J. Pataky, poslanec: Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch poslanca Kaliňáka takisto en bloc.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 143 prítomných, 140 za, 1 proti, 2 sa zdržali.
Schválili sme pozmeňujúci návrh pána poslanca Kaliňáka.
Nech sa páči.
J. Pataky, poslanec: Pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste nechali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh ihneď v treťom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 130 za, 1 proti, 10 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu.
Otváram rozpravu, páni poslanci. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním výboru...
J. Pataky, poslanec: Schváliť ho.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 142 prítomných, 130 za, 1 proti, 11 sa zdržalo.
Návrh zákona sme schválili.
Pán poslanec, poslanci hlasovaním vám zablahoželali k vášmu krásnemu životnému jubileu dovoľte, aby som sa pridal. (Potlesk.)
Prosím pána poslanca Miššíka, aby z poverenia výboru ústavnoprávneho predložil návrhy hlasovaní k
návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1060).
Poradové číslo návrhu je 55.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja poslanci.
Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, teda o bodoch 1, 2, 3 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 142 prítomných, 140 za, 2 sa zdržali.
Návrh sme schválili.
Prosím ďalší návrh.
P. Miššík, poslanec: V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci.
Pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Miklušičák. Prosím, pán predseda, dajte o ňom hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Miklušičáka.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 129 za, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
Prosím ďalší návrh.
P. Miššík, poslanec: Ja som v rozprave podal 2 pozmeňujúce návrhy. Budeme o nich hlasovať osobitne.
Takže hlasujeme o mojom 1. pozmeňujúcom návrhu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 135 za, 2 sa zdržali.
Návrh sme schválili.
Budeme hlasovať o vašom 2. pozmeňujúcom návrhu.
P. Miššík, poslanec: To je posunutie účinnosti.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 136 za, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.
Návrh sme schválili.
Pán spoločný spravodajca, môžeme...
P. Miššík, poslanec: Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že návrh prerokujeme v treťom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 112 za, 1 proti, 25 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu.
Otváram rozpravu. Páni poslanci, chcem sa spýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním výboru. Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 142 prítomných, 59 za, 3 proti, 69 sa zdržalo, 11 nehlasovalo.
Návrh zákona sme neschválili.
Teraz prosím pána poslanca Nagya, aby z poverenia výboru ako predseda výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predložil Národnej rade návrhy hlasovaní k prerokúvanému
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Banáša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov (tlač 1094).
Poradové číslo návrhu je 57.
Nech sa páči, pán poslanec, hlasujeme teraz o poslednom prerokovanom návrhu.
L. Nagy, poslanec: Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Nikto nepredložil žiadny pozmeňujúci návrh.
V informácii sa nachádza jedna pripomienka. Prosím vás, aby ste dali hlasovať o pripomienke uvedenej v časti IV.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o pozmeňujúcom návrhu uvedenom v informácii výboru, k čl. I 2. bodu.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 137 za, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
Prosím ďalší návrh.
L. Nagy, poslanec: Pán predseda, hlasovali sme o všetkých pripomienkach. Využívajúc svoje oprávnenie podľa § 84 ods. 2 navrhujem pristúpiť k tretiemu čítaniu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 114 za, 4 proti, 21 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona.
Otváram rozpravu, páni poslanci. Do rozpravy sa z prítomných poslancov nehlási nik. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.
L. Nagy, poslanec: Gestorský výbor neprijal k nemu žiadne odporúčanie.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 91 za, 23 proti, 19 sa zdržalo, 3 nehlasovali.
Návrh zákona sme schválili.
Páni poslanci, vyhlasujem prestávku na obed.
Ešte predtým sa hlásia páni poslanci Brocka, Hamerlik, Bielik.
Nech sa páči, pán poslanec Brocka.
J. Brocka, poslanec: Jeden oznam pre členov výboru pre sociálne veci a bývanie. Hneď teraz zasadá výbor, predmetom rokovania je mimoriadna schôdza Národnej rady.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hamerlik.
R. Hamerlik, poslanec: Ďakujem. Tiež oznamujem členom výboru pre pôdohospodárstvo, že zvolávam rokovanie výboru teraz na 12.30 hodinu. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Bielik. (Ruch v sále.) Hovor, kedy zvolávaš výbor. (Odpoveď z pléna.) Pán predseda zdravotníckeho výboru zvoláva ihneď teraz rokovanie zdravotníckeho výboru, členovia výboru zdravotníckeho.
Vyhlasujem prestávku na obed.
(Prerušenie rokovania o 12.30 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.02 hodine.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pokračujeme v rokovaní 44. schôdze Národnej rady. Na programe je bod
hodina otázok,
ktorý týmto otváram.
Zo všetkých otázok, ktoré písomne položili poslanci do včera do 12.00 hodiny, určení overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých z členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne bude za nich odpovedať sám.
Nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne a páni poslanci, dnes by mali chýbať štyria členovia vlády, pán vicepremiér Csáky a ministri Kukan, Kaník, Gyurovszky. Všetci sú na pracovných cestách, ale otázky nemajú.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Prosím, pán predseda vlády, aby ste v časom limite 15 minút odpovedali na otázky, ktoré vám boli adresované a to v poradí, ako boli vyžrebované.
Prvá otázka podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Stanislava Škodu a je nasledujúceho znenia: "Vážený pán premiér! Hlási sa Slovensko k reformám aj v EÚ?"
Nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Áno, pán poslanec, Slovensko sa hlási aj k reformám v Európskej únii. Samit Európskej únie, ktorý sa konal minulého týždňa, bol veľmi zaujímavý, vzrušujúci, ale najmä veľmi obsažný, pretože okrem Európskej ústavnej zmluvy diskutoval aj o otázke finančnej perspektívy na roky 2007 - 2013. A ja dobre viem, že tam mieri vaša otázka.
Prečo sa Slovensko jednoznačne k reformám? Predovšetkým preto, že máme presne taký istý záujem ako tí, ktorí zmienené európske reformy navrhujú. A ten záujem by som rozdelil do takých štyroch bodov.
Tým prvým je snaha, aby sme do výdavkov európskeho rozpočtu zaviedli väčší poriadok, transparentnosť, zrozumiteľnosť a spravodlivosť. Ten dnešný systém je pomerne komplikovaný, je tam viacero anomálií, viacero výnimiek, napríklad ten známy britský rabat a potom, samozrejme, sa pomerne ťažko orientuje v tom, do akej miery jednotlivé krajiny prispievajú spravodlivo na ten európsky princíp solidarity alebo na európsku kohéziu. To znamená, vyrovnávanie životných rozdielov medzi tými najvyspelejšími a medzi tými, ktorí sú vyspelí menej. Je naozaj čas, aby sa celá štruktúra zjednodušila a aby bola urobená tak, že miera spravodlivosti bude maximálna.
Druhým dôvodom, pre ktorý si myslím, že sa treba hlásiť k reformám európskej agendy, je málo efektívne vynakladanie prostriedkov na niektoré činnosti. Zmienim sa predovšetkým o tej, ktorá je v samom centre pozornosti, a to je spoločná poľnohospodárska politika. Vieme, že skoro polovica európskych peňazí ide do tohto sektora, ale vieme aj to, že efektívnosť tohto sektora nenarastá, ale skôr naopak. Ba, stávame sa aj svedkami takých anomálií, ako sú vyhlásenia v niektorých krajinách, že nie sú schopní rozumne nadprodukciu umiestniť, a preto napríklad obilie bude najefektívnejšie možné spáliť v elektrárňach. Preto sa pridávam k tým, ktorí si vážia daňových poplatníkov, pretože tie európske peniaze netvorí nikto iný, len občania Európskej únie, a preto by sme mali s týmito peniazmi nakladať čo najefektívnejšie. Volanie po reforme, po dôkladnom posúdení spoločnej poľnohospodárskej politiky je volanie seriózne a objektívne.
Tretím dôvodom, pre ktorý si myslím, že tá reforma je potrebná, je nedostatok peňazí na Lisabonskú stratégiu. Viete, že sme si pred časom dali odvážny cieľ v Európe, že do roku 2010 dostihneme Spojené štáty americké v konkurencieschopnosti. Dnes sa skôr môžeme trpko pousmiať na takýmto plánom a projektom aj preto, že sme napríklad také oblasti, ako je vzdelávanie, veda, výskum, inovácie značne finančne podhodnotili. A keď porovnáme výdavky na tieto strategické záležitosti, o ktorých hovoríme, že sú strategické, s výdavkami na poľnohospodárstvo, tak je to obrovský nepomer.
Napokon štvrtým dôvodom, pre ktorý si myslím, že tá reforma je potrebná, je jednoducho tlak niektorých krajín, najmä čistých prispievateľov, najvýznamnejších prispievateľov, aby, ak majú naďalej prispievať aj na rozšírenú Európsku úniu, to prispievanie bolo zmysluplné, objektívne, efektívne a odôvodniteľné.
Zhodou okolností dnes v dopoludňajších hodinách vystúpil podľa mňa so zaujímavým prejavom v Európskom parlamente Tony Blair. Tá téma je taká vážna, že sa jej ešte pár minút chcem venovať. Britský premiér dnes veľmi poctivo odôvodnil, prečo nesúhlasil s návrhom štátneho, teda európskeho rozpočtu finančnej perspektívy na roky 2007 - 2013. Myslím, že týmto dôvodom Tonyho Blaira sa rozumieť dá. Vítam, že sa do tohto chce ako predsedajúca krajina Európskej únie pustiť. A úplne s ním súhlasím, že potrebujeme naštartovať proces, ktorý by viedol k rozpočtu racionálnejšiemu. Som rád, že aj Tony Blair dnes otvorene hovoril o tom, že toto nie je spor medzi predstavami, že jedni hovoria, že Európa to je len voľný trh a druhí hovoria o akejsi stále vysoko sociálnej Európe, ani medzi zástancami a odporcami užšej spolupráce, ani medzi eurooptimistami a euroskeptikmi. Vždy som mal pocit, že ide skôr o nálepky, keď sa takto označujú ľudia. Takéto nálepky nás odvádzajú od normálnej logickej odpovede na normálnu logickú otázku. Prečo napríklad tak masívne dotujeme zmienených poľnohospodárov, keď potom ich nadprodukciu vyhadzujeme? Myslím, že je to normálna vec, o ktorej sa dá hovoriť, a nie sa tváriť, že je daná raz navždy a nedá sa s ňou pohnúť.
