V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru, výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pánovi poslancovi Ferdinandovi Devínskemu. Nech sa páči.
F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, vážení hostia, vládny návrh zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 28. februára 2005 prideliť na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady navrhol výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.
Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá svojím uznesením z 8. marca 2005. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu a zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s ústavou a ostatnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, vyjadrenie, že návrh zákona nie je v rozpore s medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zhodnotenie súčasného stavu, dôvody potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dopadu a vplyvu na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení a návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.
Ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vstupom do Európskej únie prevzalo Slovensko na seba niektoré povinnosti aj v oblasti vysokého školstva. Tým, že v roku 1999 minister školstva Slovenskej republiky podpísal Bolonskú deklaráciu, dostáva aj Slovensko príležitosť sa spolupodieľať na vytváraní novej architektúry európskeho vysokoškolského priestoru, ktorého zavŕšenie sa predpokladá v roku 2010.
V roku 2000 bola prijatá Koncepcia ďalšieho rozvoja slovenského vysokého školstva, ktorej produktom bol aj nový zákon o vysokých školách z roku 2002. Na základe tohto zákona sa v slovenskom vysokom školstve uskutočnilo viacero zásadných zmien. Zákonom sa však neimplementovali všetky opatrenia navrhnuté v koncepcii. A ukazuje sa, že v dôsledku toho reformy v niektorých oblastiach nepostupujú tak, ako sme si predstavovali, najmenej v oblasti zvyšovania kvality ich výučby, ale aj zvyšovania personálnych kvalít. Naviac, študent ešte stále nie je partnerom, ale vo väčšine prípadov konzumentom toho, čo mu ponúkame. Veľmi závažné je, že sa neuskutočnila reforma systému sociálnej podpory študentov, ktorú predpokladala koncepcia.
Diskutovaný návrh zákona je prirodzeným doplnením zákona z roku 2002. V prvom rade napĺňa prijatú koncepciu v oblasti reformy systému sociálnej podpory vysokých škôl. Je koncipovaný tak, že v prípade jeho schválenia, podmienky, ktoré vytvorí, budú veľmi rýchlo spolupôsobiť pri zvyšovaní kvality nášho vysokého školstva, ktoré náš systém nevyhnutne a neodkladne potrebuje. Inak nebude v novej Európe hrať žiadnu významnú úlohu. Tento zákon je pre ďalší rozvoj slovenského vysokého školstva pozitívny a navrhované zmeny sú žiaduce a nevyhnutné.
Vzhľadom na uvedené, ako aj na oprávnenia, ktoré mám ako spravodajca, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam, aby v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 28. februára bol pridelený vládny návrh zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 4. mája 2005 a gestorský výbor aby ho prerokoval do 6. mája 2005.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem. Skončil som, prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvý.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Najskôr informujem snemovňu o tom, že písomne za poslanecké kluby sa prihlásili títo poslanci: pán Jozef Ševc za KSS, pán Dušan Čaplovič za Smer, pani Ľudmila Mušková za Ľudovú stranu - HZDS, pán Ferdinand Devínsky za SDKÚ a pani Mária Majdová za KDH.
Ako prvý vystúpi pán Devínsky. Nech sa páči.
F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, ako som už povedal, dnes diskutujeme o jednej z mimoriadne závažných tém, dotýkajúcej sa základov reformy vysokoškolského štúdia.
Každý alebo aspoň väčšina z nás by chcela, aby naše deti alebo vnúčatá získali čo najkvalitnejšie vzdelanie aj preto, aby v budúcom svete a v zjednotenej Európe našli svoje uplatnenie. Dôvod je úplne zrejmý. Väčšina z nás vie, že vysokoškolské vzdelanie prináša so sebou nielen prosperitu osobnú, ale aj pozitíva pre spoločnosť. Prvá komparatívna výhoda je zamestnanosť absolventov vysokoškolského štúdia. Ak si pozrieme štatistiky Národného úradu práce o nezamestnaných absolventoch vysokých škôl, tak zistíme, že počet evidovaných nezamestnaných, ktorí sú nezamestnaní dlhšie ako 9 až 12 mesiacov, sa pohybuje dlhodobo na úrovni niekoľko desiatok ľudí z 28 000 absolventov, ktorí priemerne končia ročne. Je teda zrejmé, že dlhodobá nezamestnanosť absolventov vysokých škôl našťastie u nás prakticky neexistuje. A teda absolvent vysokej školy je zvýhodnený v porovnaní s tými, ktorí vysokoškolské vzdelanie nemajú. Ďalšou výhodou absolventa je, že jeho celoživotný príjem najmenej o dvojnásobok prekračuje príjem človeka, ktorý vysokoškolské vzdelanie nemá. Podobne je výhodou získavanie návykov a znalostí, ktoré umožňujú vysokoškolsky vzdelanému človeku ľahšie napĺňať svoje predstavy a plány počas celého svojho života. Toto je, samozrejme, ale podmienené jednou veľmi závažnou vecou, a to tým, aby vzdelanie, ktoré získal, bolo kvalitné.
