V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Teraz s faktickou poznámkou najskôr pán poslanec Bódy sa hlási? S faktickou poznámkou pán poslanec Bódy. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Bódymu. A dve minúty, prosím vás, nastavte pánovi poslancovi.
P. Bódy, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, hovorili sme tu o generickej preskripcii, o generickej substitúcii, o farmaceutikách, ktoré by sa mali lacnejšie predávať. Vážim si prejav predsedu výboru pre zdravotníctvo pána Bielika, kde vlastne naznačil, že generiká nemôžu mať, ani v istom percente prípadov nemajú rovnaké účinky ako konkrétny liek. Preto sa chcem opýtať aj pána predkladateľa zákona, aj pána Bielika, či vedia percentuálne vyhodnotiť účinnosť generických substitúcií, ktoré sú dnes alebo budú v budúcnosti na trhu pri účinnosti týchto liekov. Znamená to asi toľko, že pán Bielik hovorí zrejme o tom, že za menej peňazí viac rizika. To znamená, generiká, ktoré budú predávané, budú rizikové, ale my nevieme, koľko toho rizika vlastne v tých generikách bude. Ja by som chcel poprosiť obidvoch, teda aj pána predkladateľa, aj pána spravodajcu, aby objasnili túto situáciu vzhľadom na skutočnosť, ktorú pán Bielik prezentoval vo svojom prejave. Ďakujem pekne za slovo.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať. V rozprave vystúpi pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, už dávno som nezažila takú pokojnú atmosféru v tejto Národnej rade a myslím si, že môžeme veľmi potichu podľa vzoru nášho kolegu Bielika diskutovať.
Nie som vôbec nadšená tým, že sme spojili diskusiu k týmto všetkým zákonom, pretože vždy by bolo adresnejšie sa vyjadrovať k jednotlivým zákonom, tak ako aj pri iných typoch zákonov ako takto spoločne, ale prejdem ich takto po častiach.
Všetci spravodajcovia hovorili o tom, že zákony, ktoré boli predložené ministerstvom zdravotníctva, spĺňajú všetky náležitosti rokovacieho poriadku, ale snáď možno až dnes. V piatok minulý týždeň, keď sme rokovali ešte o týchto zákonoch, nespĺňali všetky náležitosti, pretože im chýbali vykonávacie predpisy, ktoré v zmysle legislatívnych pravidiel by mali byť v zákone. Takže bolo by dobre, keby sme aj tieto skutočnosti rešpektovali a akceptovali.
Na začiatok poviem jednu vec pre všetky zákony, aby sme si to uvedomili, že predložené návrhy zákonov nie sú také, by som povedala, vážne, aby sme museli o nich rokovať v krátkom čase, a to v priebehu jedného mesiaca, a preto navrhujem vo všetkých zákonoch zmeniť termín prerokovania do 30., vo výboroch, ktoré sú určené na prerokovanie, do 31. augusta 2005 pre gestorský výbor.
Odôvodním to asi dvoma skutočnosťami. Zákony obsahujú všetky náležitosti alebo všetky doplnky a dodatky a zmeny, ktoré chcel rezort predložiť, ale po stretnutiach so zástupcami všetkých troch stavovských organizácií, lekárov, lekárnikov a vysokoškolských pracovníkov nie sú zapracované do zákonov mnohé skutočné výstupy z praxe a bolo by na škodu, aby sme sa púšťali do takej veľkej novely, ako máme dnes predloženú, bez toho, aby neboli zapracované aj skúsenosti z praxe. A preto si myslím, že tento termín, tak ako to bolo zhruba pred rokom, je veľmi dôležitý.
Spomeniem predtým, ako sa dostanem k tým jednotlivým zákonom, niekoľko súčasne sporných vecí v zákonoch, vo všetkých zákonoch alebo tak v priereze v týchto zdravotníckych zákonoch.
Zákon o poisťovniach a vôbec o poisťovníctve. Dnes nastáva problém napríklad s tým, že Všeobecná poisťovňa nemá v informačnom systéme dobré výkazníctvo na kódy lekárov, a preto mnohokrát napriek tomu, že pacient nemusí už ísť pred návštevou špecialistu k svojmu praktickému lekárovi, musí ísť, pretože špecialistovi neuznajú výkony, pokiaľ nemá dobrý kód lekára. To je skúsenosť z praxe.
Pri poskytovateľoch napríklad, dotknem sa skupiny, ktorú sme zadefinovali ako ambulantnú starostlivosť a sú to vyšetrovacie a liečebné zložky, ktoré vlastne neindikujú vyšetrenia, neposielajú pacientov na ďalšie lekárske vyšetrenia, preto by mohli byť zaradení do samostatnej skupiny poskytovateľov, aby mohli mať plné využitie zákona v praxi podobne trebárs samostatne, ako je to lekárenská prax. V jednej z tých komôr, a to je komora tých všetkých profesií okrem lekárov a lekárnikov, vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov pracujúcich v zdravotníctve, dochádza dnes k zlučovaniu tých komôr, ktoré predtým boli zo zákona možné a dnes dochádza k problémom napríklad v majetkovom vyrovnaní, pretože sme do zákonov nedali prechodné ustanovenie, dali sme im len hraničnú dobu, že k 31. 12. 2005 by si mali vyrovnať svoje vzťahy. Keďže zo zákona nemajú povinnosť, dochádza k sporom, problémom, a tak vlastne jedna komora, ktorá vznikla z niekoľkých, má, dá sa povedať, prakticky problém, čiže chýba prechodné ustanovenie. Keďže tiež v zákone možno nie je jednoznačné, hovorím, nechcem sa pasovať do toho, sú to praktické skúsenosti, je to ako pohľad možno skôr nezainteresovaný, ale podľa všetkého existuje rozsudok Najvyššieho súdu, kde sa hovorí, že limity nemajú byť zo zákona poisťovňami limitované, nesmú byť limitované pre lekárov na lieky a len so zdôvodnením. Dokonca limit by nemal byť ani na vyšetrovacie a liečebné zložky.
