B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.
J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, v rozprave vystúpilo päť poslancov, štyria poslanci predložili aj pozmeňujúce návrhy, hoci je to vládny návrh zákona o rodičovskom príspevku, tak nakoniec sme skončili pri dôchodkovej reforme. Dvaja poslanci predložili pozmeňujúce návrhy k zákonu o rodičovskom príspevku a dvaja poslanci predložili pozmeňujúce návrhy k zákonu o sociálnom poistení. Ten k valorizácii dôchodkov je v súlade alebo v zhode s koaličnými poslancami aj s vládou alebo s ministerstvom a ten, ktorý predložila kolegyňa Sárközy, vlastne spôsobil alebo vyvolal diskusiu vôbec o dôchodkovej reforme, o jej istých dôsledkoch a dopadoch. Na adresu kolegu Blajska, ktorý predložil zaujímavé pozmeňujúce návrhy, o ktorých uvažujeme aj koaliční poslanci, tie by mali byť predmetom zmeny pôvodného zákona, alebo teda dnes platného zákona, ale chceme o tom ešte širšie diskutovať a malo by to byť predmetom osobitnej novely zákona. Vlastne tie pozmeňujúce návrhy sú aj nad rámec vládneho návrhu zákona a nemali by sme o nich ani hlasovať, iba ak bude pán poslanec trvať na tom, ale pozmeňujúce návrhy, ktoré predložil kolega Blajsko, sú nad rámec zákona.
Pozmeňujúci návrh o valorizovaní dôchodkov, to je na adresu poslanca Buriana. Ako som povedal, nevstupujeme v tejto chvíli zásadne do systému alebo do zákona o sociálnom poistení. Chceli sme len zabrániť tomu, aby ten problém, o ktorom teraz na konci hovoril aj pán minister, že tu existujú aj 20- aj 30-tisícové dôchodky, aby sme pri tejto valorizácii od 1. júla nezvyšovali rozdiel medzi tými vysokými a tými nízkymi. Systém a spôsob, aký sme našli, o tom panuje teraz zhoda, samozrejme, rozhodnete hlasovaním.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zároveň vás chcem informovať, že máme osem minút do obedňajšej prestávky, nezačneme už zákony ohľadne zdravotníckej reformy, ale chcem vás informovať o jednej možnosti a, samozrejme, budem potrebovať aj k tomu váš súhlas. To znamená, že by sme začali rokovať o tých piatich zákonoch, takže ku každému zákonu najprv vystúpi pán minister, potom spravodajca a na konci, teda po poslednom zákone by sme otvorili spoločnú rozpravu k týmto piatim zákonom. Pýtam sa vás, či je s týmto postupom všeobecný súhlas. (Všeobecný súhlas.) Ďakujem pekne, to znamená, že budeme takto postupovať od 14.00 hodine.
(Prerušenie rokovania o 12.53 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 13.59 hodine.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračovať budeme piatimi zákonmi, ktorých predkladateľom je minister zdravotníctva. Pri ich prerokúvaní budeme postupovať tak, ako sme sa dohodli pred obedňajšou prestávkou, to znamená, že každý návrh zákona najskôr uvedie pán minister, po ňom vystúpi poverený člen navrhnutého gestorského výboru. Ku všetkým týmto návrhom zákonov bude potom spoločná rozprava.
Pristúpime teraz k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 720/2004 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1114. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1123.
Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Rudolfa Zajaca, aby návrh zákona uviedol.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladáme vám návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Týmto návrhom spresňujeme oslobodenie niektorých poistencov od úhrady za služby spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, čím sa vytvára právny rámec na ich oslobodenie, a to hlavne pre niektoré skupiny poistencov. Súčasne sa rozširuje možnosť úhrady za lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny alebo zdravotnícke výkony, ktoré nie sú uvedené v zozname liekov, v zozname zdravotníckych pomôcok, v zozname dietetických potravín alebo v zozname zdravotníckych výkonov, ak ich odsúhlasil revízny farmaceut alebo revízny lekár zdravotnej poisťovne.
