P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Čaploviča sa hlásia štyria poslanci, panie poslankyne Tóthová, Bollová, pán poslanec Šimko a pani poslankyňa Majdová. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážení prítomní, plne treba súhlasiť s názorom pána poslanca Čaploviča v otázke financovania súkromných vysokých škôl. Je predsa nelogické, aby takisto súkromná vysoká škola, ako verejnoprávna vysoká škola dostala rovnako finančné príspevky. V čom je potom súkromná? Veď my dávame peniaze do súkromného podnikania. Pán minister, sú určité pravidlá Európskej únie kde sa musia kontrolovať vklady do súkromného podnikania. Bude sa treba pozrieť bližšie na tieto predpisy, či to nie je v rozpore s nimi. To je prvá pripomienka.

Druhá pripomienka v otázke financovania. Vzhľadom na to, že mám len 2 minúty, môžem povedať, že sa to týka celého systému finančného riešenia. Chcem upozorniť, že už aj novinár, konkrétne novinár Dag Daniš, sa ospravedlnil čitateľom, že podporoval váš projekt, pretože keď sa s ním bližšie oboznámil, a tam uvádza aj dôvody, zistil, že vlastne je to neprínosné pre študentov, nevhodné a nie dobré. Čiže študenti nezískajú nič takýmto systémom. Preto nemôžem tento váš legislatívny návrh podporiť už aj z hľadiska ďalších legislatívnych návrhov, pretože nie je korektné, aby v zákone s jedným názvom ste novelizovali v tak širokej miere zákon o vysokých školách. A v názve to nie je. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa, len keď budeme hlasovať, keby ste mi mohli odporučiť, či názor Daga Daniša alebo názor pána poslanca Čaploviča by mal byť pre nás tým, ktorý je... (Hlasy z pléna.) Áno, no aj ste prihlásená, takže potom čakám na to.

Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Čaploviča, výlučne na jeho vystúpenie. S jeho názorom súhlasím, ale prosím, aby bolo zobraté na vedomie, že chcem ho doplniť.

Fond pôžičiek, o ktorom sa tu toľko hovorí, predstavuje určitú a nie malú administratívu, t. j. predstavuje byrokraciu. Hovoril o tom pán poslanec Čaplovič. Chcela by som vedieť, či sa niekto zamýšľal nad tým, koľko bude stáť táto administratíva, kto bude hradiť náklady a z čoho a pre koho sa takýmto spôsobom chystajú opäť nejaké veľmi dobre platené miesta. Pán poslanec Čaplovič hovoril o tom v bode 6.

Po druhé by som chcela zareagovať na to, keď pán poslanec hovoril o tom, aká je návratnosť týchto pôžičiek. Už svojho času pán minister sa vyjadril, že ak by náhodou študent nemohol splácať pôžičku po skončení štúdia z dôvodu, že nedostane zamestnanie, keby ho nedostal aj do smrti, štát to zaňho zaplatí. Toto je zvrátenosť najvyššieho kalibru. Ak chceme podporovať vysokoškolských študentov a vôbec nevieme, či sa niekedy niekde zamestnajú, neviem, načo sa robí celá reforma.

Pán minister, včera to tu zaznelo tiež. Pán Čaplovič tiež narážal na to, že vedomosti sú najväčším ľudským bohatstvom, ale v žiadnom prípade sa nemôžu stať biznisom, nepredávajú sa totiž na trhu. Myslím si, že celý tento návrh je kamuflážou pre prelievanie peňazí do určitých firiem, do určitých vreciek. A nemajú nič spoločné so zvýšením kvality štúdia.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

J. Šimko, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Pán Čaplovič, vy ste, resp. vaša strana Smer proti reforme vysokého školstva. Dalo by sa s vami veľmi polemizovať v rôznych tých bodoch, ktoré ste charakterizovali a ktoré ste bližšie rozvíjali, ale myslím si, že nejako vzťahovať len tú vinu na pána ministra je neobjektívne. A ozaj vy ako odborník v školstve tak mali by ste sa pozrieť, ako sa to vyvíjalo, viete, možno na určité čísla, ktoré by vám povedali, že možno kto je aj práve vinníkom, že do takéhoto stavu sa dostalo vysoké školstvo.

Nedá sa celkom oddeľovať denné štúdium a externé štúdium. Ja možno len spomeniem jeden taký údaj, že v roku 1993, keď vznikla Slovenská republika, externe študovalo na Slovensku 12,4 % a v Čechách 10 % študentov. Prečo sa to teda zmenilo, že dnes to je 31 % študentov, ktorí študujú externou formou, a 13 % je to v Českej republike.

Treba sa takisto pozerať aj na tie poplatky, ktoré dneska ozaj sú viac menej takou pololegálnou formou. Mňa tiež oslovujú rôzni títo študenti. A ozaj sú paradoxné situácie. Poviem len jednu, keď jedna študentka, ktorá išla študovať na 3 roky na bakalára, tak musela zaplatiť 45 000 korún na 3 roky. A ja sa teda pýtam: My sa chceme ako najvyšší zákonodarný zbor len na toto pozerať? Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Majdová.

M. Majdová, poslankyňa: Pán poslanec Čaplovič, hovorili ste o tom, že návrh zákona sa zmenil v tom, že sa zvýšilo školné z 21 000 na 26 000, že medzičasom stúpla inflácia a tak podobne. No ja by som vám rada pripomenula aj to, že medzičasom sa zmenilo aj životné minimum. Kým minulý rok bolo životné minimum 4 200 korún, dnes, tento rok je životné minimum 4 580 korún. A od výšky životného minima sa odvíja aj výška sociálneho štipendia alebo maximálne výšky sociálneho štipendia. Kým v návrhu spred roka bolo maximálne sociálne štipendium 5 500 korún, dnes je maximálne sociálne štipendium 6 800 korún.

