P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem informovať, že som dostal písomne jednu prihlášku pána spoločného spravodajcu Abelovského. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

M. Abelovský, poslanec: Vážený pán predseda, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako som pred chvíľkou ako spoločný spravodajca uviedol, ministerstvo spravodlivosti pripravilo na základe plánu legislatívnych úloh návrh zákona o poskytovaní právnej pomoci, ktorým sa dopĺňa zákon o advokácii a zároveň aj živnostenský zákon.

Chcem upozorniť na určité úskalia a problematické časti tohto zákona, ktoré patria do prvého čítania o tomto návrhu zákona, a predpokladám, že viacerí poslanci v rámci druhého čítania a práce vo výboroch tento zákon upravia do takej podoby, aby mohol plniť svoj účel.

V prvom rade mám pochybnosti, či je správne zadefinovaná osoba, ktorá je vzhľadom na svoje majetkové a sociálne pomery v stave hmotnej núdze, ktoré podľa môjho názoru je pojem exaktný. Je dôležité pripomenúť, že práve definícia osoby, ktorá bude oprávnená, je najpodstatnejšia vzhľadom na tendenciu človeka využívať a zneužívať všetko, čo mu je poskytované zadarmo. Otázkami, ktoré si treba zodpovedať, sú napríklad, či v stave hmotnej núdze je napríklad ten, kto nemá pravidelný príjem, je nezamestnaný, ale vlastní napríklad nehnuteľný majetok. Alebo či v hmotnej núdzi je ten, ktorý je zdravý, kvalifikovaný, ale práve v tej sezóne nie je zamestnaný. Súdy napríklad z odpovedí na spomenuté otázky konštatovali, že tieto charakteristiky sa nemôžu podradiť pod pojem hmotná núdza.

Do apríla 1990, keď nadobudol účinnosť zákon o advokácii, teda bývalý zákon č. 132/1990 Zb., ktorým bola obnovená nezávislá súkromná advokácia, bola bezplatná právna pomoc zabezpečená vo vnútri advokácie, pričom o jej poskytovaní sa na žiadosť občana zvyčajne rozhodoval vedúci príslušnej advokátskej poradne.

V trestných veciach táto bezplatná právna pomoc sa poskytovala na základe rozhodnutia vedúceho advokátskej poradne spravidla vo veciach takých obvinených, u ktorých vzhľadom na charakter trestnej činnosti a z toho vyplývajúce predpokladané majetkové pomery nebol predpoklad na zaplatenie trov obhajoby. Išlo obligatórne napríklad o trestné činy zanedbania povinnej výživy, trestné činy príživníctva, samozrejme, pokiaľ tieto trestné činy boli podľa Trestného zákona trestné.

Pokračovaním tejto praxe bol aj § 20 ods. 3 nového zákona o advokácii, ktorý stanovil právo fyzickej osobe na poskytnutie právnej pomoci za zníženú odmenu alebo bezplatne, ak je to odôvodnené jeho majetkovými pomermi. Zákon počíta s tým, že túto povinnosť finančne už zrejme nebudú môcť za podmienok vykonávania advokácie súkromne ako slobodné povolanie zabezpečovať advokáti, prípadne ich profesijné združenie, ale štát. Pri zabezpečení bezplatnej právnej pomoci totiž vznikajú náklady tomu, kto túto službu poskytuje napriek jej označeniu ako bezplatnej.

V odpovedi na otázku, kto má uhradiť náklady na bezplatnú právnu pomoc, musíme poukázať na Ústavu Slovenskej republiky. Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, o začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

Z uvedeného článku je zrejmé, že štát má povinnosť zabezpečiť právnu pomoc. Ako som už spomenul, túto povinnosť si štát splnil zákonom o advokácii. Poskytovanie právnej pomoci je v ňom koncipované ako slobodné povolanie, teda forma podnikania. Advokáti v rámci svojich možností môžu poskytovať právne služby za zníženú odmenu alebo bezplatne, teda právnu pomoc pro bono.

Vyžadovať neustále systematické poskytovanie právnej pomoci zadarmo však nie je možné od advokátov podľa môjho názoru spravodlivé požadovať. Problém nastáva v situácii, keď zákon požaduje povinné zastúpenie advokátom a osoba nevie pre svoju majetkovú a sociálnu situáciu splniť túto podmienku. Zdá sa byť logické, že práva a ich uplatnenie sú v súlade a na základe ústavy musí občanom zabezpečiť štát, a teda aj tým občanom, ktorí nemajú dostatok finančných prostriedkov na právnu pomoc.

V civilných procesných predpisoch je upravené obligatórne zastúpenie účastníka advokátom ako dovolateľa, teda v zmysle § 241 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku alebo žalobcu v správnom súdnictve podľa § 250a Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ účastník nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo je pracovník, alebo zamestnaný člen, za ktorého koná.

