B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Pán spravodajca už mi avizoval, že sa hlási. Pán poslanec Žiak. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo a potom pán poslanec Žiak.
F. Mikloško, poslanec: Pán predsedajúci, pán minister a podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, prijímame vlastne po novembri 1989 prvý takýto komplexný zákon o zahraničných Slovákoch alebo Slovákoch žijúcich v zahraničí a z tohto dôvodu vyvoláva tento zákon, samozrejme, záujem aj u zahraničných Slovákoch a vo všetkých politických stranách. Nebýva zvykom, aby poslanec z toho istého hnutia, odkiaľ je minister a podpredseda vlády, si dovolil nesúhlasiť s niektorými jeho postojmi.
Chcem povedať krátku históriu. Ministerstvo spravodlivosti pripravilo zákon o zahraničných Slovákoch v dvoch alternatívach:
Jedna, ktorá hovorí o tom, že tento úrad, alebo nazvime to táto inštitúcia pre zahraničných Slovákov, bude mať v rámci Úradu vlády svoje akoby oddelenie alebo odbor a na čele bude stáť splnomocnenec vlády, ktorý bude vymenúvaný a odvolávaný vládou.
Druhá alternatíva, ktorú predložil pán minister spravodlivosti, bola tá, ktorá hovorí o úrade a ktorá teda zavádza nový úrad pod vládou Slovenskej republiky, kde znovu predsedu tohto úradu vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.
Vláda schválila tú prvú alternatívu, o ktorej tu hovoril pán minister Lipšic, a je to zrejme aj názor pána ministra Lipšica, má to svoje ratio a pán minister tu, samozrejme, zastáva názor vlády. Výbor Národnej rady pre vedu, vzdelanie a šport sa jednohlasne rozhodol podporiť alternatívu úradu. Zároveň tam boli prítomní aj predstavitelia zahraničných Slovákov, bola to ich veľká požiadavka, aby táto inštitúcia bola úradom. Ak hovorím, že výbor Národnej rady to jednohlasne podporil, tak by som chcel zároveň požiadať aj poslancov, aby sme vyšli v ústrety v tomto smere, aj keď to bude o niečo finančne náročnejšie, vyšli v ústrety zahraničným Slovákom, aby sme im dali túto inštitúciu, ktorá pre nich znamená aj formálne niečo, čo je ich v očiach, by som povedal, väčším materským domovom tu na Slovensku ako len nejaký odbor.
Čiže v tomto smere nakoniec v hlasovaní rozhodnete, ja sa teda v tejto chvíli zastávam úradu a v zmysle toho všetkého by som prosil potom o hlasovanie.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.
Pani poslankyňa, nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Myslím, že traja máme na to nejaký názor. Ja si myslím, že žiaden úrad na Slovensku nepomohol zlepšiť prácu a činnosť nijakej inštitúcie. Zoberme Úrad splnomocnenca pre rómske otázky a sami vidíme, že za desať rokov histórie tohto úradu sa dohromady veľa nezmenilo v tejto komunite. A preto si myslím, že nie je dôležitý úrad, ale je dôležité, kto to bude robiť a akým spôsobom bude chcieť napĺňať činnosť, ktorá pod akoukoľvek inštitúciou bude. A preto si myslím, že je lepší pôvodný návrh, ktorý predložilo ministerstvo spravodlivosti.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec, môžete reagovať.
F. Mikloško, poslanec: Stručne zareagujem.
Naozaj rád by som poukázal na históriu Slovenska, novodobú históriu. Boli to zahraniční Slováci, ktorí na prelome 19. a 20. storočia pomáhali Slovensku. Nebudem spomínať Pittsburskú dohodu, Clevelandskú dohodu. Boli to zahraniční Slováci, Svetový kongres Slovákov na čele so Štefanom Romanom, ktorý nejakým spôsobom prezentoval existenciu Slovenska v zahraničí. V tomto smere prvýkrát vzniká niečo, keď sa domovská krajina obracia - prvýkrát v histórii Slovenska alebo aj Česko-Slovenska, vôbec v histórii -, keď sa domovská krajina obracia k zahraničným Slovákom. Preto by som prosil o istú veľkorysosť.
Tento úrad nemá len svoju formálnu stránku, kde si viem predstaviť, že tie úrady majú takúto skúsenosť, a nesie v sebe istý politický signál, nesie v sebe istý symbolický signál, a preto by som prosil o veľkorysosť pléna, aby sme v tejto chvíli postavili postavenie zahraničných Slovákov trošku vyššie ako len nejaký odbor na Úrade vlády. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Žiak, nech sa páči, máte slovo a môžete vystúpiť v rozprave.
