Čtvrtek 23. června 2005

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán podpredseda, keby ste ostali ešte, lebo pán poslanec má doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Ja sa priznám, že na stručne položenú otázku, pán minister, som očakával skôr stručnú odpoveď, ale aj tak predpokladám, že mi tú odpoveď dáte aj v písomnej podobe, ale ja stručne doplňujúcou otázkou. Keď ste spomenuli 2,27 mil. na jedno vytvorené pracovné miesto, nemyslíte si, že to je veľa?

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán podpredseda.

P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ja teda neviem, či hovorím po čínsky, pán poslanec. Ale som sa vám snažil vysvetliť, že to jedno miesto, že to je miesto... (Hlasy v pléne.) Môžem hovoriť? (Hlasy z pléna: Áno.) Áno? Ja som slušný. Že to jedno pracovné miesto... (Nezrozumiteľné slová.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán podpredseda vlády, nech sa páči, odpovedajte na otázku.

P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Že to jedno pracovné miesto sa nemôže pohybovať len podľa toho, náklady na to spojené, len podľa toho ako to je v tom jednom podniku. Je 40 projektov, každý z tých projektov má inú sumu nákladov na jedno pracovné miesto, od 30 tisíc do 2 miliónov. A to, čo som sa vám snažil vysvetliť, je, že pri tých veľkých je to tak veľa preto, lebo sa nabaľuje ďalších 10, 15, 20 investorov, ktorí vytvárajú pracovné miesta za podstatne nižších nákladov. A uviedol som príklad Lednických Rovní, kde 1 500 pracovných miest vzniká nákladom 31 tisíc na jedno pracovné miesto.

Ale zároveň vám hovorím, že nemôžeme tvrdiť, že toto je skutočný náklad na toto pracovné miesto, lebo by nikdy nevznikli, keby sme nedali tie 2 mil. 200 tisíc na jedno pracovné miesto v Kia. A nezdá sa mi to veľa, ak sa teda na to pýtate. A som hlboko presvedčený, že to je tá najlepšia investícia a ten najlepší hospodársky krok, ktorý Slovensko v uplynulom roku stretol, že sem Kia prišla, že sa vytvára 30 - 40 tisíc nových pracovných miest v oblasti automobilového priemyslu, že prichádzajú desiatky nových firiem, ktoré vytvárajú logistickú podporu pre automobilový priemysel a že náklady, ktoré sme tie 2 mil. dali, majú nielen význam v tvorbe týchto 3 tisíc pracovných miest, ale ďalších 10 tisíc, ktoré vznikajú za oveľa menšej podpory. Takže, ak by sme boli korektní, museli by sme si vypočítať všetky pracovné miesta, ktoré tu vzniknú vďaka príchodu Kia a rozpočítať počtom investičných stimulov, ktoré tu týmto spoločnostiam poskytujeme, a potom by to bolo možno 400, možno 500 tisíc.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Tretiu otázku položila pani poslankyňa Eva Antošová pánovi ministrovi kultúry Slovenskej republiky Františkovi Tóthovi: "Pán minister, čo podniknete a kedy, aby sa na Slovensku už konečne prijal a najmä začal uplatňovať efektívny tlačový zákon, ktorého súčasťou by bol aj všeobecne prijateľný morálny kódex, čo by podľa môjho názoru základ bol pre boj proti zneužívaniu médií. Len pripomínam, že platný zákon, ktorým sa v tejto oblasti riadime, bol prijatý v roku 1962."

Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať na otázku.