Rovnako je upravené obligatórne zastúpenie účastníkov v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v prípade, že navrhovateľ nerešpektuje povinnosť zastúpenia, následkom tohto postupu je odmietnutie návrhu na predbežnom prerokovaní veci pre nesplnenie podmienky prípustnosti konania.

Čiastočné riešenie tohto problému priniesol § 30 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. V tejto možnosti musí súd účastníka poučiť.

Aplikovanie tohto ustanovenia je viazané na splnenie dvoch podmienok. Musia byť splnené predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 138 Občianskeho súdneho poriadku a musí to byť potrebné na ochranu jeho záujmu. O oslobodení rozhoduje predseda senátu uznesením bez pojednávania. Doručuje sa iba žiadateľovi a vyhlasuje sa, ak žiadateľ osobne je prítomný na pojednávaní. Predseda senátu môže kedykoľvek toto oslobodenie, prípadne aj so spätnou účinnosťou až do právoplatného skončenia veci, toto oprávnenie odňať, ak sa ukáže pomer účastníka na oslobodení neodôvodnene, prípadne ani neodôvodňovali. To by sa týkalo aj súvisiaceho rozhodnutia súdu o ustanovení zástupcu, ktorý súd na základe tejto skutočnosti musel zrušiť.

Táto úprava sa zdá byť podľa môjho názoru dostatočná, ale v súčasnej súdnej praxi je veľmi málo prípadov, že by k takémuto rozhodovaniu súdom dochádzalo. Hlavným problémom tohto systému poskytovania právnej pomoci je skutočnosť, že advokát môže byť súdom ustanovený iba účastníkovi konania. V konaniach, ktoré sa začínajú iba na návrh, je však potrebné poskytnúť právnu pomoc ešte predtým, ako sa prípad dostane na súd. Je potrebné spísať návrh, teda žalobu na začatie konanie. Súd však môže ustanoviť advokáta, ktorý by mohol pripraviť takýto návrh na začatie konania až po začatí samotného konania. Z toho dôvodu nie je tento systém veľmi účinný.

Je dôležité, že právnu pomoc budú poskytovať kvalifikovaní advokáti zapísaní v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou. Tým bude zabezpečený zákonom určený štandard právnych služieb. Z toho vyplýva, že centrum, ktoré sa týmto zákonom alebo novelou zákona vytvára, by malo vôbec zastupovať žiadateľov voči iným štátnym orgánom. Podľa môjho názoru by centrum malo iba rozhodovať o oprávnenosti nároku a nezastupovať oprávnené osoby v samotných konaniach. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Abelovský bol jediný prihlásený písomne k tomuto bodu do rozpravy. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne? Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Abelovského.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, ja sa len veľmi stručne vyjadrím. Určite bude priestor v rámci druhého čítania. Naša ústava nezabezpečuje právo kohokoľvek automaticky a v každom konaní na bezplatnú právnu pomoc. Rozsah určuje zákon. Také je ústavné znenie, čiže ten zákon v tomto prípade je práve navrhovaná právna úprava.

K otázke vymedzenia materiálnej núdze. Myslím si, že v tom je zákon relatívne presný a ide aj podľa toho, čo hovoril pán spravodajca. Ak si pozriete § 4 písm. g), tak tam sa definuje materiálna núdza ako stav, keď príjem fyzickej osoby nedosahuje 1,4-násobka sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. A potom, samozrejme, posudzovanie materiálnej núdze je presne upravené v § 7.

Čo sa týka centier právnej pomoci, tak chceme, aby centrá právnej pomoci mohli poskytovať predbežnú konzultáciu, lebo tá stačí niekedy. Stačí komunikácia so štátnym orgánom, aby sa vec vyjasnila, urgencia nemusí vôbec prichádzať k ďalšiemu zastupovaniu.

Čiže si treba uvedomiť, že je to dobrý návrh zákona, ale ako každý zákon je obmedzený finančnými možnosťami. To znamená, že treba ho racionálne nastaviť tak, aby nedochádzalo k plytvaniu verejných prostriedkov, lebo to sú prostriedky daňových poplatníkov. A myslím si, že týmto smerom ide aj návrh zákona a umožňuje tým, ktorí naozaj potrebujú právnu pomoc v konaní pred súdmi, ktorí ju reálne potrebujú, aby mali kvalitné právne zastúpenie. Myslím si, že sa nám podarilo dosiahnuť taký veľmi vyrovnaný balans a že ide o právnu úpravu, ktorá by mohla získať relatívne širokú podporu nielen verejnosti, ale v tomto okamihu najmä tejto snemovne. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády, ďakujem pánovi poslancovi Abelovskému. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k rokovaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ste dostali ako tlač 1109.

Poprosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uviedol a odôvodnil podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Lipšic. Nech sa páči.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh novely Občianskeho súdneho poriadku sleduje tri základné ciele. Prvý z nich smeruje k tomu, aby sa už pri tejto novele začal odstraňovať duálny režim núteného výkonu rozhodnutia, ktorý umožňuje oprávneným osobám domáhať sa práva priznaného vykonateľným rozhodnutím dvoma spôsobmi. Po prvé, návrhom na súdny výkon rozhodnutia v režime OSP a v režime exekučného poriadku.

Výkon rozhodnutia však neúmerne zaťažuje súdy a vykonávacie konanie nerieši zámer realizovať súdne alebo iné rozhodnutie tak rýchlo a efektívne, aby práva subjektu, ktoré mu boli priznané, boli aj realizované. Upustením od tohto dualizmu získa štát na súdoch väčší priestor na výkon súdnictva v iných druhoch súdnych agend. Považujeme za výhodné upustiť od výkonu rozhodnutia podľa OSP, zároveň však rešpektujeme súčasnú situáciu, ktorá nedovoľuje celkom upustiť od výkonu rozhodnutia na súde v celom rozsahu. Je potrebné zabezpečiť výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí, ktorý je upravený len v Občianskom súdnom poriadku. Okrem toho sa v OSP ponechávajú upravené dva spôsoby súdneho výkonu rozhodnutia, a to zrážky zo mzdy a prikázanie pohľadávky, ale len na účely vymáhania justičných pohľadávok.

Ďalším dôležitým cieľom, ktorý novela OSP sleduje, je posilnenie apelačného prvku v odvolacom konaní. Zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci prvostupňovému súdu spôsobuje v praxi časté predlžovanie dĺžky konania. Tým sa predlžuje dosiahnutie konečného rozhodnutia v reálnom čase. Stáva sa, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je odvolacím súdom opakovane zrušené, než dôjde k jeho potvrdeniu. Nazval som to už dávnejšie akýsi pingpong medzi súdmi, keď dochádza k pingpongovaniu vecí z prvostupňového na odvolací súd a naspäť. Novela OSP smeruje k zrýchleniu konania pred súdmi prvého a druhého stupňa s tým, že až na výnimky zamedzuje rušeniu rozhodnutí súdov prvého stupňa odvolacími súdmi. Umožňuje tieto rozhodnutia potvrdiť alebo zmeniť.

Podľa štatistických prehľadov, ktoré tu mám k dispozícii, najviac reštančných vecí leží na okresných súdoch. V rámci odvolacieho konania krajské súdy rušia napadnuté rozhodnutia a vracajú ich súdom prvého stupňa niekedy z relatívne triviálnych procesných dôvodov. Argumenty, že súd prvého stupňa bude vykonávať nekvalitné rozhodnutie, právne neobstoja. Zákon o súdoch obsahuje úpravu vnútornej revízie, ktorá je okrem iného zameraná aj na rešpektovanie procesných predpisov, úroveň prípravy súdnych pojednávaní a priebehu súdnych pojednávaní a vnútorná revízia je v gescii práve krajských súdov. V zákone o sudcoch a prísediacich je upravená otázka disciplinárnej zodpovednosti sudcov.

Tretím vedľajším zámerom navrhovanej novely OSP je sprehľadnenie poznámok pod čiarou, pretože viaceré odkazy sa stali vývojom právnej úpravy obsolétnymi.

Návrh novely zároveň novelizuje Exekučný poriadok, čo má súvis s otázkou núteného výkonu rozhodnutia, ale jeho cieľom je aj odstrániť výkladové a aplikačné problémy vznikajúce v súvislosti s výkonom exekúcie a zároveň aj pomocou nových inštitútov zeefektívniť jej výkon. Definuje sa, kedy exekútor vykonáva činnosť, ktorú možno považovať za prenesený výkon verejnej moci. Základnými oblasťami úpravy okrem upresnení doterajšieho textu sú predovšetkým tie, v ktorých sa zavádza vykonanie auditu exekútora, ktorý prestáva vykonávať exekučnú činnosť, upravuje sa ustanovovanie náhradníka exekútora novým efektívnejším spôsobom, ktorý má zabezpečiť, aby každý exekútor mal v prípade zániku funkcie náhradníka a dáva sa exekútorovi možnosť dohodnúť sa s iným exekútorom na odovzdaní a prevzatí exekučnej agendy v prípade, ak exekútor požiada o uvoľnenie z funkcie. Zabezpečuje sa tým najmä plynulý výkon exekučnej činnosti.

V rámci novo upravenej ďalšej činnosti exekútora sa exekútorovi umožňuje v súvislosti s vykonávaním exekúcie prijímať do úschovy peniaze, listiny a iné hnuteľné veci, spisovať návrhy na vykonanie exekúcie do zápisnice na výslovnú žiadosť oprávneného a doručovať súdne písomnosti, ak o doručenie požiada súd.

