B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Jozefovi Bučekovi. Nech sa páči.
J. Buček, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 399 zo 6. septembra 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1261). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2005 č. 1264 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto. Pán poslanec Šimko. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
J. Šimko, poslanec: Vážený predsedajúci aj panie poslankyne, páni poslanci, ja by som mal dve poznámky k predkladanému návrhu zákona.
V podstate pán predkladateľ v dôvodovej správe konštatuje, že predkladané návrhy nezakladajú nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Chcem teda podotknúť, už bolo tu spomínané, že vlastne máme už prvé skúsenosti s aplikáciou tzv. tej zbraňovej amnestie. Treba teda povedať, od účinnosti tohto zákona podľa mojich informácií Policajný zbor zaevidoval 550 takýchto zbraní a Kriminalisticko-expertízny ústav Policajného zboru vykonal expertízy len 80 kusov zbraní, čo je asi spôsobené personálnou nedostatočnosťou oddelenia balistiky. Predpoklad je, že všetky expertízy by sa mohli ukončiť do roka od uplynutia lehoty na zbraňovú amnestiu. Chcem teda podotknúť, že navyše odovzdávaním streliva sa tento čas ešte zvýši.
Navrhovaná právna úprava bude mať asi vplyv na činnosť Policajného zboru, čo si vyžiada zvýšenie personálnych stavov oddelenia a úsekov balistiky Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru. Týmto krokom by sa však potom zabezpečilo nielen spracovanie žiadostí do dvoch mesiacov, ale i zabezpečenie expertíznej činnosti v trestnoprávnych veciach v ďalších rokoch. Pretože momentálny stav je taký, že lehoty spracovania týchto prípadov sú nad tri mesiace.
Druhú poznámku mám k odseku 4 v § 72, kde sa navrhuje, že "ten, kto odovzdal strelivo, podľa ods. 3 môže podať žiadosť o jeho zaevidovanie, ak v súvislosti s týmto strelivom nebol podľa odborného vyjadrenia alebo znaleckého posudku útvaru ministerstva špecializovaného na znaleckú činnosť" atď. Takisto v ďalšej vete: "Policajný útvar zaeviduje strelivo". Alebo v tretej vete: "Ak osoba o zaevidovanie". Myslím si, že s týmto sa nedá súhlasiť, pretože strelivo do zbraní sa neeviduje. A takisto musím podotknúť, že na strelive, ktoré ešte nebolo vystrelené, nie je potrebné robiť znalecké skúmanie. Preto je asi potrebné vypustiť aj ustanovenia o znaleckom skúmaní streliva.
Čiže tento problém považujem za taký, ktorý bude treba odstrániť, inač asi by sme sa dostali do rozporu s terajšou legislatívou.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie? Áno. Nech sa páči, máte možnosť.
R. Kaliňák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Rád by som sa vyjadril k tomu, čo povedal môj kolega z výboru pán poslanec Jozef Šimko, ktorého názor si mimoriadne vážim, ale predsa by som ho len trochu poopravil.
Predovšetkým znalecké skúmanie zbraní v rámci zbraňovej amnestie začalo približne tri mesiace po začatí zbraňovej amnestie aj preto, že oddelenie balistiky bolo zavalené prípadom nelegálnych zbraní a nelegálneho streliva z domovej prehliadky, ktorá bola aj medializovaná, kde bolo toľko, by som povedal, streliva a zbraní, ktoré bolo potrebné skúmať, že balistika nemala šancu, alebo oddelenie balistiky nemalo šancu prejsť na nové úlohy, ktoré jej boli predpísané týmto zákonom.