Vieme veľmi dobre, že začínajú uzatvárať zmluvy pre tento rok podľa nových pravidiel, dodnes mnohí nemajú uzatvorené zmluvy, pretože sa nechcú dohodnúť na limitoch, ktoré vlastne obmedzujú alebo im znemožňujú výkon, pretože nemožno sa súdiť, nemožno sa po každom narazení na nejaký problém začať súdiť alebo vytvárať nejaké konfliktné situácie a tam je problém v poisťovniach, ktoré vlastne pod tlakom nútia uzatvárať lekárov alebo poskytovateľov zmluvy.
Dnes nemožno alebo nie je možnosť sa sťažovať nikde. Ministerstvo zdravotníctva túto kompetenciu nemá, Úrad pre dohľad ju bude mať až potom, keď vzniknú poisťovne ako akciové spoločnosti, čiže po 1. 7. Čiže načo sa dnes biť o nejaký cenový výmer, keď aj tak to neplatí, lebo limity stanovujú poisťovne a tlačia poskytovateľov do veľmi nepriaznivej situácie. Čiže, buď nemáme dobre stanovené ekonomické ukazovatele na to, aby bolo dostatok zdrojov v zdravotníctve, alebo je problém potom v ľuďoch, ktorí vlastne uzatvárajú tieto zmluvy.
Prečo hovorím, že treba posunúť, a to som povedala aj pri prvom zákone o zdravotnej starostlivosti, účinnosť na 1. január 2006, pretože napríklad, tak ako som hovorila, zmluvy s poisťovňami sú uzatvárané, alebo kto už má uzatvorené na jeden rok, čiže sú tu nejaké zmluvné podmienky, prečo máme zmeniť uprostred roka podmienky aj pre poisťovne, aj pre poistencov, aj pre poskytovateľov. Preto zdôrazňujem, toto sú tie všeobecné pripomienky - termín účinnosti zákonov 1. január 2006 a prerokovanie vo výboroch k 31. augustu 2005. To sú všeobecné k súčasne platným zákonom.
Teraz sa dotknem jednotlivých štyroch zákonov. O zákone o liekoch hovoril kolega Bielik. Zákon o rozsahu. Tam nechcem prechádzať celý zákon, urobila som si len krátke poznámky. Bod 19 - výška úhrady za služby umožňuje rôzny výklad a je neprijateľný, pretože je aj diskriminačný. Kto bude určovať, kto má aký zdravotný stav, aký má vek a podľa čoho budeme poskytovať a platiť úhradu za služby.
Bod 22 - nadštandardný pobyt v zdravotníckych zariadeniach mal by byť uvedený nejakým predpisom ministerstva zdravotníctva. Kto určí, kde sú určené nadštandardné služby v zdravotníctve, aké sú to nadštandardné služby? To je televízor v izbe, to je chladnička, to je lepšia posteľ, lepšie posteľné oblečenie, alebo čo to vlastne je? A dnes musím povedať, aj keď dá sa povedať, že sme dostali v piatok vykonávacie predpisy, zhoda náhod, narazila som, tento sme nedostali o rozsahu.
Zákon o poskytovateľoch. Prvá moja vážna a zásadná výhrada je to, že v zákone o poskytovateľoch je novela zákona o záchrannej zdravotnej službe. Ako otvorený je zákon, mohli sme ho dať a otvoriť ako samostatný zákon, pretože je súčasťou celej zdravotníckej reformy a mnoho zmien v jednotlivých zákonoch sa týka práve toho, aby sme vyšperkovali a vyšpecifikovali záchrannú službu. Čiže myslím si, že by mal byť otvorený zákon, do ktorého by sme všetky tieto problémové veci mali premietnuť.
Postupne prejdem jednotlivé body v zákonoch. Dovolím si tak namietať bod 2, a to sú tie agentúry domácej hospicovej starostlivosti a súčasne v zákone mobilné hospice. Je, myslím si, že dobrá táto terminológia mobilné hospice napriek tomu, že niekto tvrdí, že nevedia, čo to je. Áno, neboli tu, nevedia, čo to je, ak ich zadefinujem, budú ľudia vedieť, čo to je presne tak, ako je agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti a vo svete nie je známy a neexistuje nejaký pojem agentúra domácej hospicovej starostlivosti. Pýtala som sa na to špeciálne odborníkov. Čiže myslím si, že nebude vôbec problém, aby sme zachovali to alebo ten status, na ktorý už aj ministerstvo zdravotníctva za posledné mesiace alebo v poslednom období vydalo licencie. Zdá sa mi, že je úplne zbytočná táto zmena.
Bod 7 a bod 11, to sú také odstránenia nedostatkov, ale bod 22, kde aj pán minister pri úvodnom slove uviedol, že dnes máme pevne stanovené stacionárne stanice záchrannej služby. Zrejme nie sú všetky asi dobre postavené, a preto je potrebné dať do zákona aj možnosť zmeny sídla. Mne sa zdá, že vôbec nebolo nutné zadefinovať v pôvodnom zákone sídla, pretože sa mali postupne rozrastať v praxi podľa možnosti podľa toho, akých budeme mať poskytovateľov na túto službu. Je to úplne nový paragraf, ktorý tam je, a teda si myslím, že o zmenách sídiel bude rozhodovať potom ministerstvo zdravotníctva. Mohlo to byť aj v pôvodnom zákone. Dnes si myslím, že by som to nechala na zváženie. Skutočne nie je možné po pol roku začať meniť nejakú zásadnú štruktúru, keď sme ju mohli urobiť voľnejšiu.
Bod 39, to je § 39a - financovanie a ďalšie vzdelávanie z prostriedkov zdravotných poisťovní. Pán minister síce predložil vyhlášku, ktorú nám do toho balíka dal, ale máme tam vymenované len špecifikácie a špecializácie, ale žiadna koruna, pričom základná vyhláška hovorí v troch bodoch, príloha 1 a 2 určí výšku úhrady, ani halier tam nie je označený, čo bude čo stáť. Čiže ak to nevieme, tak to nedávajme. Povedzme, že sa robí na vyhláške. Ja už si myslím, že niekedy sa nám podsúva taká kamufláž, že dostaneme veľa papierov a myslíme si, že tam máme toho veľmi veľa. Neviem, či si z kolegov stihol niekto pozrieť vyhlášky, ktoré sme dostali.
