V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami vystúpia páni poslanci, pán poslanec Kahanec, to je faktická poznámka, však? Tak potom až v poradí. Prvý bude pán Bárdos, pán Mikloško, pani Brestenská, pán Šimko, pán Malchárek, pán Béla Bugár, pán Abrhan a naposledy zaradíte pána Kahanca. Takže prvému zapnite mikrofón. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami a zapnite mikrofón pánovi Bárdosovi.

G. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán predseda výboru Maxon, nebudem reagovať na tú časť vášho prejavu, kde ste hovorili o práci pána ministra, kde ste to hodnotili, ale musím reagovať na tu časť, kde ste veľmi nekorektným spôsobom dali, ale vlastne je to úder pod pás predsedovi Národnej rady, že ste povedali, že nechcel podpísať, neakceptoval iniciatívu, podpisy poslancov Národnej rady a že preto to podpísal Béla Bugár. Pán predseda výboru, mali by ste sa informovať predtým, ak niečo takéto vyslovíte, alebo chcete vysloviť v Národnej rade, lebo mali by ste vedieť, že pán predseda Národnej rady Pavol Hrušovský bol na oficiálnej pracovnej služobnej ceste na rokovaní predsedov parlamentov Európskej únie. A zastupoval ho Béla Bugár. Preto on podpisoval túto pozvánku. Bolo to veľmi nekorektné z vašej strany.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať s faktickou poznámkou, teraz vystúpi pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán kolega Maxon, povedali ste jednu vetu: Pán minister školstva pokazil všetko, čo sa len dalo. Potom ste už rozprávali o pánovi Hrušovskom, o pánovi Lipšicovi, potom ste rozprávali o maturitách, kde ste si niekoľko vecí technicky naštudovali a o tom ste rozprávali. Vôbec ste sa nedotkli troch, štyroch, piatich zákonov, ktoré sa týkali veľmi zásadných reforiem školstva vo vede, pretože ste ich ani neštudovali, ani o nich neviete a predpokladám, že vás ani nezaujímajú, lebo váš odbor je kdesi inde. Samozrejme, že ak ste chceli vystúpiť a napadnúť a povedať, že nemá vašu dôveru, čo je vaše plné právo, tak ste potom si museli celý ten prejav, ktorý bol nekompetentný z hľadiska odbornej činnosti ministra školstva, zaobaliť do invektív. Tých invektív voči ministrovi školstva aj voči ostatným členom tu, predstaviteľom KDH, bolo dosť veľa a svedčia o tom, že napriek tomu že ste veľmi dobrý odborník v poľnohospodárstve, ako bývalý predseda družstva sa v tom vyznáte výborne, že ste boli výborný minister financií, že v poslednom čase veľmi dobre ovládate rokovací poriadok, kde by som nerád s vami súťažil, v odbore školstva máte značné medzery, čo je v poriadku, len prosím vás, nezaobaľujte ich do invektív, lebo pôsobí to trošku nedôstojne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Brestenská.

B. Brestenská, poslankyňa: Ja by som chcela reagovať na vystúpenie pána Maxon z hľadiska... Tiež nemusím so všetkým súhlasiť, ale páčilo sa mi, že ako opozícia napriek tomu, čo povedal pred chvíľočkou pán Mikloško, nehanil pána ministra z hľadiska toho, že by sme ho pokladali naozaj za neschopného a zlého človeka a podobne. Ale veľmi sa snažil objektívne povedať, že sú určité chyby, ktoré treba si priznať. Neplatíme pána Maxona my ako ANO, že by bol náš, tiež náš spriaznenec, ale to sú veci, ktoré opozícia tiež sa snažila na niektoré poukázať, a niektoré, súhlasím s ním, ktoré vystúpil, sú práve tie veci, ktoré treba si priznať a povedať, že aj keď s veľkou snahou robí a seriózne robí, naozaj tie chyby sa môžu robiť a pedagogická verejnosť to vníma. O tom je to, či si zakrývame oči a budeme farizeji naďalej a budeme tvrdiť, že je to najlepší minister školstva, aj keď má najlepšie srdce, ale nemyslím si, že je najlepší doterajší minister školstva, a učiteľská verejnosť to dala jasne najavo. A ja si myslím, že je našou zodpovednosťou, čo tu sedíme, keď nemá tú dôveru, keď naozaj má problémy s tým aby manažoval svoj rezort, tak mali by sme si to priznať a hľadať riešenia, aby váha vzdelania v spoločnosti mala skutočne odozvu ku kvalite, a netvárme sa, že pán minister, ku ktorému sú výhrady, a my si to tu nechceme priznať a tvárime sa všetci, že sme spokojní a že všetky reformy sú vynikajúce. Tie reformy majú byť spoločné a spoločne budeme niesť aj zodpovednosť. Ale momentálne pán minister, tu zaznelo z KDH, má tú najväčšiu zodpovednosť za tie reformy a sú k nemu kritické pripomienky. Prečo ich prepočúvame, prečo sa tvárime, že nie sú? To ma najviac mrzí. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šimko, Jozef.

