P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím pána ministra, aby z poverenia vlády predniesol a odôvodnil

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov (tlač 1340).

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom novely tohto zákona je zreálnenie podmienok určovania výšky percentuálnej sadzby, zjednodušenie uplatňovania a úprava maximálnej výšky štátnej prémie. V záujme motivácie stavebných sporiteľov sa v zákone zakomponovalo vo vzorci na výpočet percentuálnej sadzby štátnej prémie, ktorá tvorí prílohu k zákonu, zvýhodnenie vo výške 1 percenta nad dosiahnutú úroveň výnosu sledovaného ukazovateľa. Z hľadiska vývoja vybraných bankových produktov na trhu sa navrhuje toto zvýhodnenie, ktoré vo zvýšenej miere ovplyvňuje výslednú hodnotu percentuálnej sadzby vypustiť.

Z dôvodu zjednodušenia administratívnej náročnosti sledovania nárokov na štátnu prémiu, ako aj z dôvodu nepravidelného sporenia v rámci jedného roka sa upravuje možnosť uplatniť nárok na štátnu prémiu za celý rok jedenkrát ročne. V súlade s nastúpeným trendom postupného znižovania zainteresovanosti štátu na podpore tohto typu finančného produktu s perspektívou zvýšenia objemu podpory pre nájomné bývanie je v návrhu upravená aj suma maximálnej výšky štátnej prémie. Novela zároveň rieši aj niektoré legislatívnotechnické úpravy zákona. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Poprosím pána poslanca Horáka, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu vlády. Nech sa páči, pán poslanec.

V. Horák, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o stavebnom sporení ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Preto sa môže Národná rada Slovenskej republiky rozhodnúť, že prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní. Môžete otvoriť rozpravu, pán predsedajúci.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Otváram rozpravu. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Do rozpravy sa písomne prihlásila pani poslankyňa Antošová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

E. Antošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som na úvod povedala, že navrhované zmeny negatívne ovplyvnia podmienky financovania bývania viac ako 1,3 milióna stavebných sporiteľov a ďalších cirka 200-tisíc nových stavebných sporiteľov, ktorí ročne uzatvárajú zmluvu o stavebnom sporení na Slovensku.

Stavebné sporiteľne vypracovali podrobné stanovisko, z ktorého vyberám k čl. I bod 1. Maximálna výška štátnej prémie bola priamo zákonom stanovená na 2 500 Sk. Ako základný parameter stavebného sporenia zakotvený v zákone stabilizuje podmienky stavebného sporenia. Sporiteľ si podľa vzorca uvedeného v zákone vypočítava len percentuálny podiel štátnej prémie a takzvaný vymeriavací základ stavebného sporenia pre príslušný rok, čo je efektívna výška vkladu stavebného sporiteľa na získania maximálnej štátnej prémie v príslušnom roku. Maximálna výška štátnej prémie neovplyvňuje výnosnosť vkladov stavebných sporiteľov. Tá je závislá od percentuálneho podielu štátnej prémie a úrokov na vklady, ktoré poskytujú stavebné sporiteľne. Maximálna výška štátnej prémie je však veľmi dôležitá pre efektívny vklad, ktorý ovplyvňuje priemernú výšku cieľovej sumy. Výška vkladov sporiteľov priamo podmieňuje objem prostriedkov poskytnutých zo stavebného sporenia formou úverov do bývania, pričom platí princíp, že z koruny štátnej prémie sú stavebné sporiteľne schopné vytvoriť až 9 korún vkladov a takto poskytnúť v roku spolu až desaťnásobok objemu poskytnutej štátnej prémie formou úverov do bývania.

Predložené navrhnuté znenie zákona by spôsobilo pokles počtu novo uzatvorených nových zmlúv o cirka 20 percent. Ďalej pokles vkladov aj úverov o cirka 24 miliárd Sk v horizonte 10 rokov, spomalenie obnovy bytového fondu, vysokú energetickú náročnosť bytových domov, zníženie zamestnanosti v sektore stavebníctva, zníženie daňových príjmov do štátneho rozpočtu.

V čl. I bod 2. Zníženie frekvencie pripisovania štátnej prémie z polročnej na ročnú je úprava, ktorá zasahuje do systému stavebného sporenia relatívne nenásilne. Treba však zdôrazniť, že v poslednom roku sporenia to môže pre klientov stavebných sporiteľní znamenať vážne obmedzenie a predĺženie prípadnej lehoty účelového čerpania prostriedkov, a tým vlastne aj zníženie objemu finančných prostriedkov stavebnej výrobe. Ďalej to môže mať negatívny dopad na celkovú ekonomickú situáciu obyvateľstva. Úspora prostriedkov štátneho rozpočtu na poskytovanie štátnej prémie je pri tejto navrhovanej zmene zákona pre rok 2006 aj nasledovné roky jediná, o ktorej zavedení sa dá rokovať bez toho, aby vážne poškodila štátny rozpočet, obyvateľstvo Slovenska a aj celý systém stavebného sporenia.