Veľmi ma oslovilo, že Tony Blair dnes povedal, že všetko toto je o zdravom rozume. A som veľmi rád, že takto reformne hovorí politik, ktorý sa inak hlási k novej ľavici. Iba to potvrdzuje, že nálepkovanie reforiem ako pravicových je naopak, proti tomuto zdravému rozumu. Veľmi ma oslovila dnešná reč kolegu Blaira. A veľmi dobre som porozumel, že je to naozaj o zdravom rozume, nie o tom, či sa cítime pravicovou alebo ľavicovou stranou. Práve príklad Tonyho Blaira ukazuje, že aj v ľavici nájdeme ľudí, ktorí sa riadia zdravým rozumom, a potom ľudí, ktorí sa riadia populizmom. Tak ako to nepochybne je aj na tej stredopravej politickej strane. Myslím, že Tony Blair má odvahu práve ako predstaviteľ sociálnej demokracie takto otvorene hovoriť.
A ešte by som rád zaznamenal z dnešného vystúpenia pána Blaira v Európskom parlamente. On povedal, že to čo dnes prežívame, nie je krízou inštitúcií Európskej únie, ale že to je krízou leadershipu, teda zodpovednosti, že je to aj o odvahe, ale najmä o zodpovednosti a zmysle pre budúcnosť. Myslím si, že práve krajiny ako Slovensko môžu pomôcť vysvetľovať a presadzovať, že rast a efektívnosť vedie len a len cez reformy, že jednoducho nejde aj starnúť, aj nepracovať viac a pritom mať rovnaké peniaze. A tak ako som povedal, nejde aj stále rovnako dotovať poľnohospodárov takmer polovicou rozpočtov Európskej únie, ale zároveň očakávať, že sa ako Európska únia dostaneme na čelo v iných oblastiach.
Ja som vybral ešte jednu vetu, ktorú Tony Blair dnes povedal. Doslova povedal, že v Európe zostali len dve univerzity na svetovo uznávanej úrovni. Veľmi vážna reč. Nejde naozaj rovnako štedro stále dotovať poľnohospodárov, volať po vzdelaní ako hlavnom kľúči pre napredovanie a pritom tak drasticky vzdelávanie podceňovať. Skrátka a dobre, Tony Blair sa silno prihlásil k reformám, k takým reformám, akými prešlo a prechádza Spojené kráľovstvo, k takým reformám, akými prešlo a prechádza Slovensko. Preto by sme sa aj my, aj naša republika mali prihlásiť k takým lídrom, ako je Tony Blair a k jeho volaniu po reformách v Európskej únii.
Žiada sa mi v odpovedi na túto otázku povedať ešte jednu vetu, ktorú často pociťujem a počúvam najmä zo strany tých populistických lídrov bez ohľadu na to, či sú pravicoví alebo ľavicoví. V Európe sa stále, a možno dnes ešte viacej ako včera, vyvoláva zdanie, že sa môžeme mať lepšie a pritom môžeme menej pracovať. Toto sa jednoducho nedá. Sú to vyslovene falošní hráči, populistickí hráči, ktorých politika nemôže priniesť pozitívny obrat ani v európskej agende.
Pán poslanec, chcem vám povedať, že urobím všetko pre to, aby Slovensko aj pre to, čo sme urobili v posledných rokoch, čo dokázali občania našej krajiny v posledných rokoch, aby sme sa odvážne a smelo konštruktívne a aktívne prihlásili práve k tým, ktorí chcú reformovať aj európsku agendu.
Všetko, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte možnosť.
S. Škoda, poslanec: Ďakujem, pán premiér.
Vieme, že ak hovoríme o reformách, tieto reformy by potrebovali všetky európske štáty, také alebo onaké, ale potrebovali by tieto reformy. Ale asi nemajú odvahu prijať všetky tieto reformy. Chcel by som sa opýtať, ako nás hodnotia naši kolegovia v Európskej únii?
