P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Poprosím teraz pána poslanca Ondriaša, aby Národnej rade Slovenskej republiky predložil návrh zákona o konaní v rozpore s dobrými mravmi v prípade, v ktorom jedna zmluvná strana zneužíva sociálny a duševný stav druhej zmluvnej strany a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš.
[Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona o konaní v rozpore s dobrými mravmi v prípade, v ktorom jedna zmluvná strana zneužíva sociálny a duševný stav druhej zmluvnej strany a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o úžere), tlač 1286.]
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, v poslednom období jedným z vážnych spoločenských problémov je úžera. Preto mi dovoľte, aby som vás oboznámil s návrhom zákona, ktorý rieši problém úžery. Návrh zákona odstraňuje úžeru, ktorá pácha veľa zla v našej spoločnosti hlavne v sociálne najslabších vrstvách. Tento návrh zákona o úžere je tlač 1286.
Všetci vieme, že mnohé fyzické, ale aj právnické osoby už roky ponúkajú občanom nachádzajúcim sa v zlej sociálnej situácii prostredníctvom rôznych reklám rýchle pôžičky so štvorpercentným aj viacpercentným týždenným úrokom. V skutočnosti títo veritelia ponúkajú úrok s ročným úrokom viac ako 200-percentným, pričom priemerná ročná úroková miera v kategórii úrokov poskytovaných komerčnými bankami občanom podľa odporúčanej diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska je ani nie desatina percenta z týchto úrokov.
Veritelia zároveň poskytnuté pôžičky zabezpečujú vysokou zmluvnou pokutou a prevodom vlastníckeho práva, a to najmä k pozemkom, rodinným domom a bytom, ktoré vlastnia dlžníci. To znamená, že keď dlžník nezaplatí pôžičku načas, často príde o majetok, rodinný dom alebo byt.
Zmluvy o pôžičke a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva sú často tak koncipované, že dlžník, ak je v omeškaní, musí zaplatiť vysoké úžernícke úroky, vysokú zmluvnú pokutu, a ak termín splatenia pôžičky nedodrží aj len minimálnym splátkovým zostatkom, veriteľ sa stáva vlastníkom veci, ktorá túto pôžičku zabezpečuje, niekedy i vlastníkom výšky už splateného dlhu.
Okrem toho veritelia aj právnické osoby voči fyzickým osobám často využívajú možnosť, že tieto zmluvné vzťahy riešia podľa ustanovení Obchodného zákonníka, čo je pre fyzické osoby značne nevýhodné. Väčšina týchto veriteľov sú obchodnými spoločnosťami, poskytujú úžernícke pôžičky bez akejkoľvek spoločenskej kontroly, nepodliehajú bankovému dozoru a zdanlivo konajú v súlade so zákonom.
V Trestnom zákone je aj trestný čin úžery. Orgány činné v trestnom konaní aj súdy majú však problém preukázať páchateľovi, že naplnil skutkovú podstatu tohto trestného činu. Keď Občiansky zákonník a Obchodný zákonník páchať túto trestnú činnosť v podstate umožňujú.
Aby som napravil tento stav, opätovne predkladám do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o úžere, ktorým tento stav riešim.
Návrh zákona
- vypúšťa z Občianskeho zákonníka zabezpečenie záväzku prevodom práva,
- ustanovuje maximálne úroky v dvojnásobnej výške odporúčanej diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska pre komerčné banky v príslušnej kategórii i úrokov,
- vypúšťa z Obchodného zákonníka ustanovenie, že Obchodný zákonník je možno aplikovať aj na občianskoprávne vzťahy medzi fyzickou osobou nepodnikateľa a podnikateľským subjektom a
- ustanovuje aj podmienky bankového dozoru pre podnikateľské subjekty, ktoré pôžičky poskytujú ako nebankové subjekty.
Navrhovaný zákon sprehľadní a zjednoduší riešenie predmetných záväzkových vzťahov v praxi a vo väzbe na Trestný zákon umožní ľahšie stanoviť skutkovú podstatu trestných činov spáchaných proti majetku, najmä trestného činu úžery.
Často sa argumentovalo, že takýto zákon negatívne ovplyvní podnikateľské aktivity. Myslím si, že s týmto tvrdením nemôžeme súhlasiť, pretože štát má vytvárať podmienky na podnikanie, ale na podnikanie čestné a nie úžernícke.
Návrh zákona je predložený do prvého čítania Národnej rady Slovenskej republiky, a preto ak postúpi do druhého čítania, uvítam všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré ho vecne, právne i legislatívnotechnicky ešte zlepšia pri zachovaní jeho cieľa a filozofie.