Ešte by som upozornil v závere snemovňu na jeden aspekt novely. Navrhujeme tu zaviesť povinné zverejňovanie dražieb v Obchodnom vestníku v prípade, ak hodnota draženej veci prevyšuje 100-násobok priemernej mzdy, čo je dnes asi 1,5 milióna korún. Žiaľ, v minulosti boli prípady, keď boli vykonávané v rámci exekúcií mimoriadne netransparentné dražby, ktoré boli zverejnené v regionálnych médiách, v časoch a na miestach málo prístupných, aby sa informácia o dražbe lukratívnych vecí dostala do dosahu len vopred vybraných záujemcov.

Z toho dôvodu sa nám javí byť dôležité a transparentné, aby v prípade predaja hodnotnejších vecí v každom jednom prípade bola dražba zverejnená transparentným spôsobom v Obchodnom vestníku, aby tak bola zabezpečená čo najviac informovanosť všetkých záujemcov o dražbu konkrétnej veci. Ide podľa mojej mienky o dôležité protikorupčné opatrenie v Exekučnom poriadku. Ďakujem, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Teraz poprosím predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Drgonca, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu vlády. Nech sa páči.

J. Drgonec, poslanec: Dámy a páni, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. apríla 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o tlač 1109.

Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Vládny návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004 a 2005. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti určené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Pán doktor Hrušovský, prosím vás, upozornite pánov ministrov, že rokovací poriadok im umožňuje výnimku, pokiaľ ide o udelenie slova, ale neumožňuje im rušiť rokovanie parlamentu akýmikoľvek inými spôsobmi. To sa týka vás dvoch, áno. (Ruch v sále.)

Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť ani na tvorbu pracovných miest. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona.

Podľa doložky zlučiteľnosti zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a z aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú pre Slovenskú republiku žiadne záväzky a prechodné obdobia týkajúce sa predmetu úpravy. Problematika predmetu návrhu právneho predpisu nie je zahrnutá v žiadnej smernici, ako celok nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

Rokovací poriadok mi umožňuje na tomto mieste priznať si niekoľko viet vlastného prejavu, pretože je to prvé čítanie, v ktorom chýbajú akékoľvek spravodajské podklady pre informáciu pléna. Takže naozaj niekoľkými vetami. Predložený návrh zákona je veľmi dôležitý návrh zákona, pretože tu ide o novelizáciu Občianskeho súdneho poriadku ako základného predpisu na konanie v občianskych, obchodnoprávnych a ďalších súkromnoprávnych veciach. Smeruje k riešeniu známeho problému prieťahu v konaní alebo zdĺhavosti súdneho konania. Vstupuje predovšetkým do sféry odvolania, kde si myslím, alebo kde sa nazdávam, že je veľmi dôležité včas upozorniť na to skôr, než vznikne záujem v médiách, že tu ide o vstup do kalných stojatých vôd nášho súdneho rozhodovania. Je teda vysoko pravdepodobné, že zaznie množstvo hlasov odporu popierajúceho racionálnosť takto predloženého návrhu. Osobne pokladám preto za dôležité upozorniť na to, že ide o veľmi užitočné návrhy riešenia práve v odvolacom konaní. Do dnešného dňa súdy v Slovenskej republike fungujú v prvom stupni, v prvej inštancii predovšetkým ako podateľňa na podanie odvolania na riešenie veci na krajskom súde. To je absolútny atyp, pokiaľ ide o uplatňovanie súdnej moci v právnom štáte. Okrem tohto spôsobu riešenia problémov návrh zákona smeruje k odstráneniu výkonu rozhodnutí na súdoch. Množstvo, štatisticky obrovské množstvo vecí, ktoré ležia na súdoch a čakajú na rozhodnutie, to sú práve rozhodnutia alebo návrhy na výkon rozhodnutia. Z tohto hľadiska sa obávam, že ide o odbremeňovanie súdov predovšetkým v záujme vyriešenia štatistík. Nie preto, že by som nesúhlasil s tým, že množstvo vecí sa presunie na exekútorov, ale preto, že si myslím, že tak, ako je tento návrh predložený, hľadá sociálne dôvody na súdny výkon rozhodnutí, ale prehliada právne dôvody.

Podľa môjho názoru predbežné opatrenie je typický prostriedok, ktorý by mali vymáhať, vykonávať súdy, a nie exekútori. Ak sa prenos tejto agendy na exekútorov naozaj uskutoční, myslím si, že predbežné opatrenie sa stane zbytočným právnym inštitútom. Rad ďalších vecí zrejme bude predmetom diskusií v rámci druhého čítania.

Na tomto mieste by som ešte rád upozornil na skutočnosť, že práve čl. II, ktorý hovorí o novelizácii exekučného konania, zrejme bude vyžadovať značnú koordináciu medzi navrhovateľom a napríklad ústavnoprávnym výborom, aby sme sa dostali k návrhu, ktorý predpokladám, že bude akceptovateľný. Na záver ale tohto príhovoru zdôrazňujem, že to je rozhodne návrh zákona, ktorý smeruje k riešeniu radu problémov, ktoré sú tu známe.