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ja si myslím, že všetci máme dosť príležitostí, pretože návštevy k nám chodia. Slovensko nie je izolované, ale stále častejšie navštevované. Rovnako vy, zástupcovia ľudu, volení vo voľbách sa zúčastňujete na rôznych grémiách a rokovaniach, je dostupná zahraničná tlač. Slovensko sa teší pozornosti v zahraničí. Dnes dopoludnia som bol na otvorení veľkej galvanizačnej linky na výrobu automobilových plechov v Košiciach. Počúval som, ako nás hodnotí americká podnikateľská skupina alebo klientela, ako sa o nás píše v americkej tlači. Myslím si, že je teraz našou úlohou, aby sme využili aj súčasnosť a nasledujúce mesiace, aby sme aj istým upresnením reforiem dosiahli to, aby sa počet tých, ktorí nám veria v zahraničí, a počet tých, ktorí veria v to, že reformy mali zmysel, aby sa postupne vyrovnávali.
Ďakujem pekne za otázky.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán premiér, druhú otázku vám položila pani poslankyňa Petra Masácová nasledujúceho znenia: "Pán premiér, ako hodnotíte výrok Európska ústava je mŕtva?"
Nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ja sa domnievam, pani poslankyňa, že ide skôr o isté také želanie euroskeptikov ako o nejaké seriózne politologické hodnotenie. Ja by som možno skôr povedal, že ide o vážne ohrozenie tohto spoločného projektu. To ohrozenie je vážne, to si netreba zakrývať, pretože keď v dvoch krajinách po sebe a zhodou okolností takých krajinách, ako sú Francúzsko a Holandsko, dopadne referendum neúspešne, tak sa nemôžeme tváriť, že ten proces ide naďalej hladko. Tuším, 10. júla by malo byť referendum v Luxembursku. V júli by sa o ratifikáciu v parlamente mala pokúsiť Malta. Budeme v nasledujúcich týždňoch múdrejší.
Ale to, čo chcem povedať a o čom sa vo verejnosti nehovorí, je istá faktografia, ktorá je obsiahnutá v samotnom texte Európskej ústavnej zmluvy a potom vo vyhlásení o ratifikácii tejto zmluvy, ktorú sme prijali v Ríme súčasne s Európskou ústavnou zmluvou. Ja zacitujem len dva krátke paragrafy. V samotnom článku 4 Európskej ústavnej zmluvy sa píše, že: "Táto zmluva nadobudne platnosť 1. novembra 2006, ak budú uložené všetky ratifikačné listiny, alebo ak sa tak nestane, prvým dňom mesiaca nasledujúceho po vykonaní tohto úkonu posledným signatárskym štátom".
A ešte to vyhlásenie o ratifikácii. Konferencia poznamenáva, že ak dva roky po podpise Zmluvy o ústave ju ratifikovali štyri pätiny členských štátov a jeden alebo viac členských štátov narazilo na ťažkosti pri pokračovaní v procese ratifikácie, záležitosť sa predloží Európskej rade.
Z toho, myslím, veľmi jednoznačne vyplýva, že ten proces nemá stanovený koniec a všetko záleží od toho, ako sa s ním vysporiadajú jednotlivé členské krajiny. Teoreticky vlastne môžeme čakať aj niekoľko rokov. Teoreticky záleží dnes najviac na Francúzoch a na Holanďanoch, na ich politickej reprezentácii, aby povedali, čo mienia so súčasným stavom urobiť. Ak sa nájde medzi nami dvadsiatimi piatimi len jediný štát, ktorý povie, my nikdy ratifikovať tento dokument nebudeme, potom si budeme môcť povedať, že tento európsky projekt sa nepodaril. Ale kým to tak nie je, je predčasné vynášať nejaké definitívne súdy.
Na samite sme prijali záver, deklaráciu, ktorá hovorí, že mali by sme nasledujúce mesiace využiť na reflexiu, aj tí, ktorí ratifikovali, aj tí, ktorí budú, aj tí, ktorí ratifikáciu odložili, a aby sme hľadali príčiny tohto stavu, prečo sa Európa vzdialila občanom, prečo ľudia v Holandsku tak razantne odmietli referendum. My sa na tejto debate zúčastníme, aj keď ratifikáciu máme za sebou, aby sme s ľuďmi komunikovali otvorene, aby stále viacej chápali a hlavne cítili, že Európa a jej inštitúcie nie sú proti nim, nie sú nad nimi, ale že oni, občania Európskej únie sú ich základnou súčasťou. A o nich to všetko v Európskej únii je.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán premiér.
Pani poslankyňa, 20 sekúnd. Nech sa páči.
