V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Jaduš, ako jediný sa prihlásil. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.

J. Jaduš, poslanec: Ja na rozdiel od svojho kolegu pána Cupera nebudem hovoriť o vysokom školstve. Budem hovoriť o tom, čo už je prijaté, čo sa už realizuje v praxi. Ak má byť základným cieľom reformy školstva zvýšenie kvality vzdelávacieho a výchovného procesu, treba skutočne povedať narovinu, že to tak nie je, pretože to, čo sa deje dnes v školstve, a ja som otcom detí, ktoré, jedno chodí do základnej školy, druhé do školy materskej, a môžem konštatovať na vlastnej skúsenosti, že sa znížila dostupnosť materských a základných škôl, čo určite nikoho neteší, a tým, že dnes v triedach základných škôl namiesto toho vysnívaného cieľa 15 - 18 detí máme dnes 30 - 32 detí, mi snáď nikto nechce povedať, že týmto spôsobom sa bude zvyšovať kvalita vzdelávacieho procesu. Ja som otec dieťaťa, ktoré podstúpilo zlúčenie dvoch tried do jednej. A viem, čo to znamená, a vidím to na výsledkoch v škole a na celom tom vzdelávacom procese. A čo som chcel povedať celkom na záver, bolo by čestné aj zo strany pána ministra, ale aj zo strany KDH a celej vlády povedať, že prvotným cieľom školskej reformy nebola kvalita, ale záujem vtesnať sa do finančných mantinelov reštriktívneho rozpočtu, ktorý určila vláda Slovenskej republiky, ktorý jednoducho nepustí. Pretože na školstvo, na zdravotníctvo, na sociálny systém jednoducho nie sú finančné prostriedky. Toto je ten dôvod, prečo takúto reformu musíme podstupovať a prečo sú dnes ľudia naštvaní a v študenti v uliciach.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Madej. Posledná sa pripraví pani poslankyňa Majdová do rozpravy.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa aj ja pripojil do diskusie v rámci tejto mimoriadnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ja osobne si myslím, že dôvodov, tak ako už bolo povedané, na odvolanie ministra školstva Martina Fronca, je naozaj veľa. Vážený pán minister, osobne si myslím, že chyby robíte a bojujete až veľmi na všetkých troch frontoch, ktoré máte v rámci svojho rezortu. Chyby sa stali v rámci základných škôl, stredných škôl a tak aj vysokých škôl. Čo sa týka základných škôl, čo je dobré, mali sa zvyšovať platy učiteľom, ale v rámci fiškálnej decentralizácie sa nevytvorili dostatočné možnosti na to, aby mestá a obce, ktoré sú zodpovedné, na realizáciu tohto zákona mali dostatok finančných zdrojov na jeho realizáciu. Ja sa pýtam, to postihne najmä malé obce, ak naozaj prijmeme zákon, ktorý umožní zákonný nárok učiteľom na vyššie platy, tak prečo zo strany štátu nie je poskytnutá dostatočná pomoc na to, aby to obce a mestá zvládli. Osobne si myslím, že nepomáha rezortu ani prílišná ideologizácia, keď v tomto parlamente ste presadzovali povinnú, hoci len povinne voliteľnú, ale predsa fakticky povinnú výučbu náboženstva vo všetkých ročníkoch na základných školách.

Čo sa týka stredných škôl, tak už boli dávno spomenuté tie sfušované maturity, ako sa to už obligátne hovorí. Veľmi dobre viete, ako sme všetci nesúhlasili s tým, ako sa povrchne a unáhlene, pán minister, zavádzajú tieto maturity v rámci vášho rezortu, zavádza tento systém. Robilo sa naozaj, čo sa dalo, vďaka patrí aj pánovi predrečníkovi pánovi docentovi Cuperovi. Ústavný súd však navrhovateľom v tejto veci nevyhovel. Stoj čo stoj však, za každú cenu ste, pán minister, chceli zaviesť veľmi rýchlo a nepripravene nový systém, aj keď sa to potvrdilo, že jeho príprava nie je dobrá. To, čo sa tvrdilo predtým, sa, žiaľ, naozaj hovorím úprimne, žiaľ, potvrdilo aj pri samotnej realizácii maturít. Pán minister, vašimi rozhodnutiami, aj tými a tými následnými ste obmedzili na právach 2 700 študentov, 2 700 mladých ľudí. Tí, ktorí sa mali skôr pripravovať na ďalšie pokračovanie štúdia, na ďalšie skúšky, ďalšie maturitné skúšky a mali sa pripravovať na prijímacie skúšky na vysoké školy, tak tí sa museli zaoberať zbabranými maturitami a opakovaním toho, čo sa stalo v rámci chyby vo vašom rezorte. Nepripravenosť maturít tak, ako už bolo spomenuté, nebola iba v matematike, v testoch z matematiky, ja osobne som chodil tiež po stredných školách a môžem povedať, že mne hlásili učitelia chyby tak v textoch z jazykov, a to v angličtine, v nemčine a počul som že chyby boli aj vo francúzštine. Musíte uznať, že nielen jedna, síce kardinálna chyba, ale aj ďalšie nadväzujúce, z iných predmetov, preukazujú to, že vaše kroky neboli premyslené, že boli unáhlené. Systém nebol zavedený dobre. Za to vy, pán minister, nesiete objektívnu zodpovednosť.

My sme mali už aj v čase, keď sa chyba stala, a to si myslím, že je ďalší dôvod, tá arogancia moci, ktorá nasledovala potom, možno iné riešenie. Ponúkali sa iné možnosti. Dokonca jedna možnosť, neopakovať písomné testy maturít, s tým, že by sa na tento rok maturity z matematiky, písomné, akceptovať v rámci určitej novelizácie vyhlášky, veľmi rýchlej, samozrejme, v zmysle toho, právne by sa to dalo vyriešiť, by sa nemuseli vykonať. Žiaľ, tvrdohlavo nástojčivo boli obmedzení študenti na právach a ja osobne som veľmi zvedavý, keď prídu nároky, žiadosti na prerokovanie predbežného nároku s vaším ministerstvom, na náhradu škody. V rámci škody je to aj primerané zadosťučinenie za spôsobenú ujmu a nemajetkovú ujmu na právach, ako sa ministerstvo postaví, keď niektorí študenti a už som počul, že budú žalovať, v prípade, samozrejme, vášho nesúhlasu, budú žalovať ministerstvo o náhradu škody za túto ujmu spôsobenú vaším nesprávnym úradným postupom. A nezákonným, podľa mňa aj následne nezákonným rozhodnutím. Som veľmi zvedavý, ale jedno, čo ma mrzí, že pri súčasnom súdnictve, aké máme, neviem, či môžeme predpokladať, že ešte v rámci tohto volebného obdobia rozhodnutie súdu príde do skončenia tohto volebného obdobia. Bolo by veľmi zaujímavé, keby sme mali aspoň jeden prípade, keď študent poškodený na právach takým hrubým spôsobom, aký bol pri súčasných maturitách, či bude odškodnený. Naozaj ma to veľmi zaujíma.

V tretej oblasti, ktorú som už podotkol, je to oblasť vysokých škôl. Pán minister, dva a pol roka, už to budú skoro tri roky, traumatizujete slovenskú spoločnosť, slovenskú verejnosť so spoplatnením vysokoškolského štúdia. Pán minister, spomeňme si, alebo skúsme si to vypočítať, koľký je to návrh zákona o študentských pôžičkách? Dvakrát to zastalo na vláde, raz to zamietol parlament, na štvrtýkrát to prišlo zas. Je to štvrtý a pevne verím, že neúspešný a štvrtý, zlý, nekvalitný, nesystémový návrh zákona, ktorý ste do parlamentu predložili. O to viac môžem tvrdiť, že na štvrtýkrát už dva a pol roka je táto spoločnosť traumatizovaná spoplatnením vysokoškolského štúdia. Navrhujete sociálny systém v rámci tohto zákona, ktorý, si dovolím naozaj tvrdiť, že je len nálepkou na oči tým pravicovým hrubým demagogickým tvrdeniam, že spoplatnenie vysokoškolského štúdia sa nedotkne, negatívne nedotkne slovenských rodín. Mladí ľudia najmä z nízkopríjmových a zo strednopríjmových vrstiev vaším návrhom zákona, pán minister, budú týmto negatívne dotknuté. Obmedzíte prístup k vzdelaniu a keďže to navrhujete už štvrtýkrát, aj za toto ste plne zodpovedný. Aj za to, že ste si svoje chyby priznali už trikrát, pevne verím, že parlament neprijme zákon na štvrtýkrát, ktorý je rovnako veľmi zle pripravený. V rámci tohto zákona okrem toho, že obmedzujete na právach iných, zavádzate nesystémovo ďalšiu inštitúciu, akýsi pôžičkový fond pre študentov, pričom už máme existujúci študentský pôžičkový fond. Pýtam sa sám, či náhodou neplánujete tak trochu plytvať prostriedkami štátneho rozpočtu a verejnými financiami, keď už tu existuje inštitúcia, ktorá dobre a efektívne nakladá s peniazmi, ktoré sú určené pre študentov. Ďalšia systémová chyba, pán minister, ktorej sa vy osobne dopúšťate a ktorá bude stáť štát aj veľké milióny korún.