K čl. I bod 5. Zmena vzorca na výpočet štátnej prémie, zrušenie bonifikácie. Vzorec sleduje zavedenie systematiky do výpočtu štátnej prémie nezávislej od aktuálnych politických zmien, ale v súlade s vývojom úrokových sadzieb relevantných nástrojov na finančnom trhu. Do legislatívy bol zavedený v októbri 2004 po viac ako dvojročnom intenzívnom rokovaní v pracovnej skupine, v ktorej boli zastúpené napríklad aj ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, ministerstvo financií, Národná banka Slovenska a stavebné sporiteľne. Do účinnosti vstúpil 1. januára 2005. Bonifikácia jedného percenta vo vzorci zohľadňuje odlišnosť stavebného sporenia od porovnateľných produktov na trhu. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že stavebné sporenie je účelový produkt a so zmluvami nie je možné na trhu voľne obchodovať, čo je možné pri všetkých iných finančných produktoch. Bonifikácia vo vzorci má za úlohu vyrovnať tento hendikep zmlúv o stavebnom sporení, pretože po celú dobu viazanosti je produkt prísne účelový obmedzený a neobchodovateľný. Zároveň bonifikácia deklaruje platnosť priority vládneho programu a potrebu podporiť rozvoj a zvyšovanie kvality bývania na Slovensku. Predpokladaná úspora výdavkov štátneho rozpočtu plynúca z tohto návrhu pre rok 2006 vo výške 500 miliónov Sk je neadekvátna vážnemu zásahu do výpočtu štátnej prémie, ako aj do stability celého systému. Zároveň by takáto zmena výrazne znevýhodnila stavebné sporenie voči klasickým bankovým produktom viazaných na päť rokov. Pozmeňujúci návrh preto nie je možné akceptovať.

Navrhnuté znie zákona by spôsobilo porušenie stability systému stavebného sporenia s nasledovnými dôsledkami, a to pokles percentuálnej výšky štátnej prémie v roku 2006 z 10 na 6,5 percenta, nárast vymeriavacieho základu efektívnej sumy na získanie maximálnej štátnej prémie v roku 2006 zo súčasných 17 242 korún až na 30-tisíc korún, ďalej zdroje stavebného sporenia sa znížia o 500 miliónov Sk ročne, pokles počtu novo uzatváraných nových zmlúv o 5 až 20 percent, spomalenie obnovy bytového fondu a oddialenie zníženia vysokej energetickej náročnosti bytových fondov. Ďalej z hľadiska trvalého poškodenia bytových fondov je predpoklad zníženia počtu bytov na tisíc obyvateľov. Taktiež musíme brať do úvahy zníženie zamestnanosti v sektore stavebníctva minimálne o 5-tisíc zamestnancov a ďalej v súvisiacich odvetviach o ďalších 15-tisíc obyvateľov Slovenska. Taktiež je nezanedbateľné zníženie daňových príjmov štátneho rozpočtu o cirka štvornásobok neposkytnutej štátnej prémie. Z uvedených dôvodov nemôžem uvedený návrh zákona podporiť a navrhujem nepokračovať v rokovaní o navrhovanom zákone. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Hlásia sa páni poslanci Fajnor, Burian, Vážny a pán poslanec Maxon. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Fajnor.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa v krátkosti tiež vyjadril k predloženej novele zákona. Návrh novely zákona o stavebnom sporení je ukážkový príklad, ako vláda dokáže na úkor občanov v zákone o štátnom rozpočte prezentovať koalíciu a uspokojiť svoje nároky a požiadavky.

Najskôr fakty. Vo vládou schválenom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2006 štát počíta s približne dvoma miliardami viac, ako pôvodne počítal. Takéto navýšenie, samozrejme, potrebuje zdroje. Jedným z nich je novela o stavebnom sporení. Zásahy do zákona o stavebnom sporení v neprospech občanov sa stali opakovane agendou vládnucej pravice. Z pôvodných 6 000 Sk klesla na súčasných 2 500 Sk. Od januára budúceho roka sa má táto suma štátnej prémie v stavebnom sporení znížiť na 2 000 Sk. To nie je však všetko. Štátna prémia sa nebude vyplácať polročne, ale len raz v roku. Mení sa aj výška vkladu, ktorú musí sporiteľ vložiť na účet stavebného sporenia na získanie štátnej prémie. V súčasnosti je najnižšia nasporená suma, pri ktorej klient získa maximálnu prémiu vo výške 17 240 Sk. Na budúci rok sa táto suma zvyšuje o 13 500 Sk, teda občan musí nasporiť viac ako 30 000 Sk. Argument ministra financií, že efektívny ročný výnos zo stavebného sporenia je aj pri týchto ukazovateľoch ešte stále vyšší ako priemerná úroková miera termínových dlhodobých vkladov obyvateľov, je podľa môjho názoru absolútne neprijateľný a spochybňuje samotný inštitút stavebného sporenia. Opakovaným zásahom do systému stavebného sporenia vláda trvale ignoruje riešenie bytovej otázky. Slovensko má v porovnaní s krajinami Európskej únie deficit bytov v počte na tisíc obyvateľov a obnova bytového fondu je viac ako akútna. To však vládu a zrejme aj celú koalíciu nezaujíma. Vláda Mikuláša Dzurindu už raz urobila chybu, keď si dala merateľný ukazovateľ, že postaví 15-tisíc nových bytov. Výsledok bol viac ako žalostný. Už sa poučila a merateľné ukazovatele sa v jej programe a v rozpočtoch neobjavujú. Medovým motúzom sa stáva program zatepľovania domov a bytov v spolupráci so Slovenským plynárenským priemyslom. Má ísť o opatrenie, ktorým štát reaguje na zvýšenie cien plynu. Ďakujem pekne za také opatrenie. Najskôr sa usporí na občanoch, a potom sa to prezentuje ako pomoc štátu občanom. Navyše, na zateplenie sa použije iba časť získanej sumy. Zvyšok sa presunie do rezervy vlády. Zvolebnieva sa, nuž veru zídu sa.