Hovoríte o tom alebo hovorili ste o tom, že dnešné náklady študenta na štúdium alebo náklady spojené so štúdiom sú 5 000 až 7 000 korún. Áno, to je pravda, ale tieto náklady si dnes musí študent vykryť zo sociálneho štipendia, ktorého maximálna výška je 2 000 korún. A v návrhu zákona je maximálna výška štipendia 6 800 korún. Ten študent si aj dnes musí zarábať 4 000 korún niekde mimo, aby si vôbec mohol svoje životné náklady pokryť. A nezaťažuje svojich rodičov, ale chodí a pracuje, tak ako to bolo aj za socializmu, aj za Prvej republiky.

A medici, pán poslanec, tí pracujú na nočných službách v nemocniciach ako ošetrovatelia, aby si na svoje štúdium zarobili. Ja som robila v zdravotníctva 12 rokov a viem o tom a bolo to tak aj za socializmu, aj za Prvej republiky a je to tak aj v zahraničí.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič.

D. Čaplovič, poslanec: Najprv k tej prvej poznámke, či treba brať do úvahy vyjadrenia moje alebo pána Daga Daniša. Ja odporúčam obidvoje, aby sa zobralo do úvahy.

Po druhé, čo sa týka kolegu Šimka, ktorý hovoril ohľadom toho, že som proti alebo Smer je proti reforme. Nie, my nie sme proti reforme, ale my sme proti takejto reforme, ktorej ide vyslovene len o spoplatnenie štúdia. Nič sa nebude diať v obsahovej, organizačnej a v štrukturálnej reforme vysokých škôl. O tomto hovorím. A, žiaľ, je tu zákon prijatý od roku 2002, č. 131/2002 Z. z., z 1. apríla platný, kde sa jasne hovorilo, čo sa má uskutočniť, ako majú vznikať vedecké univerzity, resp. učiace sa univerzity, vysoké školy. V tejto oblasti je to najťažšie, ja viem. A toto by mohlo vyvolávať najväčšie tlaky. A bude to vyvolávať iste aj tie rozpory. Treba toto najprv urobiť, a na to dávam aj pánovi ministrovi k dispozícii, je to tuná, zákon, a, samozrejme, v spolupráci s Akreditačnou komisiou, s evaluačnými zoskupeniami a s ďalšími možno v tejto oblasti zásadne k tomu pristúpiť.

Čo sa týka verejných vysokých škôl a súkromných vysokých škôl alebo financovania tých externých alebo tých denných študentov, samozrejme, v Čechách je to nižšie percento, lebo v Čechách sa vytvorili podmienky, vzniklo 21 súkromných vysokých škôl, ktoré majú podľa analýz, ktoré poznám z Českej republiky, veľmi nízku, ďaleko nižšiu úroveň ako verejné vysoké školy v Českej republike. Čiže odliv tých študentov z tej externej formy išiel na tie súkromné vysoké školy, kde si štúdium platia. A štát v podstate nesanuje tieto peniaze, ako sa to navrhuje v Slovenskej republike.

A čo sa týka tých sociálnych štipendií, no k tomu nemám čo dodať, lebo už teraz ste, pani kolegyňa Majdová, milá pani kolegyňa, povedali, že už teraz by to bolo žiaduce a už teraz to nepokrýva potreby na štúdium. A nerobím zákon preto, aby to pokrývalo potreby na štúdium do budúcnosti, ale už teraz by sme mali tie sociálne štipendiá zvýšiť bez zvýšenia, resp. ... (Prerušenie rečníka časomierou.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister sa prihlásil do rozpravy. Nech sa páči.

M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem pekne. Veľmi stručne, pán poslanec Čaplovič, zdržím sa akýchkoľvek expresívnych vyjadrení, len k faktom. Čo sa týka spomínanej čiastky z HDP 0,63 %, áno, to je ale minulosť, v súčasnosti je to 0,9 % z HDP vo vzťahu k predpokladanej výške hrubého domáceho produktu, a chcel by som povedať ešte raz, a je to oficiálne z OECD, áno, my sme to dali aj do vládneho programu, 1,33 %. Ale v tej istej správe OECD je to 1 % zo štátneho rozpočtu, 0,33 % z iných zdrojov v súkromnej sfére.

Druhá vec, Fínsko neplatí. Áno, vo Fínsku sa neplatí, je to pravda. Ale ja vám môžem povedať, že v 13 krajinách Európskej únie a Európskeho združenia voľného obchodu sa platí, je čiastočné spoplatnenie. A vo vzťahu k tomu, čo som včera povedal, že viac ako 50 % už nastupuje 19-ročných na vysokú školu, myslím si, že výrazne vzrastajú výdavky na vysoké školstvo. Jednoducho ja by som sa rád opýtal, keď hovoríte o tom, že sa vo Fínsku neplatí, aké je daňové zaťaženie vo Fínsku. Ak my budeme mať také vysoké daňové zaťaženie a budete s tým súhlasiť, tak potom to bude asi aj o inom.

Tretia vec, že držím líniu z rozhodnutia vlády, čo sa týka financovania súkromných vysokých škôl. Rád by som povedal, že vo vláde nakoniec prešiel kompromisný návrh, ktorý nezavádza plné financovanie súkromných vysokých škôl, nakoniec som to vo svojom úvodnom slove aj povedal. A jednoducho je to o kompromise a aj o tom, čo ste včera namietali, že nie som schopný robiť kompromisy a dohodnúť sa. Ja myslím, že to je práve opak.