F. Tóth, minister kultúry SR: Ďakujem, pán predsedajúci.

Vážená pani poslankyňa, ministerstvo kultúry predložilo v minulom roku do legislatívneho procesu legislatívny zámer zákona o právach a povinnostiach osôb pri získavaní, spracovaní alebo zverejňovaní informácií a ich šírení komunikačnými médiami tzv. tlačový zákon. Po medzirezortnom pripomienkovom konaní Legislatívna rada zámer posúdila a odporučila ministerstvu rozpracovať a predložiť ho ako návrh zákona. Na návrhu nového tlačového zákona sa intenzívne pracuje viac už ako pol roka a v týchto týždňoch sa v ňom robia posledné úpravy. Práve vzhľadom na skutočnosť, že v ostatných 15 rokoch zlyhali všetky legislatívne iniciatívy a nebolo ich málo, ktorých cieľom bolo tlačový zákon z roku 1966 nahradiť, ministerstvo už v tejto fáze komunikuje návrh s odbornou verejnosťou tak, aby odladilo čo najviac rozporov vopred. Návrh zákona bude do polovice júla predložený na medzirezortné pripomienkové konanie a následne do vlády a parlamentu. Návrh zákona vzhľadom na legislatívnu povahu tohto zákona nemôže však v sebe obsahovať morálny kódex. Návrh však jasne definuje zákonné povinnosti, medzi ktoré patrí povinnosť poskytnúť priestor na nápravu, ak médium zverejní klamlivú, nepravdivú alebo neúplnú informáciu a tiež ustanovuje mechanizmus, ktorý občanom umožní reálne vynútenie tejto nápravy. Zákon zároveň stanovuje hranicu medzi základnými princípmi novinárskej profesie, ktoré sú v zákone definované, a otázkami novinárskej etiky, ktoré sú predmetom etickej samoregulácie.

Vážená pani poslankyňa, návrh zákona bude predmetom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky na jeseň tohto roka a jeho predkladatelia veria, že nadobudne účinnosť 1. januára 2006, čím bude zo slovenskej legislatívy odstránený najstarší platný zákon v oblasti médií.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa, môžete mať doplňujúcu otázku.

E. Antošová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.

Vážený pán minister, napriek vašej odpovedi ja sa opýtam. Časť verejnosti je skutočne znepokojená stavom najmä verejnoprávnych médií. Na mnohé problémy v Slovenskej televízii upozornili nedávno predstavitelia občianskej iniciatívy Verejnosť za verejnoprávnosť. Samozrejme, že bez problémov nie je ani Slovenský rozhlas. V prípade Tlačovej agentúry Slovenskej republiky mám dokonca podozrenie, či nedochádza k selektívnemu prístupu k ústavným činiteľom. Pán minister, preto sa vás pýtam, či sa budete zaoberať konkrétne aj touto problematikou verejnoprávnych médií na Slovensku, a ak áno, tak kedy a ako.

F. Tóth, minister kultúry SR: Vážená pani poslankyňa, samozrejme, stretol som sa s výborom Verejnosť za verejnoprávnosť, vážim si ich iniciatívu. Naozaj pristupujem k tomu seriózne, rokujem s nimi, stretol som sa s pánom riaditeľom televízie, rokujem s ním, hľadáme nejaké riešenia, ako by sa dala situácia stabilizovať. Takisto pripravujeme aj nejaké zmeny, čo sa týka Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Beriem tieto vaše výhrady, ktoré tlmočíte, výhrady ako občana ako veľmi vážne a naozaj sa nimi budem zaoberať.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Štvrtú otázku položila tiež pani poslankyňa Eva Antošová pánovi ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácii Pavlovi Pokropovičovi: "Úsek cesty medzi Nitrou a Zlatými Moravcami najmä pri obciach Beladice a Tesárske Mlyňany obyvatelia označili za "cestu smrti". V súvislosti so zahraničnou investíciou v Leviciach vznikla mediálna prestrelka medzi vaším rezortom a ministerstvom hospodárstva. Môžete záväzne oznámiť, kedy bude spomínaný úsek daný do užívania ako štvorprúdový, či ako diaľnica?"

Nech sa páči.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácii SR: Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa Antošová, vážení ministri, v súčasnosti je v platnosti rozvojový program Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest schválený vládou v roku 2001. Tento program bol už dvakrát aktualizovaný a to v roku 2003 a naposledy v novembri 2004 v rámci Správy o plnení aktualizovaného nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. V zmysle uvedeného programu rezort dopravy zabezpečuje prostredníctvom národnej diaľničnej spoločnosti prípravu výstavby chýbajúceho úseku rýchlostnej štvorprúdovej cesty R1 medzi Nitrou a Hronským Beňadikom, ktorý je rozdelený z hľadiska prípravy a výstavby na tri samostatné stavby.