Štát, špeciálne Národná rada a vláda sú obviňované, že zavinili zlou, resp. nedostatočnou legislatívou a nečinnosťou krach bankových a nebankových subjektov. V skutočnosti parlament a vláda zavinili okradnutie klientov a tragédiu mnohých postihnutých osôb i úžerou. Tento stav v súčasnosti v oblasti úžery, keď vláda nerobí nič proti okrádaniu najmä sociálne slabých občanov, treba zmeniť.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako som už povedal, zákon o úžere som v Národnej rade predložil už dvakrát. Ani raz sa nedostal do druhého čítania, pretože koalícia návrh zákona nepodporila. Tým opäť podporovala alebo zastupovala v Národnej rade Slovenskej republiky slovenských a zahraničných úžerníkov, a nie občanov Slovenska.
Koaličné panie poslankyne, koaliční páni poslanci, spomeňte si, že vy ste v Národnej rade Slovenskej republiky neprisahali na Ústavu Slovenskej republiky, že budete hájiť záujmy úžerníkov. Prisahali ste, že budete chrániť záujmy občanov. Apelujem na vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zabráňme ďalšiemu okrádaniu občanov a prispejme k tomu, aby sa čestnosť viac vyplácala ako nečestnosť. Prispejme k tomu, aby sa na Slovensku konečne poctiví ľudia mali lepšie ako podvodníci.
Nech nám rozumní a čestní ľudia takto pomáhajú!
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi navrhovateľovi.
Dávam slovo poslancovi Alexejovi Ivankovi, ktorého poveril výbor, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu.
A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením zo 6. septembra 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Karola Ondriaša na vydanie zákona o konaní v rozpore s dobrými mravmi v prípade, v ktorom jedna zmluvná strana zneužíva sociálny a duševný stav druhej zmluvnej strany a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o úžere) tlač 1286. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami. Ďalej sa uvádza v dôvodovej správe, že nebude mať vplyv na štátny rozpočet ani na pracovné sily. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V práve Európskej únie nie je problematika návrhu zákona špeciálne upravená.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokovať uvedený návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1302 z 30. augusta 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu, do ktorej sa zároveň hlásim.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Otváram rozpravu. Okrem pána spravodajcu žiadny iný.
Nech sa páči, pán spravodajca. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.
A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v úvode môjho vystúpenia by som chcel oceniť vytrvalosť kolegu Ondriaša pri predkladaní návrhu zákona o úžere. Po preštudovaní tohto poslaneckého návrhu musím konštatovať, že je identický, čo sa týka paragrafového znenia, s návrhom, ktorý pán poslanec predkladal na februárovej schôdzi Národnej rady tohto roku pod číslom parlamentnej tlače 1016.
Pre históriu legislatívneho procesu je potrebné uviesť a pripomenúť, že hlasovaním dňa 3. februára 2005 neprešiel poslanecký návrh do druhého čítania. Ešte pred tým, ako budem pokračovať v mojom vystúpení, musím poznamenať, že pri vytýkaní vážnych legislatívnych chýb, ktorý tento návrh poslanecký obsahuje, sa možno budem opakovať s tým, čo tu už bolo povedané na 26. a 40. schôdzi Národnej rady.
Predloženým návrhom zákona sa predkladateľ snaží vyriešiť problematiku úžery úpravou obchodnoprávnych a občianskoprávnych záväzkov. Predkladateľ zákona zavádza pojem úžera, ktorý je už definovaný v § 253 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ako majetkový trestný čin, kde je zneužitá tieseň, neskúsenosť, niečie rozrušenie alebo rozumová slabosť a jeho páchateľom ponúknuté alebo poskytnuté plnenie, ktorého hodnota je v hrubom nepomere k hodnote záväzku poškodeného.
Ďalej je dôležité poznamenať, že táto problematika je už upravená, a to prísnejšími trestnými sadzbami v rekodifikovanom Trestnom zákone č. 300/2005 Z. z., ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2006. V prípade úžery ide o úmyselný trestný čin. Na jeho dokonanie sa kumulatívne vyžaduje splnenie týchto podmienok, a to zneužitie ťaživej situácie u poškodeného a úžernícka povaha pohľadávky. Samotná skutočnosť, že bol zmluvne dohodnutý vyšší úrok, nie je dôvodom na začatie trestného stíhania pre trestný čin úžery. Úžernícka poloha pohľadávky vyplýva z hrubého nepomeru medzi vzájomným plnením alebo sľubom plnenia.
Hrubý nepomer treba posudzovať podľa súčasných objektívnych výmenných hodnôt oboch plnení. Treba pritom zohľadniť skutočnosť, že niektoré finančné produkty sú určené aj na úrovni 30 % a vyjadrujú mieru rizika návratnosti prostriedkov veriteľovi. Preto by nebolo vhodné riešiť problematiku úžery ustanovením maximálnej sadzby úrokovej miery.
Definície pojmov v navrhovanom zákone, uvedené v paragrafe 1 ako tieseň, neskúsenosť, rozumová slabosť a rozrušenie, sú široko koncipované a neaplikovateľné a sú dokonca duplicitné s už aj v súčasnosti platnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a to v paragrafe 10, kde sa ustanovuje povinnosť súdu pozbaviť alebo obmedziť spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony z dôvodu duševnej poruchy. V § 38 ods. 2 pokrýva prípad okamžitá duševná porucha, v § 37, podľa ktorého sa právny úkon musí urobiť "slobodne, vážne a určite a zrozumiteľne". To je citát z § 37 Občianskeho zákonníka.
V trhovej ekonomike nie je možné, aby výška úrokov pri pôžičkách, resp. úveroch napríklad poskytovaných komerčnými bankami bola fixne stanovená nejakým limitom, ktorý by bol určený maximálnymi primeranými úrokovými sadzbami Národnej banky Slovenska, ktorá toto ustanovuje pri svojich refinančných obchodoch s komerčnými bankami. Je samozrejmé, že úrokové sadzby z úverov komerčných bánk sa odvíjajú od úrokových sadzieb ustanovených Národnou bankou Slovenska pre finančné obchody. Úrokové sadzby komerčných bánk sú však spravidla vyššie, pretože v nich sú obsiahnuté aj určité rizikové prémie.
Výška úrokov pri pôžičkách medzi právnickými a fyzickými osobami, ktoré nie sú bankami, sa zasa odvíja od úrokových sadzieb komerčných bánk. Zároveň je potrebné povedať, že v trhovej ekonomike býva výška úrokov v každom jednotlivom prípade, napríklad v úverovom obchode, dohodnutá na základe zmluvnej dohody medzi veriteľom a dlžníkom a závisí aj od ostatných úverových podmienok. Z týchto dôvodov nie je možné nejakým predpisom limitovať výšku úrokových sadzieb komerčných úverov.
Zmluvná dohoda o výške úrokov z pôžičky je obmedzená ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka a právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, je neplatný. V § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je ustanovené, že výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví osobitný predpis. Ak je všeobecne záväzným právnym predpisom, v danom prípade nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., stanovená výška úroku z omeškania a poplatok z omeškania, nie je možné, aby z dôvodu, ktorý predkladateľ uvádza, že veritelia tento predpis nerešpektujú a výška týchto úrokov, ktoré ustanovujú, je oveľa vyššia, bolo nutné prijímať nový právny predpis, ktorý by ustanovoval, že výška úrokov z omeškania a poplatok z omeškania nesmie byť vyšší, ako ustanovuje osobitný predpis. Posúďte, či je to logické.
Niekoľko slov k zmluvnej pokute. Zmluvná pokuta plní úlohu paušálnej náhrady škody. Povinnosť na jej zaplatenie vzniká pri porušení zmluvnej povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje. Bez ohľadu na to, či bola spôsobená škoda, alebo nie. Zaplatenie zmluvnej pokuty ešte nezbavuje povinného si splniť svoj zmluvný záväzok. V prípade, že sa zmluvná pokuta viaže len na nesplnenie si určitých povinností, ktoré súvisia s hlavným obsahom záväzku, napríklad pri poskytnutí určitých podkladov v určitých lehotách, by toto ustanovenie zakazovalo zabezpečiť veriteľovi vhodným spôsobom svoje právo na plnenie. Dané ustanovenie v neprípustnej miere obmedzuje právo veriteľa na riadne zabezpečenie svojej pohľadávky.
Úprava inštitútu ručenia je už upravená v Občianskom zákonníku. Návrh zákona je v tomto prípade duplicitný a nepresný. Podľa ustanovení Obchodného aj Občianskeho zákonníka je ručiteľ povinný splniť záväzok za dlžníka až po tom, čo bol dlžník veriteľom k plneniu riadne a hlavne písomne vyzvaný a dlžník svoj záväzok napriek tomu riadne nesplnil.
Z dikcie navrhovaného ustanovenia taktiež nie je zrejmé, či sa za všetky zákonné možnosti uplatnenia práva veriteľa nepovažuje aj jeho uplatnenie žalobou na príslušnom súde, čo by vlastne likvidovalo úmysel ručenia ako takého.
Toľkoto, vážené kolegyne, kolegovia. Vzhľadom na pokročilý čas skončím a ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, chce sa vyjadriť... Ak nebudete dlho, tak teraz keby sme to mohli... (Reakcia poslanca.) Nech sa páči.
K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predseda, dámy a páni, spravodajca naznačil, že určité paragrafy tam nie sú podľa jeho názoru správne. Samozrejme, v druhom čítaní môže podať pozmeňujúce návrhy a toto vyriešiť.
Chcel by som zdôrazniť, že úžera na Slovensku je reálny jav. Máme desiatky listov, kde sa občania sťažujú, ako boli okradnutí. Takže súčasná zákonná legislatíva to nerieši.
Ja by som chcel povedať to podstatné, čo si myslím, že v hlasovaní o tomto zákone, o tomto návrhu zákona budeme hlasovať, či ochraňujeme úžerníkov, alebo občanov Slovenska.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie na obedňajšiu prestávku, budeme pokračovať o 14.00 hodine pravidelným bodom programu hodina otázok na premiéra, členov vlády a generálneho prokurátora.
Prajem vám príjemnú dobrú chuť.
(Prerušenie rokovania o 12.06 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.02 hodine.)
Druhý deň rokovania
50. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
22. septembra 2005 o 14.02 hodine
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 50. schôdze pravidelným bodom programu
hodina otázok,
ktorý týmto otváram.
Zo všetkých otázok, ktoré poslanci položili do 12.00 hodiny včera, overovatelia vyžrebovali ich poradie. Pripomínam, že poslanci, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, nemajú nárok na odpoveď, hoci boli vyžrebovaní.
Poprosím teraz pána predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať za neprítomných členov vlády, prípadne bude odpovedať za nich sám.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne, pán predseda.
Pani poslankyne, páni poslanci, neprítomní by mali byť traja členovia vlády - pán vicepremiér Csáky, pán minister Liška a pán vicepremiér Lipšic, ale ani jeden z nich nemá otázku.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne.
Vzhľadom na to, že pánu premiérovi nepoložili poslanci žiadnu otázku, pristúpime k odpovediam na otázky členom vlády.
Pani poslankyňa Sabolová sa pýta pána ministra Zajaca: "V správach TA3 bola uvedená informácia o činnosti Národnej transfúznej služby (NTS). Koľko mobilných jednotiek má NTS k dispozícii v jednotlivých krajoch a ktoré sú vybavené kompletnou technikou pre odber krvi?"
Nech sa páči, pán minister.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne.
Národná transfúzna služba má v súčasnosti tri mobilné autá ako zariadenia technické, ktoré sú vybavené všetkým potrebným materiálno-technickým vybavením na realizáciu odberu krvi v teréne, to znamená, sú vybavené mobilnými lôžkami, odberovými váhami, zváracím zariadením, odberovými termoboxami a potrebným jednorazovým materiálom. Mobilné odberové jednotky realizujú takýto odber krvi v teréne. Odobratá krv sa následne dopraví do spracovateľského centra, po vyšetrení a spracovaní odobratej krvi sa krvné produkty skladujú v spracovateľských centrách, v ktorých sa potom podľa aktuálnej potreby distribuujú do príslušných zdravotníckych zariadení. To je, čo sa týka áut a techniky. Realizujú na týchto troch autách mobilné odbery Bratislava, Nové Zámky, Nitra, Trnava, Banská Bystrica a Žilina. Pri vykonávaní odberov je potom tím z príslušného pracoviska daného národného transfúzneho, Národnej transfúznej služby. Regióny, kde sa vykonávajú mobilné odbery - Bratislavský kraj, Trnavský kraj, Nitriansky, Banskobystrický a Žilinský kraj.
Národná transfúzna služba plánuje ešte v tomto roku rozšíriť mobilné odbery aj do Košického a Prešovského kraja. V Bratislavskom kraji sa jednotky realizujú denne. Tento spôsob realizácie odberov krvi je populárny nielen u nás, ale aj vo vyspelých krajinách Európskej únie. Vzhľadom na to, že v posledných rokoch došlo k poklesu odberu krvi, Národná transfúzna služba výjazdmi mobilných odberových jednotiek zabezpečuje navýšenie počtu odberov.
Národná transfúzna služba je v súčasnosti štátnou príspevkovou organizáciou so sídlom v Bratislave, ktorej úlohou je zabezpečovanie produkcie krvných prípravkov v podmienkach maximálnej efektívnosti tak, aby bola zabezpečená hemoterapia na najvyššej možnej úrovni a bezpečnosť v požadovanom objeme za predpokladu dosiahnutia národnej sebestačnosti. Prioritou požiadavky je, aby krv a jej zložky bez ohľadu na ich plánované využitie vykazovali v rámci krvného reťazca vo všetkých regiónoch Slovenska rovnakú kvalitu a bezpečnosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo.
Na jednu z mojich otázok ste už odpovedali, že kde sa nachádzajú tie, alebo kde sú tie tri mobilné jednotky, čiže sú v sídle Bratislavy, ale vychádzajú do tých regiónov. Ja sa chcem spýtať, či - lebo podľa mojich informácií Národná transfúzna služba nemá dnes pouzatvárané zmluvné vzťahy ako samostatná príspevková organizácia s nemocnicami, ktoré robia odber krvi a mohli by byť dobrým dodávateľom krvi pre transfúznu službu -, čiže bolo by potrebné, pán minister, chcem sa spýtať, či vidíte vy po roku a pol zmysel takejto príspevkovej organizácie. A či by nebolo lepšie, aby v krajských nemocniciach zotrvali tieto pracoviská transfúzne, lebo je lepší ten regionálny výber krvi, je viac - myslím si, že regionálne pracujú tí alebo bývalí primári na darcoch. Potom by som sa chcela spýtať, aký je porovnateľný, ale to asi nebudete vedieť, pán minister. Ale bolo by dobré, aby sme sa zamysleli nad tým, kde je koľko darcov v jednotlivých krajoch, čiže aj tam možno treba zvýšiť skôr pracovnú, taký záujem tých pracovníkov, ako možno aj technické vybavenie. Ja si na základe toho možno spravím aj prieskum na tých pracoviskách. A mne sa zdá, aj keď nie ako odborníkovi, možno skôr prakticky alebo po konzultáciách, že tak ako fungovali pri nemocniciach krajských tieto transfúzne stanice, bol to dobrý príklad takej výpomoci vlastne aj tej nemocnici, ktorá nemá pacientov len napríklad z Košíc, Prešova, Žiliny, Bystrice, sú z celého regiónu a tam by mala byť aj povinnosť regionálnych pracovísk zdravotníckych zariadení pomôcť týmto tra... (Vystúpenie ukončené časomierou.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Áno, ďakujem pekne. To je veľmi dobrá otázka a možno ani nebudem musieť dlho odpovedať, aby sme pochopili, v čom je taký malý problém. Podľa zákona č. 416/2001 boli decentralizované zariadenia mestské a VÚC, hovoríme o nemocniciach. Problémom je, že v časti hlavne VÚC nemocníc boli aj transfuziologické oddelenia teda súčasťou, stali sa majetkom vyššieho územného celku. My, keď sme konštituovali Národnú transfúznu službu, aby sme odstránili dva elementárne problémy a v tých dvoch problémoch dva podproblémy, keď to mám tak podať, prvý elementárny problém, aby bol dostatok krvi, pretože s tým bývali vždy problémy a druhý, veľmi dôležitý, aby bol dostatok bezpečnej krvi. Asi ste zachytili správy - sú trošku prehnané a tie štatistické údaje nemá nikto k dispozícii -, ale isté správy o riziku infikovania sa krvi vírusom hepatitídy C, ktorý do roku 1992 nebol sledovaný ani na Slovensku.
Ak sme my chceli postaviť Národnú transfúznu službu na princípe samostatnej ekonomickej jednotky, ktorá bude krv za úhradu dávať zdravotníckym zariadeniam, tak sme ju museli, a dosť zložito sme ju zriaďovali práve tam, kde my máme vlastné zariadenia, ako ste povedali správne, v bývalých uvažovaných koncových nemocniciach, alebo ak chceme, krajských. Dnes máme už aj v Košiciach NTS zriadenú, aj v Prešovskom kraji máme, to znamená, máme v každej väčšej nemocnici, ktorá je v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu, pobočku Národnej transfúznej služby.
Ročne investujeme vyše 100 - 120 miliónov korún do nakupovania modernej techniky, pretože moderná technika - zváracie stroje, balíčky, odberové súpravy - všetko bolo relatívne v zanedbanom stave. Myslím si, že ak by ste chceli robiť poslanecký prieskum, úplne najlepšie by bolo začať v Bratislave priamo na ústredí u MUDr. Holomáňovej.
A teraz zostala problematika vzťahov medzi týmito pracoviskami, ktoré budú skôr či neskôr vybavené do plnej bezpečnosti a problematika medzi tými ostatnými, ktoré nám VÚC nie sú ochotné previesť pod Národnú transfúznu službu, nie sme schopní uzavrieť s nimi rozumnú dohodu o spolupráci, nie sme schopní uzavrieť s nimi rozumnú dohodu o spolupráci, ktorá by zabezpečovala istú vyššiu bezpečnosť. (Hlasy v sále.) Ja by som rád dopovedal, pani poslankyňa, pretože niečo o tom viem. A v situácii, v ktorej sme, máme jedno, jediné možné riešenie, ktoré ja navrhujem, aby sa spravilo, a to, aby nám VÚC tieto pracoviská vkladali do tejto neziskovky. Je ale otázka, ktoré bude ochotné a ktoré nebude ochotné toto spraviť.
Treba tiež povedať, že tá kauza spaľovania ľudskej plazmy, ako si pamätáme, ktorá sa diala potom v Imune, tá kauza bola len preto, že my sme neboli schopní, a to je dneska jedna z podmienok, zabezpečiť hlboké zmrazenie plazmy ihneď po odbere. A to je problém, ktorý napríklad tieto menšie pracoviská zatiaľ nevedia riešiť. To znamená, my máme záujem, aby na úrovni VÚC alebo kraja, ak chcete, vznikli komplexné pracoviská, využila sa každá možná odberová kapacita, ale súčasne máme záujem, aby táto kapacita bola na hranici bezpečnosti, a nie všetky tie menšie pracoviská. Dnes máme my, ale aj oni dostatok zdrojov, aby sme ich mohli takto vybaviť. Takže, začali sme tam, kde sa to čakalo, kde sú najväčšie odbery v krajoch a ak bude vôľa dohodnúť sa s tými menšími pracoviskami, nikto z NTS sa tejto dohode brániť nebude.
Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič položil vám, pán minister kultúry, a prosím vás, aby ste odpovedali na otázku: "Vážený pán minister, aké koncepčné riešenie uskutočňujete pre odstránenie cenzúry realizovanej ekonomickými prostriedkami voči autochtónnej slovenskej kultúre a zvlášť voči autentickej slovenskej umeleckej literatúre?"
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
F. Tóth, minister kultúry SR: Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predseda, vážený pán premiér, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení kolegovia, dovoľte, aby som odpovedal na túto otázku pána poslanca Čaploviča.
Vážený pán poslanec, v kontexte cenzúry, teda obmedzenia slobody prejavu treba uviesť, že akékoľvek zásahy štátnych orgánov proti slobode slova a obrazu a ich šírenia v médiách sú v článku 26 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a v § 17 platného tlačového zákona zakázané.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy vykonáva v rozsahu svojej pôsobnosti štátnu správu a plní úlohy ustanovené v ústavných zákonoch, v zákonoch a iných všeobecne záväzných právnych predpisoch. V plnom rozsahu dodržiava právne normy vecí patriacich do jeho pôsobnosti a dbá o dodržiavanie zákonnosti v oblasti svojej pôsobnosti. O existencii cenzúry ekonomickými prostriedkami voči pôvodnej slovenskej kultúre, ani voči pôvodnej slovenskej umeleckej literatúre Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky nemá poznatky.
Práve naopak, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky využíva všetky dostupné prostriedky na podporu tvorby, najmä pôvodnej, vo všetkých oblastiach umenia. Možno uviesť, že prostredníctvom grantového systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky sa vytvoril v niekoľkých podprogramoch program Ex Libris priestor na podporu diel autorov pôvodnej slovenskej literatúry. Zámerné obmedzovanie, resp. iné negatívne ovplyvňovanie slovenskej umeleckej tvorby nám nie je známe. Zdôrazňujem, že keď v roku 2004 bol objem finančných prostriedkov určených na podporu literatúry vo výške 24 mil. korún, v roku 2005 je tento objem 39 mil. korún a ako minister kultúry mám snahu finančné prostriedky na podporu kultúry navýšiť tak, aby pokrývali potreby obyvateľov kultúrnej obce v širšej miere.
Vážený pán poslanec, ak máte poznatky, ktoré by nasvedčovali o skutočnostiach podľa tejto otázky, alebo by neboli v súlade s platným právnym poriadkom v Slovenskej republike, bolo by vhodné, aby ste ma informovali o konkrétnych prípadoch cenzúry, aby som okamžite mohol zriadiť nápravu. Zároveň považujem za nevyhnutné, aby ste o nich upovedomovali aj kompetentné orgány.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič.
D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem. Pán minister, už ste vo funkcii viac ako sto dní, a preto som si dovolil vám položiť viacero otázok. Chápem, že sa veľmi ťažko orientujete v problematike, ktorá je vám na míle vzdialená a, samozrejme, nemôžem súhlasiť ani s takým nezmyslom, ako povedal pán Ivan Mikloš, že minister nemusí byť odborník, ale predovšetkým postačuje, ak je manažér. Neakceptujem takýto prístup, pretože pre mňa musí byť minister aj odborník, aj manažér, a to je vlastne ten celok tej profesionality.
Očakával som od vás, že prídete predovšetkým s návrhom zákona o financovaní kultúry, keďže viete, že takýto podobný zákon sa prijal v oblasti školstva a veľmi v niektorých oblastiach to pomohlo, že viac zabojujete za rozpočet, čo absolútne necítim, na rok 2006, a že nebudete sa venovať len predaju pozemkov okolo novostavby Slovenského národného divadla, Divadla Pavla Országha Hviezdoslava a riaditeľstva Slovenského národného divadla, či evidencii návštevnosti v múzeách a galériách.
Prosím vás pekne, čo sa týka cenzúry, to je obrazne povedané, lebo ekonomické tlaky skutočne vyvolávajú to, že slovenská literatúra chradne, a keby ste boli na zjazde alebo na Spolku slovenských spisovateľov a poznali tieto závery, tak by ste si to tam mohli prečítať. Žiaľ, vás to asi nezaujíma.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, chcete reagovať? Nie.
F. Tóth, minister kultúry SR: Ja by som len chcel zapriať pánovi poslancovi, keď bude ako manažér a odborník tiež ministrom, ja mu tiež budem dávať potom také otázky podobného typu. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položila pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií pani poslankyňa Sabolová, ktorá sa vás pýta: "Ako hodnotíte činnosť a. s. Veriteľ od jej vzniku? Prečo nezverejňuje aktuálne informácie o svojej činnosti na internete?"
Nech sa páči, pán podpredseda.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Ešte predtým, ako odpoviem pani poslankyni Sabolovej, by som chcel pánovi poslancovi Čaplovičovi povedať, keďže menoval aj môj výrok, pán poslanec, ja som týmto výrokom len vytváral priestor, aby ste sa raz aj vy mohli stať ministrom. (Smiech a potlesk.)
K otázke pani poslankyne Sabolovej. Činnosť a. s. Veriteľ považujem za úspešnú, keďže zásadným spôsobom prispela k zníženiu dlhu v sektore zdravotníctva a zabezpečila, aby poskytnuté finančné prostriedky boli použité na tento dlho neriešený vlečúci sa problém.
Táto spoločnosť bola založená v zmysle uznesenia vlády č. 262 z 2. apríla 2003 a bola poverená vládou na realizáciu projektu oddlženia zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní. Celková výška poskytnutých prostriedkov na oddlženie zdravotníctva predstavuje 20,1 mld. korún. Ak budete mať záujem, pani poslankyňa, tak v doplňujúcej otázke môžem povedať aj tú chronológiu, na čo a kedy boli tieto prostriedky použité.
A k druhej časti vašej otázky, prečo nezverejňujeme aktuálne informácie, teda nezverejňuje akciová spoločnosť informácie o svojej činnosti, musím povedať, že zverejňuje. Každý polrok predkladá táto akciová spoločnosť informácie do vlády, kde je presný popis aj objemu prostriedkov, aj na čo a aj ako boli použité a všetky tieto informácie sú zverejnené na internetovej stránke vlády. Takže zverejňuje. Skončil som.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Určite ma zaujíma, na čo a kedy, pán minister. Súhlasím s vami, že podľa vášho pohľadu, keďže sa znížili isté dlhy v zdravotníctve, je úspešná, ale je netransparentná podľa mňa, a preto sa chcem spýtať - lebo však jej činnosť je obmedzená istým obdobím -, pokiaľ sa nám podarí znížiť dlhy tak, na aký účel bola vytvorená, nevidím ja dôvod, aby mala fungovať ďalej. Či sa plánuje, aby sa urobil audit v tejto spoločnosti a vás sa chcem spýtať ešte, pán minister, pretože ide o konkrétne financie - otázku dám aj pánu ministrovi zdravotníctva -, či požičané 2 mld. Všeobecnej zdravotnej poisťovni, to bolo viac ako pred rokom, boli vrátené na účet Veriteľa.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.
Takže k otázkam, aj k tomu, na čo boli použité. Najskôr chcem povedať, že ja naozaj vnímam nielen činnosť a. s. Veriteľ, ale treba to vnímať v kontexte formy, ktorá bola urobená, lebo do roku 2002, žiaľbohu, len narastali dlhy, aj nové dlhy, každoročne narastali približne o 8 až 9 mld. korún a ak sa robili aj riešenia starých dlhov, splácania starých dlhov, tak nikdy to nebolo práve predtým, si myslím, že to nebolo dostatočne transparentné a najmä, to nikdy neviedlo k vyriešeniu problému. Časť starých dlhov sa zaplatila, ale ešte väčšie sa vytvorili najmä preto, že systém fungoval zle, že fungoval s tzv. mäkkými rozpočtovými obmedzeniami.
Práve spojenie reformy, ktorú sme urobili - a ktorá nebola ľahká, určite nebola ani bezchybná, ale je to ťažká, jedna z najťažších, ak nie najťažšia reforma zdravotníctva - práve spojenie tejto reformy a oddlženie bolo jediným spôsobom ako naozaj túto situáciu riešiť. A máme aj na okolí kopu príkladov v našich susedných krajinách, kde nepristúpili k takémuto riešeniu a nevedia sa zbaviť toho neustále sa nabaľujúceho problému nových a nových dlhov.
Čiže, myslím si, že aj v tomto kontexte treba to oddlženie hodnotiť pozitívne. Ja si osobne nemyslím, že je netransparentné, opakujem, tie informácie sú zverejnené. Akciová spoločnosť má aj svoje orgány, má svoju dozornú radu, kde za ministerstvo financií je vedúca úradu ministerstva financií. Ja sa informujem o činnosti Veriteľa a nemám ten pocit, že by bolo toto hospodárenie netransparentné. Činnosť bude ukončená, presne ako ste povedali, nemá zmysel, aby takáto účelovo zriadená akciová spoločnosť dlhodobo fungovala. Takže, áno, predpokladáme, že činnosť bude po naplnení cieľa vlastne tejto akciovej spoločnosti ukončená. Predpokladám, že to bude ku koncu tohto roka, ale pán minister Zajac sa k tomu zrejme ešte vyjadrí aj konkrétnejšie.
Čo sa týka tých jednotlivých oddlžovaní. V prvej fáze oddlženia zdravotníckych zariadení boli oddlžované tie, ktoré boli delimitované na vyššie územné celky a obce, alebo ktoré boli transformované na neziskové organizácie. Celkový dlh týchto delimitovaných zariadení k 31. 12. 2002, lebo dovtedy boli oddlžované, voči súkromnému sektoru predstavoval 1 mld. 65 mil. korún. Do konca augusta z toho vlastne spoločnosť Veriteľ oddlžila 1 mld. 15 mil. korún, čo predstavuje oddlženie delimitovaných zdravotníckych zariadení na 95,3 %. Pri oddlžovaní sa dosiahla aj úspora na istine. To je tiež dôležité a aj to jeden z kladov fungovania tejto spoločnosti.
V druhej fáze došlo k oddlženiu zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva vo výške záväzkov týchto zariadení voči súkromnému sektoru k 31. 12. 2004. Celkový dlh týchto zariadení voči súkromnému sektoru predstavoval 9 mld. korún 85 mil., z toho spoločnosť do konca augusta oddlžila 7 mld. 307 mil., čo predstavuje oddlženie na 80,5 %. Taktiež bola dosiahnutá úspora na istine odkúpených pohľadávok v tomto prípade, v tomto balíku vo výške takmer 300 mil. korún.
Ďalej oddlženie zdravotníckych - toto bolo oddlženie voči súkromnému sektoru - oddlženie voči verejnému sektoru prebehlo tak, že najskôr spoločnosť Veriteľ v rámci oddlženia zdravotníckych zariadení uhradila záväzky zdravotníckych zariadení voči daňovej správe v celkovej vo výške 606 mil. 500 tisíc. Išlo o oddlženie záväzkov delimitovaných zariadení voči daňovému úradu k 31. 12. 2002. Spoločnosť Veriteľ oddlžila všetky dlhy delimitovaných zdravotníckych zariadení a neziskových organizácií voči Sociálnej poisťovni k 31. 12. 2002 v celkovej výške 2,3 mld. korún. V decembri 2004 začala spoločnosť s oddlžovaním zdravotnej poisťovne Perspektíva voči súkromným poskytovateľom. V zmysle uznesenia vlády oddlžila 1 700 subjektov v hodnote istiny 600 mil. korún. A ďalej bolo realizované vyrovnanie záväzkov a pohľadávok na osobitnom účte prerozdelenia zdravotného poistenia. Touto transakciou boli vyrovnané vzájomné pohľadávky a záväzky jednotlivých zdravotníckych poisťovní cez osobitný účet prerozdelenia v celkovej sume 2 mld. 984 mil. korún.
Ako som povedal, spoločnosť poskytuje pravidelne dvakrát do roka informáciu o svojej činnosti a o stave oddlžovania nielen vláde, a potom je to zverejnené, ale aj zdravotníckemu výboru Národnej rady.
No a, čo sa týka návratných finančných výpomocí, tak tam, samozrejme, závisí od rozhodnutia parlamentu nakoniec v návrhu štátneho rozpočtu, pretože my s tým v návrhu štátneho rozpočtu, v tom, ktorý predkladá ministerstvo financií vláde, počítame, ale potom, samozrejme, je to aj predmetom politických diskusií o tom, či chceme v zdravotníctve ponechať peniaze navyše a takáto návratná výpomoc sa odpustí, ale, samozrejme, aj voči verejným inštitúciám, voči Všeobecnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, alebo nie. Čiže to bude jedna z otázok, o ktorej diskutujeme aj teraz pri návrhu štátneho rozpočtu.
V zásade ide o to, že pri vrátení, resp. alternatíva nevrátenia znamená viac zdrojov v zdravotníctve ako alternatíva vrátenia.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda, za odpoveď.
A poprosím pána ministra Zajaca, aby odpovedal opäť na otázku pani poslankyne Sabolovej, ktorá sa pýta: "V akej výške boli oddlžené Veriteľom, a. s. zdravotnícke zariadenia od januára 2005 doteraz? Aká bola dlžná čiastka jednotlivých zariadení a aká bola suma uhradených za jednotlivé zariadenia?"
Nech sa páči.