B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou, predpokladám s faktickou poznámkou. Nie? Tak pani poslankyňa, do rozpravy sa môžete prihlásiť až po tom, keď otvorím možnosť. Takže pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči, máte možnosť vystúpiť v rozprave.

J. Tkáčová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dnes predstupujem pred vás nielen ako poslankyňa, ako matka, ale aj ako predsedníčka Združenia žien SDKÚ, ktoré sa okrem iného zaoberá aj postavením žien v spoločnosti. Ak dovolíte, začnem troška inde, nie pri rodičovskom príspevku.

Začiatkom októbra minulého roka sa v Berlíne uskutočnilo stretnutie političiek európskych ľudových strán a diskusiou okolo okrúhleho stola sme sa pokúsili zadefinovať aktuálne problémy a tie najťaživejšie problémy, s ktorými ženy v Európe dnes zápasia. Ja vám vymenujem tie, ktoré považujeme za najviac problematické.

V prvom rade je to približne 25-percentný rozdiel v príjmoch v platoch mužov a žien za tú istú prácu, je to nezamestnanosť a chudoba žien, sú to nižšie dôchodky žien v porovnaní s dôchodkami mužov, nízke zastúpenie žien v politike a vysokých riadiacich funkciách a sociálne postavenie imigrantiek, aj keď tento problém sa týka viac pôvodných členských štátov ako týchto desiatich nových.

Zastavím sa pri nezamestnanosti žien a pri ich nižších dôchodkoch. Nízke dôchodky žien v zásluhových systémoch sú jednak dôsledkom ich nižších miezd za tú istú prácu, ale zároveň sú aj dôsledkom toho, že ženy si plnia svoju funkciu matiek. V čase materskej dovolenky dôchodkové zabezpečenie vyzerá aj v Európskej únii rôzne. Napríklad v Rakúsku sa časť výchovy detí započítava do dôchodkového času až od roku 1993.

Ako sme počuli od pána ministra, na Slovensku platí štát za matky na rodičovskej dovolenke sumu 2 643 korún, čo je tiež ozaj to minimum z minima. Negatívny dopad na nižší dôchodok v budúcnosti má i tá skutočnosť, že prevažne matky zostávajú doma so svojimi deťmi, keď dieťatko ochorie. Matky s malými deťmi mávajú aj problém so zamestnanosťou. Mladá žena, ktorá zostane doma šesť rokov s dvoma deťmi, stráca kontakt s realitou. Stráca svoje profesionálne zručnosti, je ťažšie zamestnateľná.

Napriek tomu, že máme Zákonník práce, ktorý zabraňuje diskriminácii, ja si myslím, že ženy s malými deťmi sú latentne diskriminované. Totižto zamestnávatelia ich považujú za menej skúsené, za fluktujúce. Nemôžu robiť nočné, nemôžu robiť v sobotu, a to býva problém, a to opäť má dôsledok na dôchodkové zabezpečenie do budúcnosti. Preto sa vo všetkých európskych krajinách hľadajú opatrenia, ako pomôcť matkám s malými deťmi včleniť sa do pracovného procesu, ako skĺbiť úlohu matky a pracovné povinnosti.

Ja si na rozdiel od kolegu pána poslanca Brocku nemyslím, že keď matka odíde do roboty od malého dieťaťa, je zlou matkou. Alebo sa nevenuje dieťaťu dostatočne, pretože, pán kolega, z vášho vystúpenia to medzi riadkami vyplynulo. Ja som to takto cítila.

Samozrejme, týmito problémami sa zaoberajú aj sociológovia. Ja som posledný týždeň čítala výsledky výskumu britskej sociologičky Kathrin Hakimovej, ktorá na vzorke 3 700 respondentov v Británii a v Španielsku skúmala predstavy mužov aj žien o tom, ako sa vyrovnať s touto situáciou. A výsledok je zhruba takýto. Jedna tretina žien sa chce bezpodmienečne venovať len rodine a svojim deťom bez ohľadu na kariéru, druhá tretina chce skĺbiť pracovné povinnosti s opaterou detí, ale s tým, že na prvom mieste je opatera detí, a tá tretia tretina uprednostňuje jednoznačne kariéru a opateru detí prenecháva na profesionálnych opatrovníkov.

My ženy v SDKÚ považujeme návrh ministerstva práce a sociálnych vecí za moderný prvok pri riešení zamestnanosti žien, ktorý korešponduje s filozofiou sociálnej politiky pomáhať aktívnym a ktorý dáva možnosť výberu.