A teraz konkrétne. Podľa harmonogramu začatia odovzdania stavieb do užívania v období rokov 2004 - 2008, teda celej stavby, by mala začať výstavba prvého úseku Beladice - Tekovské Nemce v dĺžke 15,8 km v roku 2006, teda už budúci rok by sa malo začať s fyzickým výkopom, druhého úseku Selenec - Beladice dĺžky 13,5 km v roku 2007 a tretieho úseku privádzač Nitra dĺžky 5 km v roku 2008 s cieľom ich spoločného sprevádzkovania najneskoršie v roku 2010. Uvedený termín sprevádzkovania je viazaný na bezproblémovú investorskú prípravu stavieb, predovšetkým z hľadiska majetkovoprávneho vysporiadania a na zabezpečenie plánovaného viaczdrojového financovania výstavby. To znamená, štátny rozpočet, úvery, PPP projekty, fondy Európskej únie a podobne a to v kontexte zabezpečenia výstavby viacerých vládnych priorít, predovšetkým na ťahu D1, D3 spomínanej R1, R2 a R4.

V súčasnosti rezort dopravy pripravuje finančný rámec a harmonogram postupu ďalších úsekov výstavby diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2013 so zohľadňovaním uvedených priorít, v ktorom sú v súčasnosti otvorené ešte viaceré otázky, napríklad financovanie spôsobom projektmi PPP, rozsah financovania z fondov Európskej únie, elektronický výber mýta a s ním súvisiace finančné zdroje. Takýto komplexný materiál pripravíme na rokovanie vlády najneskôr k novembru 2005. Zároveň by ten materiál mal dať aj odpoveď na otázky ohľadom reálnych termínov sprevádzkovania ďalších jednotlivých úsekov. Bude v právomoci vlády Slovenskej republiky ovplyvniť termíny realizácie výškou a smerovaním zdrojov štátneho rozpočtu do projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.

V súčasnosti ohľadom toho úseku, na ktorý sa pýtate, sa zabezpečuje na tomto úseku Nitra - Tekovské Nemce intenzívna investorská príprava v súlade s platnými zákonmi tak, aby boli vytvorené všetky predpoklady na plánované začatie výstavby uvedených troch úsekov v termíne tak, ako som povedal, tak, ako sú schválené vládou Slovenskej republiky v týchto materiáloch.

V súvislosti s pripravovanou investíciou v Leviciach môžem zodpovedne vyhlásiť, že rokovania prebehli a prebiehajú na veľmi korektnej a argumentačnej úrovni, nebolo tam žiadne iskrenie medzi našimi ministerstvami a ministerstvo hospodárstva spolu s potenciálnym zahraničným investorom rešpektuje naše stanoviská, teda že to nebude rýchlostná komunikácia, ale upravíme súčasnú dvojprúdovú cestu na štvorprúdovú pri získaní finančných prostriedkov na uvedené roky. Cieľom je pripraviť obojstranne dobrú dohodu, ktorej súčasťou budú aj záväzky štátu vo vzťahu k výstavbe cestnej infraštruktúry a to sa týka aj celého úseku rýchlostnej cesty R1 Nitra - Hronský Beňadik, lebo to takisto súvisí s tými Levicami.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa, nech sa páči.

E. Antošová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, ja vám ďakujem za vašu naozaj konkrétnu odpoveď, ale chcem podotknúť, že naozaj zaostalosť Nitrianskeho samosprávneho kraja v mnohých ukazovateľoch voči celoslovenskému priemeru má podľa môjho názoru súvis aj s tým, že naozaj diaľnica končí zatiaľ v Nitre. To je však len jeden problém, o ktorom teraz hovoríme, ktorý táto, ale i predchádzajúca vláda zanedbali. Najnovšie však navrhujete podľa mojich informácií také riešenie v osobnej, autobusovej a železničnej doprave, ktoré podľa zástupcov kraja obmedzí možnosť obyvateľov cestovať za prácou. Preto sa pýtam, pán minister, či máte spracované podrobné a konkrétne analýzy, čo spôsobí vami predložená koncepcia v tejto oblasti. Mám teda na mysli konkrétne tú osobnú, autobusovú a železničnú dopravu v možnosti občanov cestovať za prácou.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem za doplňujúcu otázku. Nesúvisí to síce priamo s predmetom tej hlavnej otázky, ale veľmi rád na to odpoviem. Máme spracovanú koncepciu rozvoja autobusovej alebo výkonov vo verejnom záujme v oblasti autobusovej a železničnej dopravy. Je to práve predmetom rokovania tejto schôdze, myslím bod č. 72, tam, odporúčam, môžeme rozvinúť širokú debatu o tomto smere, ale cieľom celého toho materiálu je priblížiť kompetencie na úroveň samosprávneho kraja tak, ako sme to urobili v osobnej autobusovej doprave. Plánujeme v časovom horizonte niekoľkých rokov s istým prechodným obdobím priblížiť to rozhodovacie právo z úradníkov ministerstva dopravy na vyššie územné celky. Samozrejme, vrátane presunu všetkých finančných možností, kompetencií, finančného rozpočtu, ktorý teraz ide cez ministerstvo dopravy.