Návrh zákona ďalej upresňuje vykonávanie preventívnych prehliadok, umožní, aby sa pri poskytovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti plne uhrádzali dietetické potraviny a umožní sa aj plná úhrada individuálne pripravovaných liekov. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo poslancovi Tiborovi Bastrnákovi.
T. Bastrnák, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 720/2004 Z. z. (tlač 1114).
Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Návrh zákona nemá dopad na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovných síl. Návrh novely nebude mať dopad na štátny rozpočet a na rozpočet obcí.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1123 z 22. apríla 2005 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 15. júna 2005 a gestorský výbor do 17. júna 2005.
Ďakujem pekne, skončil som. Prosím vás, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1115. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1121.
Prosím opäť pána ministra zdravotníctva, aby návrh zákona uviedol.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V predloženom návrhu novely zákona tento možno charakterizovať ako upresňujúcu novelu, pretože predovšetkým upresnením niektorého ustanovenia zákona je v záujme ich jednoznačnosti, a tým aj bezproblémovej aplikácie, napríklad ustanovenia upravujúce povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Ďalej predložený návrh novely predpokladá, že budú vytvorené podmienky na akreditáciu študijných programov sústavného vzdelávania, čo je ďalší krok ku skvalitneniu sústavného vzdelávania ako jeden zo základných predpokladov kvalitného poskytovania zdravotnej starostlivosti. Rámcovo upravuje financovanie ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov a v nadväznosti na požiadavky praxe vytvára aj podmienky na úpravy úhrady ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov ako úpravy ďalšieho vzdelávania. Zohľadňuje niektoré špecifiká zdravotnej záchrannej služby, ktoré vyplývajú z osobitnej úpravy uvedenej v zákone č. 579/2004 Z. z. o záchrannej službe a jeho vykonávacej vyhlášky, podľa ktorého je sieť poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby určená stanicami záchrannej služby, teda ide o pevnú sieť, a táto novela vyníma povinnosť v zmysle § 5, § 6 a § 98 pôvodného zákona o poskytovateľoch.
Takisto zavádza licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti ako dôležitý prvok garancie odborného vzdelávania lekárskej posudkovej činnosti, čím reaguje na neuveriteľné problémy v aplikačnej praxi pri posudzovaní trvalej pracovnej neschopnosti a posudzovaní zdravotnej neschopnosti. To sú tie večné problémy, ktoré máme pri stanovovaní rozsahu poškodenia pre invalidné dôchodky už aj vzhľadom na to, že lekári, ktorí takéto posudzovanie vykonávajú, nijakým spôsobom nie sú zainteresovaní, nie sú vzdelávaní, nie je kontrolované ich vzdelávanie, nemajú celoživotné vzdelávanie. Navyše, v tomto parlamente práve poslaneckým návrhom sme umožnili prístup týmto posudkovým lekárom zo zdravotnej dokumentácie, čo z toho pohľadu bude v poriadku, pokiaľ ich naďalej budeme vzdelávať a budú to kvalifikovaní lekári.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Jaroslavovi Ivančovi.
J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, ktorým som bol určený ako spravodajca Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvedených pod tlačou 1115.
Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách Národnej rady.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Návrh zákona nemá dopad na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovných síl a nezakladá zvýšené národy na štátny rozpočet a rozpočet miest a obcí.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1121 z 22. apríla 2005 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 15. júna 2005 a gestorský výbor do 17. júna 2005.
Pán predsedajúci, skončil som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a teraz pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1112. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1119.
