K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo, ja by som reagoval, pán poslanec Mikloško, na vašu vetu, že 40 rokov tu bolo degradácie vzdelania na Slovensku za komunizmu. Ja by som vám odpovedal ako doktor vied, ako absolvent postdoktorálneho štúdia na troch amerických univerzitách, ako spoluautor 27 vedeckých prác, ktoré vyšli v Spojených štátoch amerických, ďalších 28 v západnej Európe a tak ďalej. A odpovedám vám takto: Musel by som byť ozaj degenerovaný, aby som vaše tvrdenie prijal.

Chcel by som vám to jednoducho vysvetliť. Komunisti postavili napríklad 16 vysokých škôl na zelenej lúke. Vy ani jednu. 16 banánov je viac ako 0 banánov. Prepáčte mi za nediplomatické pokračovanie, ako doktor vied viem, že toto rozozná priemerne inteligentný šimpanz! Prepáčte mi, čo vám hovorím, ale tu ozaj sa už nedá o čom hovoriť. Komunisti postavili stovky stredných škôl, stovky základných škôl. Vy ani jednu. Mám vám to zas porovnať v banánoch? (Smiech v sále.) Prepáčte, komunisti postavili viac ako 15 000 miest na internátoch pre študentov. Vy ani jedno! Chcete to porovnať v banánoch? Pán poslanec Mikloško, keď som bol na študijnom pobyte v Spojených štátoch amerických, zo Slovenskej akadémie vied za socializmu, tam bolo sto absolventov CSc. Opýtajte sa ich, ako boli vzdelaní a povedia, že ten systém u nás bol taký fantastický, že v Spojených štátoch amerických konkurovali... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte jednu poznámku. Nie je mojou úlohou zasahovať pri vedení schôdze. Poprosím vás, keby sme vzhľadom k závažnej problematike skúsili orientovať svoje vystúpenia zásadne k téme. Ďakujem. Viac povedať nemôžem. Pokračovať s faktickou poznámkou bude pán poslanec Jaduš.

J. Jaduš, poslanec: Vážený pán Mikloško, pán kolega, chcem sa vám do očí dívať, pretože myslím si, že má to svoj význam. Už odnepamäti každá dedinská komunita poznala tri rozhodujúce osobnosti, ktoré vplývali, myslím si, že veľmi pozitívnym spôsobom na ten život dedinskej komunity, a bol to starosta, farár a učiteľ. A mňa tak napadlo pri vašom obhajovaní školskej reformy, že ako chceme udržať život na vidieku a ako chceme podporovať život, rozvoj mladých rodín na vidieku, ak si mladí ľudia na dedine nevedia dnes nájsť prácu, ak sme z dediny vyhnali služby a kultúru a vďaka práve vašej školskej reforme, pán Mikloško, sme namiesto škôl dedine dali školské autobusy a učiteľov sme z tých dedín vyhnali. Tak aj takáto je vaša školská reforma. O to viac ma mrzí, pán Mikloško, že ju robí kresťanský demokrat.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fajnor.

K. Fajnor, poslanec: Áno, ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci. Ja by som chcel sa vrátiť trošku do môjho detstva, kde, ktoré opísal náš predrečník. Ja by som chcel povedať, na ZDŠ-ke som bol vo štvrtej triede ZDŠ veľmi prekvapený, keď poobede mi súdružka učiteľka povedala, že ja nemusím ísť na túto hodinu a môžem ísť do družiny. Potom neskôr som zistil, pán Mikloško, normálne sa vyučovalo v poobedňajších hodinách. Narodil som sa v roku 54, pripočítajte si k tomu štvrtú triedu, sa vyučovalo náboženstvo. V tom strašnom režime, ktorý vy rozprávate. Potom chcem vám povedať jednu vec, keď sa mi, som skončil strednú školu, opäť zadarmo, mal som šancu ako všetci študenti, tak aj vy ste ukončili vysokú školu, zadarmo vyštudovať a tu chcem povedať a chcem hovoriť k téme. V Poľskej ľudovej republike, kde mi ten zlý štát, socialistický, platil 850 korún česko-slovenských ako každému, pozor, ako každému, mesačné štipendium. Ukončil som vysokú školu námornú a viete, aká bola moja perspektíva? Mohol som sa stať, ak budem na sebe makať, veliteľom česko-slovenskej námornej lode, čo sa dnes nemôžete stať, pán Mikloško. V tom je ten veľký rozdiel, pretože už žiadne nemáme, viete, a zlikvidovali ste ich vy po roku 89, ja vám poviem jednu vec. Aby toto ctené plénum vedelo, Česko-slovenská socialistická republika mala druhú najväčšiu flotilu námorných lodí zo štátov, ktoré nemali prístup k moru. A tu treba chápať veci komplexne, aby som povedal. No u vás je problém v jednom, vy ste s tým Jánom Čarnogurským sedeli v tom byte, čo postavili komunisti, pili červené víno, jedli klobásy a neviete, že Peter Colotka je luterán, tak kto študoval! Ďakujem! (Smiech v rokovacej sále.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: (Smiech v rokovacej sále.) Budeme pokračovať, vážené panie poslankyne a poslanci. Ešte raz vás prosím, aby ste sa... Prosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Jarjabkovi.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, Ja aby som si dovolil vrátiť sa z morskej flotily do parlamentu a chcel by som povedať dopredu, že ja si nesmierne vážim čierno-biele názory pána poslanca Ferka Mikloška, ale myslím si, že už také čierno-biele ani nemôžu byť. A chcel by som sa vrátiť k tej otázke, ktorú ste položili pánovi poslancovi Čaplovičovi, tej komunisticko-evanjelickej otázke, ktorou ste ho obdarili. Ja by som sa vás chcel spýtať, či nemáte pocit, že po otvorení zväzkov ŠtB tí niektorí bývalí komunisti boli v podstate lepší ako tí - a v tejto chvíli to berte tak s rezervou, ako to hovorím -, tí vaši disidenti. Preto, lebo dostal sa mi do rúk rozkaz ministra vnútra z roku 1990, pána ministra vnútra Sachera, a o tom tu bude ešte určite veľmi veľa rečí, lebo máme jeden taký bod programu, ktorý budeme prerokúvať. Čiže ja si v tejto chvíli naozaj myslím, Ferko Mikloško, že tá čierno-bielosť jednoducho už neexistuje. A z tohto pohľadu sa treba pozerať asi aj trošku všeobecnejšie na to všetko, čo sa tu deje aj v súvislosti so školskou reformou. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Bude pokračovať pán poslanec Zubo.