Čo najviac ma mrzí, a teraz poviem, úprimne mrzí, lebo to je jedna aj tak trošku ľudská vec, že s tým návrhom zákona vy sám osobne nesúhlasíte. S jednou jeho časťou. Už niekoľkokrát ste to prejavili, že financovanie súkromných vysokých škôl je vec, ktorú ste do zákona museli akceptovať. Pán minister, ale ja to zopakujem znovu, ako poverený riadením ministerstva školstva beriete všetku zodpovednosť za to, aké návrhy zákonov od vás idú na vládu, a ďalej, aké budú schválené v Národnej rade Slovenskej republiky. O to viac by sa mal minister na takomto poste správať svojprávnejšie a návrhy, ktoré predkladá a ktoré idú z určitých lobistických skupín, by nemal do návrhu zákona akceptovať, pokiaľ s nimi, samozrejme, nesúhlasí. Vy zavádzate, respektíve ste neodolali týmto tlakom a súhlasili ste s tým, aby súkromné vysoké školy boli financované zo štátneho rozpočtu. Ja môžem povedať, naozaj, to sú teda naozaj dobré pravicové myšlienky, ak tu zavádzame skupinu podnikateľov, ktorá bude podnikať s prostriedkami štátneho rozpočtu, ktoré bude mať na sto percent zaistené, a nebude mať starosť o každodenné prežitie na rozdiel od podnikateľov, iných. Preto si myslím, že aj niektoré časti, a preto aj odôvodňujem svoje vystúpenie spred niekoľkých týždňov, že som presvedčený, že niektoré časti tohto zákona vám nepísali na ministerstve školstva, písali ich skôr na ministerstve financií a na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Vy ako minister školstva ste aj za tieto veci, všetky, ktoré predkladáte, hoci aj so svojou vnútornou výhradou, respektíve výhradou svedomia, ste za ne zodpovedný, či chcete, alebo nie.

Vážený pán minister, tak ako som spomínal, problémy v základných školách, problémy na stredných školách a problémy v oblasti vysokých škôl, musím uznať, že to je naozaj umenie, vytvoriť si všetky tri problémové oblasti a problémy namiesto toho, aby sa v nich riešili, sa v nich problémy za fungovania vášho rezortu skôr vytvárajú.

Dúfam, že toto vystúpenie neberiete osobne, pretože v prostredí, v ktorom sme, je potrebné si argumenty vypočuť. Ale, musím vás upozorniť, pán minister, na jednu vec. Čokoľvek, čo sa vo vašom ministerstve udeje, vy za to nesiete objektívnu zodpovednosť. Nie vy píšete maturitné testy, nie vy ste dostali do zákonov veci, ktoré sú naozaj nelogické a absurdné, ale ste to vy, ktorý zavádzate systém tak maturít, tak financovania školstva, a ste to vy, kto predkladá návrh zákona, kto odôvodňuje návrh zákona o študentských pôžičkách. Vy musíte byť s týmito návrhmi maximálne uzrozumený a musíte zaviesť systém, ktorý nezlyhá. Za to ste vy zodpovedný a nesiete objektívnu zodpovednosť. Nielen za svoje zlyhanie, vlastné, ale za zlyhanie všetkých, ktorí pod vami alebo s vami pracujú. O to viac, pán minister, musíte vy niesť zodpovednosť za hrubé chyby, ktoré sa stali ako dôsledok istej tvrdohlavosti, nezmyselnej tvrdohlavosti presadzovať nepripravené zmeny, ktoré však v žiadnom prípade nemožno považovať za reformy.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uvedeného som aj ja toho názoru, že sú dané dôvody na odvolanie pána ministra školstva Martina Fronca, a verím, že aj väčšina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky tento návrh podporí. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Majdová.

M. Majdová, poslankyňa: Vážený pán premiér, vážený pán predseda Národnej rady, ctená snemovňa, so záujmom som si prečítala dôvodovú správu k návrhu na vyslovenie nedôvery ministra školstva Martina Fronca. Ak je pravda, že toto odôvodnenie písal niekto, kto je členom parlamentného výboru pre vzdelanie, tak potom si musím položiť otázku, trpí snáď autor tohto odôvodnenia krátkodobou stratou pamäti, alebo zámerne klame. Pretože čo iné sa mám spýtať, ak si prečítam v odôvodnení, že minister školstva za posledné tri roky nevenoval dostatočnú pozornosť verejným školám, že neurobil nič v oblasti obsahovej reformy školstva či v oblasti športu, prípadne že neurobil nič pre zlepšenie podmienok vedy a výskumu. Pýtam sa autorov odôvodnenia, či už skutočne zabudli na to, že ani nie pred dvoma mesiacmi táto snemovňa schválila zákon o vede 142 hlasmi zo 144 prítomných. Skutočne ste už zabudli, že práve pred rokom to nebol nikto iný ako minister Fronc, kto sa na vláde aj na koaličných rokovaniach veľmi tvrdo zasadzoval o to, aby sa prostriedky v štátnom rozpočte na školstvo zvýšili o 2,4 miliardy korún? A skutočne ste už zabudli aj na to, že len pred niekoľkými týždňami táto snemovňa schválila novelu zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme? Do tohto zákona alebo do tohto návrhu zákona presadil minister Fronc nový systém odmeňovania učiteľov základných a stredných škôl. Tento návrh si v čase svojho prijatia tiež našiel svojich kritikov, ale pretože vyčítali ministrovi, že výrazne zvyšuje platy mladým učiteľom, a na tých, v úvodzovkách, "starých a skúsených" zabúda, ale napriek tomu, že ja si vážim prácu všetkých učiteľov bez ohľadu na vek a skúsenosti, všetci vieme o tom, že problémom regionálneho školstva nie je to, že by nám z neho odchádzali starí a skúsení učitelia, ale problémom je, že nám doňho neprichádzajú noví, talentovaní, tí ktorí majú chuť do praxe uviesť obsahovú reformu školstva a celkovú modernizáciu školstva.

Je pekné chcieť urobiť obsahovú reformu školstva alebo prijať zákon, ktorý túto obsahovú reformu umožní, ale na druhej strane takáto reforma je nám nanič alebo zákon o obsahovej reforme je nám nanič, ak v praxi nemáme mladých, šikovných ľudí, ktorí sú ochotní túto reformu a túto obsahovú reformu zrealizovať. Ja sa teda pýtam, páni poslanci a dámy poslankyne, chcete umožniť predloženie takéhoto zákona do parlamentu? Alebo nie.

Navrhovatelia ďalej ministrovi vyčítajú zavedenie normatívov do financovania regionálneho školstva. No, dámy a páni, dnes predstavitelia samosprávy volajú po tom, aby sa takýto systém financovania zaviedol aj do iných oblastí prenesenej štátnej správy, pretože zistili, že takýto systém je oveľa spravodlivejší a prehľadnejší.

