B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Pán poslanec Maxon, procedurálny návrh? Nech sa páči, máte procedurálny návrh, ktorý sa začína podaním procedurálneho návrhu. Nech sa páči.
M. Maxon, poslanec: Môj procedurálny návrh znie. Pán minister, neodpovedali ste mi na otázku číslo jeden.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (tlač 1345).
Prosím znovu pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby uviedol vládny návrh zákona. Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dôvodom predloženia tohto vládneho návrhu je prehodnotenie úrovne súčasne platných sadzieb súdnych poplatkov vyberaných v občianskom súdnom konaní, a to v záujme uprednostnenia využívania alternatívnych spôsobov riešenia súdnych sporov. Zmeny súvisia aj s novou právnou úpravou konkurzného práva, ako aj so zmenou terminológie používanej v zákone o rodine. Cieľom predloženej vládnej novely je aj odstránenie niektorých interpretačných nejasností pri aplikácii tohto zákona v praxi. Vládny návrh zákona sa vypracoval v úzkej súčinnosti s ministerstvom spravodlivosti, ktoré je vecne príslušné posúdiť opodstatnenosť zmien a navrhovať adekvátne riešenie. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Pavlovi Minárikovi. Nech sa páči.
P. Minárik, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (tlač 1345) ako spravodajca, keďže týmto spravodajcom ma poveril výbor pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie v lehote 15 dní pred schôdzou, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie o zákone. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie súčasnej, teda 51. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní som si osvojil stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň konštatujem, že tento návrh zákona spĺňa aj všetky ostatné náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, a preto budem odporúčať, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, to znamená, že postúpime návrh do druhého čítania a potom navrhnem, aby bol gestorským výborom výbor pre financie, rozpočet a menu a zákon sa prerokoval v 31-dňovej lehote ešte ústavnoprávnym výborom a výborom pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Ako jediný pán poslanec Madej. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, máte slovo.
R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vystúpil k predmetnému návrhu zákona, ktorý predkladá vláda Slovenskej republiky. Na úvod si dovolím povedať, že jedna zo základných podmienok právneho štátu je, aby občania, fyzické a právnické osoby sa mohli svojho práva domôcť. Ústava Slovenskej republiky garantuje právo na súdnu a inú ochranu, kde každý, kto bol poškodený na svojich právach má právo v zmysle Ústavy Slovenskej republiky domáhať sa výkonu svojho práva súdnou cestou. Akýkoľvek zákon, ktorý predkladá vláda Slovenskej republiky do Národnej rady, ktorý znižuje mieru dostupnosti výkonu práva, je, môžeme sa určite na tom zhodnúť, zlý, nesystémový a nefunkčný.
Predmetný návrh zákona má do istej miery zvýšiť súdne poplatky, výšku súdnych poplatkov v niektorých oblastiach sporov v rámci justície. Je mi ľúto, že tu nie je pán minister spravodlivosti, ktorý by odôvodňoval tento návrh zákona, pretože jedným zo základných alebo dá sa povedať jedným z nepostrádateľných súčastí súdneho konania je, samozrejme, aj vymáhacie konanie, je samotná dostupnosť k súdnemu konaniu u občanov fyzických a právnických osôb. V tomto je ale potrebné povedať, že tá dostupnosť sa meria aj možnosťou, finančnou možnosťou a nákladnosťou samotného systému. Tá dostupnosť alebo prístupnosť pre fyzické a právnické osoby je teda determinovaná, ovplyvnená aj poplatkami, o ktorých práve v momentálnej chvíli rokujeme.
Je absolútne pochybné a sporné, vážený pán minister, že sa takto vysoko a naozaj náročne zvyšujú súdne poplatky v niektorých veciach. Nie je dobre, keď sa vláda dohodne na štátnom rozpočte, nájsť nejaké peniaze dodatočne, aby sa uspokojili záujmy a potreby, hoci tie záujmy a potreby sú do istej miery pri mnohých subjektoch, ktoré rozhodujú o štátnom rozpočte, pochybné, aby sa v rámci prerokúvania štátneho rozpočtu urobili ústupky, a najmä ústupky v justícii.