Teraz žiadam pána ministra Zajaca, aby opätovne uviedol návrh zákona.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, cieľom tejto novely, a priznám sa bez mučenia, je to jeden z najťažších zákonov, aký sme robili a aj novela je veľmi komplikovaná, je, aby sme dosiahli odstránenie technického problému, ktorý stále vzniká pri ročnom zúčtovaní poistného pre samostatne zárobkovo činné osoby a osoby v súbehu, odstrániť povinnosť platiť preddavky v prípade práceneschopnosti, ošetrovanie člena rodiny v čase poberania materského pre zárobkovo činné osoby. Preradiť konateľov z okruhu samostatne zárobkovo činných osôb medzi zamestnancov, pričom konateľ sa môže považovať za zamestnanca len vtedy, ak za výkon funkcie dostane odmenu. Upresniť postavenie umelcov, spoluautorov vykonávajúcich činnosť, ktorých výsledkom je chránenie podľa autorského zákona. Umelci a autori budú aj naďalej však považovaní za samostatne zárobkovo činné osoby, ale len vtedy, ak podľa vlastného vyhlásenia vykonávajú túto činnosť sústavne. Taxatívne vymenovať okruh osôb, teda nezaopatrené deti, dôchodcovia, osoby starajúce sa o dieťa, osoby evidované ako uchádzači o zamestnanie, za ktorých bude platiť poistné štát. Vymedziť však takzvane dobrovoľne nezamestnané osoby alebo dobrovoľných samoplatcov, ktorí do konca roku 2004 si sami hradili zdravotné poistenie a ktorých vymedzenie bude znamenať úľavu na štátnom rozpočte, a tým zníženie daňového zaťaženia obyvateľstva v roku 2006 vo výške rádovo 1,3 miliardy. Stanovuje sa tiež výška poistného pre tieto osoby ako 14 percent z ich príjmu, ide však o sumu totožnú so sumou štátu 575 korún. Navyše, cieľom novely je ustanoviť, že štát bude platiť poistné aj za študentov a dôchodcov vtedy, ak budú v súbehu súčasne zamestnancami a ich príjem z tohto zamestnania bude nižší ako polovica minimálnej mzdy.
Súčasne je cieľom spresniť definíciu osôb, ktoré majú polovičné sadzby poistného, pričom pôjde najmä o osoby, ktoré sú držiteľmi preukazov ZŤP, a to aj keď nie sú invalidmi podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Zjednodušiť oznamovacie a vykazovacie povinnosti poistencov pri ročnom zúčtovaní.
Chcem ubezpečiť poslancov, že toto je veľmi zložitý zákon, ktorý má zabezpečiť spravodlivosť pri platení poistného a spravodlivosť pri prerozdeľovaní poistného. Zákon je nesmierne komplikovaný, pretože sa veľmi ťažko hľadá väzba na iné odvodové zákony, ako je daňový zákon alebo zákon o sociálnom poistení, že predpokladám a hovorím to teraz a celkom otvorene, že tento zákon ešte prejde istými zmenami prinajmenšom vtedy, ak sa nám podarí dohodnúť na úrovni ministerstva financií a prípadne aj ministerstva práce, aby sme používali spoločný vymeriavací základ na určovanie daňovej povinnosti a na určovanie odvodovej povinnosti na zdravotné poistenie tak, aby sme zjednodušili celý systém a sprehľadnili možnosť vyberania odvodov. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Viliamovi Novotnému.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Zb. o zdravotnom poistení.
Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami.
Návrh zákona nemá dopad na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovných síl. Odhadovaný príjem zdravotných poisťovní v prípade schválenia novely sa zvýši o 97,266 milióna Sk zo štátneho rozpočtu a o 517,5 milióna Sk od takzvane dobrovoľne nezamestnaných osôb. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 22. apríla a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 15. júna 2005 a gestorský výbor do 17. júna 2005.
Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať ďalším bodom.
Je to prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 719/2004 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1113. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1120.
Slovo má teraz pán minister zdravotníctva. Prosím ho, aby uviedol návrh zákona.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona predovšetkým upresňuje niektoré ustanovenia a reaguje na aplikačné požiadavky v praxi tým, že bližšie konkretizuje postup zdravotnej poisťovne pri vytváraní takzvaných waitinglistov, teda ľudí, ktorí čakajú na poskytnutú elektívnu zdravotnú starostlivosť, rozširuje okruh osôb oprávnených na výkon kontrolnej činnosti zdravotnej poisťovne a súčasne upravuje podmienky, za ktorých sú osoby oprávnené na výkon kontrolnej činnosti z tejto činnosti vylúčené, zakotvuje možnú účasť študentov aj iných, ktorí pri pitvách, ktorá dnes patrí do pôsobnosti výkonu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Dôležitou úpravou je umožnenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ukázať sankcie poskytovateľom zdravotnej starostlivosti či odôvodnené pôsobnosťou úradu. Týmito sankciami sú pokuty a zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na obdobie jedného roka, a to v prípadoch, ak zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá lege artis.