Čo sa týka toho, že na tom robilo aj ministerstvo financií. No niektoré tvrdenia, musím povedať, sa nezakladajú na skutočnosti. Ale fakt je, že robilo na tom. Ale treba si pozrieť aj návrh zákona, ako išiel, pretože spolupredkladateľom tohto návrhu zákona je aj minister financií, je tam aj podpísaný.

A čo sa týka úrokov. No môžeme s nimi rôzne hrať. Ja by som znova zdôraznil, že pokiaľ by bol pri 8-tisícovom školnom 4-percentný úrok, 15 rokov mesačná splátka je 334 korún. Pri 14 000 korún je pri 5-percentnom úroku 645 korún 15-ročné splácanie.

Ešte jedna vec, pán poslanec. Tu ste ma citovali, že som povedal, že je neprípustné, aby sa skladali na vzdelanie tí, ktorí nikdy neštudovali. Viete, ja som to tak nepovedal a, ako sa hovorí, diabol je v detailoch. Ja som povedal, že nie je spravodlivé, aby sa oni plne skladali. Uznávam, že vzdelanie je aj verejný statok, ale je to aj súkromný statok. A to vyjadrenie je aj v návrhu zákona, že je to verejný statok. A hovorí o tom, že tí ostatní sa skladajú minimálne vo výške 70 % nákladov a študent prispieva maximálne do výšky 30 % priemerných nákladov.

A čo sa týka tých 6 mld., ktoré som odhadoval v diskusii, áno, ale to je na 5-ročnej báze povedané. A povedal som, že skúsenosti z iných krajín hovoria, že maximálne do výšky 20 % sú tieto pôžičky nevymáhateľné alebo sa nevracajú späť. Ale to je presne o tom, čo tu zaznelo, že môže sa všeličo stať, že ten absolvent naozaj bude časť života alebo celý život na veľmi zlej príjmovej úrovni. A jednoducho v tom prípade je oprávnené, ja si myslím, aby to štát nakoniec zaňho zaplatil. Môže sa stať, žiaľbohu, že bude nehoda, zomrie a pod., to sú tie prípady a to nie je o tom, že štát by nedbal na to, aby finančné prostriedky, ktoré požičia, sa mu vrátili. To je toľko, ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána ministra sa hlásia pán poslanec Čaplovič, panie poslankyne Gabániová, Navrátilová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič.

D. Čaplovič, poslanec: No vy ste spomínali 0,9 % z HDP. No máme rozdielne stanoviská. Ja mám od rektora Báleša a rektora Gahéra celkom iný nápočet, že pre tento rok, nehovorím o budúcom roku, samozrejme, možnože to východisko bude 0,9 %, ja hovorím o 1 %. A to som navrhoval. A, samozrejme, tam sa hovorí o tých 0,78 % za tento rok. Ten nápočet z HDP je uvedený. A tak ho aj veľmi často v tlači uvádzajú okrem vás, samozrejme. Ale beriem to a dám si to ešte preveriť. A, samozrejme, prijmem to, pokiaľ je pravda na vašej strane, budem to brať ako fakt.

A čo sa týka Fínska. No, áno, to je to, čo tam vo Fínsku bolo v podstate tým referendom. A to isté sa udialo aj vo švédskej spoločnosti, kde referendom sa dohodla spoločnosť na financovaní bez ohľadu na to, či to bude pravicová, či to bude ľavicová vláda. Aj v Dánsku Rasmussen jeden, druhý či je pravičiar, či je ľavičiar, budú tie dane také a to je dohoda spoločnosti, to je ten konsenzus tej spoločnosti, že sa budú takýmto spôsobom skladať na také komodity a na také veci, ktoré sú pre spoločnosť dôležité, to je zdravie, to je vzdelanosť, to je kultúra a tak ďalej a tak ďalej, ktorú tá spoločnosť potrebuje. Tá dohoda tam existuje. Ja som len povedal toľko, že je to dobrý projekt, je to zaujímavý projekt, lebo naozaj tieto severské štáty ekonomicky, vzdelanostne sú lídrami Európskej únie. A skutočne si treba z tohto brať príklad.

K ďalším veciam už nebudem hovoriť. Pozriem si, samozrejme, to, čo sa týka tých ďalších vašich pripomienok. Budem ich analyzovať. A na základe toho, k čomu dospejem, potom môžem k tomu dať stanovisko v rámci rozpravy, resp, faktických pripomienok, ktoré ešte dneska odznejú. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Gabániová.

D. Gabániová, poslankyňa: No nie je mi ľúto, lebo pán poslanec povedal časť vecí, ktoré som chcela povedať ja.

Ale jedna vec predsa len. Pán minister, hovoríte, že daňové zaťaženie Fínska teda je vysoké, ale treba za tým vidieť ešte druhý fakt, treba za tým vidieť to, že Fínsko v podstate ako úžasne prosperujúca a bohatá krajina napriek tomu volí spôsob solidarity, solidárneho financovania všetkých tých oblastí, ktoré spomenul pán poslanec Čaplovič, tých, ktoré skvalitňujú spoločnosť, teda školstva a kultúry, a tých, ktoré skvalitňujú život v spoločnosti, teda napr. u nás by to bolo poľnohospodárstvo a zdravotníctvo. To znamená, že občan podľa mňa by mal záujem, aby boli verejné prostriedky vynakladané takto. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči pani poslankyňa Navrátilová.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Diskutujeme tuná na veľmi zaujímavú tému.