Bod 58 § 79a sa teda zdá, že bude problém so zabezpečovaním plnenia lehôt. Sú to oznamovacie povinnosti. Je to taká úradnícka práca pre poskytovateľov a myslím si, že všetky tieto úradnícke záležitosti treba zjednodušiť.
Bod 66 a ďalšie body, ktoré sa týkajú započítavania pohľadávok. Celý článok IV sociálne, pán kolega, chcela by som vás poprosiť, keby ste mohli nechať pána ministra a počúvať. Aj tak mi nebude odpovedať na moje otázky, ale keby ste ho mohli nechať. (Hlas zo sály.) Áno, teší ma, pán kolega. Je to problém zápočtov pohľadávok a je veľmi otázne, akým spôsobom po tom započítaní pohľadávok zdravotníckych zariadení a pohľadávok Sociálnej poisťovne bude s nimi právnická osoba so 100-percentnou účasťou štátu nakladať. Myslím si, že ide asi o Veriteľa, lebo inú právnickú osobu nepoznám, a myslím si, že by som bola veľmi rada, ak by sme dostali nejaké čerstvejšie informácie na internete od Veriteľa ako z roku 2003, pretože nevieme, ako ekonomicky tečú peniaze, kde sú, kde sú tie požičané dve miliardy poisťovni, či sa vrátia, nevrátia, či to nie je tlak, pretože sa neposkytujú dostatočné limity na výkony pre zdravotníckych pracovníkov, to, že poisťovňa musí kdesi šetriť, aby mohla vrátiť dve miliardy Veriteľovi, či sú také nejasné vzťahy, takže aj celé tie zápočty pohľadávok by som poprosila možno kolegov, ktorí sú ekonómovia a ktorí vedia posúdiť vlastne tieto vzťahy, keby sa k nim mohli vyjadriť a aby sme v tom mali oveľa jasnejšie.
Zákon o zdravotnom poistení. Ide o veľkú zmenu. Zákon platí pol roka a v článku II už dnes žiadame, aby sme vydali plné znenie zákona o poistení. Zdá sa mi to na prvý pohľad bez toho, aby som posudzovala obsah ako veľká zmena. Ide o základné prehodnotenie rozsahu osôb, o čom aj pán minister hovoril. Myslím si, že bolo by vhodné, aby sme sa nad tým dobre zamysleli, aby sme od nové roka alebo od účinnosti zákona nemuseli zase meniť rozsah osôb, za ktoré platí štát. Je tam nový veľký paragraf o vymeriavacom základe, o ročnom zúčtovaní. Pán minister hovoril, že to bude jednoduchšie pre poistenca. Obavám sa trocha, že to až tak celkom nebude.
Zákon o zdravotných poisťovniach. Začnem možno priloženými výnosmi, ktoré sme dostali, a to sú výnosy k bodom 8 a 18 zákona. Podľa mňa výnos je úplne zbytočný, pretože sú to tiež dva alebo tri odseky, kde sa opisuje zákon a doplní sa ešte, podľa akej registrácie evidovaných poistencov sa budú prerozdeľovať prostriedky. Zdá sa mi, že nie je dobré, aby sa takéto záležitosti určovali výnosom a myslím si, že v tých obidvoch bodoch by bolo dobré, ak by sme zo zákona určili podmienky.
Pán minister hovoril o čakacích listinách, o tom, ako sa zase špecifikujú jednotlivé podmienky vytvárania čakacích listín, ale mňa tak prekvapuje, prečo v zákone je môže, a nie vytvárajú sa, pretože jedna poisťovňa bude, ako bude, síce podmienky budú stanovené, ale keď toľko hovoríme a už dnes postihujeme poskytovateľov, ktorí porušili nejaké čakacie listiny, nechcem to vôbec posudzovať, pretože to je vec rezortu, ktorý má veci prehodnotiť, ale myslím si, že tie vágne termíny môže v legislatíve, ktorú niekedy prijímame, vytvárať strašne veľa podmienok v praxi. A preto by bolo dobré zadefinovať, kedy musí, kedy môže. Keď budeme mať zo zdrojov, potom to je možno aj zbytočné.
V bode 6 - financovanie ďalšieho vzdelávania zo zdravotného poistenia. Nemôžem s tým súhlasiť. Myslím si, že ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov by nemalo byť odčerpávaním zdrojov zdravotného poistenia, ktorých aj tak nie je dosť, pretože nemáme na zdravotnícke výkony.
Nesúhlasím s bodom 9, kde operačné strediská zdravotnej záchranky by mali byť tiež budované zo zdrojov zdravotného poistenia. Na takýto systém zdravotného záchranného zabezpečenia občanov by mali byť vyčlenené prostriedky na vytvorenie operačných stredísk a mali by byť špecificky v rozpočte stanovené.
Na mimoriadne situácie ideme odčerpávať prostriedky zo zdravotného poistenia. To by mala byť tiež položka v rozpočte, ktorá by mala byť stanovená z nejakej rezervy, ale určite nie zo zdravotného poistenia, keď vieme, že neplatíme 100 percent za poistencov štátu.
Ešte sa vyjadrím k bodu 28, a to je Úrad pre dohľad. Zmierňujú sa kritériá na výber riaditeľa, predlžuje sa doba rokov praxe na sedem rokov z päť rokov. Neviem, ako za pol roka sme zistili, či je to dobré, alebo zlé. Čiže aj to sa mi celkom nezdá. Je tam dosť veľká novela aj tohto Úradu pre dohľad.