To je pravda, že balistika potrebuje personálne posilnenie, ale treba povedať, že oddelenie balistiky na Kriminalisticko-expertíznom ústave dlhodobo je personálne poddimenzované a dlhodobo na tento fakt upozorňujeme. A je pravda, že tento zákon ho iba zvýraznil. Nemyslím si však, že tým, že tento zákon neprijmeme, tú situáciu zjednodušíme. Tento zákon vychádza z praxe, v úvode sme preto ani nepožadovali strelivo, pretože sme boli presvedčení o tom, že k nelegálnej zbrani sa neviaže väčšie množstvo streliva. Ale keďže nastal záujem odovzdávať aj strelivo, je potrebné, aby sme takúto právnu úpravu prijali, pretože necháme strelivo v nelegálnej podobe, čo si myslím, že je omnoho horšie, ako ho legalizovať. Aj tým, že strelivo nevyžaduje ten druh znaleckého skúmania ako zbrane, tú situáciu zjednodušíme a, dá sa povedať, zrýchlime. Pretože naozaj tak, ako povedal pán poslanec Šimko, nevystrelené strelivo nie je potrebné balisticky skúmať, ale na druhej strane zase chceme ho podrobiť skúmaniu, či nepochádza toto strelivo z trestného činu, napríklad krádeže. To znamená, nemusí ísť vždy o kaliber 9 mm Luger, ktorý je najčastejším pre našu republiku, ale môže ísť o strelivo či už Makarov, alebo Tokarev, ktoré sa používalo vyslovene iba v pištoliach vzor 51, ktoré používala Slovenská armáda a ktoré neboli v civilnom prevedení, boli to iba vojenské zbrane. To znamená, toto strelivo zjavne nepochádza z obchodov, zjavne nepochádza z legálnej činnosti, ale skôr z nelegálnej činnosti. Čiže sú tu možnosti, pre ktoré znalecké skúmanie je potrebné, i keď nie vždy presne balistického druhu, to znamená znakov, ktoré sú označené na projektile, ale napríklad z podoby trestných činov, ktoré mohli byť vykonané, z ktorých strelivo môže aj, samozrejme, pochádzať.
V každom prípade som však pripravený, lebo viem, že už aj ministerstvo vnútra pripravilo určité pozmeňujúce znenie § 4, bez akýchkoľvek problémov sa k nemu, samozrejme, pridám.
K otázke evidencie streliva. Tá evidencia je potrebná, a to z jedného prostého dôvodu. Napriek tomu, že sa strelivo predáva v obchodoch so zbraňami a strelivom na základe zbrojného preukazu, a preto nemá evidenciu na Policajnom zbore, pretože na Policajnom zbore sa eviduje pištoľ iba na základe výrobného čísla, to však neznamená, že toto strelivo nechceme evidovať. Nie v podobe zbrojného preukazu alebo certifikátu, ale keďže nepochádza z obchodov, ktoré evidenciu o strelive majú, aj majú presnú evidenciu, komu to strelivo predali, pretože v tomto prípade polícia de facto zverila evidenciu a kontrolovanie pohybu legálneho steliva po území Slovenskej republiky obchodom, v prípade legálneho streliva nemá kto túto činnosť vykonať, ak ju nedáme vykonať Policajného zboru. To znamená, Policajný zbor zaeviduje, že ja, napríklad Robert Kaliňák odovzdal 350 kusov nábojov 9 mm Luger, a je jasné, že na základe toho mu budú aj patriť, keďže má zbrojný preukaz a zhodou okolností zbraň toho istého kalibru.
Čiže tá evidencia, áno, isteže je iná ako v prípade zbraní, ale určitá evidencia musí byť, pretože v opačnom prípade by sme mali síce legálne strelivo, ale nevedeli by sme, kde sa nám pohybuje. A to je práve účelom zákona, že aj legálne strelivo musí byť v každej chvíli známe, u koho sa nachádza a približne v akom počte.
Takže veľmi pekne ďakujem za podnetný príspevok. A tie pripomienky k § 4 súvisiace s tou expertízou, samozrejme, prijímam a v druhom čítaní bez problémov upravím tak, ako mi ich pán poslanec navrhne.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je prvé čítanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka na vydanie zákona o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2005 (tlač 1262).
Pán poslanec, nech sa páči, môžete odôvodniť váš návrh.
R. Kaliňák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy a páni, v zmysle § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa výsluhové príspevky, výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka zvyšujú o príslušné percento rastu priemerného služobného platu. Podľa toho istého paragrafu, ale odseku 2, to isté platí aj pri dôchodkoch priznaných medzi 1. júlom a 31. decembrom, len podľa inej tabuľky.
Rád by som povedal, že toto je zákonná povinnosť, ktorá pre vládu vyplýva. Vláda si však už dva roky túto povinnosť neplní napriek tomu, že ministerstvá a hlavne ministerstvo obrany takýto návrh pripravilo aj do vlády predložilo. Vláda však takýto návrh odmietla a tým v podstate toleruje protiprávny stav, ktorý znamená, že vláda nekoná v súlade s tým, čo jej prikazuje zákon, a nezvyšuje výsluhové dôchodky vojakom.