Je zrejmé, a to je celosvetový trend, že, teraz citujem, preťažené ekonomiky štátov, ktoré nestačia financovať vysokoškolské vzdelávanie, tak ako by si každý želal, preťažení profesori, priemerná kvalita výučby aj výskumu, frustrovaní študenti, nedostatočná alebo opotrebovaná infraštruktúra vedú nezadržateľne ku kolapsu vysokých škôl. To som citoval z nemeckého časopisu Spiegel. A keď to takto vyzerá v bohatom Nemecku, tak sa opýtame, ako to vyzerá na nie tak bohatom Slovensku. Mýty o globálnej vysokej kvalite nášho vzdelávania sú naozaj už len mýtmi. Stačí sa pozrieť napr. na vybavenosť našich škôl. Možno síce oponovať tým, že naši absolventi sa pomerne dobre uplatnia vo svete, áno, často sa dobre uplatnia, ale nie vždy je to tak. Dôvodom je skutočnosť, že do sveta idú väčšinou tí naozaj dobrí a tí sa aj dobre uplatnia. Ale tí, ktorí neuspejú, sú práve tí, ktorí počas svojich štúdií získali často len priemerné vedomosti, s ktorými je naozaj veľmi ťažké obstáť v konkurenčnom boji na globálnom trhu práce. O tom by hádam vedeli povedať viac kapitáni nášho priemyslu, z ktorých pár sedí aj v tejto snemovni. Príspevok na vlastné vzdelávanie má byť preto jeden z nástrojov zásadného skvalitnenia vysokoškolského štúdia. Celkom určite môže, a ja som o tom presvedčený, aj bude stimulovať vysoké školy k výraznej personálnej reforme, ktorá sa na vysokých školách neuskutočnila v hĺbke rozsahu, ako by to bolo želateľné. Mnohí z nás si pamätáme osobnosti, ktoré nás učili a boli nám vzorom. Mne sa zdá, že tých osobností je stále menej a menej. Myslím si, že študenti, ak budú aj osobne zainteresovaní na kvalite svojho vzdelávania, budú tým hnacím motorom, ktorý bude vyhľadávať a podporovať práve takéto osobnosti. A, samozrejme, budú tlačiť aj na tých, ktorých výkony nebudú dostatočne adekvátne. Študent sa totižto musí stať naším partnerom. Vo väčšine prípadov je študent stále považovaný len za konzumenta a jeho vplyv na zvýšenie kvality štúdia je minimálny. Môžu to potvrdiť všetci tí študenti, ktorí vypĺňajú rôzne hodnotiace dotazníky na svojich učiteľov, pričom spätná väzba je väčšinou nulová. A je smutné, že to už takmer nikomu ani veľmi nevadí, čím sa potvrdzuje stará známa téza, že čo je zadarmo, to je považované za bezcenné. Vedľajším, ale žiaducim efektom zavedenia školného bude skrátenie celkovej doby pobytu na vysokej škole. A som presvedčený, že tak ako všade, kde sa školné zaviedlo, sa tým štúdium významne zefektívni.
Často počuť hlasy, že zavedením školného sa obmedzí prístup najchudobnejších k vysokoškolskému vzdelaniu. Rád by som po 34 rokoch svojej vysokoškolskej učiteľskej praxe povedal, že práve súčasný systém obmedzuje prístup tých najchudobnejších k vzdelaniu, nielen tým, že na tzv. vychytené odbory, a pán poslanec Madej to veľmi dobre vie, sa treba špeciálne pripravovať, a táto príprava stojí nemalé peniaze, ale aj tým, že súčasný systém prijímacieho konania podporuje takúto prax. Obmedzenie kapacity vysokých škôl je dané práve nedostatkom prostriedkov. Nakoniec to vidíme pri externom štúdiu, kde študuje už takmer jedna tretina všetkých našich študentov, ktorí platia nemalé peniaze idúce niekedy až do niekoľko desiatok tisíc korún, ako to môžu potvrdiť aj niektorí naši kolegovia, ktorí sedia v tejto snemovni a ktorí takto študujú, a väčšina týchto peňazí nejde vysokej škole alebo príslušnej fakulte. Tento trend ale znamená, že na niektorých vysokých školách sa rozširuje štúdium externistov na úkor denných študentov a ich podiel neustále rastie. Bude celkom prirodzené, že aj vďaka školnému vysoké školy viac otvoria svoje brány pre uchádzačov. To celkom prirodzene potláča aj prípadnú korupciu, pretože tam, kde ponuka prevažuje nad dopytom alebo sú pomery aspoň vyrovnané, je tento mimoriadne negatívny spoločenský jav značne potlačený. Je nepochybné, že zavedenie školného bude znamenať snahu vysokých škôl získať čo najviac študentov a nepriaznivý demografický vývoj túto snahu ešte posilní. Všetky vysoké školy možno s výnimkou niektorých monopolných odborov sa dostanú do situácie, keď budú musieť poskytnúť svojim študentom podstatne vyššiu kvalitu štúdia a aj podstatne vyššiu kvalitu mimoškolských aktivít. Zvýšenie konkurencie medzi vysokými školami a zvýšenie ich úsilia získavať študentov prinesú aj nutnosť uskutočniť na školách okamžité personálne a hospodárske zmeny a rýchlu reštrukturalizáciu študijných odborov, ale súčasne aj vážne problémy pre vysoké školy s neschopným manažmentom. A je celkom možné, že niektoré vysoké školy zaniknú, čo by ich pri súčasnom nadmernom počte ani nebolo veľmi na škodu. Návrh zákona obsahuje takú rozsiahlu sociálnu záchytnú sieť, akú som nevidel v žiadnej porovnateľnej krajine. Už pán minister povedal, koľko percent študentov poberá sociálne štipendium, dnes aký bude nárok a aké budú výšky týchto štipendií. Navrhovaný systém pôžičiek viazaný na školné a možnosť ich odloženého splácania znamená ďalšie zmäkčenie prípadných dopadov.