Na základe uvedených faktov musím konštatovať, že tento návrh zákona je ďalším protiľudovým zákonom z dielne vlády Mikuláša Dzurindu. Ak toto má byť korekcia reforiem, ktorú predseda vlády sľúbil, tak ďakujem pekne. Je to nie ani od desiatich k piatim, ale priamo od desiatich k nule. Chcem povedať, že predložený návrh, ako som spomenul, nemôžeme podporiť, žiadam, aby ho predkladateľ stiahol a, samozrejme, klub poslancov za Komunistickú stranu Slovenska bude hlasovať proti. Ďakujem vám za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Burian ako ďalší prihlásený do rozpravy.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, budem stručnejší a na úvod chcem povedať, že v roku 2002, teda po predložení touto novou vládou novely zákona o stavebnom sporení som sa domáhal toho, aby sa vytvoril nejaký vzorec, ktorý bude, by som povedal, vystihovať objektivitu, cenu peňazí na trhu, aby teda rendita vystihovala efektívnosť tohto sporenia. Ani v roku 2003, až v roku 2004, pokiaľ si dobre pamätám, prvýkrát vláda postavila vzorec výpočtu, ktorý by sa už mohol prispôsobiť tomu, že výpočet by vlastne v sebe už mal zakomponovanú filozofiu ceny peňazí v tomto produkte, a tým by sa, by som povedal, nemusel každý rok meniť, alebo nemusela by sa meniť filozofia znižovania o percento, znižovania štátnej prémie a tak ďalej.

No, bohužiaľ, dospeli sme k tomu, že máme ďalšiu novelu po novele, ktorá už hovorila o tom, že toto je nejaká konečná filozofia o tom, akým spôsobom sa bude nakladať s peniazmi v stavebnom sporení. Problém je iba jeden, že my v podstate dávame krátko dve vízie pre ľudí alebo pre sporiteľov v tomto systéme. Predpokladám a ja dúfam, že už raz dospejeme k niečomu, čo bude mať nejaký dlhodobejší stav alebo treba rovno povedať: my nemáme záujem podporovať stavebné sporenie, treba, aby sme ho ukončili týmto spôsobom a jednoducho peniaze použijeme na iné priority, ktoré, povedzme, v dôvodovej správe sa hovorí o výstavbe nájomných bytov. Takže tu pre mňa je len dôležité, aby bola jasná stratégia filozofie, nie každý rok bola prispôsobená určitej, by som povedal, filozofii, alebo možnostiam vlády alebo nejakým záujmom prispôsobiť alebo vybrať z tejto kapitoly peniaze a použiť ich na niečo celkom iné, a keď, tak to treba otvorene povedať. Rád by som chcel aj počuť od pána ministra, či došlo k nejakému posunu diskusie, povedzme, s Asociáciou stavebných sporiteľní, či teda bude tento návrh zákona, ak bude v takom znení, ako je dnes navrhovaný, myslím si, že s určitosťou strana Smer nepodporí takéto riešenie, lebo je podľa môjho názoru i neracionálne v tomto okamihu. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Vážny, nech sa páči.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, pomaly sa už stáva pravidlom, že vždy na sklonku roka máme pred sebou novelu zákona o stavebnom sporení. Viem, je to aj v pôvodnom zákone, že sa takéto niečo má diať, ale myslíme si, že takáto častá periodicita by sa nemala stávať. V tomto volebnom období ide už o piatu novelizáciu zákona. Keby v nej išlo iba o odstránenie technických problémov, respektíve spresnenie niektorých pojmov, tak ako si to vyžaduje prax, nenamietal by som proti tomu nič, ale táto novela presne, ako aj tie predchádzajúce významne mení podmienky pre stavebných sporiteľov na rok 2006.

Keď sme na konci minulého roku schválili návrh, aby sa percento štátnej prémie počítalo na základe pevne stanoveného vzorca, všetci sa domnievali, a ja osobne tiež, že boli konečne zadefinované pevné a jasné pravidlá, na základe ktorých bude možné predvídať vývoj štátnej prémie na niekoľko rokov dopredu. Zároveň tento krok mal prispieť k stabilite stavebného sporenia a dával aj určité záruky sporiteľom, že podmienky a výnosnosť ich stavebného sporenia sa nebudú meniť každý rok podľa toho, ako sa, s prepáčením, vláda alebo pán minister financií vyspí.

Dnes máme pred sebou návrh novely, ktorý okrem zmeny periodicity výplaty štátnej prémie mení aj jej maximálnu výšku, a čo je ešte závažnejšie, zasahuje aj do vzorca na výpočet jej percentuálnej hodnoty. Navrhuje sa, aby doterajšie jednopercentné zvýhodnenie oproti referenčným sadzbám bolo zo vzorca odstránené. Aké je toto koncepčné riešenie, keď vláda každý rok významne mení podmienky stavebného sporenia? Aká je to koncepcia, ak kontinuálna vláda svoje rozhodnutie obhajuje tým, že usporené prostriedky zo zníženia štátnej prémie vynaloží na rozvoj nájomného sektora? Toho nájomného sektora, ktorý predtým úplne rozbila, respektíve nezabránila jeho zdecimovaniu, nájomného sektora bytov mám na mysli.

