B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do všeobecnej rozpravy okrem pani spravodajkyne sa hlásia dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Takže, pani spravodajkyňa, nech sa páči, máte slovo. Potom pán poslanec Brocka a potom pani poslankyňa Sárközy.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Dámy a páni, navrhujem, aby sa vrátil návrh zákona, novela zákona č. 5/2004 na dopracovanie a dovoľte, aby som uviedla dôvody, prečo sa domnievam, a dokonca som presvedčená o tom, že tento zákon by mal doznať zmien, ktorých veľká časť je zapracovaná v tomto zákone. Naopak, doznal zmien, ktoré by podľa mojej mienky nemali byť v tomto zákone, pretože tento zákon nezlepšujú, ale, naopak, ho zhoršujú. Ja sa skúsim sústrediť na tie miesta, o ktorých si myslím, že tento zákon zhoršujú.
Predovšetkým platné znenie zákona č. 5 uvádza, že uchádzačom o zamestnanie, teda človekom, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je aj občan, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v rozsahu najviac 64 hodín mesačne a jeho mzda alebo odmena nepresahuje 3 200 korún. Navrhovanou novelou sa znižuje rozsah prípustnej zárobkovej činnosti na 40 hodín mesačne. Zo systému evidencie uchádzačov o zamestnanie budú vylúčení ďalší občania, čím sa podľa mojej mienky stane to, že administratívnym úkonom nám zase klesne počet evidovaných nezamestnaných.
Pán minister, pred chvíľou som sa dívala na TA 3, kde ste konštatovali, že nezamestnanosť je najnižšia, neviem, možnože v posledných dvadsiatich rokoch, ale to je jedno. Ja si strašne želám a myslím, že všetci tu tak, ako sú poslanci, aby klesala nezamestnanosť. Stačí ísť do Revúcej a vidíte, aké je to zúfalé, keď tí ľudia nemajú prácu a ako to mesto vyzerá potom, čo sa odtiaľ vytráca inteligencia. Ale toto nie je cesta. Toto naozaj nie je cesta, ako znižovať nezamestnanosť. A podľa mojej mienky vylučovať z evidencie nezamestnaných ľudí, ktorí zarábajú 3 200 korún, je nerozumné - a to je to najslušnejšie slovo, ktoré môžem povedať.
Ďalej. Nepáči sa mi veľmi, že sa ukladá povinnosť ústrediu viesť verejne prístupný register právnických a fyzických osôb, ktorým bolo vydané povolenie na vykonávanie sprostredkovania zamestnania za úhradu, a ďalších. Ale prosím, toto sú všetko činnosti, ktoré robia organizácie alebo fyzické a právnické osoby, ktorým štát nič neplatí. Minimálne dvom z nich štát nič neplatí. Tieto budeme povinne registrovať, ale tú časť právnických a fyzických osôb, ktoré poberajú zo štátnych prostriedkov najviac, to sú tí, ktorí vykonávajú odborné poradenské služby a služby vzdelávania, tie nepodliehajú žiadnej evidencii ani registrácii. Podľa mojej mienky, ak chcem zostavovať nejaký register organizácií, ktoré v tejto sfére služieb zamestnanosti pôsobia, mali by byť zverejnené všetky. Všetky a predovšetkým tie, ktoré poberajú peniaze zo štátneho rozpočtu.
Nepáči sa mi ďalej to, že povolanie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, ktoré bolo doteraz vydávané na obdobie piatich rokov a mohlo byť predĺžené bez obmedzenia, sa predlžuje znovu len na obdobie päť rokov. Ja nechápem celkom tú logiku a prosím, vyvráťte mi, že nemám pravdu, aby sme práve tých aktívnych, ktorí zháňajú prácu nezamestnaným, obmedzovali pri výkone ich činnosti. Aký zmysel má každých päť rokov obnovovať tieto povolenia, ktoré sú mimochodom spojené s poplatkami? To sa mi zdá dokonca, že by sme sa mali vážne zamyslieť nad tým, že takáto činnosť by mala byť ako živnosť a mala by byť regulovaná ako ktorákoľvek iná živnosť bez toho, aby vypracúvali projekty, poplatky a každých päť rokov sa uchádzali u úradníkov o to, aby im predĺžili povolenie. Ale je to nad rámec tohto zákona, o tom, čo som hovorila, ale hovorím, tých päť rokov sa mi zdá ako krok nesprávnym smerom.