A k tej téme, či je spravodlivé, aby sa tí, ktorí neštudujú, skladali na štúdium tým, ktorí študujú. A je to naozaj zaujímavá téma, lebo naozaj vzdelanie je statok aj verejný, aj súkromný, s tým absolútne súhlasím.

Rada by som upriamila pozornosť na jeden iný fakt. Ak hovoríme o našich vysokoškolákoch, tak je o tom verejná diskusia. Ale o tom, že vláda kľudne vyčlenila 724 mil. na vzdelávanie pracovníkov automobilky Peugeot, sa vôbec nediskutuje. To sú takisto ľudia, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky, sú to ľudia, ktorým sa zlepšuje postavenie na trhu práce, a pritom je to na úkor vzdelávania napr. aj našich vysokoškolákov. Pán minister, myslím si, že by ste sa v tomto smere mali viacej angažovať, aby neprichádzalo k takýmto excesom, keď jedna skupina obyvateľov dostáva exkluzívne postavenie na trhu práce prostredníctvom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. A je to naozaj téma, ktorá by mala byť prediskutovaná v tomto parlamente.

A mám jednu otázku, pán minister: Po zavedení tejto reformy budú platiť menej ostatní na vzdelávanie vysokoškolákov? Nebudú. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, ďalej sa do rozpravy prihlásil pán spoločný spravodajca.

Ešte predtým, ako vystúpite, chcem poprosiť členov poslaneckého grémia, aby sa o 11.00 hodine dostavili do rokovacej miestnosti, v ktorej obvykle poslanecké grémium zasadá. Chcem dohodnúť s nimi ďalší postup prerokúvania bodov 42. schôdze. Na 11.00 hodinu zvolávam poslanecké grémium.

Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja som v prvom čítaní hovoril dosť dlho a dosť veľa. Takže teraz nebudem hovoriť a reagovať na všetko. Ale rád by som reagoval na kolegu pána Čaploviča, lebo v mnohých odborných otázkach máme spoločný názor a nakoniec to bolo vidieť aj v zákone o vede a technike, kde sme sa veľmi rýchlo a dobre zhodli na mnohých veciach, ale myslím si, že je veľmi dôležité ak sa raz povie A, tak treba povedať aj B.

Ja som si teraz nechal zistiť daňové zaťaženie vo Fínsku. A Fínsko a Švédsko môže byť dobrý model, ale daň je tam 35-percentná do pol roka a nad pol roka ak tam človek pôsobí, tak je 53-percentná a progresívne sa zvyšuje. Neviem si dosť dobre predstaviť, ako by to mohlo fungovať tu, keby sa 50 % a viac zdaňovali všetci. V tej chvíli si viem predstaviť, áno, aj iné riešenie.

Keď sa tuná hovorí, že školné zásadným spôsobom zasiahne do rozpočtu rodín a študujúcich, tak treba povedať aj B, že každý zo zákona má nárok na študentskú pôžičku, ako tu to odznelo, ale navyše je možné aj odpustiť školné, pretože návrh zákona obsahuje aj nulovú výšku školného. A ja chcem povedať, že ak sa operuje maximálnymi číslami ako 200 000, tak áno, to je pri tej maximálnej možnej pôžičke alebo maximálne možnom školnom, len potom treba si uvedomiť, že slovenské vysoké školstvo nepozostáva len z právnických a lekárskych a niektorých humanitných fakúlt, ale našťastie aj z technických fakúlt, ktoré ale, samozrejme, v tejto chvíli, žiaľ, pre budúcnosť tejto krajiny nemajú dostatok záujemcov. Takže neviem si predstaviť, že by niektorá z technických disciplín možno okrem architektúry by stanovila aj takéto vysoké školné. Ak stanoví 3 000 korún, tak to za 5 rokov bude len 15 000 korún. Takže si viem predstaviť, že vzhľadom na hodnotu peňazí, ako postupuje, to nie je príliš veľké zaťaženie.

Ja by som ešte ale chcel reagovať z takého akademického pohľadu, keď si, pán poslanec, povedal k obsahovej reforme, že k nej sa už potom nedostaneme. Tak ja si viem predstaviť aj to, že môžeme zmeniť zákon. Ale potom sa vráťme pred rok 1989, lebo sú tu akademické slobody a autonómia vysokých škôl a to by znamenalo porušenie akademických slobôd a autonómie vysokých škôl, aby niekto z vrchu, v tejto chvíli spomeniem ministerstvo alebo nejakých úradníkov, robil obsahovú a inú reformu vysokých škôl. To je vecou vysokých škôl a to musia urobiť vysoké školy.

Odznelo tu o konzultácii s kľúčovými ministerstvami, ministrom financií. No ja si viem predstaviť, že keby to nebolo konzultované, tak aj to by bola chyba. Ja si myslím, že hocičo urobil minister, všetko by bolo v tejto súvislosti chyba. Ale ja som presvedčený, že konzultácia s ministerstvom financií a s ministerstvom práce a sociálnych vecí je absolútne kľúčová pre takýto zákon, ktorý zasahuje široké spektrum ľudí.