P. Masácová, poslankyňa: Tak ja aspoň v rýchlosti. Totižto mne ide o jednu vec. Zmluva z Nice neumožňuje vstup ďalších členských krajín do Európskej únie a zahraničná politika Slovenskej republiky ako jednu zo svojich priorít má západný Balkán. Tam patrí aj Chorvátsko, ktoré tým pádom, že Európska ústavná zmluva nebude ratifikovaná, má zablokovaný vstup do EÚ. A to ma zaujíma.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, hodina otázok v tomto časovom priestore 15 minút je skončená, ale môžeme obetovať ešte pár minút, ak pán predseda vlády... Nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Dve vety poviem. Zmluvy z Nice počítajú aj s Rumunskom, aj s Bulharskom. To znamená, ich vstup 1. januára 2007 ohrozený nie je. Chorvátsko ešte rokovania ani nezačalo. Čiže, o nejaký čas, verím, že začnú, my sa o to veľmi usilujeme a verím, že dovtedy, kým bude vstup Chorvátska do Európskej únie aktuálnym, nájdeme riešenie, či už bude ratifikovaná Európska ústavná zmluva, alebo vstup Chorvátska ošetríme iným špecifickým prípadom.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán premiér. Týmto časový priestor určený na otázky pre vás ako predsedu vlády vypršal.
Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvú otázku položil pán poslanec Róbert Madej ministrovi školstva Slovenskej republiky Martinovi Froncovi. Tá otázka je tohto znenia: "Pán minister, prečo ministerstvo prestalo financovať mnohé už takmer dokončené vedeckotechnické projekty na vysokých školách?"
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
M. Fronc, minister školstva SR: Vážený pán poslanec, neviem, kde ste prišli k názoru, že mnoho vedeckotechnických projektov, ktoré realizujú vysoké školy, bolo zastavených.
Ale k samotnému procesu. To je pravidelný systém a v tomto prípade v mesiacoch január a február prebiehali priebežné oponentúry správ o výsledkoch vedeckotechnických projektov, ktoré sa uskutočňovali v roku 2004, resp. 2004 pokračovali. Na základe spracovania výsledkov priebežných oponentúr možno konštatovať, že celkove zo 63 projektov, ktoré pokračujú, bolo vyradených z ďalšieho konania 6 vedeckotechnických projektov a 1 bol zlúčený s obdobným projektom.
Dôvody vyradenia, aspoň rámcovo by som uviedol, je to jednak neplnenie cieľov projektov, kvôli tomu aj tie priebežné oponentúry prebiehajú. Ďalej je to nepreukázaný vklad spoluriešiteľa, v tom prípade obyčajne ide o realizátora projektu, čo býva súkromná firma. Znamená to, že to nebolo doložené príslušnými zmluvami uzavretými o využívaní výsledkov riešenia. Ďalej výsledky, jednoducho komisie konštatovali v niektorých prípadoch, že nie sú adekvátne vynaloženým finančným prostriedkom, neprinášajú nové výsledky riešenia. A v jednom prípade, možno kurióznom, treba konštatovať z tých 6 projektov na úlohe v roku 2004 zodpovedný riešiteľ nezačal ani čerpať finančné prostriedky.
Teda pokračuje a je financovaných 56 projektov v roku 2005 a k tomu pribudlo ďalších 20 nových projektov, takže celkove v roku 2005 je financovaných 76 vedeckotechnických projektov, na ktoré je plánovaná čiastka celkove 70 mil. korún. Keby sme to počítali, v priemere je to necelý milión korún na jeden projekt.
Skončil som, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán poslanec Madej, nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku.
R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán minister, mal by som doplňujúcu otázku, túto otázku som položil najmä z toho dôvodu, pretože som bol oslovený profesormi z Technickej univerzity vo Zvolene, kde mám informácie, že projekty zamietnuté neboli a išlo asi o 6 alebo 7 projektov, ktoré v súčasnosti stále trvajú, ale finančné prostriedky na tieto projekty v tomto roku vraj uvoľnené nebudú.
Ide o projekty, ktoré sú asi na 70 % - aspoň podľa informácií, ktoré som dostal, a myslím si, že ste tieto informácie dostali aj z inej strany - dokončené, skončené, ale údajne finančné prostriedky na túto univerzitu neprišli. Súčasne sa tým aj pýtam, ako je to na iných univerzitách a či všetky tieto projekty, ktoré pokračujú, lebo nemám vedomosť o tom, že by tie projekty, ktoré spomínali, boli zamietnuté, sú to stále ešte živé projekty, či aj niekde inde projekty nie sú v tomto roku vôbec financované, ktoré by síce mali pokračovať.
Ďakujem pekne.
M. Fronc, minister školstva SR: Pán poslanec, samozrejme, že vedeckotechnické projekty sú financované z rôznych zdrojov, čiže pokiaľ by ste chceli presnejšiu odpoveď, bolo by potrebné, aby boli presnejšie údaje položené, o ktoré projekty ide a či sú financované priamo v rámci programov, ktoré bežia v spolupráci s Akadémiou vied, čiže cez tzv. VEGA, alebo či ide o projekty, ktoré sú financované cez APVT. Pokiaľ nemám konkrétny údaj, nemôžem bližšie. Čiže, pán poslanec, pokiaľ mi doložíte tie konkrétne údaje, tak príslušné informácie detailnejšie vám, samozrejme, poskytnem.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Druhú otázku položil pán poslanec Július Brocka pánovi podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi hospodárstva Pavlovi Ruskovi. Tá otázka znie: "Aké sú celkové náklady na vytvorenie jedného pracovného miesta u nás v rámci bezprecedentnej podpory zahraničných investorov? Uveďte konkrétne príklady."