Posledná vec, ktorej sa chcem vo svojom vystúpení venovať, je v týchto dňoch prerokúvaný alebo ešte len bude prerokúvaný návrh zákona o študentských pôžičkách. Predkladatelia návrhu na vyslovenie nedôvery kritizujú ministra Fronca za to, že k návrhu zákona bolo podaných okolo sto pozmeňujúcich návrhov. Prepáčte, dámy a páni, ale koľkože to pozmeňujúcich návrhov bolo podaných pri prerokúvaní zdravotníckych zákonov? Bolo ich 400 alebo viac. A koľko ich bolo podaných pri prerokúvaní iných zákonov. Veď právo podať pozmeňujúci návrh k akémukoľvek návrhu zákona je základným právom poslanca Národnej rady, podľa môjho názoru. A teda sa pýtam, dámy a páni, to si chcete obmedziť svoje základné právo? Alebo toto má byť argument, že zákon je zlý, pretože k nemu bolo podané množstvo pozmeňujúcich návrhov. Veď to mi pripadá tak, že chcete do tejto snemovne zaviesť nejaký nový mechanizmus schvaľovania zákonov, keď vám predstaviteľ vlády nadiktuje, ako má zákon vyzerať, a vy to už len bez pripomienok schválite. To, dúfam, nie je zámerom.

Všimla som si, že predkladatelia návrhu na vyslovenie nedôvery prestali argumentovať v súvislosti so zákonom o študentských pôžičkách tým, respektíve stále argumentujú tým, že zákon o študentských pôžičkách znevýhodní strednú vrstvu obyvateľstva. Takže po prvé, som rada, že sa prestalo používať to, že zákon má znevýhodniť sociálne slabšiu vrstvu, pretože odporcovia reformy zrejme pochopili, že tadeto cesta nevedie, pretože systém, ktorý zavádza maximálne sociálne štipendiá, vyššie zhruba o 4 000 korún, ako sú tie dnešné, jednoducho nemôže byť pre sociálne odkázaných občanov nevýhodný.

Po druhé, vo svojom vystúpení k prvému čítaniu zákona o študentských pôžičkách som hovorila o tom, že za strednú vrstvu pokladám tých ľudí, ktorých čistý mesačný príjem na rodinu sa pohybuje niekde medzi 17 000 až 30 000 korún mesačne. A poukázala som aj na to, že študenti z takýchto rodín, samozrejme, v závislosti od počtu členov rodiny, v závislosti od počtu vysokoškolských študentov v rodine a aj v závislosti od vzdialenosti miesta bydliska od školy, môžu získať sociálne štipendium. Pred pár dňami som sa však dozvedela jednu novú skutočnosť, ktorá je podľa mňa veľmi zaujímavá. Niektorý z kolegov v tejto snemovni si pozorne preštudoval tabuľku sociálnych štipendií a zistil, že on ako poslanec Národnej rady so svojím platom, s tým, že má nezamestnanú manželku a tri deti na vysokej škole, bude mať nárok, respektíve jeho deti budú mať nárok na sociálne štipendium vo výške 250 korún. Tak toto ja naozaj nepovažujem za znevýhodnenie strednej triedy. Okrem toho, možno mi poviete, že dobre, ale rodičia, ktorých príjem je 17 000 korún mesačne, majú jedno jediné dieťa, nebudú mať nárok na sociálne štipendium. No, možno nie, ale v každom prípade takéto dieťa bude mať šancu získať motivačné štipendium alebo prospechové štipendium a sami viete, že dnes takýto študent nemá nárok na sociálne štipendium, ale zároveň nemá ani len teoretickú možnosť získať akékoľvek iné štipendium, pretože iný systém štipendií, ako sú tie sociálne, vo výške 2 000 korún, neexistuje. Pre osvieženie vašej pamäti, dámy a páni, vám si dovolím pripomenúť kroky, ktoré minister Fronc počas troch rokov pôsobenia v rezorte presadil. Minister školstva zaviedol spravodlivejšie financovanie regionálneho školstva cez normatívy. Presadil nový, motivujúcejší systém odmeňovania učiteľov základných a stredných škôl. Presadil nový zákon o financovaní vedy a výskumu. Podarilo sa mu tiež spustiť systém nových a spravodlivejších maturít, pripravil a predložil do parlamentu zákon o študentských pôžičkách. Takto pred rokom presadil navýšenie rozpočtových prostriedkov pre regionálne školstvo o 2,4 miliardy korún. A pripravil aj návrh zákona o športe a tiež návrh zákona o vzdelávaní, ktoré je pripravený predložiť do tohto parlamentu. Všetky tieto návrhy a všetky tieto kroky majú podľa môjho názoru jednu úprimnú snahu, zaviesť do oblasti školstva, aj športu, aj vedy spravodlivosť a poriadok. Ako včera poznamenal autor jedného článku v jedných nemenovaných novinách, Martin Fronc sa podujal na dokončenie nežnej revolúcie v školstve. A táto snaha o dokončenie nežnej revolúcie narazila na odpor aj v tomto parlamente, ale našla aj svojich priaznivcov v radoch množstva ľudí. Médiá dennodenne prinášajú veľkými titulkami správu o tom, koľko odporcov má táto reforma a už menej pompézne a menej nahlas informujú o tom, že prichádza dennodenne ministrovi aj množstvo povzbudivých pripomienok a teda stanovísk, ktoré ho podporujú. Preto si dovolím mierne nahradiť úlohu médií a chcem vám oznámiť alebo chcem vás oboznámiť s tým, že v posledných dňoch podporu ministrovi Fronca a jeho reforme, vysokoškolskej, vyjadrili študentské časti akademických senátov Fakulty farmácie, Fakulty manažmentu, Fakulty matematiky a fyziky Univerzity Komenského, tiež študenti z ružomberskej univerzity a mnoho, mnoho ďalších. Jedno stanovisko, ktoré ja pokladám za veľmi výpovedné a veľmi dôležité, z toho vám chcem odcitovať, je to stanovisko výkonného výboru Slovenskej rady rodičovských združení. Výkonný výbor Slovenskej rady rodičovských združení ako zástupca rodičovských združení v počte 1,5 milióna rodičov, opakujem, 1,5 milióna rodičov, ktorému záleží, aby deti boli vychovávané a vzdelávané v intenciách Národného programu výchovy a vzdelávania, na základe získaných informácií vyjadruje svoje presvedčenie, že minister školstva Martin Fronc má zotrvať vo svojej funkcii, lebo nesie morálnu zodpovednosť za doriešenie reformy školstva Slovenskej republiky, za predloženie nového školského zákona a za využívanie i rozvoj vzťahov s inštitúciami, ktoré zastupujú rodičov, pedagógov a študentov. Výkonný výbor Slovenskej rady rodičovských združení ďalej hovorí o tom, že vidia veľké riziko v zmene na poste ministra školstva, pretože podľa nich - a ja s nimi súhlasím -, každý človek, ktorý by sa stal v tejto chvíli novým ministrom, potrebuje na svoju tvorivú prácu čas, aby ju úspešne v praxi realizoval, a podľa nich by niečo takéto mohlo ohroziť všetky reformy v školstve.

Dámy a páni, nebudem vás ďalej zdržiavať, ale chcem sa vás opýtať, povedzte mi, kedy, povedzte mi jediný príklad kedy 1,5 milióna občanov vyjadrilo podporné stanovisko ktorémukoľvek ministrovi ktorejkoľvek slovenskej vlády. (Ruch v rokovacej sále.) Ja myslím, že takýto príklad v slovenskej histórii neexistuje. Dámy a páni, ja vás vyzývam, aby ste dnes nezostali hluchí k hlasu 1,5 milióna obyvateľov a aby ste ministrovi školstva vyslovili dôveru. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami, pani poslankyňa Demeterová, faktickú. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Brestenská, Jarjabek, Mušková, Cuper, Bollová, Hopta, Jaduš, Tóthová, posledný pán poslanec Lintner. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Brestenská.

B. Brestenská, poslankyňa: Vážená pani Majdová, vážim si, že ste vystúpili s podporou svojho ministra, a myslím si, že je to správne, ale napriek tomu, myslím si, že od školstva máte trošku ďalej. Ja beriem vaše mnohé návrhy alebo teda postrehy, ktoré sú možno emocionálne správne, ale obsahovo určite nie. Čo sa týka rozpočtu, môžem vám povedať, že v školskom výbore pán minister prišiel alebo dostal uznanie, že bol proti nízkemu rozpočtu v školstve, ale povedal A a nepovedal B. To B povedal výbor a povedala Brestenská, koľko treba navýšiť a koľko naozaj bojujeme za školstvo, a prosili sme pána ministra, aby bojoval vo vláde o tie peniaze!