S. Zubo, poslanec: Pán Mikloško, všeobecne je známe, že sa snažíte byť vtipný. A občas sa vám to aj podarí. No jeden pokus o vtip nemôžem brať vážne a zrejme sa vám aj nevydaril. Totiž hovorili ste o 40 rokoch degenerácie myslenia. Viete si uvedomiť, čo je to 40 rokov degenerácie myslenia? A to ja skutočne neviem, či toto kritérium a tento pohľad, tento názor ste získali na základe skúmania samého seba, na základe skúmania svojho okolia, na základe skúmania tejto Národnej rady alebo na základe skúmania tejto spoločnosti, v ktorej žijeme. Pretože 40 rokov je skutočne veľa a tá generácia zrejme musí byť značná. Ja však sa necítim byť degenerovaný, ja sa cítim byť normálny človek, asi tak ako tie milióny občanov na ulici. A ak hovoríte o degenerácii, tak si pozrite tie státisíce občanov, ktorí za socializmu získali bezplatne vysokoškolské vzdelanie, tie generácie, ktoré postavili továrne, školy, nemocnice a boli špičkoví odborníci vo svojom vo svojej profesii. To ich máte na mysli? Ja si myslím, že týmto občanom, občanom našej republiky by ste mali skutočne vysvetliť, koho ste mali na mysli.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič.

D. Čaplovič, poslanec: Čo sa týka tej kontinuity, čo hovoril pán Mikloško. Môžem s ním plne súhlasiť, lebo tá diskontinuita sa týka každej zmeny na ministerstve školstva, pretože práve keby bola kontinuita, tak by sme nikdy nezačali v obsahovej prestavbe od nuly. A to, že začíname znovu od nuly, aj teraz, keď nadväzujeme na projekt Milénium, je aj tá skutočnosť, že do kurikulárnej rady nevedel pán minister nominovať ľudí, ktorí tu boli spomínaní, ktorí boli tvorcami Milénia. To bol pán Turek, pán Rosa a pán Zelina a dnes keby títo ľudia pôsobili v tejto rade, kurikulárnej, dávno by sme sa už aj po roku 2002 v obsahovej prestavbe pohli ďalej.

Čo, sa týka toho vzťahu, toho kádrovania, ktoré je asi blízke pánu Mikloškovi, ja som kádrovanie nikdy neuznával, ani v minulosti, ani teraz. Musím povedať, že všetko, čo je násilné, sa mi bridilo aj v minulosti, aj teraz. Aj čo je povinné a povinné je hlavne vo vzťahu k prvým triedam základných škôl, aj keď je to v alternatíve. Ja som vždy presadzoval istý spôsob dobrovoľnosti, súhlasu a dopracovaniu sa k tým hodnotám cez poznanie a to je ďaleko pevnejšie v človeku, ako keď je to dávané povinnosťou. A čo sa týka toho majetku, áno, nesúhlasil som, povedal som to aj pánu generálnemu biskupovi, aj ďalším. Pokiaľ sa nedohodnete s ľudovou školou umenia, s konzervatóriom a so Slovenskou akadémiou vied, nemôžem súhlasiť. Nemôžem súhlasiť, aby tie budovy zákonom prešli. Tam, kde sa dohodli, čo sa týka Prešova, plne som to akceptoval. Ale naozaj riešme veci aj v tejto oblasti, aj návratu majetku dohodou, nielen zákonmi. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Na záver vystúpi v reakcii na faktické poznámky pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Ja už len stručne. Pani kolegyňa Bollová, ja som hovoril, pokiaľ som hovoril o formálnej reforme, tak som hovoril v tom zmysle, že nie obsahová reforma, to znamená po stránke formy a štruktúry. To aspoň tak ja chápem toto slovo. Dámy a páni, my hovoríme skoro celý deň dnes o zákone o spoplatnení vysokých školách alebo o pôžičkách, ale o tom budeme hovoriť zajtra. Prosím vás, buďte takí dobrí, dnes si to ušetrite, lebo ten zákon ešte nie je prijatý. My hovoríme dnes o zákonoch, ktoré minister už prijal, a o jeho pôsobnosti proste doteraz, ale nie o zákone, o ktorom sa bude ešte len diskutovať a ktorý snemovňa môže akokoľvek zmeniť, ak bude teda múdra a bude mať zaujímavé nápady. Tak nerozumiem, prečo dnes sa dáva ministrovi za vinu zákon, ktorý ešte "neni" prijatý a ktorý sa len začne rozdiskutúvať. A už ani neviem, čo by som povedal pánovi Ondriašovi, snáď len to, že samozrejme, chápem, že tie banány spomínal, lebo banány si každý pamätáme, oni boli len pred Vianocami za komunizmu. To je dobrý príklad na to, aby človek pochopil tie čísla, vedel ten banán oceniť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Skončili ste, pán poslanec. Pokračujeme v rozprave. Vystúpi pani poslankyňa Mušková a pripraví sa pán poslanec Kondrót.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vážený pán minister, vážení hostia, je tu už nepísaným pravidlom v tomto parlamente, že odvolávanie ministra školstva vlády pána Dzurindu je bodom programu v každom volebnom období. Sama sa pýtam, čím to je, že Slovensko nemôže riešiť vážne školské problémy v pokoji celé štvorročné obdobie s jedným ministrom bez toho, aby sme ho neodvolávali. Čím to je, že problematika vzdelávania, ktorá by mala byť prioritným spoločenským problémom, hovorím o skutočnej priorite a nie o priorite iba deklarovanej, problematika, od ktorej závisí vzdelanosť národa a hlavne múdrosť a rozhľadenosť mladej generácie, je vždy odkladaná na dobu, keď bude dostatok finančných zdrojov. Čím to je, že veda a výskum ako oblasť, ktorá vytvára zdravé prostredie vedeckej činnosti a ženie našu slovenskú vedu do spoločného európskeho vedeckého priestoru, a že problém športu, ktorý cez racionálne trávenie voľného času vedie mladú generáciu ku zdravej životospráve a zviditeľňuje Slovensko vo svete vynikajúcimi športovými výsledkami, nedokážeme na Slovensku riešiť v pokojnej atmosfére, bez emócií, v plnej zhode medzi koalíciou a opozíciou. Veď problémy, ktoré som teraz vyslovila, vôbec nie sú problémami tvrdej politiky strán a hnutí, lebo väčšina strán, politických, ktoré sú tu v parlamente, majú svoje volebné programy práve v tomto bode skoro podobné, zhodné. Odpoveď na túto otázku hľadám dlhšie. Núka sa mi niekoľko riešení tohto problému, ale najvážnejší vychádza problém nekompetentných, tých, alebo toho, kto by mal byť kompetentný. Na úvod vysvetlenia tohto môjho tvrdenia jedna síce malá, ale významná poznámka. O post ministra školstva pri rozdávaní trafík v koaličných vládach väčšinou nebýva veľký záujem. Spravidla je to post, ktorý sa dáva do počtu partnerovi, ktorý ťahá za kratší koniec, pripravovaný v koaličnej vláde. Podpora ministrovi školstva býva zvyčajne iba do schválenia programového vyhlásenia vlády a potom je už pán minister školstva v rukách pána ministra financií, ktorý má svoje priority hlavne v bankovom sektore, a školstvo, veda a šport sú mu absolútne ukradnuté. Dôležitejšie je preňho jeho hodnotenie svetovými bankami a tiež nedbá o kritiku OECD, že neplní podpísané protokoly a zmluvy z oblasti financovania školstva a vedy, kde Slovensko je stále na nelichotivom poslednom mieste.