A teraz k samotnému rodičovskému príspevku. V princípe ide o príspevok na opateru dieťaťa určený pre dieťa a zostáva na rodičoch, ako túto opateru zabezpečia. Argumentuje sa tu, že sa ide v prospech žien, ktoré veľa zarobia. Ja si myslím, že žena, ktorá veľa zarobí, sa vracia na svoje lukratívne miesto krátko po narodení dieťaťa a vôbec nerozhoduje, či sa jej materský alebo rodičovský príspevok skráti, alebo nie. Nám práve ide o ženy, ktoré by si privyrobili dve, tri tisícky korún, alebo ktoré pracujú za nízke mzdy a pre ktoré rozhodovanie o tom, či ísť do práce, alebo neísť býva hlavne rozhodovaním o tom, či sa ten príjem dá porovnať s tou stratou troch tisícok korún. Ide napríklad o mamičky študentky, ide o samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré môžu pracovať doma, napríklad prekladateľky, ale tým, že sú zárobkovo činné osoby, sa im rodičovský príspevok kráti. Ide o to, že práca na čiastočný úväzok, ktorá by zabezpečila stály kontakt s pracovným prostredím a udržanie si profesijných zručností, je pre rodinu čistou finančnou stratou.

Porozprávam vám aj niektoré príbehy, tak ako som ich počula od mladých žien. Jana, 34- ročná, je gynekologička, má možnosť štyri hodiny týždenne praxovať v ambulancii u svojho kolegu. Za tento príjem 1 800 korún, ktorý prevažne použije na cestovné náklady, je rodičovský príspevok skrátený. Za ten pol deň za týždeň sa o dieťatko stará jej mamička. Jana hovorí: "Z hľadiska uchovania kontinuity s mojou profesiou a ďalšieho profesijného uplatnenia sa po rodičovskej dovolenke je to pre mňa veľmi dôležité. Návrh, ktorý schválila vláda, je pre mňa pozitívnou zmenou."

Monika má 28 rokov, má dve malé deti do troch rokov a je aktivistkou materského centra. Zo zahraničného grantu má možnosť poberať 2-tisíc korún, ale keďže je považovaná za pracujúcu matku, tak jej rodičovský príspevok je krátený. Monika hovorí: "Návrh, ktorý prichádza do parlamentu, pre mňa znamená, už nám neprekáža, že si aktívna, že sa staráš o svoju rodinu a okrem toho sa snažíš urobiť niečo pre svoju komunitu okolo seba, nebudeme ti preto krátiť rodičovský príspevok."

Mária je na rodičovskej dovolenke s jednoročným synom. Je tlmočníčka. Občas využije príležitosť tlmočiť, aby nevyšla z praxe, vtedy si berie dovolenku manžel. Mária hovorí: "Pokiaľ prejde nový zákon vo vládou schválenej forme, budem to považovať za reálnu podporu našej rodiny."

Nie nezanedbateľný je fakt, že od sedemdesiatych rokov sa pôrodnosť na Slovensku znižuje. Nie je iba jedno správne riešenie, ako pôrodnosť zvýšiť. Musí tu byť komplex riešení, ktoré umožnia ženám a rodinám vybrať si. Veľmi dobre tento problém zvládajú napríklad vo Francúzsku, teda pôrodnosť vo Francúzsku patrí medzi jednu z najvyšších v Európe a kde v súbore na podporu rodiny a na podporu matky patrí aj finančná podpora pracujúcej matke. Samozrejme, obrovské prostriedky sa vynakladajú na predškolské zariadenia. Zavádza sa pružný pracovný čas a podobne.

Dávam do pozornosti vyjadrenie eurokomisára pre sociálnu oblasť a zamestnanosť pána Špidlu, ktorý uviedol: "Pôrodnosť sa dá zvýšiť štátnou podporou rodinám a matkám." Preto vítame tento vládny návrh zákona, ktorý pomôže ženám udržiavať si svoje profesionálne zručnosti aj počas rodičovskej dovolenky, ľahšie sa po materskej dovolenke zamestnať a vrátiť sa do pracovného procesu, zabezpečiť si do budúcnosti vyšší dôchodok, finančne prilepšiť rodinnému rozpočtu a spojiť úlohu matky a pracovné povinnosti.

Ženy v SDKÚ plne podporujú tento vládny návrh zákona a veríme, že o tom, že pomôže rodinám aj deťom, presvedčíme aj svojich kolegov, ktorí o tom zatiaľ presvedčení nie sú. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Chcem sa opýtať, či sa hlásia všetci s faktickými poznámkami. Tí, ktorí nie, nech sa vyradia z tabule. Takže s faktickými poznámkami piati páni poslanci? Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Demeterová.