Dovoľte mi, aby som uviedol niektoré príklady. V rámci obchodných vecí pri uplatňovaní si pohľadávky z návrhu na začatie konania v obchodných veciach v sporoch, kde ide o peňažnú pohľadávku, je výška súdneho poplatku z ceny predmetu konania 10 percent. Pôvodná suma výšky súdneho poplatku bola 5 percent. Predstavme si, čo to, vážené dámy a páni, v praxi znamená. Každý, kto sa bude chcieť domôcť svojho práva, kto si bude chcieť uplatniť právo na súde, bude musieť zaplatiť ako súdny poplatok 10 percent z ceny predmetu konania. Keď si predstavíme aj druhostupňové konanie, samotné odvolanie, je to ďalších 20 percent. Ja sa pýtam, vážený pán minister, či sa pre podnikateľské subjekty v obchodnoprávnych veciach naozaj už oplatí vôbec domáhať sa súdnej ochrany pre subjekty práva, pre fyzické a právnické osoby. Určite sa asi všetci zhodneme, že za zaplatených 20 percent v obchodných veciach to nestojí za to obracať sa na súd. Ja sa ale preto pýtam nielen vás ako ministra financií, ale, samozrejme, aj ministra spravodlivosti, na čo potom máme súdy, keď takto rapídne sa znemožňuje dostupnosť k právu pre jednotlivé subjekty.
Nehovorím len o znemožnení dostupnosti domáhať sa spravodlivosti pre podnikateľské subjekty, a tu cítiť do istej miery možno aj ideologický podtón, keď sa hovorí o zvyšovaní súdnych poplatkov v ďalších typoch konaní. Rozvody mi vadia, vážený pán spravodajca, presne ste to uhádli, pretože ak zvyšuje vláda Slovenskej republiky poplatky účelovo, jednorazovo si nájde niektoré typy sporov a prípadov, tak, samozrejme, že každého človeka zaujme, v akej veci a v akých typoch sporov to bude. Keďže ide o ministra spravodlivosti za KDH, takže môžeme si hovoriť, že poplatky z návrhu na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré priamo nasleduje po rozvode manželstva, stúpajú z tisíc korún na päťtisíc a za vysporiadanie sa z ceny predmetu konania sa táto suma určuje na 5 percent z pôvodných dvoch. A teraz ja sa pýtam možno aj trošku ideologicky, ideme ľudí trestať za to, že sa rozvádzajú? Veď poplatok 2 percentá z ceny z predmetu, vlastne sporu, z predmetu BSM, je dosť vysoký na to, aby boli ľudia týmto postihnutí a nie to, keď navýšime ešte v prípade rozvodu manželstva, aby súd vysporiadal, tak, samozrejme, musíme zaplatiť štátu 5 percent svojho majetku. Hovorím, trestajú sa tým ľudia, ktorí sa rozvádzajú. Namiesto toho, aby štát ľuďom pomohol v situácii, keď sa do takejto situácie, možno, samozrejme, že vlastným zavinením dostanú, ale na druhej strane by štát mal pomôcť, a nie ľudí ešte trestať. Myslím si, že je veľmi chybné myslieť si, že zvýšenými súdnymi poplatkami práve budeme ľudí od rozvodov odháňať alebo držať ich rodiny pokope.
Vážený pán minister, v dôvodovej správe je uvedené, že samotná výška alebo finančná nákladnosť sporu je demotivujúca v tom zmysle, že ľudia nehľadajú, respektíve subjekty práva nehľadajú alternatívne možnosti riešenia sporov, obracajú sa na súd. Dovolím si citovať dôvodovú správu. "V nadväznosti na doterajšiu výšku poplatkov účastníci nie sú ochotní využívať alternatívne spôsoby riešenia súdnych sporov." Ja sa teda spýtam, že ak naozaj máme, a podľa môjho názoru sú tie súdne poplatky v súčasnosti aj tak dosť vysoké, ak teda máme používať alternatívne spory, tak len alternatívne riešenia súdnych sporov, tak v tom prípade môžeme zrušiť celé súdy. Tie nám v takomto prípade netreba.