R. Žiak, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podporil posledného rečníka. Ja som s tým vystúpil už na našom zahraničnom výbore, kde som vystúpil aj s tým, že som dal pozmeňujúci návrh, ktorý je takmer totožný s tým, ktorý je v spoločnej správe, a preto chcem povedať, že poslanci za HZD v tomto parlamente budú podporovať tento návrh zo spoločnej správy. To je druhý bod týkajúci sa článku 4 o zriadení Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
A zároveň mi dovoľte predložiť aj nový pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu. Navrhujeme vypustiť čl. 3 zo spoločných, prechodných a zrušovacích ustanovení, strana 7, t. j. ponechať Matici slovenskej naďalej právo a povinnosť starať sa o zachovanie národného povedomia Slovákov vo svete.
Dovoľte, aby som tento náš návrh odôvodnil. Matica slovenská plní túto úlohu prakticky vyše 80 rokov. Vlastní bohatý dokumentačný materiál o živote, kultúre, dejinách a tvorbe Slovákov žijúcich v zahraničí. Je to vyše 80 000 archívnych jednotiek, vyše 5 800 knižných jednotiek, takmer 50 titulov, periodík Slovákov v zahraničí od najstarších čias po súčasnosť, ktoré sú uložené v Krajanskom múzeu Matice slovenskej.
Z iniciatívy Matice slovenskej vznikol v r. 1995 Dom zahraničných Slovákov, po roku 1995 tiež Kultúrne a informačné strediská v Toronte a New Yorku. Matica slovenská jestvuje nielen na Slovensku, ale aj v Srbsku, Čiernej Hore, Chorvátsku, na Ukrajine, v Poľsku, Spojených štátoch amerických na Floride a inde. Zahraničná Matica slovenská sídli v Kanade. Matičná svetová sieť predstavuje vyše 800 samostatných jednotiek, ktoré sú aktuálnym a potenciálnym subjektom vzájomných vzťahov, kontaktov, pomoci, spolupráce, posilňovania národnej identity, jazyka, kultúry a duchovného života. Žiadna iná ustanovizeň na Slovensku nemá takto vybudovanú sieť smerom k Slovákom žijúcim v zahraničí. Dnes predstavuje vyše 100 000 členov vo svete.
Miestne odbory Matice slovenskej, domy Matice slovenskej, oblastné pracoviská, záujmové odbory Matice slovenskej udržiavajú kontakt so Slovákmi v Európe i zámorí. Matica slovenská má obrovské množstvo aktivít smerom k slovenskému zahraničiu. Úzko spolupracuje s obcami, mestami, školami, kultúrnymi inštitúciami, organizuje svetové festivaly slovenskej mládeže, stretnutia detí, vedecký výskum, vydáva edíciu Slovenský svet, zaoberá sa literatúrou, kultúrou Slovákov vo svete, spolupracuje s centrami Slovákov v Európe i zámorí, vydáva magazín Slovensko, ročenku Slováci v zahraničí a podobne. Podotýkam, že tieto aktivity zabezpečuje od roku 1998 bez štátneho príspevku zo sponzorských príspevkov, z členských príspevkov členov miestnych odborov a podobne.
Navrhovaná vládna verzia zákona v čl. 3 chce novelizovať zákon o Matici slovenskej. Z úloh Matice slovenskej navrhuje vyňať jednu z jej základných povinností - starať sa o zachovanie národného povedomia Slovákov, našich krajanov v zahraničí. Prečo, keď má Matica slovenská už dávno vybudovanú celosvetovú sieť, keď pracuje takmer bez štátneho príspevku, keď v zahraničí sú jestvujúce subjekty neštátne, prečo ju štát nevyužije a nepodporí? Ba naopak, týmto návrhom zákona jej bude brániť v činnosti.
Preto vás prosím o podporu tohto nášho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami - pán poslanec Mikuš, pán poslanec Nagy a pán poslanec Mikloško. Pán poslanec Mikloško, nech sa... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Heriban. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.
Pán poslanec Tibor Mikuš, nech sa páči.
T. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel pripojiť k návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Žiak, aby čl. 3 bol naozaj vypustený. Brať sväté právo Matici slovenskej starať sa o krajanov, právo a povinnosť, ktorú plní 80 rokov, nemá absolútne žiadnu logiku. Keď sa pozrieme na štruktúru, ktorú má Matica k dispozícii, keď sa pozrieme na to, že Matica volá naozaj po tripartite Matica - štát - Svetové združenie Slovákov, tak nepovažujem za rozumné, keď sa tento hlas alebo táto logická požiadavka, naopak, ešte oslabuje. Myslím si, že treba zachovať postavenie Matice tak, ako je definované v zákone o Matici, treba jej dať možnosť, aby naďalej plnila túto úlohu a povinnosť. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Nagy.