Ja celkom chápem protesty niektorých, ale, chcem zdôrazniť, nie všetkých predstaviteľov technických disciplín a ich študentov. Zavedenie školného totiž môže privodiť nielen veľmi žiaduci boj o študenta, ale aj odliv študentov z technických a iných v súčasnosti tzv. neatraktívnych odborov. Ale aj tu je riešenie, ktoré ponúka navrhovaný zákon, tzv. nulový variant. Študentom študujúcim na takýchto odboroch môže škola stanoviť školné vo výške 0 korún, a tým sa dáva možnosť, ale nie povinnosť vysokým školám vyberať školné. Školné a nulový variant tiež umožnia cielene získavať pre štúdium aj zvlášť nadaných študentov, aj študentov doktorandského štúdia. To, že 35 % získaných prostriedkov musí škola investovať spätne do motivačných štipendií, znamená práve podporu tých, ktorí študujú nielen preto, aby za akúkoľvek cenu získali diplom, ale najmä tých, ktorí chcú získať viac vedomostí a v živote dosiahnuť viac i spoločenského uznania, lebo platí, že kvalita vysokej školy je daná nielen kvalitou jej učiteľov a vedeckých osobností, ale aj kvalitou jej študentov. A to tu už dnes odznelo. To, že návrh zákona dáva právo veta študentom pri nakladaní s prostriedkami získanými zo školného, tak to právo veta nie je demokracii najbližší model, ale v tomto prípade pravdepodobne s tým možno súhlasiť. Znamená to však aj to, že študenti budú môcť rozhodovať aj o tom, akých kvalitných učiteľov budú môcť získať pre výučbu, lebo školné znamená viac prostriedkov pre školy. To sú peniaze navyše k štátnej dotácii, ktorá sa každoročne zvyšuje o sľúbených približne 0,1 % podielu HDP, a teda sú to prostriedky použiteľné výlučne na rozvoj vysokej školy.
Tiež sa opakovane zdôrazňuje, že po skončení štúdia začína mladý človek s dlžobami. Ak odhliadnem od toho, že jeho nástupný plat, samozrejme, diferencovaný podľa typu zamestnania, je podstatne vyšší ako plat vysokoškolsky nekvalifikovaného občana, odložené splácanie, ba v niektorých prípadoch aj prevzatie celého dlhu štátom výrazným spôsobom znižuje toto zaťaženie.
Nakoniec by som sa rád vyjadril aj k tzv. úniku mozgov. A zase budem citovať z britského časopisu Time, ktorý hovorí, že veľký počet najlepších absolventov vysokých škôl odchádza, pretože my im nemôžeme poskytnúť tie výhody, ktoré im poskytujú inde. Tým som chcel povedať, že únik mozgov vôbec nie je žiadne špecifikum a že nie je len problémom Slovenska. Aj dnes, keď nemáme školné, študuje napr. v Českej republike takmer 8 000 našich študentov. Študujú tam z mnohých dôvodov, veľmi často aj z takých prozaických dôvodov, akým je pridelenie internátu, ale aj preto mnohí z nich, že tvrdia, že české vysoké školy sú kvalitnejšie ako naše. O tom, samozrejme, môžeme polemizovať. A kto pozná český systém, tak vie, že nie je to celkom také ružové. Ale nakoniec sa treba pozrieť tak či tak pravde do očí. Aj my na Slovensku máme vynikajúce odbory a programy štúdia, žiaľ, sú to však len ostrovy pozitívnej deviácie, a nie kontinenty kvality. Nemyslím si však, že zavedením školného dôjde k dramatickému odlivu našich študentov k našim susedom, lebo, ako iste viete, návrh Senátu Českej republiky na zavedenie školného bol schválený v minulom roku veľmi vysokým pomerom hlasov.
Na záver by som sa rád pozrel do histórie. Keď v roku 1088 vznikala prvá európska univerzita, Univerzita v Bologni, bola to univerzita študentská. Riadili a z veľkej časti ju aj financovali študenti. A študenti si najímali svojich učiteľov, ktorým za vzdelávanie platili. A keď učiteľ nesplnil ich očakávania, jednoducho mu nedovolili učiť. Ja si nemyslím, že zavedením školného dôjde k tomuto javu hneď aj u nás, aj keď máme na to dobrý príklad z prvej súkromnej vysokej školy, kde práve pre nekvalitu učiteľa musel učiteľ opustiť svoje miesto. V krátkom čase však dôjde aj v tomto smere k výraznému zlepšeniu.