Čo hovoríte o zákone. Zákon, nepamätám, že by bol v tomto parlamente bol na tretí raz čo len jeden jediný zákon a na tretí raz bolo vyše 100 pozmeňovákov. Ani jeden tu taký nebol!. A je mi ľúto, ale práve týmto postupom, že pán minister nechodil a neargumentoval varianty, aby presvedčil ľudí na tretí raz, aby prijali jeho, akceptovali jeho pozmeňováky a ostatné pozmeňováky, tak, žiaľ, stratil dôveru a keď si myslíte, že stačí v školstve spravodlivosť a poriadok, ja si myslím, že treba kvalitu hlavne v školstve a potom príde spravodlivosť a poriadok.

A nežná revolúcia, to je pekné v školstve, ale keď zoberiete Írsko a ďalšie krajiny, ktoré urobili kus zmeny v školstve, nerobili nežné revolúcie, robili radikálne, komplexné revolúcie vo vzdelávaní. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, pri všetkej úcte, s tou nežnou revolúciou ste to trošku prehnali, si myslím, lebo ešte dve takéto revolúcie a bude aj po revolucionároch, viete?

No ale teraz celkom vážne. My si trošku nerozumieme. Nech by totižto pán minister spravil čokoľvek pozitívne, ako z pohľadu mnohých určite spravil, jednoducho by mal odstúpiť kvôli zbabraným maturitám, keď už kvôli ničomu inému. Tak to v každej spoločnosti, keď chcete, demokratickej, býva! Jednoducho, pán minister spravil organizačnú chybu a spravil ju o to viac, že verejnosť, poslanci, politici, keď chcete opoziční, to je jedno, ho upozorňovali na to, že takéto niečo sa môže stať. Pán minister napriek tomu všetkému išiel do tohto rizika, čiže musí za toto niesť zodpovednosť, to je logické! To nie je politický problém, to je podľa môjho názoru občiansko-spoločenský problém. A ten politický problém sa z toho robí len tu v parlamente, ja som to povedal niekoľkokrát, ako keby bolo nejakou slabosťou ministra odstúpiť. Ja si myslím, práve naopak. V tomto prípade je slabosťou ministra ostať. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková...

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pani poslankyňa Majdová, vy obhajujete zákon o študentských pôžičkách sociálnymi štipendiami. Ak by vám teda skutočne šlo, teda KDH, o sociálne štipendiá, mohli ste ich už zaviesť dávno, nebolo treba na to ani zákon a nebolo skutočne na to potrebné spoplatňovať vysokoškolské štúdium. Pretože ak tento zákon bude prijatý, tak vlastne školy budú mať oveľa, oveľa menší rozpočet, pretože návrh ráta s tým, že sa budú z rozpočtu platiť aj súkromné vysoké školy. Teda to, čo sa vyberie od študentov, bude len tento rozdiel zo štátneho rozpočtu sanovať, teda žiadne skvalitnenie vysokoškolského štúdia. Naviac, zruší sa dotácia na internát. To tiež odpočítajte zo sociálneho štipendia a ešte, sociálne štipendiá v plnej výške bude poberať skutočne veľmi mizivé percento študentov.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Majdová, vy ste sa vlastne zahrali na takú bohyňu spravodlivosti, keď ste dávali na jednu misku váh sociálne štipendiá a na druhú študentské pôžičky. Musím vás upozorniť, že, žiaľ, museli ste mať pritom zaviazané oči príliš hrubým šálom, absolútne nevidíte realitu. Vy tu argumentujete tým, že štipendiá pokryjú značnú časť strednej triedy. Tak dovoľte, aby som vám vysvetlil, ako je to s tou slovenskou strednou triedou, ktorú nazývame odborne "middle class". Na Slovensku do strednej triedy by mali patriť robotnícka aristokracia a, samozrejme, biele goliere. Môžem vás ubezpečiť, že nie je ich viac ako 3,8 %, ani o mak viac. Ak toto pokladáte za zákon, ktorý má spravodlivo riešiť na Slovensku sociálnu situáciu niektorých študentov alebo lepšie povedané 90 % študentov, ktorí študujú na vysokých školách, tak to nie je najšťastnejšia obhajoba, pretože ja sa naozaj rozprávam s tými študentmi občas a oni pochádzajú z tých chudobnejších oblastí. Naozaj, z tých troch skupín, ktoré učím, sú len dvaja, ktorí si dovolia chodiť autami do školy, ostatní sú väčšinou z dedín, kde sú väčšinou nezamestnané rodiny. Sú to nadaní študenti, prečo by nemali oni mať možnosť študovať? Na Standfordovej univerzite štát nadaným študentom zaplatí - alebo lepšie povedané univerzita -, celé školné. A vy ich chcete obrať aj o to, alebo lepšie povedané, nechať im, aby si zobrali pôžičky, ktoré budú musieť... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Pani kolegyňa Majdová, keby som bola pán Mikloško, tak by som sa po vašom vystúpení spýtala, aká dlhá je vaša pedagogická prax, keď tak zanietene a odborne sa snažíte rozprávať o problémoch školstva. Ale to je len tak na odľahčenie. Pekne ste vymenovali všetky plusy, ktoré vykazuje pán minister za dobu pôsobenia na svojom poste, ale všetky sa týkali úprav v toku či rozdeľovaní peňazí. Neodvážim sa hovoriť o dôvodoch. Väčšina tu vystupujúcich však vytýkala pánu ministrovi niečo úplne iné. Aby som vám to pripomenula, v školách chýba odborná literatúra, ale hlavne výchova a vzdelávanie nemá obsah, nemá novú kvalitu. Toto si myslíme, že mal byť predmet reformy. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hopta...

I. Hopta, poslanec: Ja by som chcel reagovať troma poznámkami na svoju kolegyňu pani poslankyňu Majdovú. Predovšetkým chcem povedať, že tie poukazy, ktoré boli zavedené na žiaka, si myslím, nie sú príliš pozitívne v tom ponímaní, že niektoré školy majú dostatok finančných prostriedkov, niektoré, malé na obciach zanikajú z nedostatku finančných prostriedkov. Mnohí riaditelia škôl, najmä stredných odborných učilíšť sa zmenili na náborových pracovníkov, aby získavali žiakov za každú cenu.

Po druhé, vaša poznámka, už reagoval, pán kolega Cuper, o nežnej revolúcii. Keď hovorím o nežnej revolúcii a o jej cieľoch, tak jedným z cieľov bola aj odluka cirkvi od štátu. K tomuto sa už akosi, kresťanskí demokrati, nehlásite.

A tretia poznámka, hovorili ste o tom, že pána ministra podporuje ZRPŠ, ktoré hovorí v mene 1,5 miliónov občanov alebo rodičov. Chcem povedať, aby ste to upresnili, menej, 1 499 999, lebo ja sa k tomu nehlásim a som tiež rodič. Chcem len takúto poznámku. Viete, aj ÚV KSS niekedy hovorilo, do roku 1989 v mene celého národa a tiež padol. Čiže to nie je práve najlepší príklad, keď niekto hovorí, že hovorí v mene 1,5 milióna občanov, len tí občania, v mene ktorých hovoríte, o tom ani nevedia, ani netušia, že hovoríte v ich mene. Čiže bol by som rád, aby takéto poznámky v budúcnosti, podľa možnosti, alebo príklady ste nepoužívali, lebo je tu dosť rodičov, ktorí hovoria, že pán minister možno by mal naozaj zvážiť svoje odstúpenie. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jaduš.

J. Jaduš, poslanec: Ja už som dnes veľa hovoril, ale pani poslankyňa, pri všetkej úcte k vám, o nežnej revolúcii by ste mali menej čítať a viac sa obracať na ešte žijúcich veteránov, ktorí by vám ozrejmili ciele nežnej revolúcie, a, skutočne, kedykoľvek ma o to požiadate, som vám k dispozícii. A ten 1,5 milióna podporujúcich voličov, to je 1,5 milióna...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím, keby ste nechali dohovoriť pána poslanca.