M. Demeterová, poslankyňa: Vážená pani poslankyňa, ja som sa takisto v mene kresťanskodemokratických žien zúčastnila na tej istej konferencii v Berlíne. Myslím si, že tá problematika bola veľmi široká a zdá sa mi trošku nenáležité vystúpiť v tejto debate v súvislosti s rodičovským príspevkom, pretože ako pán poslanec Brocka povedal, rodičovský príspevok je sociálna dávka. Ja súhlasím s vami v tom, a o tom môžeme hovoriť a ja som už pánovi ministrovi dávno predtým navrhovala, aby sme umožnili ženám alebo teda rodičom, ktorí sú doma na rodičovskom príspevku do určitej výšky zárobok, a tým by sme vlastne vyriešili to, čo vy hovoríte. Ale to hovoríme o príležitostnom zárobku.

Ale nehnevajte sa, ak jedna žena nastúpi do práce riadne na plný úväzok, aby ostatní daňoví poplatníci, ktorí sú možno často ešte v oveľa horšej sociálnej situácii, sa jej skladali na 4 000 korún, ktoré ona dostane. Nepripadá mi to spravodlivé. A nehnevajte sa, zastupujem takisto 10-tisícovú členskú základňu žien a moje ženy sa k takémuto niečomu nehlásia. Myslím si, že sa dá o tom hovoriť, ako umožniť tým ženám, aby zostali v kontakte s prostredím, aby boli aktívne, aby mali možnosti, stretla som sa s viacerými predstaviteľkami materských centier, ktorým takisto prekážala jedna jediná vec, že nemajú možnosti, povedzme napísať nejaký článok, alebo ako ste spomínali tie prípady, privyrobiť si. Ale keď sa niektorá žena vráti riadne do pracovného procesu na plný úväzok, nemyslím si, že je férové, aby dostávala sociálnu dávku ako taká žena alebo rodič, ktorý sa...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Černá.

E. Černá, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja by som rada podporila vystúpenie pani poslankyne Tkáčovej, a tým pádom, samozrejme, aj predkladaný návrh pána ministra, aj keď musím povedať, že v tých našich úvahách v Aliancii nového občana sme sa snažili rozmýšľať nad tým, či nie je rozumnejšie zdvihnúť obidve tieto dávky, ale, samozrejme, nebudeme veci komplikovať.

Pokiaľ by takýto návrh vyšiel a bol by zaujímavý, sme o ňom schopní uvažovať, ale v tejto chvíli budeme predkladaný návrh pána ministra jednoznačne podporovať.

Ja chcem povedať, že ho rovnako vnímam ako pani Tkáčová, ako návrh, ktorý odstraňuje nejakú diskrimináciu alebo disproporciu medzi ženami, ktoré majú deti, medzi aktívnymi ženami, a myslím si, že je ich osobná záležitosť, či idú pracovať, alebo zostanú starať sa doma o dieťa. Je to čisto ich súkromná vec a jednoznačne si myslíme, že tento model je lepší, navyše, keď ako povedal pán minister, keď žena ostáva doma, tak jej štát platí všetky tie odvody poistné, dôchodkové a podobne. Takže v tejto chvíli sme za to, aby sa tie peniaze zrovnoprávnili.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, také tri krátke poznámky. Prvá časť vášho vystúpenia sa netýkala tohto zákona, a ak chcete riešiť problematiku žien, máte na to dnes antidiskriminačnú legislatívu, môžete to tam riešiť, alebo môžeme to tam riešiť, aby ste nehovorili, že to nechceme.

Pán kolega Brocka tu nehovoril o zlých a dobrých matkách, ale hovoril o tom, že ak ide o sociálnu dávku pre toho, kto nepracuje a zákon definuje osobnú starostlivosť a my najvážnejší bod z tohto zákona vypustíme, osobnú starostlivosť tej matky alebo toho, kto sa stará o to dieťa, je to chybou a mení to, by som povedala, celý zákon.

A ak na to budeme mať, to je tretia poznámka, v sociálnom systéme dosť zdrojov, aby sme mohli podporovať aj matky, alebo aj rodiča, ktorý chce pracovať a stará sa o dieťa, dá ho do nejakého zariadenia, ako urobme to, ale dne nemáme dosť zdrojov v sociálnom systéme na iné a už dnes potrebné a povinné dávky na to, aby sme mohli financovať tých, ktorí túto pomoc potrebujú.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím o väčší pokoj, nedá sa rokovať, takže nepočuť, čo hovorí vystupujúca poslankyňa.

Pán poslanec Miklušičák.