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Viliamovi Novotnému.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou.
Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona je v súlade s ústavou a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami. Návrh zákona nemá dopad na zamestnanosť, na zvýšenie počtu pracovných síl. Návrh novely nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet a nemá vplyv na rozpočet obcí.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 15. júna 2005 a gestorský výbor do 17. júna 2005.
Vážený pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nakoniec pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1116. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1124.
Prosím ministra zdravotníctva, aby aj tento návrh zákona uviedol.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom tejto navrhovanej úpravy novelizácie zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych podmienkach, ako aj o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zmeniť ustanovenie o predpisovaní a výdaji náhradného generického lieku. Inou formou sa ustanovuje povinnosť lekárom a lekárnikom poskytovať pacientom informáciu o náhradných generických liekoch. Lekárnikom sa umožňuje v širšom rozsahu vydať náhradný generický liek, iba ak s tým súhlasí predpisujúci lekár a pacient.
Návrh zákona vypúšťa ustanovenia trinástej časti pôvodného zákona o dohľade nad poskytovaním dohľadu nad lekárenskou starostlivosťou. Vzhľadom na to, že časť týchto kompetencií prislúcha nie Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv a časť tých kompetencií prechádza komplexne do novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nehovoriac o tom, že zvyšok kompetencií ošetríme v zákone o humánnej farmácii.
Zákon sa dopĺňa v prvom rade z podnetu pripomienkujúcich orgánov v rámci medzirezortného pripomienkového konania o úpravu potrebnú pri prevode registrácie lieku na iného držiteľa a povolenie na uvedenie lieku na trh.
Súčasťou obsahu návrhu zákona je splnomocňujúce ustanovenie na vydanie všeobecného záväzného právneho predpisu, v ktorom sa uvedú podrobnosti postupu povoľovania používania neregistrovaného lieku podľa § 20 ods. 2 písm. b) o určovaní ich úhrady na základe verejného zdravotného poistenia.
Navrhuje sa vypustenie ustanovenia, podľa ktorého držiteľ povolí na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni môže zriadiť iba jednu verejnú lekáreň a jednu pobočku verejnej lekárne, či už je to fyzická, alebo právnická osoba.
Článok II novelizuje zákon o správnych poplatkoch, zavádzajú sa správne poplatky za prevod registrácie humánneho a veterinárneho lieku.
V tejto novele riešime aplikačné problémy praxe liekovej politiky, okrem iného aj umožňujeme používať neregistrovaný liek alebo liek registrovaný v inej indikačnej skupine, ako bol pôvodne registrovaný Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv v prípade, že pôjde o liek, ktorý sa bude aplikovať z takzvanej vitálnej indikácie. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Jánovi Bielikovi.
J. Bielik, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (takzvaný živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Návrh zákona nemá dopad na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovných síl. Návrh novely zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet ani na rozpočty verejnoprospešných inštitúcií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1124 z 22. apríla 2005 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 15. júna 2005 a gestorský výbor do 17. júna 2005.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu o týchto bodoch programu. Ide o tlače č. 1114, 1115, 1112, 1113 a 1116. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto, takže otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy k návrhom zákonov, ktoré predložil pán minister Zajac. Ako prvý sa prihlásil pán spravodajca Bielik a potom sú prihlásení páni poslanci a panie poslankyne - pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Oremus, pán poslanec Šulaj, pán poslanec Novotný. Končím možnosť ďalších príhlášok do rozpravy k predloženým materiálom, ktoré boli prerokované.
Pán poslanec Bielik, teraz máte slovo.
J. Bielik, poslanec: Ďakujem pekne. Moje vystúpenie bude smerované len k jednému zákonu, a to je zákon č. 140/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, a bude sa týkať v podstate dvoch bodov. Prvý bod bude generická substitúcia a druhý bod bude pracovne nazvané vlastníctvo lekární.