Je mi veľmi ľúto, že minister spravodlivosti súhlasil s takýmto navyšovaním finančných prostriedkov, lebo ide o jednoduché zdražovanie, zdražovanie na strane výkonu práva, kde štát by mal realizovať právo a dbať o jeho vymožiteľnosť, o jeho vymáhanie, a na druhej strane vidíme, čo štát robí. Štát znižuje dostupnosť k právu, znižuje vymožiteľnosť práva, de facto podkopáva základné princípy právneho štátu. Aj vzhľadom na uvedené a mnohé ďalšie výhrady Smer - Sociálna demokracia a jej poslanecký klub predmetný návrh zákona nepodporí. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa ústne prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Madej, hovoríte, že je ohrozená dostupnosť súdneho konania, ktorá má byť ústavou zaručená. Chcem vás len upozorniť na to, že súdne poplatky dlhé roky neboli upravované a počas týchto dlhých rokov rástli nominálne aj reálne, však keď ma budete počúvať, ja vysvetlím, kto to s tým má.
Podľa týchto rokov rástli nominálne aj reálne príjmy, takže ak by dnešné zvýšenie poplatkov malo znamenať ohrozenie ústavného práva, potom by to zároveň muselo znamenať, že v minulosti už toto ústavné právo ohrozené bolo.
Keď reálna výška týchto poplatkov v minulosti bola vyššia, ako je tá, ktorá bola napríklad vlani pred týmto zvýšením. Čiže to podľa môjho názoru nedáva logiku. Takéto poplatky sú teda zvýšené aj z dôvodov, ktoré ste citovali, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe, a ja si myslím, že to má logiku, skôr nemá logiku váš výrok, keď vravíte, keď ste povedali, citujem vás, "že ak máme využívať alternatívne riešenia, tak môžeme zrušiť súdy", no tak to si vôbec nemyslím. V každej normálne fungujúcej krajine existujú popri sebe, pán poslanec, aj alternatívne mimosúdne možnosti, ktoré upravuje a pozná aj náš právny systém, ale nie sú dostatočne využívané podľa našej analýzy, podľa analýzy ministerstva spravodlivosti aj kvôli tomu, že poplatky súdne sú na takej nízkej úrovni, že jednoducho nemotivujú subjekty k tomu, aby využívali a hľadali využívanie týchto alternatívnych možností riešenia súdnych sporov.
A k tým rozvodom treba povedať, že aj zvýšenie týchto poplatkov by malo vytvárať tlak na to, aby sa boli schopní rozvádzajúci manželia dohodnúť na vysporiadaní majetku bez súdneho konania a 5-tisíc korún sa mi nezdá až taký strašný poplatok na rozvod. Myslím si, že uzavretie manželstva je takým zásadným krokom, že v porovnaní s tým päťtisíckorunový poplatok nie je až taký vysoký. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Ďakujem. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať v prvom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 1346).
Prosím znovu pána podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky, aby uviedol vládny návrh zákona.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem za slovo. Dôvodom predloženia tejto novely zákona je prehodnotenie sadzieb niektorých úkonov a konaní, ktoré už po desiatich rokoch od ich ustanovenia nezodpovedajú administratívnej náročnosti a zvýšeným nákladom správnych orgánov spojených s vydávaním niektorých preukazov, dokladov a povolení. Ide predovšetkým o rôzne druhy preukazov vrátane občianskeho preukazu, vodičského preukazu, vydávanie ich duplikátov, vydávanie dokladov o povolení na pobyt, o vydanie nového zbrojného preukazu, zbrojnej licencie, povolenie na prevádzkovanie strelnice a zápis ďalšieho držiteľa motorového vozidla.
V súvislosti od počtu vykonaných úkonov a konaní je možné predpokladať, že úprava sadzieb správnych poplatkov môže pozitívne ovplyvniť príjmy štátneho rozpočtu v roku 2006. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Mikušovi.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu v prvom čítaní vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách a z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Murgaš a pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy, takže ako prvý vystúpi pán poslanec Murgaš a potom pani poslankyňa Tóthová.
