R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Pán predseda, na všetky otázky, ak sa nemýlim, odpovedal už vicepremiér Mikloš, čo sa týka čísel. (Hlas z pléna.) Prosím? Áno. Tam je, rok 2005 je, že neoddlžujeme dlhy, ktoré vznikli v roku 2005, ani jedno zariadenie, ani štátne, ani neziskovky. Za rok 2005 dlhy z minulosti boli likvidované vo výške dve celé - sekundu, lebo tu mám 15 dát - tak za malé nemocnice za delimitované, kde sa ešte dobiehali niektoré veci, to bolo vo výške 26,7 mil. korún k celkovej čiastke 1 mld. 15 mil. korún. V roku 2005 za zariadenia, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu, boli oddlžené dlhy vo výške 2 mld. 487 mil. korún, ďalej voči daňovému úradu vo výške 250 mil. korún z celkového dlhu 298 mil. korún a záväzky voči Sociálnej poisťovni, ktoré zatiaľ neboli oddlžené, lebo takáto možnosť je až po 1. septembri, sú v celkovej výške na istine, príslušenstve, pokutách a penále vo výške 7,9 mld. korún, ktoré sú k 31. 12. 2004, ktoré zatiaľ nemohol Veriteľ riešiť.
Súčasne by som dal odpoveď, neviem, či pán minister financií odpovedal na otázku, či Všeobecná poisťovňa vrátila 2 mld. korún. Treba vedieť, že Všeobecná poisťovňa a Spoločná poisťovňa spolu rukou neoddeliteľne (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) v pomere 2 : 1 majú záväzok vo výške 2,32 mld. korún voči a. s. Veriteľ, ktorá má tento záväzok voči štátnemu rozpočtu. Všetky ostatné oddlžovania a. s. Veriteľ boli riešené navyšovaním základného imania. Záväzok a. s. Veriteľ voči štátnemu rozpočtu vo výške 2,32 mld. korún bude riešený v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2006.
Máme tri varianty. Podľa vývoja verejných financií nebude sa nič vracať, navýši sa základné imanie o tento záväzok a dlhy budú odpustené. Bude sa vracať 1 mld. a 320 mil. a bude sa vracať celá čiastka. Definitívna odpoveď na túto otázku bude daná v deň, keď vláda odošle do parlamentu návrh štátneho rozpočtu. To znamená, neviem celkom, lebo viete dobre, že štátny rozpočet je napínaný požiadavkami rezortov. Ja teraz tu nie som kompetentný o ňom hovoriť, ale zatiaľ posledná informácia, ktorú sme mali, sme rádovo mali naše požiadavky vyššie oproti možnostiam, ktoré nám dáva ministerstvo financií, vyše 10 mld. korún, pokiaľ si dobre pamätám.
Pokiaľ pôjde situácia tak, ako si ja predstavujem, tak a. s. Veriteľ nebude pýtať peniaze od Všeobecnej a Spoločnej zdravotnej poisťovne a záväzky Všeobecnej a Spoločnej zdravotnej poisťovne, ktoré nie sú záväzkami voči štátnemu rozpočtu, zaplatia tieto poisťovne svojím nedobytným nízko bonitným poistením, nedobytnými pohľadávkami. Neviem ešte, či mám nejakú otázku zodpovedať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Podľa toho, či sa vás pani poslankyňa opýta, pán minister. Nech sa páči, pani poslankyňa.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo.
Z toho, pán minister, plynie aj z jednej, aj z druhej odpovede pána ministra financií, aj vašej, že predsa len rezort zdravotníctva potreboval nejakú injekciu finančnú, o ktorej ste vy možno na začiatku stále tvrdili, že nie je potrebná, treba urobiť len nejakú reformu. Čiže myslím, že tak postupne sami vidíme a spoločne musíme uznať, že mnohé veci, ktoré sme videli ideálnejšie, nie sú také ideálne.
Ale chcem sa konkrétne opýtať. Pán minister, aký systém ste zvolili pri oddlžovaní zdravotníckych zariadení, pretože je tu veľký nepomer. Ak vy hovoríte, že ste štátne zdravotnícke zariadenia alebo nemocnice v zriaďovacej pôsobnosti oddlžili 2 mld. a nemocnice, ktoré, alebo zariadenia, ktoré boli v pôsobnosti napr. VÚC a obcí a je to 26,7 mil. z jednej miliardy, zdá sa mi tu veľký nepomer. A vieme veľmi dobre, že práve tieto malé zdravotnícke alebo menšie zdravotnícke zariadenia, ktoré sú v pôsobnosti - pretože bola som na niekoľkých zasadnutiach VÚC a mnohí z poslancov sa pýtajú, kedy konečne sa oddlžia aj tieto zdravotnícke zariadenia v ich zriaďovacej pôsobnosti - a tam si myslím, že neexistuje systémový prvok, akým spôsobom sa postupuje a že je to náhodný výber. Budem teda očakávať rozpočet roku 2006, ako sa vysporiadame aj s týmito ekonomickými údajmi.