J. Šimko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Skutočne, pánovi Maxonovi musím povedať, že začínam ho ako nepoznávať. Už druhý deň sa pohybuje v takej rovine, v ktorej som ho doteraz nepoznal. Už druhýkrát hovorí o strate dôvery predsedovi Národnej rady. Ako človeka, ktorý pôsobil v exekutíve a ako minister financií, tak myslím si, že musel veľmi dobre poznať, aké regionálne školstvo bolo tesne po roku 98, vlastne čo nám zanechala tá predchádzajúca vláda. Musím vám povedať ako jeden z tých predstaviteľov exekutívy na regionálnej úrovni, tak možno dva roky sme sa trápili s finančnými problémami, kým sme sa dostali na nejakú normálnu úroveň. Škoda, že takto musím sa vyjadrovať, ale viete, pán poslanec Maxon, ak mám nadviazať na vašu rétoriku, tak ja vám chcem tiež povedať, že som vás volil za predsedu výboru pre pôdohospodárstvo. A musím vám teraz oznámiť, že strácate aj u mňa dôveru. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Malchárek, Jirko.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. By som chcel povedať, že vnímam túto schôdzu v dvoch rovinách. Jedna je, že si opozícia vybrala naozaj aj podľa nás najslabší článok vo vláde preto, aby spôsobili možno pád vlády a predčasné voľby. To je jeden uhol pohľadu, ale druhý je, že tie prejavy väčšinou aj zo strany predkladateľa, ale teraz predovšetkým zo strany pána poslanca Maxona, sú mimoriadne vecné a mimoriadne kompetentné. Hlavne v oblasti, ktorú spomínal pán poslanec Maxon, v oblasti školstva, v oblasti ideologických rozporov sa skláňam pred tým, čo tu bolo povedané, a stotožňujem sa s tým. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán podpredseda Národnej rady Bugár.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ohľadne toho podpisu by som sa chcel vyjadriť, aby sme to teda dali do poriadku. Chcem povedať, pán poslanec Maxon, že ja som dostal už v stredu poverenie od pána predsedu na jeho zastupovanie na dni štvrtok, piatok a sobota, nakoľko pán predseda Národnej rady sa zúčastnil na rokovaní predsedov parlamentov európskych štátov a tým pádom, keď ste postúpili alebo keď tento návrh na odvolanie pána ministra Fronca bol postúpený až poobede vo štvrtok, to znamená, že musel som to podpísať ja. A bez problémov som podpísal návrh teda na zvolanie schôdze s tým, že som, samozrejme, konzultoval s pánom predsedom Národnej rady túto záležitosť. Takže ja som to považoval za nutné povedať, lebo ja si nemyslím, že takýmto nekorektným spôsobom by sme mali obviňovať predsedu Národnej rady. Konal tak, ako to zákon káže.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dnes už padlo na pôde Národnej rady veľmi veľa výhrad, výčitiek. Kladiem si však otázku: Sú všetky tieto výhrady opodstatnené? Je možné použiť výroky typu: "Pokazil všetko, čo sa len dalo!" "Maturity zabezpečené najhoršie, ako mohli," ako objektívny pohľad či kritiku. Dovolím si ešte položiť pár otázok k výsledkom práce v rezorte školstva. Je zlé, ak sa v školách začína hospodáriť, racionalizovať prevádzka. Ak školy musia súťažiť o svoju značku kvality navzájom porovnateľnú v rámci Slovenska? Ak pedagógovia či riaditelia škôl sa budú svojou kvalitou presadzovať v sieti škôl na Slovensku? Ak sa prostriedky v rámci školstva majú používať transparentne, najmä čo sa týka externého vysokého školstva - a adresne - pre tých, ktorí to najviac potrebujú. Je nespokojnosť, toľkokrát spomínaná, iniciovaná od študentov alebo od niekoho, kto ich k tomu povzbudil či viedol k tomu a komu na tom záležalo. Alebo to má byť náhrada za nespokojnosť odborov, ktorá v súčasnej dobe absentuje? Teda je možné, že niekde všetko funguje dokonale? Život a realita ma presviedča, že v živote mnoho vecí je potrebné meniť, upravovať, doplňovať a presviedčam sa o tom vo všetkých rezortoch, ktoré fungujú. A v bežnom živote vôbec. Nechápem, ako to niekto dokáže ináč.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon v reakcii na faktické poznámky.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne. Chcel by som povedať niekoľko slov k tej procedúre. Ja som v žiadnom prípade nepovedal, že bol porušený rokovací poriadok alebo teda zákon o rokovacom poriadku. Ja som jednoducho skonštatoval to, čo som skonštatoval.

A, pán spravodajca, ja som necítil v mojom prejave žiadnu dávku invektív. Ak vy hľadáte invektívy tam, kde nie sú, nie je to môj problém. Je to váš problémom.

Pán poslanec Šimko, vy ste naznačili aj moje predchádzajúce pôsobenie. Nuž, dovoľte mi spomenúť možno jednu vec, o ktorej som nehovoril. Ja si neviem predstaviť, naozaj si neviem predstaviť, že niektorý ústredný orgán štátnej správy môže fungovať tak, aby dva mesiace nebola porada vedenia ministra. Vážený pán kolega, ja som mával každý týždeň poradu vedenia ministra, na ktorej som sa osobne zúčastňoval. A keď bol vážny problém, tak tie porady boli aj dva, aj tri dni. To nie sú moje indície. To sú veci, o ktorých sa všeobecne diskutovalo, a to je ten problém, o ktorom som ja hovoril. A ten problém naozaj spočíva aj v sile a schopnosti koordinovať, manažovať a komunikovať. Daňoví poplatníci Slovenskej republiky by sa mohli pýtať, na čo mal pán minister Fronc štátneho tajomníka, na ktorého boli vynaložené nemalé finančné prostriedky, keď po dvojročnom pôsobení musel skonštatovať, že jeho návrhy, jeho podnety, jeho iniciatívy... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek bude pokračovať v rozprave a pripraví sa pani poslankyňa Angyalová.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, aspoň jedna optimistická správa v tomto pesimistickom, smutnom odvolávaní, že Slováci vedú nad Kanaďanmi 2:1.