Z môjho vystúpenia to môže vyzerať, že sa pána ministra školstva Fronca chcem zastávať, ale nemám to dnes vôbec v úmysle. Nakoľko v rezorte školstva je veľa problémov a málo financií, bol to rezort, ktorý obsadzovala strana, a ja si to myslím, že to obsadzovala strana, ktorý nemá takých odborníkov, ktorí by boli ochotní svoj vedecký alebo pedagogický kredit dať do stávky politickým rozhodnutiam. Rozhodnutiam, ktoré sú veľakrát politicky účelové, nie vždy prospešné a riešiace daný problém a riešiace vecný problém. Ak aj sú sympatizanti alebo členovia strany rozhodnutí funkciu prijať, majú vnútorné problémy pracovať pod tlakom politickej vrchnosti a nie raz alebo raz z funkcie odchádzajú. A tak sa aj v roku 2002 pri rozdávaní korýt stalo, že ministerský post sa obsadil nie odborným odborníkom, ktorý sa do problematiky vlastne dostával za jazdy najprv ako štátny tajomník u pána ministra školstva Ftáčnika, a čo sa nestihol zaučiť za štyri roky, vlastne dobiehal teda za ministrovania, vlastného. Musím však povedať, že rozhľadenosť do problematiky a regionálneho školstva mu chýba aj dnes. Dnes na rokovaní parlamentu máme klasický príklad nekompetentnosti doplnenú o riadnu dávku arogancie, pri rokovaní s rezortom, ktorý riadi, doplnenú o nedôveru v praxi vlastných pracovníkov ministerstva. Tak sa stáva, že prednostne tvoria školské koncepcie a legislatívne predpisy ľudia z iných ministerstiev a iných inštitúcií za drahé peniaze, ktoré chýbajú vo vlastnom rezorte. Vážený pán minister, stratili ste dôveru rezortu, ktorý riadite, výhrady k vašej práci majú učitelia základných škôl, stredných škôl, vysokoškolskí a vedeckí pracovníci, športoví funkcionári sú na rozpočtovom historickom minime, ste v rozpore so študentmi stredných škôl aj vysokých škôl, mladí vedci odchádzajú do zahraničia za prácou. Stratili ste dôveru koaličných partnerov za nepripravenosť nového modelu maturít a zákon o pôžičkách vysokoškolských študentov pod vašim vedením nebude reformný. Nepovažovali by ste za správne aj vzhľadom na vašu stranu, aby ste v tomto čase, v tejto chvíli prehodnotili zotrvanie vo svojej funkcii? A takto sa vám dáva príležitosť odísť so cťou, ktorá úradu, ktorý zastávate, patrí. Obávam sa, pán minister, že ste ochotný, alebo ste uverili pánu predsedovi vašej strany, že ste najlepší minister od roku 1989. Môžem vám úprimne povedať, že ste ako minister nezložili reparát, prepadli ste pri skúške zo základov riadenia rezortu.

Vysvetlite mi, pán minister, ako je možné, že ste už dlhodobo nedokázali využívať inštitút gremiálnych porád ministra, ktorých účelom je hlavne pripomienkovanie významných koncepčných a legislatívnych materiálov pracovníkmi jednotlivých sekcií ministerstva školstva. Väčšina z týchto pracovníkov jednotlivých sekcií sú v rezorte zamestnaní dlhšie ako vy a skúsenosti získané za túto dobu v rezorte sú vám ochotní poskytnúť formou rád a pripomienok. Výsledkom tohto neuváženého riadenia ministerstva, spomeniem len problémy, ktoré sú už mediálne známe a vrhali zlé svetlo na vami riadené ministerstvo. Niektoré tu už síce spomenul pán predkladateľ, pán poslanec Čaplovič, ale musím povedať, že sú to predovšetkým rušenia základných a stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským na juhu Slovenska, znižovanie úrovne vzdelávania vyplývajúce z finančnej reformy školstva a nerealizovanie obsahovej reformy. Pre zlé systémové zmeny nemáte prostriedok, ktorým by ste strážili vzdelanostnú úroveň žiakov, ktorej zabezpečenie z ústavy patrí štátu. Žiak sa stal objektom tvrdého obchodu. Obchádzajú sa vyhlášky zabezpečujúce počty žiakov v triedach a nedodržuje sa psychohygiena žiakov. Učitelia základných škôl namiesto vyučovania, ako tu už bolo povedané, robia dozor. Ale aj namiesto prípravy na vyučovanie, žiaľ, musia robiť agendu ministerstva sociálnych vecí, naháňajú rodičov, aby si proti podpisu prevzali sociálne štipendiá svojich detí, ktoré neraz prepijú. A vy tento rezort nezastanete, neprotestujete, necháte, aby túto agendu robili vaši ľudia. Takisto poukazy školákov pre mimoškolskú činnosť sa stali tvrdým obchodným produktom, hoci sa sľubovaná vyššia suma poukazu znížila, napriek tomu je to biznis. Neprospela vám vaša tvrdohlavosť pri presadzovaní novej formy maturít, ktorá bola od začiatku kritizovaná ako nedostatočne pripravená a pre realizáciu v tomto školskom roku poškodzujúca a neurotizujúca maturantov, ale aj stredoškolských pedagógov. Nedokázali ste presvedčiť akademickú obec o prednostiach spoplatnenia štúdia na vysokých školách. Študenti stredných a vysokých škôl organizujú demonštrácie, chystajú sa na štrajk. Spoločenská klíma je napätá a negatívne dopadá na prácu v školstve. Naskytá sa otázka: Prečo predkladáte do Národnej rady koncepcie a legislatívne návrhy, ktoré musia poslanci vo výboroch a hlavne v tom našom pre školstvo, kultúru a šport prepracúvať a dávať množstvo pripomienkujúcich návrhov, ale aj legislatívno-technických zmien. Odpoveď všetci poznáme. Neviete komunikovať v koaličnom prostredí vedenia ministerstva. Na ministerstve dlhodobo panuje strach a nedôvera medzi pracovníkmi. Schvaľovanie každého rozhodnutia v troch politických centrálach - KDH, SMK a ANO - spomaľuje vybavovanie pošty nad rámec únosnosti, čo vyvoláva sťažnosti všetkých riadených zložiek rezortu školstva. Uprednostňujete, žiaľ, a myslím si, že aj na škodu strany, z ktorej vám a vašej strane vyplýva osobný politický prospech, lebo ju zle reprezentujete. Prepáčte mi, pán minister, aj môj trochu osobný názor. Nepáči sa mi ani vaša propagácia fajčenia fajky, ktorú ste viackrát vo svojich osobných rozhovoroch v novinách vyslovili. To, že sa vám lepšie darí pracovať s fajkou v ústach, určite nie je dobrý príklad pre mladých ľudí, ktorým vlastný minister má byť tak trochu aj vzorom. Váš kolega minister zdravotníctva predkladá tvrdé návrhy zákonov chrániacich nefajčiarov, žiaľ, vláda ich neprijíma, ale prestal sám fajčiť, prestal holdovať tomuto zlozvyku, o ktorom vy v tlači tvrdíte, ako vám pomáha.