A ešte možno jedna poznámka. Možno, áno, na stránke vlády je na internete zverejnené niečo o Veriteľovi, ale má svoju stránku internetovú a tam nie je nič, sú tam staré údaje z roku 2003. Radšej nech si ju zruší a je to, pekne si to naťukáte cez rezort a bolo by na škodu veci, aby bola taká stránka, ktorá hos...(Prerušenie vystúpenia časomierou.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ja som zaznamenal 4 otázky. Budem na všetky štyri reagovať.
Pani poslankyňa, zle pochopené. Regionálne zariadenia mali výšku dlhu rádovo 1 mld. 200. Všetko bolo oddlžené, len posledných 27 mil. až tento rok sa veritelia prihlásili a dostali svoje peniaze. Nič iné, nič viac a nič menej. To znamená, všetky dlhy regionálnych zariadení vo výške skoro 99 % už boli likvidované. A vy ste postavili otázku, koľko z toho zaplatených v roku 2005. Odpoveď je 27 mil. posledných, keď chcete aj toto slovíčko. To je prakticky všetko, chýba tam asi 0,3 percenta, niečo na úrovni 11 mil. Veritelia, ktorí sa neprihlásili, síce zdravotnícke zariadenia vykazujú voči nim záväzky, ale fyzicky neexistujú, alebo veritelia, ktorí odmietli, lebo aj takú možnosť mali, odmietnuť oddlženie cez. Vy ste postavili otázku, koľko Veriteľ zaplatil za dlhy minulých období v roku 2005 za štátne zdravotnícke zariadenia, bolo vyše 2 mld., pretože identifikácia tých dlhov bola pomerne zložitá.
Tretia otázka, my sme dali na oddlženie, keď to porátate, zdravotnícke zariadenia všetkého typu v deň, keď táto vláda prišla k moci, vykazovali dlh vo výške 28 mld. Dnes spolu všetky dokopy budú mať možno dlh 4 mld. To znamená, my sme peniaze potrebovali v prvom rade zbytočne za dlhy minulosti, ktoré sme tak ľahkovážne všetci prechádzali, voľné peniaze, ktoré sme mali, lebo Veriteľ narábal s "kešom", on nenarábal s nejakými papierikmi. Zo štátneho rozpočtu, z aktív štátneho rozpočtu, z privatizácie sme uvoľňovali peniaze na zaplatenie dlhov minulosti. A my sme čistili dlhy z roku 1991, 1992. Všetci moji predchodcovia vytvorili istý dlh, ktorý sa len posúval ďalej a vždy sme hovorili, nieže nepotrebné peniaze, ale že dobre, korunky nebudeme dávať na rozvoj zdravotníctva, ale na splácanie starých dlhov. To je, žiaľbohu, historická pravda.
K tým informáciám, ktoré dáva Veriteľ o sebe, prinajmenšom viazaný uznesením parlamentu dvakrát do roka dáva správu o oddlžení sem. Veriteľ má jeden problém, on nemôže dávať otvorené údaje nemocníc, o ich dlhovej situácii nota bene, keď ich transformujeme, to znamená, nemôže na svojej internetovej stránke napísať, že nemocnicu Košice som oddlžil tak a tak. Ale dvakrát do roka vám poslancom, vláde. Viete, vy môžete mať vždy pravdu a ja to rešpektujem, ale keďže dával júnovú správu, bude dávať ešte za december. Minulý rok dal dvakrát, predminulý rok dal dvakrát a tento rok dá tiež dvakrát. Júnovú sme práve odovzdali parlamentu, lebo ju vláda schválila, máte krásne všetko napísané, ako oddlžil, kde oddlžil, koľko oddlžil.
Takže, ak dovolíte, a. s. Veriteľ nebol démonický podnik, ktorým by sa tunelovalo zdravotníctvo, a. s. Veriteľ odviedol kus práce v tom, aby sa vyčistili staré veci. Že to ale nie je celkom ideálne urobené, svedčí situácia pred transformáciou verejnoprávnych nemocníc na akciové spoločnosti. Ešte dnes, nebyť Veriteľa, my by sme splácali alebo mali v aktívach a pasívach podniku, ktorý budeme zriaďovať a treba vedieť, že transformácia podľa § 81 a ďalších, zákona o poskytovateľoch, je transformácia na vlastné imanie, nie na základné imanie, teda na vlastné imanie, základné imanie plus aktíva mínus pasíva. Keby sme neboli tieto oddlžovania urobili, tak máme celé zdravotníctvo s negatívnym majetkom. A a. s. Veriteľ bola preto toľko kritizovaná, lebo zabránila jednej veci, nekonečným obchodom s pohľadávkami, ktoré sa diali pri oddlžovaní zdravotníckych zariadení. A ja sám ako účastník tej druhej strany do roku 2002 a niečo o tom, pani poslankyňa, viem, pretože som sedel vo firme, ktorá obchodovala so zdravotníctvom, vám poviem, že dochádzalo aj k strojeným aj sštvoreným úhradám tej istej pohľadávky, čo teraz nebolo dobre možné. A keď aj sa Veriteľ chcel politicky zneužívať - o čom bola reč, pretože si pamätáme jedno celodenné zasadnutie parlamentu, kde sme sa bavili o tuneli tunelov a podobných veciach -, tak Veriteľ preukázal pri dobrom manažmente a pri vôli oddlžovať zdravotnícke zariadenia a nerobiť kšefty, že to bol jediný spôsob, ako vysporiadame všetky dlhy od roku 1990 do konca roku 2004.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď.