Čo považujem za najhoršie. V jednej časti, ktorá sa týka zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa uvádza, že za preukázateľne aktívne hľadanie zamestnania sa považujú, a teraz počúvajte, aktívne formy osobného vyhľadávania zamestnania uchádzačom o zamestnanie ustanovené všeobecne záväzným predpisom. Prosím, to je povinnosť, na základe ktorej môže byť uchádzač o zamestnanie zaradený alebo vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Viete si predstaviť, že normatívna časť textu zákona nebude v zákone, ale bude vo všeobecne záväznom predpise? Veď všeobecne záväzný predpis je mimo nášho dosahu! Čo sú to, prosím, aktívne formy osobného vyhľadávania? Nie sú definované v zákone. To je podľa mňa precedens, ktorý si jednoducho nemôžeme dovoliť prijať. Pretože mohli by, aby som to doviedla ad absurdum, tak mohli by sme sa dohodnúť vždycky na takých neprijateľných aktívnych formách osobného vyhľadávania, ktoré by nesplnil ani jeden uchádzač, a pokojne by sme mali nulovú nezamestnanosť. Podľa mňa toto musí byť v zákone.
Tiež spochybňujem, či je správne, aby z evidencie nezamestnaných boli, alebo z evidencie uchádzačov o zamestnanie boli vylúčení aj tí občania, ktorí sa nezahlásia do troch dní po tom, čo si nájdu prácu v rozsahu 3 200 korún. Podľa mojej mienky tie tri dni je príliš krátky čas a toto by som si vedela predstaviť, že by sme vedeli ešte novelou opraviť.
Nanovo sa určuje poskytovanie náhrady časti cestovných nákladov pre uchádzača o zamestnanie. Podľa môjho názoru môže sa ten uchádzač o zamestnanie dostať do situácie, kde bude v takej kolízii, že sa k tým cestovným náhradám vôbec nedostane. Totiž platné znenie zákona hovorí o tom, že tieto náhrady cestovného museli súvisieť s miestom aktivít určených v individuálnom pláne. Teraz sa navrhuje, aby to boli aktivity v rámci odborných poradenských služieb. To znamená, ak niektorý uchádzač o zamestnanie má momentálne vypracovaný individuálny plán a odborná poradenská služba vykonávaná, poviem tak, externe určí iné miesto, tak v podstate podľa tohto zákona nemá nárok na náhradu cestovného.
Za nepochopiteľné považujem aj to, aby úhradu za výdavky za stravovanie, ubytovanie a výdavky na cestovné mohol poskytovať aj dodávateľ odborných poradenských služieb, ak je tak dohodnuté vo výberovom konaní. Kto ustráži a akým spôsobom ustráži zúčtovanie s úradom práce a kto zaručí, že výber napríklad ubytovacích zariadení bude výhodný pre štát? Domnievam sa, že toto nie je správne, aby si úrad nechal mimo svojej pôsobnosti.
Ďalej s počudovaním som zistila, že súčasťou vzdelávania, prípravy pre trh práce uchádzača o zamestnanie môžu byť aj aktivity a činnosti súvisiace s poskytovaním služieb, sprostredkovania zamestnania, informačných a poradenských služieb a odborných poradenských služieb, zabezpečované dodávateľom služby vzdelávania a prípravy na trh práce. Pre mňa je to guláš. Ak niekto poskytuje službu sprostredkovania zamestnania za úhradu, ak niekto poskytuje odbornú poradenskú službu, je to iný typ služby, ako je vzdelávanie a príprava pre trh uchádzača o zamestnanie. Ja mám také podozrenie, a to by som bola rada, keby mi bolo vyvrátené, že práve týmto spôsobom by sa dalo veľmi pekne obísť, aby sa poskytovatelia služieb sprostredkovania zamestnania vymkli bežnému režimu povoľovacej činnosti.