A teraz poďme ďalej k veciam, ktoré súvisia s obsahom spravodajskej informácie. Z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1118 z 22. apríla 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory Národnej rady: po prvé, ústavnoprávny výbor; po druhé, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu; po tretie, výbor pre verejnú správu, a po štvrté, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 15. júna 2005 a v gestorskom výbore do 17. júna 2005.

Teraz, pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu a chcem vás informovať, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku a zároveň udeľujem slovo prihlásenému pánovi poslancovi Abelovskému. Nech sa páči, pán poslanec.

M. Abelovský, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, bola nám predložená novela Občianskeho súdneho poriadku, novela Exekučného poriadku, zákona o exekútoroch, ktorý našiel miesto vo vládnom návrhu zákona. Je úplne legitímne, že ministerstvo, a teda aj vláda Slovenskej republiky sa snaží o zrýchlenie konania a stanovení lehôt na niektoré procesné úkony súdu, ako aj na prenesenie niektorých procesných činností po odvolaniach na odvolací súd. Určite je to legitímne a treba to hodnotiť pozitívne. Mám však pochybnosti, či uvedená novela najmä Občianskeho súdneho poriadku prinesie to, čo je jej snahou, a to o urýchlenie občianskeho súdneho konania.

V prvom rade si myslím, že zvýraznenie apelačnej zásady je krokom správnym smerom. Je nesporné, že súdy pri rozhodovaní, pokiaľ táto zásada nie je zdôraznená, majú sklon, keď si nevedia poradiť, nevedia zaujať správne stanovisko, pristupujú k preskúmaniu rozhodnutia tou najľahšou možnou cestou, a to zrušenia rozhodnutia najmä z procesných dôvodov. Tak sa vytvára potom ten nebezpečný kolobeh niekoľkých zrušení rozhodnutí, vrátenia, a tým prakticky sa donekonečna konanie predlžuje.

Mám však pochybnosti, či v navrhovanej právnej úprave je táto apelačná zásada dostatočným spôsobom zvýraznená. Podľa mňa tu absentuje a bude potom vecou, samozrejme, pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a sám sa v druhom čítaní o to pokúsim, že zvýraznenie tejto apelačnej zásady je do určitej miery moderované a modifikované konkrétnym ustanovením, keď by bolo možné zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa aj z dôvodov nepreskúmateľnosti tohto rozhodnutia, ktoré, obávam sa, že v období, ktoré nás čaká, bude veľmi časté.

Mám na mysli najmä skutočnosť, že podľa tých noviel, ktoré sme prijali už v tomto volebnom období, veľká časť prvostupňovej agendy prechádza na okresné súdy, najmä vo veciach priemyselných práv, vo veciach konkurzov a v ďalšej agende, s ktorými evidentne okresné súdy nemajú žiadne skúsenosti.

Ak si zoberiem modelový prípad, že účastník sa obráti na súd so skutočne dôvodným návrhom napríklad vo veci vyplývajúcej z priemyselných práv a prvostupňový súd, pretože nie zo zlomyseľnosti alebo z nejakého iného dôvodu, ale z nedostatku skúsenosti bude aplikovať úplne chybne iné hmotné právo, ako by ho aplikovať mal a takýto dôvodný návrh zamietne, odvolací súd bude mať v podstate len dve možnosti.

Pokiaľ by vstúpila do platnosti táto novela, buď rozsudok potvrdiť v tomto prípade, alebo tento rozsudok zmeniť. Ani na obidva dôvody, ktoré zákon umožňuje, asi nebude dôvod, pretože ak by teda potvrdila rozsudok, evidentne by účastníkovi zamietli dôvodný návrh, a pokiaľ by ho chceli zmeniť, tak by tomu bránila skutočnosť, že prakticky nebolo vykonané žiadne dokazovanie, alebo aj bolo, ale bolo vykonané nesprávnym smerom, a tým sa potom aj dospelo k nesprávnym záverom, k aplikácii nesprávneho hmotného práva. Samozrejme, že účastník by utrpel na svojich právach a nebolo by učinené spravodlivosti zadosť.

Mám takú predstavu, aby v rámci druhého čítania pozmeňujúcim návrhom bol doplnený o ustanovenie, teda nie tak, ako je v navrhovanom zákone, teda v novom znení ustanovenia § 221 v tých jednotlivých písmen a) až h), ale dať odvolaciemu súdu procesnú možnosť rozhodnúť bez pojednávania v lehote, ktorá by mohla byť napríklad 30 dní s tým, že by bolo povinnosťou súdu v tejto 30-dňovej lehote trebárs aj vyhotoviť toto rozhodnutie o tom, že rozhodnutie prvostupňového súdu je nepreskúmateľné, teda ho "skasírovať", ako sa povie, a doručiť na nižší súd.