A poprosím znovu pána ministra kultúry, aby odpovedal na otázku pána poslanca Čaploviča: "Vážený pán minister, ako je využívané zariadenie MK SR na Bielej ul. v Bratislave?"
Nech sa páči, pán minister.
F. Tóth, minister kultúry SR: Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predseda, odpovedám na otázku pána poslanca Čaploviča. V priestoroch účelového zariadenia realizujeme pracovné rokovania, porady, semináre, zasadnutia Kolégia ministra kultúry a iných poradných orgánov ministra, tlačové besedy a iné spoločenské podujatia spojené aj s prijatím domácich a zahraničných hostí. V objekte sa nachádzajú aj ubytovacie priestory, 2 apartmány s 2 lôžkami, ktoré využívame na krátkodobé a dočasné ubytovanie.
Z dôvodu trvania uplatneného reštitučného nároku je využitie tohto zariadenia obmedzené. Objekt je síce udržiavaný v prevádzkyschopnom stave, ale len v rámci bežnej údržby a odstraňovania havarijných stavov. Vzhľadom na spomínanú reštitúciu sa v objekte nevykonávajú rekonštrukčné práce väčšieho rozsahu, ktoré si objekt vyžaduje, aby skutočne spĺňal parametre reprezentatívneho zariadenia.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?
D. Čaplovič, poslanec: No, chcel by som pánovi ministrovi kultúry povedať, že nepovedal všetko, pretože keď tam nie sú často, ako ste spomínali, rôzne kolokviá, porady, kolégiá ministra atď., veľmi často podľa informácií z ministerstva kultúry využívate toto zariadenie na svoj obed a predovšetkým na ubytovanie blízkej spolupracovníčky z ministerstva kultúry.
P. Hrušovský, predseda NR SR: To bolo konštatovanie, ale ak chcete, pán minister, nech sa páči.
F. Tóth, minister kultúry SR: Áno, samozrejme, organizujeme naozaj pracovné obedy, pán poslanec, rád sa aj s vami tam stretnem, pozývam vás. Takisto, keď budete mať záujem o ubytovanie v tomto zariadení, prednostne vybavím vašu objednávku. Ste pozvaný, áno. Pozvanie platí pre všetkých pánov poslancov, áno. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, znovu prosím, odpovedajte na otázku toho istého pána poslanca: "Vážený pán minister, čo ste urobili pre stransparentnenie procesu grantového systému na MK SR?"
F. Tóth, minister kultúry SR: Vážený pán poslanec, čo sa týka otázky stransparentnenia grantového systému ministerstva kultúry, musím konštatovať, že tento proces je a bol aj za môjho predchodcu transparentný.
Oproti roku 2004 však nastala podstatná zmena v procese jeho riadenia a vybavovania žiadostí. To, že táto zmena bola pozitívna, deklarujú aj aktuálne čísla, týkajúce sa výšky uvoľnených finančných prostriedkov pre jednotlivých žiadateľov. K 30. septembru 2004 bolo uvoľnených 25 % z celkového objemu disponibilných zdrojov určených na grantový systém, v tomto roku je už k dnešnému dňu vyplatených viac ako 50 % a 89 % sú vypracované a vyexpedované všetky zmluvné potvrdenia.
Zároveň chcem pripomenúť, že sme počas tohto obdobia stihli vybaviť aj všetky resty za rok 2004. Napriek týmto pozitívnym faktom nie som so súčasným stavom stále spokojný a ďalej pracujem na jeho vylepšení a do roku 2006 naozaj pripravujeme principiálne zásadné zmeny, o ktorých vás budem určite v najbližšom čase informovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič.
D. Čaplovič, poslanec: Pán minister, v poriadku. Vy ste v júni vystúpili tu v parlamente a ste dali záruku, že sa veci predovšetkým urýchlia, pretože dôležité je, aby granty boli vyplácané čo najskôr, aby boli využiteľné na jednotlivé akcie na ministerstve kultúry, pretože často tie peniaze prichádzajú post quem a tam vznikajú veľké problémy v grantovom systéme a hlavne u žiadateľov, že do dnešného dňa - a o tom informovali aj denníky, aj noviny, ale, samozrejme, sú o tom isté, aj ďalšie informácie - mnohí žiadatelia, aj mimovládne organizácie, aj rôzne organizácie doteraz nedostali ani vyrozumenie, či grant je prijatý, alebo nebol prijatý. A chyba je, samozrejme, na ministerstve, na úradníkoch a že sa tieto veci nezrýchlili a zostávame stále takto prešľapovať "step by step", krok za krokom.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.
F. Tóth, minister kultúry SR: Áno, pán poslanec, výnimočne s vami súhlasím. Aj ja som nespokojný s grantovým systémom a robím všetko pre to, aby sa situácia zlepšila. Bohužiaľ, ako ste na začiatku povedali, to ste teda priznali, že som dobrý manažér, nemám čarovný prútik, aby som to zmenil, ale všetko úsilie venujem tomu, aby sa to zmenilo a naozaj principiálne zmeny prídu na rok 2006.