Toľko približne v kocke. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vyčerpali sme všetky otázky položené pánmi poslancami smerom k členom vlády, preto končím tento bod programu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách,

tlač 1088. Rokovanie o tomto návrhu zákona sme prerušili po jeho odôvodnení poslancom Polkom, ktorého súčasne prosím, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Janišovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.

Nech sa páči.

 

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vyčerpali sme všetky otázky položené pánmi poslancami smerom na členov vlády, preto končím tento bod programu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1088).

Rokovanie o tomto návrhu zákona sme prerušili po jeho odôvodnení poslancom Polkom, ktorého súčasne prosím, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Janišovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor k predmetnému návrhu zákona, v mene tohto výboru podávam spoločnú správu. Národná rada pridelila tento návrh ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorskému, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali.

Návrh skupiny poslancov, ktorým sa mení zákon č. 725/2004 Z. z. prerokovali výbory Národnej rady, ktorým bol pridelený, takto: ústavnoprávny výbor predmetný návrh zákona prerokoval a odporúča návrh zákona schváliť; výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia; výbor pre pôdohospodárstvo návrh zákona schváliť s pripomienkami uvedenými v uznesení; výbor pre verejnú správu schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúci návrhmi; výbor pre obranu a bezpečnosť návrh zákona schváliť s pripomienkami v prílohe uznesenia a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť.

Z jednotlivých uznesení výborov v časti IV spoločnej správy - tieto uznesenia výborov sú premietnuté do časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor v súlade s rokovacím poriadkom odporúča Národnej rade hlasovať: o bodoch 1, 3, 6 a 8 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť a o bodoch 2, 4, 5 a 7 hlasovať s odporúčaním neschváliť. Ďalej gestorský výbor odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.

Pán podpredseda, to je všetko, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. (Reakcia z pléna.) Áno? Tak sa urobila chyba, ja sa ospravedlňujem aj za personál, keďže mi nedoniesli písomné prihlášky pánov poslancov.

Takže ako jediný, nech sa páči, pán poslanec, keď ste písomne prihlásený, tak, samozrejme, máte slovo.

J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, páni ministri, ja by som chcel zopár slov povedať k tej predloženej novele zákona č. 725/2004 Z. z., že plne podporujem ich aktivity, pretože si myslím, že v tomto prípade naozaj vládny návrh, ktorý v minulom roku prešiel, bol príliš rýchly vzhľadom na to, čo máme plniť v súvislosti s aproximáciou práva Európskej únie, a zároveň si myslím, že je tam stále dostatočný priestor aj premýšľať nad technikou, ako to celé urobiť, lebo táto technika nie je dobrá.

Ale zároveň by som chcel využiť príležitosť tejto novely, ktorá tu je, a so súhlasom aj predkladateľov chcem predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, ktorý sa týka predovšetkým poplatku v prípade, keď sa vozidlo ide dočasne vyradiť z cestnej premávky. Určite si pamätáte a mnohí ste hlasovali za zákon, ktorý som tu predložil ešte v roku 2003, kde som umožnil, aby vozidlo dočasne vyradené z cestnej premávky mohlo byť, aby tento inštitút mohol byť využitý aj na to, aby za toto obdobie nemusel ten, ktorý má toto vozidlo, platiť povinné zmluvné poistenie, čo nebola malá suma.