J. Miklušičák, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vždy som sa domnieval, ale podľa toho, čo tu počujem, zdá sa, že naivne, že tento zákon je v prvom rade o deťoch, o ich vzťahu k matke, respektíve o vzťahu matky a dieťaťa a o tom, že by sme mali vytvoriť čo najlepšie prostredie pre tento vzťah. Žiaľ, to, čo tu počujem, vôbec nie je o vzťahu matky a dieťaťa a dieťa v tomto zákone hrá až druhé husle. Preto ten zákon ja považujem za zlý, za scestný a nepodporím ho.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Chovanec.

M. Chovanec, poslanec: Ja by som si dovolil len takú jednu krátku poznámku nielen k pani poslankyni, ale i k viacerým diskutujúcim, ktorí veľmi radi používajú termín, ako je matka diskriminovaná za to, že sa stará o dieťa.

Ja sa domnievam, že matka, keď má dieťa, nie je diskriminovaná. Som presvedčený, že je to úžasná a ničím nenahraditeľná jedinečnosť, ak žena sa môže starať o to dieťa, ktoré porodí. Neviem, asi celkom nerozumiem niektorým kategóriám hodnotenia, ale hovoriť o matke, že je diskriminovaná za to, že nemôže ísť do práce, lebo sa musí starať o dieťa, je podľa môjho názoru nie náležité. Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte pani poslankyňa Tkáčová chce reagovať a potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som veľmi rada, že moje vystúpenie vyvolalo vašu pozornosť, aj vám ďakujem za vaše príspevky. Ja si myslím, že dobré riešenia sa vždy hľadajú v diskusii, ale pani poslankyňa Demeterová, k vášmu tvrdeniu o finančnej náročnosti a že sa daňovníci skladajú pracujúcim matkám by som chcela uviesť niekoľko čísiel.

Žena na materskej dovolenke, ktorá dostáva príspevok 4 110 korún a štát za ňu platí odvody 2 643 korún na jeden mesiac, stojí v nákladoch 6 753 korún. Keď sa tá istá matka zamestná s hrubým príjmom 8 000 korún, sama žena so svojím zamestnávateľom odvádzajú do rozpočtu 3 848 korún a podľa návrhu zákona by dostala rodičovský príspevok 4 110 korún. To znamená, že mesačný náklad štátu by na túto ženu bol iba 262 korún. A pre mňa a pre nás je veľmi dôležitá možnosť vybrať si, či sa o dieťa budem starať osobne celodenne, alebo zverím časť tejto opatery profesionálom.

A znova musím zopakovať, pán poslanec Miklušičák, že mi z vašich slov vyplýva, akoby žena, ktorá...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci!

J. Tkáčová, poslankyňa: ... sa odváži odísť od dieťaťa na dve hodiny do práce, nebola dobrou matkou, a to nie je pravda. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Tóthová ako jediná. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, budeme hlasovať o dvoch prerokovaných návrhoch zákonov.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o

vládnom návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1065).

Prosím pána predsedu výboru pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá, aby ako spravodajca uvádzal jednotlivé hlasovania. A zároveň, páni poslanci, ak tu nebude pokoj, preruším rokovanie. Pán poslanec, počkajte ešte chvíľku. Takže ďakujem pekne, nech sa páči, môžeme pristúpiť k prvému hlasovaniu.

F. Devínsky, poslanec: Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpilo 18 poslancov a poslankýň, odznelo 52 faktických poznámok a bolo podaných 5 rovnakých procedurálnych návrhov poslancov Čaploviča, Muškovej, Ondriaša, Krajčiho, Gabániovej, aby sa Národná rada v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ešte sa vyhotovuje náhradná hlasovacia karta, takže minútu, maximum minútu a pol musíme počkať.

Nech sa páči, pán poslanec, hlasujeme o procedurálnom návrhu nepokračovať v rokovaní?

F. Devínsky, poslanec: Áno.

B. Bugár, poslanec: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 144 poslancov, za návrh 68, proti 60, zdržalo sa 16 poslancov.

Konštatujem, že procedurálny návrh nebol schválený.

Nech sa páči.

F. Devínsky, poslanec: Keďže procedurálny návrh neprešiel, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 144 poslancov, za návrh 73, proti 59, zdržalo sa 11, nehlasoval 1.

Konštatujem, že návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

Nech sa páči.

F. Devínsky, poslanec: Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá s tým, že určené výbory ho prerokujú v lehote do 4. mája 2005 a gestorský výbor do 6. mája 2005.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

(Hlasovanie.) Prítomných 143, za návrh 85, proti 28, zdržalo sa 30 poslancov.

Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

Ďakujem. Teraz pristúpime...

F. Devínsky, poslanec: V rozprave odznel aj návrh na uznesenie Národnej rady k tlači 1065, ktorý predložil pán poslanec Madej.

Pán poslanec, chcete, aby sme hlasovali o tomto návrhu? Áno, v správe.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Madeja predložiť správu. (Ruch v sále.)