V tejto súvislosti som teda predložil a pripravil návrh zákona o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov práve podľa dvoch návrhov ministerstva obrany, ktoré boli predložené vo vláde a ktoré reflektovali na jednotlivé priemerné zvyšovania. Tie čísla, ktoré boli v týchto návrhoch zákonov, ktoré vláda odmietla, som premietol do jedného návrhu, a tak som ho vám, vážené kolegyne a kolegovia, aj predložil.
Rád by som predovšetkým zdôraznil, že nejde vždy o 10-tisícové a 20-tisícové výsluhové dôchodky, ako by sa mohli mnohí nazdávať, ale drvivá väčšina dôchodkov je hlboko pod 10-tisíc. A nezvyšovanie týchto dôchodkov u ľudí naozaj v dôchodkovom veku, o čom svedčia naozaj desiatky listov, ktoré nám na výbor prišli a ktoré upozorňovali na tento nelegálny stav, a to predovšetkým od ľudí, ktorí sú vo veku 60 a 70 rokov a vyššie. Čiže nejde vždy o tých mladých dôchodkárov, ako často policajtov nazývame, ktorí sú ako 40- alebo 50-roční a ktorí sú často schopní si ešte zabezpečiť druhé povolanie, ale ide aj o takých vojakov a policajtov, ktorí sú jednak starší a jednak sú napríklad na invalidnom výsluhovom dôchodku a nemajú šancu nájsť si inú prácu.
Myslím si, že je veľmi neúprimné a neseriózne od vlády, aby takýmto spôsobom narábala s týmito dôchodcami iba ako s číslami, iba s odôvodnením, že by mohli zvýšiť negatívny stav osobitného účtu jednotlivých ministerstiev alebo že by mohli zvýšiť deficit, na základe čoho by sme nespĺňali určité kritériá v rámci menovej únie. Mám pocit, že takýmto spôsobom k živým bytostiam pristupovať naozaj nemôžeme.
Rád by som ešte zhrnul približné odhady dosahov na verejné financie. Keďže Národný bezpečnostný úrad a Slovenská informačná služba majú svoje rozpočty a osobitné účty pod režimom ochrany utajenia, budem hovoriť iba o tých, ktoré sú verejné. Dosah na osobitné účty v rezorte ministerstva vnútra približne 150 mil. korún, ministerstva obrany približne 70 mil. korún, Železničnej polície približne 1,2 mil. korún a v prípade ministerstva spravodlivosti, teda Zboru väzenskej a justičnej stráže, ide o 25 mil. korún. Myslím si, že sú to sumy, ktoré nie sú pre životaschopnosť Slovenskej republiky rozhodujúce, ale pre mnohých ľudí, ktorých sa toto zvýšenie dotýka, sú rozhodujúce.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Jozefovi Bučekovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
J. Buček, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 400 zo 6. septembra 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka na vydanie zákona o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2005 (tlač 1262). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2005 č. 1265 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Urbáni, netelefonujte v rokovacej sále. Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, mali by sme rokovať o ďalšom návrhu v prvom čítaní pani poslankyne Kataríny Tóthovej, ktorá tu znovu nie je dnes druhýkrát, takže... (Reakcie z pléna.) V poriadku. Takže je všeobecný súhlas, aby sme to preskočili a ideme k ďalšiemu? Je s tým všeobecný súhlas, aby sme... (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.
Ideme ďalej a začneme už druhé čítania. Prvý je
vládny návrh zákona o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti).
Vládny návrh ste pred prvým čítaním dostali ako tlač 1194. Spoločnú správu máte v tlači 1194a.
Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka, aby návrh zákona odôvodnil.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti má nahradiť platný zákon o súkromných bezpečnostných službách. V návrhu sú premietnuté skúsenosti zo sedemročnej aplikácie tejto právnej úpravy.
Návrh zákona člení súkromnú bezpečnosť na bezpečnostnú službu poskytovanú súkromnými bezpečnostnými službami a technickú službu na ochranu majetku a osôb. Z doterajšej strážnej služby a detektívnej služby vyníma ako samostatný druh bezpečnostnej služby odbornú prípravu a poradenstvo v strážnej službe a detektívnej službe.