No a potom je zaujímavé, a dávam vám to, kolegyne a kolegovia, do pozornosti, že sa vypúšťa verejné obstarávanie pri využívaní služieb vzdelávacieho zariadenia v prípade vzdelávania a prípravy pre trh zamestnanca. Nepochopila som to. Nepochopila som to, prečo sa vypúšťa verejné obstarávanie v týchto prípadoch. A musím sa priznať, pán minister, že bola som trošku v strehu. Nepochopila som to.
No a teraz sa vráťme k tomu, že aktivačný príspevok sa plánuje zvýšiť z 1 500 na 1 700 korún. Všetci sme to privítali, že je to dobrá cesta, pretože tie aktivačné príspevky sú nízke. Ale upozorňujem vás na novelu § 52 ods. 1, kde sa zvyšuje aktivačná činnosť z najmenej 10 hodín na najmenej 15 hodín. To znamená 50-percentné zvýšenie aktivačnej činnosti za 200 korún mesačne. Za dvesto korún mesačne! Čiže na jednej strane zase ľuďom dáme a na druhej strane im zoberieme krk.
Posledná moja poznámka, aj keď ich mám ešte viacej, sa týka novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Doterajšie znenie zákona, a toto je vyslovene formálna chyba, ktorá sa tam dostala, aspoň podľa môjho právneho cítenia to takto nemôže zostať. Pretože - na pripomenutie - pri posudzovaní hmotnej núdze sa doteraz odpočítavalo 25 % starobného dôchodku a za roky nad 25 rokov 1 % z priznaného starobného dôchodku. Lenže teraz, terajšie znenie, a to dobre počúvajte, 25 % zo starobného dôchodku priznaného podľa osobitného predpisu, odkaz na 8a). Odkaz 8a): § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. To sa nedá inak interpretovať, iba tak, že 25 % sa bude odpočítavať iba tým dôchodcom, ktorým bol priznaný starobný dôchodok podľa 461-ky. Pýtam sa: A čo s tými všetkými, ktorým bol priznaný dôchodok podľa 100-ky? Čo s nimi bude? Nebude sa na nich vzťahovať? Je to zámer alebo len chyba?
Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka a pripraví sa pani poslankyňa Sárközy.
J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, napriek výhradám, ktoré predniesla spoločná spravodajkyňa k tomuto vládnemu návrhu zákona, chcem predniesť iný návrh uznesenia, aby sme nehlasovali len o jej návrhu, ktorým navrhuje nepokračovať v rokovaní a vrátiť tento návrh zákona na dopracovanie. Súhlasím s ňou, alebo teda myslím si, že nezamestnanosť napriek tomu, že je najnižšia za posledných 6-7 rokov, že je stále ešte veľmi vysoká. A preto si myslím, že je potrebné, aby sme prijímali ďalšie opatrenia, ktorými môžeme zamestnanosť zvyšovať. Ale spôsob, ktorý ona navrhuje, ja by som považoval skôr za obštrukciu a myslím si, že aj výhrady, ktoré v rozprave spomenula, môžeme premeniť na pozmeňujúce návrhy, ktoré v druhom čítaní môžu tento vládny návrh zákona zlepšiť.
Preto ja navrhujem hlasovať o inom uznesení a o takom, že Národná rada v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady o rokovacom poriadku súhlasí s prerokovaním alebo prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: V rozprave ako posledná vystúpi pani poslankyňa Sárközy. Nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctená snemovňa, pán kolega Brocka ma predbehol, pretože som chcela predložiť to isté uznesenie, ako predložil on. Len dvoma vetami by som to chcela zdôvodniť.