Vypočuli ste si a myslím ešte aj vypočujete dnes názory koaličných a opozičných kolegov na vašu prácu a dosiahnuté výsledky v rezorte, ktorý riadite. Opozícia nemá veľmi ťažkú argumentačnú pozíciu vysvetliť slovenskému národu, prečo máte byť z funkcie odvolaný. Stačí, ak použijeme vetu vášho koaličného partnera, ktorý povedal, trebárs o tom navrhovanom zákone, ktorý síce ešte neprešiel, ale hrozí. A dúfam, že teda nepríde, pretože ANO povedalo jasne, že tento zákon nepodporí s vysvetlením, že: "Je lepšie, ak sa zákon neprijme, ako by ho mal aplikovať neschopný minister."

Vážený pán minister, ak ani v tejto situácii neviete nájsť dostatok vnútornej odvahy a sám z funkcie nechcete odísť, hovorí to len o tom, že ste dosť výrazne zahľadený do vlastnej neomylnosti a nedokážete prijať vlastnú, osobnú prehru. Falošná útecha vyslovená vašimi politickými kolegami z KDH je pre vás omnoho viac než názor pracovníkov rezortu školstva, ktorých riadenie vám robí pre vašu neschopnosť problémy. Z vašich postojov, skutkov a rečí jasne vyplýva, že ste na túto funkciu mali ešte trošku dlhšie dozrievať. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili panie poslankyne Demeterová, Majdová, pán poslanec Hajduk, Ivančo, Jaduš, pán poslanec Mečiar, ako posledný pán poslanec Lintner. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Prvá bude hovoriť pani poslankyňa Demeterová.

M. Demeterová, poslankyňa: Vážená pani kolegyňa, ľudsky si vás veľmi vážim, vy o tom dobre viete, a tak som so záujmom začala počúvať, ako ste vo veľkom štýle začali analyzovať prácu pána ministra, a úprimne ma to tešilo, ale veľmi rýchlo ste skĺzli do politickej roviny. Pretože som myslela, že keď hovoríte o tom, ako pán minister školstva je závislý od ministra financií, že spomeniete aj to, že jeden z mála ministrov, ktorý postavil svoju vlastnú hlavu v štátnom rozpočte, aby 2,4 miliardy navyše oproti tomu, čo mu bolo teda ako pridelené, vydobyl pre tento rezort. A myslím si, že mali by ste objektívne zvažovať tieto fakty. A myslím, že tú spoluprácu, ktorú ste povedali, že ten minister by mal možno štyri roky pracovať riadne v spolupráci so všetkými zúčastnenými, že to by bola cesta, ako by sme sa z tejto situácie pohli, a nie potom skĺznuť do politických vývodov.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Majdová.

M. Majdová, poslankyňa: Ďakujem. Pani poslankyňa, len jednu poznámku. Hovorili ste o tom, neviem, či to dobre zopakujem, že minister školstva vlastne prinútil študentov vyjsť do ulíc a protestovať proti zákonu o študentských pôžičkách. No to je síce pravda, že študenti, sú aj študenti, ktorí protestujú proti zákonu o študentských pôžičkách, ale na druhej strane je pravda aj to, že dennodenne chodia na ministerstvo školstva a teda aj do médií podporné stanoviská jednak ministrovej osobe a jednak k zákonu o študentských pôžičkách. Za všetky spomeniem len stanovisko akademického, alebo časti študentskej, študentskej časti akademických senátov fakúlt manažmentu, fakulty matematiky a fyzicky, fakulty farmácie na Univerzite Komenského, potom ďalšie stanovisko Konfederácie politických väzňov, stanovisko Združenia kresťanských pedagógov a nehovoriac o tom, že organizácia, ktorá zastupuje všetkých rodičov, Slovenská rada rodičovských združení, ktorá v sebe združuje 1,5 milióna rodičov, podporila pána ministra a vyzvala teda aj poslancov Národnej rady, aby v žiadnom prípade nevyslovovali nedôveru, ale naopak, aby vyslovili ministrovi dôveru, aby ho podporili a aby ho nechali dokončiť reformy v školstve v strednom, základnom a vysokom.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hajduk.

A. Hajduk, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená kolegyňa, pani Mušková, ja veľmi rád si s vami o všetkých veciach s radosťou podebatujem, ale myslím si, že začať rozprávať o rozdávaní trafík a pri zostavovaní vlády, poslednej vlády, ktorej je KDH koaličným partnerom, a pritom vieme veľmi dobre, že rezort je finančne podhodnotený, tak to absolútne nesedí. Práve naopak, pán minister, ktorý v tomto rezorte pracoval ako štátny tajomník, vedel, do čoho ide, a zobral túto zodpovednosť a takto ju berie aj KDH v tejto vláde. A domnievam sa, že aj výsledok toho, že pre tento rok je 2,7 miliardy navýšenie štátneho rozpočtu, je vlastne priestor práve na to, aby sa odmenili mladí učitelia, aby sa proste dostalo viacej regionálnemu školstvu, vysokému školstvu, to je vlastne priestor, kde KDH sa zasadzuje, aby školstvo malo náležité postavenie, a ja si myslím, že práve cez ministra Fronca sa to deje. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ivančo.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa dovolím dotknúť vystúpenia pani kolegyne Muškovej a tej časti venujúcej sa finančným zdrojom v školstve. Chcem podotknúť, že ministerstvo školstva v spolupráci s ministerstvom financií pripravilo podľa môjho názoru veľmi dobrú reformu financovania regionálneho školstva, financovania založeného na princípe motivačnom, na princípe transparentného prerozdelenia zdrojov v regionálnom školstve. Treba si uvedomiť, že ide o zdroje vo výške viac ako 30 miliárd korún a výsledkom tohto prerozdeľovania, tohto nového a podľa môjho názoru, opakujem, skutočne dobrého systému je to, že my dnes už nepočúvame v médiách o tom, že školy majú problémy s prevádzkou. Mohli by sme dlho diskutovať o tom, či sú zdroje dostatočné alebo nedostatočné. Ale výsledkom toho je, že do zreformovaného systému prichádzajú peniaze, ktoré sú efektívne, a školy, zdôrazňujem, nehlásia problém s prevádzkou, nehrozia im nezaplatené faktúry tak, ako to bolo pred pár rokmi dozadu, keď médiá v novembri a decembri mali hlavú tému výšku nezaplatených faktúr za prevádzku škôl. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jaduš.