Nech sa páči.
P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne.
Dovoľte mi, pán poslanec, aby som na úvod skonštatoval, že tá otázka ma veľmi zarmútila, pretože je tam v nej slovo, ktoré, myslím si, je tam nenáležité, bezprecedentne. Nie je bezprecedentná, je potrebná, je nutná a ja si dovolím povedať pár slov, prečo si myslím, že je nutná. Ešte predtým chcem podotknúť, že investičné stimuly sa na Slovensku poskytovali už dávno predtým, ako som sa stal ministrom hospodárstva. Mám k dispozícii zoznam 20 podnikov, napríklad Matador, Gabor, Holcim, Hella Slovakia, Leoni Cable, Vetropak, všetko to boli podniky, ktoré sme čistili, keď som prišiel na ministerstvo, kde boli podpísané memorandá, kde boli dané prísľuby a kde sme len spätne plnili to, k čomu sa vláda zaviazala. Nemyslím si, že je správne hovoriť o tom, že nikto nemôže dať toľko, čo my môžeme sľúbiť. Inými slovami, keď investora lákame v roku 2001, 2002, prípadne 2003, že je korektné im potom povedať, vláda sa zmenila, zabudnite, to, čo sme vám sľúbili, neplatí. My sme polroka čistili stôl a s výnimkou KIA sme prakticky polroka prichádzali s investičnými stimulmi, ktoré riešili to, čo bolo dané v minulosti.
Pokiaľ hovoríme o dôvode, prečo chceme podporiť zahraničných investorov, nie je to o tom a nemôžeme to rozlišovať medzi zahraničných investorov a domácich. Každý, kto prichádza s novou investíciou, je posudzovaný podľa toho, čo znamená pre región, kam prichádza, nie podľa toho, či je doma alebo v zahraničí. Inými slovami, ak zajtra Matador Púchov príde s tým, že potrebuje vytvoriť podmienky na vznik novej investície vo Vranove nad Topľou a bude kreovať 1 000 nových pracovných miest alebo 1 600, tak budem prvý, kto bude presadzovať, aby mal porovnateľné podmienky, ako má napríklad v návrhu investičnej zmluvy Hankok. Pretože tak ako môže k nám Hankok prísť, tak môže Matador so svojou investíciou do Maďarska odísť. Kapitál nepozná hranice a som presvedčený o tom, že je najvyšší čas sa prestať hrať na domácich a zahraničných, ale hovoriť o tom, aký má projekt význam, koľko nových pracovných miest vytvára, akú investíciu zabezpečuje.
V súčasnosti pre vašu informáciu máme na SARIO rozpracovaných 39 projektov, ktoré predstavujú 164 mld. investícií, vytvárajú priamo 27 000 pracovných miest, priamo, a vytvárajú podmienky na to, aby nepriamo vzniklo ďalších 25 - 30 000 pracovných miest. Predpokladajú, aby sa tieto projekty podporili priamo asi 13,3 mld. korún v priebehu 4 rokov - 2005, 2006, 2007, 2008. Zároveň predpokladajú daňovú úľavu vo výške asi 14 mld., čo však nie je priamy náklad, pretože keď sem neprídu, tak tie peniaze my nebudeme mať. Nie je to niečo, čoho sa vzdávame, pretože my to ani mať nebudeme.
Pokiaľ ide o investičné stimuly pre najväčších, naša filozofia je získať pre každý región veľkého zahraničného investora. Ten totiž zásadným spôsobom mení tvár krajiny, ten vytvára príležitosti pre malých a stredných. Čo robí veľký zahraničný investor?
Po prvé, zlepšuje makroekonomickú stabilitu ekonomického prostredia, pretože zlepšuje výmenu, resp. obchodnú bilanciu, vytvára reťazce dodávateľsko-odberateľských vzťahov, pretože zásadným spôsobom umožňuje vytvárať nové pracovné príležitosti pre tých malých a stredných zo Slovenska, a to je stokrát väčší impulz, než ktorý by bol, keby sme tie 3 mld. rozdelili medzi 20 tisíc malých, pretože dlhodobo im zabezpečuje prácu a odbyt ich výrobkov.
A po tretie, zlepšuje kúpyschopnosť obyvateľstva v regióne. Pretože je evidentné, že ak z malej... (Ruch v sále.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím vás o väčší pokoj. Nech sa páči, pán podpredseda.
P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne.