Možno súhlasiť s niektorými výhradami, ktoré tu povedala pani poslankyňa Navrátilová, využívajúc svoje právo spravodajkyne, ale v tom zákone sú aj také veci, ktoré sme už dávno chceli na výbore zmeniť. Keď iné nič nevyzdvihnem, len to, že sa tu rozširuje možnosť osobitného príjemcu prijímať dávky v hmotnej núdzi, tak v každom prípade jednak snemovňa, ale hlavne výbor pre sociálne veci a bývanie je tou pôdou, kde v druhom čítaní môžeme pozmeňujúcimi návrhmi tento vládny návrh zlepšiť.
Takže tiež som za to, aby sme tento vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem.
Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, veľmi krátko, keďže je to prvé čítanie.
K pani poslankyni Navrátilovej, k niektorým výhradám, nie k všetkým, lebo väčšina z nich sú naozaj takého technického charakteru, že absolútne nemajú takú váhu, aby spôsobovali, pri trošku racionálnom uvažovaní viedli k tomu, aby sme zastavili konanie o tomto zákone, keďže naozaj sú tam veľmi dôležité veci, ktoré výrazne zlepšia služby zamestnanosti a môžu pomôcť mnohým ľuďom. Ale tu už, samozrejme, v tom je politikum a nie len racionálne úvahy. A tiež pani poslankyňa viackrát povedala "nerozumiem", "mám podozrenie". Keby sa pani poslankyňa, ako som už mnohokrát odporúčal, pred vznášaním takýchto neurčitostí zastavila na ministerstve, mnohé veci by pochopila a mnohé veci by jej boli vysvetlené. Ale to by, samozrejme, o dosť skrátilo jej vystúpenie v pléne.
Takže aspoň k trom bodom, ktoré tam zazneli a ktoré majú takú váhu pre diskusiu.
Otázka hranice, kedy už človek nie je vnímaný ako evidovaný nezamestnaný, pretože má príjem, znova zdôrazňujem, evidovaný nezamestnaný, to zrejme každý sa zhodne, nie je ten človek, ktorý je zamestnaný, ale ten, kto nemá prácu. A teraz je otázka diskusie: Čo sa považuje za prácu, od akého príjmu? Tu je navrhnutá nejaká výška príjmu na základe aplikačnej praxe, pretože keď človek je zamestnaný, ale napriek tomu je evidovaný so všetkým, čo s tým náleží, nie je to celkom zdravý stav, pričom však zároveň to neznamená, že je vyradený z evidencie, alebo je vyradený z evidencie, ale to neznamená, že nemôže využívať služby úradov práce, pretože máme kategóriu uchádzačov o zamestnanie. On môže naďalej využívať tie služby, ktoré slúžia na sprostredkovanie zamestnania. A nie je to preto, aby sme sa my snažili nejakým administratívnym spôsobom dosahovať nejaké štatistické výsledky. Nepotrebujeme to.
Viem, že pani poslankyňa a ďalší niektorí kolegovia ma neustále podozrievajú z toho, že ani nespávam len kvôli tomu, ako budeme prepisovať čísla. Nie je to vôbec potrebné. Niekoľko nezávislých aj medzinárodných inštitúcií mesiace po sebe potvrdzujú fakt, že na Slovensku stúpa zamestnanosť a klesá nezamestnanosť. My nepotrebujeme žiadne administratívne zmeny, aby tento trend pokračoval.
Čo sa týka preukazovania hľadania zamestnania, a to, že by to malo byť určené predpisom nejakej sily. Nuž dnes to nie je určené ničím. Dnes je to dané praxou úradov práce a mali sme pocit, že možno by bolo dobré to nejakým spôsobom vo vyhláške zadefinovať. Že to bude predsa len jednotnejšie a presnejšie. Nuž ale, keď by bola námietka proti tomu, že nie je, môžeme zostať pri súčasnej praxi, kde to nie je nijako určené.
A potom posledná vec týkajúca sa zvýšenia aktivačného príplatku na 1 700 korún. Tvrdenie, že dnes je to 10 hodín a teraz bude 15 hodín za 1 700 korún, je naozaj veľmi nepresné, keď použijem najkorektnejší výraz. Pretože filozofia aj prax je postavená na tom, že minimálne, minimálne 10 hodín a priemer praxe, ktorý poznáme cez samosprávy, je, že ľudia zapojení do aktivačnej práce pracujú v priemere 16 hodín týždenne.