M. Murgaš, poslanec: Dámy a páni, dovoľte mi niekoľko poznámok k tomuto vládnemu návrhu. Opätovný prudký rast správnych poplatkov v rozpätí od dvojnásobku až po päťnásobok sa dotkne, po prvé, občanov Slovenskej republiky, a potom po druhé, v niektorých ustanoveniach sa dotkne občanov iných štátov. Keďže zastávam a obhajujem záujmy svojich voličov, teda občanov Slovenskej republiky, zmienim sa o tej prvej skupine správnych poplatkov, ale aby som bol konkrétny. Vydanie preukazu alebo osvedčenia, ak nejde o úkon spoplatňovaný podľa inej položky sadzobníka, sa zvyšuje trojnásobne. Vydanie preukazu osvedčenia ako náhrady za zničený, stratený alebo poškodený preukaz, osvedčenie, ak nejde o úkon spoplatňovaný podľa inej položky sadzobníka sa zvyšuje 2,5-násobne. Predĺženie platnosti preukazu alebo osvedčenia sa dokonca zvyšuje štvornásobne, a tak by som mohol pokračovať ďalej.
Vydanie vodičského preukazu alebo medzinárodného vodičského preukazu a ich rozšírenie, takisto dvojnásobný nárast. Zápis ďalšieho držiteľa motorového vozidla alebo prípojného vozidla do evidencie aj s vykonaním úprav viac ako trojnásobný nárast poplatkov.
Nuž v dôvodovej správe sa uvádza toto. Citujem: "Návrh novely zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov je výsledkom prehodnotenia oprávnených nákladov správnych orgánov spojených s vykonávaním úkonov a konaní, ktoré podliehajú spoplatneniu," koniec citátu. Myslím si, že toto je len taká obľúbená kamufláž používaná bežne pri zvyšovaní poplatkov všetkého možného druhu. Pravá príčina je podľa môjho názoru v rakovinovom bujnení neproduktívneho štátneho aparátu, ktorý, samozrejme, je potrebné živiť z roka na rok väčšími sústami. A preto aj pán podpredseda vlády isto správne konštatoval, koľko miliónikov korún to prinesie do štátneho rozpočtu. Vzhľadom na to, že podľa môjho názoru občanom tejto republiky to neprinesie nič dobré len ďalšie zvýšenie tých výdavkov, chcem povedať v mene klubu poslancov za politickú stranu Smer - Sociálna demokracia, že tento zákon nemôžeme podporiť. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, milí kolegovia, kolegyne, ktorých je tu veľmi poskromne. Počúvala som zdôvodnenie pána podpredsedu vlády, z ktorého vyplynul jediný dôvod. Zvýšia sa príjmy do štátneho rozpočtu. Ak toto je dôvod na prijatie zákona, nuž potom môžeme meniť všade poplatky, ktoré sú. Ja sa osobne domnievam, že tam, kde ideme meniť tieto poplatky, samozrejme, jednoznačne smerom hore, okrem bodu 5 vydanie zbrojného preukazu, žiadosť o vydanie zbrojnej licencie, žiadosť o vydanie povolenia na prevádzkovanie strelnice, nevidím dôvody na zvýšenie poplatkov, pokiaľ, samozrejme, nebudeme počítať, že občania majú skutočne platiť len preto, aby sa zvýšili príjmy do štátneho rozpočtu. Predsa napríklad odcudzený vodičský preukaz, keď vám vylúpia auto, odcudzia všetky doklady z tašky alebo inde vám odcudzia vašu aktovku, kde máte aj iné doklady, keď si spočítate, koľko behania plus výdavkov to stojí, potom sa mi to zdá nelogické a sumy, ktoré sa zvyšujú, sú aj neprimerané. K súdnym poplatkom som nechcela vystúpiť, pretože si myslím, že tu je základ ten istý a nevidím ani zdôvodnenie na 5 000 korún ísť pri rozvodoch, ale to bol predchádzajúci legislatívny návrh, preto túto myšlienku nebudem rozvádzať.