Obávam sa, že práve tie novely, ktoré boli prijaté aj touto snemovňou, budú mať za následok práve preto, že veľmi veľká časť agendy prechádza do ich právomoci, budú veľmi časté a budú veľmi potrebné rozhodnutia alebo zrušujúce rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť. Takto by sa, samozrejme, tou veľmi striktnou procesnou 30-dňovou lehotou zabránilo trebárs tomu pingpongu, ak by som to tak mohol nazvať, medzi odvolacím a prvostupňovým súdom, a bola by zabezpečená aj, by som povedal, rýchlosť toho konania v medziach. Určite nepostačujú tie dôvody, ktoré sú uvedené v navrhovanom ustanovení § 221. Je to, samozrejme, vec na diskusiu, v každom prípade volajú po tom sudcovia najmä odvolacích súdov, pretože budú mať skutočne veľmi vážnym spôsobom zviazané ruky pri rozhodovaní a, samozrejme, je to aj v súvislosti so vzájomnou ochranou oprávnení záujem občanov, ktorí sa so svojimi nárokmi obracajú o súdnu ochranu.

Nakoniec akosi táto novela nevymyslela nič nové, takáto alebo podobná právna úprava v Čechách, pokiaľ viem, už platí asi tri roky, kde bola zvýšená apelačná zásada práve z tých dôvodov, ku ktorým pristúpilo aj ministerstvo, a myslím si podľa konzultácií s českými kolegami, sa táto novela úspešne aj uplatňuje.

Čiže novela áno, je správna, je to krok správnym smerom zvýšiť apelačnú zásadu, ale nie až tak, ako je v navrhovanej úprave, treba ju modifikovať o možnosť preskúmania rozsudku zrušením rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť v stanovenej procesnej lehote a aj s vyhodnotením rozhodnutia a vrátením. Ide o takzvané súdne rekurzy, tí, ktorí pracujú v justícii vedia, o čo ide, keď predseda senátu môže už po jasnom a po prvom nahliadnutí do spisu a zistenia, prakticky prečítania si napadnutého rozsudku a odvolania vie, že toto rozhodnutie je nepreskúmateľné a mal by takú procesnú možnosť pristúpiť k takémuto konaniu.

Poukazujem na to, že aj Súdna rada vo svojom rozhodnutí takýmto spôsobom reagovala na navrhovanú a zamýšľanú právu úpravu, ktorá bola doručená ústavnoprávnemu výboru, kde sa tieto veci takýmto spôsobom ponímajú.

Čo sa týka návrhu preniesť všetky výkony rozhodnutia zo súdu na exekútorov, samozrejme, takáto zásada je možná, je otázka, či prinesie úľavu pre súdy a či bude znamenať aj odbremenenie súdov a snáď ani nie tá, ale či bude znamenať najmä urýchlenie výkonu rozhodnutia pre občanov, a tým prakticky až domáhania sa svojho práva, teda na reálnom podklade nielen mať v ruke nejaké súdne rozhodnutie, ale aj príslušnou sankciou potom to plnenie dostať. Tu mám určité pochybnosti. Ja si myslím, že pokojne na súdoch by mohli zostať exekúcie, ktoré sa vykonávajú formou zrážky zo mzdy. Najmä ide o uplatnenie výživného od tých, ktorí si túto povinnosť neplnia. Ide v podstate o veľmi jednoduché exekučné konanie, ktoré je viac-menej aj oslobodené vzhľadom na pomery tých oprávnených aj od súdnych poplatok a preddavkov. Čiže viem si predstaviť, že by takéto najmä pre ich určitú operatívnosť, ako aj to, že vieme, že exekučné konanie má niekoľko fáz, pokiaľ je prakticky spôsobilé privodiť tie následky spočívajúce v exekúcii a v jej reálnom uplatnení, že by medzičas medzi právoplatným rozsudkom a výkonom rozhodnutia bol čo najkratší. A tu si myslím, že by mohla byť činnosť súdov najmä prostredníctvom vyšších súdnych úradníkov, ktorými sú už súdy prakticky skoro zasýtené, teda je tu priestor na ich uplatnenie. Ja si myslím, že ak bude v druhom čítaní pamätané na tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, tak by som nemal problém potom tento návrh zákona aj podporiť. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Cuper, poslankyňa Tóthová, pán poslanec Číž. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Prosím, pán poslanec Cuper bude prvý.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja chcem podporiť pána Abelovského, najmä návrh, ktorý sa týka vylúčenia kasačného princípu z občianskeho súdneho konania, ale lepšie povedané obmedzenie do takej miery v záujme urýchlenia konania, že vypadne z konania za nie príliš prijateľný práve z tých dôvodov, ktoré tu pán poslanec uvádzal, ale pridám k nim aj ten, že sa tu niečo zasa v podstate sudcom uloží ako povinnosť, teda robia sa z nich počítače, ktoré budú musieť rozhodnúť nejakým spôsobom, ktorý bol prejudikovaný už súdom prvého stupňa a nebudú môcť vrátiť vec na opätovné prerokovanie. To nie je, práve sme sa bavili s pani profesorkou Tóthovou a zrejme k tomu bude hovoriť, príliš prijateľná alternatíva na zrýchlenie konania a sme za to, aby sa zo strany ministerstva spravodlivosti nejakým spôsobom rozmýšľalo o tom, ako zmierniť toto príliš striktné ustanovenie novely Občianskeho súdneho poriadku. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani profesorka Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nadväzujem na pána poslanca Abelovského na § 221, ktorý sa týka kasačného princípu. Myslím si, že nielen zúženie kasačného princípu je problém, ale je problém aj možnosť vrátiť, kasácia zvrátením právneho názoru.