Osobám poskytujúcim bezpečnostné služby návrh zákona ustanovuje podmienky, ktoré musia splniť, a to nielen z hľadiska odbornej spôsobilosti, ale aj z hľadiska bezúhonnosti a spoľahlivosti. Na rozdiel od doterajšej úpravy sa navrhuje ustanoviť tieto podmienky aj pre osoby poverené výkonom odbornej prípravy a poradenstva. Návrh zákona novo upravuje poskytovanie technickej služby a podriaďuje poskytovanie tejto služby pod režim tohto zákona. Tým sa pri povoľovaní, kontrole a výkone technickej služby odstraňuje doterajšia dvojkoľajnosť, pretože technická služba bola súčasne podriadená pod režim zákona o súkromných bezpečnostných službách a aj pod režim živnostenského zákona.
Doterajšia právna úprava vykonávania štátneho dozoru alebo kontroly odkazovala na osobitné predpisy o kontrole v štátnej správe, čo nebolo postačujúce z hľadiska kontroly podnikania na úseku bezpečnosti služieb, a preto sa výkon štátneho dozoru a kontroly komplexne upravuje v navrhovanom zákone. V súvislosti so zmenami oproti doterajšej právnej úprave súkromných bezpečnostných služieb sa navrhuje novelizovať aj živnostenský zákon a zákon o správnych poplatkoch.
V spoločnej správe výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona je uvedených celkovo 23 pozmeňujúcich návrhov, ktoré všetky gestorský výbor odporúča schváliť. Na rozdiel od odporučenia gestorského výboru neodporúčam schváliť pozmeňujúce návrhy uvedené pod bodmi 1, 2, 3, 9, 12 a 15.
V pozmeňujúcom návrhu v bode 1 sa navrhuje doplniť § 3 o nové písmeno i), podľa ktorého by sa do strážnej služby zaradilo aj poradenstvo strážnej služby poskytované ako súčasť plánu ochrany. S takýmto doplnením nemôžem súhlasiť, pretože odborná príprava a poradenstvo je podľa § 5 návrhu zákona samostatným druhom bezpečnostnej služby, pričom na jej výkon je potrebné splniť prísnejšie podmienky ako na výkon strážnej služby. Zaradením časti poradenstva medzi strážnu službu by teda došlo k možnosti výkonu viac regulovanej činnosti za miernejších podmienok.
V súvislosti s pozmeňujúcim návrhom v bode 2 je potrebné uviesť, že navrhované doplnenie je už zapracované v § 8 písm. e), a preto by išlo o duplicitnú úpravu.
Pozmeňujúci návrh v bode 3 navrhuje doplniť definíciu poplachového systému tak, aby poplachový systém slúžil nielen na signalizáciu neoprávneného zásahu na chránenom objekte alebo chránenom mieste, ale aj pri inom ohrození chránenej osoby, chráneného objektu alebo chráneného miesta. Takéto všeobecné rozšírenie definície poplachového systému nad rámec platného právneho stavu by mohli využívať bezpečnostné služby aj na zásahy, ktoré nie sú predmetom zákona o súkromnej bezpečnosti, čo by mohlo viesť k ich zneužitiu.
V bodoch 9 a 12 sa vypúšťajú ustanovenia, ktoré odnímajú odkladný účinok odvolania oproti rozhodnutiu o pozastavení prevádzkovania bezpečnostnej služby a rozhodnutiu o odňatí licencie. Takáto zmena je odôvodnená protiústavnosťou, resp. tým, že každý má právo na preskúmanie rozhodnutia štátneho orgánu. S takýmto odôvodnením nemožno súhlasiť, pretože zákonné odňatie odkladného účinku rozhodnutia je bežným ustanovením v našom právnom poriadku a nespôsobuje odňatie opravných prostriedkov proti rozhodnutiam vrátane možností ich preskúmania súdom. Účelom odňatia odkladného účinku odvolania je čo najskôr zamedziť protiprávnej činnosti bezpečnostnej služby v najzávažnejších prípadoch porušovania zákona. Navyše takáto úprava je zakotvená aj v platnom zákone o súkromných bezpečnostných službách.
V bode 15 sa navrhuje ustanoviť oprávnenie prevádzkovateľa požiadať ministerstvo vnútra alebo krajské riaditeľstvo Policajného zboru o preverenie bezúhonnosti alebo spoľahlivosti osoby, ktorá mala byť poverená výkonom fyzickej ochrany. Podľa § 45 ods. 2 a § 46 ods. 2 návrhu má však táto osoba predložiť doklady preukazujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť prevádzkovateľov ich bezpečnostnej služby. Plošné skúmanie spoľahlivosti a bezúhonnosti osôb poverených výkonom fyzickej ochrany by tiež bol nad rámec pôsobnosti ministerstva vnútra a krajského riaditeľstva podľa navrhovaného zákona.
Vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať osobitne o vyčlenenie bodov 1, 2, 3 a 15 na samostatné hlasovanie a osobitne o vyčlenenie bodov 9 a 12 na samostatné hlasovanie a pozmeňujúce návrhy v týchto bodoch neschváliť.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Jozefovi Šimkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči.
J. Šimko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s rokovacím poriadkom spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1679 z 29. júna 2005 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu neprerokoval vládny návrh zákona, pretože výbor nebol uznášaniaschopný. Počet členov výboru 14, prítomných 7 poslancov. Ostatné výbory, ktoré o návrhu zákona rokovali, súhlasili s ním a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktorých je celkove 23 a máte ich uvedené v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča o všetkých bodoch hlasovať spoločne a schváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, v súlade s rokovacím poriadkom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola schválená unesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 389 na jeho 60. schôdzi.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu a súčasne ako prvý sa hlásim do rozpravy.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási okrem vás niekto iný ešte do rozpravy. Pán poslanec Kaliňák. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Pán spravodajca, nech sa páči. A potom pán predseda branno-bezpečnostného výboru.
J. Šimko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Len chcem poznamenať, že osvojujem si názor pána ministra, s ktorým tu vystúpil, a chcem vyčleniť na osobitné hlasovanie body 1, 2, 3 a 15 s tým, že navrhujem tieto body neschváliť, aby bolo jedno hlasovanie. A ďalej chcem vyčleniť na osobitné hlasovanie body 9 a 12 s tým, že tiež navrhujem, aby tieto body neboli schválené.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kaliňák. Nech sa páči.
R. Kaliňák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, zaregistroval som výhradu v otázke odkladu účinnosti rozhodnutia o odňatí licencie a o zastavení činnosti. Samozrejme, v slovenskom poriadku je štandardné v mnohých prípadoch, že odvolanie nemá odkladný účinok, ale to je predovšetkým v tých prípadoch, kedy rozhodnutím nedochádza k nezvratným zmenám u toho, koho sa rozhodnutie týka. To znamená, ide predovšetkým o rozhodnutia, ktoré nie vždy súvisia s tou činnosťou.
V tomto prípade, ak si zoberieme do úvahy, že ide o firmy, ktoré zamestnávajú často 10, 20, 100 ľudí, takýmto rozhodnutím vlastne štát zruší pracovné miesta bez toho, aby sa mohol podnikateľ odvolať. A v prípade, že zo 100 prípadov budú iba 3 nesprávne a 97 správnych, tak pri týchto troch prípadoch zrušíme pracovné miesta tak, že už nebude možné ich sanovať naspäť, pretože nie je možné touto firmou vykonávať ďalšie strážne služby či už vo forme vrátnikov, alebo podobných činností, ktoré SBS-ky vykonávajú.
Nie je to opatrenie, ktoré by chcelo akýmkoľvek spôsobom podporiť kontakty medzi niektorými podozrivými SBS-kami so živlami, ktoré nie sú prijateľné, alebo kontakty, ktoré nie sú prijateľné, ale na druhej strane musíme dodržiavať právny štát a musíme prijať iba také rozhodnutia, ktoré nejdú vyslovene proti určitým, by som povedal, demokratickým princípom fungovania právneho štátu, a to hlavne to, že rozhodnutia, ktoré majú nezvratné účinky, napríklad tohto charakteru, opravný prostriedok voči nim musí mať odkladný účinok. Žiadna iná motivácia tam nie je, ani to nie je nič, čo by malo zmäkčovať zákon. Ide len skôr o prípady, že nie vždy môže byť situácia okolo podnikateľa popísaná správne. Pretože nestalo sa raz, poznáme to aj z práce v rámci napríklad odvolávania na Národnom bezpečnostnom úrade, keď sa mnohé firmy stanú predmetom konkurenčného boja. Mnohé oznámenia, mnohé informácie budú pochádzať len z toho dôvodu, že silnejšie skupiny sa snažia konkurenčne zničiť ďalšiu a vytvoria či už spravodajské informácie, alebo akékoľvek ďalšie informácie, ktoré môžu poškodiť.