Koncepcia štátnej bytovej politiky a podpory bývania vôbec je v ponímaní vlády koncepciou z extrému do extrému. Nie je vyvážená a už vôbec, zdôrazňujem vôbec nie je pre občana, pre bežného občana. Nebolo by vhodnejšie zamerať sa na ozdravenie systému stavebného sporenia? Napríklad zamedziť kšeftovaniu s pokladničnými blokmi za stavebný materiál, zamedziť kšeftovaniu s fingovanými faktúrami, ktorými sporitelia dokladujú vykonanie stavebných a rekonštrukčných prác. Dôsledne kontrolovať použitie týchto prostriedkov na určené účely. Kontrolovať ich efektivitu, zabezpečiť efektívnosť vynakladania oprávnených nákladov bankami a podobne. Čiže je čo v tomto systéme ozdravovať a týmto smerom sa vláda neuberala. Vláda sa však v tomto prípade vybrala jednoduchšou cestou a namiesto toho, aby sa zaoberala problematikou komplexne, s ktorou súvisí možno aj to, čo vláda predkladá, ale vôbec opomenula ozdravenie systému, pristúpila vláda len k triviálnemu zníženiu štátnej prémie, a to tak v jej percentuálnej, ako aj v maximálnej hodnote.

Uvedeným návrhom budú musieť sporitelia, ktorí majú záujem dosiahnuť maximálnu navrhovanú prémiu vo výške 2 000 korún nasporiť v roku 2006 na svojom účte sumu prekračujúcu 30 000 korún. Nárast tejto sumy oproti minulému roku je enormný a vôbec nekorešponduje s nárastom reálnych miezd sporiteľov, reálnych miezd väčšiny sporiteľov, prepáčte. Tým sa tento systém stane viac nedostupným pre bežného občana. Vláda tak chladnokrvne kalkuluje s tým, že maximálnu hodnotu štátnej prémie nedosiahne väčšina stavebných sporiteľov, pretože najprv budú musieť riešiť svoje existenčné problémy, svoje živobytie a potom môžu sporiť a ušetrí sa tak ešte viac prostriedkov, ako sa to predpokladá v návrhu novely zákona.

Ďalší problém je priateľskí sporitelia. Priateľskí sporitelia plnia významnú úlohu pri akumulovaní dlhodobých zdrojov na účely poskytovania stavebných úverov. Zaväzujú sa ponechať svoje prostriedky stavebnej sporiteľni na dobu šesť rokov. Zaväzujú sa poskytnúť tieto prostriedky do systému stavebného sporenia. K tomu ich vláda motivuje zvýhodneným úročením, ktoré je vyššie, ako by dosiahli pri bežných bankových produktoch. Kedy som bol stavebným sporiteľom, nedalo by mi neopýtať sa pána ministra, prečo ma pôvodne zvýhodnenými podmienkami vtiahol to tohto produktu, ktorý počas posledných troch rokov postupne upravoval vláda alebo ministerstvo financií, až sa pomaly stane pre občana nezaujímavým a nevýhodným. Ak sa niekto zaviaže na šesť rokov ponechať inštitúcii svoje vlastné finančné prostriedky, očakáva určitú stabilitu, určitú protihodnotu, ktorá mu bola zadefinovaná, a my tieto princípy slušného správania úplne zamedzujeme týmto princípom. Žiaľ, už niekoľko rokov sa mi zdá, že vláda nevie garantovať takýto systém sporenia a dokazuje to aj dnešným predložením návrhu zákona.

Preto, vážené pani kolegyne a kolegovia, dávam v zmysle rokovacieho poriadku procedurálny návrh v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku, aby Národná rada vrátila návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie, aby sa navrhovateľ najskôr zaoberal ozdravením systému, odstránením tých problémov, na ktoré som poukazoval, zefektívnením financií a potom, ak z tej analýzy vyjde to, že je to správny krok, samozrejme, zaoberať sa aj s tým, čo vláda predložila dnes. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Posledný prihlásený do rozpravy pán poslanec Maxon. Nech sa páči, pán poslanec.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vláda a minister financií Slovenskej republiky, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, celkom na úvod, ak dovolíte, pán minister, by som sa vás chcel opýtať, ako sa vám podarilo vyriešiť tie problémy, ktoré vznikli v súvislosti so zmenou tohto zákona vo väzbe na tých predchádzajúcich sporiteľov. Zrejme asi viete, o čo ide, že bol tam ten problém, že už sa malo plniť inak a plnilo sa iným spôsobom. Ide o tých sporiteľov predchádzajúcou novelou.

No, a dovoľte mi teda povedať niekoľko slov k samotnému zákonu. Treba skonštatovať, že táto novela zákona, ktorú dnes prerokúvame, bola schválená vo vláde Slovenskej republiky zhruba v tom istom období, keď bola schválená alebo zobratá na vedomie aj správa o stave bytového fondu. Túto správu o stave bytového fondu vláda Slovenskej republiky podľa nedostupných informácií schválila 12. októbra 2003. Hovorím o tejto skutočnosti preto, že táto správa sa týkala obdobia rokov 2007 až 2013 a takým základným leitmotívom tejto správy bola kvantifikácia potrieb finančných prostriedkov na obnovu bytového fondu. Na základe tejto správy by sa malo v oblasti obnovy bytového fondu preinvestovať 66,1 miliardy Sk. Myslím si, že s týmto objemom aj vzhľadom teda na stav bytového fondu na Slovensku nemožno k tomu vyjadrovať žiadne pochybnosti, ale isté pochybnosti potom vznikajú v súvislosti s uvažovanou štruktúrou, ako by sa ktoré zdroje mali na obnove bytového fondu podieľať. Je potešiteľné, že dnes už približne 38,3 miliardy Sk je vo fonde opráv a údržby. Samozrejme, je to pomerne vysoká suma a je chvályhodné, že s touto sumou sa pri uvažovanej obnove bytového fondu môže uvažovať, ale stavebné sporenie a súčasne aj hypotéky by mali na týchto nákladoch participovať sumou 24 miliárd Sk. Približne 800 miliónov sa uvažuje z úverov z dotácií a približne 3 miliardy zo štátneho úvery zo štátneho fondu.