J. Jaduš, poslanec: Vážení kolegovia a kolegyne, ja som sa v roku 89 zúčastňoval ako člen štrajkového výboru na vysokej škole, na ktorej som študoval, zápasu o demokratizáciu tejto spoločnosti a tejto krajiny. Boli sme a vtedy bol študentský stav a študenti vôbec boli tou rozhodujúcou silou, ktorá sa pričinila o všetky zmeny, ktoré nás vyviedli z komunistickej totality. Pamätám si na časy, keď sa moja mamka so slzami v očiach bála o to, ako to všetko dopadne a čo so mnou bude. A práve preto chcem tu na tomto mieste povedať, že si nepamätám, že by sme bojovali za drahé internáty, spoplatnené školstvo, za drahé učebnice. Nepamätám si na tieto ciele nášho študentského hnutia. A skutočne treba povedať, ak vtedy študenti bojovali o existenciu slušnej a demokratickej spoločnosti, ja som bol v Košiciach na demonštrácii, nikdy som to mediálne nezneužil, ani to nezneužijem, ale, žiaľ, videl som aj na základe prejavu týchto študentov, že oni dnes vychádzajú do ulíc v zápase o svoju vlastnú existenciu a v zápase o svoju vlastnú budúcnosť. Pán minister, ja som nikdy nepatril medzi tých, ktorí navádzajú ministrov odstúpiť na základe padnutých mostov alebo vrtuľníkov. To sa mi skutočne vysoko prieči. Ale možno by bolo dobre, keby ste aj vy na týchto prejavoch študentov boli, aby ste si ich zažili na vlastnej koži.

A na margo kolegyne, aj keď na ňu nemám reagovať, chcem povedať, že skutočne bolo by vynikajúce, keby tých 1,5 milióna rodičov vyšlo do ulíc a bojovalo za školskú reformu pána ministra Fronca.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ako posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Mečiar.

V. Mečiar, poslanec: Viete, s tou podporou reformy pána ministra je to tak ako s tými slávičími miešanými konzervami. Jeden slávik, jeden slon. Slávik povie, že áno a slon povie, že nie. Tak je to aj s celou podporou. Počúvam to, k čomu to speje a kde to ide a môžeme, my všetci vieme, že minister odvolaný dnes nebude. Takisto môžeme si povedať, že tá diskusia obnažuje aj niečo iné, prečo mi je ministra ľúto. Počúvam dobre všetkých, všetko, čo hovoríte. Nie je medzi vami človek, ktorý by mu vedel poradiť, aby chyby nerobil, nie je medzi vami človek, ktorý by mu vedel pomôcť, keď chyby urobí, aby ich napravil, a nie sú medzi vami ľudia, ktorí by vedeli presvedčiť o svojej pravde iných. Izolujete sa vo vnútri koalície od opozície, s každým je nejaký konflikt. Pre nás ako opozíciu keď minister školstva zostane, je to dobré. Je to minister zjednotiteľ, dnes minister, ktorý najviac ľudí dostane do ulíc. To nie sú desiatky, to sú tisícky. Tu sú fotografie z tých stretnutí. Keby ste ich potrebovali vidieť a pripomenúť si, aká je miera odporu k ministrovi. Ak bude rásť, pre opozíciu je to dobré. Máme aj tému, aj človeka. Ale vývoj sa zastaví. Na ako dlho a za cenu akých strát? A v tomto sa nezhodneme. Vláda robí chyby, kresťanskí demokrati, ktorí berú absolútnu ochranu, robia chybu, obrovskú chybu a urobili ich aj v minulosti, aj dnes dosť a nemyslím, že by mali odvahu na tých veciach niečo zmeniť. Veď zástava je dôležitejšia ako to, čo sa robí pod ňou. Tak sa poznáme roky. Takže, pán minister, po dnešku zostanete. Bude to vaša škoda. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková v reakcii na faktické poznámky.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pani poslankyni Demeterovej toľko, že som prešla do politickej roviny. Odvolávanie ministra je politická rovina. Ak som sa zmienila o tom, či pán minister je pod tlakom pána ministra financií, pozrime sa na tento návrh vysokoškolského pôžičkového fondu. Tu vlastne pán minister tiež ustúpil pánu ministrovi financií v tom, že pôžičkový fond, ktorý mal byť pôvodne štátny, a chcel to pán minister a čo teda beriem, (ja, samozrejme, by som to ani tak nepodporila v žiadnom prípade,) prešlo sa na pôžičky od bánk, na pôžičky, kde úroky začnú podpisom ministra nabiehať, teda ešte predtým, než môže dlh študent začať splácať. Samozrejme, s vysokým úrokom napríklad oproti pôžičkám na byt, čo je skutočne neuveriteľná úžera. Neviem pochopiť, že pán minister s tým súhlasil.

Pani poslankyňa Majdová, ja som rada, že aspoň niektorí študenti podporujú pána ministra. Čo sa týka navýšenia rozpočtu vďaka pánu ministrovi, myslím si, že navýšenie rozpočtu bolo pre rezort školstva urobené najmä vďaka výboru pre vzdelanie a nakoniec potom vďaka Národnej rade, pretože Národná rada tu prijala uznesenie a zaviazala vládu, aby skutočne už do školstva dala peniaze a nehovorila stále len o priorite školstva, ale aby skutočne aj tam nejaké peniaze šli.

Čo sa týka pána poslanca Ivanča, súhlasím, že bolo treba urobiť finančnú reformu, ale bez obsahovej reformy táto reforma robí obrovské škody a tie škody, kým sa začnú riešiť, žiaľ, budú mnohokrát nenapraviteľné. Mojim kolegom chcem poďakovať za podporu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kondrót.

M. Kondrót, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne a kolegovia, školstvo, priorita priorít. Tak to tvrdia všetky vlády od roku 1990. Dnes je znova jasné, že i táto vláda chápe školstvo ako prioritu len v deklaratívnej polohe. A preto školstvo, samozrejme, hlavne štátne, stále upadá. Chýba dostatočne široká celospoločenská diskusia a to najmä diskusia fundovaná. Priorita priorít nemá intelektuálnych lídrov. Nieže by sme nimi nedisponovali, skôr opak je pravdou. Ale po toľkých rokoch márnych pokusov a planej námahy postupne rezignovali, stali sa nedôverčivými. A to nedôverčivými v prvom rade voči straníckej partokracii. Vidia, ako táto hazarduje s ich intelektuálnym potenciálom i budúcnosťou vlastných občanov. Ani táto vládna koalícia nevybočila z tohto krátkozrakého rámca. Dnes sa hrá už len o to, komu zostane za tento fatálny neúspech v rukách čierny Peter. Ja vám poviem komu. Občanovi, našim deťom a našej budúcnosti, teda našej perspektíve. Ak sa ani pre túto vládu nestalo školstvo prioritou, tak sa pre ňu opäť nestal prioritou ani občan. Vysvetlím svoj názor. Vážené dámy, vážení páni, dnes už treba jednoznačne a nahlas povedať, že kľúčovým rezortom nie sú hospodárske, ba ani silové rezorty v istom slova zmysle, ani pozícia premiéra taká nie je. Kľúčovým hráčom, bežcom na dlhé trate sa stáva minister školstva. Obhospodaruje totiž jediný kapitál v pravom slova zmysle - ľudské zdroje. A preto nikto iný z nás nemá taký dosah na budúcnosť ako on. Ide o kľúčovú persónu v každej vláde a nie je podstatné, či to tak vláda, občania alebo i parlament chápe, alebo nie. On má priamy dosah i zodpovednosť za to, či sa postupne vymaníme predovšetkým z krízy morálnej a neskôr i z ekonomickej biedy. Minister školstva je kľúčom k tomu, či vôbec prestaneme byť národom sluhov, ako a kedy to tak bude. Kedy to teda bude? V prvom rade vtedy, keď minister školstva pochopí dynamiku doby v celej jej šírke a prekročí ideologickú obruč vlastnej strany či koalície. Keď sa oprie o všetkých, čo vedia a chcú pomôcť. Slovom, keď sa stane duchovným lídrom ambiciózneho, motivovaného a schopného tímu, ktorý žiarlivo nestráži svoju vedúcu pozíciu. Informatik by povedal, hľadá sa systémový integrátor.