Keď to začalo platiť, tak mnohí vlastníci motorových vozidiel to využili a práve v súvislosti so sezónnosťou ich jazdenia, ale aj mnohé právnické osoby, ktoré používajú motorové vozidlá v sezóne alebo v inej sezóne, napríklad zimnej, naopak, nepoužívajú. Vtedy za tento úkon bol poplatok 150 korún. Keď ste chceli o to požiadať, zaplatili ste poplatok 150 korún a bolo vám vyhovené. Ale zhodou okolností nejakou, neviem, či veľmi ústretovou, činnosťou pracovníkov z ministerstva sa do zákona č. 725/2004 Z. z. prijala úprava sadzobníka, kde táto žiadosť bola spoplatnená 500 korunami. Dobre počujete. V súčasnom zákon č. 725/2004 Z. z. je táto žiadosť spoplatnená až 500 Sk. A ja sa potom pýtam: Načo ten inštitút máme? Veď my potom demotivujeme tých ľudí, aby to vôbec využívali. Lebo keď si zoberiem napríklad, máte malý motocykel, za ktorý platíte ročne 700 Sk povinné zmluvné poistenie, a celú zimu vôbec na ňom nejazdíte, čo je úplne prirodzené, a aby ste si ho išli odhlásiť, musíte zaplatiť 500 Sk. Ja v tom nič iné nevidím, iba demotivovať týchto ľudí, aby toto robili a zasa to zbytočne naháňa zisky niekomu inému. A štát by mal predovšetkým chrániť občana, a nie sa starať o zisky súkromných spoločností, ktoré vykonávajú mimochodom zákonné poistenie motorových vozidiel.

Preto v tejto súvislosti predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý spočíva v tom, že sa vkladá, po prvé, nový článok II, ktorý znie, že je to: Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších zákonov, ktoré sú vymenované. A teraz sa chcem spýtať, je potrebné, aby som ich všetky prečítal? (Reakcia z pléna.) Asi by som to mal prečítať, prečítam to: zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady č. 124/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 477/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 553/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z., zákona č. 469/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z. a zákona č. 725/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. v sadzobníku správnych poplatkov VI. časť Doprava, položka 73, písmeno a) znie:

"a) Podanie žiadosti o dočasné vyradenie cestného vozidla alebo zvláštneho vozidla z premávky na pozemných komunikáciách 100 Sk."

Pred prijatím zákona č. 725/2004 Z. z. bol správny poplatok za dočasné vyradenie vozidla z premávky na pozemných komunikáciách 150 Sk. Tento bol neodôvodnene zvýšený na sumu 500 Sk. Toto zvýšenie správneho poplatku viedlo k demotivácii využívať tento inštitút v prípade, keď majiteľ dlhšie nepoužíva vozidlo a za toto obdobie ušetrí na povinnom zmluvnom poistení.

Navyše chcem ešte uviesť, že takýto poplatok napríklad v susednej Českej republike bol do 31. 12. 2004 iba desať českých korún. Dnes, od 1. 1. 2005, je to v Čechách 100 českých korún a nevidím dôvod, prečo by to aj vzhľadom na kúpnu silu, ktorá je úplne iná v Českej republike a úplne iná v Slovenskej republike, nemohol byť tento poplatok rovnako 100 Sk na Slovensku.

2. V sadzobníku správnych poplatkov VI. časť Doprava v položke 76 sa vypúšťa písmeno b). Písmená c) a f) sa označia ako písmená b) až e).

V zákone č. 725/2004 Z. z. sa v sadzobníku správnych poplatkov zaviedla nová položka 67 písm. x), ktorá upravuje poplatky za zmeny v dokladoch o vozidle. Z tohto dôvodu doterajšia položka 76 písm. b) stratila svoje opodstatnenie a vedie k nejednoznačnému vyrubovaniu poplatkov. Na toto sa zrejme zabudlo, a preto je potrebné túto zmenu urobiť teraz, aby bolo jednoznačne povedané, že ak sa robí zmena v dokumentoch o evidencii motorových vozidiel, aby to bola jednotná položka 100 Sk, a nie aby si medzitým vyberal dopravný inšpektorát 150 a možno odbor dopravy 100 Sk podľa toho, aké kto usmernenie z ministerstva zašle.

Čiže, vážené dámy, vážení páni, myslím si, že tento pozmeňujúci návrh vedie len k vyjasneniu niektorých vecí, ktoré dosiaľ neboli úplne jasne pomenované, a zároveň odstráni podľa môjho názoru neopodstatnené zvýšenie poplatku za odhlásenie motorového vozidla z cestnej premávky dočasne.

Ďakujem pekne za pozornosť a chcel by som vás požiadať o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý vystúpil v rozprave, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Predpokladám, že asi nie. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Na základe všeobecného súhlasu budeme teraz pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení zákona č. 515/2003 Z. z. a zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení zákona č. 579/2004 Z. z. (tlač 1086).

Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom navrhovanej novely zákona o Horskej záchrannej službe je predovšetkým reagovať na poznatky získané z uplatňovania teraz platného zákona, a tým skvalitniť záchrannú činnosť v horských oblastiach. V tomto smere sa javí nevyhnutnou predovšetkým komplexná úprava problematiky získavania odbornej a zdravotnej spôsobilosti na výkon záchrannej činnosti v horách vrátane uznávania odbornej kvalifikácie občanov členských krajín Európskej únie, ďalej Nórska, Lichtenštajnska, Islandu a Švajčiarska na výkon tejto činnosti v Slovenskej republike.

V pôvodnom zákone sa tiež spresňujú niektoré riešenia, napríklad práva a povinnosti prevádzkovateľov lyžiarskych tratí a vlekov, upravujú sa v záujme zvýšenia bezpečnosti osôb na lyžiarskych tratiach a upravuje sa mechanizmus platby za náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti a pátraním po nezvestnej osobe. Tieto sa zosúlaďujú s právnymi úpravami väčšiny alpských krajín. Súčasťou návrhu zákona je taktiež priama novela zákona o integrovanom záchrannom systéme, kde sa Horská záchranná služba zaraďuje vzhľadom na význam svojej činnosti medzi základné zložky integrovaného záchranného systému.

Predložená zákonná úprava nezakladá nové nároky na štátny rozpočet. Návrh zákona bol prerokovaný aj so zástupcami občianskych združení, ktorých predmetom činnosti je horská záchrana, a s prevádzkovateľmi lyžiarskych vlekov a zariadení, pričom niektoré ich podnety sú v návrhu zákona zohľadnené.

K spoločnej správe výborov nemám výhrady, keďže obsahuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu navrhovanej právnej úpravy.

Dovoľte mi ešte vyjadriť sa k pozmeňujúcim návrhom, ktoré o chvíľku zrejme budú prednesené v pléne v rozprave. Padne zrejme pozmeňujúci návrh, ktorý upravuje pôsobenie horských vodcov, aj keď je to nad rámec predloženej novely zákona, tak vyjadrujem s týmto návrhom súhlas dopredu. No a takisto ako isté riešenie búrky, ktorá prepukla v parlamente predvčerom po neschválení novely zákona o premávke na komunikáciách, tak zaznie pozmeňujúci návrh, ktorý bude obsahovať viac-menej text toho zákona, ktorý predvčerom nebol schválený, s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré vtedy schválené boli. Na tomto texte sa vládna koalícia dohodla, čiže aj s týmto návrhom dopredu vyjadrujem súhlas.

Ďakujem za pozornosť. Skončil som, pán predseda, predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu poslancovi Pavlovi Abrhanovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

P. Abrhan, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení zákona č. 515/2003 Z. z. a zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení zákona č. 579/2004 Z. z. (tlač 1086), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1593 z 10. mája 2005 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a výboru pre zdravotníctvo. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Vládny návrh zákona prerokovali všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky takto: Národnej rade Slovenskej republiky ho odporúčajú schváliť s pripomienkami - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, uznesenie č. 307 z 9. júna 2005, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, uznesenie č. 228 z 15. júna 2005. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť bez pripomienok, uznesenie č. 817 zo 14. júna 2005.

Z uznesení výborov vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, je ich celkom 12, máte ich v lavici. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúčam hlasovať spoločne s tým, že schválime všetky body 1 až 12.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Horskej záchrannej službe a integrovanom záchrannom systéme v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

Súčasne ma gestorský výbor poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu č. 315 z 21. júna 2005.

Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Hurban za Slobodné fórum, potom sa prihlásil ešte... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, všetko má svoj poriadok, teraz písomne a potom. A potom. Tak písomne ešte raz: pán poslanec Hurban, pán poslanec Vážny. A potom otvorím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Ctené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov Slobodného fóra vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení zákona č. 515/2003 Z. z. a zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení zákona č. 579/2004 Z. z. Uvedený materiál je pod tlačou 1086.

Dovoľte mi na úvod niečo z histórie Horskej záchrannej služby. Horská služba na Slovensku vznikla v roku 1954, minulý rok teda oslávila 50 rokov svojej existencie. Do 1. januára 2003, keď nadobudol účinnosť zákon Národnej rady č. 544 o Horskej záchrannej službe, pozostávala Horská služba na Slovensku asi z 500 dobrovoľných členov a asi 45 profesionálnych pracovníkov. Popri Horskej službe na Slovensku pôsobila v záchrane na horách aj Tatranská horská služba, ktorú tvorilo asi 25 profesionálov a do roku 1991 aj približne 100 dobrovoľníkov. Týchto 100 dobrovoľníkov sa v roku 1991 od Horskej služby na Slovensku odčlenilo a založili si občianske združenie Tatranská horská služba - dobrovoľný zbor.