Ja by som sa teraz trošku zmienil o tej sume 24 miliárd, ktorá by mala byť prostredníctvom hypotekárnych úverov a stavebného sporenia. Žiaľ teda, nepodarilo sa mi ani po preštudovaní toho dokumentu zistiť štruktúru, aký podiel tvoria náklady uvažované, alebo teda úhrada nákladov uvažovaná zo stavebného sporenia, a akú tvoria predpokladané zdroje z hypotekárnych úverov. Je ale zrejmé, že postupne sa teda bude prekláňať objem prostriedkov v prospech hypotekárnych úverov a treba objektívne povedať, že aj vzhľadom na vývoj hypotekárneho bankovníctva a úverovania predovšetkým v oblasti bytovej výstavby.

Čo by som ale teda chcel zdôrazniť v súvislosti s tou skutočnosťou, ktorá je predmetom novely. Už som to niekoľkokrát spomínal a približne pred rokom alebo niečo viac ako rokom dozadu sme veľmi dlho diskutovali v pléne Národnej rady Slovenskej republiky o metodike a tom finálnom vzorci, na základe ktorého sa potom stanovuje aj štátna prémia na stavebné sporenie. Vtedy, a myslím si, že veľmi správne a korektne, napriek tomu, že došlo i k istej korekcii, ako bol vládny návrh, ale vtedy, pán minister financií, ste veľmi korektne a podľa môjho názoru aj správne konštatovali, že by ten systém mal bežať štandardným spôsobom bez toho, aby vláda každý rok rozhodovala o výške štátnej prémie a zdôrazňovali ste tú skutočnosť, že je to dlhodobá investícia prostredníctvom stavebného sporenia a že teda aj z hľadiska sporiteľa je veľmi dôležité, aby sa tie podmienky každý rok nemenili. Nuž, žiaľ, teda v tejto chvíli musím konštatovať, že ak som pred rokom alebo niečo viac ako rok dozadu s vami súhlasil, že treba nájsť objektívny ukazovateľ bez vplyvu vlády alebo bez vplyvu jednotlivých členov vlády, ak som teda s tým dnes súhlasil, tak dnes principiálne musím nesúhlasiť s tým, že ste do tohto vzorca po niečo viac ako roku vstúpili. Možnože by sme boli trošku neobjektívni, a pokiaľ by ste vstúpili pozitívne, tak by sme ako opozícia nič nenamietali, ale vzhľadom na to, že ste vstúpili negatívne, tak tá kritika je, samozrejme, oprávnená, a tak ako už povedala moja kolegyňa pani poslankyňa Antošová, predovšetkým pán poslanec Vážny a nakoniec aj pán poslanec Burian, tam je kľúčový problém ten, že naozaj nevieme odhadnúť, ako sa bude vyvíjať počet stavebných sporiteľov a či to hypotekárne bankovníctvo nezíska práve vďaka tomu, že meníme podmienky a meníme ich smerom k horšiemu, je predsa naozaj málo pravdepodobné, že, ospravedlňujem sa, možno nebudem hovoriť presné čísla, ale že ak dnes sporiteľ na to, aby mohol splniť podmienku pre najvyššiu štátnu prémiu mal nasporiť približne 17 000 Sk a podľa novej metodiky výpočtu to bude približne 30 000 korún, tak je to neakceptovateľné a neakceptovateľné to je ešte z jedného jediného dôvodu, pán minister, že hypotekárne bankovníctvo je pre solventných, ekonomicky podstatne silnejších ako tí, ktorí užívali produkt stavebného sporenia. Tento produkt je naozaj pre tú ekonomicky slabšiu alebo strednú vrstvu a prirodzene, pokiaľ si zoberieme trendy vývoja reálnych miezd, predpokladaný vývoj reálnych miezd, ktorý len tak, mimochodom, aj v návrhu štátneho rozpočtu v tých východiskách projektujete nižší, ako bol v tomto roku, je naozaj málo pravdepodobné, že stavební sporitelia jednoducho túto skutočnosť budú môcť akceptovať.

