B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Navrátilová.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Áno, ďakujem za slovo. Pani kolegyňa Dolník, chcem kratučko reagovať na tú časť vášho vystúpenia, ktorou ste komentovali vystúpenie pána Ondriaša. Ja by som chcela povedať, že on robí tuná jednu veľmi dobrú a záslužnú vec. Mne vadí v tomto parlamente a dosť ťažko som to znášala, že medzi jednotlivými politickými stranami je toho veľmi málo, čo ich spája. Ale po vystúpení pána Ondriaša vždycky nachádzam, že je tuná niečo, čo nás spája. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Dolník, môžete reagovať na faktické poznámky.
E. Dolník, poslankyňa: Ďakujem. Na poslancov zo strany Komunistickej by som reagovala len jednou vetou alebo dvomi vetami nasledovne. Moja dcéra urobila veľmi dobre prijímačky, dokonca skontrolovali sme to. Dva roky ju neprijali, prijali ju až po roku 1989, keď, ak si to pamätáte, na niektorých vysokých školách študenti mali prístup skontrolovať tie materiály, ktoré predchádzali rok 1989. A u všetkých tých študentov, ktorí neboli v tom čase prijatí, bol tam poznačený kód, ktorý potom znamenal neprijať uchádzača na vysokú školu. Neurobil to žiadny súdruh z Levíc, ale bolo to na vysokej škole, teda v tom čase fakulte v Nitre. Okrem toho moja dcéra doštudovala a učí. Samozrejme, začala študovať po roku 1989. Ale si myslím, že neoplatí sa vôbec touto záležitosťou ďalej zaoberať.
K tým častiam, kde ste sa zmieňovali priamo k samotnému zákonu. Ja si myslím, že treba ten zákon poriadne preštudovať a potom by ste netvrdili, také veci, ktoré tam, predpokladám, ani nie sú. To je toľko zatiaľ. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Murgaš, pripraví sa pani poslankyňa Rusnáková.
M. Murgaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené dámy a páni, už v prvom čítaní som vzniesol proti návrhu zákona určité vecné výhrady. Moja zásadná výhrada smerovala k zavádzaniu povinného financovania súkromných vysokých škôl zo štátneho rozpočtu. Dovoľte mi len stručne zopakovať moje argumenty proti zavedeniu povinného financovania súkromných vysokých škôl z verejných zdrojov.
Po prvé. Verejné a súkromné vysoké školy pôsobia naozaj v rozdielnych legislatívnych prostrediach. Prostredie súkromných vysokých škôl je ďaleko mäkšie ako prostredie verejných vysokých škôl. Verejné vysoké školy fungujú v oveľa prísnejšom hospodárskom rámci ako súkromné vysoké školy. Ak by sa zaviedol tento systém, ktorý je navrhovaný v predlohe, tak by boli verejné vysoké školy naozaj na trhu vysokoškolského vzdelávania diskriminované.
Po druhé. Verejná vysoká škola musí svoj pozitívny hospodársky výsledok, ak ho, pravdaže, dosiahne, rozdeliť do rozvojových fondov, čo je nepochybne správne, ale súkromná vysoká škola ho môže transformovať na zisk. Ako ekonóm považujem za absurdné, aby prostriedky zo štátneho rozpočtu posúvané navrhovaným systémom financovania boli transformované na zisk.
Po tretie. Povinné financovanie súkromných vysokých škôl zo štátneho rozpočtu nemá oporu ani v ekonomickej teórii a nemá oporu ani v manažérskej praxi. Ekonomická teória jasne hovorí, že služby vysokoškolského vzdelávania nie sú čisté kolektívne statky. A manažérska prax nepozná žiaden príklad, že by v niektorej z ekonomicky vyspelých krajín boli súkromné vysoké školy povinne financované zo štátneho rozpočtu.
Navrhujem preto, vážené kolegyne, kolegovia, aby v návrhu zákona boli vykonané tieto zmeny.
K bodu 52. V § 88 navrhujem vypustiť celé písmeno e), ktoré znie: "e) súkromným vysokým školám prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva".
K bodu 53. Z nadpisu pod § 89 navrhujem vypustiť slová "a súkromných vysokých škôl" a nadpis zmeniť na: "Financovanie verejných vysokých škôl."
K bodu 54. V § 89 odsek 1 znie: "Zdrojmi financovania verejnej vysokej školy a súkromnej vysokej školy sú dotácie zo štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu a ďalšie zdroje." Tu navrhujem vypustiť slová "a súkromnej vysokej školy".
K bodu 55. V § 89 ods. 2 a 3, kde sa za slová "verejnej vysokej škole" vkladajú slová "a súkromnej vysokej škole", navrhujem vypustiť slová "a súkromnej vysokej škole".
K bodu 56. Navrhujem vypustiť celé znenie bodu 56.
K bodu 57. Navrhujem vypustiť celé znenie bodu 57.
A k bodu 59. Navrhujem vypustiť celé znenie bodu 59.
Ak tak urobíme, zachová sa súčasný právny stav, ktorý umožňuje financovať, dotovať aj súkromné vysoké školy zo štátneho rozpočtu, ale pri zachovaní určitých pravidiel. A ak tak urobíme, priatelia, zamedzíme hrubej diskriminácii verejných vysokých škôl na trhu vysokoškolského vzdelávania v Slovenskej republike.
Ďalší môj návrh smeruje k ustanoveniam, kde by som bol rád, aby sme ich zosúladili so Zákonníkom práce.
Navrhujem preto, aby v § 77 ods. 6 bola upravená záverečná veta odseku takto: "Uzavrie pracovný pomer na pracovné miesto vysokoškolského učiteľa, ak ide o zamestnanca na fakulte, najdlhšie na tri roky. Takto možno uzavrieť pracovný pomer aj opakovane, avšak každý ďalší najdlhšie na jeden rok."
Ide mi o to, aby sme zosúladili toto ustanovenie so Zákonníkom práce, ktorý, ako viete, umožňuje zamestnať dôchodcu na obdobie najdlhšie tri roky. A tiež by som bol rád, aby sme to zosúladili s kritériami Akreditačnej komisie Slovenskej republiky, ktorá umožňuje garantovi študijného programu pri dovŕšení 65 rokov veku garantovať tento program, pokiaľ, pravdaže, nejde o nový študijný program, ešte najviac tri roky. A minister potom priznáva právo na dobu štandardnej dĺžky štúdia.