Vážení kolegovia, sme svedkami technologickej revolúcie. Každých desať až pätnásť rokov sa v priemysle technológie úplne vymenia alebo zásadne inovujú. Čo to znamená? Nuž to, že na generáciu vstupujúceho do školského systému budú na trhu práce kladené iné požiadavky, než aké boli kladené na zamestnancov v čase, keď do školského systému vstupovala. Z toho jednoznačne vyplýva potreba pružného a dômyselne prepracovaného školského systému s vysokokvalifikovaným a dobre zaplateným učiteľom na čele. Nutnou podmienkou tejto zmeny je komplexná kurikurálna reforma. Áno, toto je tá kľúčová reforma, na ktorej sú ostatné reformy závislé a ktorá na Slovensku po 15 rokoch mlátenia prázdnej slamy ešte ani nezačala. Koľkokrát že to zasadala kurikurálna rada, pán minister? Treba povedať nielen čo, kedy a ako učiť, ale treba aj povedať, čo treba vedieť. Čo učiť, teda aké vedomosti a zručnosti by mali byť vo vzdelaní ťažiskové, určia osnovy. Čo treba vedieť, určia štandardy a ako učiť, to vyplynie z inovovaných pedagogických metód s dôrazom na aktívne učenie, na prácu s informáciami, na tvorivosť a viacjazykovú prezentáciu. Efektivitu treba vyžadovať i v školstve a podľa mňa v prvom rade. To je totiž prvá skúsenosť občana so štátom. So všetkými dôsledkami, dnes, žiaľ, nedostatočne pozitívnymi.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, Slovensko nesmie rezignovať na tvorbu a postupné rozširovanie morálnej intelektuálnej elity. Tá je totiž kľúčom k nášmu úspechu v civilizačnej súťaži v budúcnosti. Toto je principiálny pohľad Smeru - sociálnej demokracie na súčasné i budúce výzvy a trendy. A tou poznatková ekonomika určite je. A je jediným dlhodobým a celospoločenským riešením tak súčasného stavu ako i budúcnosti. Preto sme tak dôrazne, trpezlivo a cieľavedome hľadali podporu pre zaradenie intelektovo nadaných detí do špeciálneho školstva. Talentov totiž nikdy nie je dosť a mrhať by sme nimi nemali. Spoločenská nevyhnutnosť kladenia dôrazu na školstvo je i hlavným dôvodom, prečo sme proti spoplatneniu vysokého školstva. Z nášho pohľadu je dostupnosť kvalitného vzdelania pre všetkých hlavná a zdôrazňujem, hlavná sociálna solidarita na jednej strane a na strane druhej najlepšia možná investícia štátu. Táto základná sociálna solidarita totiž nielenže zvyšuje objem spoločenských zdrojov na každý iný druh sociálneho vankúša, ale i znižuje počet odkázaných na tento vankúš. Nič iné totiž nestabilizuje spoločnosť tak dôkladne ako vzdelaný občan. Smer - sociálna demokracia má vyššie ambície ako budovanie hospodárskej závislosti na ekonomike iných krajín, či ešte horšie, nadnárodných korporácií, ktorých hlavným motívom pre investície u nás je extrémne lacná pracovná sila doplnená dostatkom z radov obrovského zástupu nezamestnaných. Hlavnou príčinou tohto neutešeného stavu je absencia premyslenej hospodárskej politiky vlády a pokračujúca živelná transformácia. Nie je dobrým vysvedčením pre všetky predchádzajúce vlády, ak sa našou hlavnou konkurenčnou výhodou stala chudoba. Mzdové náklady sú napríklad v Čechách o 50 % vyššie ako na Slovensku. Toto má byť ten stredoeurópsky tiger? Na záver chcem zdôrazniť. Pretože stratégia lacnej pracovnej sily okrem toho, že je nielen hlúpa a ponižujúca, je i dlhodobo neudržateľná a teda je prirodzene i súčasne jedným z dôvodov pre dnešné hlasovanie o ministrovi školstva. Jeho pozícia vo vláde, v spoločnosti i v odborných kruhoch, spôsob, akým vedie ministerstvo, je totiž debaklom v prvom rade koalície ako celku, nech sa už ostatní jej členovia vykrúcajú, koľko chcú. Výsledok hlasovania však môže byť debaklom celého parlamentu ako i dôkazom, že ani táto vládna zostava, podobne ako politbyro bývalého režimu nie je schopné ani minimálnej sebareflexie a potrebuje silný impulz zvonku. Impulz, ktorý súčasnej moci opäť po rokoch rázne ukáže, od koho je každý druh moci v štáte odvodený. Totiž od občana ako jediného suveréna, ktorého hodila moc opäť cez palubu.

Vážený pán minister, áno, minister školstva, by mal integrovať koalíciu, opozíciu, dokonca i celú spoločnosť viac ako ktokoľvek iný. Nie však proti sebe. A vám sa to podarilo. Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Maxon a pripraví sa nezávislý poslanec pán Jarjabek.

M. Maxon, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca. Celkom na úvod mi dovoľte dve - tri vety k procedúre. Dámy a páni, 6. mája 2005 pod číslom 666/2005-sekr. sme dostali pozvánku na stredu 11. mája 2005. Tou pozvánkou sme boli zvolaní na mimoriadnu schôdzu v súlade s rokovacím poriadkom a táto pozvánka bola realizovaná na základe žiadosti skupiny poslancov na zvolenie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom programu, ako je uvedené v prílohe. Dámy a páni, hlavička tejto pozvánky je predseda Národnej rady Slovenskej republiky, podpísaný je v zastúpení Béla Bugár vlastnou rukou. Prečo to hovorím. Nuž hovorím to preto, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa viac správa ako predseda Kresťanskodemokratického hnutia. Ja som v tomto pléne Národnej rady Slovenskej republiky nevolil pána Hrušovského ako predsedu KDH, ale ako predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ak predseda Národnej rady nie je schopný v súlade s rokovacím poriadkom rešpektovať návrh skupiny poslancov a potrebuje, aby sa Béla Bugár v zastúpení podpísal pod túto pozvánku, dámy a páni, to hovorí o všetkom.