Opakujem podstatné. Zaťažujú sa občania len preto, aby sa zvýšili príjmy do štátneho rozpočtu. Okrem bodu 5, pokiaľ nebude vybratý na samostatné hlasovanie, nebudeme hlasovať o zákone ako o celku. Teda navrhujem bod 5 vyňať na samostatné hlasovanie a zákon ako celok osobne neodporúčam prijať. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa bola posledná, ktorá sa prihlásila do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán podpredseda vlády, nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Veľmi krátko. Pán poslanec Murgaš hovoril o opätovnom náraste, opätovnom po desiatich rokoch, a hovoril o rakovinovom bujnení neproduktívnych výdavkoch, ktoré podľa neho je príčinou toho, že sa zvyšujú tieto poplatky. No, chcem upozorniť, že Slovenská republika má spomedzi všetkých krajín Európskej únie najrýchlejší pokles verejných výdavkov merané podielom verejných výdavkov na hrubom domácom produkte.
Ak pani poslankyni Tóthovej, asi ste, pani poslankyňa, nepočúvali pozorne to úvodné slovo, keďže tvrdíte, že som povedal, že jediným dôvodom prijímania tejto novely je zvyšovanie príjmov štátneho rozpočtu, takže ja by som zopakoval ešte tú časť úvodného slova, kde som hovoril o tom, že dôvodom predloženia je prehodnotenie sadzieb niektorých úkonov a konaní, ktoré už po desiatich rokoch od ich ustanovenia nezodpovedajú administratívnej náročnosti a zvýšeným nákladom správnych orgánov spojených s vydávaním týchto preukazov, dokladov a povolení. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem. Ja by som len k pani kolegyni Tóthovej, čo sa týka vyňatia bodu 5, môžeme o tom hlasovať až v druhom čítaní, ale nezachytil som, či ste dali návrh na stiahnutie zákona. Nie. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1347).
Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom navrhnutých zmien je vytvorenie predpokladov na udržanie a ďalší rozvoj systému Štátnej pokladnice ako moderného nástroja na riadenie verejných financií v Slovenskej republike. V záujme dosiahnutia tohto cieľa sú zmeny zákona navrhované v nasledovných oblastiach. Presnejšie vymedzenie a doplnenie jednotlivých činností systému Štátnej pokladnice vo väzbe na postup reformy riadenia verejných financií. Zjednodušenie procesov na realizáciu rozpočtu klientov zrušením povinností predkladať finančné plány, zavedenie kontrolných mechanizmov v rámci realizácie rozpočtu o oblasť programového rozpočtovania v zmysle realizovanej reformy riadenia verejných financií.
Efektívnejšie plnenie činností a úloh systému Štátnej pokladnice doladením organizačných vzťahov medzi subjektmi, ktoré tvoria tento systém, teda ministerstvom financií, Štátnou pokladnicou a Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity. Sprehľadnenie vykonávania operácií na finančnom trhu a zvýšenie transparentnosti vyhodnocovania efektívnosti systému Štátnej pokladnice, ktoré vedú k zvýšeniu kvality riadenia financií v tomto systéme vytvorením predpokladov na zvýšenie transparentnosti riadenia systému Štátnej pokladnice ako celku.
Rozšírenie počtu klientov Štátnej pokladnice vytvorením možnosti byť klientom na báze dobrovoľnosti aj pri tých subjektoch, pri ktorých má štát majetkovú účasť alebo v prípadoch, kde má štát rozhodovaciu právomoc. Zmena kompetencie na vymenovanie riaditeľa Štátnej pokladnice ministrom financií za účelom zosúladenia tejto kompetencie s Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity a z dôvodu, že úlohy Štátnej pokladnice súvisia výlučne s riadením verejných financií, čo kompetenčne spadá pod ministerstvo financií, využívanie voľných peňažných prostriedkov Štátnej pokladnice primárne na krytie deficitu štátneho rozpočtu a štátneho dlhu úpravou finančných tokov v systéme Štátnej pokladnice.