L. Nagy, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako člen Strany maďarskej koalície by som si nedovolil zaujať stanovisko k úlohe Matice slovenskej v starostlivosti o zahraničných Slovákov, preto ani nechcem reagovať bezprostredne na pána poslanca Žiaka, ale využijem túto chvíľu, aby som porovnal starostlivosť o zahraničných Maďarov a zahraničných Slovákov z hľadiska inštitucionálneho.
Podobná organizácia ako Matica slovenská v starostlivosti o zahraničných Maďarov v podstate neexistuje. Túto starostlivosť zabezpečuje Úrad pre ochranu, pardon, Úrad zahraničných Maďarov sídliaci v Budapešti a má charakter ústredného orgánu. Aj keď žijeme v dobe postmodernej, myslím si, že tento úrad sa veľmi dobre dokázal zhostiť svojej úlohy, a preto by som odporúčal, aby sme to, čo je dobré u susedov a čo pre susedov je dobré, aby sme sa poučili a podporili myšlienku nie posilnenia postavenia Matice slovenskej, ale úradu ako ústredného orgánu pre zahraničných Slovákov.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Heriban.
J. Heriban, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v zahraničí žijú milióny Slovákov, státisíce z nich sú určite pripravení pomôcť Slovensku aj v tomto čase, keď sme vstúpili do Európskej únie, aby naše postavenie vo svete bolo lepšie. A ja si myslím, že i najmenšia vec, ktorú my môžeme spraviť pre nich, aby tento dialóg a táto komunikácia bola úspešná a silná, je vytvoriť čo najlepšie podmienky pre úrad, ktorý navrhol pán poslanec Mikloško aj pán poslanec Žiak. Ja si myslím, že to je naša povinnosť, aby sme túto možnosť využili. A za seba chcem ovplyvniť všetkých poslancov, ktorí budú hlasovať za vytvorenie takéhoto úradu. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca - pán poslanec Mikloško, nech sa páči.
F. Mikloško, poslanec: Chcem povedať niečo k problému, ktorý priniesol pán poslanec Žiak. Tento zákon sa pripravoval na ministerstve spravodlivosti a, samozrejme, konzultoval sa stále so zahraničnými Slovákmi. Treba otvorene povedať, že zahraniční Slováci proste chcú, aby boli len pod úradom. Zdá sa im to byť zo systémového hľadiska celkom jednoduché a jasné, čiže toto je ich domovské miesto, o ktorom hovoríme. Z toho vôbec nevyplýva, že by Matica slovenská nemohla ďalej a veľmi pekne robiť veci, ktoré robí, a to je Celosvetové zhromaždenie mládeže a podobne, na ktoré dostane úplne samozrejme peniaze od tohto úradu, predpokladám grantu, pretože je to zabehaná akcia, ktorá, samozrejme, patrí Matici. Teraz aby ju niekto bral, ani si neviem dobre takéto voľačo predstaviť! Čiže zo systémového hľadiska samotní zahraniční Slováci chceli, aby boli len pod týmto úradom a aby sa potom na úrovni grantov zúčastňovali aj iné inštitúcie na ich živote. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Žiak bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vyjadrím sa stručne k tomu návrhu, ktorý predložil pán poslanec Žiak.
Zdá sa mi byť trochu nekonzistentný s cieľom zjednotiť starostlivosť pod jednu strechu. Na jednej strane celý návrh pána poslanca Mikloška o vzniku nového úradu je o tom a teraz by sme chceli tu koordináciu trieštiť. Navyše musím povedať, že Matica slovenská nie je orgán verejnej moci. Je to verejnoprávna inštitúcia, to znamená, nie je pravdou, že by Matica slovenská nemohla nič organizovať v súvislosti so starostlivosťou o Slovákov žijúcich v zahraničí, práve naopak. Ale naozaj, pokiaľ je cieľom, aby starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí nebola koncepčne, metodicky roztrieštená, tak to má svoj veľký význam.
A teraz mi dovoľte už sa naozaj len stručne vyjadriť k tej najproblematickejšej otázke vzniku úradu. Ja som preto spomenul postmodernú dobu, pretože sa nám niekedy zdá, že vieme prísť k ľahkým riešeniam, buď ďalšou právnou reguláciou, alebo zriadením nového úradu. Poviem príklad, ktorý je mne bližší a týka sa právnej regulácie. A priznám sa, že tomuto postmodernému pokušeniu niekedy podľahnem aj ja. A niekedy aj ministerstvo spravodlivosti, aj vláda. Poviem, čo tým myslím.
Niekedy si myslíme, že keď existuje nejaký konkrétny spoločenský problém a prijmeme naň právny predpis, tak ho vyriešime. Skúsme zauvažovať, v ktorej oblasti spoločenských vzťahov je najmenšia právna regulácia. Najmenšia právna regulácia je zrejme pri vzťahoch rodinných. Právo výrazne nereguluje vzťahy medzi rodičmi a deťmi, medzi súrodencami, medzi manželmi a v zásade napriek tomu, že v rodine sú aj problémy, aj zlé veci, aj násilie, tak je to oblasť spoločenských vzťahov, kde sa azda oveľa viac ako kdekoľvek inde prejavujú aj mimoriadne obdivuhodné vlastnosti, ako je napríklad altruizmus alebo sebaobetovanie pre iného.