Vo faktickej poznámke snáď len toľko, že citovaný paragraf písm. h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdi vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Pán minister, ak takto budete viazať, že nesprávne posúdil a ešte musí preukázať, že preto neurobil dôkazy, to znamená, že zúžite absolútne lievik preto, aby sa mohlo vrátiť naspäť nedoriešené v prvej inštancii konanie, poprípade prípady nesprávnej právnej kvalifikácie. Súhlasím s pánom poslancom, že bude treba v druhom čítaní viaceré doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, pretože filozofia redukcie, kasácie v súdnictve môže byť, ale nemôže byť v takom rozsahu. Ak by to bol skutočný prínos na skrátenie, tak by mnohé generácie pred nami už s tým prišli. Pretože tento kasačný princíp platí odnepamäti súdnictva a nemyslíme si, že my sme vymysleli dieru v koláči, poprípade nechcime vyliať s kúpeľovou vodou aj dieťa. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, myslím si, že pre mnohých v súvislosti s tým, čo povedal pán poslanec Abelovský, že v mnohých sférach váš návrh zákona predstavuje istý prínos, len na druhej strane ma zaujíma jeden problém.

Pán minister, vy ste predseda legislatívnej rady a legislatívne pravidlá tvorby zákonov tak Národnej rady, ako aj vlády by mali byť pre vás transparentne záväzné. Máme tam článok II, kde je 116 bodov, kde absolútne prečesávate a meníte Exekučný poriadok. V názve zákona sa zmena Exekučného poriadku ani neobjavuje, to znamená pre ľudí, ktorí nie sú právnikmi a nemajú k dispozícii ASPI a budú hľadať Exekučný poriadok, pretože sa ich mnohých dotýka, tak ho jednoducho nenájdu, a to sa mi vážne nepáči, pretože, ako píšete v dôvodovej správe, zákon sa pripravoval v rámci plánu úloh na rok 2004, 2005. Taká rozsiahla novela Exekučného poriadku jednoducho mala ísť samostatne a mali sme mať možnosť zaoberať sa Exekučným poriadkom. Hovorím bez toho, že by som spochybňoval obsah. Takže by som vás poprosil, aby ste sa ako predseda legislatívnej rady vlády vyjadrili k tejto otázke. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Kto sa teraz ústne hlási do rozpravy, pretože pán Abelovský bol jediný prihlásený písomne? Nikto sa nehlási ústne do rozpravy. Prosím? Áno, tým vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a teraz má slovo minister a podpredseda vlády pán Lipšic.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, chcel by som sa na úvod poďakovať poslancom, ktorí v rozprave vystúpili a naozaj sa zamerali na jeden z kľúčových posunov tejto novely, a to je zvýraznenie apelačného princípu.

Pán poslanec Abelovský to privítal, ale povedal, že to ide až veľmi ďaleko a že by bolo treba doplniť do § 221 ďalšie dôvody na zrušenie rozhodnutia. Okrem iných spomenul nepreskúmateľnosť, čo je dôvod, ktorý je v súčasne platnom OSP je veľmi čerstvo a nie je ani definovaný. Ten problém je, že ak sa nejaký inštitút priveľmi otvorí, tak judikatúrou sa dosiahne taký stav, že sa v zásade nič nezmení. To bol prípad, keď mnohé novely OSP novelizovali § 120 OSP otázku kontradiktórnosti a tým, že kontradiktórnosť nebola vymedzená jasne a bez výnimky, tak napriek snahe zákonodarcu obmedzovať možnosť súdu navrhovať dôkazy, judikatúra vyšších súdov ten stav de facto ponechala. Takže to je problém podľa mojej mienky, že ak to príliš otvoríme, tak v súdnej praxi nenastane žiadna zmena, a to je aj problém nepreskúmateľnosti.