Keď sme sa pýtali, kto alebo z akých informácií táto komisia vychádza, odpoveď bola, že ide predovšetkým o spravodajské informácie, ktorých hodnovernosť je nie vždy stopercentná a kde zdroje nie sú vždy potvrdené, nehovoriac o tom, že Slovenská informačná služba zásadne svoje zdroje neprezrádza, čo jej, samozrejme, ani nevyčítame, ale na druhej strane takýmto správam nemôžeme prikladať jednoznačnú pravdivosť. A nemôžeme len preto, že sa niekto rozhodne napísať takúto správu v záujme konkurenčne zničiť inú firmu, byť presvedčení o tom, že naše rozhodnutie je správne.
Preto iba drobná zmena v tom, aby sa mohol dožadovať opravného prostriedku a zároveň - a dajme tomu aj v nejakej obmedzenej forme, tomu sa, samozrejme, nebránime - aby mohla firma ďalej existovať, mohla mať svojich zamestnancov, platiť za nich odvody a nezvyšovať takýmto zbytočným opatrením napríklad aj nezamestnanosť.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov (tlač 1196).
Pán minister, nech sa páči, môžete uviesť návrh zákona.
V. Palko, minister vnútra SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, návrh zákona, ktorý vám predkladám, reaguje na skúsenosti z uplatňovania zákona č. 331 o voľbách do Európskeho parlamentu v praxi, ako aj na potrebu zosúladiť ustanovenia zákonov upravujúcich konanie parlamentných volieb a referenda.
Novela oboch zákonov nezasahuje do systematiky zákonov, spôsobu vykonania volieb, ani vecne nemení podmienky hlasovania z pohľadu aktívneho a pasívneho volebného práva, spôsobu zisťovania výsledkov a prideľovania mandátov. V oboch článkoch v návrhu zákona sa upravuje ustanovenie o vrátení kaucie politickej strane alebo koalícii politických strán s tým, že ďalším dôvodom na vrátenie kaucie je aj nezaregistrovanie kandidačnej listiny politickej strany alebo politickej koalície.
V článku I sa ďalej ustanovuje jednotný spôsob číslovania volebných okrskov, skladanie sľubu zapisovateľa volebnej komisie, ustanovujú sa subjekty, u ktorých sa uplatňujú príslušné náhrady za výkon činnosti člena volebnej komisie, a lehoty, v ktorých tieto náhrady je potrebné uplatniť.
V článku II sa konanie volieb do Európskeho parlamentu ustanovuje na sobotu. Upravuje sa povinnosť členov okrskových volebných komisií zachovávať mlčanlivosť o spracúvaných osobných údajoch, upresňuje sa ustanovenie o aktívnom volebnom práve v súlade s § 2 zákona. Rieši sa aj prípad, keď volič nepreukáže svoju totožnosť, ako sankcia za nesplnenie zákonom ustanovenej povinnosti sa mu neumožní hlasovanie. V súlade s príslušným rozhodnutím rady sa upravuje zverejňovanie výsledkov volieb.
Návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Diskusiu poslancov môžem rozdeliť na dve časti. Prvá sa týkala technických úprav textu vládneho návrhu, druhá obsahovala viaceré návrhy na vecné zmeny zákona. Tieto sa týkali úpravy zvýšenia počtu prednostných hlasov na hlasovacích lístkoch, zníženia percenta získaných hlasov potrebných na vrátenie volebnej kaucie, ako aj úprav týkajúcich sa voličských zoznamov. Po preštudovaní spoločnej správy výborov môžem konštatovať, že rozhodnutie o tom, ktoré body gestorský výbor odporúča schváliť, sú pre predložený vládny návrh zákona prijateľné. V tomto duchu odporúčam návrh zákona schváliť.
Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Jozefovi Miklušičákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči.
J. Miklušičák, poslanec: Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda, ctené poslankyne, ctení poslanci, vážení prítomní, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov (tlač 1196), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov (ďalej len "gestorský výbor"), podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rady Slovenskej republiky uznesením z 21. júna 2005 č. 1680 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov (tlač 1196), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 859 zo 6. septembra 2005 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 347 zo 7. septembra 2005. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu vládny návrh zákona neprerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplynulo celkovo 10 pozmeňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať takto: spoločne o bodoch 1, 2, 4, 8 a 10 s návrhom gestorského výboru schváliť a spoločne o bodoch 3, 5, 6, 7 a 9 s návrhom gestorského výboru neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov (tlač 1196), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 12. septembra 2005 č. 877. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2, § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Najprv pani poslankyňa Sabolová a potom pán poslanec Cabaj.