Ešte snáď jedna poznámka. A sú to, myslím si, poisťovne, a sú to pokuty § 82 bod 61, kde sa rozdielne pokutujú právnické, fyzické osoby, ak poskytovateľ poskytne zdravotnú starostlivosť zle, a to je jedno, či je fyzická osoba, alebo právnická, malo by byť skôr za tú ujmu, ale nie za to, či je právnická, alebo fyzická osoba. Mali by byť rozličné pokuty, čiže myslím si, že aj to by bolo treba prejsť a prehodnotiť.
Toto sú skutočne také základné moje výhrady a ja ich transponujem tu v Národnej rade, ale sú to výhrady po rozhovoroch, skúsenostiach, stretnutiach aj v kancelárii od východu po západ, aj s e-mailovými pripomienkami.
Čiže by som poprosila, aby sme odročili termín prerokovania, aby sme zapracovali pripomienky, ktoré vylepšia zákon a tak, ako je zákon postavený, tak ako je odôvodnený, nič mu nebráni v tom, aby účinnosť mohla byť 1. januára 2006 a aby sme ho v pokojnej atmosfére v septembri mohli prerokúvať. O tejto skutočnosti som informovala aj pána ministra. Ten svoj súhlas nevyjadril. Teda môžem tento návrh predniesť, on má na to iný pohľad, ale myslím si, že v pokojnej atmosfére a v dialógu vyriešime a posunieme zdravotníctvo dopredu. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Džupa. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
K. Džupa, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda Národnej rady. S veľkým záujmom som si vypočul obidva diskusné príspevky od poslancov klubu KDH. Kým v prejave pána poslanca docenta Bielika to bolo tak zaobalené, už pani poslankyňa Sabolová bola v tomto zmysle čitateľnejšia, zreteľnejšia a chcem sa teda k tomu vyjadriť.
Máme za sebou obdobie emotívne, boj o reformu, kde nakoniec Národná rada rozhodla, prijala zákony, a tým reformu z dielne tejto vlády. Nasleduje obdobie vykonávacie alebo vykonávateľské, kde už je to vlastne obdobím pragmatickým, a ide o spresnenie, doplnenie a vybalansovanie práv a povinností štátu, zdravotníckych zariadení, zdravotných poisťovní a pacienta. A keď teda zhodnocujeme, že sme v prvom čítaní, prebiehajúca diskusia by mala zohľadniť na základe organizačných odborných aspektov politické stanovisko, tak v obidvoch diskusných príspevkoch vlastne tie organizačné a odborné argumenty skôr zdôvodňujú potrebu novelizovať tieto zákony, ako sú proti takémuto postupu a zásadne sú iné, aké boli počas prijímania zákonov v prvom čítaní. Takže mi to tak vychádza, že sa dostávame na začiatok celého procesu, keď to politické stanovisko je v súlade s vývojom posledného obdobia a nejakého boja vo vnútri koalície medzi ANO a KDH. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Pán poslanec Džupa, vaše vyjadrenia v poslednom polroku ma fascinujú. Meníte postoje, meníte pohľady, meníte názory, a dokonca si ešte dovolíte povedať, že prvé čítanie je o politických argumentoch. Pri vecných zákonoch to nemôže byť o politických argumentoch a musí to byť vecná výhrada a jasné pomenovanie problému. Nikto nehovoril, že nebudeme novelizovať zákony, lebo vieme dobre, že nové sa tvorí, vytvorí iné podmienky a budeme novelizovať. Ale zabudnite a všetci kolegovia, zabudnite na to, že zdravotnícke zákony majú byť nejakým bojom KDH a ANO. Všetky tieto moje postoje a názory zaznievali minulého roku v júni, v lete, v jeseni, v zime a budem stále hájiť isté praktické a vecné problémy bez ohľadu na to, skadiaľ bude ten minister, a vy to veľmi dobre viete. Takže bola by som rada, tak ako sa už médiá púšťali do takej debaty, že si chceme urobiť revanš. To nie je pravda, ide o to, aby sme mohli ľuďom poskytnúť takú legislatívu v zdravotníctve, aby sme na ňu nedoplatili ani my a aby sme sa im všetci mohli pozrieť do očí.
V. Veteška, podpredseda NR SR: O slovo požiadal spravodajca, ale nie ako faktická poznámka, pretože som ich už uzavrel. Pán Bielik, môžete vystúpiť spoza rečníckeho pultu ako spravodajca, pričom na vás sú už potom zase možné faktické poznámky.
J. Bielik, poslanec: Ďakujem pekne. Je to v podstate predsa len určitá reakcia. Dovolím sa vrátiť aj k otázke pána poslanca Bódyho, že percentuálne riziko medzi liekom a liekom, nebudem vravieť medzi originálom a generikom, ale medzi liekom a liekom, aj keď sú úplne totožné, sú vždy v individuálnej reakcii. Nedá sa plošne vyčísliť riziko pri väčšej skupine ľudí, na to by sme museli spraviť skutočne tie veľké porovnávacie štúdie. Čiže je to vždy o individuálnom vnímaní lieku, o individuálnom nastavovaní na liek a o individuálnom dohľade a kontrole účinku liekov, a na toto je lekár. Lekárnik je zase na iné úlohy a iné funkcie, ktoré mu patria. Toľko k pánovi poslancovi.
K pánovi poslancovi Džupovi. Myslím si, že § 38b sme robili spolu s ministerskými pracovníkmi, keď sme ho doformovali do tej podoby. Nezastával som žiadne iné názory ani vtedy, ani teraz nie, nezmenil som ich, a ak ich podávam akože v zaobalenej forme, tak to len preto, lebo si vážim toto plénum. Aj tabletka, aj dražé má zaobalenú formu a len úcta pred týmto plénom mi bráni, aby som ich podával v inej, trebárs v čapíkovej podobe. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bódy s faktickou poznámkou.