Pri schvaľovaní zákona o liekoch č. 140/1998 Z. z. sme schválili minulý rok na jeseň pozmeňujúci návrh skupiny poslancov, ktorý upravoval predpisovanie a vydávanie náhradného generického lieku.
Možno nezaškodí trochu definovať pojmy, a preto začnem s definíciou pojmov. V tomto smere sú významné pojmy najmä generická preskripcia, to znamená, lekár predpisuje iba účinnú látku a lekárnik vydáva podľa toho, čo má a keď vyhovuje liek zloženiu príslušnej účinnej látky.
Generická substitúcia znamená, že môžeme nahradiť liek, ktorý má účinnú látku v rovnakom množstve v totožnej alebo v obdobnej forme a v podstate podobné zloženie aj v ostatných pomocných a prídavných látkach. A terapeutická substitúcia znamená, že v niektorých prípadoch môžeme nahradiť pri predpise lieku liek vydaný aj z inej terapeutickej skupiny, teda podobnej, ale inej.
Generická substitúcia je nástrojom liekovej politiky. Tento nástroj používame väčšinou ako cenový nástroj, ale umožňujeme ním znižovanie cien liekov, samozrejme, pokiaľ má pacient dosah na výber týchto liekov. U nás poznáme v podstate tri kategórie, ktoré sa dotknú pacienta pri výdaji liekov, respektíve pri jeho predpise. Je kategória liekov, ktorá je plne hradená zdravotnými poisťovňami, čiastočne hradená zdravotnými poisťovňami a pacient si dopláca časť úhrady za liek, a sú lieky, ktoré sú plne hradené pacientom. Takže v podstate najviac sa bude týkať tento problém generickej substitúcie druhej kategórie, ktorú som povedal, kde sú čiastočne hradené zdravotnými poisťovňami a čiastočne hradené pacientom.
Aký je súčasný právny stav v oblasti generickej substitúcie? V podstate je umožnená generická substitúcia na dvoch úrovniach. Väčšinou sa uskutočňuje generická substitúcia v ostatných štátoch, v ostatných krajinách, ktoré ju uplatňujú na jednej úrovni, a to v lekárni. Znamená to v podstate, že ak lekár nezakáže meniť liek, tak je umožnené v určitých indikáciách a v určitých oblastiach a v určitých skupinách tento liek zameniť za iný, opakujem, ktorý má totožné zloženie, má rovnaký obsah účinnej látky, ktorá vlastne pacienta lieči, a liek je v totožnej alebo vo veľmi príbuznej forme.
Stav, ktorý máme momentálne, umožňuje nielen túto substitúciu v lekárni, ale umožňuje ju a zvýrazňuje ju priamo u lekára. Znamená to, že lekár informuje pacienta nielen o jeho chorobe, ale aj o zvolenom lieku, informuje pacienta o cene úhrady, respektíve o výške úhrady za tento liek, ktorý tento pacient má potom v lekárni doplatiť, a je povinný ho informovať aj o ostatných liekoch v danej liečebnej terapeutickej skupine aj s výškami úhrad.
Pacient má možnosť vstúpiť do tohto dialógu medzi lekárom a pacientom a v prípade, že pre určité dôvody, prevažne ekonomické, nechce mať takú výšku úhrady, akú má daný liek a chce mať nižšiu, tak môže požiadať lekára, aby mu napísal liek s nižšou úhradou preňho, pre pacienta. A lekár, ak súhlasí, tak mu napíše tento liek a vlastne generická substitúcia sa uskutočnila priamo v ambulancii u lekára, ktorý toho pacienta pozná a pozná jeho zdravotný stav.
Ak by sme prijali túto navrhovanú zmenu, novelu, znamená to, že táto generická substitúcia by sa uskutočňovala v lekárni. Aké to má riziká? Má to aj niektoré výhody, má to aj nevýhody a má to aj riziká.
Originálny liek, ešte doplníme pojmy, originálny liek je vlastne liek, ktorý je chránený patentovou ochranou a po uplynutí tejto patentovej ochrany ho firma môže predať, alebo druhá firma môže podľa predchádzajúceho know-how vyrábať nový liek, ktorý nazývame generický. Problém je v tom, že po určitej dobe sa stráca vlastne zmysel alebo význam slova originál a generikum a musíme si uvedomiť, že náhrada generickým liekom je nielen náhrada liekov za originálny liek, ktorý väčšinou býva drahší, a vlastne tie nové generické lieky umožňujú znižovať cenu pôvodného originálneho lieku, ale v tomto prípade ide aj o náhradu lieku takzvaného generického za iný generický liek, čiže je to náhrada lieku liekom. Nie je to len náhrada generického lieku, náhradného generického lieku za originálny liek.
Aké sú rozdiely, ako sa zabezpečuje ochrana pacienta, aby mu tento generický liek neškodil, aby sa zabezpečila ochrana pacienta pred nežiaducimi účinkami originálneho lieku. Mimochodom, vývoj originálneho lieku, asi je známe, všeobecne stojí od 500 do 700 miliónov dolárov, tak sa robia zložité štúdie, ktoré momentálne prv, než príde tento klinický liek, nový originálny liek do obehu, sú to štúdie, ktoré počítajú desiatky tisíce probantov, desiatky tisíce osôb. Nie sú zriedkavosťou desaťtisícová skupina pacientov, dvadsaťtisícová skupina pacientov. To všetko preto, aby sa na takomto počte vychytali možné nežiaduce účinky liekov.
Napriek tomu ani takéto veľmi výrazné na ochranu pacienta niekedy nestačí a v poslednej dobe sme svedkami, že sa sťahujú lieky z trhu, pretože až po uvedení na trh a po ďalšom rozšírení medzi pacientmi zisťujeme ich nežiaduce účinky, a takto to bolo v prípade napríklad niektorých statínov, to sú lieky na znižovanie hladín lipidov, tukov v krvi. Mali sme vynikajúce lieky nedávno zavedené, volali sa takzvané koxidy, ktoré znižovali bolesť, boli to lieky proti bolesti, a súčasne výrazným spôsobom znižovali riziko krvácania. Ukázalo sa, že niektoré z nich majú teda závažnejšie vplyvy na kardiovaskulárny systém a sťahujú sa z obehu a rovnako aj také lieky, ktoré považuje za bezpečné, ako moderné antikoncepčné prípravky tretej generácie, na základe dvadsaťtisícovej štúdie v Spojených štátoch sa upozorňuje, že nie je to celkom tak, aj tieto lieky majú riziko na kardiovaskulárny systém a na vznik potencovanej rakoviny v iných lokalitách.
Uvádzam to len ako príklad, že napriek všetkému sa môžu aj pri tomto zabezpečení vyskytnúť tie nežiaduce účinky liekov, na ktoré sa nedalo v dovtedajšom vývoji posudzovania lieku prísť.
A teraz prichádzame k tomu, ako porovnať pôvodný liek a potom generikum, ktorým ho máme nahradiť. Na to, aby sme sa ubezpečili, že tento liek je bezpečný, používame takzvané bioekvivalenčné štúdie. Bioekvivalencia znamená, že nachádzame rovnakú látku v rovnakej koncentrácii v ľudskom tele, v príslušnom oddelení ľudského tela, väčšinou je to krv, teda plazma a birekvivalencia znamená, že sledujeme rýchlosť vstrebávania tejto látky a jej koncentráciu. Považujeme vtedy liek za bioekvivalentný alebo účinnú látku, keď v určitom rozptyle dosahuje podobné koncentrácie. Tá koncentrácia nemusí byť 100-percentná, ale ako príklad sa môže pohybovať od úrovne 80 do 120 percent, je to ako príklad, je to určitý rozptyl.