No a v tejto chvíli by som sa rád vrátil k meritu veci. V prvom rade by som chcel povedať, že pán minister je slušný človek, už to tu niekoľkokrát zaznelo. Ale. V druhom prípade by som chcel povedať, že veľmi ma mrzí, že tento problém profesijný skĺzol do nejakého politického, parlamentnopolitického boja. Ale. A o tomto ale by som teraz chcel povedať niekoľko, možno súvislých, možno menej súvislých viet. Keby v týchto dňoch a týždňoch vznikal frekvenčný slovník slovenského jazyka, jazykovedci všetkých krajín by určite riešili rébus, prečo školstvo, maturita a Fronc patria proti všetkej logike k slovám s najvyšším výskytom v slovenskom jazyku. Dôvod je pritom neobyčajne jednoduchý. Pán minister Fronc sa totiž zaťal a tvrdohlavo si urobil po svojom, nech si hovorí, kto chce, čo chce, a to, samozrejme, nezostalo bez náležitej mediálnej pozornosti, presne podľa tej rozprávky: Ako sa Fronc zaťal. Tým skôr, že sa ukázalo, že všetky tie presviedčania, ktoré zazneli na adresu pána minstra a ktorých lajtmotívom bolo radšej opatrne počkať ako nasilu veci uponáhľať, neboli populistickými táraninami opozície, ale predvídavé a objektívne, situáciu hodnotiace názory. Náš pán minister však nepočúval ani poslancov, ani odborníkov, ani maturantov a ich rodičov a tak dnes musí vláda počúvať, čo sa nám v poznámkových blokoch nazbieralo za argumenty, ktorými odôvodňujeme návrh, aby rezort školstva a vedy po zvyšok volebného obdobia spravoval radšej niekto iný. Nazdávam sa, že ma nikto nemôže obviňovať z toho, že akýkoľvek krok vlády hodnotím z opozičného princípu negatívne. Viem, že situácia v jednotlivých rezortoch i v spoločnosti ako celku je zložitá, že zdrojov je výrazne menej než tých, ktorí pýtajú, a aj tých, ktorí pýtajú oprávnene a zaslúžene. Keďže transformácia je sama osebe neľahká a prináša množstvo problémov, neviem celkom pochopiť, prečo si pán minister Fronc ešte napriek, akoby masochisticky tú svoju pozíciu pri každej príležitosti komplikoval a sťažoval. Na tejto pôde už pred časom odznela rozsiahla diskusia o náboženstve ako o povinnom predmete pre najnižšiu vekovú kategóriu žiačikov a do tejto chvíle som úprimne a hlboko presvedčený, že toto individuálnym svetonázorom motivované rozhodnutie pána ministra len zbytočne skomplikovalo situáciu všetkým tým, ktorým pán minister v rámci transformácie praktické riadenie a financovanie škôl odovzdal - mestským a obecným zastupiteľstvám a riaditeľom jednotlivých škôl. Ako tvrdohlavé bazírovanie ministra Fronca na individuálnom presvedčení občana Fronca, že je dobre, ak sú deti od útleho veku vedené k takému či inakšiemu náboženskému presvedčeniu, cez povinnú účasť na príslušnej náboženskej výchove, pretože, povedzme si to otvorene, v konfesionálne prísne definovaných slovenských komunitách sú aj deti ateistov pod tlakom, aby pre pokoj v dome či v dedine pred "bezbožnou" etikou dali prednosť náboženstvu. Bolo ešte iba letnou prechádzkou v porovnaní s túrou, na akú sa vydal, nabaliac si na chrbát nošu zvanú maturity. Dnes som vnútorne stotožnený s tým, že by maturita, ktorú som pred nejakými troma desaťročiami absolvoval ja sám, bola nejaká horšia než tá, ktorú mali za sebou moji rovesníci v iných európskych štátoch. Skôr si myslím, že úroveň slovenských a česko-slovenských stredných škôl bola výrazne lepšia, než na akú sa podarilo dostať školstvo v iných krajinách. Mohol by som tu začať sentimentálne spomínať, koľko z mojich spolužiakov, ktorí s rodičmi emigrovali, žilo v cudzine zo svojich maturitných vedomostí ešte dlho počas vysokoškolského vzdelávacieho cyklu. Pán minister Fronc sa rozhodol, že znalosti absolventov stredných škôl bude skúmať inak. Vraj presnejšie a objektívnejšie, než to vedeli tradičné maturitné skúšobné komisie. Inými slovami nám pán minister všetkým oznámil, že učitelia, ktorých je najvyšším predstaviteľom, sú u nás ľudia nespoľahliví a zrejme aj skorumpovaní, pretože sa nedokážu odosobniť a objektívne zhodnotiť stupeň vedomostí, ktoré maturant pri skúške preukáže. No pán minister si to všetko nielenže pred časom vymyslel, on sa navyše rozhodol, že sa takto bude maturovať práve tento rok. Čo na tom, že študenti boli prijatí na stredné školy, ktorých zverejnený študijný program predpokladal maturity v inej šírke, skladbe a technológii, než sa pán minister napokon rozhodol určiť. Študenti tu predsa nie sú na to, aby mali nejaké práva, ich povinnosťou je učiť sa a pán minister láskavo rozhodne kto, z čoho a ako ich bude skúšať. Ako to dopadlo, všetci dobre vieme. Z dôstojného aktu skúšky dospelosti, aktu, ktorého úspešným absolvovaním získava mladý človek de facto štatút zrelého človeka, schopného konať individuálne a zodpovedne, sa vďaka zmätkom v úrade pána ministra Fronca a úradoch s ním súvisiacich stala celoštátna fraška. Zmätočné testy, inojazyčné formuláre, sporné formulácie, to všetko je však iba vrchol ľadovca, pod ktorým sa skrýva tragické poznanie, že pán minister nedokáže zorganizovať ani len činnosť svojich podriadených tak, aby naozaj plnili svoje úlohy a povinnosti. Možno sa niektorým z vás bude zdať, že hovoriť v tejto súvislosti o umeleckom školstve je odťažité, veď maľovaniu, hre na hudobných nástrojoch či spevu sa venuje len časť školopovinných mladých ľudí. Lenže práve za obdobie, keď za chod rezortu školstva spoluzodpovedal pán Fronc ako štátny tajomník, a plne zodpovedá aj ako minister, sa podstatne zhoršila situácia niekdajšej pýchy našej školskej sústavy. Systém, keď mladé talenty podchytávali základné umelecké školy, rozvíjali ich konzervatóriá a takzvané ŠUP-ky a tým najtalentovanejším poskytovali vysokoškolské vzdelanie špecializované umelecké vysoké školy, sa práve za pána ministra Fronca desivo rozkývalo. Začalo to delimitáciou ZUŠ na obce bez toho, aby sa niekto v predstihu a kvalifikovane zaoberal kľúčovým problémom ich financovania. Pretože štruktúra ZUŠ nekopírovala sieť obvodov základných škôl, ale vznikali s pôsobnosťou pre rozsiahlejšie oblasti. Nik však nemyslel na to, ako do spádových zušiek dostať po delimitácii peniaze nielen z obce, v katastri ktorej škola stojí, ale aj z obcí, z ktorých jej služby deti využívajú. Kým panstvo na bratislavskom ministerstve riešilo rébus, ktorý si samo spôsobilo, zušky živorili, redukovali sa ich kapacity a odchádzali z nich vzácni pedagógovia. Pretože učiť kreslenie či spev, to sa nedá naučiť za jeden či dva semestre na pedagogike, na to treba mať zvláštny talent. A práve na citlivosti pedagóga, s ktorým mladučký talent príde po prvý raz do kontaktu, leží ohromná ťarcha zodpovednosti. Uhádne, kde drieme budúca umelecká osobnosť, dokáže jej pomôcť pri prvých krôčikoch? Nik nikdy nezráta, koľko mimoriadne nadaných ľudí na svete sa umeniu nevenovalo, pretože chýbal práve takýto okamih osudového stretnutia a porozumenia. Náš systém bol veľmi vysoko hodnotený odborníkmi zo zahraničia práve preto, že umožňoval relatívne plošné zachytávanie nadaných žiakov a ich usmernenie do príslušných tried ZUŠ. Lenže za plat na úrovni pomocníčky v kuchyni sa veru nedá čakať individuálny prístup k žiakom, ani individuálna obetavosť. Aj učiteľ hudby, divadla, či výtvarného umenia totižto je človek a pohybuje sa v trhovej ekonomike, teda nikto mu zadarmo nič nedá. To len rezort pána ministra Fronca bol pri reforme školstva presvedčený, že učiteľa zušky má hriať radosť z dobre vykonanej práce a nemá si myseľ zaťažovať malichernosťami typu, z čoho zaplatí pôžičky a nájomné a z čoho bude žiť. Cez triedy konzervatórií v Bratislave, Žiline a Košiciach prešli za povojnové desaťročia stovky študentov, z ktorých sa neskôr stali aj veľké hviezdy slovenských a svetových koncertných sál, divadiel, či výstavných expozícií. Majú však smolu. Froncovo ministerstvo sa pri svojich smelých projektoch orientuje len na hlavné línie: informatika, matematika, náboženstvo a cudzie jazyky, hoci možno nie práve v tomto poradí majú zelenú a nie práve v tomto poradí sa do nich investuje. To, čo zelenú nemá, to je pre pána ministra Fronca nezaujímavé dedičstvo minulosti, ktoré by asi malo postupne odumrieť, a teda netreba do toho investovať. Nuž a konzervatóriá majú tú smolu, že ani matematika, ani informatika tu hlavnú úlohu ani nehrajú, ani hrať nemôžu. Správne ťahať slákom, precízne sekať do kameňa, ovládať nesmelé koloratúry, to podľa tímu pána ministra Fronca nepatrí k vzdelaniu, na ktorom by spoločnosť mala záujem, a najlepšie by asi bolo, keby si takéto vzdelanie svojich detí rodičia pekne a v hotovosti zaplatili. Lenže od tejto zvláštnej logiky je už len krôčik k tomu, aby zasa inak, povedzme humanitne orientovaní daňoví poplatníci zaprotestovali, prečo majú zo svojich daní podporovať napríklad odborné či učňovské vzdelávanie inej časti mládeže, ktorá si predsa tiež osvojuje znalosti, ktoré sú iným nepotrebné a im samotným pomôžu nájsť si zamestnanie a zarábať si na živobytie. Veď predsa znalosti takého chemického laboranta, automechanika či kuchára sú rovnako špecifickými znalosťami ako hra na flaute, operný spev či grafika. Prečo teda vieme na úrovni štátnej správy nachádzať riešenia, ak ide o záujmy niekoľko tisícok budúcich zamestnancov zahraničných automobiliek, ale na pár desiatok možno budúcich hviezd slovenských a svetových javísk, koncertných sál a galérií sa díva rezort ako na čosi, čo zbytočne pohlcuje peniaze. Pán minister, boli ste počas svojho ministerského pontifikátu aspoň raz pozrieť sa, v akých priestoroch a podmienkach a s akým vybavením pracujú dnes slovenské konzervatóriá? Videli ste, ako sa tiesnia budúci herci, speváci, ako sa bez vlastného javiska, v obyčajných triedach pripravujú v javiskových disciplínach? Prepáčte, ale prichodí mi to, ako by sa povedzme operátori na výpočtovú techniku pripravovali majstrovaním na písacích strojoch s kliešťami, skrutkovačom a možno kladivom. Ani to by vás nevyviedlo z rovnováhy zrejme, aj vtedy by ste sa tvárili, že od okamihu delimitácie je to vec samosprávnych krajov a vy ako minister a váš úrad sa môžete iba prizerať.