Teraz 77 %, si spomínal štatistiky, cíti to ako záťaž. Ale v tejto chvíli ak sa študentské sociálne štipendium zvyšuje o 4 000 korún, treba povedať, že to je maximum, že to nedostane každý, zhruba o 4 000 korún, ak sa umožňujú pôžičky aj na, nazvem to teraz, prevádzkové náklady študenta, ak sa 35 % peňazí vracia v rámci rôznych štipendií, a to je nielen prospechové štipendium, ale to je aj štipendium na vedecké činnosti tohto študenta aj na jeho kultúrne a športové a iné aktivity, tak v tej chvíli si viem predstaviť, že to celkové zaťaženie aj práve týmito opatreniami môže klesať, a viem si predstaviť, že tí študenti budú aj naďalej behať v tých supermarketoch, pretože väčšina z nich, nehovorím, že všetci, ale väčšina z nich v každej krajine pracuje, či je školné alebo nie je školné, pretože získava prostriedky na svoje iné nároky, čo je podľa môjho názoru veľmi pozitívne. Čiže toto nie je len ten dôvod, že behajú na korčuliach len preto, že si zarábajú na skriptá a iné veci, ale aj dôvod, že si zarábajú aj na svoje iné veľmi pozitívne a veľmi dobré aktivity. Takže ja by som len povedal možno v niektorých prípadoch to B, ktoré tuná na neodznelo.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme rokovať o vládnom návrhu zákona, ktorý má povzbudzujúci názov: zákon o študentských pôžičkách. Je to tlač 1065. Už názov zákona je nesprávny, lebo v zákone ide hlavne o spoplatnenie školstva. čo by malo byť zahrnuté v názve. Mám len pár poznámok.

Úvodom musím povedať, že poslanci za Komunistickú stranu Slovenska, samozrejme, nepodporia takýto návrh zákona.

V rozprave o tomto zákone v prvom čítaní pán minister školstva, vládni predstavitelia a koaliční poslanci zdôrazňovali, že dôvod spoplatnenia školstva je spravodlivosť, zvýšenie kvality školstva a možnosť študovať aj chudobným občanom. Nie je to pravda, spoplatňovať školstvo sa musí z jedného dôvodu, lebo nie sú peniaze na školstvo, ako to tu v Národnej rade zdôraznil minister hospodárstva pán Rusko.

Pán minister, len zisky sprivatizovaných Východoslovenských železiarní, ktoré teraz odchádzajú do zahraničia, by stačili na to, aby ste nemuseli spoplatňovať školstvo. Pán minister, zariaďte, aby tieto zisky neodchádzali do zahraničia, a nemusíte spoplatňovať školstvo. Ja viem, že je jednoduchšie spoplatniť školstvo, ako sa starať o iné zdroje.

Pán minister, len zisky sprivatizovaného Slovenského plynárenského priemyslu, ktoré teraz odchádzajú do zahraničia, by stačili na to, aby ste nemuseli spoplatňovať školstvo. Pán minister, zariaďte, aby tieto zisky neodchádzali do zahraničia, a nemusíte spoplatňovať školstvo. A takto by som mohol menovať ďalších 100 až 300 slovenských podnikov. Pripomínam, že od vzniku Slovenskej republiky 1. 1. 1993 hrubý domáci produkt v stálych cenách vzrástol o 56 %. Je neuveriteľné, že takéto zvýšenie produkcie neodstránilo ťažkosti financovania školstva a paradoxne až po 56-percentnom zvýšení produkcie Slovenska v stálych cenách musíme školstvo spoplatniť. Rád by som vedel, pre koho my na Slovensku vyrábame a zvyšujeme produkciu každý rok o 4 %. Pán minister, zistite to, zariaďte, aby sme vyrábali pre Slovensko, a nemusíte spoplatňovať školstvo. Keby sme nemuseli platiť priamu kolonizačnú dávku v podobe splátok celkového dlhového servisu v cudzej mene, čo v roku 2002 bolo 3 mld. korún týždenne, tak by sme nemuseli spoplatňovať školstvo.

Pán minister, my, komunisti, od vás nechceme, aby ste postavili desiatky fakúlt vysokých škôl s celým vybavením na zelenej lúke, ako to bolo za socializmu, viem, že na to nemáte financie, bohužiaľ, vy máte ťažkosti aj s ich údržbou.

Pán minister, my, komunisti, od vás nechceme, aby ste postavili internáty pre desiatky tisícok študentov s celým vybavením na zelenej lúke, ako to bolo za socializmu, viem, že ani na to nemáte financie, vy máte ťažkosti aj s ich údržbou, my chceme od vás len veľmi málo, nebráňte mladým ľuďom študovať a nespoplatnite školstvo.

Pán minister, ja by som bol veľmi rád, keby ste si vy ako bojovník proti komunizmu a komunistom povedali ako chlap: "My tých komunistov porazíme nielen rečami, ale aj skutkami." Povedzte si ako chlap: "Keď tí neschopní komunisti dokázali postaviť desiatky fakúlt vysokých škôl s celým vybavením na zelenej lúke, my budeme lepší a dokážeme, že ich vynovíme a vybavíme najmodernejšou technikou, aby študenti dostávali kvalitné vzdelanie, aby sa tam mohol robiť aj kvalitný vedecký výskum." Pán minister, povedzte si ako chlap: "Keď komunisti dokázali postaviť za 15 rokov internáty pre 15 000 študentov, my dokážeme, že sme lepší a postavíme internáty pre 16 000 študentov." Opakujem, pán minister, bol by som veľmi rád, keby ste si vy ako bojovník proti komunizmu a komunistom povedali ako chlap: "My tých komunistov porazíme nielen rečami, ale aj skutkami. Keď oni dokázali vybudovať naše školstvo, internáty, vedu, zvýšiť počet vysokoškolákov za 15 rokov päťkrát a nemuseli spoplatňovať školstvo, tak my budeme rovnako schopní a taktiež ho nespoplatníme." Viete to urobiť? Neviem. Ak nie, tak sa vzdajte vlády a poďte sa učiť od komunistov, ako to dokázali. (Hlasy z pléna.) Páni poslanci, na mňa to nemá vplyv, ja nie som mentálne poškodený.