J. Jaduš, poslanec: Tých 1,5 milióna podporujúcich rodičov, to je 1,5 milióna voličov, v budúcich voľbách to odhadujem na 35 až 40 %, pani poslankyňa, viete, ako ťažko sa ide do vlády s takým mohutným voličským potenciálom?

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Pani poslankyňa...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Beží vám čas, pani poslankyňa. Ja už nedám nový čas. Poďme, poďme, pracujme!

K. Tóthová, poslankyňa: To sa nedá.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím, pracujte. Uvidíme.

K. Tóthová, poslankyňa: Tak veď mi to o chvíľu vypnú. (Hlasy v rokovacej sále.) Pani poslankyňa, vaša obhajoba so zvýšením financií na regionálne školstvo neobstojí. To bola zásluha poslancov Národnej rady. Ďalej výpočet činností. Bolo by veľmi smutné, keby pán minister za dva a pol roka absolútne vo funkcii nič neurobil, veď predsa bral plat a musel aj nejakú aktivitu vyvinúť. A nakoniec, podstata celého problému je skutočne v tom, že nenaslúchal petícii, ktorú podpísal veľký počet mladých ľudí, vyše 7 000 mladých ľudí sa naňho obrátilo, vrátane verejnosti, ktorá upozorňovala, že zavedenie maturít je nielen nemorálne, ale nepripravené a budú problémy, a napriek tomu tvrdohlavo išiel za svojím cieľom a skutočne spôsobil traumu nielen mladým ľuďom, ale ich rodičom, nehovoriac o morálnej škode. Čo si tí mladí ľudia o tejto našej spoločnosti budú myslieť?

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kolesár.

E. Kolesár, poslanec: Ďakujem pekne, no, vážená pani poslankyňa, ja som si myslel, že už ma dnes nič nevyvedie z miery viac ako prehra slovenských hokejistov, no musím vám povedať, že sa vám to podarilo teraz, skutočne, ste lepšia ako celé mužstvo Kanady, pretože, nehnevajte sa, hovoriť o tom, že 400 pripomienok je znakom demokracie a nie znakom nekvalitnej práce ministerstva a nekvalitnej prípravy celého zákona, tak to, nehnevajte sa, to je asi výsmech nás všetkých, ale úplný vrchol je povedať to, že jeden a pol milióna rodičov v tejto republike si želá, aby pán minister ďalej riadil rezort školstva, aby ich deti platili školné. Oni nie sú za to, aby ostal pán minister, oni sa, naopak, pýtajú vás všetkých, vážení kresťanskí demokrati, z čoho máme platiť školné, z čoho máme platiť internáty, z čoho máme platiť deťom stravu? Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Angyalová!

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem. Pani kolegyňa hovorili ste všelijaké argumenty, ale dosť veľkú časť ste venovali zákonom o študentských pôžičkách. A musím povedať, že mňa to prekvapuje, lebo som si myslela, že budete argumentovať vecami, ktoré už pán minister dokončil a presadil, a skrátka, nechcem byť zlým prorokom, ale, žiaľ, to vyzerá, že ani na tento pokus to nebude s tou reformou až také ružové, už tu bol trikrát a nepodarilo sa mu to a myslím si, že všetci poznáme politický cyklus a jednoducho, žiaľ, keď tvrdíte, že toto je fundamentálna vec, že to je fundament reformy, tak fundamentálnu vec z tejto reformy, ktorú minister pripravil, nevie presadiť. To je o sile, schopnosti presadiť veci a už sme na konci toho obdobia, keď sa reformy presadzovať dajú, takže ja neviem, prečo ste argumentovali niečím, čo ešte nie je presadené, naozaj to neviem pochopiť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lintner...

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, hovorili ste, aby sme nerezignovali na pripomienky, alebo pozmeňujúce návrhy v parlamente, len viete, presne dôkaz toho zákona, ktorý ste spomenuli, je dôkaz o tej nekomunikácii ministra v rezorte školstva. Lebo tam sú pripomienky a pozmeňováky koaličných poslancov, ktorí sa jednoducho nedostali, pretože viete, tvorilo sa to a tvorí sa to tak, že to tvorí pán minister s riaditeľom sekcie, ktorý je tamto na balkóne, s pánom Mederlym, nemohol ani pán štátny tajomník Szighety dať pripomienky, ani náš štátny tajomník. Béla Bugár si to riešil po svojej linke a my ostatní teda vo výbore pre vzdelanie. To je jedna pripomienka, je to o nekomunikácii ministra v rezorte školstva. A potom, prepáčte, to na konci, tých 1,5 milióna rodičov, to ma tak urazilo, že už si neviem predstaviť väčšiu urážku. Kde boli rodičovské združenia, ktoré prijali toto uznesenie, kde sa uskutočňovali? Viete, pripomína mi to rok 89, keď študenti boli v uliciach, a ešte som čítal postoj šéfa odborov, ktorý v mene miliónovej armády odborárov hovoril o tom, že sa tu narúša socialistický režim. (Mohutný potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Majdová v reakcii na faktické poznámky. Poprosím, kľud v rokovacej sále. (Hlas v rokovacej sále.)

M. Majdová, poslankyňa: Nebudem reagovať na všetky, iba na niektorých. Pani poslankyňa Brestenská, ak hovoríte, že vy osobne ste vybavili 2,4 miliardy v rozpočte, navýšenie, tak nehovoríte pravdu. A pani poslankyňa, ak hovoríte, že minister Fronc je mojím ministrom, tak vás upozorňujem, že minister Fronc nie je mojím ministrom, ani ministrom KDH, minister Fronc je ministrom vládnej koalície, teda aj ministrom ANO.

Pani poslankyňa Angyalová, ja som hovorila aj o dokončených veciach, o zákone o vede, o zavedení normatívov a o mnohých iných veciach, pán poslanec Lintner, hovoríte, že sto pozmeňujúcich návrhov k návrhu zákona je znakom nekomunikácie, nuž potom sa pýtam: A tých štyristo pozmeňujúcich návrhov zdravotníckych zákonov, to bolo čo, to bol príklad komunikácie? Pán poslanec Kolesár, vôbec ma nemrzí, že som vás vyviedla z miery.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážený páni poslanci, o slovo požiadal minister školstva pán Martin Fronc, nech sa páči, pán minister, máte slovo.