A čo naše umelecké vysoké školy? Jedna si ťažká viac ako druhá. Nečudo, veď na vzdelávacie inštitúcie zabezpečujúce vyslovene individuálne štúdium sa uplatňujú rovnaké kritériá ako na školy, ktoré produkujú veľké počty absolventov. Lenže sú predmety, vážený pán minister, ktoré možno prednášať v univerzitnej aule pre niekoľko stoviek poslucháčov, a sú zasa také, ktoré majú zmysel a plnia svoj účel iba vtedy, ak má pedagóg čas na jediného študenta. Systém, ktorý vymyslelo ministerstvo pána ministra Fronca, však v podstate núti umelecké vysoké školy, aby prijali povedzme 20 uchádzačov do študijného programu dirigovanie, pretože škola dostáva peniaze vo väzbe na počet študentov. Nik si nepoloží elementárnu a logickú otázku, načo nám bude po piatich rokoch sto dirigentov, keď toľko dirigentských príležitostí neposkytne ani celá Európa. Nikoho nezaujíma, že popri troch či piatich skutočne nadaných je tam trikrát toľko menej disponovaných. Čo však z toho, keď tu tento systém, ktorý existuje, vymyslel ktosi, je za to zodpovedný bez toho, aby len čosi trochu pochopil, nehovoriac o tom, aby pochopil viac. Vážený pán minister, viem, že je to prekvapujúce, ale zdá sa, že vy ste v tomto prípade ešte odvážnejší, ako boli architekti socialistického školstva, a masa je pre vás podstatne viac ako jedinec. Potrebujete konečne nejaké pozitívne čísla, nuž ste stavili na to, že do našich kapacitne nevyhovujúcich vysokých škôl natlačíte viac študentov. A robíte to takzvanými ekonomickými nástrojmi. Kto by chcel uprednostniť kvalitu pred kvantitou, zahynie na nedostatok peňazí. Lenže to je, dámy a páni, cesta do pekla.

Dámy a páni, o pár dní sa tu na podnet pána ministra Fronca zasa budeme venovať jeho neodolateľnej túžbe spoplatniť štúdium na vysokej škole. Tentoraz vlka plateného školstva zaodel do rúcha baránka študentských pôžičiek a ako verklík už pár týždňov rozpráva o tom, ako sa študenti budú mať vlastne lepšie, než sa mali doposiaľ. Samozrejme, ešte ani raz sa nedal pristihnúť pri tom, aby svoju vidinu bezstarostného študentského požičaného chlebíka obohatil aj o predstavu mladého absolventa, ktorý rieši onakvejší rébus. Zaplatiť splátku na štúdium alebo hypotéku na byt, aby si mohol založiť rodinu. A inými slovami, vrátiť spoločnosti investíciu a pracovať v odbore, ktorý sa naučil, alebo chňapnúť po akejkoľvek výnosnej ponuke, pretože dlhov sa treba zbaviť a aj žiť by sa zišlo. Vážený pán minister, nože sa zachovajte ako reálny človek a dohovorme sa, že s návrhom na spoplatnenie vysokoškolského štúdia do tohto parlamentu prídete v deň, keď štatistický úrad skonštatuje, že mzdy v tomto štáte dosahujú, nebudem maximalista, povedzme 90% priemeru Európskej únie. Keď to bude tak, všetci oponujúci stiahnu argument, že vaša reforma je asociálna a obmedzuje prístup k vzdelaniu. Prefrčíte so svojím zákonom týmto parlamentom bez zástavky. No kým tu ľudia robia za zlomok ceny práce západných, južných i severných susedov, dovtedy je váš návrh zákona o spoplatnení vysokoškolského vzdelávania útokom na celú spoločnosť. Vy vyženiete tisícky ľudí za vzdelaním do štátov, ktoré ho poskytujú bezplatne. A oni neodídu v dobrom, na skusy, ale pôjdu preč ako tí, ktorých odtiaľto vláda vyhnala a ktorí nemajú dôvod vrátiť sa. Tisícky ľudí, ktorí majú nadanie a schopnosti, prinútite sedieť kdesi doma za pecou, pretože im zdravý rozum nedovolí nabrať si na plecia viac, ako dokážu zaplatiť, a namiesto mikrobiológov budeme mať možno maloroľníkov, namiesto konštruktérov opravárov, príštipkárov a namiesto operných hviezd možno plačky na pohreboch. To už je však iný príbeh.