A teraz si povedzme príklady spoločenských vzťahov, ktoré sú mimoriadne regulované. Napríklad oblasť cestnej premávky alebo oblasť daní - je tu aj pán minister financií. To je oblasť, ktorá je mimoriadne regulovaná, a pritom pravidlá v nej sú často porušované, všeobecne.
Čiže niekedy sa zdá, že opak je pravdou, že prílišná právna regulácia v zásade nemusí byť tým najlepším riešením problému. To isté v bledomodrom sa týka aj vzniku nových inštitúcií, ktoré by mali problém riešiť.
Problém Slovákov žijúcich v zahraničí a ich vzťahu k ich materskej krajine podľa mňa riešia vzdelávacie, kultúrne projekty, nie úradníci. Z toho dôvodu mám taký postoj, aký mám, ktorý je rozporný s postojom pána spravodajcu - sme demokratická strana, preto si to môžeme dovoliť.
Takže z toho dôvodu na svojom postoji zotrvávam. Samozrejme, definitívne rozhodnutie bude vaše.
Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení neskorších predpisov (tlač 1160).
Prosím teraz ministra kultúry Slovenskej republiky Františka Tótha, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
Pán minister Tóth, nech sa páči, odôvodnite návrh zákona, ktorý predkladáte v mene vlády vy.
F. Tóth, minister kultúry SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení neskorších predpisov.
Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 1143/2004 z 1. decembra 2004 uložila ministrovi kultúry a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny predložiť novelizáciu zákona č. 218/1949 o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení neskorších predpisov.
Keďže súčasná legislatíva neupravuje mechanizmus automatickej valorizácie platov duchovných v závislosti od vývoja životnej úrovne, predkladaná novela navrhuje stanoviť mechanizmus valorizácie základných platov duchovných o rovnaké percento a v rovnakom termíne, ako sa zvýši základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme. Zvolený mechanizmus navrhlo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ako optimálne riešenie. Novelizácia zákona okrem zapracovania valorizačného mechanizmu navrhuje aktualizáciu niektorých ustanovení a vypustenie niektorých obsolétnych paragrafov platného znenia zákona.
Predpokladaná miera valorizácie na rok 2006 je 6 %, na rok 2007 je 5 %, na rok 2008 je 5 %. Odhadované zvýšenie výdavkov by v prípade schválenia tejto novely zákona predstavovalo na rok 2006 19 mil., na rok 2007 37 mil., na rok 2008 41 mil. Na ten budúci rok 2006 je to 19 mil. len preto, lebo by jedna táto právna úprava platila v podstate iba pol roka, valorizácia je od leta.
Zmienený princíp valorizačného mechanizmu sa navrhuje zapracovať do zákona č. 218, ktorý patrí medzi základné právne predpisy konfesného systému Slovenskej republiky. Na základe uvedeného zákona štát poskytuje cirkvám a náboženským spoločnostiam prostriedky na platy duchovných, odvody do fondov a čiastočne na prevádzku ústredí a biskupských úradov. Prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva kultúry je na rok 2005 vyčlenených na tieto účely pre cirkví a náboženské spoločnosti celkovo 875 mil. Sk. Priemerná mzda duchovného poskytnutá z prostriedkov štátneho rozpočtu dosiahne v roku 2005 cca 12-tis. korún. V roku 2004 bolo z prostriedkov štátneho rozpočtu financovaných celkovo 3 209 duchovných.
K pripomienkam zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky nemám pripomienky a súhlasím s ich zapracovaním do textu návrhu zákona.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslancovi Františkovi Mikloškovi. Nech sa páči.
F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 21. júna 2005 pridelila vládny návrh zákona, ktorý prerokúvame, o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.
Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona všetko v riadnom termíne. K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky zaujali tieto stanoviská: ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie; výbor pre financie, výbor pre sociálne veci a výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s týmito pozmeňujúcimi návrhmi - sú to body 1, 2, 3 v spoločnej správe, ktoré sú čisto legislatívneho charakteru. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 3 a tieto schváliť.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z prítomných poslancov, lebo som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj spravodajcovi.
Nasleduje druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1197).
Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby vládny návrh uviedol. Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predmetom návrhu novely zákona o štátnom dlhu a štátnych zárukách je upresnenie niektorých ustanovení upravujúcich správu štátneho dlhu a správu štátnych záruk.