Je mi jasné, že presviedčať presvedčených je zbytočné. Podobne je zložité presviedčať rozhodnutých. Myslím si však, že pri rozhodovaní je dobré vypočuť si všetky argumenty, ktoré sú nám dostupné, aj ten, že Slovenská rektorská konferencia príspevok na vlastné vzdelávanie na vysoké školy podporila, aj ten, že hoci mnohí študenti so školným nesúhlasia, je dosť študentov, ktorí so zavedením školného súhlasia za predpokladu, že sa zvýši kvalita našich vysokých škôl, aj ten, že Študentská rada vysokých škôl, teda volený orgán študentov, ktorých zastupuje, nesúhlasí s nátlakovými aktivitami, ktoré organizuje Štrajkový výbor študentov, a nakoniec aj to, že by sme mali urobiť všetko pre to, tak ako to povedal už aj pán minister, aby v zozname najlepších 500 vysokých škôl sveta sa objavila raz aj slovenská vysoká škola, pretože to je v dnešnom globálnom svete najdôležitejšie, lebo vysoké školy a kvalitne vysokoškolsky vzdelaní ľudia sú motorom pokroku. Nakoniec o tom hovorí aj spoločnosť, aj ekonomika založená na vzdelaní, k čomu sa hlási aj Slovensko. Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami vystúpia pán poslanec Madej, pán poslanec Mečiar, pán poslanec Cuper a pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Panie poslankyne, páni poslanci, informujem vás, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky zvoláva poslanecké grémium o 14.30 hodine v zasadačke za rokovacou sálou.
Teraz je zapnutý mikrofón pre pána Madeja.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán minister, ja mám pre vás jeden iniciatívny návrh. Vy ste v odôvodnení tohto zákona povedali, že ho predkladáte spolu s ministrom financií. Chcem vám pripomenúť, že vy ste minister školstva, že by ste si návrhy zákonov mali písať na vlastnom ministerstve a nepodliehať návrhom... (Hlasy z pléna.) Pán minister, sám ste povedali, že s niektorými vecami... (Prerušenie rečníka predsedajúcim.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem vás, pán Madej. Môžete v súlade s rokovacím poriadkom, a dobre ho poznáte, hovoriť k predrečníkovi. Beriem vám slovo.
R. Madej, poslanec: Áno.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračuje ďalej vo vystúpení pán poslanec Mečiar.
V. Mečiar, poslanec: Podľa čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách, stredných školách, podľa schopnosti občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách. Možnosti občanov sa znížili, možnosti spoločnosti sa zvýšili. Nie sú naplnené ústavné podmienky pre prijatie takéhoto zákona. Celé toto konanie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Ďalej si dovolím upozorniť, pán minister, že dodnes ste neprijali program, ktorý bude riešiť celkové zhodnotenie zdrojov, ktoré do školstva idú. Takýto program absentuje, absentuje postupnosť krokov. Do školného započítavate aj neefektívne náklady na školy a urobili ste krásny prehľad, čo všetko treba zlepšiť. Ale, prosím vás, tie zdroje , ktoré by ste zobrali od študentov, budú tvoriť 2 % objemu terajších zdrojov pre školstvo. Tak nás tu nešiaľte, že tie 2 % napravia to, čo pokazí 98 %.
A ďalšie. Ak sa neberie do úvahy sociálny stav spoločnosti, náklady občana na štúdium, to sú náklady rodiča, náklady študenta, ak sa nehodnotí podľa toho miera dostupnosti, tak nebudeme podporovať nevzdelanosť, nebudeme podporovať neefektívne systémy správy a nakladania s prostriedkami štátu, nebudeme podporovať nedostatok perspektívnych činností a cieľavedomej činnosti na ministerstve školstva. Preto sme a budeme proti tomu, to ja hovorím teraz za klub aj za seba, aby takýto zákon vôbec touto Národnou radou prešiel, a preto budeme podporovať všetkých, ktorí proti tomuto zákonu v zmysle ústavy a svojho práva na vzdelanie budú. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.