Vážený pán minister, vaša politická strana rada a často zdôrazňuje, že jej prioritou je rodina. Ako rodinám pomôže spoplatnenie školstva, ako rodinám pomohli vaše maturity? Ste v úrade, ktorého tradícia u nás siaha až k dvom patrónom Európy, k svätému Cyrilovi Konštantínovi a Metodovi, ktorý okrem biblie a slovienskeho písma priniesli k nám aj prax vzdelávať vyberaných mladíkov v rozličných vedách. Od chvíľ, keď pri Komárne prekročili Dunaj a začali plniť svoju historickú misiu, pred ktorou sa skláňa civilizovaná Európa, sa generácie slovenských i zahraničných pedagógov a vzdelancov pričinili o to, že naša vzdelanostná úroveň napriek neprajnosti dôb a mocných tohto sveta neustále rástla a že vzdelanie získalo čoraz viac ľudí najrozličnejšieho spoločenského statusu. Áno, na vzdelanie má človek právo, taká je naša historická skúsenosť a je hriechom odopierať mu ju. Prečo ste sa rozhodli, vážený pán minister, že vy vojdete do dejín ako muž, vďaka ktorému sa vzdelanie znova stane exkluzívnou výsadou takzvaných vyberaných mladíkov a nie službou, ktorú štát poskytuje svojim občanom. Ďakujem za pozornosť. A nielen pánu ministrovi. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Mikloško, Demeterová, Ivančo, Tóthová, Hajduk, Majdová ako posledná, končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami, ako prvý bude hovoriť pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: S úžasom konštatujem, ako sa každý rozumie školstvu v tejto sále a pritom každý hovorí len o maturitách, čo mi jasne dokazuje, že celé toto odolávanie je postavené len a len na obyčajnom populizme. Dokonca kolega Malchárek si dovolil povedať, že pán minister je najslabší článok vo vláde. Kolega Malchárek, obávam sa, že o školstve toho "moc veľa" neviete. Keby ste povedali, kto je najslabší článok v nejakom tíme Ferrari, tak sa pokloním s úctou, ale hovoriť o problematike školstva je trošku odvaha z vašej strany.

Kolega Jarjabek, ste sa pustili, samozrejme, do náboženstva, čo tiež nie je populárna záležitosť dnes, my sme dali ako možnosť voľby, to ste ani dokonca nepovedali, že tá možnosť voľby medzi, medzi etikou a náboženstvom a že to nie je iba pre katolícke náboženstvo, ale pre všetky, ale dobre, veď to ste neštudovali, tieto veci. Ale problém je v tom, že v samotnom umeleckom školstve máte veľké medzery. Umelecké školstvo je dnes na ďaleko lepšej úrovni ako predtým, to myslím veľmi vážne, ale veď kto môže za to, že konzervatívny...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážení kolegovia, poprosím, aby pokračoval vo svojej faktickej poznámke pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Dnes je dávané na umelecké školstvo viac peňazí a pán minister ti to povie v riadnych číslach. A to, že idú peniaze na žiaka, to zvyšuje kvalitu. (Hlas v rokovacej sále.) Ak raz na jednej, ja to myslím vážne, pretože ak na jednej dedine niekto by dostal len od starostu peniaze a je tam zlý učiteľ, tak ten žiak môže ísť do druhej dediny alebo do mesta, ide za kvalitou, ale, samozrejme, no tak nehnevaj sa, tak to je. Ale veď pán minister na to bude odpovedať, celá tvoja rétorika bola zaujímavá len tým prednesom, ktorý, samozrejme, ako umelcovi priznávam, že bol doteraz najlepší zo všetkých príspevkov. (Smiech v sále.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Demeterová.

M. Demeterová, poslankyňa: priznám sa, že by som si s pánom kolegom radšej zaspievala, ako naňho reagovala, ale žiaľ, musím tak s nevôľou urobiť. Pán kolega, budem reagovať na tú časť, samozrejme, že môj prejav nebude taký brilantný ako váš a nebude najme taký dramatický, bude vecný, napriek tomu, že aj ja mám absolvovanú základnú umeleckú školu. A považujem za veľmi nekorektné, že túto problematiku prišívate na krk práve pánu ministrovi, aj spolu s pánom Čaplovičom, hoci veľmi dobre viete, že ja osobne s pánom Čaplovičom sme s Asociáciou umeleckého školstva navštívili pána ministra a práve pán minister vlastnou váhou presadil to, že nebolo základné umelecké školstvo financované z tých poukazov, pretože pôvodne to malo byť ako len taký, záujmové školstvo, ktoré malo byť financované z poukazov, taký bol návrh pôvodný. A práve pán minister a preto aj Asociácia základného umeleckého školstva, ktorá, vtedy sa na mňa obrátila, obrátila sa na mňa aj dnes s jeho podporou.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ivančo.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Veľmi ma zaujalo dramatické vystúpenie pána poslanca Jarjabka, chcem si však všimnúť na jeho vystúpení tú inú vec a to je obsah, obsah týkajúci filozofie reformy maturitnej skúšky a vôbec ukončovania štúdia na stredných školách a tu si dovolím aj nesúhlasiť. Opis filozofie dehonestovať do úrovne toho, že ide o skorumpovaných učiteľov, si dovolím povedať, pán poslanec, je veľmi, veľmi ďaleko od merita veci. Nikto nikdy z vládnej koalície ani z ministerstva školstva nezdôvodňoval potrebu reformy tým, že sú učitelia skorumpovaní. Tá filozofia potreby reformy maturitnej skúšky a ukončovania štúdia je skutočne úplne, úplne inde. To, ako ste to pochopili vy, však súvisí asi s vašou vnútornou tragikomédiou, ktorú v poslednom čase hráte.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ak dovolíte, ja by som si požiadala nový čas. Znovu. Nedá sa. Nanovo by som prosila.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím vás, dajte ešte raz čas pani poslankyni Tóthovej a prosím kľud v rokovacej sále. Prosím mikrofón pre pani poslankyňu.