V súvislosti s činnosťou Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity pri vykonávaní finančných operácií na domácom finančnom trhu a na zahraničných trhoch, prijímaním úverov, vydávaním štátnych cenných papierov a inými činnosťami súvisiacimi s riadením rizík štátneho dlhu je potrebné zmeniť niektoré ustanovenia a formulácie zákona z dôvodov zvýšenia transparentnosti a zrozumiteľnosti pri jeho uplatňovaní a kontrole jeho dodržiavania v praxi a tiež kvôli zabezpečeniu efektívnosti správy štátneho dlhu.
Zásadnou a najdôležitejšou zmenou v navrhovanej úprave je nový proces schvaľovania štátnych záruk tak, že navrhované projekty a rozsah štátnych záruk musia byť súčasťou zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok a následne budú žiadosti o poskytnutie štátnych záruk schvaľované vládou Slovenskej republiky.
Navrhovaná zmena v schvaľovaní štátnych záruk predstavuje priblíženie k právnej praxi štátov s vyspelou ekonomikou a znamená sprísnenie režimu prideľovania štátnych záruk. Z dôvodu zosúladenia zákona s predpismi Európskej únie v oblasti štátnej pomoci sa navrhuje vypustenie definície okruhov, pre ktoré je možné poskytnúť záruku. Ďalším sprísnením schvaľovania štátnych záruk sa očakáva pokračovanie trendu zníženia ich rozsahu, a tým aj pozitívny vplyv na znižovanie štátneho dlhu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Pálovi Farkasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru.
Pán predseda, nech sa páči.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážený pán podpredseda Národnej rady, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1689 z 23. júna pridelila tento vládny návrh zákona na prerokovanie výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory tento návrh zákona prerokovali v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto vládnom návrhu žiadne stanoviská od poslancov Národnej rady v súlade s naším rokovacím poriadkom.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 655, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 620, výbor pre pôdohospodárstvo uznesením č. 367. Po druhé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť - výbor pre životné prostredie uznesením č. 235. Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal platné uznesenie, pretože za návrh uznesenia nehlasoval potrebný počet poslancov.
Z uznesení výborov vyplynul jediný pozmeňujúci návrh, ktorý sa vzťahuje k termínu účinnosti tohto vládneho návrhu zákona. O tomto budeme potom hlasovať pri hlasovaniach.
Gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnom dlhu, neschválil uznesením spoločnú správu, preto vás informujem iba o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch.
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, zároveň oznamujem, že si osvojujem tento návrh z informácie a budeme o tomto návrhu hlasovať. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1153).
Prosím znovu pána podpredsedu vlády Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ide o tri úpravy.
Prvá sa týka toho, že za významnú investíciu možno považovať aj stavbu na vývoj a výskum. Podľa doteraz platného znenia to nebolo možné, takže ide o to, aby sme vytvorili podmienky a predpoklady na to, aby na Slovensko prichádzali veľké významné investície aj v tejto oblasti, čo je žiaduce preto, aby sme vytvárali najmä kvalitné pracovné miesta pre vzdelaných ľudí, ktoré prinesú dlhodobú konkurencieschopnosť Slovenska.
Ďalšia. Ďalej zákon reaguje aj na to, že Národná rada prerokovala a schválila novelu zákona o podpore na zriadenie priemyselných parkov a pri prerokúvaní tohto zákona boli prijaté v druhom čítaní niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkali rozlišovania podielu štátu a obcí na zriaďovaní priemyselných parkov podľa miery nezamestnanosti v príslušnom okrese. Tento princíp je správny a dobrý. Problém je v tom, že sa schválilo v tom zákone, aby sa tak dialo podľa miery nezamestnanosti, ktorú meria Štatistický úrad. Pričom však problém je, že Štatistický úrad po okresoch takéto miery nezamestnanosti nerobí, a tým by sa zákon stal nevykonateľným. Takže preto navrhujeme, aby sa to zmenilo a aby sa posudzovala miera nezamestnanosti na základe evidovanej miery nezamestnanosti podľa údajov z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
Takýto istý prístup navrhujeme aj v nových pravidlách na prideľovanie investičných stimulov, ktoré sú predložené do pripomienkového konania, o ktorých bude zakrátko rokovať vláda. Takže aj to by bolo navzájom konzistentné.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Dávam slovo poverenému členovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Stanislavovi Janišovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch. Nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Národná rada pridelila predmetný návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorskému a výboru pre sociálne veci a bývanie.
Vládny návrh zákona tieto výbory prerokovali takto: Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona a neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej väčšiny poslancov. Výbor pre financie, rozpočet a menu prerokoval a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. Výbor pre sociálne veci a bývanie prerokoval a neschválil uznesenie navrhnuté spravodajcom, pretože zaň nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy tak, ako sú uvedené v bode IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade o bodoch 2, 3, 4, 5 a 6 tejto spoločnej správy hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť, o bode 1 hlasovať s odporúčaním neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s rokovacím poriadkom odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť.