(Hlasovanie.) Prítomných 145, za návrh 72, proti 12, zdržalo sa 59 poslancov, 2 nehlasovali.

Tento návrh sme neschválili.

Budeme teraz pokračovať v hlasovaní o

vládnom návrhu zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1006).

Pán predseda výboru, pán poslanec Devínsky, nech sa páči, ako spravodajca máte slovo.

F. Devínsky, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave k vládnemu návrhu zákona k tlači 1006 vystúpili 4 poslanci a odznela 1 faktická poznámka. Boli podané 2 pozmeňujúce návrhy poslancov Rusnákovej a ja som podal pozmeňujúci návrh.

Pán predsedajúci, prosím, teraz dajte hlasovať spoločne o bodoch spoločnej správy, a síce 1, 2, 4, 6 až 8, 10 až 12, 14 až 16, 18, 19, 21, 23, 25 až 30, 32 až 40, 43 až 45, 47, 49 až 52, 54 až 67, 69 až 74, 77, 78, 80 až 82 a 83 a tieto schváliť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

(Hlasovanie.) Prítomných 144, za návrh 142, zdržali sa 2.

Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

Nech sa páči.

F. Devínsky, poslanec: Keďže sme schválili bod druhý, o bode treťom je hlasovanie bezpredmetné. Schválený bod štvrtý, bezpredmetný je bod piaty, schválený bod jedenásty, bezpredmetný je trinásty, schválený bod štrnásty, bezpredmetný je sedemnásty, schválené body 18 a 19, o bode 20 je hlasovanie bezpredmetné, schválili sme bod 33, o bode 31 je hlasovanie bezpredmetné. Schválené body 35 až 40 majú za následok, že hlasovanie o bode 41 je bezpredmetné, 43 až 45 boli schválené, o bode 42 je hlasovanie bezpredmetné, štyridsiaty siedmy, o bode 46 je hlasovanie bezpredmetné. Tiež sa schválil bod 83, o bode 84 je hlasovanie bezpredmetné.

Preto vás teraz poprosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať spoločne o bodoch 9, 22, 24, 48, 53, 68, 75, 76, 79 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

(Hlasovanie.) Prítomných 143, za návrh 4, proti 72, zdržalo sa 67 poslancov.

Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme neschválili.

F. Devínsky, poslanec: Pán predsedajúci, hlasujme teraz o pozmeňujúcich návrhoch, tak ako vzišli z rozpravy, pozmeňujúci návrh pani poslankyne Rusnákovej. Pán minister súhlasí s týmto návrhom.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pani poslankyne Rusnákovej.

(Hlasovanie.) Prítomných 145 poslancov, za návrh 144, zdržal sa 1.

Tento návrh sme schválili.

Nech sa páči.

F. Devínsky, poslanec: Ďalší pozmeňujúci návrh bol môj návrh, ktorý mení názov tohto zákona. Je to legislatívnotechnická úprava.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Devínskeho.

(Hlasovanie.) Prítomných 142, za návrh 137, zdržali sa 5.

Konštatujem, že aj návrh pána poslanca Devínskeho sme schválili.

Máte splnomocnenie, pán poslanec?

F. Devínsky, poslanec: Mám.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Takže, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o postúpení tohto návrhu zákona do tretieho čítania.

(Hlasovanie.) Prítomných 144 poslancov, za návrh 141, zdržali sa 3.

Konštatujem, že sme v treťom čítaní, preto otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlásil niekto do rozpravy? Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči, záverečné hlasovanie.

F. Devínsky, poslanec: Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto vládnom návrhu zákona.

(Hlasovanie.) Prítomných 143 poslancov, za návrh 142, zdržal sa 1.

Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Takže budeme teraz pokračovať v začatom bode, a to o prvom čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1063).

Prosím aj predsedu výboru pána poslanca Brocku. Pán poslanec Brocka, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Pani poslankyňa Tóthová je jediná ústne prihlásená, nech sa páči, máte slovo a môžete vystúpiť v rozprave.

Páni poslanci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že okrem tohto bodu už máme len interpelácie a odpovede na interpelácie, takže až potom, keď prerokujeme všetky tieto tri body, až potom budeme hlasovať o všetkých prerokovaných bodoch. Nech sa páči, pani poslankyňa.

Páni poslanci, prosím, keby ste všetci tí, ktorí chcete diskutovať, aby ste buď prestali diskutovať, alebo aby ste išli mimo rokovacieho priestoru.

Pani poslankyňa do toho času, kým tu nebude aspoň trošku pokoj, nebude vystupovať. Nech sa páči.

Pán poslanec Tóth, prosím vás, pán poslane Tóth, teraz nevyrušujete pána ministra.

Pani poslankyňa, väčšie ticho tu nebude. Nech sa páči, môžete začať.

K. Tóthová, poslankyňa: Pán predsedajúci, ak nebude väčšie ticho, je to váš problém, pretože predsedajúci má zaistiť poriadok v sále.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, budem vás vždy upozorňovať, keď sa budete, nedajbože, s vaším kolegom v lavici rozprávať.

K. Tóthová, poslankyňa: Nejde o to, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ide o to.

K. Tóthová, poslankyňa: Ale je pohyb v sále. Viacerí poslanci vychádzajú, vchádzajú, stoja, ale, ako si želáte.

Vážení prítomní, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne vyjadrila k predlohe legislatívneho návrhu, ktorý predkladá pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

Tento legislatívny návrh bol mojimi predrečníčkami posúdený z rôznych hľadísk, ktoré ja nebudem rozoberať. Boli tu kritiky, či žena, ktorá ide do zamestnania, prislúcha jej rodičovský príspevok, alebo nie, či starostlivosť o dieťa a vzťah k dieťaťu sa prejavuje jedine tým, že matka ostane pri dieťati, či zámerom tohto rodičovského príspevku je oceniť jedine kontakt matky s dieťaťom.

Tieto otázky nechám bokom, ale chcela by som zdôrazniť, že klub Hnutia za demokratické Slovensko chápe tento legislatívny návrh ako legislatívny návrh, ktorý vlastne prinesie finančné prostriedky mladým rodinám a zlepší ich finančnú situáciu.

Tento ekonomický moment zlepšenia finančnej situácie mladých rodín je tým motívom, ktorý vlastne viacerých poslancov, ktorí tu boli, ja som s nimi diskutovala, nasmeruje k tomu, že vlastne tento legislatívny návrh bude podporený. Osobne ho podporujem v tom zmysle, že skutočne vylepší situáciu najmä osamelým matkám, ktoré musia z ekonomických dôvodov ísť pracovať, nemajú šťastie, že by mali starých rodičov poruke, ktorí by sa starali o dieťa, a preto si musia zabezpečiť starostlivosť o dieťa iným, finančne oveľa nákladnejším spôsobom, ako by bola starostlivosť starých rodičov. Netreba uvádzať, ako stúplo finančné pokrytie starostlivosti v jasliach, takže osamelá matka je skutočne v nezávideniahodnej situácii, keď sa zapojí do pracovného procesu. Navyše, je to zabezpečenie rovnakého prístupu k rodičovstvu, a to bez ohľadu na to, či matka ostáva doma, a často už len preto, že si nemôže niekedy nájsť zamestnanie, alebo či matka ide pracovať neraz zase z iného aspektu, že si toto zamestnanie potrebuje aj takouto formou zaistiť pre budúcnosť. (Ruch v sále.)

Preto opakujem v závere, chápajúc tento legislatívny návrh ako legislatívny návrh, ktorý prinesie určitú sumu finančných prostriedkov pre mladé rodiny, ktoré sú veľmi často v zlej ekonomickej situácii, podporím a aj poslanci Hnutia za demokratické Slovensko tento legislatívny návrh. Je to návrh vládny a Hnutie za demokratické Slovensko vždy podporilo tie vládne návrhy, ktoré zlepšili sociálnu situáciu na Slovensku, alebo prišli s takým riešením, ktoré bolo prínosné pre súčasný stav v našej spoločnosti. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, zaznelo tu mnohé o tomto návrhu zákona. Chcem sa pokúsiť na niektoré veci zareagovať a zhrnúť moju víziu toho, čo tento zákon prináša. Predovšetkým, samozrejme, chápem, že môžu byť rozdielne názory na to, akým spôsobom riešiť niektoré veci, len som niekedy tak trošku sklamaný, keď sa to prenáša až do takej roviny, ktorá už nie je úplne o racionálnom zvažovaní, a preto len niekoľko vecí na upresnenie.

Pán poslanec Brocka spomenul, že mnoho z návrhov, ktoré sme zrealizovali, veľmi tvrdo dopadlo na rodiny, a že proti aj vôli ministra sa do zákonov dostali niektoré iné veci, ktoré to zjemňujú. Tak len by som upresnil, že určite takou vecou nie je daňový bonus, pretože daňový bonus sa zrodil jednoznačne v dielni ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstva financií a čo nemožno, samozrejme, pánovi poslancovi Brockovi uprieť je odvodový bonus. To je bonus, ktorým sa znižujú odvody podľa počtu detí. Toto je naozaj autorská dielňa pána poslanca, nie však daňový bonus, pričom nedá mi nepovedať, že odvodový bonus je naozaj nesystémová záležitosť, pretože výrazne viac podporuje bohatých ako chudobných, čo je úplne logické, pretože pol percenta z vyššej mzdy je viac ako pol percenta z nižšej mzdy, čo napríklad pri daňovom bonuse neplatí.

Viackrát tu tiež zaznelo, alebo aspoň sa dotkli rečníci toho, že bolo by dobré aj zvýšiť, alebo že sa tu nehovorí o zvýšení samotného rodičovského príspevku, nuž, ani sa nemôže, pretože zákon je nastavený tak, že valorizácia rodičovského príspevku prebieha každý rok pravidelne v jednom termíne k septembru, a tak tomu bude aj tohto roku, takže rodičovský príspevok sa zvýši, ale nebolo cieľom ani dôvodom, aby v tomto zákone sa zákonom zvyšoval, pretože to už nie je jednoducho potrebné.

Taktiež by som neodporúčal narábať s tým, že posúdime nejaký počet nezamestnaných, ktorí na Slovensku sú, a porovnávame to s počtom pracovných miest, o ktorých majú informácie úrady práce. Táto informácia absolútne nemôže byť smerodajná, pretože úrady práce už neevidujú, ani nemôžu evidovať všetky pracovné miesta, ktoré sú voľné, pretože už neexistuje povinnosť ohlasovať voľné pracovné miesta, a preto tie pracovné miesta, o ktorých majú informáciu z úradov prác, tvoria len malý zlomok celkovej ponuky na trhu práce, ktorá existuje, a preto narábať s týmto číslom je minimálne zavádzajúce.

Tiež pán poslanec spomenul, že bude negatívne vplývať na trh práce to, že matky, ktoré sa budú chcieť vrátiť na trh práce, vlastne budú konkurovať a súťažiť s inými nezamestnanými o tieto pracovné miesta. No, to je pravda, ale keď by sme chceli ísť touto filozofiou, tak by sme sa museli opäť vrátiť k tomu, že zakážeme dôchodcom pracovať popri poberaní dôchodku, pretože aj oni zvyšujú konkurencie na trhu práce a dnes ich na Slovensku popri poberaní dôchodku pracuje 60-tisíc. Keby sme im zakázali pracovať, získame v takejto logike 60-tisíc nových pracovných miest, čo ale nie je pravda a nefunguje to a sú to podľa môjho názoru už prekonané úvahy.

Tiež, keď chceme hovoriť o deťoch, ktoré sú dnes z rozhodnutia príslušných orgánov určené do ústavnej starostlivosti do detských domovov, musíme si naozaj odpovedať, prečo došlo k takémuto stavu a minimálne časťou veľmi dôležitou, aj keď nie možno absolútnou, ale veľmi výraznou odpoveďou na túto otázku je, že sociálny systém sa zmenil tak, že dnes už nemôžu deti zabezpečovať živobytie rodičom, nie práve tým zodpovedným rodičom, čo, žiaľbohu, v minulosti možné bolo. A že, žiaľbohu, mnohé rodiny na Slovensku mali detí preto, aby mali zabezpečený príjem cez sociálne dávky, samozrejme, nie všetky a, samozrejme, nič netreba generalizovať, ale dnes, žiaľbohu, platíme aj týmto spoločnosť a, žiaľbohu, najmä tieto deti daň za to, že minulý systém taký bol a dnes už tieto deti nie sú pre ich rodičov ekonomickým prínosom, a preto mňa to veľmi mrzí, ale aj takéto následky znášame.

Teraz vo všeobecnosti, čo tento návrh naozaj má za cieľ priniesť. Má za cieľ priniesť viac prostriedkov do predovšetkým nízkopríjmových rodín. Do tých rodín, ktoré potrebujú získať ďalší príjem, pretože, samozrejme, rodičovský príspevok nikdy nebude môcť nahradiť pracovný príjem, on je pomocou, ale mať predstavu o tom, že raz bude môcť byť sociálna politika taká, že zo štátneho rozpočtu bude platiť v takom rozsahu matkám, ako keby boli zamestnané, myslím si, že je to ilúzia a prinieslo by to ďalšie negatívne sprievodné javy, ktoré by určite neobohacovali spoločnosť.