P. Hrušovský, predseda NR SR: "Vážený pán minister, čo urobíte vo veci, keď konanie manažmentu STV je v niektorých prípadoch v rozpore so zákonom o STV z dôvodu, že MK SR bolo navrhovateľom platného zákona?"
Pýta sa vás pán poslanec Čaplovič.
F. Tóth, minister kultúry SR: Vážený pán poslanec, deklarovaným zámerom ministerstva kultúry pri predkladaní návrhu zákona o Slovenskej televízii bolo dokončiť transformáciu Slovenskej televízie na skutočnú verejnoprávnu inštitúciu. Poslednými dvoma rokmi v jej odštátnení bol prevod majetku, ktorý mala do 1. februára 2004 STV len v správe. Do majetku tejto inštitúcie a konštituovanie samosprávnych orgánov, ktoré sú zodpovedné za plnenie úloh a poslanie Slovenskej televízie, je potrebné pripomenúť, že už predchádzajúci zákon o STV neumožňoval orgánom štátnej správy hodnotiť či ovplyvňovať chod tejto inštitúcie.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti musím, vážený pán poslanec, uviesť, že ja nie som oprávnený konštatovať prípadné porušenie zákona o STV zo strany jej manažmentu. Môžem len ako občan upozorňovať kompetentné orgány, ktorými sú podľa okolností Rada pre vysielanie a retransmisiu, Rada STV alebo Národná rada Slovenskej republiky, na skutočnosti, ktoré podľa môjho názoru nie sú v súlade so zákonom o STV alebo zákonom o vysielaní a retransmisii, ktoré obidva sú v gescii ministerstva kultúry.
Som presvedčený, že platný zákon o Slovenskej televízii umožňuje reagovať na prípadné porušenie zákona Slovenskou televíziou a urobiť nápravu. V prípade, že Rada Slovenskej televízie si neplní svoju hlavnú úlohu, ktorou je v súlade s § 8 ods. 1 písm. a) dohliadať na dodržiavanie zákona o STV a tiež niektorých iných zákonov zo strany STV, môže Národná rada túto skutočnosť konštatovať, a ak tak spraví najmenej dvakrát v priebehu 6 mesiacov, je to dôvod na výmenu celej Rady Slovenskej televízie.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič.
D. Čaplovič, poslanec: Mne predovšetkým ide, pán minister kultúry, o isté nesprávne údaje, ktoré sa dostali na ministerstvo kultúry z manažmentu Slovenskej televízie o napĺňaní verejnoprávnosti toho programu, tých 50 % minimálne, čo je na jednej strane na STV1 a STV2 osobitne a zvlášť to na jednej strane, ak to je pravda, resp. ak manažment tvrdí, že tie údaje, ktoré vám poslali, boli celkom iné. Čiže, či vyvodíte tú 100-tisícovú pokutu, ktorú ohlasovala aj pani Mistríková, alebo navrhnete. Alebo na druhej strane urobíte isté kroky pre to ako navrhovateľ zákona a ministerstvo kultúry na to má tiež právo, na náš výbor, gesčný, aby sme novelizovali zákon o Slovenskej televízii.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.
F. Tóth, minister kultúry SR: Nevylučujem takéto závery, ako ste povedali, pán poslanec, momentálne však prebieha ešte určité, by som povedal, odlaďovanie tých informácií, správnosti tých informácií. Možno došlo k určitému šumu alebo skresleniu tých informácií. Pokiaľ v tomto smere si nebudeme absolútne istí a nebudeme vedieť, z akých údajov vychádzame a neodladíme si to aj s manažmentom STV, nepodnikneme určite žiadne sankčné kroky, čiže ak prebehne tento proces a podnikneme sankčné kroky, určite bude o tom informovaný.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Posledná otázka pre vás, pán minister, od pána poslanca Čaploviča: "Vážený pán minister, prečo ste navrhli na predaj budovu Divadla P. O. Hviezdoslava s vypísaním neúspešného tendra na jeho kúpu?"
F. Tóth, minister kultúry SR: Vážený pán poslanec, odpredaj tejto nehnuteľnosti schválila svojím uznesením vláda Slovenskej republiky a ministerstvo kultúry postupovalo v súlade s úlohami, ktoré mu z neho vyplývajú. To, či tender bude, alebo nebude úspešný, nemôžem vopred vedieť ani ja, ani niekto iný z ministerstva kultúry. Ministerstvo ustanovilo také podmienky osobitného ponukového konania, aby bol dodržaný nielen zákon o správe majetku štátu, ale aj účelná hospodárna a efektívna dislokácia činoherného telesa Slovenského národného divadla do nových priestorov, ktoré pre nich pripravujeme a dostavujeme v novostavbe Slovenského národného divadla. Naozaj sme mali záujem predať túto nehnuteľnosť, bohužiaľ, nikto sa do tendra neprihlásil. Ale takto postavená, takto postavený odpredaj budovy je naozaj najčistejším, pretože všetci záujemcovia majú slobodu v rozhodovaní, či sa prihlásia, alebo neprihlásia.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec.