Súčasne ma gestorský výbor poveril ako spoločného spravodajcu a poveril ma aj právomocami podľa § 81, § 83, § 84 a § 86 rokovacieho poriadku.
Ďakujem. Skončil som, môžete otvoriť rozpravu, pán podpredseda.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Angyalová. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Nech sa páči, máte slovo.
E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Napriek tomu, že sme v druhom čítaní, dovolím si komentovať tento návrh aj trochu generálne a potom sa pokúsim prejsť k jednotlivým bodom, ktoré sú v návrhu. Zhrnula by som tie zmeny, ktoré táto novela má prinášať, aj keď ich zhrnul zo svojho uhla pohľadu pán minister, ja ich zhrniem tak, ako ich vidím ja. A v mnohom sa zídeme, ale možno v dvoch asi celkom nie.
Po prvé sa teda rozširuje počet potenciálnych významných investícií, ktoré budú označené ako významné cez doplnenie slov "logistické zabezpečenie, výskum a vývoj". Pri výskume a vývoji to komentoval pán minister - v zásade s ním súhlasím. Čo sa týka logistického zabezpečenia, mne to okamžite implikuje také rôzne reťazce, ktoré budú mať svoje logistické centrá. Takže by som možno aj chcela počuť pána ministra, čo tým bolo myslené. A musím povedať, že nie som celkom nadšená, že takýto typ investície môže byť posúdený ako významná investícia.
Druhú zmenu, ktorú vidím, je, že je tam zrušenie doteraz existujúcich a aj teda pomerne vágnych kritérií, na základe ktorých by bola tá konkrétna investícia považovaná za významnú. Týkalo sa to kritéria počtu zamestnaných a potom objemu výroby. Tak to je teraz v platnom zákone. To bol aspoň podľa môjho názoru istý limit, kde by sa dalo celkom konkrétne merať, či tá investícia je naozaj významná. Tieto kritériá sú touto novelou zrušené. A ja si myslím, že sa takýmto spôsobom dramaticky rozširuje možnosť vlády rozhodnúť o tom, ktorá investícia je významná a ktorá nie. O chvíľku sa dostanem k tomu, čo si o tom myslím.
Tretiu zmenu, ktorú vidím, že spolu s tým, že je snaha zladiť ten problém okresov a krajov pri posudzovaní významnosti, tak sa tam prešlo na štatistiku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny namiesto Štatistického úradu Slovenskej republiky. To tiež budem o chvíľočku komentovať.
No a štvrtú zmenu, ktorú vidím, že sa teda zlaďujú kritériá nezamestnanosti so zákonom o priemyselných parkoch, to súvisí s tým predchádzajúcim bodom, ale zlaďujú sa kraje a okresy na kraje, myslím, ale nezlaďuje sa percento.
Toto sú tie kľúčové zmeny, ktoré v podstate táto novela obsahuje.
Tak si ich skúsme teda prejsť.
Tá prvá je rozšírenie počtu potenciálnych významných investícií. V zásade teda posledná limitujúca podmienka, ktorá v zákone zostane po tejto novele, ak bude prijatá, bude miliarda korún, to je, myslím, limit významnej investície. Aj to sa za istých okolností v druhom odseku tohto zákona dá obísť, ak sa povie, že významnou investíciou je aj investícia, ktorá je nižšieho objemu, ak súvisí s významnou investíciou podľa prvého odseku.
To znamená, že naozaj dramatickým spôsobom sa rozširuje počet rôznych podnikateľských aktivít, rôznych podnikateľských subjektov, ktoré môžu byť za významné investície považované.
Čo sa týka druhého bodu, hovorila som, že bolo zrušené kritérium počtu zamestnaných aj objemu výroby. To je opäť len rozšírenie toho počtu subjektov a tých projektov, na ktoré môže padnúť to slovíčko, že je to významná investícia, čím sa veľmi dramatickým spôsobom rozširuje možnosť vlády rozhodovať - v konečnom dôsledku o peniazoch daňových poplatníkov, o tom, či to dajú konkrétnemu subjektu súkromného práva, alebo nie.
Ako som hovorila, posledné zostávajúce obmedzenie je jednomiliardová výška investície, aj to sa dá obísť tým ďalším paragrafom.
Čo sa týka štvrtého bodu, to znamená, že sa prešlo na dáta Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny namiesto Štatistického úradu, nikde som sa nedočítala o tom, prečo by to malo byť relevantné. Ale viem jednu vec. Viem to, že štatistické úrady v iných krajinách sú jedinými a najdôležitejšími relevantnými inštitútmi pre vládu, aby sa na ne odvolávala hlavne pri takýchto typoch zákonov. Že síce ministerstvá majú cez svoje rôzne orgány zriadené iné druhy štatistík a takto si to krížovo kontrolujú, ale mne, bohužiaľ, nevychádza z toho nič iné len, že dáta Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sú také, na ktoré má priamy dosah pôsobenie pána ministra.