J. Cuper, poslanec: Ďakujem pekne. Pán profesor Devínsky, pôsobíme na jednej alma mater, takže nepresvedčili ste ma, že toto je cesta, ako našu alma mater dostať medzi 500 najlepších univerzít. Je to len o tom, ako sa odbremení Slovenská republika ako štát, konkrétne Ministerstvo školstva Slovenskej republiky od toho, aby prispievalo väčšou mierou ako doteraz na vzdelanie. Práve opak bude asi pravdou, že ministerstvo bude dávať ešte menej prostriedkov na vysoké školy ako doteraz. A zmyslom reformy by malo byť, samozrejme, nie odbremeniť štát od prostriedkov, ktoré by mal dávať na vzdelanie, ale práve naopak, zvýšiť prostriedky na vzdelanie, pretože ide o prostriedky, ktoré sa dávajú na vytváranie pracovnej sily, ktorá bude mať pridanú hodnotu a bude schopná sa zamestnať vo vysokosofistikovaných odvetviach. Toto nie je najlepšia cesta, pretože nevytvára ani princíp rovnosti, pretože ten, kto si bude musieť požičať na školné, jednoducho bude v nevýhode aj po skončení vysokej školy, pretože jednoducho bude vstupovať do života s nejakým bremenom. Ten, ktorého rodičia sú šťastnou náhodou bohatší, jednoducho bude vo výhode, lebo nebude musieť nič nikomu vracať a za tých 5 rokov aj, samozrejme, sa pomery trocha zmenia. Preto aj ja si myslím, že som v každom prípade presvedčený, že táto reforma nie je dobre zvládnutá, a preto jednoducho ju nemôžem podporiť ako vysokoškolský učiteľ. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ako vysokoškolský učiteľ, ktorý desaťročia pôsobil a pôsobí na pôde vysokej školy, som si veľmi pozorne vypočula vystúpenia pána ministra aj pána poslanca a sledovala som filozofiu ich vyjadrovania a vôbec ich myšlienok. Nosnou filozofiou bola myšlienka, že už nemôže byť naďalej štúdium bezplatné. Teda vychádzajú z toho, že doposiaľ bolo niečo bezplatné. Pán minister Fronc, viackrát ste povedali, že to, čo je bezplatné, čo je zadarmo, sa nectí. Tu viackrát odznelo aj vo vašom vystúpení, aj vo vystúpení pána poslanca to slovo zadarmo. Nuž, vážení, ste úplne filozoficky inde, ako je realita. Totiž vysokoškolské štúdium ani dnes, ani predtým zadarmo nebolo, pretože rodičia museli podporovať študentov vysokých škôl, a to na platenie internátov, stravy, dopravy, učebných pomôcok a ďalších osobných výdajov, ktoré má mladý človek v ich veku. Čiže filozofia, s ktorou tu prichádzate, na ktorej budujete túto vašu legislatívnu úpravu, je zlá, nepravdivá, zmätočná a zavádzajúca. Preto tento legislatívny návrh je zlý, nepravdivý a zavádzajúci. Takže nemôžem to podporiť a myslím, že je to aj názor širokej... (Prerušenie rečníčky časomierou.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Za klub Komunistickej strany Slovenska teraz vystúpi pán Ševc.
J. Ševc, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcelo by sa hneď na úvod akosi pomôcť a obrátiť sa možnože na Marxov Kapitál, ale ja sa predsa len zamyslím a poviem oj, bože, bože. (Potlesk.)
Prv porušíme ústavu a potom ju chceme naprávať. Neviem, prečo sa zvolila metóda začínať reformu školstva práve spoplatňovaním a študentskými pôžičkami. Pýtam sa sám seba: Je to systémové či výchovno-vzdelávacie? Slovensko sa nachádza na konci poradia členských štátov Európskej únie v podiele investícií do vysokoškolského vzdelania na HDP so svojimi 0,85 %. Z pohľadu rozpočtu verejnej správy sa predpokladá, že na vysokoškolské vzdelávanie sa vynaložia v roku 2005 verejné zdroje v sume 12,8 mld. Navrhovaný objem výdavkov sa zvýši z 0,85 % na 0,91 % HDP. Návrh rozpočtu verejnej správy na vysoké školstvo v roku 2006 predpokladá 0,94 % a v roku 2007 pokles na 0,93 % HDP. Pri takom tempe rastu sa rozdiel medzi nami a ostatnými členmi EÚ prehĺbi na priepasť. Keby vláda sledovala zabezpečenie prístupu ku kvalitnému vysokoškolskému vzdelaniu každému, mohla by to urobiť cestou zvýšenia verejných investícií do ľudských zdrojov, ako sa to spravidla robí vo väčšine civilizovaných štátov. Lisabonské závery Európskej rady zdôrazňujú potrebu podstatného ročného nárastu investícií do ľudských zdrojov. Dneska bola o tom tuná reč. Zatiaľ čo severské krajiny, predovšetkým Švédsko a Dánsko vykazujú vysokú a stúpajúcu úroveň investícií do vzdelávania, v súvislosti s inými krajinami Európska komisia vyslovuje opodstatnené obavy, že nedostatok investícií do vzdelania môže ohroziť rovnosť prístupu ku vzdelaniu a zabezpečenie kvalitného vzdelávania a prípravy. Toto nebezpečenstvo najaktuálnejšie hrozí Slovensku. V tomto zmysle sa predložili návrhy aj v rozpore so všeobecnou politikou Európskej únie. Vláda sa sústavne honosí rastom HDP a výdavky na vzdelávanie na Slovensku sú najnižšie zo všetkých členských krajín EÚ. Slovensku dokonca hrozí, že sa stane v aplikácii informačných a komunikačných technológií v školstve najzaostalejšou členskou krajinou Európskej únie. Nechcem tomu veriť a prosím, aby to nebola pravda.
Dovoľte mi niekoľko štatistických údajov, i keď štatistika je všelijaká, každý si ju môže prispôsobiť. Nechcem ju opakovať, ale táto štatistika v prospech môjho tvrdenia hovorí, že peniaze na vzdelanie nie sú, ale na vojenské dobrodružstvá v Iraku a inde na svete áno. A tým, čo tvrdia, že treba spoplatniť vysokoškolské štúdium, pretože vo všetkých iných členských krajinách Európskej únie podiel súkromných výdavkov na vzdelanie je vyšší, musím povedať, že je to číra demagógia a vedomé klamstvo. Podľa zdroja OECD, indikátory (2002), verejné a súkromné výdavky na vzdelávanie ako percento HDP v roku 1999 činili v Holandsku verejné 6,5 %, súkromné 0,1 %, vo Fínsku verejné 5,7 %, súkromné 0,1 %, na Slovensku verejné 4,6 % a súkromné 0,1 %. Žiaľ, musíme opakovať, že pri prerokovávaní návrhu rozpočtu na rok 2004, ale aj na rok 2005 sme upozorňovali, a to dôrazne, že síce vláda proklamuje podporu vzdelania, ale rozpočet hovorí o opaku. Celkové výdavky na vedu a techniku z verejných zdrojov predstavujú 6,3 mld., čo predstavuje 0,45 % z predpokladaného HDP. Inými slovami, chcem povedať, Slovensko vloží do vedy a techniky v roku 2005 o niečo viac ako 1 000 Sk na obyvateľa, niekoľkonásobne menej, ako sa ročne dá na stávky.