Pán minister, my, komunisti, súhlasíme s vaším návrhom zákona, ale len s tou jeho časťou, ktorá sa týka štipendií, za to sme ochotní zahlasovať, ale nesúhlasíme so spoplatnením školstva. Pán minister, vyhoďte z navrhovaného zákona časť o spoplatnení školstva a my váš návrh zákona podporíme. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Chcú vystúpiť pán minister aj pán spoločný spravodajca.

Nech sa páči, pán minister.

M. Fronc, minister školstva SR: Pán poslanec Ondriaš, musím vám poďakovať, že ste ma označili za bojovníka proti komunizmu, ale iné je podstatné. Hovoríte o počte študujúcich. Chcel by som vám pripomenúť, že v roku 1989 nebolo ani 60 000 vysokoškolákov. Dnes je ich vyše 150 000. Nastupovalo ich vtedy okolo 10 % až 12 % z populačného ročníka, dnes ich tu nastupuje viac ako 50 %. Ja si myslím, že to je jasný dôkaz, že sa snažíme o to, aby mladá generácia mohla získať vysokoškolské vzdelanie. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som reagoval na dve veci, ktoré tu odznievajú permanentne a odzneli aj teraz.

Prvá vec je k tomu, že tí, čo študovali zadarmo, aby vrátili svoje diplomy alebo zaplatili za svoje diplomy. Chcel by som povedať, že vy si iste pamätáte a veľmi dobre to viete, že oného času za vašej vlády alebo za socializmu všetky zisky z podnikov išli do štátneho rozpočtu, potom neskôr to bolo 70 %, to odrobili naši otcovia. Zaplatili to vo svojich daniach, oni nám zaplatili naše štúdium. (Potlesk.) Ďakujem pekne.

A keď tu odznelo, že komunisti budovali, stavali, produkovali aj internáty, tak pokiaľ ja viem, tak členov Komunistickej strany vtedy z aktívnej populácie bolo možno 10 alebo 15 %. To nebudovali komunisti, to budovalo 85 až 90 % nekomunistov, tých ľudí, ktorí stavali a naozaj pracovali a neboli to komunisti, väčšinou to neboli komunisti, lebo komunisti, tí len viedli túto krajinu do katastrofy. Takže ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči.

K. Ondriaš, poslanec: Ja ďakujem za poznámky. Pán minister, ja som veľmi rád, že počet vysokoškolákov stúpol, ale bol by som ešte radšej, keby títo vysokoškoláci po skončení vysokej školy našli prácu v ich odbore, keby 40 % z nich nemuselo robiť niečo, čo neštudovalo, a keby veľká časť z nich neutiekla zo Slovenska, lebo sa tu neuživí.

K pánu poslancovi Devínskemu. Môžem vám uviesť 100 analýz, ktoré hovoria o zázraku za socializmu a úpadku za vášho kapitalizmu. Ja vám ozaj ich na budúce donesiem. (Smiech v sále.) Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Dolník.

E. Dolník, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada, dovoľte, aby som skutočne veľmi krátko vystúpila v rámci tejto rozpravy za Stranu maďarskej koalície a súčasne aj predniesla niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Keďže včera v podstate v rámci diskusie o návrhu na odvolanie pána ministra Fronca sa viac hovorilo o samotnom zákone tak v kladnom, ako v zápornom zmysle, ak dovolíte, ja už nebudem podrobne hodnotiť samotný zákon, chcela by som sa zamerať hlavne na tie pozmeňujúce návrhy, ktoré som už raz predniesla vo výbore pre vzdelanie, vedu, mládež, kultúru a šport.

K samotnému zákonu len toľko, aby som predsa len nejaké dve-tri vety k tomu dodala. Strana maďarskej koalície, hlavne ak si pamätáte aj z médií, ústami pána štátneho tajomníka Szigetiho predniesla niekoľko aj kladných, aj záporných viet v súvislosti s pripravovaným zákonom o študentských pôžičkách. Mali sme aj určité výhrady. Časť z nich bola zapracovaná už do tohto návrhu, takže nie je nutné, aby som o nich hovorila. Samozrejme, sú ešte niektoré veci, o ktorých by sa dalo diskutovať, dokonca máme aj určité výhrady. Ale chcela by som podotknúť, že Strana maďarskej koalície od začiatku tvrdí veci, ktoré by som tu chcela podčiarknuť. Reformy vo všetkých oblastiach nášho života je potrebné minimálne začať, to znamená, je potrebná aj reforma školstva, a, samozrejme, súčasťou tejto reformy je aj zákon o študentských pôžičkách, a niektorých aj ďalších oblastí, o ktorých sa už aj včera hovorilo aj dnes sa hovorí. Nechcem vás zbytočne zaťažovať opakovaním toho istého. Druhá vec, na ktorú by som chcela upozorniť, je, že Strana maďarskej koalície sa snaží skutočne všetky časti programového vyhlásenia plniť, teda je aj naším záujmom, aby sa aj táto časť programu vlády plnila.