K. Tóthová, poslankyňa: Z vystúpenia pána poslanca Jarjabka vyplynulo, že pánu ministrovi školstva síce bije dobré srdce v hrudi, ako to povedal pán predseda parlamentu, ale, žiaľ, nie pre deti umelecky a humanitne orientované. Pokiaľ boli spomenutí vierozvestci svätý Cyril a Metod, tu mám jednu poznámku, že nikdy som v súvislosti s ich prínosom pre školstvo a vzdelanosť nepočula vyjadrenie pána ministra, ktorý by sa zasadil o dôstojné umiestnenie ich sochy v meste Komárno. A pokiaľ tu bola pripomienka, či sa niekto rozumie riadeniu školstva, alebo nie, alebo má hovoriť len o iných veciach, skromne si dovolím uviesť, že mám jednu monografiu o riadení školstva, a na základe poznatkov, ktoré som pri štúdiu týchto otázkach získala, môžem jednoznačne povedať, že pán minister nie riadi, ale "doriadi" školstvo. (Smiech v rokovacej sále.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať, panie poslankyne, páni poslanci. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Hajdukovi na faktickú poznámku.

A. Hajduk, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, ja pánovi poslancovi Jarjabkovi možno chcem len pripomenúť, že zdá sa, že mu unikli pri súvislosti s prípravou svojho vystúpenia niektoré základné informácie, a na o ho chcem trebárs aj týmto spôsobom upozorniť, totiž, pán poslanec, obsah učiva obsiahnutý v učebných osnovách jednotlivých predmetoch sa počas celého štúdia žiakov maturitných ročníkov nemenil. Podstatná časť sa týka formy skúšania, a to zloženia maturitnej komisie a počtu predmetov, z ktorých boli žiaci, mali konať maturitnú skúšku. Jedným z cieľov novej koncepcie je zobjektívnenie vedomostí a zručností žiakov, aby vysoké školy a iní odberatelia mali záruku, že vedomosti a zručnosti sú na maturitnom vysvedčení ohodnotené objektívne. Čo predchádzajúca koncepcia nezabezpečovala. Pre vašu informáciu, ministerstvo realizovalo nový model maturitných skúšok, schválilo v roku 2001. A prakticky v minulom školskom roku 2003/2004 vlastne uskutočnilo generálnu skúšku z niektorých predmetov externej časti v Žilinskom a Bratislavskom kraji. Takže ja si myslím, že ministerstvo naozaj testovalo túto novú reformu a je to úplne bežná vec, že môže dôjsť aj k nejakým drobným chybám, ale, jednoducho, postupne sa dolaďuje a ja si myslím, že zásadná reforma je dobrá a principiálna. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Majdová.

M. Majdová, poslankyňa: Pán poslanec Jarjabek, na záver svojho vystúpenia ste sa pýtali, ako pomôže zákon o študentských pôžičkách rodinám. Pán poslanec, tak, že študenti zo sociálne slabých rodín dostanú sociálne štipendium vo výške 6 800 Sk a uznáte snáď sám, že sociálne štipendium, ktoré je vyššie o 4 000 korún, ako to súčasne je, je pomocou rodinám.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Reakciou na faktické poznámky pán Jarjabek...

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí skomentovali moje vystúpenie faktickými poznámkami, to som chcel povedať v prvom rade. Viete, tam, kde dochádzajú argumenty, reagujem teraz skutočne všeobecne, ale reagujem aj na to, čo tu bolo povedané napríklad kolegom Ferkom Mikloškom, tam, kde dochádzajú argumenty, tam sa začína hovoriť o populizme. Proste to tu v tejto chvíli naozaj, to nepatrí pre školstvo, kultúru, to je presne pre iné rezorty. Tam, kde nemáte čo povedať, drahí kolegovia, hovoríte o populizme a to je čosi, čo to nie je totižto proti argument, to je populizmus, pretože tam nemáte čo povedať. A to je demagógia, presne tak. Viete a všetci hovoríte, (So smiechom.) že pomaly každý rozumie školstvu, nuž rozumejú mu aj tí stredoškoláci, čo boli na ulici, rozumejú mu aj tí vysokoškoláci, rozumejú mu aj tí vysokoškoláci, rozumejú mu aj tí rodičia a rozumejú mu aj všetci tí, ktorí chodia na výbor pre kultúru, média a školstvo a sú tam často, však, pán poslanec Mikloško. A viete, ešte jednu vec, všetci, ktorí mi protirečíte ohľadne umeleckého školstva, poďte sa pozrieť na tie konzervatóriá, v akých podmienkach pracujú. Ja vás o to naozaj prosím, pretože som presvedčený, že 90 % z vás sa v živote nebolo pozrieť na nijakej umeleckej škole, ako to tam naozaj vyzerá. Skutočne, tie konzervatória dnes pracujú v ďaleko horších podmienkach, ako pracovali pred desiatimi rokmi, o umeleckých školách ani nehovoriac a o Akadémii umení v Banskej Bystrici už vôbec nehovorím, lebo to už by som chcel veľmi veľa, aby som vás poprosil o nejakú spolupatričnosť v tomto zmysle. No naozaj, choďte sa presvedčiť, potom sa budeme baviť o tých ostatných praktických záležitostiach. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, o slovo požiadal minister školstva pán Fronc, nech sa páči, pán minister.