P. Bódy, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Teším sa, pán predseda výboru pre zdravotníctvo, pán Bielik, že ste odpovedali na moju otázku, ktorá sa týka individuálneho prístupu a individuálneho rizika podávania generických liekov. Práve preto chcem, a k tomu som chcel aj dospieť, práve preto chcem upozorniť aj na to, že ak teda generiká, ak väčšie riziko za menej peňazí, tak potom aj viac peňazí do sociálneho systému, ktorý dokáže sanovať ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť tie lieky, ktoré im prinášajú menej rizika a tu neexistuje prepojenie medzi jednotlivými reformami, ktoré prináša súčasná vláda. Slobodné fórum dlho upozorňuje na to, aby všetky reformy boli koordinované a aby dopady týchto reforiem boli analyzované. Žiaľ, nestáva sa. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ja by som chcel len upozorniť, že ku každému zákonu môže vystúpiť príslušný spravodajca. Teraz sme to trošku poplietli, ale ukončím, budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Oremus a poprosím aj upozornenie pre kolegov poslancov, tí spravodajcovia, ktorí sú k príslušným zákonom, pokiaľ bude vystúpenie v spoločnej rozprave, tak musí ten, ktorý hovorí, ku ktorému zákonu hovorí, aby sme potom vedeli dodržať rokovací poriadok aj v nadväznosti na vystúpenia s faktickými poznámkami a s vystúpeniami od rečníckeho pultu a so spätnými rekciami. Len aby sme dodržali literu rokovacieho poriadku. Ďakujem pekne.
P. Oremus, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, nie som pracovníkom v oblasti zdravotníctva, som okrem poslaneckého mandátu, ktorý mám v tejto snemovni, som poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja, a preto chcem také dva pohľady na zákony, ktoré boli predkladané, prezentovať. Jeden je pohľad, ktorý v podstate prezentujú i zahraničné médiá, a druhý je pohľad z pozície regionálneho politika v oblasti Nitrianskeho samosprávneho kraja.
V tom prvom budem citovať zahraničných pozorovateľov, ktorí hovoria: Minister Zajac je obratný demagóg pri presadzovaní reformy, sľuboval všetko a všetkým. Uisťoval, že posilní práva pacientov, avšak vymáhateľné záruky sa z jeho zákonov vytratili. Najpodstatnejšia je tá, kde štát garantoval poskytnutie zdravotnej starostlivosti v najbližšom zdravotníckom zariadení, ktoré je schopné túto starostlivosť poskytnúť, na bližšie nedefinovanú minimálnu sieť týchto zariadení. Slováci majú vo zvyku porovnávať svoju situáciu s okolitými štátmi a zisťujeme, že Slovensko je v mnohých prípadoch najchudobnejší člen Európskej únie. Podiel zdravotníctva v hrubom domácom produkte je v Českej republike 7,2 percenta a v Slovenskej republike 5,8 percenta. Priemerná mzda v Českej republike je 17 800 Kč na Slovensku je zhruba 15 800 Sk. Nezamestnanosť vrátane skrytej nezamestnanosti je zhruba 17 percent, v Čechách 9 percent.
I tieto skutočnosti spolu s reformou zdravotníctva urýchlili odchod slovenských zdravotníkov do zahraničia. Do krajín Európskej únie mimo Českej republiky odišlo v minulom roku 367 lekárov. Skutočným cieľom reformy je však ovládnutie verejných fondov súkromným kapitálom. Podľa nových zákonov sú slovenské zdravotné poisťovne premenené na akciové spoločnosti, tri z piatich zdravotných poisťovní ovláda finančná skupina Penta.
Všeobecná zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť rovnako ako poisťovňa pre vojakov, policajtov a železničiarov. Zákon umožňujúci ovládnutie verejného zdravotného poistenia obchodnými spoločnosťami je svetový unikát.
Zákonom bola zrušená i hranica 4 percent na režijné náklady poisťovní a dnes môžu spotrebovať, na čo chcú a koľko chcú. Tá istá spoločnosť, ktorá ovládla zdravotnú poisťovňu, ovláda i mnohé nemocnice s reťazcom lekární. Platí za zdravotnú starostlivosť sama sebe. Zákon jej umožňuje dohodnúť sa s rôznymi zmluvnými subjektmi na rôznych úhradách s rozdielom až 15 percent. To je rozdiel umožňujúci spoľahlivú likvidáciu a posilňujúci monopolizáciu.
Na čom sa dá hlavne šetriť. Predovšetkým na mzdových nákladoch, ktoré predstavujú v mnohých nemocniciach viac ako polovicu všetkých výdavkov. Prepustia sa zamestnanci a ostatným sa znížia platy. V obchodnej spoločnosti nie sú viazané tabuľkovými platmi. Keď sa zníži zadlženie nemocníc, výsledkom jediného kroku, čiže radikálnym znížením výdavkov, miezd a nákladov môžem dokumentovať na nemocnici v Komárne, kde sú v podstate dnes už pod tabuľkovými stavmi, pod zdravotníckymi normatívmi, kde dnes je už problém s prevádzkovaním nemocnice ako takej.
Vzrastá zisk, ktorý odteká mimo zdravotníctva. Kontrolné mechanizmy cez Úrad pre dohľad nad poisťovňami nefungujú, pretože tento je obsadený a kontrolovaný politicky. Všeobecná zdravotná poisťovňa sa prakticky stala súčasťou ministerstva zdravotníctva. To je volené odpolitizovanie zdravotníctva. Reforma na Slovensku je krajne nepopulárna. A ministrovi nakoniec poďakujú len majetkoví podielnici v zdravotných poisťovniach a veľkých zdravotníckych zariadeniach. Tam, kde ide o peniaze, nemáva vďačnosť obyčajne veľkú trhovú hodnotu. To boli hodnotenia a citácie zo zahraničnej tlače, chcel by som teraz povedať taký pohľad svoj na reformy v zdravotníctve.