Navrhujem tiež zmeny týkajúce sa registra vysokoškolských učiteľov. A najprv poviem, prečo ich navrhujem. Myslím si, že vytváranie samostatného celoštátneho registra vysokoškolských učiteľov je neopodstatnené preto, že a) ide o zvyšovanie centralizácie zo strany štátu, vysoká škola, ako vieme, je autonómna inštitúcia s právnou subjektivitou a s akademickými slobodami, personálne otázky sú v jej právomoci a ministerstvo školstva podľa mňa na účely štatistiky môže využiť podklady z registra vysokej školy, úlohe ministerstva pri decentralizácii podľa môjho názoru neprislúcha evidencia zamestnancov vysokých škôl, b) pre účely akreditácie je postačujúci register garantov študijných programov, ktorý si vytvára Akreditačná komisia vlády Slovenskej republiky, to jediné by malo byť na úrovni ministerstva, resp. celoštátne registrované, c) myslím si, že vytvorenie takého celoštátneho registra je vysoké riziko zneužitia tohto registra v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov, d) z navrhovanej dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že celoštátny register je samostatným registrom a registre vysokých škôl môžu byť rozdielne, len sa musia s ministerstvom konzultovať, t. j. nejde o jeden počítačový program, ale o duplicitný register, čo je zreteľné aj z návrhu odseku 8, už toto je podľa môjho názoru v súčasnej dobe nezmyselné, lebo sa zvyšuje nielen byrokracia, ale, a to musím ako ekonóm povedať, aj náklady, e) nie je zrejmé, prečo by za nedodržanie len týchto vybraných paragrafov zákona týkajúcich sa personálnej práce a činností, mala byť uložená peňažná pokuta, okrem toho bez uvedenia, komu sa táto pokuta platí, nedodržanie ostatných vyše 100 paragrafov zákona, pravdaže, s výnimkou § 108a nie je sankcionované, maximálne prijateľnou možnosťou by bolo sankcionovanie úprav registra vysokej školy podľa jej vlastnej smernice ako príjem vysokej školy.
Navrhujem preto k § 80aa vypustiť ustanovenia týkajúce sa celoštátneho registra vysokoškolských učiteľov a uvedené odseky upraviť takto:
Odsek 1: "Vysoká škola vedie register vysokoškolských učiteľov vysokej školy. Register vysokoškolských učiteľov vysokej školy slúži na evidenciu učiteľov, štatistické účely, rozpočtové účely a na účely podľa § 80 ods. 1. Vysoká škola môže využívať údaje z registra vysokoškolských učiteľov vysokej školy v plnom rozsahu."
Odsek 3: "Údaje v registri vysokoškolských učiteľov vysokej školy môžu spracovávať len poverení zamestnanci vysokej školy."
Odsek 4: "Na uchovávanie údajov z registra vysokoškolských učiteľov vysokej školy sa vzťahuje osobitný predpis."
Odsek 7: Navrhujem ho vypustiť celý.
Odsek 8: Navrhujem vypustiť slová "a sedem".
Tiež chcem navrhnúť, aby sa zmenilo ustanovenie týkajúce sa školného u doktorandov, tu by som chcel nadviazať na moju predrečníčku, kde k § 92 navrhujem upraviť poslednú vetu takto: "Študentovi internej formy doktorandského štúdia a študentovi externej formy doktorandského štúdia, ktorý je zamestnancom vysokej školy na ustanovený pracovný čas, môže rektor znížiť výšku školného alebo školné odpustiť."
Zdôvodňujem to tým, že záujem o doktorandské štúdium hlavne v tých tzv., ale pre spoločnosť veľmi potrebných študijných programoch, ako sú prírodovedné a technické, je naozaj minimálny. Ak budeme trvať na spoplatnení doktorandského štúdia, dostávame sa do vážneho rizika, že na tieto "neatraktívne", ale veľmi dôležité študijné programy nebudeme mať záujemcov. Bude to veľmi vážne ohrozovať nielen budúci možný personálny rast vysokých škôl, ale aj vedeckovýskumnú základňu tejto republiky.
No a posledná zmena, ktorú chcem navrhnúť, sa týka sociálneho štipendia, keď k § 99 ods. 1 navrhujem upraviť znenie prvej vety takto: "Študent si môže uplatniť nárok na sociálne štipendium najneskôr na začiatku kalendárneho roka alebo počas akademického roka v mesiaci, v ktorom mu vznikol nárok na sociálne štipendium podaním písomnej žiadosti."
Odôvodnenie tohto návrhu. Z dikcií znenia odsekov o sociálnom štipendiu nikde explicitne nevyplýva, že si študent môže podať žiadosť oň v ktoromkoľvek mesiaci akademického roku s výnimkou prázdnin. Na viacerých miestach je ale zdôraznené, že mu v ktoromkoľvek mesiaci môže zaniknúť.
Vážené kolegyne, kolegovia, pokúsil som sa sformulovať pozmeňujúce návrhy, ktoré považujem nielen ako poslanec Národnej rady, ale hlavne ako rektor univerzity za vecné a dôležité. Preto mi dovoľte, aby som vám na záver poďakoval za to, že ste si ma vypočuli, a požiadal vás o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Angyalová.
E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcem len povedať, že si myslím, že väčšina týchto návrhov je naozaj pragmatická a vecná, vychádza z akejsi zreteľnej skúsenosti pána kolegu, ktorý je zhodou okolností aj rektorom, o tom asi všetci viete.
Osobitne si myslím, pán minister, že by ste nemuseli mať problém hlavne s tou prvou časťou, keďže ste sám, viem, neboli predkladateľom toho návrhu, aby sa súkromné školy financovali obdobne ako verejné. Takže napriek tomu, že rozumiem tomu, že sú isté koaličné dohody a že ste sa nejako dohodli, verím, že by ste mohli aspoň v tomto zmysle hlasovať naozaj podľa toho, ako vieme, aké postoje máte, najmä teda poslanci z vašej strany. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Blanár.
J. Blanár, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja by som chcel podporiť všetko to, čo predo mnou povedal pán kolega Murgaš, napriek tomu, že zrejme nepodporíme tento zákon, lebo je to aspoň snaha, keďže zvyšok koalície to podporí, odstrániť tie nedostatky, ktoré sú v tom zákone. Ja by som sa chcel aj niektorých vecí dotknúť, ktoré boli v jeho prednese.