A na základe požiadavky ZMOS-u, písomnej požiadavky, sme zaviedli, na základe toho, že 16 hodín je priemer dnes, sme zvýšili na 15 hodín. Pretože aj keď som dlho odolával tomuto tlaku, niektorí starostovia sú jednoducho stále úradného typu a nie samosprávneho typu a radi sa vyhovárajú, že len toľko, a potom sa formalizuje aktivačná činnosť. Aktivačná činnosť vykonávaná 10 hodín týždenne nie je žiadna aktivačná činnosť. No tak prídu, trošku sa pomotajú a idú domov. To nie je nič, čo by napĺňalo účel zákona. Dali sme veľké právomoci a možnosti samosprávam, aby si určili, a tí šikovní starostovia naozaj určujú tak, koľko si daný charakter práce vyžaduje. A tak by to malo byť. Ten starosta má mať v rukách, to sú nezamestnaní z jeho obce, on ich najlepšie pozná, a preto to tak aj bude. Ale keďže ZMOS požadoval trošku z pohodlnosti zvýšenie na vyššiu sumu, tak sme nakoniec ustúpili tejto požiadavke.
Ale hovoriť, že za 15 hodín je 1 700 a za desať hodín je 1 500, je nie pravda, pretože dnes je za 16 hodín v priemere 1 500 a v niektorých, a v mnohých obciach, pretože to ide o priemer, sa na aktivačný príspevok musí odpracovať podstatne viac hodín ako tých 16 hodín.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Pán minister, ja si dávam veľký pozor na to, aby som sa v záležitostiach takých vážnych, ako sú sociálne veci, vyhla akémukoľvek politikárčeniu. A budem rada, keby sa aj v budúcnosti naše konflikty sústredili len na to, že máme možno iné pohľady na riešenie niektorých vecí, a vyhli sa nejakým nevkusným diskusiám o to, že čo, kto chce bodovať na nejakých pozmeňujúcich návrhoch a podobne.
Ale napriek tomu vám musím povedať, že minimum je nejaká hodnota. Ak zvýšime minimum a zvýšim ho o 50 %, automaticky budem posúvať tú priemernú hodnotu možnože na 20 hodín. Účelom tejto aktivačnej činnosti, tak ako som ju chápala ja, a možnože tam sa rozchádzame, je po prvé vytrhnúť tých ľudí z nečinnosti, aby nezabudli na pracovné návyky, a po druhé, samozrejme, bol v tom aj taký prvok, aby vytvárali isté hodnoty, napríklad čistili tie dediny. V tom akosi nie je problém. Len ja som hlboko presvedčená o tom, že pokiaľ budeme posúvať rozsah tej povinnej práce nad istú hranicu, táto aktivačná činnosť bude dostávať zápach nútených prác - a tomu by som sa veľmi rada vyhla.
Ďalej nemôžem celkom s vami súhlasiť, že také opatrenia, ako je zvýšenie rozsahu práce, pri ktorej ešte uchádzač o zamestnanie je v evidencii uchádzačov, nespôsobí zníženie evidovanej nezamestnanosti. Spôsobí zníženie evidovanej nezamestnanosti.
A opakujem, ja som rada tomu trendu, ktorý tu na Slovensku je, že sa zvyšuje zamestnanosť a klesá nezamestnanosť, ale robme to korektne. Robme to naozaj korektne tak, aby sme administratívne nevylučovali nikoho z evidencie nezamestnaných - a toto je krok k tomu.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať ďalším prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa (tlač 1255).
Prosím znovu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Ľudovíta Kaníka, aby návrh zákona uviedol.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem.
Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vládny návrh zákona o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa je vypracovaný v nadväznosti na zákon o rodine a na zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.
Navrhuje sa, aby na účely príspevkov poskytovaných na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, takouto starostlivosťou bolo aj poručníctvo, ak sa poručník stará o dieťa osobne, dočasne zverenie dieťaťa do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom, a zverenie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby rozhodnutím súdu o nariadení predbežného opatrenia, ak bol súdu podaný návrh na začatie konania o zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby.