Tu už spomínaná Slovenská rektorská konferencia v súvislosti s rozpisom dotácií na vysoké školy v roku 2004 so znepokojením konštatovala, že v ňom nie sú naplnené ciele a zámery vládneho programu, že vysokoškolské vzdelávanie nie je medzi prioritnými cieľmi štátnej politiky. Dokonca vo svojom vyjadrení otvorene povedala, že nepovažuje kapitolu štátneho rozpočtu pre vysoké školy v zákone o štátnom rozpočte na rok 2004 za dostatočnú v súvislosti s rozvojom slovenského vysokého školstva.
V dôvodovej správe terajšej sa konštatuje, že súčasná štátna dotácia na vysokoškolské vzdelanie na jedného študenta nepostačuje na poskytovanie kvalitného vzdelávania, pretože nezohľadňuje potreby moderného vysokého školstva z hľadiska prístrojového, informačného a výskumného, a to aj napriek jej významnému zvýšeniu v ostatných rokoch. Div sa svete, vláda to konečne pochopila, čo tak vehementne a kategoricky odmietala v procese schvaľovania rozpočtov na roky 2004 a 2005. Nielen poslanci za KSS, ale aj ostatných opozičných strán na túto skutočnosť dôrazne poukazovali a žiadali navŕšenie rozpočtu pre školstvo a najmä pre vysoké školy. Koalícia to ignorovala vo vedomí, že má aritmetickú väčšinu. Nikdy nemyslela na to, že najdôležitejšie nie je rozpočet prijať, ale z neho vyžiť, zabezpečiť život v krajine. Ako vidieť, hlavným dôvodom predloženého návrhu je opäť zaplátanie dier v štátnom rozpočte. Nič nového pod slnkom, situácia sa opakuje, len s tým rozdielom, že teraz spoplatnenie vysokoškolského štúdia má prispieť k vytvoreniu podmienok na bezhlavé zavedenie eura.
Predložený návrh má za cieľ znížiť výdavky verejných financií aj v oblasti vysokoškolského vzdelávania, čo je v príkrom rozpore s deklaráciami o význame vzdelanosti pre budúcnosť Slovenskej republiky. Podľa nás vzdelanie nemôže byť predmetom dopytu a ponuky vystavených trhovému mechanizmu, vzdelanie nemôže byť v štádiu výchovy tovarom, štátna vzdelávacia politika by mala byť prirodzenou potrebou štátu, za jeho náklady a kvalitu musí niesť zodpovednosť štát a nikto nie iný. Preto poslanecký klub KSS solidarizuje s návrhom aj Konfederácie odborových zväzov, ktorý žiada ponechať v platnosti súčasný zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde, ktorý zabezpečí pre fond dostatok finančných prostriedkov, príp. ak je potreba, prosím, novelizujme ho. Predložený návrh študentských pôžičiek a štipendií nekompenzuje rast životných nákladov spôsobený tzv. reformami vlády, ktoré sú vo svojej podstate nástrojmi na ožobračovanie občanov a pauperizáciu spoločnosti.
Kategoricky odmietame spoplatnenie vysokoškolského štúdia aj v predloženej forme. Jeho schválenie a zavedenie do praxe spôsobí vážne finančné problémy predovšetkým študentom a rodinám zo sociálne slabších vrstiev. Môžete argumentovať, koľko chcete, ale to, že existujú na Slovensku slabé sociálne vrstvy, je neodškriepiteľný fakt. V konečnom dôsledku povedie k zníženiu prístupu k vysokoškolskému vzdelaniu, k odchodu tisícok mladých ľudí na zahraničné univerzity. Mali by sme si uvedomiť, že zadlžení vysokoškolskí absolventi sa nebudú hrnúť do zakladania a vytvárania viacpočetných rodín. V dôsledku toho sa bude zhoršovať intelektuálna a zdravotná štruktúra spoločnosti a jej genofond. Na Slovensku je neuspokojivo nízky podiel obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním. Silne zaostávame nielen za najlepšími krajinami Európskej únie, ako je Fínsko, ale aj za baltickými, novými členmi Európskej únie. Po vstupe do EÚ sme sa tu zaradili na 3. miesto od konca pred Taliansko a Portugalsko. I keď sa počty študentov usilujúcich o vysokoškolské vzdelanie zvyšujú, je to stále málo, zostaneme pod úrovňou priemeru Európskej únie.