M. Fronc, minister školstva SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Vnímam, že je čas slov a čas činov, vo svojej práci ministra som možno menej používal čas slov a viacej čas činov, o ktorých som v prvom rade presvedčený, že sú potrebné a užitočné pre rezort, za ktorý zodpovedám. Pre žiakov, pre študentov a pre ich rodičov i pre učiteľov. Ale váš návrh na odvolanie ma vyzýva k času slov, slov, ktoré budú vychádzať z činov, ktoré som robil a ktorými som napĺňal prácu ministra. Ale skôr, ako budem vôbec hovoriť o mojej dvaapolročnej práci, musím odmietnuť predložený návrh najmä vo viacerých bodoch. Viete, argumenty typu, že nie som schopný organizovať prácu alebo komunikovať s predstaviteľmi inej koncepcie, či dokonca že za sedem rokov pôsobenia v rezorte sa ňom nevyznám, pán poslanec, na to nemienim strácať čas a slová, prepáčte, ale ja pokladám Národnú radu za príliš vážnu inštitúciu, aby som viedol v nej takúto trápnu polemiku. Keď som nastúpil na úrad ministra školstva, mal som víziu o tom, čo treba spraviť, aby naše školstvo bolo efektívne, kvalitné a aby sa aj škola stala príťažlivou inštitúciou, kde nebude len učenie, ale aj potešenie pre deti a vôbec pre celú školskú komunitu včítane rodičov, vychovávateľov a ďalších. A mal som a mám aj jasnú víziu, ako to dosiahnuť. Nakoniec, ideovo táto vízia bola aj premietnutá do programového vyhlásenia vlády. A dnes po dvaapol roku pôsobenia vo funkcii, hoci ma niektorí z vás chcú odvolávať, môžem s pokojným svedomím povedať, že tri štvrtiny z programového vyhlásenia vlády týkajúcej sa častí, ktoré patria do môjho rezortu, som splnil. Často sa - môžete sa pozrieť do minulosti -, z iných vlád ministrom nepodarí naplniť za celé štvorročné obdobie ani polovicu programu, ale poďme k faktom. Často sa hovorí, že sa venujem len vysokému školstvu. No najviac svojho času a najviac energie som venoval práve regionálnemu školstvu, ale predsa keď sa o tom hovorí, o tom vysokom školstve, áno, rozbehol som zásadnú reformu vysokého školstva ešte ako štátny tajomník a bola pripravená aj schválená vízia vysokého školstva a keď sa pozriete na tú víziu nazvanú Koncepcia ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie, dočítate sa v nej - a bolo to schválené -, aj o poplatkoch a na základe tejto koncepcie bol pripravený vysokoškolský zákon, ktorý bol prijatý v apríli v roku 2002. Keď hovoríte o nekomunikácii, sám som dvakrát vtedy obehol všetky vysoké školy, kde som diskutoval s celou akademickou obcou o citlivých problémoch týkajúcich sa práve tohto nového vysokoškolského zákona, ktorý vychádzal z Bolonskej deklarácie prijatej v roku 1999, ktorá je istým spôsobom programovým dokumentom pre vývoj vysokého školstva do roku 2010 nie na Slovensku, ale aj v celej Európe. A o hlavných výsledkoch doterajšieho priebehu tejto rozsiahlej časti reformy vysokého školstva som vlastne tu hovoril vo svojej správe v apríli minulého roka, preto len pár najnovších skutočností. Aj o tom, ako sa napĺňa Programové vyhlásenie vlády. V práve prebiehajúcom akademickom roku prišlo k najväčšiemu medzirezortnému nárastu počtu študentov vysokých škôl a prvýkrát sme presiahli v histórii hranicu 150 000, po prvýkrát, by som chcel zdôrazniť, po prvýkrát v histórii prekročil počet novo nastúpených študentov na vysoké školy 50-percentnú hranicu. Inými slovami, každý druhý 19-ročný Slovák vlastne nastúpil na vysokú školu. Ak hovoríte o kvalite. Ja často počúvam o kvalite a nikto z vás obyčajne nepovie, čo to je, ako to treba spraviť. A urobili sme jeden významný krok aj v rámci tejto reformy. Panie poslankyne, páni poslanci, viete čo, možno sa vám nepáči mnohým, ako funguje akreditačná komisia, ale za dva roky urobila veľký kus práce, taký, že od 1. 9. 2005 naozaj prejdú všetky študijné programy akreditáciou. A je to o posúdení približne 2 500 študijných programov. Ja nepoznám krajinu, ktorá sa odvážila na takýto projekt. Jednoducho, väčšina to urobila oveľa jednoduchšie, preklopila existujúce študijné odbory a vyhlásila ich za nanovo akreditované. Keď sa tu hovorí o financovaní, tak si myslím, že za to obdobie, ktoré som vo funkcii, naozaj sa aj darí účinne zvyšovať finančné prostriedky nielen do regionálneho školstva, ale aj do vysokého školstva. Za päť posledných rokov sa financie pre vysoké školy zdvojnásobili. Keď sa hovorí o vysokoškolskej vede, tak v roku 2005 na vysokoškolskú vedu budeme dávať takmer miliardu korún a keď hovorím o dopadoch tohto zákona, tak by som rád zdôraznil, za rok 2004 pätnásť z dvadsiatich vysokých škôl skončilo s kladným hospodárskym výsledkom, a to keď sa započíta? I zdroje na obnovu ich majetku. Nezabúdajme, že v roku 2002 to boli len dve vysoké školy. Áno, a k tomuto výsledku prispel aj ten systém normatívneho financovania, ktorý sme zaviedli, ktorý dodržuje aj kvalitu a dodržuje aj náročnosť jednotlivých študijných programov, ako som spomínal, pán poslanec Jarjabek, sú niektoré študijné programy za 25 000 Sk na študenta a sú také, ktoré sú za viac ako 200 000 Sk. Skúsenosti práve získané z reformy financovania vysokého školstva boli základom pre reformu financovania regionálneho školstva a ktoré bolo treba uviesť do života v priebehu niekoľkých mesiacov. Základom vlastne tejto reformy boli prijaté dva zákony a boli prijaté tu v tejto Národnej rade v roku 2003 takmer konsenzom. Mimochodom, tým poslancom opozície, najmä zo strany Smer, ktorí ma dnes odvolávajú, a ako uvádzajú, aj preto, že materské školy prešli do kompetencie obcí, musím pri tejto príležitosti pripomenúť, že za tento návrh týchto zákonov hlasovali takmer jednomyseľne, ale vrátim sa k reforme financovania, viete, systém, ktorý tu existoval v regionálnom školstve pre financovanie do roku 2003, bol neprehľadný, neefektívny a veľmi tomu nepomohol ani zákon 506/2001, ktorý bol, dovolím si tvrdiť, že v praxi takmer neaplikovateľný, a preto bol prijatý nový zákon o financovaní, o normatívnom financovaní a z večera na ráno ministerstvo školstva prebralo do svojej kapitoly viac ako 30 miliárd korún, ktoré boli pred tým roztrúsené v 9 rôznych kapitolách. Ale zároveň sme prebrali aj zodpovednosť za rozpísanie týchto prostriedkov viac ako na 15 000 subjektov. Ja si myslím, že keď sa vôbec financovanie rozbehlo takýmto spôsobom, že to bol v skutočnosti neuveriteľný výsledok, ktorý sa nám podaril. Áno, samozrejme, pri každom zavádzaní takejto zmeny sa objavia na začiatku problémy a aj preto bolo nastavené v tom zákone trojročné prechodné obdobie, aby sa postupne tie problémy vyladili. Ale v súčasnosti, keď chodíte po školách, tak musíte počuť a vidieť, priamo od tých, že oceňujú tento systém financovania, že sú s ním spokojní, pretože je prehľadný, je spravodlivý, dáva jasné pravidlá, každý môže vedieť, kto, prečo a nakoľko získava finančné prostriedky. A ja osobne za najväčšie ohodnotenie tejto reformy považujem stanovisko ZMOS-u, teda tých, ktorých sa to bezprostredne týka, ktorí pred pár mesiacmi vyhlásili, že oceňujú tento spôsob financovania regionálneho školstva a radi by ho uvítali, keby boli aj iné oblasti financované takýmto spôsobom.

No a paralelne, so zmenou financovania sa uskutočnila aj transformácia systému štátnej správy v školstve, ale ktorá sa začala už v predchádzajúcom volebnom období prijatím zákona č. 416. Rozhodujúca implementácia tejto časti však sa udiala za môjho pôsobenia a len jeden obraz o tom, či fungujeme efektívne, alebo nie. Viete, výsledkom toho je, že systém fungovania, metodický, odborný, rozpisu finančných prostriedkov sa dial cez 90 odborov a oddelení školstva na krajských a okresných úradoch s viac ako 1 200 zamestnancami štátnej správy. No rád by som pripomenul, že dnes je vytvorených 8 krajských školských úradov, na ktorých pracuje 369 štátnych zamestnancov. Ja neviem, či sa takáto efektívna redukcia štátnej správy uskutočnila kdesi inde. Áno. Po uskutočnení zmeny financovania a systému školskej správy nastal čas aj na obsahovú reformu. A jej základom sa musí stať podľa môjho presvedčenia zákon o výchove a vzdelávaní. Ja som verejnosť informoval o hlavných princípoch tohto zákona a chcem veriť, že nie pod záujmami lobistickými či politickými záujmami sa tento zákon nakoniec neprijme a že, jednoducho, budeme aj proti tomu, aby sa deti stále učili toľko, teda nepodporíte to, aby sa deti učili stále predsa len nie také veľké množstvo ako v súčasnosti, aby sme vytvorili priestor pre tvorivosť, aby sme pomohli učiteľom v ich kariérovom raste, takže si oni budú formovať svoj kariérový rast, a aby sme mali prístup, naozaj, individuálny k deťom, ktoré na to majú potreby, či sú už hendikepované alebo mimoriadne nadané.