V roku 2002 profesionálni pracovníci Horskej služby na Slovensku a profesionálni pracovníci Tatranskej horskej služby pripravili zákon o Horskej záchrannej službe bez toho, aby prizvali k jeho tvorbe dobrovoľných záchranárov. Vznikol tak zákon, ktorý mal byť zákonom o záchrane na horách, a nie zákon o Horskej záchrannej službe. Tento zákon má podľa mňa už od začiatku veľa nedostatkov, pretože rieši len postavenie profesionálnej Horskej služby a prakticky úplne ignoruje skutočnosť, že vyše 50 rokov tu existuje mnohonásobne početnejšia skupina dobrovoľných horských záchranárov, ktorí navyše túto činnosť vykonávajú prakticky zadarmo.

A to už je azda pre Slovensko aj typické. Namiesto toho, aby sme si prácu týchto ľudí vysoko vážili, pretože často nasadzujú svoje vlastné životy na záchranu životov iných, namiesto toho, aby sme sa aspoň občas týmto ľuďom verejne poďakovali a ich prácu aspoň morálne ocenili, táto Národná rada sa chystá prijať zákon, ktorý prakticky zavádza monopol profesionálnych záchranárov a likviduje dobrovoľných záchranárov a stavia ich na okraj spoločnosti.

Čo sa dá k tomu viacej povedať? Čo by asi povedali tí, ktorí stáli pri zrode záchrannej služby na Slovensku, keby dnes žili? Asi nič, iba by zrejme krútili hlavami.

Niečo k financiám, k počtu záchranárov, k zásahom. Keďže na Slovensku sa všetko zvykne točiť okolo peňazí, samozrejme, nie inak je to aj teraz. Pred vznikom zákona do roku 2003 nás daňových poplatníkov stála záchrana na horách pri všetkých existujúcich zložkách asi 26 mil. korún. Isteže, nebola to suma dostatočná, ale spôsob fungovania záchrany na horách za dostatočný považovať možno. Dnes nás stojí záchrana na horách vyše 80 mil. korún, ale v kvalite záchrany na horách sa nezmenilo nič, len nás daňových poplatníkov to stojí trojnásobne viac.

Horská záchranná služba ako profesionálna zložka dostáva zo štátneho rozpočtu okolo 77 mil. korún, má približne 80 záchranárov, má oveľa menší počet zásahov, ako majú dobrovoľné zložky, pričom jeden zásah stojí v priemere, jednoducho prepočítané, okolo 30-tisíc korún. Dobrovoľníci dostávajú zo štátneho rozpočtu len 2,5 mil. korún. Je ich okolo 600, podľa mňa rovnako dobre vyškolených ako profesionáli, majú oveľa väčší počet zásahov ako profesionáli a jeden zásah stojí len 1 500 korún. To znamená, že dobrovoľné zložky vedia zachraňovať ľudský život až 20-krát lacnejšie?

A ja sa spolu s vyše 600 dobrovoľnými záchranármi na Slovensku pýtam: Kde je tu logika, kde je zmysel pre efektívnosť? Pán minister, naozaj chceme zlikvidovať dobrovoľných záchranárov? Lebo z dikcie zákona to tak vyzerá. Veď takto organizovaná záchrana na horách neexistuje v žiadnej európskej krajine. Nestálo by za úvahu prepracovať tento zákon, ktorý osobne považujem za zlý? Nestálo by za úvahu aj v súvislosti s prípravou zákona o štátnom rozpočte na rok 2006 prehodnotiť výšku a systém prideľovania prostriedkov pre profesionálnych i dobrovoľných horských záchranárov? Ja som presvedčený, že pri dobrej vôli by to išlo.

Nebudem však, samozrejme, predkladať procedurálny návrh, aby sa zákon vrátil alebo niečo podobné. Dovolím si teda vyjadriť snahu pozmeniť niektoré ustanovenia a pokúsiť sa zlepšiť tento zákon. Dovoľte mi teda predložiť už konkrétny pozmeňujúci a doplňujúci návrh k predloženému vládnemu návrhu zákona.

Čl. I:

1. V § 1 sa za slová "v horských oblastiach" vkladajú slová "práva a povinnosti prevádzkovateľov zjazdových lyžiarskych tratí a prevádzkovateľov zariadení určených na osobnú lanovú dopravu".