Vážené kolegyne, kolegovia, navrhovaný systém úročenia rôznych profilov pôžičiek je administratívne a nákladovo oveľa náročnejší ako doterajší systém. I keď hovoríme, že vysokoškolské vzdelanie je potrebné, platný zákon úročí pôžičku 3 %, splatnosť do 20 rokov po začatí splácania. V dobe nesplácania pôžičky je úrok nulový, ako tu bolo povedané. Predložený návrh predpokladá výšku úroku na základe nákladov štátu na získanie finančných prostriedkov na poskytnutie týchto pôžičiek. Kto v súčasnosti vie odhadnúť, či to vláda dodrží? Zrejme asi nikto z nás. A bolo by to asi aj chybou, keby niekto takúto vec aj garantoval.
Chcem na záver, vážené kolegyne, vážení kolegovia, len povedať, že v rámci prípravy na prerokovávanie tohto bodu programu sme hovorili s mnohými študentmi, zrelými pedagógmi, akademickými funkcionármi a kompetentnými odborníkmi o problematike. Nadobudli sme presvedčenie, že si mnohí z nich uvedomujú podstatu i zložitosť problému. Ja vám, pán minister, nezávidím, máte dosť zložitú situáciu, ale treba zvážiť, čo je prvé, druhé a čo je tretie. Mnohí vedia, že podstata je v situácii, v ktorej sa Slovensko dnes nachádza. Sú krajne znepokojení a ustarostení. Varujú pred dôsledkami spoplatnenia vysokoškolského vzdelávania, nielen pre študentov a ich rodiny, ale aj pre Slovensko, pre jeho budúcnosť, niektorí argumentačne, iní lakonicko-cynicky jednou vetou: "Už nám nič nechýba, len prijatie navrhovaných opatrení v súvislosti so spoplatnením vysokoškolského štúdia." Žiadali nás, aby sme vám tlmočili ich žiadosť, resp. prosbu, aby sme si všetko dobre premysleli, kým sa rozhodneme hlasovať. Robím to nielen kvôli danému slovu, ale aj preto, lebo som hlboko presvedčený, že nemáme právo hazardovať s mladou generáciou, s jej dôverou, s budúcnosťou pre Slovensko. Chcem ich ubezpečiť, že my ich nesklameme, bol by to neodpustiteľný historický zločin.
A za návrh zákona, samozrejme, nebudeme hlasovať. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou... (Ruch v sále.) Pán minister, najskôr budú faktické poznámky a potom budete hovoriť vy podľa poriadku. Hlásia sa pani poslankyňa Majdová, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Kahanec. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.
Pani poslankyňa Majdová.
M. Majdová, poslankyňa: Pán poslanec Ševc, predstavitelia Komunistickej strany vždy radi zavádzali široké ľudové vrstvy. Bolo to tak v minulosti a je to aj teraz tak.
Len do poznámky k vášmu vystúpeniu. Povedali ste, že návrh zákona znižuje výdavky na vysoké školstvo z verejných prostriedkov. Nie je to pravda, nič také v zákone nie je, práve naopak, v programovom vyhlásení vlády je záväzok, že navyšovanie dotácií na vysoké školstvo z verejných zdrojov sa bude zvyšovať. Ale zavádza sa to, čo je bežné v každej inej vyspelej krajine, že okrem verejných zdrojov sa do vysokého školstva odvádzajú aj prostriedky zo súkromných zdrojov.
Druhá poznámka. Povedali ste, že niekto tu popiera, že na Slovensku existujú nejaké sociálne slabé vrstvy. To nie je pravda. Nikto to nepopiera. Práve kvôli tomu, že je tu vrstva sociálne slabých rodín, návrh zákona zavádza sociálne štipendiá, ktorých výška je o 4 000 korún vyššia, než sú tie sociálne štipendiá, ktoré študenti zo sociálne slabých vrstiev poberajú dnes.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister, musím vás pustiť predsa len, lebo so cťou musím povedať, že mal pán Miššík pravdu. Prosím, len som chcel, aby k predchádzajúcej téme ešte rozprávali poslanci s faktickými poznámkami, mali by ste širší priestor, ale, nech sa páči, pán minister má prioritu.
M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem za váš prístup, pán predsedajúci. A beriem to. Veľmi krátko chcem zareagovať, pán poslanec Ševc.
Po prvé, nezačíname reformu s poplatkami. Reforma základná bola v roku 2002 prijatím vysokoškolského zákona a toto je jej dokončenie. A po druhé, chcel by som niektoré čísla upresniť. Áno, hovorili ste sám, že bude 0,91 % z hrubého domáceho produktu, ktoré dáva štát z verejných zdrojov do vysokého školstva, priemer krajín OECD, 30 najvyspelejších krajín je 1,33 %, ale 1 % je z verejných zdrojov a 0,33 % zo súkromných zdrojov. Čiže my s veľkou pravdepodobnosťou ak to nedosiahneme na budúci rok, tak sa veľmi priblížime k tomu, čo ide z verejných zdrojov, ale skoro nič, ako ste sám povedali, čo ide zo súkromných zdrojov. A toto bol cieľ, ktorý bol v programovom vyhlásení vlády.