Vo vzťahu k zdravotníckym zákonom zo zistenia roku 2004 možno konštatovať, že odrážajú reálny obraz celej transformácie koncipovanej ministerstvom zdravotníctva. V rámci rekapitulácie úspechov "rezortu zdravotníctva" Slovenskej republiky za ostatné roky fungovania tejto vlády možno vyzdvihnúť niektoré rozhodnutia, ktoré sa nedajú označiť prívlastkom najšťastnejšie. Napríklad je to prevod zriaďovateľskej pôsobnosti na obce, mestá a vyššie územné celky v období, keď tieto z aspektu fiškálnej decentralizácie vôbec neboli pripravené a ani schopné delimitované kompetencie zvládnuť. Svedčí o tom napríklad zadlženosť drvivej väčšiny zdravotníckych zariadení, ktoré spadajú pod obce, mestá a vyššie územné celky. Títo zriaďovatelia z obáv o budúcnosť a následnú zodpovednosť hľadajú rôzne riešenia udržania chodu nemocníc či polikliník najčastejšie formou ich prenájmu. Vzhľadom na platnosť výnimky z exekučného zákona do 31. 12. 2005 sú obce, mestá i VÚC znovu pod tlakom časovej tiesne a často urýchlene schvaľujú rôzne pochybné koncepcie obetavých dobrodincov, ktorí cez rôzne formy podnikateľských subjektov, väčšinou právnických osôb, spoločností s ručením obmedzeným, neziskových organizácií či akciových spoločností sľubujú týmto zriaďovateľom bezproblémové fungovanie zdravotníckych zariadení, za ktoré preberajú zodpovednosť.
Zaujímavá je skutočnosť, že väčšina nových, respektíve budúcich prenajímateľov, ktorých reprezentujú úplne nové, ale často aj pôvodné manažmenty zdravotníckych zariadení, ktoré doposiaľ nedokázali splniť vytúžený zázrak - vyrovnané hospodárenie, prezentujú širokej verejnosti zachovanie rozsahu, kvality či dostupnosti zdravotnej starostlivosti v privatizovaných alebo prenajatých zdravotníckych zariadeniach. S menším množstvom zamestnancov, ktorých budú môcť na prechodné obdobie zamestnávať s výrazne nižšími platmi ako doposiaľ. Otázkou zostáva, či z ušetrených prostriedkov s výrazne nižšími platmi ako doposiaľ budú zabezpečované lieky, špeciálny zdravotnícky materiál, kvalitná strava a podobne, alebo sa tieto prostriedky investujú do zdravotechniky, obnovy budov, prípadne budú zákonnou tvorbou zisku nových majiteľov. Je scestné veriť tomu, že zostávajúci radoví pracovníci tej ktorej sprivatizovanej alebo prenajatej nemocnice s poliklinikou budú pracovať za nižšie mzdy, kvalitnejšie a obetavejšie. Je scestné podporovať filozofiu, že z prostriedkov ušetrených na mzdách zdravotníckych pracovníkov, ktoré sú aj tak oveľa nižšie ako priemerná mzda v Slovenskej republike, bude zabezpečovaný nákup, dostatočné množstvá liekov a potravín, pohonných hmôt, alebo bude zabezpečovaný iný zdravotnotechnický materiál. Otázne je, či v podmienkach súkromných prevádzok zdravotníckych zariadení si bude musieť pacient naďalej nosiť do nemocnice príbor, teplomer, mydlo, toaletný papier, či príbuzní, alebo pacienti si na výzvy zdravotníckych pracovníkov na vlastné trovy budú kupovať jednorazové plienky, rôzne katétre a tak ďalej a pomôcky. Doposiaľ totiž pacienti touto formou sponzorovali štát, ak tak budú robiť ďalej, budú sponzorovať súkromné firmy.
S dôvodnými obavami však možno jednoznačne predpokladať, že v privatizovaných alebo prenajatých zariadeniach nastúpia síce tvrdé ekonomické pravidlá, avšak ich dopad na pacienta nebude pravdepodobne priaznivý. Kvalita starostlivosti o pacienta nebude na prvom mieste v hierarchii hodnôt nových prevádzkovateľov.
Za maximálnu nespravodlivosť a diskrimináciu je potrebné označiť na jednej strane snahu a prísľuby pána ministra oddlžiť tie zdravotnícke zariadenia, ktoré po roku 2003 zostali v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. Je namieste položiť otázku, čím si takúto výsadu zasluhujú tieto zariadenia. Poskytujú starostlivosť inej kategórii občanov ako zdravotnícke zariadenie delimitované pod obce, mestá či VÚC? Pracovníci zariadení, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, ich manažmenty majú iné výsady, podmienky, náplne, poslania ako pracovníci zdravotníckych zariadení, ktoré prešli pod iného zriaďovateľa?
Pán minister, spomenula to už i pani poslankyňa Sabolová. Pýtajú sa pracovníci, ktorých sa to týka, či zákon č. 579 z 21. októbra 2004, ktorý vstúpil do platnosti od 1. 1. 2005, či môžete vymenovať aspoň jedno operačné či zásahové stredisko Záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky, ktoré si plní dnes svoju úlohu v zmysle tohto zákona. Myslíme si, že nie. Spoločným menovateľom a prioritou číslo jeden v práci zdravotníckych zariadení vlády, Národnej rady Slovenskej republiky by mal byť občan tejto republiky či už zdravý, alebo chorý. On je vystavený priamo i nepriamo hrozbám rôznych rizík na základe nekvalitných rozhodnutí ministra, vlády, ale aj parlamentu. Akosi sa už zabudlo napríklad na to, že len prednedávnom súdy rozhodli o povinnosti uhradiť vládou Slovenskej republiky pokutu i dlžnú sumu ČSOB vo výške 25 miliárd korún. Obrovskú sumu, ktorá zaťaží vrecká všetkých občanov tejto republiky len preto, že zodpovední ministri i vlády spred ôsmich rokov až doteraz nerozhodovali správne. Tieto prostriedky alebo ich časť mohli slúžiť občanom Slovenskej republiky, napríklad aj v oblasti deficitného zdravotníctva. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickou poznámkou. Nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Ja len možno krátko chcem na tú poslednú časť, a to sú tie záchranky. V zákone nám chýba skutočne prechodné ustanovenie, ako fungujú záchranky teraz. Podľa nového zákona nefungujú ešte a podľa starého už by nemali fungovať. Čiže ony fungujú, pretože tí poskytovatelia sú ľudia, ktorí skladajú prísahu a zabezpečujú zdravotnú starostlivosť a tieto detaily treba doriešiť, práve ten výstup z praxe, lebo ešte nejaký čas potrvajú výberové konania na to, aby sme mohli vytvoriť taký systém, aká je ideálna predstava. Preto si myslím, že sa skutočne treba zamyslieť nad tými prechodnými obdobiami v tých zákonoch, ktoré sme možno nepostihli pri prerokovaní minulého roku. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Oremus v reakcii, nech sa páči.