D. Čaplovič, poslanec: Pán minister, je smutné v podstate, že sa predáva Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava ako prebytočný majetok. Toto je ako prebytočný majetok. Je to definované. Ja som bol v Rakúsku, aj v rakúskych novinách sa nad tým pozastavujú, že sa to nazýva prebytočným majetkom. Lebo kultúrny národ sa správa trošku inak k takým hodnotám, ako je Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava, ktoré vybudovala Národná banka pod vedením pána Karvaša a dokázala vybudovať popri banke aj scénu národného divadla, resp. Divadla Pavla Országha Hviezdoslava. Považujem to za smutný výsledok váš, vás vlády Slovenskej republiky, že sa takýmto spôsobom pristupuje k takejto hodnote.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.
F. Tóth, minister kultúry SR: Pán poslanec, dovolím si vám pripomenúť, že na tomto smutnom výsledku ste sa tiež podieľali, lebo tiež ste schvaľovali, tiež ste súhlasili vo výbore s harmonogramom, ktorý som ja predložil a súčasťou toho harmonogramu bol aj predaj tejto budovy. Zároveň by som vám chcel povedať, že my predávame budovu, to znamená tehly, podlahy, okná. Nepredávame tých hercov. Tých hercov sťahujeme do nových, lepších priestorov a zároveň vám chcem povedať, že dnes som dostal oficiálny návrh z Bratislavského samosprávneho kraja od pána župana, ktorý sa oficiálne vyjadril, že v prípade, že nebude žiaden záujemca o odpredaj tejto budovy, je ochotný v ďalšom kole kúpiť túto budovu, samozrejme, už za 50-percentnú cenu v zmysle zákona o narábaní so štátnym majetkom a ďalej sa zaviazal, že bude ďalej prevádzkovať divadlo v tejto budove. Čiže tých riešení, ktoré sa nám ponúkajú, je momentálne širšia škála.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za odpovede na otázky pána poslanca Čaploviča.
Teraz poprosím pána ministra Zajaca, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Sabolovej: "Ktoré zdravotnícke zariadenia boli oddlžené cez Veriteľa, a. s. od januára 2005?"
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ani jedno. Správna odpoveď, zdravotnícke zariadenia od januára 2005 za dlhy v roku 2005 - ani jedno. A za dlhy z minulých období zoznam zdravotníckych zariadení, ktoré boli oddlžované, je v prílohe vyjadrenia Veriteľa, ktoré dáva do parlamentu, resp. je to zoznam prakticky všetkých zariadení za dlhy z minulosti.
Chcem ale upozorniť, že nie sme ani na parlamentnej pôde okrem poslaneckého prieskumu oprávnení dávať dáta nemocníc a výšku ich dlhov, ktoré boli oddlžované, čísla faktúr a zoznamov veriteľov.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Aké zdroje má veriteľ na oddlženie... (Hlas z pléna.) Nech sa páči, pani poslankyňa.
M. Sabolová, poslankyňa: Ja nechcem už diskutovať, lebo myslím, že viac sa nedozviem. Ale na jednu otázku ste mi ešte neodpovedali, pán minister, aký systém ste zvolili pri oddlžovaní alebo aký systém zvolil Veriteľ. Musela byť nejaká metodika, lebo ak nebola metodika, potom to dáva ten pohľad netransparentnosti. A už nechcem, aby mi odpovedali páni ministri. Myslím, že mám len ja moje otázky, ale pána ministra financií by som chcela poprosiť, aby mi jeho pracovníci, ak je možné, zaslali tie uznesenia, ktoré boli. Lebo ako ťukám, tak ťukám na rezortnú stránku, Veriteľa neviem nájsť. Možno to neviem, ale bola by som veľmi rada, keby tie uznesenia vlády o Veriteľovi som mohla dostať.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ak dovolíte, budem reagovať. Uznesenia vlády vám pošlem, pani poslankyňa. Pán minister financií dáva peniažky a ja riadim Veriteľa, takže je to na mne.
Vy ste sa pýtali, z akých peňazí, rád odpoviem. Už som to raz naznačil, ale najprv k tej metóde. Mohli ste si všimnúť, že teraz v denníkoch zaznela posledná výzva. To znamená, Veriteľ vyzýval veriteľov zdravotníckych zariadení, aby sa k nemu prihlásili. Veriteľ následne verifikoval dlhy zdravotníckeho zariadenia a ich dodávateľov, veriteľov, či sú v poriadku. Následne požadoval čestné vyhlásenia od veriteľov, že ten dlh naozaj nebol nikdy zaplatený a následne požadoval od riaditeľov čestné vyhlásenia, že ten dlh nikdy nebol zaplatený a potom uzatváral zmluvy. Veriteľ oddlžil všetkých. Tam nie je pravda, že by malé nemocnice vydlžoval inak. To znamená, malé nemocnice, to, čo bol kompetentný v zmysle uznesení vlády a zákona 416, oddlžil prakticky na 100 % bez pár korún.
Problémom bolo, že máme v niektorých nemocniciach veriteľov - napr. to je ten známy medializovaný prípad Softel alebo podnikateľ Vidra v Žiline -, ktorí sa odmietli cez Veriteľa oddlžovať. Jednoducho nepristúpili na žiadne postúpenie svojich pohľadávok, čo, samozrejme, zo zákona nikto nemôže vnucovať a ktorí sa oddlžujú skôr formou súdnych žalôb. To znamená, oni žalujú, žalujú príslušenstvo, žalujú potom aj palmare, takže napríklad v každej nemocnici ešte ostanú dlhy, ktoré neboli nikdy prihlásené cestou metódou postúpenia pohľadávky. Odhad týchto dlhov je asi 300 mil. korún na celom Slovensku, ktoré budú musieť nemocnice riešiť zo svojho v období, ako im súdne spory budú nabiehať.
Čo sa týka zdrojov, z ktorých bol Veriteľ financovaný, až na tých 2,32 mld. korún, ktoré má ako návratnú finančnú výpomoc od štátneho rozpočtu, všetky ostatné zdroje zo štátneho rozpočtu dostával formou zvyšovania základného imania ako peňažný vklad do spoločnosti. Takže Veriteľ je vari najbohatšia akciová spoločnosť na Slovensku, lebo tá má dnes v základnom imaní, tuším, 17 mld. korún. (Hlas z pléna.) Prosím? A nemá ani korunu na účte, lebo všetko dáva na oddlženie, samozrejme.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za... Ešte máte, ale pani poslankyňa už nechce, aby ste odpovedali na ďalšie. Tak ste vyčerpávajúco zodpovedali na všetky.
Preto posledná otázka, odpoveď pána ministra kultúry je na otázku pána poslanca Čaploviča: "Vážený pán minister, ako zabezpečujete program Obnovme si svoj dom?"
Pán minister kultúry.
F. Tóth, minister kultúry SR: Ďakujem, pán predseda.
Odpoviem pánovi poslancovi, ako si obnovujeme svoj dom. Grantový systém na rok 2005 vychádza zo systému roku 2004. Finančná podpora je založená na princípe príspevkovosti. To znamená, že pokrýva iba časť skutočných nákladov vynaložených na príslušný projekt a hlavné riziko za prípadnú stratu investícii nesie samotný investor. Program je rozdelený do dvoch podprogramov. Prvý je Podpora projektov obnovy národných kultúrnych pamiatok, kde je plánovaných použiť cca 97 mil. K dnešnému dňu bolo rozdelených asi 82 mil. Bolo prerokovaných 823 žiadostí a podporených bolo 283 žiadostí.
Druhý podprogram je Podpora aktivít kultúrnej politiky a edičnej činnosti v oblasti ochrany pamiatkového fondu. Plánovaných je 4,8 mil. K dnešnému dňu je rozdelených 4,5 mil. Prerokovaných bolo 35 žiadostí a schválených bolo 28 žiadostí. V súčasnosti sa pripravuje zverejnenie podporených žiadostí pre program Obnovme si svoj dom na internetovej stránke ministerstva kultúry, ktorý bude zverejnený 26. 9. tohto roku a v nadväznosti na to zmluvy so žiadateľmi podporených projektov, na základe ktorých budú presunuté finančné prostriedky na účty žiadateľov, budú zasielané poštou, samozrejme, každému jednému žiadateľovi.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič.
D. Čaplovič, poslanec: Budem stručný, aby som ešte umožnil pani poslankyni poslednú otázku položiť. Mňa zaujíma predovšetkým to, prečo to často mešká. Pretože Obnovme si svoj dom, to sú projekty a tie dohody sú podpisované až teraz s dodávateľmi a vieme veľmi dobre, že je to množstvo stavebných akcií, je tu jeseň a ja si myslím, že tu je obrovské meškanie a nikdy tento program nebude kvalitný, pokiaľ tie peniaze nebudú prerozdeľované začiatkom roka, resp. v prvom kvartáli.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.
F. Tóth, minister kultúry SR: Áno, opätovne súhlasím s vami, pán poslanec, naozaj ešte začiatkom roku 2005 sme doťahovali niektoré neuskutočnené veci z roku 2004. Tie sme dotiahli. Absolútne súhlasím, že je to neskoro dať im na jeseň peniaze, ktoré v podstate môžu veľmi ťažko minúť, ale riešime to okrem iného napr. aj personálnymi zmenami na ministerstve u zodpovedných ľudí, ktorí boli tajomníkmi a členmi komisií v týchto komisiách, pretože naozaj som kritický k práci týchto komisií a k budúcemu roku by som chcel naozaj to spraviť tak, aby v marci, apríli už odišli od nás peniaze pre tých, ktorí v prvom kole podajú si žiadosti.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Páni poslanci, tým, že pani poslankyňa Sabolová nežiada odpovedať na ďalšiu otázku... (Reakcia z pléna.) Ale pán minister rozumel tomu tak, že vy nežiadate, pani poslankyňa, takže po vzájomnej dohode končím bod programu hodina otázok a odpovedí.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Páni poslanci, tým, že pani poslankyňa Sabolová nežiada odpovedať na ďalšiu otázku... (Reakcia z pléna.) Ale pán minister rozumel tomu tak, že vy nežiadate, pani poslankyňa, takže po vzájomnej dohode končím bod programu hodina otázok a odpovedí.
Budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysielaní a retransmisii (tlač 1287).
Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš.
(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 1287.)
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s návrhom novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysielaní a retransmisii. Je to tlač 1287.
Všetci vieme, že až 80 % populácie podľahne propagande. Preto pre vládnu mašinériu je veľmi dôležité ovládať mienkotvorné médiá. V súčasnosti ovládanie týchto médií im zabezpečuje zákon o vysielaní a retransmisii. Tento zákon konštituuje Radu pre vysielanie a retransmisiu, ktorej dáva veľké právomoci, napríklad:
- vydávať a odoberať licencie na vysielanie,
- kontrolovať, či vysielateľ vo vysielaní zabezpečuje právo na slobodu prejavu,
- či vysielanie uchováva pluralitu informácií v spravodajských reláciách,
- či vysielateľ neuprednostňuje záujmy len jednej politickej strany, politického hnutia, skupiny alebo časti spoločnosti,
- či neuprednostňuje záujmy náboženského vyznania a viery.
Vieme, že vysielateľ veľmi často nedodržiava tieto nariadenia zákona a Rada pre vysielanie a retransmisiu to toleruje, čím vlastne porušuje zákon o vysielaní a retransmisii.
Otázka je: Prečo Rada pre vysielanie a retransmisiu a vysielateľ môžu porušovať zákon o vysielaní a retransmisii? Je to možné preto, lebo súčasný zákon o vysielaní a retransmisii dáva právo len Národnej rade Slovenskej republiky hlasovaním odvolať členov Rady a Radu pre vysielanie a retransmisiu. V praxi to znamená, že Rada pre vysielanie a retransmisiu môže porušovať zákon o vysielaní a retransmisii, pokiaľ si je vedomá, že poslanci vládnej koalície v Národnej rade Slovenskej republiky ju neodvolajú.
Výsledkom súčasnej právnej úpravy zákona o vysielaní a retransmisii je, že rada slúži vládnej koalícii a často aj musí, aby nebola odvolaná. Takto Rada pre vysielanie a retransmisiu a vysielateľ môžu zastupovať na Slovensku záujmy domácich zbohatlíkov, zahraničných monopolov, všadeprítomných špekulantov a byť dôležitým nástrojom v boji o moc a majetok.
Všetci vieme, že mienkotvorné médiá aj pomocou Rady pre vysielanie a retransmisiu svojou propagandou prispeli k tomu, že Slovensko nevlastní ani jednu banku, ani jednu poisťovňu, že väčšina podnikov patrí zahraničiu, kde slovenskí pracovníci sú využívaní len ako lacná pracovná sila. Že médiá v rámci mentálnej kolonizácie vychovávajú a formujú občana Slovenskej republiky na svoj obraz alebo na obraz toho, kto najviac zaplatí. Skrátka, Rada pre vysielanie a retransmisiu a vysielateľ nemusia dodržiavať zákon o vysielaní a retransmisii a v praxi ho ani nedodržiavajú.
Preto predkladám novelu zákona o vysielaní a retransmisii, ktorá má zabezpečiť, aby Rada pre vysielanie a retransmisiu a vysielateľ dodržiavali zákon o vysielaní a retransmisii.
1. Predkladaná novela zákona ustanovuje, že Rada pre vysielanie a retransmisiu je občianskoprávne a člen rady je občianskoprávne a trestnoprávne zodpovedný za porušovanie zákonov. V praxi to znamená, že fiktívna zodpovednosť rady a jej členov sa nahradí konkrétnou zodpovednosťou.
2. Predkladaná novela zákona ustanovuje, že individuálne členstvo v rade a členstvo všetkých členov v rade sa skončí, ak súd rozhodol právoplatným rozhodnutím, že všetci členovia rady alebo člen rady porušili zákon. V praxi to znamená, že člen Rady alebo Rada pre vysielanie a retransmisiu skončí činnosť nielen na základe odvolania Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj, ak súd rozhodol právoplatným rozhodnutím, že všetci členovia rady alebo člen rady porušil zákon.
3. Predkladaná novela zákona ustanovuje, že podanie na súd o porušení zákona členom rady, vysielateľom môže dať každý občan Slovenskej republiky. Týmto sa zabezpečí, že Rada pre vysielanie a retransmisiu a vysielateľ budú dodržiavať zákony.
4. Predkladaná novela zákona ďalej ustanovuje, že Rada pre vysielanie a retransmisiu odníme vysielateľovi licenciu, ak súd vyniesol právoplatný rozsudok, že vysielateľ porušil zákon o vysielaní a retransmisii. Návrh na súd, že vysielateľ porušil zákon, môže podať každý občan Slovenskej republiky. Týmto sa zabezpečí, že vysielateľ televízie alebo rozhlasu stratí licenciu, ak nebude dodržiavať zákon o vysielaní a retransmisii, a nie ako doteraz, že Rada pre vysielanie a retransmisiu bude rozhodovať o strate licencií.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, mienkotvorné médiá v rukách špekulantov a kolonizátorov prispeli k tomu, že sme si s nadšením rozbili jednotné roľnícke družstvá a s nadšením sme si zničili stavebníctvo a nechali rozkradnúť priemyselné podniky, že väčšina toho, čo sme tu mali, sme s nadšením lacno predali zahraničným monopolom alebo domácim špekulantom.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dokážte svojím hlasovaním o predkladanej novele zákona, že vám ide o dodržiavanie zákonnosti na Slovensku. Spomeňte si, že ste prisahali na Ústavu Slovenskej republiky, že budete dodržiavať zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života. Novela zákona, ktorú predkladám, nič iné nechce, len dodržiavanie zákonov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vaším hlasovaním o predkladanej novele zákona opäť zdôrazníte, na ktorej strane stojíte.
Tak nech nám rozumní a čestní ľudia pomáhajú!
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi.
Poprosím teraz pani poslankyňu Dolník, aby informovala Národnú radu o stanovisku výboru k predloženému návrhu zákona pánom poslancom Ondriašom.
E. Dolník, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán predseda, vážená Národná rada, dovoľte, aby som predložila spravodajskú správu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 1287).
Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona, ako som uviedla, hovorí o vysielaní a retransmisii a telekomunikáciách, predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 30. augusta 2005 č. 1303 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.
Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu ma určil výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá svojím uznesením č. 414 zo 6. augusta 2005. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodným zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, hodnotenie súčasného stavu, dôvodov potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.
Vážený pán predseda, vážená Národná rada, v závere po rozprave budem navrhovať postup pri hlasovaní. Uvádzam dopredu, že ako spravodajkyňa budem navrhovať nepokračovať v prerokúvaní tohto návrhu zákona. V rozprave sa vyjadrím a zdôvodním z akých dôvodov.
Vážený pán predseda, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu a hlásim sa ako prvá do rozpravy.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Otváram rozpravu. Počkajte, pani poslankyňa. Ešte počkáme, či niekto okrem vás. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči.
E. Dolník, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súvislosti s týmto zákonom už bolo pripravených niekoľko ďalších návrhov. V určitých prípadoch sme podporovali tieto zákony. V tomto konkrétnom prípade navrhujem, aby sme nepokračovali v prerokúvaní. Mohla by som o tom dlho hovoriť, ale dovoľte, aby som len veľmi stručne pripomenula niekoľko dôležitých aspektov, z akých dôvodov nie je možné, aby sme pokračovali, alebo teda nepovažujem za dobrý krok, aby sme ho prerokúvali aj v druhom čítaní.
Jednotlivé body konkrétne menia znenie zákona, ale v určitých prípadoch buď sú zbytočné, alebo dokonca sú v rozpore s existujúcimi zákonmi. Dovoľte konkrétne. Budem hovoriť o odsekoch, ktoré sú uvedené v novele zákona, ktorý predložil pán Ondriaš, a k jednotlivým odsekom tieto pripomienky.
K odseku 1: Ide o duplicitné ustanovenie. Vyplýva to z § 6 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2. Čiže Národná rada volí a odvoláva členov Rady pre vysielanie a retransmisiu. Nemusí to tam vôbec existovať. Aj doteraz to platilo.
K odseku 2: Zodpovednosť Rady a členov Rady pre vysielanie a retransmisiu upravuje zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Takáto nová úprava je nadbytočná a v prípade správneho orgánu nemá v našom právnom poriadku obdobu. Okrem toho aj bez uvedeného ustanovenia člen rady je trestnoprávne zodpovedný podľa Trestného zákona za spáchanie akéhokoľvek trestného činu, nemá trestnoprávnu imunitu.
K odseku 3: Takýto návrh môže aj podľa súčasného stavu podať ktokoľvek. Takáto úprava je teda znova nadbytočná.
K bodu 2 a 3: A to je, myslím si, najdôležitejší bod v mojom prednese, zasahuje do kreačnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky. V takomto prípade by Národná rada musela odvolať člena rady za akékoľvek porušenie zákona, napríklad aj za dopravný priestupok, resp. členstvo v rade by sa za takýchto okolností končilo dokonca automaticky bez toho, že by sa o tom Národná rada vôbec dozvedela. To je, myslím si, že úplne neprijateľné.
K bodu 4: V prípade ustanovení § 16 ide o jedny z najčastejšie porušovaných ustanovení zákona č. 308/2000. Išlo by o neúnosnú prísnu úpravu. § 18 upravuje povinnosti vysielateľa na základe zákona, ktorému sa nedá odňať licencia. Úprava, ktorá by ukladala rade povinnosť odnímať licenciu za porušenie akéhokoľvek ustanovenia § 19, by bola opäť neúnosne prísna. Najzávažnejšie porušenia § 19 sú v ustanoveniach o odňatí licencie už zakotvené. Ide o § 54 ods. 1 písm. e).
K bodu 5: Najvyšší súd Slovenskej republiky vydáva každoročne desiatky rozhodnutí, v ktorých vyslovuje porušenie zákona zo strany vysielateľov. Navrhovaná úprava by bola opäť extrémne prísna, pričom vôbec nezohľadňuje závažnosť porušenia zákona zo strany vysielateľa.
Myslím si, že nie je nutné, aby som pokračovala v ďalších bodoch môjho zdôvodnenia. Toľko, myslím si, jednoznačne stačí, aby ste podporili môj návrh, aby sa teda nepokračovalo v prerokúvaní tohto zákona. Ak, samozrejme, tento môj návrh nebude schválený, potom budem predkladať ďalší návrh už s obvyklými bodmi.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončila som.