Budem ešte veľmi krátko vo svojom úvode reagovať na to, čo prezentoval podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán minister Lipšic, kde ma teda priamo obvinil, že mám ambíciu upierať demokratické práva predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Tak ako rešpektujem demokratické práva predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, trvám na tom, aby boli rešpektované aj moje demokratické práva a mojím demokratickým právom je aj vo väzbe na to, čo sa udialo včera v snemovni, aj vo väzbe napríklad na túto pozvánku, aby som demokratickým spôsobom mohol prezentovať, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky nemá moju dôveru.

Ak dovolíte, teda prejdem teraz k meritu veci. Pán minister školstva Fronc vo svojej funkcii zlyhal. Zlyhal, pretože nepochopil obsah reformy systému vzdelávania. Je totiž presvedčený, že na reformu systému stačí zaviesť vyučovanie náboženstva, zmeniť pravidlá maturitných skúšok a spoplatniť vysokoškolské štúdium. Verejnosť však pod reformou systému vzdelávania rozumie čosi úplne iné. Nový zákon o výchove a vzdelávaní, keďže ten doteraz platný ešte z čias komunizmu má dodnes - a viacerí ste to už konštatovali -, viac ako dvadsať noviel. Verejnosť pod reformou systému vzdelávania očakáva aj zmeny v obsahu vzdelávania a k tomu vypracované osnovy a učebnice, úpravu celého vzdelávacieho systému a tým dosiahnuť kontinuitu medzi jednotlivými stupňami vzdelávania od materských až po vysoké školy. Vážené dámy, vážení páni, minister Fronc však nie je schopný zvládnuť tieto úlohy, možno od neho očakávať len ďalšie chyby a nedostatky napriek tomu, že podľa slov predsedu Kresťanskodemkratického hnutia je to najlepší minister školstva, akého kedy Slovensko malo.

Dovoľte mi ešte veľmi krátku poznámku. Tá poznámka sa bude týkať obsahu podania skupiny poslancov, respektíve dôvodov, ktoré sú v tejto prílohe uvedené. Nech mi je odpustené, ale opäť sa musím dotknúť vystúpenia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Keď som ho počúval, tak som nadobudol naozaj presvedčenie, pán predseda, že tie dôvody, s ktorými sa ja stotožňujem, pán predseda Národnej rady nečítal. Dámy a páni, nikto z nás si nedovolil a predpokladám, že budeme natoľko korektní, ani si nedovolíme, aby sme povedali, že pán minister je zlý človek, nikto z nás tu nehovorí, že ministrovi nebije to správne srdce zanietene za isté ideály a ciele, ale, vážené dámy a páni, po Slovensku chodí tisíce dobrých ľudí s dobrým srdcom a nie sú ministrami. A nie sú ministrami školstva. Takže, dámy a páni, toto nie je diskusia o kvalitách v tom slova zmysle, o ktorých hovoril pán predseda Národnej rady, toto je diskusia o kvalitách manažéra, šéfa ústredného orgánu štátnej správy, v tomto prípade ministerstva školstva. Pán minister školstva sa zaoberá len zánikom alebo fúzovaním štátnych škôl a zakladaním nových, predovšetkým cirkevných a maďarských. Pán minister vojde do histórie slovenského školstva hlavne ako zakladateľ, v úvodzovkách, "povinnej voliteľnosti" náboženskej výchovy v základných školách. Dámy a páni pri tejto príležitosti by som chcel zdôrazniť, že som presvedčený, že nikdy nikomu neuškodí náboženstvo alebo výučba náboženstva na základných školách, ale ako demokrat požadujem princíp rovnosti, ak majú byť vytvorené dobré podmienky na to, aby sa mohlo vyučovať náboženstvo na základných školách, rovnaké podmienky očakávam pri výučbe etiky. Dámy a páni, som slobodný človek vychovávajúci svoje deti k slobodnému mysleniu. Považujem za svoju povinnosť nesúhlasiť s pomalou zmenou občianskeho štátu na štát s náboženskou doktrínou, ktorej nejde len o to, aby sa presadzovali hodnoty kresťanstva, ale aj o vplyv politickej strany a cirkvi na každodenný život štátu. Nespokojnosť s neexistenciou obsahovej reformy školstva prezentuje celá odborná pedagogická verejnosť. Rezort ministerstva školstva sa podľa nej zbytočne ponáhľal so zavedením maturitných skúšok podľa nových pravidiel. Dámy páni, nikto nespochybňuje potrebu inovácie maturitných skúšok hlavne v oblasti nového obsahu, v oblasti redukcie učiva na základe novej koncepcie, ale nie v oblasti formy a za cenu chaosu, ktorý spôsobila jej nepripravenosť. Nová maturita sa skladá zo starého obsahu, pribudol k nej test a ďalší predmet z prírodovedného bloku. Naozaj sa dá ťažko pochopiť fakt, že študent, ktorý sa chce po maturite venovať napríklad právu, využije v budúcnosti logaritmy alebo vzorce chemických zlúčenín. Nečudo, že to mnohí študenti i rodičia považujú za ďalšie zbytočné zaťaženie študentov. Nehovorím o tom, že ich minister Fronc presviedčal o tom, že nové maturity - a nakoniec už to tu bolo povedané -, že nové maturity budú základným kritériom prijímania na vysokú školu. Len nepovedal, dámy a páni, a nakoniec pani poslankyňa Brestenská sa tomu dostatočne aktívne venovala, len nepovedal, dámy a páni, kedy. Zbabrané maturity, stresy pre študentov sa uskutočnili v tomto roku a posudzovanie kritérií, podľa ktorých by prijímali študentov na vysoké školy, budú možno v roku 2006 alebo 2007. Vysoké školy totiž jedna po druhej oznámili, že výsledky týchto pokusov v tomto školskom roku nebudú brať do úvahy. Študenti teda maturujú po novom, hoci šancu dostať sa na vysnené univerzity budú mať rovnakú akú tí pred nimi. Minister ich dobehol a oni ešte pykali za chybu jeho úradníkov tým, že opakovali písomnú skúšku z matematiky. Pán minister sa naďalej vyhrieva na ministerskej stoličke a tvrdí, že im chce len dobre. Dámy a páni, v tejto oblasti pán minister pokazil všetko, čo sa len dalo, a dovoľte mi spomenúť takú krátku epizódu ešte z čias, keď bol súčasný pán minister Fronc štátnym tajomníkom na ministerstve školstva. Tým chcem do istej miery naznačiť tie manažérske schopnosti alebo manažérske neschopnosti pána ministra Fronca.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v roku 2000 navštívil ministerstvo školstva guvernér Banky Rady Európy pán guvernér Almár, navštívil vtedy ministerstvo školstva v sprievode veľvyslankyne Slovenskej republiky pri Rade Európy vtedajšej pani poslankyne Evy Garajovej. Táto návšteva bola veľmi nádejná a mohla mať veľmi významný výsledok pre ministerstvo školstva, pretože pán guvernér Banky Rady Európy ponúkal finančné prostriedky na rozvoj školstva. Ja nebudem hovoriť o tej schéme, ako bolo možné tieto finančné prostriedky čerpať, ale nepochybne to boli veľmi výhodné zdroje. Dámy a páni, po 15-minútovej diskusii pána štátneho tajomníka ministerstva školstva pána Martina Fronca s guvernérom Národnej banky bol výsledok nulový, po skončení rokovania sa pán guvernér slovenského sprievodu opýtal: Prosím vás pekne, s kým som to rokoval? Prečo tento človek nepoložil jednu jedinú otázku? Prečo Slovenská republika nemá záujem čerpať finančné prostriedky, ktoré ponúka Banka Rady Európy? Dámy a páni, možno si pamätáte, aký bol potom výsledok. Nakoniec Banka Rady Európy poskytla nemalý objem finančných prostriedkov na rekonštrukciu Univerzitnej knižnice. Chcel by som však, dámy a páni, zdôrazniť, áno, Banka Rady Európy existuje, a chcel by som teda zdôrazniť, že nemalý objem finančných prostriedkov ponúkaný touto bankou sa použil na rekonštrukciu Univerzitnej knižnice, ale, dámy a páni, grant a všetky otázky s tým súvisiace, celú technológiu získania zdrojov realizovalo ministerstvo kultúry, pretože ministerstvo školstva nemalo o tieto finančné prostriedky záujem. (Hlas v rokovacej sále.) Rovnako patrí tá knižnica kultúre ako aj univerzite, ja rešpektujem, pán spravodajca, že je to kultúrna pamiatka. (Hlas v sále.) Dobre, v poriadku. Dámy a páni, v týchto dňoch začínajú tiež nepripravené ústne maturitné skúšky, zmätky pokračujú, vystresovaní sú nielen žiaci, ale aj pedagógovia. Maturity po novom mali priniesť väčšiu objektivitu, spravodlivý obsah a rovnocenné šance. Na veľké prekvapenie verejnosti začali najhoršie, ako mohli. Znevážila sa práca študentov a pedagógov, ktorí prípravám venovali určite nemalé úsilie, zodpovednosť je opäť na pleciach ministerstva školstva. Opakujem však, nejde o nový obsah maturít, ale len o chaotickú a dostatočne nepripravenú novú formu maturitných skúšok, formu nepremyslenú a formu zbytočne prekomplikovanú. Som presvedčený, že ústna časť bude mať ešte viac nedostatkov ako nedávne písomné maturitné skúšky, ktoré spôsobili škandál a podľa môjho názoru oprávnené štrajky na stredných školách.

Dámy a páni, nedivím sa nespokojnosti študentov a pedagógov, musia sa totiž vyrovnať s tým, že budú maturovať inak, ako sa v priebehu štúdia pripravovali. Menenie pravidiel počas hry v neprospech občana je čosi, čo by malo byť v slušnom štáte nemysliteľné, práve to však obsahujú takmer všetky reformy, ktoré Dzurindov kabinet robí. Občana nepovažuje za svojho pána demokratického štátu, ale iba za jeho nahlúpleho poplatníka. Revolta študentov je prirodzená, pretože sa nedodržali pravidlá a porušili ste ich, pán minister, vy sám, vy sám ste nedodržali vlastný záväzný dokument pre maturity, vyhlášku o ukončení štúdia z roku 2004. Porušili ste jeden z princípov koncepcie, podmienky pre maturantov známe dva roky dopredu. Zanedbali ste svoje povinnosti, ktoré ste si stanovili, vážený pán minister, vlastnou vyhláškou. Najsmutnejšie však je, že všetci vaši koaliční priatelia vedia, že konáte nesprávne, ale napriek tomu vám nechávajú voľné pole, ako by si neuvedomovali nedozerné dôsledky vašej neschopnosti a vašich omylov. Reakcia maturantov, pán minister, na vaše reformy varuje. Štrajkujúci študenti totiž zvestovali nástup generácie, ktorá politikov nebude považovať za vrchnosť, ktorej sa treba slepo podriadiť, a za to im patrí, samozrejme, moja vďaka. Pán minister Fronc by mal v prvom rade zvážiť, či sú kauzy na školách spôsobené skutočne len reťazením náhod alebo či niečo zásadné na svojom ministerstve pán Fronc zanedbal. Pán minister, vy ste neboli nikdy príliš populárny a ak Kresťanskodemokratické hnutie niečo s vami nevymyslí, budete nepríjemným závažím na preferenciách vašej strany. Ja totižto nezdieľam názor vášho predsedu, ja si na rozdiel od neho myslím, že sme od revolúcie mali ministrov, ktorým možno všeličo vyčítať, ale taký neschopný, ako ste vy, pán minister, nebol ani jeden. Mňa irituje okrem iného i spôsob, akým dehonestujete najmä učiteľov, vysokokvalifikovaných odborníkov s dlhoročnou praxou. Myslím tým razantné, samozrejme v úvodzovkách, zvyšovanie ich platov. A čaká nás ešte i spoplatňovanie vysokoškolského štúdia. Možno sa vám to skutočne podarí, veď sa neustále oháňate tvrdením, že na vysokoškolské vzdelanie jedinca nemajú predsa prispievať všetci daňoví poplatníci. Pýtam sa, pán minister, a prečo nie? Štát buduje diaľnice, štát buduje protipovodňové systémy, či dokonca štát nakupuje zbrane aj z peňazí daňovníkov, ktorí ich nepoužívajú a nepotrebujú a dokonca ani nechcú. Ide totiž o verejný záujem, zveľaďovanie a bezpečnosť republiky. Lenže ukazovateľom kvality národa, respektíve občanov v štáte, je, samozrejme, aj stupeň vzdelanosti. Prečo by jeho rast nemal byť záležitosťou každého z nás, to znamená, všetkých daňových poplatníkov Slovenskej republiky? Pán premiér sa na to všetko, čo som tu uviedol, pozerá akoby z nadhľadu. Ide vraj o bežné spory a bolo vraj už aj horšie. Možno je rád, že sa zabudlo na najhorúcejšieho kandidáta na ministerskú defenestráciu Ľudovíta Kaníka. Aj vtedy sa koaličné strany zachovali koalične. Vo všeobecnosti to znamená, že v ministerskom kresle treba podržať, dámy a páni, kohokoľvek. Hoci aj totálne neschopného, hoci aj ministra, ktorému predkladatelia vecne vyčítajú množstvo problémov, ktorých sa dopustil. Dokonca sme sa stretli aj s konštatovaním, že výmena ministra Fronca z ministerského postu ministra školstva by spôsobila pád vlády.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na záver mi dovoľte povedať: Ministrovi Froncovi nedôverujem a kým bude vo funkcii, nebudem veriť ani zákonom, ktoré do parlamentu prídu z rezortu ministerstva školstva. Očakávam len ďalšie jeho chyby a nepremyslené argumenty. Jeho kroky vyznievajú ako retušovanie politickej zodpovednosti.

Dámy a páni, záverom by som chcel povedať, že naozaj cítim atmosféru, že s prácou ministra Fronca ako ministra školstva môžu byť spokojní len kresťanskí demokrati. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)