M. Fronc, minister školstva SR: Pán poslanec, celkom iste vám leží na srdci umelecké školstvo, ja by som len rád povedal pár faktov, ja som tie konzervatória navštívil a dokonca išli finančné prostriedky na ich výstavbu, dostavalo sa konzervatórium v Žiline, išli peniaze povedzme na konzervatórium v Košiciach a navštívil som aj iné, to je prvá vec. Druhá vec, hovoríte o normatívnom financovaní na vysokých školách, ako keby študent, ktorý na umeleckej škole dostával aj rovnaký objem peňazí, ako je povedzme na práve, ale tie finančné prostriedky idú rôzne, 25 000 ide na právnika a pomaly 200 000 sa šplhá na jedného študenta umeleckej vysokej školy. A tretia vec, o základných umeleckých školách, ja vám len uvediem dve čísla, aby sme povedali, aká je skutočnosť, počet žiakov ZUŠ v roku 2003 bol 89 988 a pričom na jedného žiaka sme dávali 8 071 korún. V roku 2005 je ich o čosi viac, 90 577 a dávame 12 151 korún. To je všetko. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pani poslankyňa Angyalová ako... Nefunguje klapka? Prosím, zapnite mikrofón pánovi Jarjabkovi, ale s faktickou poznámkou chce vystúpiť pán poslanec Jarjabek. Nech sa páči. Už to funguje.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne. Pán minister, ďakujem za reakciu, ale toto, čo ste povedali, je otázka rôznej filozofie ohľadne normatívov, ktorú máte vy, ale ktorú mám ja jednoducho zo skúseností. Ja si myslím, že normatívy pri tomto type umeleckých škôl, o ktorých ste hovorili, nechcem to nazvať pejoratívne, ale je to jednoducho omyl. Skutočne, je to omyl. Z hľadiska toho praktického života umeleckých škôl. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: To bola posledná faktická poznámka. Teraz o slovo požiadal spravodajca, pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán kolega Jarjabek, využívam možnosť, že môžem vystúpiť kedykoľvek. Vzhľadom na to, že pri tých číslach, ktoré hovoril pán minister, si sa bavil, ešte raz ti ich prečítam. V roku 2003 bolo na Slovensku, moment, moment, prosím. Pardon, tu. V roku 2003 bolo na Slovensku 89 988 žiakov zušiek a priemerne išlo zo štátneho rozpočtu 8 071 korún. Počet žiakov zušiek v roku 2005 je 90 577 a priemerná suma zo štátneho rozpočtu na žiaka je 12 151. Prosím ťa, čo ešte chceš počuť? Čo ešte chceš počuť?

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek, faktická poznámka. Končím možnosť prihlášok s ďalšími faktickými poznámkami.

D. Jarjabek, poslanec: Ja myslím, že by sme si mali, Ferko, ujasniť, či hovoríme len o počtoch, alebo či hovoríme o kvalite štúdia. Áno, to je totiž veľký rozdiel. Choď sa pozrieť, prosím ťa pekne, do jedného konzervatória alebo choď sa pozrieť na akadémiu, či už v Bratislave alebo v Banskej Bystrici. Potom pochopíš, o čom hovorím. Takto hovoríme o dvoch rôznych veciach. Ja tam chodím každý týždeň. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Angyalová, posledná písomne prihlásená do tejto rozpravy...

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som si za to obdobie, odkedy sa začalo črtať, že by mohol padnúť návrh na pôde Národnej rady, že by mal byť odvolávaný pán minister, začala tak všímať, že aká je jeho argumentácia na jednotlivé tie argumenty za jeho odvolanie, a tak sa mi zdá, že by sa dali zhrnúť do troch bodov. Tak som ich vyčítala z toho množstva jeho reakcií, aj v médiách, printových, aj v televíziách.

Jedna vec, ktorú hovorí, je, teda prvá vec, ktorú hovorí, že za chybu pri "maturách" on vlastne vecne nemôže, takže urobil s tým, čo sa dalo, a nemá, toto nie je preňho dôvod, aby odstúpil. Druhú vec, ktorú hovorí, je, že reforma školstva prebieha hladko a dobre, akurát nerobí také isté veľké "píár" okolo seba ako nejakí iní ministri, a tretí argument, ktorý hovorí, že to, že nedokáže reformu presadiť v parlamente, to nie je jednoducho dôvod na odstúpenie, že to je proste problém, ktorý sa vyskytol v koalícii a je v podstate mimo neho a že sa teda bude opätovne, opätovne snažiť. Prakticky asi v neobmedzenom počte tých pokusov.

Tak som sa to rozhodla tak netradične poňať a som strávila asi tri hodiny na internete tým, aby som stiahla všetky možné prípady z internetu, informácie o tom, kedy a za akých okolností v západných kultúrach, ktorým verím, že sa chceme približovať, odstupovali ministri a pokúsila som sa z nich vyňať tie prípady, ktoré by mohli byť relevantné v tomto prípade pána ministra Fronca. Nebudem teda osobne hovoriť, ale určite si pamätáte, že kto tu na tomto mieste najmä na začiatku volebného obdobia povedal, že by sme sa radi približovali k tej politickej kultúre, ktorá je na západe, ja, naozaj, ju poľudštili a ja si myslím, navyše, že okrem toho, že to tu bolo povedané jedným konkrétnym človekom, tak navyše mám pocit, že by sme sa s tým do nejakej miery stotožnili všetci, ktorí sme tu. Alebo aspoň bola taká snaha na začiatku, takže tá západná kultúra.

K prvému argumentu, že za chybu pri maturitách on vecne nemôže, a preto to nie je dôvod, aby odstúpil. V apríli 2004 vo Veľkej Británii ministerka pre emigráciu Beverly Huggisová odstúpila po tom, čo vysvitlo, že ľuďom z východnej Európy boli priznávané víza na základe falošných dokumentov, a to bolo možné preto, lebo ich, napriek upozorneniam ona dostatočne nereagovala, a podriadený, jej podriadený úrad jednoducho to nepreveroval.

V Austrálii v októbri 2004 ministerka spravodlivosti Michael Robertsová odstúpila, keď zo súdu pri pojednávaní unikli štyria nebezpeční zločinci. Uniesli autá, pustili sa potom do kriminálnej jazdy a ona išla, napriek tomu, že už vedela o tom probléme, na jedno dohodnuté sedenie u zubára. Je to taká drobná paralela s tým Mexikom.

Na Novom Zélande vo februári 2001 ministerka Marian Hopsová odstúpila po tom, čo bola podozrivá, že administratívne nedostatočne ošetrila svoju registráciu pri voľbách a že na základe tejto zlej registrácie si potom pýtala diéty, ktoré jej neprináležali, pričom tie administratívne veci nespôsobila naozaj ona.

Potom v Belgicku, v Belgicku začiatkom roka 2004 pred časom utiekol z väzenia, konečne dnes už súdený, Marc Dutroux. Vtedy odstúpil belgický minister spravodlivosti aj šéf polície, hoci som o tom presvedčená, že vecne naozaj za to nemohol, že sa to stalo, a že to bolo v rukách polície. Tak toto bolo pár príkladov k tomu prvému argumentu.

Západná kultúra v takýchto prípadoch, napriek tomu, bol tu ešte jeden prípad spomínaný, nech to poviem. Keď padol 116-ročný most, tak určite ho nestaval ten minister, ktorý vtedy odstúpil, ale jednoducho odstúpil, tak hovorí politická zodpovednosť. Takže to bolo k tomu prvému argumentu.

K tretiemu argumentu a potom na záver k druhému.