Keď sa chceme zamýšľať napríklad, prečo existujú rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, ktoré reálne existujú, tak zároveň si musíme pripustiť aj odpoveď, že aj preto, že pre matky je mnohokrát sťažený návrat na trh práce. Tým pádom majú menšiu prax, menej skúseností a jednoducho vytvára to postupne rozdiel v odmeňovaní. Keď chceme tieto rozdiely stierať a postupne odstraňovať, nemôžeme sťažovať ženám návrat na trh práce, ale, naopak, musíme im podať pomocnú ruku, aby sa im návrat na trh práce uľahčil. Keď chceme ísť čo už len v súlade s Lisabonskou stratégiou aspoň s bodmi, ktoré hovoria o tom, že chceme zvýšiť zamestnanosť žien, tak opäť nemôžeme zároveň sťažovať ženám návrat na trh práce a ponechať podporu, ponechať rodičovský príspevok aj tým ženám, ktoré sa chcú vrátiť do práce po určitom čase, je pomocná ruka pre návrat opäť do zamestnania a návrat na trh práce.

Súhlasím absolútne s pani poslankyňou Demeterovou, keď povedala, že pomoc nízkopríjmovým rodinám treba podať a ja takisto som ochotný v rámci priestoru, ktorý sa vytvorí po prvom čítaní k druhému čítaniu diskutovať o tom a hľadať priestor, keď to má pomôcť k priechodnosti celej myšlienky, aby sme obmedzili rozsah z hľadiska výšky príjmu a aby sme zacielili túto pomoc naozaj predovšetkým pre sociálne rodiny. S týmto nemám žiadny problém a takúto diskusiu vítam, ale v globále si myslím, že po takejto diskusii a po dospení k nejakému konsenzu v tomto smere si myslím, že v tom prípade tento návrh môže byť pomocou, pretože naozaj nikoho do ničoho nenúti a dáva väčší prílev prostriedkov do rodiny a je to pomoc predovšetkým mladým a začínajúcim rodinám. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

J. Brocka, poslanec: Pán predsedajúci, rozprava nebola taká dlhá, priznám sa, že som netušil, že sa v tejto krátkej rozprave otvoria témy, o ktorých by sme mali možno diskutovať inokedy, ale predsa len dovoľte mi, aby som zareagoval na témy, ktoré sa tu otvorili.

A začnem odzadu. Pán minister, nečakal som a ani nemám chuť s vami polemizovať o Lisabonskej stratégii a o takom cieli, že 60 percent žien má byť zamestnaných. Pán minister, toto nie je sociálne inžinierstvo, toto je socialistické inžinierstvo.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, k rozprave sa musíte vyjadriť, nie na pána ministra reagovať.

J. Brocka, poslanec: Priznám sa, že pán minister ma vyprovokoval aj k tejto poznámke.

K vystúpeniam z rozpravy. Kolegyňa Tkáčová sa vyjadrila a priznám sa, že ma trochu urazilo, že matka, ktorá odchádza od dieťaťa, je zlá matka. Ten výrok som, pani kolegyňa, nikdy nepovedal a ani nepoviem a ani si to nemyslím a ani si to nikdy nebudem myslieť, ale to, koľko bude mať rodina detí, kedy bude mať deti a ako dlho sa budú o ne starať a bude rodič pri nich je vec len a len rodičov, pani kolegyňa, ale my takýmto prístupom budeme zasahovať do toho, že budeme zvýhodňovať tých, ktorí od detí pôjdu do práce, lebo tým, ktorí sa o tie deti budú ďalej starať celodenne, tak ani o korunu im podporu štátu nezvyšujeme. Hovorili ste o príkladoch zo života, ja si spomínam tiež na jeden príklad, a to som nedávno počul, jeden muž mi hovorí, no tak, ja mám 18-tisícový príjem, kolegyňa sa po niekoľkých mesiacoch vrátila do zamestnania, ona má taký istý plat ako ja a ona bude ešte dostávať 4 110 korún za to, že jej bude varovať niekto, či starý rodič, alebo niekto známy, alebo kamarátka, jej dieťa?

Pani kolegyňa, hovorili ste o štatistikách, o tom, moja kolegyňa Demeterová už na to reagovala, ale ja si neodpustím tiež jednu poznámku, lebo tie štatistiky sa veľmi často zneužívajú na to, že ženy za tú istú prácu nie sú platené rovnako. Sú možno také oblasti, ale ja som rád, že tu v parlamente to tak nie je.

Ku pani poslankyni Tóthovej. Opakujem, pani kolegyňa, rodičovský príspevok je adresná dávka štátnej sociálnej podpory rodičovi, ktorý sa stará o dieťa, nie starým rodičom alebo komusi inému. Týmto sa zásadne mení prístup štátu, že ide dávať rovnakú podporu aj rodičovi alebo rodičom, ak obaja pracujú, ako tej rodine, kde príjem zo zamestnania absentuje alebo úplne, alebo je tam iba jeden príjem, a stojím si za tým, čo teraz hovorím, že bude to prehlbovať rozdiely v rodinách a zvyšovať chudobu najmä práve u viacdetných rodín. Ďakujem pekne za vašu pozornosť.