A na druhej strane, ak hovorím vzhľadom na to, že sme v prvom čítaní, tak hovorím všeobecnejšie, tak poviem ešte niekoľko mojich názorov súvisiacich s celou stratégiou bytovej politiky. Áno, v návrhu rozpočtu na rok 2006 sa objavuje podstatne vyššia suma na nájomné byty, ako to bolo v predchádzajúcich rokoch. Pán minister, neviem teda, na základe čoho sa prispelo k tomuto strategickému rozhodnutiu. Vy ste sa nakoniec aj teda v našej spoločnej diskusii na tú tému už vyjadrili a vyjadrili ste sa v tom zmysle, že spôsobuje to teda podstatne väčšiu mobilitu pracovnej sily a tak ďalej a tak ďalej. Ale o jednej základnej veci ste sa zatiaľ nevyjadrili. Ja som pôsobil ako šéf finančnej a majetkovej komisie niekoľko volebných období v mestskom zastupiteľstve v Trenčíne. Áno, zdalo sa to, že to je zaujímavý produkt, nájomné byty so štátnou podporou a tak ďalej. Ale, pán minister, základný problém bol zabezpečiť potom do tých bytov nájomníkov. Jednoducho dnes zhotoviteľ musí stanovovať ekonomické nájomné, a to ekonomické nájomné aj tie skupiny, ktoré sú schopné ešte akceptovať súčasný stav stavebného sporenia a podieľať sa tak na obstaraní bytu alebo rekonštrukcii bytu. Ľudia, ktorí by mali záujem o tieto byty, jednoducho nie sú schopní akceptovať ekonomické nájomné, ktoré vychádza v týchto bytoch. A je to už teda dlhší čas. Ja som končil v tom zastupiteľstve v roku 2002, myslím si, a dnes tá situácia je omnoho vážnejšia. Zásadným spôsobom sa idú zvyšovať náklady na bývanie. Tie náklady na bývanie sa vlastne začínajú v tomto období o 20 percent rast cien plynu, predpokladá sa, že o pätinu zdražie teplo. Samozrejme, že v krátkom čase sa dozvieme, do akej miery bude vývoj v spotrebiteľských cenách elektrickej energie, ale tiež nie je možné uvažovať so znížením. A, samozrejme, mimoriadne významnú položku predstavuje voda. Mám na mysli teda aj vodné a stočné. Napriek tomu, že niektoré vodárenské spoločnosti už avizovali predpokladaný nárast vodného a stočného, definitívny verdikt Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v tomto období ešte nevieme, lebo si myslím, že v súlade so zákonom musia predložiť kalkulácie práve do konca tohto mesiaca. Ale už dnes teda vieme, že v každom prípade náklady na bývanie významným spôsobom vzrastú. Také hrubé prepočty, ktoré doposiaľ máme k dispozícii, tak hovorím teda o panelákovom byte, ak sa doteraz nájomné v panelákovom byte platilo od 1 800 korún do 3 800 korún alebo 3 850 korún, tak podľa nového vzhľadom na rast energií, o ktorých vieme, to vychádza na 2 280 alebo 2 300 korún tá dolná hranica a 4 600 korún tá horná hranica. To znamená, že rast cien nájomného bude v rozpätí od 400 - 750 korún. Prečo túto skutočnosť hovorím? Pretože aj rast cien na bývanie, nie nájomného, ale rast cien na bývanie je do istej miery motivácia pre mladých ľudí alebo ľudí, ktorí majú stavebné sporenie, alebo idú sa uchádzať o hypotekárny úver, či si teda ten byt obstarať, alebo nie. Ak súčasne tú prémiu z 2 500 korún znižujeme na 2 000 korún, tak si myslím, že to nie je v súlade so záujmami bytovej politiky a nekorešponduje to, pán minister, ani s tou správou, ktorú ste schválili 12. októbra a uvažuje o investíciách do obnovy bytového fondu vo výške presahujúcej 60 miliárd Sk.

No, ak dovolíte niekoľko ukazovateľov, prečo by sme sa mali teda mimoriadne vážne zaoberať stratégiou a koncepciou bytovej politiky. Už som to, pán minister, spomínal v tej našej spoločnej diskusii, že priemerný Slovák by si za svoj mesačný plat mohol teoreticky kúpiť 0,87 štvorcového metra bytu v novostavbe. Je to, myslím si, že posledná priečka v Európe alebo teda posledná priečka v tej vyspelej Európe. Okrem toho sú mimoriadne veľké regionálne rozdiely. Ak dajme tomu v Žilinskom kraji si mohol kúpiť aj prepočítajúc ten regionálny príjem, kúpiť 11,11 štvorcového metra, aj hovorím to teda o Žilinskom kraji, a dovoľte mi teraz ešte sa vrátiť k Bratislave. Priemerný Bratislavčan napriek tomu, že má absolútne najvyšší príjem, reálny príjem na Slovensku, teda vysoko vedie v priemernej mzde v celom národnom hospodárstve. Priemerný Bratislavčan vzhľadom na vývoj cien stavebných firiem alebo vývoj cien bytov si môže kúpiť 0,63 štvorcového metra. Takže ak je priemer 0,87 štvorcového metra v rámci Slovenskej republiky, tak v Bratislave je to 0,63. A ak som teda v predchádzajúcom spomínal ešte podiel nákladov na bývanie z príjmov domácností, tak aj tam je tá situácia alarmujúca a opäť je to dôvod, pretože by sme nemali takýmto spôsobom negatívne vstupovať do stavebného sporenia a on nakoniec spraví podstatne väčšie škody ako prínos do štátneho rozpočtu. Vy uvažujete, že by štátny rozpočet tým mohol získať maximálne 200 až 250 miliónov Sk, ale myslím si, že tie multiplikačné efekty, ktoré tu boli spomínané aj kolegyňou Antošovou, aj ostatnými kolegami v súvislosti s nepriamymi daňami a tak ďalej určite prevýšia ten zámer, ktorý máte.