To, že nedokáže reformu v parlamente presadiť, tvrdí, že to, jednoducho, je otázka nejakých súvislostí a že sám vlastne za to nie je zodpovedný a že to nie je určite dôvod na odstúpenie. Tak v Izraeli vo februári 94 minister zdravotníctva Haim Ramon odstúpil, keď nebol schopný presadiť svoju verziu zákona o zdravotnom poistení. V Litve v roku 2000 premiér Andry Skele odstúpil po tom, čo mal nezhody vnútri vlastnej koalície o presadzovaných krokoch. V Portugalsku, v decembri 2004 Santana Lopéz, premiér rezignoval na svoj postoj po kritike prezidenta, že stratil kredibilitu po sérii administratívnych chýb. Mám ešte ďalej hovoriť? (Hlasy z pléna.) Mám tu strašne veľa tých prípadov, (Hlas z pléna: Hovorte!) keď v západných kultúrach ministri pochopili, čo je politická zodpovednosť, a išli preč. Strašne veľa. (Potlesk.)

Minister, ktorý je z tej strany, ktorá bola nositeľom tej myšlienky na začiatku volebného obdobia, že by sme mali poľudštiť kultúru, teraz takúto západnú kultúru si nechce vziať za vzor.

No a k tomu druhému argumentu, ktorý som spomínala, že reforma školstva prebieha hladko a dobre a že jednoducho on len nie je taký človek, ktorý robí také silné "píár" okolo seba ako ostatní ministri. Ja by som chcela jeden príklad z praxe. Napísala mi jedna pani učiteľka. Napísala mi o tom, ako podľa, ako z jej pohľadu, proste na tej škole, kde ona pôsobí, prebiehala maturita. Píše: "Maturitná reforma je pripravená nedostatočne technicky a metodicky. Ešte v septembri nebolo jasné, ako sa bude maturovať zo slovenčiny, z matematiky a z odborných predmetov. Vedelo sa o novej maturite z jazykov, ale úroveň A alebo B bola odporúčaná podľa dotácie hodín. Tak napríklad sa hovorilo, že náš typ školy pripravuje úroveň B a aj skúšať bude z úrovne B, ak si chcel dať žiak úroveň A, potom bolo povedané, že maturitu urobí na inej škole, napríklad na gymnáziu. Niektorí si dali úroveň A, počítali s tým, že pôjdu inde, iní cúvli a dali prednosť úrovni B, aby maturovali na domácej škole. A čo sa stalo? Asi v marci prišiel pokyn, že každá škola, v ktorej žiaci chcú maturovať z úrovne A, ich musí skúšať sama a my učitelia sme museli rýchlo pripravovať otázky pre úroveň A. Bolo to nefér." Potom píše o tom, ako je podľa nej riadené stredné školstvo, a aké z toho plynú problémy. Že sú to nasledovné orgány. Ministerstvo školstva ako ústredný orgán, krajské samosprávy ako zriaďovatelia, školské správy na krajských úradoch ako organizátori, inšpekčné centrá na krajských úradoch ako kontrolóri, štátny inštitút odborného vzdelávania ako odborno-metodická a pedagogicko-poradenská výskumno-vývojová a tak ďalej inštitúcia, štátny pedagogický ústav, ktorý sa má starať o všeobecnovzdelávacie predmety, ale zaujímajú ho len gymnáziá, a metodicko-pedagogické centrá, na východe je to napríklad v Prešove, ktoré organizujú školenia a doplnkové vzdelávania. A ona píše. Budem citovať, že čo podľa nej z toho vyplýva. "Kým prídu peniaze k učiteľom, rozdajú si ich všetci tí darmožráči a viem, že sú to teplé miestečká pre vyvolených a často dôchodcov." To nie sú moje slová, to sú slová učiteľky, konkrétnej, ktorá to nejako cíti, je z východu. (Potlesk.) A potom ešte ďalej píše. A to je asi dôležitejšie, lebo toto boli silné, expresívne slová. "Okrem toho tieto úrady ako keby spolu nekomunikovali a maturitu si pohadzujú ako horúci zemiak." Toto je tiež jeden pocit. Konkrétneho učiteľa, ktorý konkrétne zažil maturitu. Potom píše v ďalšom bode, že o písomných maturitách je už aj škoda hovoriť, lebo to už je minulosť. Ale píše o ústnych maturitách. Píše: "Neviem, kto múdry vymyslel, že je možné kvalitne vyskúšať 24 žiakov denne. Tak je totiž postavená norma. Nikde však nie je presný pokyn, ako a kedy hodnotiť. Sú síce známe vzorce na výpočty známky, takzvaného váženého priemeru, ale nie je celkom jasné, ako k nej má trojčlenná komisia dospieť. Sú možné dva výklady. Zjednoduším to. Buď urobí "priemerku" jeden konkrétny človek a potom sa spraví priemer všetkých troch, alebo, naopak, na začiatku povedia spoločne nejaké svoje predstavy, dohodnú sa o konkrétnych známkach. Aj tak sa robí priemer. Zdá sa to malicherné, že je to malicherný problém, ale žiak robí denne tri predmety a všade je presný časový rozpis. Preto ak by jedna komisia natiahla čas pri rozhodovaní sa o známkach, naruší sa celý časový systém. Vôbec nie je jasné, či máme maturity prerušovať, riešiť známku po jednom žiakovi, alebo po všetkých, keď už môžeme aj zabudnúť, aké známky sme im vlastne - a prečo - chceli dať."

Viete, pán, minister, zjavne už nemajú chuť poslanci ani počúvať, lebo už sa toho napočúvali teraz v tejto sále už dosť. Vážne si myslím, že problém, navyše, nielen vás ako ministra, ale dlhodobo je, že väčšina strán školstvo a aj kultúru, musím povedať, takým spôsobom podceňuje, že tam dosadzuje za ministrov ľudí, ktorí nespĺňajú minimálne jeden z dvoch, podľa mňa, dôležitých predpokladov. Prvý, aby ten človek bol dobrý manažér a druhý, aby bol zapálený srdcom pre vec, aby rozumel tomu, čo má robiť.

Takže, viete, ja vážne, fakt, ako s úctou k vám ako k človeku, ja vážne sa na vás pozerám a ja si myslím, že vy nie ste človek, ktorý dokáže zapáliť niekoho pre vec, ktorý dokáže zapáliť niekoho, aby bola zmena! (Potlesk.) Tak ako chcete zmeniť také skostnatené školstvo, aké skostnatené školstvo je? (Hlasy z pléna.) Ja som už povedala všetko, čo k tomu mám čo povedať. Takže ďakujem vám, že ste ma počúvali, že som vás aspoň zabavila. (Potlesk.)