K samotnému zákonu a k tým pozmeňujúcim návrhom, o ktorých by som chcela hovoriť, hneď pristúpim, ale nedá mi, aby som aspoň jednou vetou - hoci, pardon, je tu pán poslanec Ondriaš - nereagovala aj na to, čo on povedal v rámci svojho vystúpenia. Upozorňoval pána ministra a, samozrejme, aj koalíciu, aby sme nebránili študentom vzdelávať sa na vysokých školách, na univerzitách v súvislosti so zákonom, kde sa spomína spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Nechcem zovšeobecňovať, ale, žiaľ, mám svoje skúsenosti. A že je to nie ojedinelý prípad, chcela by som pripomenúť jemu a kolegom z jeho strany, že aj v socializme sa zabraňovalo tomu, aby sa študenti dostali na vysoké školy. A chcem uviesť konkrétny prípad mojej dcéry, ktorej dotyčný súdruh z Levíc povedal doslova, aby ani nečakala, že ju prijmú na vysokú školu pedagogickú, vtedy ešte Pedagogickú fakultu v Nitre, pokiaľ jej mamička bude robiť to, čo robí. A jej mamička nič iné nerobila, len čestne učila a okrem toho robila v oblasti kultúry a to sa niektorým súdruhom nepáčilo. Takže ja by som bola rada, keby sa takéto výhrady v súvislosti práve s týmto zákonom nespomínali.

A teraz už k pozmeňujúcim návrhom, ktoré som, ako som už spomenula, predniesla vo výbore v našom, teda gestorskom. A keďže náš výbor nemohol prijať platné uznesenie, znova ich predkladám. Súčasne by som vám chcela povedať, keďže tieto pozmeňujúce návrhy sú rozdané a z nejakých technických dôvodov sa tam neobjavil článok v jednotlivých bodoch, že v 1., 2. a v 3. mojom pozmeňujúcom návrhu ide o čl. II a potom v ďalších pozmeňujúcich návrhoch ide o čl. I.

Teda prvý môj pozmeňujúci návrh. V čl. II § 92 odseky 9 a 10 sa vypúšťajú, ďalšie sa prečíslujú a v nadväznosti na navrhovanú zmenu sa vykonajú legislatívne úpravy návrhu zákona.

Odôvodnenie. Keďže ide o doktorandské štúdium, chcela by som uviesť, že podľa nášho názoru, študenti doktorandského štúdia by nemali platiť školné. Mladí odborníci sú prínosom pre univerzity, nemajú, samozrejme, iné príjmy. A ďalšia finančná záťaž by mala demotivujúci dopad na študentov, odrádzala by ich od zavŕšenia štúdia.

Druhý môj pozmeňujúci návrh. V čl. II prvá veta § 92 ods. 5 sa mení nasledovne: "Študent v študijnom programe prvého stupňa, v študijnom programe druhého stupňa alebo v študijnom programe podľa § 53 ods. 3, ktorý študuje o jeden rok dlhšie, ako je štandardná dĺžka štúdia podľa § 51 ods. 4 písm. h), bez vážneho dôvodu platí školné, ktorého ročná výška je v rozpätí od 2,5-násobku základu podľa odseku 1 až po jeho štvornásobok." Posledná veta sa mení nasledovne: "Dotácia zo štátneho rozpočtu podľa § 89 ods. 4 pripadajúca na takéhoto študenta sa znižuje o takú sumu, o koľko vyššie školné zaplatí študent."

Odôvodnenie. Harmonizáciou vyššieho školného zaplateného študentom a nižšej štátnej dotácie sa zabráni tomu, aby pre univerzity bolo výhodné, ak študenti opakujú ročník.

Tretí môj pozmeňujúci návrh je k čl. II bodu 67 § 95 ods. 3, kde prvá veta znie: "Nárok na sociálne štipendium podľa odseku 1 nevzniká študentovi, ktorý študuje viac ako o jeden rok dlhšie, ako je štandardná dĺžka štúdia podľa § 92 ods. 5 až 7. Nevzťahuje sa na študentov so zdravotným postihnutím."

Tu len tak pripomínam, že je to aj konsenzus s pani poslankyňou Rusnákovou, ktorá bude hovoriť o študentoch so zdravotným postihnutím.

Odôvodnenie. Na základe kreditného systému študent si môže určiť dĺžku štúdia na univerzite. Na niektorých fakultách, hlavne technických, veľa študentov je nútených predĺžiť si štúdium o 1 rok. Ak z toho dôvodu by stratili študenti nárok na sociálne štipendium, študenti zo sociálne slabých rodín by sa dostali do neriešiteľnej situácie. Súčasne zvýšené školné zabráni tomu, aby si študenti zbytočne predlžovali dobu štúdia. Študenti so zdravotným postihnutím sú neraz z objektívnych dôvodov nútení predĺžiť si štandardnú dĺžku štúdia, nakoľko tempo ich štúdia je pomalšie ako u intaktných študentov. Preto sa nám zdá neopodstatnené ich za tento fakt sankcionovať spôsobom vyplývajúcim zo znenia § 95 ods. 3.

Štvrtý aj ďalší môj pozmeňujúci návrh sa týka bodov v čl. I.

Teda § 12 ods. 5 sa vypúšťa a ďalšie odseky sa prečíslujú .

V odôvodnení uvádzam, že nie je korektné, aby právnická a fyzická osoba, ktorá záväzok prevzala, mohla bez udania dôvodu vypovedať zmluvu uzavretú po dohode s dlžníkom. Myslím si, že je to skutočne jednoznačné.

V čl. I § 12 navrhujem doplniť nový odsek: "Na zmluvu o prevzatí dlhu sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak."

A v čl. I § 14 rovnako navrhujem doplniť nový odsek: "Na postúpenie pohľadávky tretej osobe sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak."