Hovorilo sa o diskriminácii verejnoprávnych a súkromných vysokých škôl. Ja si myslím, že tá diskriminácia je aj v inej oblasti. A je to diskriminácia aj medzi verejnoprávnymi vysokými školami. Je to predovšetkým diskriminácia škôl, ktoré sú zamerané na výučbu prírodovedných a technických odborov, tak ako to spomínal kolega Murgaš v súvislosti s doktorandským štúdiom, kde naozaj nebude záujem nielen doktorandov, ale i samotných študentov o štúdium na technických školách. A pýtam sa, pán minister: Čo si tie vysoké školy technického zamerania a tej vysokej školy, kde ste aj vy pôsobili a ja som sa učil, kúpia za to, čo nevyberú preto aby tam dostali študentov. Ako budú zvýhodnené práve technické školy, ktoré potrebujú výpočtovú techniku, potrebujú laboratóriá. Budeme produkovať doktorov práv, budeme produkovať doktorov medicíny, ekonómov a technici, na ktorých sme boli určite pyšní a môžeme byť pyšní, jednoducho nebudú tu študovať a možno budú odchádzať kdesi inde. Toto je diskriminácia, ktorú do toho vkladáte, pán minister, svojím zákonom, ktorý ste tu predniesli. Technické školy si nič nekúpia, ani tých 8 000 titulov, ktoré ste spomínali, ani tie počítače, ktoré ste spomínali. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi pán poslanec Muňko s faktickou poznámkou. Nech sa páči.
D. Muňko, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, pán poslanec Murgaš pomerne podrobne rozobral zákon o pôžičkách a úplne sa stotožňujem s tým, len by som chcel ešte doplniť niektoré veci. Ja už som tu vystúpil viackrát, pokiaľ sa týkalo Akreditačnej komisie. Vychádzam z toho, že súkromné vysoké školy, ktoré vznikali, som bol presvedčený, budú žiť zo sponzorských prostriedkov a nieže budú financované, tak ako sú financované verejné školy. Samozrejme, pokiaľ tieto pripomienky zoberiete a zakomponujete do zákona, tak dostanete ďaleko viac prostriedkov, ktoré môžete potom dať pre verejné vysoké školy. Keď sme v zákone posudzovali, prečo chcete robiť centrálnu registráciu vysokoškolských profesorov a učiteľov, dospeli sme len k tomu názoru, že ste chceli vedieť, ktorí učitelia na ktorých vysokých školách majú úväzky. Ja si myslím, že treba to nechať tak, ako to povedal tuná pán poslanec Murgaš na tie vysoké školy, aby si spravili vlastnú registráciu, pretože jednoducho musia hospodáriť s tými finančnými prostriedkami, ktoré majú, a ony najlepšie budú vedieť koho a na aký úväzok prijmú, či to bude úväzok na 1 rok alebo spravia úväzok dlhší.
Samozrejme, pán minister, treba sa vrátiť hlavne znova k tomu, že ktoré fakulty táto Slovenská republika potrebuje. Je predsa neúnosné, aby po skončení Technickej univerzity vo Zvolene boli poslucháči, ktorí skončili a prešli na rekvalifikáciu. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tóth netelefonujte v rokovacej sále.
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Rusnáková a pripraví sa pani poslankyňa Mušková.
E. Rusnáková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložila niekoľko pozmeňujúcich návrhov, pretože výbor pre vzdelanie, kultúru, šport a médiá neprijal uznesenie a vzhľadom na to je potrebné opätovne ich predložiť s 15 podpismi poslancov Národnej rady.
V marci tohto roku som sa stretla so študentmi, ktorí ako zdravotne postihnutí predložili niekoľko svojich požiadaviek na úpravu § 101e. V súčinnosti s koordinátormi z Univerzity Komenského a Univerzity Mateja Bela a v spolupráci s ministerstvom školstva vznikli pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v materiáli, ktorý vám predkladám.
Návrh 1. Týka sa čl. I § 10. Do § 10 odporúčam vložiť nový odsek 6 s týmto textom: "Ak dlžník požiada správcu o určenie nulovej mesačnej splátky z dôvodu prerušenia štúdia a do dvoch mesiacov od začiatku prerušenia štúdia správcovi preukáže, že splnil podmienky na určenie nulovej mesačnej splátky, určí mu správca nulovú mesačnú splátku pre obdobie od začiatku prerušenia štúdia do konca prerušenia štúdia. Za preukázanie podmienok na určenie nulovej mesačnej splátky sa považuje potvrdenie vysokej školy o prerušení štúdia. Ak dlžník správcovi nepreukáže, že splnil podmienky na určenie nulovej mesačnej splátky z dôvodu prerušenia štúdia, je dlžník povinný zaplatiť spätne mesačné splátky určené správcom podľa tohto zákona zvýšené o sankcie určené v zmysle všeobecných obchodných podmienok." Ostatné odseky sa prečíslujú.
Zdôvodnenie predloženého návrhu je nasledovné. Podľa návrhu zákona môže správca určiť nulovú splátku pôžičky podľa § 10 ods. 5 len na obdobie počas pokračovania v štúdiu. V čase prerušenia štúdia sa stráca postavenie študenta. Za takýchto okolností by dlžník nespĺňal podmienky na nulovú splátku pôžičky podľa pôvodného návrhu zákona. Možnosť prerušiť štúdium nie je využívaná len študentmi so zdravotným postihnutím, lebo študenti prerušujú štúdium aj z iných ako zdravotných dôvodov, napr. z dôvodov absolvovania stáže či dlhšieho študijného pobytu v zahraničí. Podmienky prerušenia štúdia upravuje § 64 zákona o vysokých školách a študijné poriadky vysokých škôl. Nie každý študent počas prerušenia štúdia je pripravený a finančne schopný začať splácať pôžičku. Taktiež nie každý jednotlivec počas štúdia v čase jeho prerušenia je poberateľom príjmu. A to sa týka aj osôb so zdravotným postihnutím. Nulová splátka pôžičky by mohla byť v čase prerušeného štúdia efektívnym dočasným nástrojom a riešením pre dlžníka, samozrejme, aj jeho odbremenením od finančných povinností. Dĺžka prerušenia štúdia je študijnými poriadkami vysokých škôl štandardne stanovovaná úhrnom na obdobie dvoch rokov pre celkovú dobu štúdia. Preto si nemyslím, že by dochádzalo k zneužívaniu prerušenia štúdia na základe tohto ustanovenia za účelom oddialenia splácania pôžičky.
Návrh 2. Týka sa čl. II § 92. V § 92 sa na konci vkladá nový odsek: "Študentovi so zdravotným postihnutím v študijnom programe prvého stupňa, v študijnom programe druhého stupňa alebo v študijnom programe podľa § 53 ods. 3, ktorý študuje dlhšie, ako je štandardná dĺžka štúdia podľa § 51 ods. 4 písm. h), môže rektor vysokej školy v prípade študijných programov uskutočňovaných na fakulte na návrh dekana fakulty znížiť výšku školného alebo školné odpustiť." Ostatné odseky sa prečíslujú.
Súčasne upozorňujem, že v nadväznosti na navrhovanú zmenu sa vykonajú potrebné legislatívne úpravy v ďalšom texte návrhu zákona. Napr. v bode 33 návrhu sa doplní vnútorný odkaz aj o tento odsek. Prosím ctenú snemovňu, aby si teda z materiálu, ktorý jej bol predložený, vyškrtla odkaz na nový odsek 6. Ja tento odsek neočíslujem, pretože v pozmeňujúcich návrhoch ostatných kolegov je niekoľko odkazov na nový posledný odsek. A aby nedošlo k zbytočným kolíziám, ponechávam teda na legislatívnu úpravu, aké bude definitívne číslo tohto odkazu.
Študenti so zdravotným postihnutím majú oproti intaktným študentom väčšie časové nároky na štúdium, najmä pri individuálnej príprave. Sú odkázaní na pomoc inej osoby, sú odkázaní na doučovanie, na spracovanie študijných materiálov do im prístupnej podoby a formy, čo si vyžaduje ďalšie časové nároky. Zdroje informácií študijných materiálov sú pre nich obmedzené. To spôsobuje zvýšené časové nároky pri ich vyhľadávaní a sprístupňovaní. Zdravotne postihnutý študent je z dôvodu svojho postihnutia neraz nútený prerušiť štúdium, príp. opakovať časť študijného programu, čím sa mu predlžuje štandardná dĺžka štúdia o celé akademické roky smerom nahor. Špecifiká štúdia zdravotne postihnutých študentov je možné zdôvodniť aj z nasledovných konkrétnych prípadov. Zrakovo postihnutí sú často sú často "odsúdení" na to, aby si hľadali texty, pokiaľ také existujú, aby si mohli príslušné ustanovenia materiálu prečítať v Braillovom písme. Je potrebné, aby slabozrakí pracovali s textom so zväčšenými písmom, s prefotenými poznámkami, s ďalšou literatúrou, ktorá je často v nezväčšenej forme. Väčšie nároky si vyžaduje samostatne aj práca s kompenzačnými pomôckami. Sluchovo postihnutí sú odkázaní na služby tlmočníka alebo na doučovanie vďaka svojim spolužiakom. Telesne postihnutí majú väčšie nároky pri premiestňovaní sa, sťažené robenie si poznámok, textový výstup od študenta, spolužiaka a, samozrejme, sú odkázaní aj na prácu s výpočtovou technikou.
Návrh 3. Týka sa čl. III § 11. V § 11 ods. 3 písm. c) zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde sa na konci textu dopĺňa posledná veta, ktorá znie: "Toto obmedzenie sa nevzťahuje na študenta so zdravotným postihnutím."
Odôvodnenie. Študenti so zdravotným postihnutím potrebujú neraz prerušiť štúdium z dôvodu liečenia, rehabilitácie alebo regenerácie. V tomto období spravidla ich finančná situácia sa nezlepší, práve naopak. Z tohto dôvodu sa javí ako neprimerané vylučovať ich zo zoznamu oprávnených uchádzačov o pôžičku v rámci Študentského pôžičkového fondu.
Návrh 4. Týka sa čl. II. Na naplnenie legislatívneho zámeru, ktorý predkladám, bolo potrebné predložiť dva pozmeňujúce návrhy.
Prvý návrh. V čl. II za bod 32 návrhu je návrh vložiť nový bod 33, ktorý znie: "V § 65 ods. 2 sa na koniec pripájajú slová "a u študentov so zdravotným postihnutím (§ 101e) o viac ako tri roky"."
Odôvodnenie je nasledovné. Vytvára sa týmto návrhom možnosť, aby študenti so zdravotným postihnutím mohli presiahnuť štandardnú dĺžku štúdia až o tri roky namiesto dvoch rokov, ktoré majú ostatní študenti.
Druhý návrh. V čl. II bode 67 § 101e sa na konci pripája veta, ktorá znie: "Zodpovedajúcimi podmienkami štúdia sú najmä zdravotnému postihnutiu prispôsobený študijný plán (odkaz na § 51 ods. 8 a 9), možnosť presiahnutia štandardnej dĺžky štúdia podľa § 65 ods. 2, prispôsobenie tempa štúdia a zabezpečenie podporných služieb."
Odôvodnenie. V dôsledku prijatia zákona č. 131/2002 Z. z. vysoké školy nepovoľujú individuálny študijný plán, resp. individuálny harmonogram hodnotenia predmetov z toho dôvodu, že to nemá oporu v zákone. Táto situácia výrazne postihla študentov s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým sa na základe mnohoročných skúseností programovo odporúčalo požiadať o individuálny študijný plán. Metóda individuálneho študijného plánu v prípade študentov so zdravotným postihnutím spravidla neznamenala, že redukovali účasť na vyučovaní, ale umožňovala im plánovať si skúšky v rámci dlhšieho časového obdobia aj počas nasledujúceho semestra, v aktuálnych prípadoch rozložiť semester. V súčasnosti si študenti musia v každom aktuálnom prípade podávať žiadosti o individuálne riešenie vzniknutých problémov, ktorých vybavovanie týchto študentov zaťažuje a, samozrejme, zbytočne administratívne zaťažuje aj vedenie vysokých škôl. Predlžuje sa čas, zneisťujú sa študenti a stavajú sa skôr v akejsi pozícii, že žiadajú oproti ostatným študentom o niečo viac. Pritom ide v podstate o vyrovnanie časových a kapacitných štandardov študentov so zdravotným postihnutím, ktoré sú odlíšené od bežného štandardu bežných študentov. Doplnenie § 101e je v súlade s duchom zákona. Ide predovšetkým o adaptáciu ustanovení § 70 ods. 1 písm. d) a § 51 ods. 4 písm. h) vzhľadom na potreby študentov so zdravotným postihnutím. Súčasne chcem veľmi podčiarknuť, že návrhom sa tiež bude aplikovať zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri vysokoškolskom štúdiu študentov so zdravotným postihnutím.
Posledný návrh, návrh 5. K bodu 67 odkaz 47o sa upresňuje nasledovne: "47o) § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov."
Zdôvodnenie je nasledovné. Odkaz iba na zákon bez konkretizácie ustanovenia § 71 by bol nepresný, pretože zákon o sociálnom poistení nepozná inštitút občana so zdravotným postihnutím, ale iba pojem invalidný občan. Pre účely zákona o vysokých školách teda pod pojmom "študent so zdravotným postihnutím" rozumieme študenta, ktorý na základe § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov má mieru poklesu schopnosti vykonávať činnosť nad 40 %.
To boli všetky pozmeňujúce návrhy. Tieto návrhy odzneli, opakujem, aj vo výbore pre vzdelanie, kde dostali podporu od všetkých poslancov príslušného výboru a pán minister s nimi vyjadril súhlas.
Ďakujem v mene všetkých zdravotne postihnutých študentov, ktorí na tejto verzii pozmeňujúcich návrhov spolupracovali, a ďakujem aj obom koordinátorkám, ktoré dokončili sledovanie primeranej formy, ktorá je akceptovateľná aj zo strany ministerstva, aj zo strany zdravotne postihnutých študentov. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Bódy. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.
P. Bódy, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, oceňujem snahu pani kolegyne Rusnákovej zmeniť niektoré paragrafy, ktoré sprístupnia vzdelávanie a vzdelanie pre ľudí so zdravotným postihnutím na vysokých školách a vôbec v školstve. Obávam sa však, že je to len čiastočná možnosť nástupu do vzdelania pre týchto ľudí, pretože ako môžeme zmeniť systém pôžičiek alebo odpustenia splácania pôžičky, tak nemáme pristúp k tomu, aby títo ľudia sa vôbec na vysoké školy dostali. Nie je to komplexné riešenie, ktoré úplne chýba v systéme vzdelávania a výchovy občanov so zdravotným postihnutím. Už najväčším problémom je to, že pani kolegyňa Rusnáková sa odvoláva na antidiskriminačný zákon. Veď predsa toto všetko malo byť zapracované v návrhu o vzdelávaní na vysokých školách alebo v reforme školstva. Toto si všetko zasluhuje alebo zaslúži komplexné riešenie výchovy a vzdelávania práve preto, že vo vyspelých krajinách západnej Európy na to prišli už pred 45 rokmi. Tam existuje tzv. integrované vzdelávanie a výchova, ktoré dnes práve nie sú umožnené preto, že všetko sa rieši len cez Výbor vlády Slovenskej republiky pre otázky občanov so zdravotným postihnutým, ktorý je organizovaný pod ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Takýto výbor mal byť konštituovaný pod vládou Slovenskej republiky a všetky otázky občanov so zdravotným postihnutím, aj študentov sa majú riešiť naprieč všetkými rezortmi. Potom aj zákon o vysokých školách mohol vyzerať inak, bez týchto pripomienok, ktoré ak... (Prerušenie rečníka časomierou.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková.
Kým príde k rečníckemu pultu, chcem vás informovať, vážené panie poslankyne a páni poslanci, že zasadalo poslanecké grémium. Došlo k dohode, že dnes sa bude rokovať do tej doby, kým neskončí rozprava k tomuto bodu programu, potom sa preruší rokovanie, začneme rokovať budúci týždeň v utorok o 11.00 hodine. Prvý bod bude prvé čítanie o stavebnom zákone, kde sme schválili konanie skrátené. Druhým bodom bude vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku. A potom podľa programu budú na rokovaní ďalšie body a hlasovať sa bude v utorok o 17.00 hodine, aj o tomto bode programu, ak to dokončíme, a o ďalších bodoch, ktoré podľa programu prerokujeme. Máte nejaké otázky? Súhlas. Ďakujem pekne.
Nech sa páči, páni poslankyňa, máte slovo.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, najskôr na úvod spomeniem, pán minister, že v roku 1998 navštevovalo vysokú školu 110 000 študentov, externistov a internistov, čo prestavuje 30 % vtedajšej mladej populácie. Takže to je k tým informáciám, ktoré vám dávajú vaši spolupracovníci. Mám to presne, je to tak.
Dovoľte, aby som pokračovala k návrhu zákona, ktorý teraz prerokúvame. Nemusím ani pripomínať, že zákon o študentských pôžičkách je v súčasnosti veľmi prediskutovávaným zákonom. V školskej terminológii ste ho, pán minister, niekoľkými reparátmi predkladali a v terminológii vášho kolegu, pána ministra Lipšica, trikrát a dosť, by to malo byť aj poslednýkrát.
Zákon sa predkladá do parlamentu krátko po neúspešnom pokuse odvolať vás, pán minister, kde podstatná časť kritiky zo zlého predkladania návrhov zákonov sa týkala aj tohto zákona. Máme ho schváliť v situácii, keď kooperácia koaličnej vlády prestáva fungovať a návrh zákona nemá prisľúbenú koaličnú väčšinu a závisí len od dobrej vôle nezaradených poslancov, či zákon prejde.
Nemôžem vám uprieť, vážený pán minister, obrovskú zanietenosť pri predkladaní tohto zákona. Zdá sa mi, akoby prijatie takéhoto zákona malo znamenať vykúpenie zo všetkého zlého, negatívneho, čo dnes trápi vysoké školy. Chýba vám, pán minister, však politická skúsenosť, ktorá by vám mala napovedať, že zákon, ak by aj náhodou prešiel, vám, ale ani strane nepomôže. Pochopili to aj vaši politickí partneri.
Priznám sa, že ako opozičná poslankyňa Ľudovej strany - HZDS, ktorá verejne dáva najavo svojim voličom, že s filozofiou zákona nesúhlasíme, teda zákon nepodporíme, mám v tejto chvíli pomerne jednoduchšiu úlohu, presvedčiť zbytok koalície rozhodnutej zákon podporiť o neúčelnosti schvaľovania tohto návrhu zákona. Vo svojich vystúpenia k tejto novele zákona v médiách som už viackrát oponovala názorom predkladateľa, že od schválenia dnes prerokovaného návrhu zákona o študentských pôžičkách závisí reforma vysokého školstva na Slovensku.
Vážený pán minister, návrh zákona nie je dobre spracovaný. Jeho zaradenie na schválenie do obdobia plného účinku záťaže reformných krokov vlády, kde sedíte, je neprípustné a z politického hľadiska aj krátkozraké. Vaše vízie predkladané študentom a akademickej obci o reforme vysokého školstva, zabezpečenia kvality štúdia, zvýšenia záujmu o štúdium cez spoplatnenie štúdia na vysokých školách, nie sú vôbec reálne. Kvalita ponúkaných vysokoškolských služieb vzhľadom na dosah študentov na zvýšenie tejto kvality je niekde úplne iná, a preto mala byť zakomponovaná v zákone. Vaša stratégia zbavenia občanov pocitu spolupatričnosti pri doplácaní na študentov vysokých škôl v rodinách, ktoré vysokoškoláka nemajú, doplácania neubytovaných vysokoškolských študentov na ubytovaných študentov vo vysokoškolských internátoch je veľmi nebezpečná, môže vyvolať nechcené reakcie u obyvateľov aj v iných oblastiach života, napr. v zdravotníctve, v oblasti sociálnych vecí a tak ďalej, kde je spolupatričnosť veľmi potrebná.
Už niekoľkokrát som z tohto miesta upozornila, že vysoké školstvo, tak ako aj regionálne školstvo sú dlhodobo podfinancované, stav zavedenia reálnych opatrení, myslím tým skutočné racionalizačné opatrenia, na vysokých školách môže nastať a prinášať adekvátne ovocie až po razantnom vykrytí miliardových dlhov, ktoré vznikli v predchádzajúcich obdobiach. A vláda ich ani dnes plne nerieši. Finančné prostriedky vysokých škôl získané zo spoplatnenia vysokoškolského štúdia tento kritický stav nevyriešia.
Nechcem zatajovať a skrývať informácie a snahu zaviesť poplatky za štúdium na vysokých školách, ktorú v štátoch okolo Slovenska pravidelne otvárajú politici, ktorí si myslia, že pravicovou agendou získajú voličský úspech. Ako paradox tu môžem uviesť situáciu v Maďarsku z polovice deväťdesiatych rokov, kde ľavicová vláda rozbehla čiastočné spoplatnenie vysokoškolského štúdia a asi po roku pravicová vláda, ktorá medzitým vyhrala voľby, spoplatnenie vysokoškolského štúdia zrušila. Treba tu ale pripomenúť, že sa to udialo na základe veľkých protestov verejnosti, ktoré organizovali zjednotené vysokoškolské študentské organizácie. Študenti dali vtedy politikom jasne najavo, koho si vážia a koho budú v nasledujúcich voľbách voliť.
Vážený pán minister školstva, ale snáď ešte viac vážený pán minister financií, ak neviete vzdelanosť na Slovensku zabezpečiť na európskej úrovni prostredníctvom financovania a tiež vami prijatých reforiem a vašimi rozvojovými programami, aspoň to čestne verejnosti priznajte. Neoháňajte sa stále prioritou školstva. Nechcite, aby študenti, ktorí už v súčasnosti nesú pomerne veľkú finančnú záťaž, sa museli kvôli štúdiu zadlžiť, splácať úroky a pôžičku v čase, keď si majú budovať svoju vlastnú sociálnu a spoločenskú existenciu.
Už to opakujem niekoľkokrát a nedá mi, aby som to nepovedala ešte raz, spoplatnenie štúdia je vždy v danej krajine vysvetlené ako dlhodobý proces, na ktorý musí byť pripravený občan, najčastejšie rodič, ale aj prijatý súbor legislatívnych opatrení najmä v daňovej politike, ktorý u nás chýba.
Dôležitou je aj psychická stránka a príprava stimulov v samotnej rodine vysokoškoláka, tak ako je to v zahraničí, založenie trebárs bankových kont alebo ja neviem zvýhodnené trebárs brigádničenie cez prázdniny a tak ďalej, umožnenie popri škole pracovať alebo brigádničiť.
Zaviesť spoplatnenie vysokoškolského štúdia so spätnou pôsobnosťou na nepripravených študentov znamená retroaktivitu, ktorá je v našej legislatíve neprípustná. Znižovanie životnej úrovne občanov a zadlžovanie občanov formou pôžičiek určite k prospechu občanov nepatrí. Vytváranie sociálnej siete pre časť najmenej solventných študentov je zatiaľ v zákone premietnutá nedostačujúco. Myslím si, že táto myšlienka pána ministra je sympatická, ale nemôžem súhlasiť s tým, aby sa na sociálnu sieť vybrali peniaze práve od občanov, aby práve toto boli tie zdroje, ktoré pomôžu tým najmenej solventným.
Určite nebudem mať snahu vo svojom vystúpení zákon vylepšovať, ale snažím sa len poukázať na niektoré prvky, ktoré sú pre mňa a poslancov Ľudovej strany - HZDS neprijateľné.
Po prvé. Veľké výhrady máme k názvu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nezainteresovaným má názov navodiť akúsi eufóriu, že vláda ide ústretovo ponúkať finančné zdroje študentom. O tom, že finančné zdroje zákon ide vyberať, sa v názve nehovorí. Filozofia čl. I zákona, že sa vytvára štátom, ministerstvom, konštituovaná kontrolovaná inštitúcia nebýva v demokratickom a zvlášť v akademickom prostredí považovaná za dôveryhodnú. Systém vytvára administratívnu záťaž pre vysoké školy, ktoré budú musieť personálne dobudovať, resp. znovu zakladať tie sociálne referáty, ktoré boli prednedávnom zrušené.
Kritizovanou je aj maximálna výška pôžičky, ktorá je limitovaná výškou školného. V § 9 určujúca úroková sadzba pre poskytnuté pôžičky, ktorá je definovaná na základe nákladov štátu na získanie finančných prostriedkov na poskytnutie týchto pôžičiek, je pre klientov nejasná, netransparentná a môže byť aj silne zneužitá. Chcem sa spýtať: Ako je možné, že dnes si štát požičiava finančné prostriedky za viac ako 5 % a hypotekárny úver vám banka poskytne už za 2,7 %? Nejasnosť je aj v splácaní úrokov, ktoré nabiehajú študentovi už počas štúdia. Podľa § 12 ods. 7 vláda Slovenskej republiky môže riešiť problém splácania pôžičiek pre dlžníkov. Je tým myslené, že vláda bude sedieť niekoľkokrát do roka a zaoberať sa problémom dlžníkov?
Po tretie. V čl. II návrh zákona novelizuje zákon o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sme už novelizovali. Zmeny sú vynútené čl. I a nevynútené, ktoré si vyžiadala aplikácia zákona v praxi. Súhlasíme s kritikmi § 80aa, že rozsah údajov do registra vysokoškolských učiteľov treba zosúladiť so zákonom o ochrane osobných údajov. Nesúhlasíme so zaradením bodu 55, ktorý dáva možnosť financovať súkromné vysoké školy z dotácií štátneho rozpočtu. Všetky body zákona, ktoré sa týkajú školného, nebudem už ďalej komentovať, lebo s nimi nesúhlasíme. Tretia hlava Sociálna podpora u študentov, ako som povedala, je prijateľná, ale riešiteľná ináč. A v prípade, že zákon bude prepracovaný a pôjde len o novelu zákona o vysokých školách, aj Ľudová strana - HZDS je ochotná prispieť aj pozmeňujúcimi návrhmi a podporiť ho.
Reagujúc na neustále sa zhoršovanie sociálnej situácie študentov vysokých škôl a navrhovanú reformu sociálneho systému na vysokých školách, ktorá má zaviesť školné a zruší dotácie na vysokoškolské internáty, sme proti vládou predloženej novele zákona o študentských pôžičkách a poslanci z klubu Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko tento návrh nepodporia. Ďakujem vám za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Madej, pripraví sa pani poslankyňa Brestenská.
R. Madej, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja povedal niekoľko poznámok v druhom čítaní k vládnemu návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vážený pán minister, už v prvom čítaní pred mesiacom sme mali vážne výhrady k samotnej forme zákona, to znamená výhrady k legislatívnej technike, akú ste v rámci tohto zákona vy zvolili vo vašom rezorte. Názov zákona je zákon o študentských pôžičkách, ale to hlavné, to meritum veci, ktoré ten zákon robí, je novelizácia zákona o vysokých školách. Podľa legislatívnych pravidiel tak názov zákona musí korešpondovať s obsahom zákona, teda forma musí byť v súlade aj s obsahom, ale na druhej strane je nevyhnutné v prípade, ak zvolíte tak rozsiahlu novelizáciu nejakého právneho predpisu, túto novelizáciu, pán minister, predložiť samostatne. Hovorím to preto, pretože zákon o vysokých školách týmto zákonom sa novelizuje v 70 bodoch, a pritom je to zákon o študentských pôžičkách. Už aj z vecného hľadiska, keď si povieme, čo iné tento zákon prináša, je to spoplatnenie vysokoškolského štúdia, pôžičky sú, a to už poviem trošku politicky, len nálepkou na oči v rámci toho, čo bude tento zákon znamenať. Ale z formálnej stránky zákonom o študentských pôžičkách zavádzať spoplatnenie štúdia nie je určite ani legislatívnotechnicky dobré a v súlade s legislatívnymi pravidlami. Preto si osobne myslím, že, pán minister, ak by ste predkladali návrh zákona, ktorým by sa spoplatňovalo vysokoškolské štúdium, mala by to byť novela zákona o vysokých školách a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysokých školách, s tým, že by sa menili v iných článkoch ďalšie právne predpisy, ale nie akýsi zákon o študentských pôžičkách, ktorým v 70 bodoch novelizujete zákon o vysokých školách.
Čo sa týka ďalšej výhrady, pán minister, ktorá nebola v rámci druhého čítania vo výboroch, aj keď sme na to veľmi vážne upozorňovali aj v ústavnoprávnom výbore, odstránená, je zbytočný dualizmus, ktorý tu zavádzate týmto zákonom, a vytvárate akýsi Pôžičkový fond pre študentov. Ďalšie milióny, desiatky miliónov korún alebo stovky miliónov korún budú určené len na réžiu akejsi inštitúcie, o ktorej nevieme ešte, kto ju bude spravovať, pretože o tom sa minister rozhodne po účinnosti zákona. Ak fond bude spravovať organizácia, ktorej dokonca my nevieme ani právnu formu, tak ja sa pýtam, či je to nezisková organizácia, či to bude občianske združenie, nadácia alebo čokoľvek. To v zákone ustanovené nie je. A veľmi sa čudujem tomu, pretože takáto inštitúcia bude spravovať, dúfam, že nebude spravovať, lebo ten zákon v žiadnom prípade nie je možné podporiť, by podľa vášho návrhu mala spravovať miliardy korún, resp. miliardy korún v pohľadávkach, ktoré budú tejto inštitúcii dlhovať mladí ľudia, absolventi a študenti vysokých škôl. Najmä preto sa to pýtam, pretože v rámci už súčasného platného právneho stavu poznáme Študentský pôžičkový fond, ktorý je transparentnou inštitúciou, ktorý ste sa vy v minulosti pokúšali zlikvidovať. A v súčasnosti ste, samozrejme, pristali na to, že ten fond zachováte, ale vytvoríte si ďalšiu inštitúciu, asi ktorá bude vyhovovať istým politickým a možno nejakým ešte iným záujmom. Na druhej strane ale si povedzme, že na základe takýchto rozhodnutí sa plytvá prostriedkami štátneho rozpočtu.
Vrátim sa ešte, pán minister, k zákonu. Tak názov zákona, ako aj jeho obsah musí jednotne, mal by podľa legislatívnych pravidiel jednotne pokrývať všetky právne a iné vzťahy v rámci jednotlivého spoločenského odvetvia v rámci právnej úpravy, ktorú tento zákon upravuje. Mal by komplexne zasahovať a pokrývať všetky vzťahy. A tuná týmto zákonom vzniká duplicita, tak prijmeme zákon o študentských pôžičkách, tak máme už existujúci zákon o Študentskom pôžičkovom fonde a v ďalších článkoch tohto zákona novelizujeme zákon o vysokých školách a ďalšie právne predpisy. Je to nesystémový a naozaj vo veľkom neporiadku zavádzaný právny systém. Vo veľkom neporiadku je tu veľmi slušné slovo.
Čo sa týka pôžičiek, pán minister, ktoré navrhujete v rámci tohto, ja sa veľmi obávam, tak pôžičky, ako aj sociálne štipendiá, to som už hovoril aj v prvom čítaní, sú neefektívne, nedostatočné. A do istej miery sú len demagogickou nálepkou na oči pre tých, ktorí ako-tak sú schopní, je ich, dúfam, mizivé percento, aspoň trošku priznať, verím, že takých veľa nie je, že by mohli byť akou takou náhradou. Jednoducho ňou nie sú. Právna istota v rámci pôžičiek pre tých, ktorí si požičajú, je veľmi slabá, nehovoriac o tom, že študentom sa bude úročiť výška pôžičky už počas štúdia a za aké úroky. Rôzne právnické osoby, pán minister, budú môcť obchodovať s pohľadávkami študentov, pretože v zákone máte jasne ustanovené, že pohľadávku je možné preniesť so súhlasom ministerstva aj na iné subjekty. A ja sa veľmi obávam, kto teraz bude držať v hrsti tých študentov, ktorí budú dlhovať naozaj vysoké sumy štátu a že zrazu sa tie pohľadávky objavia v rukách niekoho iného. To bude na týchto mladých ľudí veľmi negatívne s týmto vplývať.
Pôžičky sú nebezpečné aj z toho dôvodu, že vy sám, a bolo to už povedané v rámci rozpravy, neviete garantovať, pán minister, v akých budú číslach, v akej cene aký úrok bude ustanovený, podľa dôvodovej správy uvádzate v tých výpočtoch dokonca až 5 %. A človek si pozrie reklamu v televízii a vidí pôžičky, samozrejme, v súkromnom sektore a na iný účel, ktoré sú zabezpečené inak, ale vidí pôžičky v súkromnom sektore s úrokovou mierou ďaleko nižšou, ako je táto suma. A keď porovnáme pôžičky v súkromnom sektore a pôžičky, ktoré by mal garantovať štát, myslím si, že ak má byť štát drahší, tak veľmi ľutujem, ak má štát zarábať na študentoch. A je to najmä z toho dôvodu, že nemáme istú právnu formu.
A dovolím si ešte povedať jednu vec, pán minister. Spomínali sme to aj v ústavnoprávnom výbore. V zákone máte uvedené, že úroková miera, resp. úrok sa určí podľa nákladov štátu, podľa nákladov štátu, za aký si tieto peniaze požičiava. Lenže právna istota je o tom, pán minister, že v zákone presne vymedzíte, ako sa tento úrok určí. Keby to bolo vo výške nákladov štátu alebo v presnej úrokovej miere, v akej si štát požičiava, v takej požičia aj študentom, tak aká taká právna istota by tam bola. Ale formuláciou na základe alebo podľa nákladov štátu, samozrejme, 2 - 3 % si tam prihodiť môže ktokoľvek. Práve preto si myslím, že právna istota ani v tejto veci, ktorá je akousi nálepkou na očiach pre tých, ktorí sú schopní alebo vôbec mylne ochotní uveriť takýmto demagogickým návrhom, myslím si, nie je dostatočná.
Čo sa týka sociálnych štipendií, je to ďalšia nedostatočná úprava. A tak ako som už spomínal, sú taktiež len nálepkou na oči pre tých, ktorí by mohli v čo-to v tomto návrhu uveriť preto, lebo stále sa pýtam, pán minister, a vy ste stále neodpovedali: Rodinu s príjmom 16 000 korún spoločným, dvoch rodičov a jedno dieťa, teda trojčlennú rodinu so 16 000 korunami, ktorá má príjem 16 000 korún čisté, odpočítajme 500 korún prídavok na dieťa, 15 500, jeden rodič zarába 8 000 korún, druhý rodič zarába 7 500 korún čistého, kam by ste, pán minister, zaradili? Ja by som ju zaradil do asi nižšej príjmovej skupiny obyvateľstva. Dúfam, že sa nemýlim. A takáto rodina, pán minister, by dostala podľa vášho návrhu zákona v prípade, ak by jej študent študoval na vysokej škole v rámci svojho bydliska, 470 korún sociálne štipendium. Dostal by jeden rodič 8 000 korún, druhý rodič 7 500 a tento študent 500 korún sociálne štipendium. Hovorím to preto, pretože ak vy dovolíte vysokým školám spoplatniť vysokoškolské štúdium vo výške do 26 000 korún, ja sa naozaj pýtam, ako budú schopní takíto študenti a takíto rodičia a takéto rodiny pokryť také zvýšené náklady na vysokoškolské štúdium, o ktorých vy, pán minister, hovoríte.
K pánovi poslancovi ešte by som chcel povedať, že táto vláda sa hrdí tým, že priemerná mzda v Slovenskej republike je 15 600 korún. Čím ďalej, tvrdí, tým je lepšie. Tak ja sa pýtam: Tých 8 000 korún kam môžeme zaradiť? Je to určite asi niekde v tých nižších skupinách obyvateľstva. Žiaľ, sú veľké regionálne rozdiely. A aj to spôsobuje, že najviac týmto zákonom budú postihnuté regióny, nie Bratislava, v ktorej mnohí skôr žijú a nechodia ďalej.
Pán minister, nevidím z tých výhrad, ktoré sme vám spomínali, nič ani vo výpise z rokovaní výborov a ani v pléne, žiadnu snahu opraviť hrubé chyby, ktoré by boli v tomto zákone.
Dokonca sa vrátim ešte k jednej veci, k tým sociálnym štipendiám. Vy sa hrdíte, pán minister, tým, že budete môcť určiť výšku sociálneho štipendia na základe koeficientu, ktorý určíte opatrením. Toto je podľa môjho názoru najväčšia a najhrubšia chyba. Ak Národná rada schváli zákon v takej podobe, že minister školstva bude môcť kedykoľvek, ale naozaj kedykoľvek opatrením zmeniť celý vzorec pre výpočet sociálnych štipendií, tak to je najhoršia právna neistota pre mladých ľudí a pre študentov, aká môže byť, a to z toho dôvodu, že keď sa raz po roku rozhodnete, že znížite sociálne štipendiá, nemusí o tom rozhodnúť ani vláda, ani parlament, jednoducho máte splnomocnenie na základe zákona, kde si zmeníte opatrením jedno číslo a okamžite 1 000, 2 000 korún alebo aj tých posledných 500 korún zoberiete študentom na sociálnych štipendiách. To je obrovská právna neistota.
A teraz týmto vás vyzývam, a nechcem opravovať zákon, ktorý je neopraviteľný, lebo ten zákon je tak po formálnej, ako aj po vecnej stránke veľmi zlý, skúste aspoň priznať jednu vec, a to tú, že tento pozmeňujúci návrh, ktorý dávam, by zabezpečil, že sumu, koeficient na výpočet sociálneho štipendia, samozrejme, v rámci rozpätia, ktoré ste si vy určili, v tom výhodnejšom poli, dáme pevne do zákona. Dúfam, že zákon neprejde, a nechcem ho opravovať, ale toto je taký test pre vás, pán minister, či vôbec sám sebe veríte, že v rámci toho rozpätia, ktoré ste si vy v zákone určili, dáme pevnú sumu do zákona. Ja som veľmi zvedavý, ako sa vy k tomuto pozmeňujúcemu návrhu postavíte, pretože potom nebudete veriť ani sám sebe, ani vlastnému zákonu. Chcem povedať, že neopravujem tento zákon, naozaj ten zákon je neopraviteľný, ale som zvedavý ako sa postaví aj Národná rada k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, ktorý si týmto dovoľujem predniesť.
V čl. II bode 67 § 96 odsek 5 znie: "Príjmový koeficient na výpočet výšky sociálneho štipendia je 0,25."
Vy ste zvolili rozpätie medzi 0,25 po 0,7. Myslím si, že takú dispozíciu ministrovi Národná rada v žiadnom prípade nemôže dať. Sumu, ktorú som zvolil, som zvolil z vášho návrhu, samozrejme, výhodnejšiu pre študentov, aj keď si myslím, že ani pri tejto sume, ktorú dávam ako test pre vás, pán minister, a nie ako snahu o opravu toho zákona, nebudú mať študenti mnohí z mnohých rodín pokryté vôbec ani zvýšené náklady, ktoré im spoplatnením prípadným schválením tohto zákona tento parlament spôsobí. Ale je to test pre vás, pán minister, ako sám dôverujete svojmu návrhu zákona.
Vážené dámy a páni, keďže aj samotné rokovanie o tomto zákone vo výboroch bolo neúspešné a keďže aj z toho výpisu z informácie z rokovaní som nevidel žiadne snahy o opravenie tých najhrubších chýb, s akými predkladateľ do parlamentu tento vládny návrh zákona predložil, tak si myslím, že tento návrh zákona nie je možné schváliť. A prosím o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý je skôr skúškou pánovi ministrovi, ako sám svojmu návrhu zákona verí, a aby Národná rada Slovenskej republiky predmetný návrh zákona neschválila. Ďakujem pekne.