Vládny návrh zákona upravuje tri druhy príspevkov pre dieťa, ktorými sú jednorazový príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti, jednorazový príspevok dieťaťu pri zániku náhradnej starostlivosti a opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti, a dva druhy príspevkov pre náhradného rodiča, ktorými sú opakovaný príspevok náhradnému rodičovi a osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi.
Jednorazové príspevky a opakované príspevky pre dieťa sa navrhujú poskytovať v jednotnej výške nezávisle od veku dieťaťa. Opakovaný príspevok náhradnému rodičovi sa navrhuje poskytovať v zásade nezávisle od počtu zverených detí. Osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi sa navrhuje poskytovať za starostlivosť o každé zverené dieťa, ktoré je občan s ťažkým zdravotným postihnutím.
Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie, poslancovi Júliusovi Brockovi. Nech sa páči.
J. Brocka, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Pán minister uviedol, čo je obsahom predloženého vládneho návrhu zákona. On spĺňa všetky náležitosti, ktoré určujú legislatívne pravidlá pri rokovaní o legislatívnych návrhoch.
A ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, aby sme ho prerokovali v druhom čítaní. Odporúčam tiež, aby prerokovali tento návrh v druhom čítaní výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre sociálne veci a bývanie a tento navrhujem ako gestorský výbor. Navrhujem aj lehoty, aby pridelený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský do 31 od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pán podpredseda, ďakujem pekne, môžete otvoriť rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode.
Ďalším bodom je prvé čítanie o
vládnom návrhu ústavného zákona o použití príjmov z predaja majetku štátu (tlač 1274).
Nech sa páči, pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, môžete návrh zákona uviesť.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem, pán podpredseda.
Vážená Národná rada, návrh ústavného zákona je vypracovaný na základe uznesenia č. 708 zo 16. decembra 2003, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uložila vláde Slovenskej republiky predložiť návrh ústavného zákona, ktorým upraví použitie finančných prostriedkov vyčlenených vládou Slovenskej republiky z privatizácie na financovanie dôchodkovej reformy.
Navrhuje sa právna úprava použitia príjmov z predaja majetku štátu v správe právnických osôb založených za účelom podnikania uskutočneného na základe privatizačného projektu a príjmov z predaja majetkovej účasti štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky na podnikaní inej právnickej osoby výlučne na financovanie nákladov dôchodkovej reformy, vzniknutých zavedením systému starobného dôchodkového sporenia, ďalej na zníženie štátneho dlhu a plnenie štátnych záruk za bankové úvery, ďalej na úhradu záväzkov Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti ústavného zákona, a na úhradu nákladov spojených s činnosťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky a nákladov spojených s podporou privatizácie.
Ďakujem, to je všetko.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, poslancovi Stanislavovi Janišovi. Nech sa páči, pán poslanec.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Kolegyne, kolegovia, pán minister, z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vám podávam spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu ústavného zákona o použití príjmov z predaja majetku štátu (tlač 1274).
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhujem, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla na tom, že odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Ďalej navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorský výbor a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Ďalej odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorsky výbor do 31 dní odo dňa prerokovania v pléne Národnej rady.
Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Pán poslanec Šulaj. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že návrh zákona, tak ako bol predložený, je trošku zmätočný. Je podľa môjho názoru v rozpore s programovým vyhlásením vlády a je takisto v rozpore so zákonom č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Ale aby som bol konkrétny.
Ak sa pozrieme na programové vyhlásenie vlády, tak v časti Reforma verejných financií nájdeme takéto konštatovanie: "Obozretný prístup bude vláda realizovať aj v oblasti využívania príjmov z privatizácie, ktoré budú využívané len na zníženie verejného dlhu alebo na reformy dôchodkového systému a školstva." To znamená, že vláda sa, či už priamo, alebo nepriamo, zaviazala k určitým reformným krokom, či tieto reformy boli, alebo neboli uskutočnené, to je vyslovene problémom vlády.