A myslím, že ten spor je úplne očividný. Tie čísla sa začali v ostatných mesiacoch pomerne silne rozchádzať. Pán minister zvolil taktiku, že hovorí o tom, že to je v podstate prieskum, ktorý robí Štatistický úrad, čo ja proste považujem za hrubú manipuláciu toho faktu - to nie je prieskum, to je iná metodika, iný druh testovania. A ja si myslím, že je správnejšie z hľadiska toho, čo chce tento zákon. Totižto my nechceme merať tých, ktorí sú evidovanými nezamestnanými, my sa reálne chceme pozrieť na to, či ten región má toľko zamestnaných a toľko nezamestnaných. Preto si myslím, že je to len akási taká politická "hrátka", kde jednoducho už prestávame veriť dátam zo Štatistického úradu a rozhodli sme sa rešpektovať iba tie z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
No a čo sa týka posledného bodu, kde sú zlaďované kritériá nezamestnanosti s tým zákonom o priemyselných parkoch, tak rozumiem tomu, veď napokon nemáme štatistiku za okresy - ale zaujímalo by ma, prečo potom nezladiť aj to percento? Prečo to v jednom prípade zostáva 10 % a v druhom 15 %. A keď to skombinujem s tým predchádzajúcim bodom, tak sa pokojne môže stať, že napr. v Košiciach-okolí, neviem momentálne, aké je číslo, ale nech je 20-percentná nezamestnanosť, ale v Košiciach nebude taká nízka a priemerná za kraj bude jednoducho 14 %, hej? Podľa jedného zákona by mala byť podporená takáto investícia, podľa druhého zákona nie. No neviem, či by sa nebolo treba zamyslieť nad tým, aby sa to zladilo.
Ale toto sú všetko detaily a neprinášam pozmeňujúce návrhy, lebo v princípe nesúhlasím s touto novelou. Nesúhlasím s tým, aby vláda mala taký široký manévrovací priestor, v ktorom môže rozhodovať o tom, ktorá investícia je významná a ktorá nie, aby mala taký široký manévrovací priestor v tom, aby rozhodla vlastne komu ako súkromnému subjektu dá peniaze daňových poplatníkov.
Spolu s tou typickou praxou, pri ktorej, bohužiaľ, jediný sa proti nej postavil azda pán minister spravodlivosti, že sa mnohé zmluvy utajujú. Viem si živo predstaviť situáciu, že bude množstvo takýchto investícií posúdených ako významné vládou za nejasných kritérií, aj schválené ako významné a následne budú poskytované prostriedky, minimálne vzniká väčší priestor na pochybnosti o korupcii alebo o dôvodoch, prečo sa vláda v tých konkrétnych situáciách tak rozhodla. A vravím spolu s tou praxou, že sa mnohé zmluvy nechcú zverejňovať, lebo sa vyhlási, že partner si to neželá, lebo to je obchodné tajomstvo, a ťahá sa to mesiace a mesiace, kým sa možno niektoré zverejnia, potom sa niektoré zverejnia a potom sa rýchlo aj odverejnia atď., jednoducho si myslím, že táto novela je zlá.
A preto si dovolím využiť svoje právo poslanca a navrhnúť procedurálny návrh, aby sa ďalej nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona.
A aby som nehovorila len to, čo je zlé, tak chcem povedať, že si myslím, že existujú aj cesty, ako zľahčiť úlohu vláde. Lebo rozumiem tomu, že to je zásadný nástroj vlády a že asi o tom nemá rozhodovať parlament, aj keď si viem predstaviť situácie, kedy by asi parlament o takýchto vážnych veciach rozhodovať mal. Myslím si, že miesto toho, aby sa znižoval počet kritérií, by sa mali radšej spresniť a mohlo by sa povedať v istom ustanovení, že dá sa z týchto kritérií vybočiť, ale len za prípadu, že s tým bude súhlasiť parlament, že vláda príde s takouto žiadosťou za parlamentom, schváli to parlamentná väčšina. Myslím, že by to bolo legitímne, bolo by to otvorené a transparentné voči občanom a bolo by jasné, na čo sa používajú prostriedky daňových poplatníkov. Takto vznikajú pochybnosti o tom, či nedochádza ku korupcii alebo k iným dôvodom, pre ktoré členovia vlády sa rozhodnú hlasovať za to, že konkrétna investícia je významná.
Ďakujem, že ste si ma vypočuli.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani, slečna poslankyňa Angyalová, začnem tým, že pani poslankyňa hovorila ako vždy alebo ako väčšinou veľmi konzistentne a logicky a s mnohými vecami, ktoré povedala, ja aj súhlasím, ale nie so všetkými. Tak začnem tým, čo povedala na konci.