Tieto dva posledné pozmeňujúce návrhy sú prakticky legislatívnotechnické, takže nie je to potrebné, myslím si, nejako podrobne zdôvodňovať.

A v závere len toľko. Strana maďarskej koalície, ako som uviedla v úvode, považuje tento zákon za potrebný, hoci sú tam nejaké drobné veci, o ktorých by bolo treba ešte diskutovať, a zákon podporí. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa hlásia štyria poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, dovoľte, aby som zareagovala na vaše vystúpenie v tej prvej časti. Ak vám to urobí dobre, je mi skutočne ľúto, že sa vaša dcéra nedostala na vysokú školu. Môžem vám povedať, že ani moja dcéra sa tam nedostala a pravdepodobne tam išli v tom istom čase. Ja som bola členka strany a keď som sa išla spýtať, prečo, tak mi povedali, že mám tomu rozumieť tak, že nie všetci sa tam môžu dostať, ktorí by chceli, lebo sa plánuje ich budúce umiestnenie. A nedostala sa vôbec na žiadnu vysokú školu, ak teda by to na niečo bolo dobré. Myslím si, že vtedy sa ma to dotklo veľmi. Dnes s odstupom času premýšľam, že to rozmiestňovanie budúcich vysokoškolákov bolo asi dobré a že nejakým spôsobom, niekedy múdrym, niekedy nemúdrym, záležalo to na ľuďoch, ktorí tam pôsobili, sa usmerňovalo prijímanie na vysoké školy. Ale nejde o to, že sa nedostala tam vaša dcéra preto, že ste robili to alebo ono. Dovolila by som si o tom pochybovať. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Demeterová.

M. Demeterová, poslankyňa: Vážená pani poslankyňa, chcela by som oceniť konštruktívny prístup k uvedenému zákonu aj zodpovednosť vašu, ako aj predstaviteľov vládnej koalície, ako ste pristúpili k riešeniu tohto problému rozdielne od inej koaličnej strany, ktorá nechce zobrať na seba ten záväzok, ktorý možno v tejto chvíli nie je populárny a populistický.

Ja by som chcela ale zareagovať na vašu časť, kde hovoríte o tom, ako bol aj v minulosti znemožňovaný prístup na štúdium. Ja mám takisto vlastnú skúsenosť v prípade môjho brata. Dneska sa veľa o tom hovorí, a sú to najmä poslanci zo zadných lavíc, ktorí často poukazujú na to, že musia študenti dneska odchádzať do zahraničia. Dneska odchádzajú študenti do zahraničia preto, aby získali výhodnejšie, kvalitnejšie vedomosti a vyššie zárobky. Môj brat však musel odísť do zahraničia preto, že jeho rodičia boli z bigotne náboženskej rodiny. Napriek tomu, že skončil svoju nechcenú farmáciu, pretože pôvodne chcel študovať medicínu, a bol skutočne talentovaný žiak, ktorý vynechal jeden ročník, skončil s červeným diplomom túto farmáciu. Bol však vyštvaný vtedajším režimom, pretože nemohol na tú vašu zmienenú umiestenku ani len v Želiezovciach, v lekárni, sa umiestniť. Takže potom emigroval do zahraničia. Čiže mám konkrétny prípad, že vtedy ľudia nie za zárobkom, ale z ideologických dôvodov museli odchádzať do zahraničia. Takže by sme mali byť opatrnejší v argumentácii.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fajnor.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel najskôr zareagovať na vystúpenie pani kolegyne Dolníkovej.

Chcel by som povedať jednu vec, že páči sa mi v jej pozmeňujúcich návrhoch napr. to, že tie doktorandské štúdiá nechce spoplatniť. Nerozumiem potom ale, prečo chce diskriminovať ostatné druhy a formy štúdia.

Ja by som chcel povedať ešte jednu maličkosť. Keď som si pozrel teraz štatistiku nezamestnaných, tak z nezamestnaných mladých ľudí je 30 % nezamestnaných vysokoškolsky vzdelaných, vážené kolegyne, kolegovia. Teraz si vezmite, že títo ľudia budú mať ešte na krku ešte aj pôžičky. Z čoho ich budú platiť? Z tej žobračenky, z nezamestnaneckého? A poviem otvorene, teraz trošinku naviažem aj na kolegu Ondriaša, ročne odchádza zo Slovnaftu, ktorý vybudoval môj otec a tisíce ďalších ľudí s 800-, 900- a 1 000-korunovými platmi, dneska 12 mld. Tých 12 mld. keby sme dali do školstva, tak nemusíme tu vajatať do takýchto nezmyslov.

Po tretie by som chcel povedať jednu vec. Aj za socializmu o prijatí na fakultu rozhodoval dekan fakulty, mohlo sa odvolať na rektora, potom sa to mohlo dať na ministra, ale vôbec nie na nejakého súdruha z Levíc. A keď ste učili, je to taká hrubá demagógia, ja sa opýtam: Urobila vôbec prijímacie pohovory vaša dcéra? Ak ich urobila a nebola prijatá, to sa stávalo, mnohí boli na odvolanie prijatí. Takže treba povedať pravdu, a nie takéto, by som povedal, trošinku nezmysly, ktoré dehonestujú vcelku slušné vystúpenie pani kolegyne, ktoré si vážim. Akurát musím ho odmietnuť.

A chcem povedať ako poslanec za Komunistickú stranu Slovenska, nepodporím nielenže tento zákon, ale ani pozmeňujúce návrhy pani Dolníkovej. Ďakujem.