Určité riziko vzniká v tom, že pri zámene viacerými generickými náhradnými liekmi môžeme mať jeden liek v lekárni, keď umožníme tú generickú substitúciu v takto navrhovanom znení prekladateľa, že dostanem generický liek jeden, ktorý je účinný na 80 percent, hovorím to obrazne, a druhý na 100 percent, ale plne vyhovuje bioekvivalencii a skúške, ktorá sa, mimochodom, robí najmenej na počte 24 osôb. Väčšinou sú to teda zdravé osoby, no klinické skúšky sa väčšinou robia na ľuďoch, ktorí majú dané ochorenie. Niekedy v tých klinických štúdiách, samozrejme, používame porovnanie klinického lieku, teda lieku proti placebu, čiže prostriedku, ktorý nemá žiadny účinok alebo niekedy aj proti zdravotnému stavu zdravých osôb. Prečo toľko slov o tomto jednom probléme. Preto, lebo si myslím, že stojíme pred mimoriadne závažným rozhodnutím.
Je tu ešte jeden moment, ktorým zabezpečíme bezpečnosť liekov, a je to hlásenie nežiaducich účinkov liekov. U nás by sa mali hlásiť na Štátnom ústave pre kontrolu liečiv. Žiaľ, úroveň hlásenia nežiaducich účinkov liekov je mimoriadne nízka a je to podobne ako hlásenie nežiaducich prejavov, komplikácií pri ochoreniach počas liečby hocijakých iných chorôb. Tieto hlásenia vo vyspelých krajinách dosahujú asi 5 až 7 percent a u nás možno ani nie 1 percento. Takže nie je celkom zabezpečená spätná stopercentná väzba.
Štátny ústav pre kontrolu liečiv kontroluje a môže kontrolovať aj takzvanými testmi stability a bezpečnosti liek, a to hlavne z pohľadu fyzikálnej a chemickej stability toho lieku, a tam by sa ten liek mal kontrolovať jednak priamo povedzme po výrobe a potom napríklad tesne pred expiráciou. Expirácia znamená uplynutie platnosti lieku, počas ktorej sa ešte môže aplikovať. Po uplynutí tejto doby môžeme liek považovať za menej účinný. Takže to sú ešte ďalšie skúšky, ktorými môžeme porovnať kvalitu lieku z pohľadu jeho prípravy. Lebo iné je, keď ho porovnávame na začiatku jeho uvedenia na trh a potom tesne pred expiráciou.
Jediné porovnateľné kritérium, ktoré by znamenalo, ak by sme mali porovnať takzvaný jeden liek proti druhému, ani nehovorím originál proti generiku, to môže byť aj generický liek proti generickému, by bola klinická porovnávacia štúdia. To znamená, že na rádovo niekoľkých stovkách osôb, kde by sa skúmal presne tento liek a presne proti druhému lieku. Toto sa ale nerobí, pretože je to náročné aj finančne, a teda nie je na to zvyk.
A teraz možno k tomu podstatnému, prečo a kedy meniť liek jeden za druhý. Vtedy, keď máme čo najväčšiu pravdepodobnosť istoty, že ten liek zameniť môžeme a prichádza medzi kompromisom liečebného jeho zamýšľaného účinku aj pohľadu pacienta a vyjadrenie postoja pacienta na liečbu, ktorá sa mu ponúka.
Sú skupiny liekov, ktoré majú výraznú terapeutickú šírku, znamená to, že jeden liek účinkuje vo veľmi širokom rozsahu, napríklad antibiotiká. Ak používame antibiotiká, tak tie širokospektrálne antibiotiká dokážu zasiahnuť možno 10 - 12 pôvodcov ochorení mikróbov. Znamená to, že majú výraznú terapeutickú šírku, ale máme skupiny liekov, ktoré majú úzku terapeutickú šírku, znamená to, že sú špecificky orientované na jedno alebo dve ochorenia. A takýmito liekmi sú napríklad antiarytmiká, to sú lieky, ktorými upravujeme činnosť srdca pri jeho nepravidelnej činnosti a niekedy naozaj aj tu v slovenskom Ústave srdcovo-cievnych chorôb musia farmakologicky testovať liek, každý jeden zvlášť, kým nájdu liek, ktorý špecificky sedí pre toho špecifického jedného pacienta, a sú to mimoriadne závažné a dramatické stavy, pretože ťažká arytmia môže ohroziť život pacienta.
Potom sú to antiepileptiká, hlavne tretej generácie, a antipsychotiká, kde často psychiatri, kým nastavia pacienta, aby ho vrátili do života, aby ho vrátili do práce, tak musí prejsť niekedy viacerými opakovanými liečebnými nasadeniami.
Vo Fínsku používajú generickú substitúciu na základe dôkladného preskúmania účinkov liekov, skupín liekov a používajú 220 liečivých látok, ktoré umožňujú generickú substitúciu, ale nie sú to skupiny, nie sú to mnohé lieky z antiarytmík, z antiepileptík a antipsychotík.
Náš zákon, aj keď si myslím, že je dobre mienený v tomto smere, zavádza plošne možnosť generickej substitúcie a medicína je príliš variabilná oblasť na to, aby sme dokázali plošne postihnúť kompletne možnosť generickej substitúcie, aj keď isteže lekár má právo na recepte vyznačiť aj podľa tejto novely zákona zákaz náhrady generickým liekom. Toľko ku generickej substitúcii, potom to zhrniem.
Vlastníctvo § 35 vypúšťa sa ods. 6, je to vlastníctvo lekární. Veľmi stručne, ak to zhrniem a mnohí pamätníci tu z vás to asi vedia lepšie. Na začiatku okrem slova bolo vlastníctvo lekární lekárnikmi, potom sa pripustila možnosť zákonom aj vlastníctvo lekární, verejných lekární právnickou osobou a súčasný stav zákona hovorí, že toto vlastníctvo je obmedzené na jednu právnickú osobu.
V Nemecku stále držia, napriek tomu, povedzme, Nemecko je krajina, kde generická substitúcia je výrazne zastúpená. Tam ako umožňujú v pomerne širokom rozsahu, na druhej strane umožňujú vlastníctvo jednej lekárne fyzickou osobou s vlastnením troch filiálok. Nejdú ďalej, nejdú do umožnenia reťazcov. Môžeme diskutovať o tom, čo je dobré a čo nie je dobré, či máme umožniť, či to je otázka trhu a práva prístupu na trh pripustiť vlastníctvo aj viacerých lekární jednou právnickou osobou alebo fyzickou osobou, alebo je v súčasnom stave postačujúce mať obmedzené vlastníctvo. Nie je ani jedno, ani druhé protiústavné mať obmedzené vlastníctvo na jednu fyzickú, na jednu právnickú osobu. Momentálne služby, ktoré poskytujú lekárne, ktoré poskytuje lekárnictvo, sú rovnako kvalitné služby ako tie, ktoré poskytujú fyzické osoby alebo právnické osoby. A zdá sa, že v tomto smere z postoja zákonodarcu nepôjde o vyjadrenia možno zlepšenia týchto služieb, lebo osobne si myslím, že v tomto sú ekvivalentné, ale o postoj k lekárnikom ako ku stavu. Tak, ako sme vyjadrovali svoj postoj v prípade prerokúvania zákona, myslím o pozemných komunikáciách, kde bola tvrdá diskusia o tom, či aj tým malým, takzvaným malým inštruktorom má byť umožnená existencia na tomto trhu a presadiť sa, alebo to majú byť len také silnejšie inštitúcie, tak v podstate Národná rada bude rozhodovať o svojom postoji viac-menej k lekárnikom ako k stavu, či podporíme vlastníctvo jednej fyzickej osoby, teda lekárnikov, alebo vlastníctvo viacerých lekární právnickými osobami.
Vyjadrujem svoj názor, a nielen teda svoj názor, ale aj názor poslaneckého klubu KDH, že uplatniť generickú substitúciu v takom rozsahu, ako ju predkladá navrhovateľ aj pri rešpektovaní ako úmyslu by nebolo vhodné v súčasnej dobe vzhľadom na to, čo som uviedol. Je možné však diskutovať o náhrade generickým liekom vo vymedzených skupinách, vo vymedzených indikáciách, nie však plošne. A mám pocit, že na toto by sme priestor mali a našli.
A preto si dovolím odporučiť a navrhnúť podľa § 73 ods. 3 písm. a) o rokovacom poriadku, aby predložený vládny návrh zákona bol vrátený navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem pekne.