Myslím si, že ak programové vyhlásenie bolo schválené Národnou radou Slovenskej republiky na základe väčšinového princípu koalície, tak by sa malo programové vyhlásenie vlády aj dodržiavať. Ak sa programové vyhlásenie vlády nedodržiava, má to svoje určité ďalšie skutočnosti, ktoré vyplývajú z ústavy a iných zákonov.
Zákon č. 523 o rozpočtových pravidlách verejnej správy v § 13 definuje štátne finančné aktíva takto: "Štátnymi finančnými aktívami sú
a) peňažné prostriedky štátu z výsledkov rozpočtového hospodárenia štátneho rozpočtu z minulých rokov,
b) peňažné prostriedky štátu zo splácania istín poskytnutých návratných výpomocí, úverov a pôžičiek,
c) majetkové účasti štátu,
d) cenné papiere,
e) pohľadávky štátu z poskytnutých návratných finančných výpomocí,
f) ďalšie peňažné prostriedky.
Štátne finančné aktíva podľa písmena b) až f) s výnimkou štátnych cenných papierov možno znížiť len na základe rozhodnutia vlády alebo na účely podľa osobitného predpisu," tu je odvolávka na zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení, "ak ide o použitie štátnych finančných aktív na výdavky", teda hocijaké výdavky, aj bežné, aj kapitálové, "štátneho rozpočtu, o ktorých rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky." Teda všetky výdavky tak, ako boli schválené Národnou radou Slovenskej republiky v rozpočte verejnej správy alebo v štátnom rozpočte.
Ak si zoberieme štruktúru použitia príjmov z privatizácie, ktoré by mali tvoriť štátne finančné aktíva, porovnáme ich s programovým vyhlásením a porovnáme ich so zákonom o rozpočtových pravidlách, tak si myslím, že tu je legislatívny rozpor zákonov, ktoré sa vzájomne budú biť a ktoré sa budú vylučovať.
Z uvedené dôvodu ja nemôžem tento návrh zákona podporiť.
Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, ak sa chcete vyjadriť k rozprave, tak nech sa páči, máte slovo.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem veľmi pekne.
Len veľmi krátko. Myslím si, že tento návrh zákona práve vychádza z programového vyhlásenia vlády, ktoré hovorí práve o tom, na čo sa majú použiť prostriedky. A všetko tento uvedený návrh zákona podľa môjho názoru obsahuje. Tým, že je ústavný, samozrejme, počíta so širokým súhlasom a konsenzom pri jeho prijatí. Znova len pripomínam, že iniciátorom predloženia tohto návrhu zákona bol najprv Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Konkrétne vyšiel z radov opozície, požiadavka na riešenie alebo na zaviazanie vlády predložiť takýto návrh. A vláda len vykonala a naplnila toto uznesenie prijaté následne aj plénom Národnej rady.
Vo svojej podstate znamená len zodpovedný prístup k jednorazovým a neopakovateľným príjmom z privatizácie, čo by malo vyhovovať každému rozumnému a racionálnemu politikovi, čo zabraňuje akékoľvek zneužívanie alebo nie správne využívanie prostriedkov na možno populárne, ale jednorazové projekty, ktorých Slovensko bolo svedkom v minulosti. Takže skôr to beriem ako prejav zodpovednosti tejto vlády.
A ja by som poprosil o podporu aj poslancov z radov opozície a prípadne o diskusiu v rámci druhého čítania o tom, čo ešte treba zlepšiť alebo vyšpecifikovať. Myslím si, že prijatie tohto zákona by naozaj bolo pozitívnym krokom do budúcna pre racionálne hospodárenie s verejnými financiami.
Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 1232).
Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, návrh zákona sa predkladá na základe uznesenia vlády k Správe o nábehu fiškálnej decentralizácie a Návrhu na rozdelenie prostriedkov z rozpočtovej rezervy na fiškálnu decentralizáciu v štátnom rozpočte na rok 2005.