Ale dovoľte mi ešte teda na záver sa zmieniť o podiele nákladov na bývanie z príjmov domácností. Úplne super v rámci Európy je na tom Malta. Tento podiel predstavuje 5,9 percenta nákladov na bývanie z príjmov domácností. Trošku lepšie je na tom Portugalsko. Je to 10,5 percenta, Maďarsko 18, Rakúsko 19, Slovensko je v Európskej únii predposledné a má 26,5-percentný podiel nákladov na bývanie z príjmov domácností. Od nás horšie sú to teda informácie, ktoré som čerpal zo zdrojov Ministerstva pre miestny priemysel Českej republiky. Takže, ak sú tam teda nejaké nepresnosti, tak sa ospravedlňujem, ale boli tam kurzové prepočty, tak z toho pohľadu by to malo byť v poriadku. Horší od nás už sú len Španieli, pán minister, a ich podiel nákladov na bývanie z celkových nákladov na náklady domácností predstavuje 30,4 percenta. Takže aj v tejto oblasti je tá situácia určite nie uspokojujúca a alarmujúca a všetko to, čo som povedal, aj náklady na bývanie, aj náklady na obstaranie bytu stále teda potvrdzujú, že štátna politika bývania by mala byť našou prioritou a nemali by sme na úkor iných priorít, ktoré požadujú vládne strany súčasnej vládnej koalície, zasahovať do tohto systému. Nakoniec, hovorím to so všetkou pokorou aj s istou mierou, pomerne vysokou mierou profesionálnej skúsenosti. Určite by ste mi možno, pán minister, vrátili, že aj my sme vstupovali do stavebného sporenia príliš často a príliš často na to, aby sa ten systém stabilizoval. Na druhej strane treba povedať, že v závere toho funkčného obdobia sa nám už podarilo ten systém stabilizovať. Veľmi korektne treba povedať, že tá vaša ambícia koncom minulého roku položila istý stabilizačný prvok stavebného sporenia aj pre stavebných sporiteľov, aj pre stavebné sporiteľne ako také a tento zásah naozaj považujem za nie dobrý, nie správny, prinášajúci výsledný efekt do štátneho rozpočtu 200 miliónov korún. Myslím si, že by bolo korektné hľadať iné možné rezervy získania zdrojov na tie priority, ktoré ste si politicky stanovili a bolo by podstatne správnejšie, keby sa do systému a metodiky výpočtu stavebného sporenia nevstupovalo. Som presvedčený, že by to privítali aj predovšetkým sporitelia, ale aj stavebné sporiteľne a myslím si, že aj z hľadiska rozpočtového hospodárenia prostredníctvom multiplikačných efektov cez nepriame dane by to bolo podstatne a podstatne lepšie.

Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám poďakoval za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete sa vyjadriť.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí vystúpili k tomuto návrhu zákona, za záujem o túto tému.

Po prvé, chcem povedať, že tie dôsledky navrhovaných úprav vôbec nie sú také katastrofické a ani ten stav nie je taký alarmujúci, ako sa možno mohlo zdať z vystúpení niektorých pánov poslancov alebo paní poslankýň. Čiže musím povedať, že tie dôsledky na zamestnanosť, stavebnú výrobu, daňové príjmy, ktoré vyčíslila pani poslankyňa Antošová, považujem výrazne, výrazne nadhodnotené a my nepredpokladáme žiadne takéto negatívne dôsledky. Dovolím si poznamenať, že analytická kapacita ministerstva financií sa v posledných rokoch výrazne zlepšila a všetky naše odhady priamych aj nepriamych dôsledkov na makroekonomiku, na daňové príjmy, na zamestnanosť sa ukazujú v posledných rokoch byť veľmi presné a zároveň sú rešpektované tieto naše odhady alebo verifikované nielen realitou, ale aj odhadmi nezávislých kapacít, analytikov a inštitúcií.

Po druhé, chcem povedať, že základným dôvodom, prečo navrhujeme tieto úpravy, neboli dôvody rozpočtové. Je pravdou, že tieto opatrenia prinášajú aj istú úsporu prostriedkov, úsporu verejných výdavkov, ale to nebolo prioritou. To nebolo prioritným dôvodom, prečo ich predkladáme. Veď navyše my väčšinu tých úsporných prostriedkov chceme použiť naďalej v systéme bývania, v systéme podpory bývania. Keďže polovica z tých zhruba 600 miliónov korún, ktoré by sa týmto ušetrili, má ísť na zvýšenie podpory nájomných bytov a podpory bývania cez iné nástroje a zároveň zhruba suma vo výške tej druhej polovice, aj keď s prispením aj z iného zdroja z SPP má ísť na nový program zatepľovania domov a zatepľovania bytov. Čiže chcem povedať, že týmito krokmi, týmito opatreniami sa neznižuje miera štátnej podpory bytovej výstavby a tá štátna podpora je pomerne značná. Keď si porovnáte dve čísla zhruba okolo 14 000 bytov a domov sa postaví na Slovensku a verejné výdavky na podporu bytovej politiky sú okolo 7 miliárd korún, tak to znamená 500 000 korún na jeden byt. Samozrejme, nie všetky nástroje idú na nové byty, ale pri porovnaní týchto dvoch čísiel to znamená zhruba 500 000 korún na jeden byt alebo jeden dom nenávratnej štátnej podpory zo strany štátu.

Ešte aj k tomu, ako pán poslanec Maxon vykreslil alarmujúcu situáciu v oblasti výdavkov na bývanie a v oblasti očakávaných nákladov na energiu a teplo, chcem povedať, že to v žiadnom prípade takto alarmujúco nevyzerá. Rovnako opozícia, ale aj niektoré médiá, aj odbory vykresľovali alarmujúcu situáciu v roku 2004, keď došlo začiatkom roka 2004 napríklad k rastu plynu pre domácnosti o 35 percent, aj k rastu cien elektriny, aj k rastu cien tepla. Napriek tomu konkrétne čísla, reálne čísla za celý rok 2004 ukazujú, že nedošlo k poklesu reálnych príjmov u žiadnej signifikantnej skupiny obyvateľov, ktorí majú príjmy z pracovnej činnosti. Nami nedávno zverejnená analýza fungovania prvého roku nového daňového systému ukázala, že napríklad ľudia, ktorí pracovali v roku 2004 za minimálnu mzdu, že ich reálny príjem vzrástol o 3,1 percenta. V tomto čísle sú zakomponované všetky zvýšené náklady z titulu elektriny, plynu, tepla, dopravy a tak ďalej a tak ďalej, dokonca aj vplyvy zjednotenia dane z pridanej hodnoty a zvýšenia spotrebných daní. Takže poprosím, aby sme nemaľovali žiadne katastrofické scenáre. Je pravda, že niektoré životné náklady rastú, je tiež pravda, že iné životné náklady klesajú, ale je pravda, že predovšetkým vďaka reformám rastie nielen nominálna, ale aj reálna mzda, ktorá kompenzuje tento rast nákladov v týchto položkách.

A dovoľte mi teda konkrétne k tomu stavebnému sporeniu. Po prvé, tým hlavným dôvodom, ako som povedal, neboli rozpočtové fiškálne dôvody, ale bola snaha zachovať istú proporciu medzi rôznymi produktmi finančného trhu. Dochádza k tomu a chvalabohu, že k tomu dochádza, že sa práve vďaka úspešnej ekonomickej politike znižujú úrokové náklady nielen štátu, ale znižujú sa celkove úrokové sadzby. Vďaka tomu, že sa znižujú výrazne veci, porovnajme, za koľko si požičiaval štát, ale nielen štát, aj občania pred siedmimi rokmi. Za vyše 20 percent. Dnes sú úrokové sadzby veľmi nízke, historicky najnižšie. Aj kvôli tomu je potrebné prispôsobovať nástroje podpory stavebného sporenia úrovni iných produktov tak, aby to nebolo nesystémové a aby sme jednoducho z verejných zdrojov nefinancovali nadmernú ziskovosť stavebných sporiteľní. Proste je to tak. Pretože my, keď sme navrhovali tieto zmeny, tak sme ich navrhovali tak, aby bolo zachované rešpektovanie špecifickosti produktov stavebného sporenia, niekto to tu povedal, myslím si, že pani poslankyňa Antošová, že produkty stavebných sporiteľní, stavebného sporenia sú menej flexibilné, pretože nie je možné s nimi nakladať, predávať ich, a to sa zohľadňuje.

Pri vládnom návrhu, ktorý máte predložený, by rendita stavebného sporenia, teda ziskovosť, produktovosť stavebného sporenia bola 4,4 percenta oproti zhruba 2,8 percentám miery ziskovosti v porovnateľných bankových produktoch, miery zhodnotenia. Čiže ostáva zachovaný rozdiel, vyše jednopercentný rozdiel pre produkty stavebného sporenia práve preto, aby sme rešpektovali a zachovali špecifickosť týchto produktov.

A k tomu vzorcu. Áno, ja uznávam, že zásah do vzorca nie je najšťastnejším riešením. Je to zrejme spôsobené aj tým, že ten vzorec možno nebol nastavený optimálne. Ale zároveň treba povedať, že znovu ten návrh na to, lebo tam navrhujeme tú jednopercentnú bonifikáciu, to úročenie o jedno percento vyššie zrušiť. To je dané tým, že pred rokom sme zrušili jednopercentnú bonifikáciu hypotekárnych úverov. Čiže toto je len krok a nástroj, ktorým chceme a chceli sme porovnať tie podmienky, pretože keď sme ten vzorec tvorili, tak v tom čase hypotekárne úvery boli z verejných zdrojov bonifikované vo výške jedného percenta. Ale aj preto, že úrokové sadzby výrazne klesli a že sa zlepšil prístup aj stredných a nižších stredných vrstiev k hypotekárnemu financovaniu sme dospeli k záveru, a tu sa to schválilo v Národnej rade pred rokom, že sa zrušila bonifikácia hypotekárnych úverov. Takže z hľadiska proporcie medzi štátnou podporou hypotekárnych úverov a štátnou podporou stavebného sporenia by vlastne zmenou vzorca o to odstránenie jednopercentnej bonifikácie došlo len k vyrovnaniu toho rozdielu, ktorý vznikol v neprospech hypotekárnych úverov a v prospech stavebného sporenia.

No, a dovoľte mi na záver teda povedať, že, lebo aj sa ma na to pýtal, myslím si, že pán poslanec Burian, či došlo k nejakým rokovaniam a k nejakému posunu. Áno, prebehli rokovania, ja som prijal zástupcov stavebných sporiteľní a vysvetlili sme tieto naše argumenty a tieto naše dôvody, ktoré nás k tomu viedli. Súhlasili sme s tým, že sme ochotní rokovať ešte o prípadnej úprave. A keďže je pravdou, a ako som už povedal, uznávam, že ten vzorec sme nepredpokladali, že sa bude meniť, tak sme nakoniec dospeli k takej dohode, ktorú si viem predstaviť, že by aj z hľadiska z pohľadu verejných financií mohla byť obhájiteľná a že by neurobila neakceptovateľné dôsledky v štátnom rozpočte, ktorý tento kompromis by možno umožnil podporiť aj pre opozíciu alebo časť opozície tento návrh. Preto chcem predoslať a informovať, že na týchto rokovaniach sme súhlasili s tým, že z tých troch opatrení, ktoré sa tam navrhujú, ten, ktorý sa týka vzorca, by nemusel byť schválený. Teda, že do vzorca by sa nezasahovalo. Takýto pozmeňujúci návrh, ak bude zhoda v gestorskom výbore, by mohol byť navrhnutý prostredníctvom gestorského výboru a možno by sa potom mohla zvýšiť pravdepodobnosť priechodnosti aj tejto novely. Ďakujem pekne.