Pani poslankyňa, nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, veľmi krátko by som vás chcela poprosiť o podporu práve tých bodov, ktoré v spoločnej správe neodporúča gestorský výbor, 3, 5, 6, 7 a 9, ale výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien prijal tieto pozmeňujúce návrhy. Ide o to, aby sme sa do zoznamu voličov podpísali ako voliči, nielen aby vyznačili krúžok v zozname voličov, aj keď sa nikdy nedá vylúčiť nejaká manipulácia alebo nejaké zneužitie vo volebnej komisii v zozname voličov, ale vždy je transparentnejšie pri dokazovaní, aby podpis voliča bol v zozname voličov v tej prezenčnej listine. Preto vás chcem poprosiť, aby ste podporili všetky body zo spoločnej správy aj tie, ktoré gestorský výbor neodporúča schváliť. Myslím si, že vylúči sa možnosť, aspoň minimalizuje, manipulácie. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Cabaj, nech sa páči, máte slovo.
T. Cabaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, páni ministri, dámy a páni, dovoľte, aby som aj ja veľmi stručne vystúpil s pozmeňujúcim návrhom k tomuto vládnemu návrhu, ktorým sa dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov (tlač 1196).
Jednak chcem vyjadriť svoje stanovisko k pozmeňujúcim návrhom, ktoré sa už objavili v spoločnej správe, a to o možnosti pri voľbách do Európskeho parlamentu preferovať minimálne dvoch kandidátov. Myslím, pán minister, že v tom sa zhodneme, ak si dobre pamätám, aj vy ste podporovali pri prijímaní zákona tento návrh, nakoniec snemovňa rozhodla tak, ako rozhodla. Ale myslím, že po skúsenostiach, ktoré máme z posledných volieb do Európskeho parlamentu, asi viacerí kolegovia zmenia svoj názor, a myslím, že prijmeme podporu v tom, že bude možné preferovať minimálne dvoch kandidátov. Pripomínam, že do Národnej rady sú to štyria.
Zároveň dovoľte v tejto druhej časti, to znamená, nebudem sa teraz vyjadrovať k zákonu o voľbách do Národnej rady, aj keď viacerí asi čakali, že opätovne predložím návrh, aby o nastúpení náhradníkov do Národnej rady rozhodovala, tak ako to bolo v minulosti, politická strana. Na to zrejme treba politickú zhodu a minimálne musím povedať, že asi v koalícii ťažko sa dá táto zhoda teraz nájsť, tak to je priestor zrejme budúcnosti, takže túto tradičnú tému, ktorú som tu predkladal, neotváram.
Ale dovoľte predložiť pozmeňujúci návrh, a to k zákonu č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu, a to: navrhujem, aby sme zosúladili uplatňovanie preferenčných hlasov vtedy, keď kandidát dosiahne minimálne 3 % preferenčných hlasov, ktoré získala politická strana. Pripomínam, že je to vlastne zosúladenie, obdobne je to aj vo voľbách do Národnej rady, takisto v tomto zákone sme zmenili z pôvodných 10 % preferenčných hlasov politickej strany na 3 %. Z toho dôvodu predkladám aj ten návrh, aby aj pri voľbách do Európskeho parlamentu mohli demokraticky zvýrazniť voliči svoje stanovisko a mohli takýmto spôsobom upraviť kandidačnú listinu politickej strany.
Takže návrh znie: v čl. 2 predloženého návrhu (v tlači 1196) sa vkladá nový bod 5, ktorý znie: 5. V § 34 ods. 5 sa slová "10 %" nahrádzajú slovami "3 %".
Myslím, že to odôvodnenie som urobil takýmto spôsobom, že sa teda zvýrazňuje demokratickosť práva voličov, aby takýmto spôsobom sa rozhodli. A pripomínam, že je to zosúladenie aj s návrhom, ktorý je v zákone o voľbách do Národnej rady.
Pán spravodajca, ten návrh vám predkladám spolu so 16 podpismi, aby mohol byť súčasťou hlasovania.
Ďakujem pekne.