Ja som rád, že pán poslanec spomenul presun vecnej príslušnosti z krajských na okresné súdy. Áno. Je to v súlade s koncepciou klasickej trojstupňovej súdnej sústavy, aby veci začínali na okresnom súde, aby krajské súdy boli súdmi odvolacími a Najvyšší súd súdom dovolacím a súdom, ktorý bude zjednocovať judikatúru. Ja tu mám prehľad od roku 2003, v akých veciach došlo k posunu príslušnosti, vecnej príslušnosti z krajských na okresné súdy a tie zmeny budú aj nasledovať. Už je schválený zákon o konkurze, parlament bude rokovať o trestných kódexoch, kde všetko ide práve týmto smerom. Preto je logické, že ak odbremeňujeme krajské súdy od prvostupňovej agendy a, naopak, zaťažujeme okresné súdy, tak by mali byť aj okresné súdy odbremenené. Nemali by sa im neustále vracať súdne prípady. Mám tu aj štatistiky a prehľad, aby sme mali predstavu, koľko vecí je na okresných súdoch a koľko vecí je na krajských súdoch. Spomeniem len za rok 2003. Na okresných súdoch to bolo 93 000 vecí v agende občianskoprávnej, z toho na odvolacích súdoch 22 000. V agende obchodnoprávnej na prvom stupni 23 000, na odvolacom stupni 4 700, čiže ide o štvrtinu, pätinu tých vecí, ktoré sú na okresných súdoch, dnes sa nachádzajú na krajských súdoch. Pritom pomer sudcov okresných a krajských súdov zďaleka nie je taký dramatický. V zásade je asi polovica zo stavu sudcov okresných súdov na krajských súdoch.

Čo sa týka tej pripomienky, čo v prípade, ak bude aplikovať súd prvého stupňa nesprávne hmotné právo? No tak v takom prípade je veľmi jednoduchá náprava. Odvolací súd zmení rozhodnutie. Ak bude skutkový stav správne zistený a problém bude len v nesprávnej aplikácii hmotného práva, tak najrozumnejšie riešenie, jediné správne riešenie je zmena rozhodnutia a správna právna kvalifikácia. S tým súvisí aj to, čo povedala pani poslankyňa Tóthová. § 221 ods. 1 písm. h) práve myslí na situáciu, ak pre zlú právnu kvalifikáciu - napríklad súd prvého stupňa príde k záveru, že nárok je premlčaný, z toho dôvodu žalobu zamietne - žiadne ďalšie dôkazy nevykoná, napríklad o výške žalovaného nároku, tak to bude dôvod na kasáciu, lebo súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, prišiel k záveru, že došlo k premlčaniu, a pritom neprišlo, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. Takže si myslím, že tento dôvod je vymedzený veľmi správne a bol vymedzený takto aj po konzultácii so sudcami odvolacích súdov a so sudcami Najvyššieho súdu.

Čo sa týka pripomienok vo faktickej poznámke pána poslanca Cupera, ktorý navodil taký stav, že už bude sudca ako počítač. Neviem, z čoho to vyvodzuje, pretože súd len nebude môcť, alebo bude mať obmedzenú možnosť rozhodnúť určitým spôsobom. To znamená, vec zrušiť a vrátiť. Inými slovami, bude môcť potvrdiť rozhodnutie, alebo ho zmeniť, bude musieť meritórne rozhodnúť. Nebude to môcť vrátiť do stavu nula. Neviem, v čom je v tomto obmedzená možnosť súdov, práve naopak si myslím, že tá možnosť na právny názor odvolacieho súdu je zachovaná.

Posledná pripomienka k pánovi poslancovi Čížovi, ktorý namietol názov. Ten pôvodný názov bol novela Exekučného poriadku, ale legislatívna rada, a podľa mojej mienky správne, prišla k záveru, že predsa len Občiansky súdny poriadok je ťažiskový procesný kódex, a keď v tomto návrhu ideme novelizovať dva ťažiskové zákony, OSP a Exekučný poriadok, tak na prvom mieste by mal byť OSP vyjadrený aj vo svojom názve. A keďže obidva zákony spolu súvisia, tak je logické, že sú predmetom jedného vládneho návrhu a, samozrejme, podľa legislatívnych pravidiel, ak sa novelizuje niekoľko zákonov, tak v názve sa objaví len ten prvý, väčšinou ten ťažiskový názov zákona a potom sa uvedie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, takže v tomto sme legislatívne pravidlá neporušili. Práve naopak, vyšli sme v ústrety Legislatívnej rade vlády, ktorá mala správnu pripomienku.

Pán podpredseda, teším sa na diskusiu v priebehu druhého čítania a na podnetné návrhy, ktoré prídu vo výboroch a od poslancov. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pokračujeme prvým čítaním o

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1086. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1104.

Prosím teraz ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka, aby uvedený návrh zákona uviedol.