Viete, aj ďalšiu systémovú zmenu som naštartoval, a to je v oblasti odmeňovania pedagógov. Áno. Zákon, ktorý ja uznávam a oceňujem, že prijala táto snemovňa, učiteľom od 1. 7. sa výrazne zvýšia platy. To sa za posledných 15 rokov takéto zvýšenie platov v regionálnom školstve neudialo. Mladí učitelia, ich nástupné platy sa zvýšia o viac ako 2 000 korún. A prečo som to takto robil, keď sa ozýva, že sú poškodení starší učitelia? Nuž, tých dôvodov je viac. Jednak ten učiteľský zbor u nás je "prestarnutý" a my potrebujeme získať mladú generáciu učiteľov, pretože o chvíľu, keď tí starí odídu, nebude mať vôbec kto u nás učiť. Ale, samozrejme, že odmeňovanie treba zvýšiť aj preto, že ocenenie práce učiteľa je nedostatočné, ale to je aj krok k obsahovej reforme regionálneho školstva, pretože pokiaľ prijmeme zákon, tak každý takýto zákon robia ľudia. A potrebujeme mať učiteľov, generáciu učiteľov, takú, ktorá je pripravená učiť podľa požiadaviek súčasnej doby.

Viete, mohol by som hovoriť o ďalších programoch, ktoré som rozbehol, od tej mojej idey, že škola nemá byť len miestom plnenia si školských povinností, ale že škola má byť aj miestom zmysluplnej zábavy a má dávať viac, stmeľovať dohromady komunitu žiaci, učitelia, rodičia. Kvôli tomu som ja naštartoval, pán poslanec, program Otvorená škola a myslím si, že v školách je tento program mimoriadne oceňovaný.

Takisto ako pani poslankyňa Brestenská, ja oceňujem program Infovek, ale myslím si, že má mnoho problémov a že pokračuje úspešne aj vďaka tomu, že mám záujem, aby pokračoval, a keď ste vraveli, že som nikdy neocenil. Ja by som vám rád pripomenul, pani poslankyňa, že v Trenčíne na konferencii som verejne pred zhromaždením mnohých ľudí ocenil túto prácu. Ale, pamäť, ľudská, beriem, že je krátka.

Viete, mohol by som hovoriť, že sme pomohli hendikepovaným deťom, že vytvárame špeciálne programy na podporu mimoriadne nadaných detí. Áno, rozbehol som aj systém novej štátnej maturity a to chcem a vrátim sa k tomu, prečo som to aspoň rozbehol, tu by som povedal. A potom k tej celej kauze štátnej maturity.

Nuž, to nie je len dôvod, že vo väčšine európskych krajín takýto systém funguje, a jednoducho, keď ho nezavedieme, tak o chvíľu budú veľmi málo vypovedajúce a použiteľné maturitné vysvedčenia našich stredoškolákov, ale je to aj o tom, že zavádza spravodlivé hodnotenie. Rovnaké, spravodlivé pre absolventa školy vo Svidníku, v Bratislave alebo v Žiline, že odbúra korupciu, obvinenia z toho, že sú ovplyvňované maturitné komisie, ale čo takisto urobí, a som o tom presvedčený, že pomôže zjednodušiť prijímanie na vysoké školy a odbúra aj to, že mnohé deti a ich rodičia dnes platia neuveriteľné peniaze za prípravu na vysokú školu po maturite. A myslím si, že aj to sú tí, ktorí sú tými veľkými odporcami tejto novej štátnej maturity.

No k vede nechcem hovoriť, pretože pred pár týždňami táto Národná rada prijala a schválila drvivou väčšinou, 142 hlasmi, mimoriadne dôležitý reformný zákon, ktorý zavádza spravodlivé, ale aj konkurenčné prostredie. Jednoducho, spravodlivé konkurenčné prostredie pre získavanie prostriedkov na výskumné projekty.

Mohol by som hovoriť o ďalších veciach. O pripravovanom zákone týkajúcom sa reformovania športu, ale predsa len by som sa rád vrátil trošku aj do minulosti, keď sa tu spomína, čo som všetko vlastne zle urobil, alebo neurobil, prepáčte, pozrel som sa. Ja musím niektoré veci hovoriť preto, že sa v minulosti nerobili, že stáli. Pozrel som sa a v rokoch 94 a 98 za ministrovania pani Slavkovskej nebol prijatý žiadny, žiadny reformný zákon týkajúci sa oblasti školstva. No a táto krajina potrebuje aj v školstve reformy. Je na nich najvyšší čas. Ja viem, že sú nepopulárne, že vyvolávajú často odpor a že sú neľahké tieto zmeny, ale niekto musí zobrať zodpovednosť a vziať ich na svoj chrbát. A ja som ich urobil a rozbehol tieto reformy v presvedčení, že nie popularita a politické body či hmla okolo mojej osoby ako ministra, ale vecné riešenie problémov je prvoradou úlohou každého ministra a člena vlády.

A teraz k tým skôr vecným dôvodom, pretože som sa vyjadril, na niektoré nemienim reagovať, ktoré sú uvedené v návrhu na moje odvolanie.

Aj tu už som uvádzal, že prečo treba rozbehnúť štátnu maturitu, a ja, áno, verejne tu znova priznám, že stala sa vážna chyba, ale z druhej strany treba povedať, že takéto vážne chyby sa dejú aj v iných krajinách, aj tam, kde s tými testami majú skúsenosti. Testy sa opakovali vo Veľkej Británii, v Grécku, vo Francúzsku a najnovšie udalosti svedčia o tom, že problémy so zavádzaním štátnej maturity majú aj naši susedia. Mali problémy v Poľsku, vidíte, aké problémy sa udiali so štátnou maturitou v Maďarsku, tam bude opakovať viac ako 30 000 študentov testy a myslím si, že tá chyba, ktorá sa u nás stala, je predsa len istým spôsobom menej závažná ako to, že sa prezradili tie testy v Maďarsku a že sa dokonca podľa všetkého asi aj s nimi obchodovalo. Aj v Čechách majú problémy s touto maturitou. Súvisí to s dvoma dôvodmi. Viete, ja žasnem, koľko znalcov teraz je tu, ktorý vie, ako tie testy majú robiť. Že nemôžu byť chybné. No keby ste si prečítali o testovaní takých veľkých súborov odbornú literatúru, zistili by ste si, čo všetko sa pritom vyskytuje a môže bežne vyskytnúť. To, že pre otvorenú odpoveď sa občas sa nájde aj tretie riešenie, to je bežná situácia, ktorá sa stáva, a ten postup, ktorým sme to riešili v prípade anglického jazyka a nemeckého, je takisto štandardný postup. Ten problém je v tom, že takéto rozsiahle testy, ktoré sme tu robili, nemôžu mať takzvanú pilotáž. Pilotáž znamená to, že na malej skupine, povedzme 500 študentov by sa ten test nechal prebehnúť, overiť a vychytali chyby. No ale to by bolo prezradenie testov. Čiže tu sa tá pilotáž nedá urobiť. A to sú tie problémy časté. Keď poviem, že zo 65 000 testov bolo zhruba 1 500 v našom prípade chybných a opakovalo okolo 2 600 alebo 2 700 študentov testy, tak tá chybovosť v našom prípade nie je ani trojpercentná.

A teraz pri tom rozhodovaní, mojom, o neplatnosti testu. Tak po prvé, rád by som povedal, tu zaznieva, že som bol na služobnej ceste. Okamžite, v Londýne, keď mi zavolali, som sa otočil a prvým lietadlom som letel nazad. Okamžite, ešte z letiska, som dal ďalšie pokyny na zriadenie komisie, ešte v noci som zvolal ľudí, z odborníkov, z právnikov, s ktorými som sa radil, a na základe toho som urgentne a veľmi rýchlo sa snažil urobiť rozhodnutie práve preto, aby sa to dlho neťahalo a urobil som rozhodnutie, o ktorom som presvedčený, že bolo správne toto rozhodnutie. A dnes výsledky tejto maturity. Keď títo študenti, ktorí si len zopakovali, boli úspešní viac ako na 80 %. (Nie 80 % bolo úspešných, ale počet bodov, ktoré získali, boli viac ako na 80 %.) Keď teraz nikto nemôže spochybniť ich maturitné vysvedčenie a je použiteľné pri prijímaní na vysokú školu, si myslím, že to bolo dobré rozhodnutie. Tak ako som povedal. Dobre, nech je spochybňovaný minister, radšej nech je spochybňovaný, ako by malo byť spochybňované vysvedčenie týchto stredoškolákov. To nebolo o popularite. To bolo rozhodnutie podľa mňa neľahké. Ja vám poviem, že to bolo veľmi ťažké rozhodnutie pre mňa, ale pokladal som za správne urobiť a poďme k niektorým ďalším tvrdeniam, ktoré je v návrhu.

Viete, tvrdenie, že sa venujem len cirkevným školám, no viete, toto tvrdenie sa začalo skôr šíriť, ako som si vôbec sadol na stoličku ministra školstva, a pokladám ho za nezmyselné a účelové zavádzanie verejnosti. Áno, v Programovom vyhlásení vlády bolo aj prijatie zmluvy so Svätou stolicou a dohody s nekatolíckymi cirkvami. Áno, aj s následným zavedením náboženstva v alternácii s etickou výchovou. Ale čo som týmto vlastne len urobil? Zaviedol som faktickú rovnosť šancí pre uznané cirkvi aj neveriacich.

Viete, pán poslanec Maxon, ja by som len rád vám pripomenul, že túto alternáciu na druhom stupni ste zaviedli, keď bol štátnym tajomníkom pán Tarčák. Ja som to len rozšíril aj na prvý stupeň. Čiže ak hovoríte o tom, že kto to kedy urobil. Ak sa tu hovorí o tom, že nie sú učebnice, no viete, vy naozaj chcete a máte predstavu, že všetky predmety, ktoré majú výchovu, sa majú v prvom rade učiť? Etická výchova, a to nerozhodol ŠPÚ, na to sú odborné komisie, ktoré prijali stanovisko, ako v tomto smere pokračovať, ako to vyučovať, ale to je v prvom rade o pestovaní postojov a prijímaní istých hodnôt. A to, že máme dnes tieto výchovné predmety, tak ako aj výchovné predmety umelecké, pokladám za veľmi dôležité. Práve dnes, keď rastie agresivita mladých ľudí. Ja si myslím, že škola totižto nemá len dávať vedomosti a vzdelávať, ale má aj vychovávať.

K tej obsahovej reforme by som sa len krátko zmienil. Ja si myslím, že to, čo sa udialo, je všeobecne známe, v príprave tohto zákona, a nechcem sa k tomu vracať, nechcem znova vyvolávať napätia, len musím povedať, že keď často počúvam kritiku, že nie je pripravená obsahová reforma, ja musím povedať, že nepočul som víziu a predstavy, ako by mala vyzerať takáto obsahová reforma. Ja si nemyslím, že obsahová reforma je len o materských školách, pán poslanec Čaplovič. A niekoľko argumentov, ktoré zazneli na moje odvolanie u predkladateľov. Financovaniu odborného školstva podľa predkladateľov nevenujeme pozornosť. Takže fakty. Priemerná suma do štátneho rozpočtu na žiaka odbornej školy stúpla z 29 720 v roku 2003 na 35 180 korún. Verejné základné umelecké školy utlmujeme, ja už nebudem opakovať tie čísla. Ja som ich povedal, takže myslím, že stačilo v tej mojej reakcii na pána poslanca Jarjabka, a k tým materským školám ešte jeden príklad, ktoré vraj utlmujem. Reálny stav je nasledovný: Priemerná suma zo štátneho rozpočtu na jedno dieťa stúpla z 29 100 korún v roku 2003 na 36 519 korún v roku 2005. Pritom počet detí vo verejných materských školách klesol oproti roku 2003 o 2 %, ale pokles populácie je okolo 5%. Alebo inak, súčasne v materských školách je väčšie percento detí ako predtým.

Viete a predsa len myslím, že budeme o tom diskutovať, o vysokoškolskej reforme, o tomto zákone, ale pokladám za neuveriteľné zavádzanie zúžiť reformu len na poplatky, ako ste to spravili. Ja viem, budeme diskutovať a jeho prijatie závisí od tejto snemovne, ale tento zákon nie je o poplatkoch alebo len o poplatkoch, ako ste to nazvali, ale o nastavení nástrojov na efektívne fungovanie vysokých škôl. Či už ide o sociálne štipendiá, či ide o prospechové štipendiá, či ide o pôžičky na spoluúčasť alebo pôžičky na životné náklady a či ide o zvýšenie dostupnosti vysokoškolského štúdia. Tak k niektorým veciam, ako je športka, pán poslanec, táto záležitosť, viete, že to nepatrí kompetenčne pod ministra školstva. Predpokladám, že áno.

O Národnom tenisovom centre, veď viete, že kľúčové rozhodnutie v tejto oblasti sa udialo za môjho predchodcu, a chcel by som sa ešte vyjadriť veľmi krátko k tomu systému podpory mládeže. Ja si myslím, že tento systém, ktorý je, je funkčný a prehľadný. A do Rady mládeže Slovenska nič nebráni vstúpiť žiadnej mládežníckej organizácii a platia pre jej podporu rovnaké pravidlá a ja sa pýtam, je naozaj lepšie vytvárať viacej nových strešných organizácií? Nám nestačia tie smutné skúsenosti, ktoré máme práve z dotovania v oblasti športu?

Viete, váš návrh na moje odvolanie podľa mňa nie je o tom, že nerobím, alebo že neviem, čo robím. Ja to nevnímam, že je to natoľko o vecných problémoch ako skôr o politike. Prosím, politika má svoje záujmy a tento postup opozície je vcelku legitímny. Ale nemôžem súhlasiť s tým, že je maskovaný vecnými problémami. Ja si myslím, že to nie je ani poctivé ani úprimné. Viete, každý môže robiť svoju politiku, tak ako to vníma, ako ju pokladá podľa neho za efektívnu a správnu, ale ja si myslím, že taká politika je dosť krátkozraká a má život podenky. Podenka je tá mucha, ktorá sa ráno vyliahne z vajíčka a do večera je po nej. A robiť reformy je cesta tŕnistá. Ja som sa na tú cestu vybral, hoci je to cesta namáhavejšia a bolestivá. A to nielen pre samotného reformátora, ale aj pre všetkých tých, ktorých sa týka. Ja si to uvedomujem, že je to bolestivé pre študentov tá maturita že je bolestivá pre pedagógov mnohých škôl, ale chcem v nej pokračovať a presviedčať spoločnosť, že je správna. Správna v prvom rade pre ďalšiu generáciu našich detí, ktorú táto krajina potrebuje.

Pán poslanec, hovorili ste, že viac-menej očakávate, ako dopadne hlasovanie. Ja neviem, ako dopadne toto hlasovanie, ale pokladám za správne a som pripravený ďalej bojovať za reformy, ktoré som rozbehol. Nemienim sa vzdávať v zápase a tu musím povedať, aj s niektorými inými, ktorí, s prekvapením hľadím, ako často manipulujú v médiách, a žasnem, že sa niekedy nehanbia ukazovať svoju tvár večer na obrazovke. Viete, som však rád, že sa nájde aj dosť spoluobčanov, pre ktorých hľadanie pravdy je naozaj vzácnou prácou. Tu kolegyňa poslankyňa Majdová hovorila čosi o spojení s nežnou revolúciou. Ja si nemyslím, že je dôležité dávať nejaké pekné prívlastky, ale čo pokladám za podstatné, je nebáť sa ťažkých zápasov o reformy a neotočiť sa v polceste, aj keď sa občas vyskytnú prekážky, ktoré na prvý pohľad vyzerajú neprekonateľné.

Panie poslankyne, páni poslanci, ja som si naozaj veľmi pozorne vypočul vaše pripomienky, aj tie, ktoré boli kritické, a chcel by som aj poďakovať viacerým, ktorí naozaj tu povedali vážne slová. Musím povedať, že niektorí poslanci boli aj trošku pre mňa sklamaním, ale to už je moje osobné videnie, čiže na záver, páni poslanci, pani poslankyne, povedal som svoje krédo. Povedal som svoje videnie školstva aj ochotu pokračovať ďalej a rozhodnutie je vo vašich rukách. Ďakujem. (Potlesk.)