Pretože zásadným spôsobom zlepšujú kúpyschopnosť obyvateľstva v danom regióne. A keď poviem malý príklad, ak z Hornej Marikovej z 500 obyvateľov 100 začne dochádzať do veľkého podniku a ich plat sa zmení zo 4 500 alebo zo 6 000 na 10 000, tak tie potraviny v Hornej Marikovej to pocítia. Preto si myslíme, že je veľmi dôležité orientovať sa na veľkých, veľké projekty a do regiónov, ktoré majú vysokú mieru nezamestnanosti, a nie o päť rokov, teraz, teraz Slovensku ide karta. Teraz je o nás záujem. Teraz prichádza autobus na zastávku, je poloprázdny a hovoríme, páni, poďte nasadať a nemáme veľa času, lebo o tri roky príde iný autobus, ktorý sa volá Bulharsko, Rumunsko, možno Chorvátsko. Teraz potrebujeme získať investorov, pretože sa tu v tom momente vytvorí podmienka alebo predpoklad, že tu zostanú ďalších desať až pätnásť rokov. Nikdy nebudú rozmontúvať prevádzky, ktoré v rámci svojho globálneho networku zabezpečovali ako posledné, najlacnejšie a najmodernejšie. Ak sa majú báť, nech sa boja tí, ktorí sú dnes, alebo v ktorých prevádzky sú dlhodobo, možno v Japonsku, možno v Amerike, možno v západnej Európe.
Chceme využiť toto obdobie na to, aby sme získali čo najviac zdrojov. Veď predsa problém Slovenska nie sú vysoké ceny, ale nízke platy. Ak chceme riešiť platy, tak musíme riešiť produkciu. Stále je na úrovni 49,4 % priemeru členských krajín Európskej únie. Potrebujeme impulzy na nové produkty a, žiaľ, domáca kapitálová vrstva nie je v situácii, aby mohla vytvárať veľké investície v Michalovciach, Prešove, Košiciach, Rimavskej Sobote. Tá bezprecedentná podpora je najlepšia investícia do hospodárstva, akú vieme dať v prípade konkrétneho stimulu pre konkrétny región. Nestačí, a to si dovolím tvrdiť s plnou zodpovednosťou, ísť len cestou zlepšovania podnikateľského prostredia v oblasti verejných financií, daní a Zákonníka práce. V tom nás tie krajiny budú pomaly dobiehať. Máme ešte výhodu, a tá je výška priemerných platov. Ale predsa chceme, aby sa táto výhoda stratila. Predsa chceme, aby tie platy rástli. My potrebujeme nájsť spôsob, ako tým investorom dáme lepšie podmienky. V prvom rade investičný stimul nie je len o peniazoch, ale je to o spôsobe involvovania konkrétnej krajiny, vlády konkrétnej krajiny a vytvorenia záväzku v budúcej podpore projektu, pretože sú v tom peniaze daňových poplatníkov. A oni hľadajú spôsob, ako zabezpečia podporu do budúcnosti, aby sa to v prípade volieb, v prípade budúcich zmien vlád neobrátilo proti nim.
Každý investor, ktorý prichádza do neznámeho regiónu, do neznámej krajiny - a uznajte, že pre Samsung, Kia alebo Hankok je Slovensko neznáma krajina - hľadá cestu, ako vtiahne do projektu vládu cez peniaze daňových poplatníkov. Máme limitované tieto možnosti bruselskou legislatívou. Tvrdím, že našu komparatívnu výhodu vieme využiť vtedy, keď ideme na limit v rámci investičných stimulov, taký, ako dávajú Poliaci, Maďari, Česi a keď zároveň k tomu vieme ponúknuť podmienky, ktoré sme vďaka reformám za posledné dva, alebo ak chcete, šesť rokov, dokázali pripraviť. A chcem zdôrazniť, že nevnímam investičné stimuly, resp. výsledky týchto stimulov v konkrétnych pracovných, resp. investičných príležitostiach len ako výsledok práce ministerstva. Je to vďaka tomu, že sme si vytvorili príležitosti, na základe ktorých môžeme dávať góly. A tie príležitosti boli reforma verejných financií, reforma daňová, reforma hospodárska, resp. reforma dôchodkového poistenia, sociálneho systému a postupná reštrukturalizácia hospodárstva. Ale zároveň sme presvedčení, že samo osebe to nestačí, resp. naše skúsenosti jasne ukazujú, že už teraz sme stratili štyroch, piatich veľkých investorov, ktorí sa rozhodli pre krajinu, kde dostanú vyššie investičné stimuly.
Netvrdím, že treba rozdávať toľko, že to bude nerozumné, že sa nám to nevráti a že potrebujeme získať každého investora, ktorý okolo nás pôjde, za každú cenu. Ale zároveň som presvedčený, že investičné stimuly, ktoré sa tu použili najmä v oblasti automobilového priemyslu, elektrotechnického priemyslu a aj ten US Steel, ktorý sa ráta do miliárd, mali svoj zmysel a nekritizujem nikoho, kto ho poskytoval v čase, keď som ešte na ministerstve nebol.