Takisto musím reagovať na to, čo ste povedali, že sme vo veľmi zlej situácii, čo sa týka investícií do vysokého školstva. A prosíte, aby to nebola pravda. Pán poslanec, musím povedať, že teraz to už naozaj nie je tak, nie je to pravda, pretože od roku 2000 sa zdvojnásobili prostriedky do vysokého školstva, ktorými každý rok ide o navýšenie o 0,1 % z hrubého domáceho produktu. Vlani ste schválili rozpočet, ktorý navyšuje prostriedky vôbec do školstva o 3,6 mld., čomu som rád, že takýto rozpočet ste schválili.
A rád by som povedal k tomu, čo ste hovorili o informatizácii. Podľa nie našich, ale podľa zahraničných hodnotení slovenské vysoké školstvo má jednu z najlepších akademických sietí, sieť SANET je všeobecne uznávaná funkčná sieť. A rád by som pripomenul, že len minulý týždeň sa konala práve cez ďalší program videokonferencia pomaly s celým svetom na základe tejto vysokorýchlostnej siete.
Čiže myslím si, že je tu veľa vecí, ktoré sa urobili a ktoré smerujú k tomu, aby to vysoké školstvo malo prostriedky. Ubezpečujem vás, celkom vážne vás ubezpečujem, že urobím všetko preto, pokiaľ ja budem na tejto stoličke ministra, aby štát zvyšoval prostriedky do vysokého školstva. Ale súčasne treba aj, aby tieto prostriedky zo súkromných zdrojov tam boli. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať s faktickými poznámkami pána Jarjabka, pána Kahanca a potom s reakciou na faktické poznámky vystúpi autor príspevku v rozprave pán Ševc.
D. Jarjabek, poslanec: No ja by som začal asi tým, že, viete, reči sú reči a chlieb sa je. Pán minister, či pôjdeme proti Európskej únii alebo rôznym moderným trendom, alebo rôznym moderným inštitúciám, o čom ste hovorili, to je všetko pravda. Ale ja si myslím, že v prvom rade by ste nemali ísť proti slovenským študentom, ktorí to budú vlastne platiť. Viete, reforma založená na tom, že ju zaplatia študenti, resp. ich rodičia, je nanič. To je nanič reforma. A okrem toho, viete, študent skončí vysokú školu, bude mať kopu peňazí ako dlžobu. Kde je napísané, že nájde zamestnanie? Vlastne začína život s čímsi, s čím ho nezačína nikto. No začínali vy ste takýto život po skončení vysokej školy, že ste mali na krku pôžičku a nevedeli ste, či by ste ju vlastne eventuálne mohli aj splácať? No, viete, tak takáto reforma v žiadnom prípade nie, ja si myslím, to treba zobrať späť a začať asi kdesi od začiatku. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Musím, kolegyne, kolegovia, v tom poriadok urobiť, aj pre túto chvíľu, aj pre budúcnosť, pretože pán minister naozaj vystúpil, ale počas faktických poznámok keď vystupuje, tak má len 2 minúty. Tým, že vystúpil, už som ukončil ja faktické poznámky na predrečníka. Ale keď vystúpil pán minister, tak majú právo ostatní poslanci znova reagovať na pána ministra. Tak teraz definitívne ukončujem prihlášky do faktických poznámok. Bude rozprávať pán Kahanec, pán Madej, pán Mečiar a potom na záver pán Ševc.
Tak prvý je pán Kahanec podľa poradia.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja som sa chcel trošku vrátiť do starších čias, ale nebudem o tom rozprávať siahodlho. Chcem len povedať, že keď hovoríme o nejakých systémových alebo nejakých výchovno-vzdelávacích opatreniach, tak to sa môžeme zamýšľať, aké opatrenia sa prijímali pri rôznych zmenách pred desiatkami rokov. Ale k tomu hovoriť nebudem.
To, že existujú sociálne slabé vrstvy na Slovensku, je, myslím, neodmysliteľný fakt. Ale práve tieto sociálne slabé vrstvy majú v súčasnosti problém, odkiaľ vziať financie na to, aby sa vôbec na tú vysokú školu dostali, skade si zaplatia tú prípravu na vysokú školu, skade si zaplatia celý ten proces, ktorý predchádza samotnému prijatiu na vysokú školu, hlavne keď ide o lukratívne druhy vysokých škôl. Sám mám 5 detí, takže to veľmi dobre poznám. A myslím si, že keď sa tu chceme opíjať rohlíkom, ako niekedy bolo všetko dobré a v budúcnosti bude všetko zlé, tak myslím si, že pri týchto zmenách je šanca na adresnú podporu pre tých, ktorí to skutočne potrebujú, a transparentnosť týchto procesov, transparentnosť, aj čo sa týka možných pôžičiek a možných získaných štipendií ako podpory práve pre tých študentov, ktorí to potrebujú z hľadiska príjmu svojich rodičov na to, aby ich mohli vôbec podporiť.
Takisto čo sa týka súčasného stavu vysokého školstva, mohli by sme dlho rozprávať o tom, aké kvalitné sú súčasné manažmenty. A viacej peňazí do vysokoškolského štúdia a transparentne usmernených peňazí na vysoké školy, nie do nejakých súkromných vreciek či do nejakých súkromných spoločností, ktoré v súčasnej dobe aj mohli ísť... (Prerušenie rečníka časomierou.)