2. V § 8 nadpis znie: "§ 8 Povinnosti a oprávnenie prevádzkovateľa lyžiarskej zjazdovej trate a prevádzkovateľa zariadenia určeného na osobnú lanovú dopravu".

3. V § 8 ods. 1 a 2 znejú:

"(1) Prevádzkovateľ zjazdovej lyžiarskej trate je povinný" a ďalej nasleduje text, ako je v predlohe zákona.

"(2) Prevádzkovateľ zjazdovej lyžiarskej trate je oprávnený zakázať činnosť na zjazdovej lyžiarskej trati osobe, ktorá nedodržiava pravidlá správania sa na zjazdovej lyžiarskej trati."

Odôvodnenie k týmto bodom je spoločné, a preto treba aj potom hlasovať o bodoch 1 až 3 spoločne. Je zrejmé z textu, že je tam len doplnené slovo "zjazdové", nie teda "lyžiarskej trate" ako všeobecne, ale "zjazdovej trate". Ide o slovo zjazdovej.

A teraz k odôvodneniu. Ustanovenia § 8 by sa mali týkať iba prevádzkovateľov zjazdových lyžiarskych tratí, ktorí majú presne stanovené prevádzkové hodiny. V praxi je podľa mňa nerealizovateľné, aby toto ustanovenie mohli dodržiavať prevádzkovatelia bežeckých lyžiarskych tratí, na ktorých je prevádzková doba neobmedzená. Pre športové kluby, športové zariadenia, športové zväzy, pre obce a mestá, ktoré zabezpečujú prevádzku bežeckých lyžiarskych tratí, je navrhované znenie § 8 podľa mňa prakticky likvidačné.

Ide teda o to, že tam sú vlastne neobmedzené prevádzkové hodiny, lebo takto, jednoducho povedané, môžete si na bežeckej trati zabehať aj o polnoci alebo o druhej v noci a na zjazdových tratiach to asi možné nie je.

4. V § 12 sa dopĺňa ods. 11., ktorý znie:

"(11) Osoba vykonávajúca horskú záchrannú službu môže získať odbornú spôsobilosť špecializovanou prípravou a úspešným vykonaním skúšky aj v školiacom stredisku alebo v inom vzdelávacom zariadení s platnou akreditáciou pre prípravu osôb na výkon horskej záchrany."

Odôvodnenie: Vládny návrh podľa mňa vytvára možnosť praktickej monopolizácie profesionálnej Horskej záchrannej služby, pričom vôbec neberie do úvahy skutočnosť, že desiatky rokov tu existuje niekoľko sto dobrovoľných horských záchranárov. Navrhujem, aby Horská záchranná služba nebola jediným školiacim pracoviskom, pretože najmä dobrovoľní horskí záchranári majú možnosť získať odbornú spôsobilosť aj v inom školiacom stredisku s riadnou akreditáciou na prípravu osôb na výkon horskej záchrany. Dôkazom toho je terajší právny stav, že naozaj je tu platná akreditácia od ministerstva školstva a takéto školenia môžu oni vykonávať.

Chcem teda poprosiť v mene všetkých dobrovoľných záchranárov aj v mene svojom o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Blanár.

J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel podporiť môjho predrečníka kolegu Hurbana, pretože som rovnako mal možnosť diskutovať s dobrovoľnými záchranármi a z toho, čo som sa dopočul, som naozaj dospel k záveru, že boli z procesu prijímania tejto novely naozaj opomenutí. A považujem to za trošku podraz k ich práci, ktorú si vykonávajú bez nejakého nároku na mzdu. Ale napokon aj vyjadriť trošku počudovanie, ako je to možné, že takéto niečo môže nastať, keď práve títo dobrovoľní záchranári sú nevyhnutní pre prácu aj tých profesionálnych záchranárov, ktorí pri veľkých akciách nie sú absolútne schopní zabezpečiť záchranu v prípade lavíny alebo niečoho väčšieho, vždy potrebujú týchto dobrovoľných záchranárov.

A trošku ma to mrzí, a preto chcem podporiť pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol kolega Hurban, a som presvedčený, že rovnako to zvážia aj kolegovia v snemovni a pomôžu, aby sa to dostalo aspoň čiastočne do nejakého ažuritu, ktorý je akceptovateľný.

Ďakujem za pozornosť.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP