že sú tu nové trendy aj v rámci toho, že sme vstúpili do Európskej únie. Ale sú tu iné štáty, ktorých občania v zahraničí žijúci sú oveľa viac a silnejšie motivovaní, aby preukazovali svoju spolupatričnosť k svojmu štátu. Myslím tým napr. aj na maďarskú menšinu u nás a na Maďarsko, ako sa zaujíma o svojich zahraničných Maďarov. Tak si myslím, že možno by nám mohli byť vzorom, ako by sme sa my mohli zaujímať o zahraničných Slovákov.
Jedna z vecí, ktorá je úplne na záver, ktorá ma potešila. Ale zároveň mám k nej aj otázku. Dozvedela som sa o lepšom zabezpečení sociálnom a dôchodkovom pre zamestnancov našej zahraničnej služby. Konečne po niekoľkoročnom snažení, a myslím si, že to už aj z minulého volebného obdobia sa prelína, toto snaženie sa premietlo do konkrétneho kroku. Ale stále mám pocit, že sa upravuje len kategória zahraničných zamestnancov, a nie ich manželiek. Treba povedať, že aj manželky alebo partneri, ktorí sprevádzajú našich diplomatov v ich službe, v ich práci v zahraničí, by mali byť tiež zohľadnení aj v sociálnom a dôchodkovom zabezpečení. A práve z tohto materiálu vyplýva, že na túto kategóriu sa pozabudlo. Preto na to sa chcem opýtať pána ministra, keby v krátkosti mi na to vedel dať odpoveď. Čiže ako celok keď to môžem zhodnotiť, chýba mi trošku viac intonácie na tú hospodársku dimenziu zahraničnej služby, ktorá je pre nás ako štát veľmi podstatná nielen v tom európskom, ale aj v medzinárodnom kontexte, lebo dnes, keď sa musíme v mnohom prispôsobiť našim kolegom v rámci Európskej únie, mali by sme vedieť využiť tie jednotlivé nitky, ktoré nás spájajú bilaterálne s jednotlivými štátmi.
Toľko asi k mojim poznámkam. Ja osobne teda budem podporovať tento materiál. Ale bola by som rada, aby teda do budúcna niektoré tieto veci boli tiež zvážené a príp. dopracované.
Zároveň takisto chcem vysloviť, tak ako povedal môj predrečník pán poslanec Banáš, patrilo by sa možno trošku viac spolupráce a koordinácie medzi vládou alebo rezortom a Národnou radou. Mnohokrát je to veľká škoda, že si nevieme vzájomne vymeniť a odovzdať informácie, ktoré sú hodnotné a ktoré by nám mohli pomôcť oveľa výraznejšie pokročiť a napredovať. Ďakujem za nepozornosť, páni kolegovia, a prajem príjemný deň.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Končím rozpravu.
O slovo požiadal najskôr predkladateľ, potom spravodajca.
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne a páni poslanci, ďakujem za rozpravu k tomuto bodu. Chcel by som veľmi podrobne, naozaj detailne reagovať na všetky pripomienky, ktoré tu v diskusii odzneli, ale chcem to urobiť pekne v dôstojnej atmosfére, džentlmensky s pani poslankyňou tak, aby sme naozaj mohli tieto otázky prerokovať podrobne a konkrétne.
Inak, ďakujem za uznanie slovenskej diplomacii, budeme tak pracovať aj v budúcnosti. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. (Potlesk.)
P. Paška, poslanec: Dámy a páni, chcem vyjadriť uspokojenie...
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja len chcem uviesť, že hovorí spravodajca pán Paška. Nech sa páči, pán Paška.
P. Paška, poslanec: ... k postojom Slovenskej republiky pri podpore Chorvátska v snahe o začatie rozhovorov o pristúpení do Európskej únie. Zároveň chcem vyjadriť rozčarovanie nad postojom Európskej únie. Hovorím to preto, lebo som mal možnosť na porade predsedov zahraničných výborov vypočuť si stanoviská niektorých predstaviteľov krajín Európskej únie, ktoré ma privádzali do údivu a ktoré bezpochyby boli jedným z dôvodov, prečo Európska únia nakoniec nedoporučila otvoriť prístupové rokovania.
A to poučenie, dámy a páni, je aj v kontexte toho, o čom hovoril kolega Banáš alebo kolega kolegyňa Štrofová, nakoniec aj pán minister. Všade tam, dámy a páni, kde ide o národný a štátny záujem Slovenska, by sme sa naozaj mali koncentrovane snažiť, o to čo nazývame Spoločná zahraničná politika Slovenska. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem, pán minister. Ďakujem, pán poslanec.
Vyhlasujem 5-minútovú prestávku pred hlasovaním, pripravujeme dokumenty na hlasovanie, o 5 minút budeme hlasovať. Prosím, keby ste sa nevzďaľovali zo sály.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam.
Najprv prosím pána poslanca Jozefa Mikuša, aby uvádzal hlasovanie k
Správe o vzniku a podstate sporu medzi Slovenskou republikou a Československou obchodnou bankou, a. s., a o rozhodnutí rozhodcovského tribunálu Medzinárodného strediska pre riešenie sporov z investícií (ICSID) vo Washingtone (tlač 1042).
Nech sa páči pán, spravodajca, máte slovo.
Ešte pred hlasovaním, pán poslanec Malchárek má procedurálny návrh.
J. Malchárek, poslanec: Prosím, aby ste dali hlasovať alebo vyjadrili všeobecný súhlas nad preložením bodu programu v tlači 850 v mene štyroch poslaneckých klubov vládnej koalície na májovú schôdzu. Je to bod, ktorého predkladateľ je pán JUDr. Drgonec. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Je tu návrh, aby tento bod programu č. 49 (tlač 850) sme odsunuli na májovú schôdzu. (Odpoveď z pléna.) Takže je preložený bod, v poriadku.
Pán poslanec Paška.
P. Paška, poslanec: Chcem požiadať ctených kolegov zo zahraničného výboru, aby sme sa hneď po skončení hlasovania stretli v miestnosti č. 148. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Takže, nech sa páči, pán spravodajca, pristúpime k prvému hlasovaniu.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili štyria poslanci. Dvaja z nich navrhli iné uznesenia, ako je súčasť spoločnej správy.
Ako o prvom budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý je súčasťou spoločnej správy, s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ho.
(Hlasovanie.) Prítomných 140 poslancov, za 83, proti 9, zdržalo sa 46 poslancov, nehlasovali 2.
Konštatujem, že návrh tohto uznesenia sme schválili.
Pán poslanec Urbáni, už vám ide hlasovacie zariadenie? Dobre. Ďakujem pekne.
Takže, nech sa páči, ďalšie hlasovanie.
J. Mikuš, poslanec: Chcem sa spýtať predkladateľov dvoch návrhov uznesení, pánov poslancov Ondriaša a Blanára, vzhľadom na tomu, že teda bolo prijaté už platné uznesenie a ich návrhy uznesenia majú formu viac-menej interpelácie, či je potrebné hlasovať aj o týchto dvoch návrhoch uznesení.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš? Áno. Pán poslanec Blanár? Áno.
J. Mikuš, poslanec: Takže budeme hlasovať o prvom návrhu uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Ondriaš.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.
(Hlasovanie.) Prítomných 143 poslancov, za 43, proti 59, zdržalo sa 38 poslancov, nehlasovali 3.
Konštatujem, že návrh uznesenia pána poslanca Ondriaša sme neprijali.
Nech sa páči.
J. Mikuš, poslanec: Ako o poslednom budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Blanár.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.
(Hlasovanie.) Prítomných 143 poslancov, za 58, proti 40, zdržalo sa 44 poslancov, nehlasoval 1.
Konštatujem, že ani tento návrh uznesenia sme neschválili.
Ďakujem, pán spravodajca.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o materiáli, ktorým je
Pozícia Slovenskej republiky k strednodobému hodnoteniu Lisabonskej stratégie pre jarné zasadnutie Európskej rady (tlač 1077).
Takže, pán predseda výboru Tibor Mikuš, nech sa páči, ako spravodajca keby ste uviedli hlasovanie k tlači 1077. Nech sa páči.
T. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Pozícii Slovenskej republiky k strednodobému hodnoteniu Lisabonskej stratégie pre jarné zasadnutie Európskej rady (tlač 1077) s návrhom schváliť ho.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 145, za 99 poslancov, proti 4, zdržalo sa 41 a nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem že tento návrh uznesenia sme schválili.
Prosím teraz predsedu výboru pána poslanca Pašku, aby uviedol hlasovanie k
Správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2004 (tlač 1048).
Nech sa páči.
P. Paška, poslanec: Návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2004 Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní Správy o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2004 berie na vedomie Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2004.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.
(Hlasovanie.) Prítomných 145 poslancov, za 132, proti 9, zdržali sa 3, nehlasoval 1.
Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že včera sme, samozrejme, prerokovali aj informáciu, ale o informácii sa nehlasuje. Takže pristúpime k opakovanej voľbe, teda k
návrhom kandidátov podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (tlač 1075)
a k opakovanej voľbe, teda k
návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu (tlač 978).
Do opakovanej voľby postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov.
Pri obidvoch hlasovaniach platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva "za" najviac u jedného kandidáta. Hlasovanie vykonáme, samozrejme, na osobitných hlasovacích listoch.
Prosím najprv všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie, dohliadali na priebeh volieb a aby hlasovali ako prví.
Nech sa páči, pristúpime k tajnému hlasovaniu.
Chcem vás zároveň informovať aj o tom, že po vykonaní tajných volieb bude prestávka do 13.00 hodiny a o 13.00 hodine budeme pokračovať v rokovaní.
Pán poslanec Fajnor, máte nejaký procedurálny návrh. Nech sa páči.
K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som pripomenul, máme tu vždy plné ústa demokracie. Ja som predložil, pokiaľ sa týka Lisabonskej stratégie, procedurálny návrh. Žiaľ, spravodajca nezvládol svoju úlohu. Tým pádom, že prešiel vysokým počtom hlasov, ja to nechcem spochybňovať, ale poprosil by som, aby sa to nabudúce nestalo. Ďakujem pekne.
(Akt tajného hlasovania.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás vyzvať, aby ste tí, ktorí ste sa ešte nezúčastnili opakovanej voľby podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a opakovanej voľby člena Rady pre vysielanie a retransmisiu, tak učinili ihneď, pretože o malú chvíľu hodlám vyhlásiť tajné voľby za skončené a požiadať overovateľov o skontrolovanie výsledku volieb a vyhlásenie výsledkov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.
A teraz žiadam overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie.
Vyhlasujem prestávku do 13.00 hodiny. O 13.00 hodine vyhlásime výsledky volieb a budeme pokračovať v schválenom programe 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
(Prerušenie rokovania o 11.47 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 12.59 hodine.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásením výsledkov volieb.
Najskôr prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledky tajného hlasovania o návrhu na opakovanú voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámila so zápisnicou o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré sa konalo dnes 18. marca 2005.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 142 hlasovacích lístkov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 142 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 neplatných.
Zo 136 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe Vladimíra Císara hlasovalo za 53 poslancov... Pardon, nemám tuná dobrú zápisnicu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Tak preruším rokovanie, aby ste neuviedli nesprávne výsledky. Prerušujem rokovanie a počkáme si na správne výsledky. Buďte taká láskavá, doplňte presné výsledky.
Ja sa len chcem spýtať: Keďže teraz sme prerokúvali alebo mali prerokovať, alebo prijať informáciu o voľbe do funkcie podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu, máme prítomného povereného overovateľa na to, aby nás informoval o výsledku tajného hlasovania o návrhu na opakovanú voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu? Kto bol tým poverený? Vy ste mali obidva návrhy? Dobre, tak vyhlasujem prestávku, kým nedonesiete túto informáciu úplne presnú.
O pár minút, prosím, kolegyne, kolegovia na prestávku a potom budeme pokračovať vyhlásením výsledkov tajných volieb.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať a najskôr prosíme povereného overovateľa, aby informoval o výsledku tajného hlasovania o návrhu na opakovanú voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ospravedlňujem sa, ale mám neúplnú zápisnicu, takže musíme prebrať túto. Takže na tajné hlasovanie o návrhu na opakovanú voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 142 hlasovacích lístkov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 142 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 10 neplatných.
Zo 132 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri opakovanej voľbe Vladimíra Mamojku hlasovalo za 53 poslancov, proti 39 poslancov a zdržalo sa 40 poslancov, Ernesta Valka hlasovalo za 63 poslancov, proti 39 poslancov a zdržalo sa 30 poslancov.
Na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za člena Rady pre vysielanie a retransmisiu nikto zvolený.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa Navrátilová.
Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní v novej opakovanej voľbe nezvolila žiadneho z navrhovaných kandidátov za člena Rady pre vysielanie a retransmisiu.
A teraz ešte musíme počkať chvíľu na doplnenie údajov do zápisnice týkajúcej sa výsledkov opakovanej voľby za podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu. (Hlasy v sále.)
Áno. Teraz prosím, aby ste vyhlásili výsledky opakovanej voľby podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Takže zo 142 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 neplatných.
Zo 136 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe Vladimíra Císara hlasovalo za 53 poslancov, proti 39 poslancov a zdržalo sa 44 poslancov, pána Emila Kočiša hlasovalo za 73 poslancov, proti 35 poslancov a zdržalo sa 28 poslancov.
Na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní za podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu bol zvolený pán Emil Kočiš. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa Navrátilová.
Konštatujem, že Národná rada zvolila v novej opakovanej tajnej voľbe za podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Emila Kočiša.
Blahoželám k zvoleniu.
Budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1065. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1071.
Prosím ministra školstva Slovenskej republiky pána Martina Fronca, aby návrh zákona uviedol.
M. Fronc, minister školstva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, spolu s podpredsedom vlády a ministrom financií pánom Ivanom Miklošom predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1065), ktorý je pripravený na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 158/2005 zo dňa 23. februára 2005.
Návrh zákona vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa uvádza: "Zlepšenie oblasti financovania zabezpečí vláda aktívnym vytváraním podmienok pre rozvoj viaczdrojového financovania vysokého školstva vrátane príspevkov študentov na náklady spojené so štúdiom v jeho dennej aj externej forme."
Panie poslankyne, páni poslanci, o návrhu zákona, ktorý zavádza pre študentov účinný sociálny systém a efektívny systém pôžičiek a aj ich čiastočnú spoluúčasť na financovaní vlastného štúdia, sme tu v pléne Národnej rady už raz začali diskutovať. Odvtedy prešlo pár mesiacov, v návrhu zákona sme urobili viacero zmien, o ktorých budem hovoriť o chvíľu, teraz však chcem zdôrazniť, že sme zbytočne stratili takmer rok. Dnes sme tu už mohli mať modernú legislatívu a už sme mohli rozbehnúť účinné a efektívne nástroje, ktoré by zvýšili kapacitu vysokých škôl a tým pádom šance našich mladých ľudí dostať sa na vysokú školu. A to by zároveň pomohlo celému nášmu vysokoškolskému systému, tak ako sa to stalo v mnohých krajinách Európskej únie či OECD, kde zaviedli školné a súčasne aj účinný podporný sociálny systém.
Ešte predtým, než sa dostanem k obsahu zákona, chcem jednoznačne povedať, ak teraz by sme neschválili návrh zákona o študentských pôžičkách, bude to pravdepodobne na dlho zastavenie reformy nášho vysokého školstva. A o kvalite našich vysokých škôl budeme naďalej viesť iba často dlhé reči bez konkrétneho obsahu a o konkurencieschopnosti našich vysokých škôl sa bude dať povedať veľmi málo. Ak teraz nenájdeme vôľu na presadenie síce ťažkých, ale nevyhnutných zmien, potom nám treba zabudnúť na dlhé roky, že by sa niektorá naša vysoká škola či univerzita zaradila do zoznamu 500 najkvalitnejších vysokých škôl. Naše vysoké školy potom s najväčšou pravdepodobnosťou ostanú aj naďalej pred bránami tejto známej päťstovky. Netvrdím to, že reforma je všeliekom na všetky neduhy nášho vysokého školstva, a ani to, že sa kvalita a zlepšenie prejavia ihneď, ale som presvedčený, že je to dobrý a potrebný začiatok. Nebude jednoduchý, ale školstvo je zložitý systém, na ktorý neexistuje jednoduché a už vôbec nie populistické riešenie.
Ak chceme pristúpiť k reformovaniu nášho vysokého školstva zodpovedne, v prvom rade sa musíme zbaviť toho najnepravdivejšieho mýtu, ktorý sa zvykne používať, a to, že školstvo je zadarmo. Nič nie je zadarmo, ani vysokoškolské vzdelávanie. Niekto predsa musí učiteľovi zaplatiť plat, niekto musí zaplatiť za kúrenie, za náklady na opravu budov, jednoducho tieto prostriedky treba platiť. Len tento rok, mimochodom, zo štátneho rozpočtu práve na to išlo viac ako 10 mld. Sk.
Ale chceme v trende zvyšovania investícií z verejných zdrojov do vysokoškolského vzdelávania a vôbec do vzdelávania pokračovať. Ale je pritom potrebné zaviesť spravodlivosť, pretože úžitok z vysokoškolsky vzdelaných ľudí má nielen celá spoločnosť, ktorá, ako som už spomenul, investuje do vysokoškolského systému ročne miliardy slovenských korún, ale celkom iste aj samotný absolvent vysokej školy. Dnes už nikto nepochybuje o tom, že vysokoškolsky vzdelaný človek na rozdiel od ľudí bez takéhoto vzdelania nemá problém nájsť si prácu, a nikto nepochybuje o tom, že platy vysokoškolsky vzdelaných ľudí sú podstatne vyššie ako ľudí, ktorí toto vzdelanie nemajú. Preto sa snažíme zaviesť systém, ktorý nastaví spravodlivé parametre, ale zároveň bude motivovať, vyvinie tlak na zvyšovanie kvality a umožní študovať všetkým mladým ľuďom, ktorí na to majú predpoklady, a to aj tým, ktorí dnes ani nepomýšľajú, aby išli študovať na vysokú školu, pretože pochádzajú zo sociálne slabších rodín a si to nemôžu dovoliť. Teda spravodlivý, kvalitný a konkurencieschopný systém fungovania našich vysokých škôl, dostupný pre každého, to je cieľ tejto reformy.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, návrh zákona zavádza čiastočnú finančnú spoluúčasť študenta alebo, ak chceme alebo chcete povedať, školné. Ale nie je predsa spravodlivé, aby vysokoškolské štúdium bolo aj naďalej financované len zo štátneho rozpočtu, teda zo zdrojov všetkých daňových poplatníkov, keď má z neho v prvom rade úžitok ten, ktorý vysokoškolské vzdelanie získa. Nie je dôvod, aby celá spoločnosť v plnej miere sa skladala na náklady na študenta, teda aby jeho štúdium platili aj tí, ktorí z neho nemajú bezprostredný zisk, pretože sami nikdy neštudovali a ani nikto z ich rodiny neštudoval.
Vzdelanosť a zvyšovanie vzdelanostnej úrovne spoločnosti však určite patrí aj do kategórie verejných statkov, z ktorých má prospech celá krajina. Práve preto chceme zaviesť čiastočnú finančnú spoluúčasť študentov, od nuly počas prechodného obdobia dvoch rokov do 30 % priemerných nákladov. Zvyšok, teda viac ako dvojnásobok nákladov na študenta, ktoré sú dnes na úrovni okolo 86 000 korún, bude naďalej hradiť štát.
Panie poslankyne, páni poslanci, analýzy zo zahraničia jednoznačne dokazujú, že v tých krajinách, v ktorých zaviedli školné a zároveň ale aj účinný podporný systém, sa znásobili šance študovať na vysokých školách nemajetným študentom. Naopak, tam, kde k takejto reforme nepristúpili, ostáva vysokoškolské vzdelanie aj naďalej nedostupné pre chudobných a monopolizované skupinou ľudí, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie. A naša krajina potrebuje v prvom rade zvýšiť počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí. A teda musíme aj rozšíriť okruh tých, ktorí by ho mohli absolvovať.
Podobne ako v iných krajinách, kde pristúpili k reforme vysokoškolského systému a zaviedli finančnú spoluúčasť, aj my v návrhu zákona zavádzame účinný sociálny systém a efektívny systém pôžičiek. Súčasný sociálny podporný systém nie je pre študentov výhodný. Počet poberateľov sociálnych štipendií dnes je približne 10 %, teda zo 100 000 študentov necelých 10 000 študentov poberá sociálne štipendiá. Alarmujúcejšie je porovnanie výšky sociálnych štipendií, kde je maximálna výška sociálneho štipendia 2 000 Sk. A keďže podľa našich analýz priemerné náklady študenta na mesiac vychádzajú čosi menej ako 4 900 korún, presnejšie 5 500 pre tých, ktorí študujú mimo bydliska, a 3 230 pre tých, ktorí študujú v mieste bydliska, mladý človek z nízkej príjmovej skupiny nemá šancu študovať, pretože z takéhoto sociálneho štipendia určite nedokáže pokryť ani tie najnutnejšie výdavky. Navrhovaná novela zákona však upravuje poskytovanie sociálnych štipendií tak, že podľa našich odhadov bude mať na ne nárok okolo 30 % študentov a navyše maximálna výška štipendia sa viac než strojnásobí, pri súčasnom životnom minime to činí 6 870 Sk, samozrejme, v závislosti od bydliska, od miesta štúdia a od výšky životného minima.
Novela zákona zavádza pojem priemerné náklady študenta denného štúdia súvisiace so štúdiom, za ktoré sa pre študenta študujúceho do 30 km od miesta bydliska pokladá suma životného minima pre jednu plnoletú osobu, čo je v súčasnosti 4 580 Sk. Samozrejme, v krátkom čase očakávame, že životné minimum vzrastie, a tým sa aj posunie táto suma hore. Pre študentov študujúcich vo väčšej vzdialenosti od bydliska to bude robiť 1,5-násobok tejto sumy čiže spomínaných 6 870 Sk. Takže študent, ktorý pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia, si z takéhoto štipendia určite pokryje všetky nutné výdavky spojené so štipendiom a možno aj niečo navyše.
Navyše sa domnievame, že táto sociálna podpora pozitívne ovplyvní ekonomicky najslabšie regióny. Dá sa totiž predpokladať, že väčšia časť štipendií poputuje práve študentom z chudobnejších regiónov Slovenska, čo iste môže pomôcť znížiť ekonomickú priepasť medzi študentmi v jednotlivých regiónoch.
Druhý podporný mechanizmus, ktorý zákon zavádza, sú pôžičky. Jednak návrh zákona počíta so zavedením nových pôžičiek na školné, na ktoré má študent zo zákona nárok do výšky školného, a jednak oproti minulosti navrhujeme pre študentov aj pôžičky na náklady spojené so štúdiom, ktoré by naďalej poskytoval Študentský pôžičkový fond. Pôžičku až do výšky maximálneho školného bude môcť dostať ktokoľvek bez ohľadu na to, na akej študuje vysokej škole, či verejnej, súkromnej alebo vysokej škole v zahraničí. Podmienky na poskytnutie takejto pôžičky budú pre študentov výhodné a nebudú pre nich znamenať ani väčšie byrokratické zaťaženie.
Návrh zákona navyše vytvára podmienky na to, aby pôžičku mohol splatiť za dlžníka napr. zamestnávateľ alebo v istých prípadoch štát. A predpokladáme vytvorenie programu na splácanie pôžičiek práve pre študentov zo zamestnaní, ktoré táto krajina potrebuje, v tomto prípade myslím v prvom rade na učiteľov. Peniaze pritom dostane študent ihneď, a teda ihneď bude z nich mať úžitok, ale splácať pôžičku bude vlastne až po ukončení štúdia, teda po troch až piatich rokoch. Splatnosť sa pritom začína až v tom prípade, keď príjem absolventa vysokej školy presiahne úroveň minimálnej mzdy. Čiže, je to síce hypotetický príklad, ale aj taký môže nastať, ak by príjem počas produktívneho života nepresiahol u takéhoto absolventa úroveň minimálnej mzdy, napr. ak by bol celý život nezamestnaný, potom pôžičku nebude musieť splatiť a túto ťarchu zaňho preberie štát.
Rovnako sa domnievam, že výhodné je aj úročenie pôžičiek. Študent si bude môcť požičať peniaze za veľmi nízky úrok, ktorý bude blízky tomu, za ktorý si požičiava štát, v súčasnosti je úročenie pre štát 3,64 %. Pokiaľ si zoberieme modelový príklad, že bude študent platiť školné, tak ako to uvádzame aj v dôvodovej správe, priemerne 8 000 Sk ročne, potom počas plného päťročného, teda bakalárskeho i magisterského, by jeho pôžička bola maximálne 40 000 korún. A po skončení školy, ak by ju splácal v priebehu 10 rokov pri štvorpercentnom úročení, tak by mesačné splátky boli necelých 460 korún mesačne. Samozrejme, ak by si tie splátky rozložil na 15 rokov, tak ešte budú nižšie. Takže záťaž, o ktorej sa často hovorí, je naozaj minimálna, keď uvážime to, čo som už spomínal, že vysokoškolsky vzdelaný občan má vyššie a lepšie príjmy, ako ich majú občania, ktorí takéto vzdelanie nemajú.
Domnievam sa, že obavy z pôžičiek sú naozaj neopodstatnené a často zbytočne dramatizované. Splátka úveru totižto nemôže byť pre absolventa vysokej školy naozaj takým vážnym bremenom, najmä keď si uvedomíme, že dnes si ľudia požičiavajú desaťtisíce na televízory, práčky či iný spotrebný tovar v splátkových predajoch za podstatne horšie úroky a investujú tak do lepších životných podmienok. Ale myslím si, že rovnako by sme si mali začať vážiť vzdelanie a investovať doň.
Vážené dámy, vážení páni, som presvedčený, že keď si niekto začne za čosi platiť, začne požadovať za svoje peniaze aj kvalitu. Je totiž typická ľudská vlastnosť, že keď máme niečo zadarmo, teda, presnejšie, keď za niečo neplatíme, nedokážeme si to vážiť a nestaráme sa príliš o to. A teda inak sa začnú správať aj študenti. Za to, za čo budú platiť, začnú postupne požadovať to, aby im pedagóg predniesol kvalitnú prednášku, aby zorganizoval zaujímavý seminár, aby sa na svoje hodiny riadne pripravoval, aby počas konzultácií bol k dispozícii študentom. Dotazníky hodnotenia pedagógov potom nebudú len akousi povinnou jazdou, ale stanú sa skutočným nástrojom kontroly kvality vyučovacieho procesu.
Občas počúvam argumenty, ako by si to asi mali naši študenti na vysokej škole zabezpečiť, či rôzne pochybnosti o tom, kto a ako je volený do študentských komôr, akademických senátov a podobne. Ale práve o tom to je. Vysokoškolák predsa nie je bezprizorná bytosť, ale dospelý človek, ktorý musí byť zodpovedný sám za svoj život, za svoje štúdium aj za jeho financovanie. Kto sa stará o to, ako si so životom, so zdravotnými, sociálnymi odvodmi či daňovými odvodmi poradí absolvent strednej školy, ktorí sa rozhodol, povedzme, neštudovať na vysokej škole alebo dokonca ktorý sa nedostal na vysokú školu pre nedostatok miesta? Ale samotné školné určite nie je jediným receptom na to, ako zlepšiť kvalitu.
Ešte v lete sme urobili pre skvalitnenie ďalší krok a upravili sme návrh zákona tak, aby Akreditačná komisia mohla kedykoľvek vyslať svojho odborníka na časť vzdelávacieho procesu a napr. aj na neverejnú časť štátnej skúšky. Takže ak by mal študent pochybnosti o tom, či ho budú jeho pedagógovia objektívne skúšať a posudzovať, môže to zaistiť aj tým, že na takejto skúške sa zúčastní odborník z Akreditačnej komisie.
Dobrá vysoká škola, to nie je len vysoká škola, ktorá je dobre vybavená. Dobrá vysoká škola, to nie sú len dobrí pedagógovia, ale to sú aj dobrí študenti. A pýtam sa, čo môže byť lepšou motiváciou ako prospechové štipendiá. Viete dobre, že dnes na vysokých školách prakticky neexistuje odmeňovanie kvalitných študentov. Takže je úplne jedno, či niekto skončí s červeným diplomom alebo absolvuje vysokoškolské štúdium len tak-tak, ako sa hovorí, s odretými ušami. Návrh zákona však počíta práve so zavedením prospechových motivačných štipendií. Dokonca vláda odsúhlasila zmenu a škola bude musieť až 35 % z vybraných prostriedkov použiť v prvom rade práve na tieto motivačné prospechové štipendiá. A konečne takto bude môcť byť ocenená kvalita, usilovnosť, talent a dobrý výsledok študenta. Zvyšných 65 % prostriedkov zo školného pôjde práve na skvalitnenie výučby, na vybavenie vysokých škôl pomôckami, výpočtovou technikou, knihami, potrebnými pokusnými materiálmi, ktoré často si dnes študenti musia kupovať. A na to, aby sa tieto peniaze použili skutočne tam, kde práve študenti cítia ich najväčšiu potrebu, zavádza zákon pre študentov práve v senáte právo, v istom zmysle by som to nazval právo veta.
Ďalej, odhadujeme, že asi 20 % zo študentov by mohlo získavať prospechové štipendium a ročne by to mohlo robiť čiastku okolo 15 000, možno 20 000 korún pri priemernom školnom, ktoré máme odhadované na začiatku vo výške okolo 8 000 korún. Teda summa summarum je to veľmi jednoduchá matematika. Aj ten študent zo strednej vrstvy, ak sa bude dobre učiť, naozaj ak sa bude dobre učiť, tak ešte na tom môže v konečnom dôsledku získať.
Takže mechanizmov na skvalitnenie vysokoškolského vzdelávania je v reforme nastavených niekoľko.
A zároveň chcem pripomenúť, že vznikajú dve nezávislé agentúry, ktoré by mali v krátkom čase začať hodnotiť kvalitu našich vysokých škôl a univerzít. Jedna z nich by mala byť pod záštitou Slovenskej rektorskej konferencie a ministerstva školstva, druhá je nezávislá agentúra.
Panie poslankyne, páni poslanci, v roku 2002 sme urobili prvú časť vysokoškolskej reformy. Aj vtedy mala množstvo odporcov, ale našťastie zvíťazili vecné argumenty pred politikou. Teraz po troch rokoch vidíme prvé výsledky tejto reformy. Nastavili sme nový systém financovania a ďalšie mechanizmy, ktoré začali vysoké školy učiť šetriť a efektívne hospodáriť. A ten výsledok po troch rokoch je taký, že nemajú vysoké školy dlhy. Z 20 verejných vysokých škôl 14 skončilo s kladným hospodárskym výsledkom skoro 300 mil. korún. A to sú prostriedky, ktoré vysoké školy použijú na svoj ďalší rozvoj. Jednoducho motivovali sme ich k efektívnemu hospodáreniu a jednoducho sa ho museli naučiť. Reformu však musíme dokončiť. Finančné prostriedky získané zo školného naučia školy bojovať, zápasiť o svojho študenta. A neexistuje lepší mechanizmus ako konkurencia, aby boli manažmenty vysokých škôl takto donútené prinášať kvalitu.
Myslím si, že o tejto reforme sa už hovorilo dosť. A som presvedčený, že je načase ju schváliť. Viete, v istom časopise konštatoval jeden z renomovaných novinárov, že ako minister školstva som investoval do diskusie o nej viac ako polovicu svojho pracovného i mimopracovného času. Fakt je, že som presvedčený, že s výnimkou tých, ktorí nechcú počuť o tejto reforme, získala reforma podporu väčšej časti akademickej obce a získala podporu aj u značnej časti študentov, napriek tomu, že zavádza školné. V médiách síce stále rezonujú skôr odporcovia, chápem, že je to zaujímavejšie pre médiá, ale sú aj mládežnícke organizácie, ktoré reformu podporujú. A chcem povedať, že k nej sa pridali aj viaceré senáty priamo vysokých škôl, môžem vymenovať Trnavskú univerzitu, Slovenskú poľnohospodársku univerzitu, univerzitu v Ružomberku.
Nakoniec, páni poslanci, panie poslankyne, viete, že som diskutoval aj s mnohými z vás, ktorí máte v rukách rozhodnutie o tom, či zmodernizujeme a zefektívnime náš vysokoškolský systém alebo nadlho pochováme reformu a spolu s ňou aj šance na zlepšenie nášho vysokého školstva.
Ja si uvedomujem, páni poslanci a panie poslankyne, že táto reforma prináša aj zavedenie nepopulárneho kroku, ale zodpovedný politik musí robiť aj ťažké a nepopulárne rozhodnutia. Ak teraz spolu nenájdeme podporu pre túto reformu, pôjdeme podľa môjho presvedčenia proti vysokým školám, pôjdeme proti trendu Európskej únie a vyspelých krajín OECD.
A nakoniec chcem povedať, že aj nedávne hodnotenie Slovenska zo strany OECD nám jasne a jednoznačne odporúča, aby sme zaviedli školné spolu s účinným sociálnym systémom.
Panie poslankyne, páni poslanci, predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými právnymi predpismi, nie je v rozpore so žiadnymi medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky ani s právom Európskej únie.
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, buďte odvážni a buďte zodpovední pri svojom rozhodovaní, pretože toto rozhodnutie potrebujú študenti, vysoké školy aj celá naša krajina, Slovensko, ktorá práve môže budovať na svojom ľudskom potenciáli, na vzdelaných ľuďoch. Ďakujem. (Potlesk.)