Tým, že by sa prípadné schvaľovania významných investícií mali preniesť z tých veľkých možno na parlament, to si myslím, že by bol problém z hľadiska ústavy. Ústava jasne rozdeľuje právomoci a kompetencie parlamentu, vlády, prezidenta, všetky kompetencie v oblasti ekonomickej, hospodárskej politiky sú v kompetencii vlády, dokonca už existujú nálezy Ústavného súdu, ktoré o tom hovoria. Mimochodom návrh vašej strany alebo vášho predsedu na pozastavenie privatizácie, na prijatie uznesenia parlamentu, ktorým sa uloží vláde, aby pozastavila privatizáciu, je presne takýto typ uznesenia, ktoré aj keby bolo prijaté, tak je v rozpore s ústavou, o čom existuje nález Ústavného súdu, ktorý jasne povedal, keď v minulosti boli kompetencie prenesené formálne na Fond národného majetku v oblasti privatizácie, že je to protiústavné. Čiže tu vidím... (Reakcia z pléna.) Ale aj tento, áno, aj rozhodovanie o tom, či vyhlásiť nejakú investíciu za významnú a prideliť jej stimuly, podľa môjho názoru sú jednoznačne ústavou dané ako kompetencie vlády. To ad jedna.
Ad dva. Súhlasím s tým, že rozširovanie možností vyhlasovať významné investície nie je asi najlepšie smerovanie, súhlasím aj s tým, že logistické centrá, tá formulácia dáva rôzny priestor na interpretáciu, ale asi ste si nevšimli, že v návrhu spoločnej správy v bode 2 je práve návrh, aby sa to vyčiarklo, a ja akceptujem a chcem podporiť všetky tie návrhy, ktoré gestorský výbor schválil a predkladá. Čiže toto by bol problém, a tým je vyriešený, že teda predpokladám, že to bude vypustené, tieto výrazy. Ostane tam len veda, výskum a vývoj, s čím ste problémy nemali.
Potom problém tých dvoch rôznych spôsobov merania nezamestnanosti nepovažujem za problém, lebo to sú jednoducho dve iné metodiky, kde sa veľmi jasne, pekne dá vysvetliť, prečo, z akých dôvodov sú rozdielne. Jednoducho, keď ich nemáme vykazované na úrovni okresov, to je metodika Štatistického úradu, tak ich nemôžeme ani používať. A čo je však kľúčové a dôležité, je, že nie je významný rozdiel v rozdieloch medzi týmito dvoma metodikami v jednotlivých regiónoch - a to je kľúčové, to je podstatné. Lebo nám ide o to, aby sme vygenerovali regióny, ktoré sú zaostalejšie. A či to budeme robiť podľa jednej metodiky alebo podľa druhej, je v zásade jedno, aj keď tá druhá je na nižšej úrovni.
No ale to podstatné, čo chcem povedať, je to, že de facto tá definícia významnej investície je len na jedno v praxi, tá sa používa vlastne len na to, aby sa v prípade potreby alebo v prípade nevyhnutnosti vyvlastňovalo, ak nie je možné iným spôsobom vyriešiť problematiku pozemkov, najmä. A tam vláda vždy pristupuje, a verím, že aj vždy bude, veľmi citlivo a neverím a nemyslím si, že by nejako extenzívne využívala tento zákon. Lebo čo sa týka pravidiel, ja vám rozumiem a práve preto som spomenul, a bolo to aj v médiách, predstavoval som to na tlačovke, že sme pripravili - ministerstvo financií, ministerstvo hospodárstva a SARIO - veľmi podrobné pravidlá na prideľovanie investičných stimulov. Takže tento zákon vytvára len nejaký taký široký rámec, málo konkrétny, všeobecný, ale tie pravidlá sú veľmi presné, veľmi konkrétne, ony budú prijaté uznesením vlády, vládnym materiálom alebo nariadením vlády, ako sa dohodneme, ale budú jasné. Tam sú presne stanovené kritériá v jednotlivých oblastiach Slovenska, v jednotlivých odvetviach, je to rozdelené na tri stupne - ten materiál je nakoniec k dispozícii na internete.
Takže dovoľte mi uzavrieť s tým, že uznávam, že niektoré z tých nedostatkov, ktoré spomínala pani poslankyňa, tam naozaj sú, ale nemyslím si, že by hrozili tie riziká, ktoré videla ona, logistické centrá idú preč. A myslím si, že keď sa schváli, tak sa nič také dramatické nestane, tak ako sa aj nič dramatické nestane, keď sa neschváli, ale myslím si, že rieši problémy, ktoré treba vyriešiť.
Ďakujem pekne.