P. Oremus, poslanec: Pani poslankyňa, ja som to myslel na konkrétny prípad, preto som to aj uviedol a spomenul som, že vy ste sa vyjadrili vo svojom príspevku podobne k tej záchrannej službe. Chcel som spomenúť, alebo teda spomeniem prípad, ktorý sa stal práve v Nitre, v Nitrianskom samosprávnom kraji, kde v komárňanskej nemocnici bola táto činnosť privatizovaná, bola presunutá na spoločnosť, ktorá nemala licenciu na výkon tejto činnosti. Takže z toho dôvodu chcem povedať, že i takéto veci sa stávajú a mám taký dojem, že kontrola a Úrad pre dohľad nad starostlivosťou si zrejme neplní svoju povinnosť. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Pán poslanec Šulaj.
Šulaj, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa v krátkosti a stručnosti vyjadroval len k jednému zákonu, ktorý tvorí súhrn zákonov o zdravotníctve, a to je vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon o zdravotnom poistení. Prerokúvame naozaj veľmi dôležité zákony, ktoré budú mať veľký a podstatný vplyv na fungovanie zdravotníctva v našej spoločnosti. Ja sám osobne sa necítim byť odborníkom na riadenie zdravotníctva, akceptujem všetky tie pripomienky, ktoré už v predchádzajúcom období zazneli z úst povolaných našich predstaviteľov Smeru, čo sa týka zdravotníctva a zdravotníckych zákonov.
Chcem možnože pohľad upriamiť len na jeden zákon a na jeden problém. Možnože si niektorí pamätáte, že som pred mesiacom vystupoval k tomuto zákonu a náš poslanecký klub Smer mal svoju vlastnú iniciatívu. Vtedy sme v rámci tejto iniciatívy chceli, aby samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú choré, alebo ktoré ošetrujú člena rodiny, nemuseli platiť zdravotné poistenie, koniec koncov takto je to uplatňované aj pri zamestnancoch, ktorí sú v pracovnom pomere v zmysle Zákonníka práce. Vtedy sme hovorili o tom, že by mali byť rovnaké možnosti a rovnaké príležitosti pre všetkých občanov tohto štátu.
Dovoľte mi len jednu filozofickú úvahu. Ako sa teraz budú stavať tí poslanci, ktorí neschválili tento náš návrh zákona a ktorý myslím si, že bol pragmatický k podobným myšlienkam, ktoré môžu zaznievať v takýchto zákonoch. Budú postupovať podľa svedomia alebo podľa vedomia, alebo budú postupovať podľa straníckej príslušnosti.
Takže to bola len moja úvaha, ktorá možnože by mala posunúť ďalšie pole pôsobnosti alebo diskusie tejto Národnej rady do vecných problémov, ktoré sú dôležité pre každodenný život občana. Ja sám osobne nebudem môcť podporiť tieto návrhy zákonov, pretože sú tam aj iné rozpory, o ktorých hovorili moji predrečníci zo Smeru v predchádzajúcich či už Národných radách, alebo na súčasnej schôdzi Národnej rady. Ďakujem za pozornosť a verím, že v budúcnosti tá vecná problematika zvíťazí nad politickou úvahou.
V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať pán poslanec Novotný.
V. Novotný, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne a vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť v mene poslaneckého klubu SDKÚ. Budem sa snažiť hovoriť podobne krátko a potichu, ako je to dnes tradíciou.
Chcem povedať asi len toľko, že na jeseň sme v dosť hektickej atmosfére v tejto sále schvaľovali šesticu reformných zdravotníckych zákonov, ona vlastne ani nebola šestica, bolo ich sedem, lebo zároveň sme dosť široko a rozsiahlo novelizovali zákon o lieku, o ktorom sme aj dnes diskutovali, ktorý je pripravený na novelizáciu aj v tomto balíku. Myslím si, že sme boli všetci spokojní z vládnej koalície s tým, že sa nám podarilo naplniť aj túto časť programového vyhlásenia vlády týkajúcu sa zdravotníctva. Zaviazali sme sa v programovom vyhlásení vlády, že urobíme reformu zdravotníctva v tomto funkčnom období a trošku sme to všetci tak cítili ako náš záväzok voči občanom a boli sme radi, že sa nám to podarilo na jeseň schváliť aj so všetkými peripetiami spojenými s tým, že pán prezident zákony vrátil do Národnej rady na opätovné prerokovanie.
V tom čase, ale aj predtým v podstate v priebehu celého minulého roku sme prežívali dosť rušnú celospoločenskú diskusiu na tému zmeny celého zdravotníckeho systému na Slovensku a ja ju nechcem teraz rekapitulovať, lebo si myslím, že nie o tom je táto rozprava dnes tu na pôde Národnej rady. Vnímal som to dosť citlivo, aj ja som zdravotník, pracujem priamo v nemocnici v Košiciach, stýkam sa s pacientmi, stýkam sa s lekármi, so zdravotníkmi, myslím si, že som veľmi aktívne pristúpil vtedy k tej reforme v tom zmysle, že som sa naozaj snažil vypočuť názory všetkých zainteresovaných strán, veď myslím si, že všetci, ktorí tu sedíme v tejto sále, vieme, koľko všelijakých združení, komôr, ale aj záujmových skupín nás navštívilo v súvislosti s touto reformou a predkladalo nám svoju víziu, svoje návrhy, svoje pozmeňujúce návrhy, ale aj svoje výčitky voči tejto reforme zdravotníctva. Potom sme prežili aj dosť rušnú a ťažkú parlamentnú diskusiu aj vo výboroch, aj tu v pléne.
Čo bolo hlavne kritizované, alebo čo bolo hlavne vyčítané tejto Zajacovej šestici zákonov? Jednak to, že zákony, aj keď ich schválime, budú v praxi nevykonateľné, určite sa na tento argument pamätáte a na argument, že celý systém zdravotníctva sa po schválení týchto zákonov zrúti. Chcem povedať, že ani prvá, ani druhá téza, ani prvá, ani druhá výčitka sa nenaplnili, chvalabohu. Zákony sú aplikovateľné, aj sa aplikujú, naše nemocnice sa pripravujú na transformáciu, mnohé sa už transformujú práve v týchto chvíľach. Máme už jednu poisťovňu transformovanú na akciovú spoločnosť, je to Spoločná zdravotná poisťovňa, ktorá bola akosi najaktívnejšia a možno najpripravenejšia a o chvíľu budeme mať ďalšie poisťovne ako akciové spoločnosti.
Čiže naozaj tieto hlavné obavy, to hlavné strašenie, ktorého sme boli svedkami, sa akosi nenaplnilo a verím, že sa ani nenaplní, nemá ani prečo sa naplniť. Na druhej strane ale treba povedať, že nikto z nás, ktorí sme hlasovali za tie zákony, sme si vtedy nemysleli, že je po robote, že sme teda skončili, že máme reformu zdravotníctva, ktorá tu bude tak dvadsať rokov suverénne bez problémov fungovať, veď predsa, kto už môže byť múdrejší ako poslanci Národnej rady a kto už môže byť múdrejší ako ministerstvo zdravotníctva.
Myslím si, že všetci, keď už sme hlasovali za tie zákony, sme vedeli, že ešte niečo sme možno v tom ktorom ustanovení mali dopísať, niečo sme zabudli, a teraz to myslím naozaj úprimne a v dobrom to hovorím, niečo podľahlo tým typickým politickým parlamentným kompromisom, no, dohodli sme sa na nejakej tretej strednej ceste, ale to ešte neznamená, že to je tá dobrá cesta, pri tom ktorom riešení toho ktorého vecného problému a teraz sa ukázalo, že zrejme nám to trošku uchyľuje, že vznikli aplikačné problémy nie také, že sa to nedá urobiť v praxi, ale také, že je to veľmi komplikované. Stavovské organizácie, poskytovatelia, asociácie, poisťovne momentálne dávajú svoje postrehy, svoje problémy, komunikujú s nami o tom, že teda v tom ktorom ustanovení sme možno nie presne zadefinovali v zákone to, čo sme chceli, niečo sme pozabudli a niečo doniesol aj život, lebo napriek tomu, že sme zákonodarcovia a máme myslieť na všetko, život prináša aj také chvíle, na ktoré sme vtedy nemohli myslieť, alebo sme na ne pozabudli. A myslím si, že to, že sa tu postavím a dnes to takto otvorene a čestne pred médiami, pred kolegami poviem, je prejavom určitej zodpovednosti, pokory a úprimnosti. Áno, nie je dokonalé to, čo sme schválili, bude to treba opravovať.
Za poslanecký klub SDKÚ, lebo zaň teraz vystupujem, chcem jasne povedať, že sme pri schvaľovaní reformnej šestice zákonov vyjadrili jasnú podporu reforme zdravotníctva a táto naša jasná podpora tejto reforme zdravotníctva stále trvá. SDKÚ podporuje reformu zdravotníctva, podporuje modernizáciu celého systému zdravotníctva a urobí všetko, čo je v jej silách, aby sme v tomto procese neustali, aby sme tento proces mohli dotiahnuť do zdarného konca.
Chcem povedať aj to, že ak na jeseň prebehli tri zákony v skrátenom legislatívnom konaní a dnes tu máme vlastne všetkých sedem zákonov, lebo ten jeden je v jednom z tých zákonov uvedený ako jeho ďalšia časť, čiže v podstate všetkých sedem zákonov znovu, nie je celkom možno najšťastnejšie povedať, že je to preto, lebo zákony boli zle pripravené. Aj preto som trošku veľa hovoril o tých chybách, ktoré sme asi urobili, načo sme pozabudli. Neurobili sme to preto, lebo sme šlendriáni, nikto v tejto sále nie je šlendrián, ani vo výbore pre zdravotníctvo, ono sa to stane, keď robíte takú obrovskú zmenu, a opakujem, je z našej strany len prejavom úprimnosti, že to tu teraz na tomto mieste viem povedať.
Reforma zdravotníctva nie je dej, ktorý sa začne a sa skončí, ale žiadna reforma nie je dej, ktorý sa začne a sa skončí. Keď tu dnes hovoril pán minister Kaník, práve na to som myslel, ani to nie je dej, ktorý sme začali 11. mája a 22. júna máme po všetkom a môžeme byť spokojní, odčiarknuť si to. Je to proces. Reforma je proces a možno s tým, že sme schválili tú šesticu zákonov, máme 80 percent tohto procesu za sebou, ale tých 20 percent to je tá najnevďačnejšia a najťažšia práca, tá trpezlivosť brúsiť systém ďalej, pracovať s tými jednotlivými pozmeňujúcimi návrhmi, pýtať sa jednotlivých stavovských organizácií, profesijných združení na ich názor a mať otvorené uši a otvorenú hlavu to počúvať a možno aj revidovať a meniť svoje názory.
Myslím si, že som povedal asi to, čo som chcel povedať aj s politickým stanoviskom poslaneckého klubu SDKÚ. Teším sa na diskusiu vo výbore pre zdravotníctvo. Verím, že bude taká vecná, ako bola na jeseň a určite aj za poslanecký klub SDKÚ donesiem mnoho pozmeňujúcich návrhov. Verím, že sa nám ich podarí spolu v pokojnej atmosfére vyriešiť tak, aby sme mohli v tomto procese reformy pokračovať ďalej. Ďakujem pekne za pozornosť.