Nevidím žiadny príklad použitia investičného stimulu, ktorý by bol pre hospodárstvo Slovenska zlý alebo nevýhodný, a to vrátane tých, ktoré boli poskytnuté pred mojím príchodom na ministerstvo, vrátane tých, ktoré boli poskytnuté pred vstupom Aliancie nového občana do vlády.
Pýtali ste sa na sumy. Je ťažké hovoriť o tom, ktorý projekt je výhodný podľa toho, ktoré sumy to sú, pretože navzájom spolu súvisia. Poviem príklad. Kia je 2 mil. 264 tisíc korún na jedno pracovné miesto. Ale už Mobis, ktorý je dodávateľ, je len 1 mil. 500 tisíc. Je tu Peugeot, ktorý je 1 mil. 500 tisíc, ale zároveň z pripravovaných projektov je tu veľký projekt do Rimavskej Soboty, ktorý počíta s podporou a s vytvorením pracovných miest až vo výške na 2 mil. 700 tisíc, resp. 1 mil. 900 tisíc na jedno pracovné miesto, ak nepočítame daňovú úľavu.
Zároveň tu máme memorandá, kde napríklad v Lednických Rovniach spoločnosť Sewon vytvára 1 600 pracovných miest a podpora na jedno pracovné miesto je 31 000. Ale to je dodávateľ Kia. A prišiel sem preto, lebo sme poskytli také investičné stimuly Kia. Takže vytvárajú následne ďalšie pracovné miesta, kde už tá matematika spolu nehrá. Pri tých veľkých je to preto tak veľa, lebo pri tých ich dodávateľoch, ktorí sem prichádzajú, sa tá podpora rapídne znižuje.
Prečítam vám podporu pri tých projektoch, ktoré súvisia s Kia.
Spoločnosť Dongil je 200 pracovných miest, 351 tisíc. Spoločnosť Johnson Controls Kysucké Nové Mesto 300 pracovných miest, 140 tisíc. Spoločnosť Rubber Belt Považská Bystrica 300 pracovných miest, 89 tisíc. Ale toto všetko je naviazané na jedného veľkého mamuta, ktorý sa volá Kia a kde je na jedno pracovné miesto 2 mil. 200 tisíc. Aj tak si dovolím tvrdiť, že to je úspešné, pretože to musíme počítať podľa toho, že tá spoločnosť tu bude generovať nové pracovné miesta, ktoré budú trvať desať, dvanásť, pätnásť rokov, nie rok. A z toho pohľadu je potom dôležité povedať si, či to pracovné miesto generuje 250, 300 000 ročne. A ja si dovolím tvrdiť, že určite áno. Nemôžeme to počítať len podľa toho, aká je jednoduchá matematika, pretože veľa projektov navzájom spolu súvisí.
Pokiaľ ide o projekty, ktoré boli už schválené, tak len napríklad Matador dostal 425 000 na jedného pracovníka investičný stimul, Gabor 85 000, ale na druhej strane aj spoločnosť Hella Slovakia v Kočovciach až 600 000 a kreovala alebo vytvára len 240 pracovných miest. Máme tu spoločnosť, ktorá sa odsúhlasila pred naším príchodom, ktorá je Johns Manville Slovakia v Trnave 2 mil. 222 000 a iba 220 pracovných miest. Kto to dohodol? Je to dobré, alebo to je zlé? Ja si myslím, že dobré. Ja si myslím, že každý krok, ktorý zásadným spôsobom zvyšuje produkciu, môže pomáhať hospodárstvu a reálne mu pomáha. Som presvedčený o tom, že je najvyšší čas uvedomiť si, že tieto dva roky sú z pohľadu reštrukturalizácie hospodárstva Slovenska kľúčové. Ja nie som za to, aby investičné stimuly tu trvali od rána do večera ďalších desať rokov. Podporujeme to, aby boli dočasné, aby boli podporené len tie najväčšie, kde sa vytvára synergický efekt a ktoré pridávajú nových dodávateľov, nové pracovné miesta a slovenským výrobcom nové miesta a aby to bolo len v tých regiónoch, kde je vysoká miera nezamestnanosti, kde nedostaneme do Rimavskej Soboty bez investičného stimulu nikoho.
Takže toto sú podmienky, ktoré chceme, aby platili pre investičné stimuly a chcem vás veľmi pekne poprosiť, aby sme sa na ne pozerali ako na impulz, ktorý je nevyhnutný, ktorý pomáha zachovať konkurencieschopnosť Slovenska v porovnaní s Maďarskom, Poľskom, Českou republikou. Už mnohí odišli aj do Maďarska, aj do Čiech. Netvrdím, že sme ich mali získať všetkých a za každú cenu, ale hľadáme dohodu, aby sa presne vytypovali projekty, aby sa parametricky označili, aby sa kvantifikovala cena a aby sme sa dohodli, že to je v prospech Slovenska, v prospech ľudí, v prospech práce, a nie v prospech jednej politickej strany.
Ďakujem pekne za pozornosť.