Cieľom návrhu zákona je umožniť objektívnejšie prerozdelenie dane z motorových vozidiel medzi jednotlivé vyššie územné celky. Podľa § 100 ods. 2 zákona o miestnych daniach je výnos dane z motorových vozidiel príjmom rozpočtu vyššieho územného celku, ktorého v územnom obvode je vozidlo evidované. Podľa zákona o premávke na pozemných komunikáciách môžu právnické osoby, ktoré majú organizačnú zložku zapísanú v Obchodnom registri, evidovať svoje vozidlá aj na okresnom dopravnom inšpektoráte príslušnom podľa umiestnenia ich organizačnej zložky. V praxi však túto možnosť nevyužívajú a vozidlá evidujú podľa svojho sídla napriek tomu, že tieto vozidlá využívajú ich organizačné zložky sídliace v iných regiónoch Slovenska. Týmto nepriamo dochádza k nerovnomernému prerozdeleniu výnosu dane z motorových vozidiel.
V súlade s týmto cieľom sa navrhuje zmena zákona o premávke na pozemných komunikáciách v tom smere, aby vozidlá používané organizačnou zložkou, ktorá sa zapisuje do Obchodného registra, boli evidované vždy na okresnom dopravnom inšpektoráte podľa miesta umiestnenia tejto organizačnej zložky.
Vážené panie poslankyne a páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o postúpenie návrhu zákona do druhého čítania.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Lajosovi Ladányimu. Nech sa páči, pán spravodajca.
L. Ladányi, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 397 zo 6. septembra ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorsky výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 30 dní a gestorsky výbor do 31 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, pán predsedajúci, pán podpredseda, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov (tlač 1231).
Pán minister vnútra, nech sa páči, môžete uviesť návrh zákona.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, navrhovaná novela zákona o civilnej ochrane obyvateľstva reaguje na zmeny právnych predpisov, ktoré súvisia s týmto zákonom, a sú v nej premietnuté tiež poznatky z praxe pri uplatňovaní zákona o civilnej ochrane odbormi krízového riadenia krajských úradov a okresných úradov.
V predloženom návrhu sa novým spôsobom definuje pojem mimoriadnej situácie a mimoriadnej udalosti. Navrhuje sa, aby do mimoriadnej udalosti bol zahrnutý aj teroristický útok, pretože aj v prípade tejto udalosti je potrebné uskutočňovať opatrenia na úseku civilnej ochrany. Je potrebné tiež presnejšie vymedziť pojem záchranné práce, pretože pri ich vykonávaní je potrebné uskutočňovať aj opatrenia na zamedzenie šírenia a pôsobenia mimoriadnej udalosti.
Návrh zákona ďalej zohľadňuje prijatie ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, a to tak, že v prípade vyhlásenia výnimočného stavu alebo núdzového stavu sa mimoriadna situácia podľa zákona o civilnej ochrane nevyhlasuje. Počas týchto výnimočných stavov sa totiž bude postupovať podľa uvedeného ústavného zákona.
V predloženej novele sa novo upravujú niektoré ustanovenia, ktoré zakotvujú úlohy orgánov štátnej správy a územnej samosprávy a povinnosti právnických osôb a podnikateľov, ktorí svojou činnosťou môžu ohroziť život, zdravie alebo majetok, tak, aby korešpondovali s potrebami civilnej ochrany. Navrhuje sa, aby právnické osoby a podnikatelia vlastniaci alebo prevádzkujúci energetické, vodárenské alebo kanalizačné siete mali povinnosť poskytnúť na požiadanie informácie na vypracovanie plánov ochrany obyvateľstva a aby poskytli súčinnosť pri ich vypracúvaní.
Návrh zákona tiež reaguje na transformáciu vojenských záchranných útvarov a ich začlenenie ku klasickému záchrannému zboru.
Vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľujem si požiadať vás o postúpenie návrhu zákona do druhého čítania.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Jánovi Patakymu.
Nech sa páči, pán spravodajca.
J. Pataky, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 393 zo 6. septembra 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. augusta 2005 č. 1256 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu zákona.