Tento návrh novely zákona úzko súvisí s návrhmi zákonov a návrhmi noviel zákonov pre oblasť riadenia verejných financií, napríklad so zákonom o štátnom rozpočte a o rozpočtových pravidlách, o ktorých Národná rada rokuje paralelne. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Pálovi Farkasovi.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister a podpredseda vlády, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1347) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na dnešné rokovanie Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši vážnu problematiku. Podľa dôvodovej správy navrhovaný zákon bude mať vplyv na štátny rozpočet, pričom požadované prostriedky sú kryté v rámci dojednanej zmluvy o aplikačnej podpore na informačný systém Štátnej pokladnice. Navrhovaný zákon nebude mať vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie, životné prostredie. Dopady na štátny rozpočet v roku 2005 budú pokryté v rámci prostriedkov pridelených na aplikačnú podporu informačného systému Štátnej pokladnice v priebežnej sume zhruba 40 miliónov Sk na základe zmluvy o poskytovaní aplikačnej podpory. V rokoch 2006 až 2008 budú dopady skryté tiež pridelenými prostriedkami na zabezpečenie realizácie tejto zmluvy.
Nech sa páči, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Ako jediná pani poslankyňa Zmajkovičová. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pani poslankyňa, máte slovo.
R. Zmajkovičová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v dôvodovej správe predkladaného návrhu zákona uvádzate, že navrhované zmeny vychádzajú z praktických skúseností z pôsobenia systému Štátnej pokladnice v roku 2004 - 2005. Samosprávne kraje však viackrát poukazovali na nezmyselnosť kroku ministerstva financií alebo vlády, aby klientom Štátnej pokladnice boli aj vyššie územné celky. Klientom Štátnej pokladnice by mali byť subjekty, v ktorých má štát rozhodovaciu právomoc alebo majetkovú účasť, alebo prípadne na báze dobrovoľnosti. Ani jedna z týchto podmienok sa nevzťahuje na vyššie územné celky. Klientom Štátnej pokladnice nie sú mestá ani obce.
Podľa tejto navrhovanej novely by vyššie územné celky mali realizovať svoj rozpočet výlučne prostredníctvom Štátnej pokladnice. Vyššie územné celky sa stali klientom Štátnej pokladnice ako klient typu B a napriek tomu teda, že rozpočet vyššieho územného celku tvorí aj transfer zo štátneho rozpočtu, napriek tomu nie je logické, aby vyššie územné celky boli napojené na systém Štátnej pokladnice celým rozpočtom, pretože 60 percent celkového rozpočtu tvoria vlastné príjmy samosprávneho kraja.
Predkladaná novela neumožňuje realizáciu výdavkov vyššieho územného celku z návratných zdrojov financovania, pretože vyššie územné celky by museli s predstihom čerpať úverový rámec, preniesť finančné prostriedky do Štátnej pokladnice, čím by sa predlžovalo obdobie splácania úveru a realizácie úhrady.
Štátna pokladnica jednoznačne obmedzuje samosprávne kompetencie vyšších územných celkov, napríklad zmeny rozpočtu schvaľuje zastupiteľstvo uznesením, pričom systém Štátnej pokladnice bude vyžadovať trojmesačné plánovanie a zmeny v trojmesačnom plánovaní sa môžu vykonať po troch týždňoch, čo však môže mať za následok potom nesplnenie uznesenia zastupiteľstva samosprávneho kraja.
Vyššie územné celky majú oveľa výhodnejšie podmienky zhodnocovania vlastných príjmov v komerčných bankách, čo prispieva potom aj k lepšiemu hospodáreniu vyšších územných celkov. Musím konštatovať, vážený pán minister, že predkladaná novela zákona nerešpektuje princíp samosprávnych funkcií vyšších územných celkov a centralizujú sa ňou aj právomoci ministerstva financií. Preto poslanecký klub strany Smer - Sociálna demokracia nepodporí predkladanú novelu zákona. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Pán podpredseda chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujem prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1335).
Pán podpredseda, nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dôvodom navrhovanej novelizácie zákona je zabezpečenie aplikácie finančných mechanizmov viažucich sa na prijaté eurointegračné záväzky. V nadväznosti na čerpanie finančných prostriedkov z finančného mechanizmu európskeho hospodárskeho priestoru a nórskeho finančného mechanizmu, ale aj pripravovaného švajčiarskeho finančného mechanizmu je potrebné legislatívne zabezpečiť a vytvoriť režim spoločného nakladania s takýmito prostriedkami. Vzhľadom na to, že v doterajšej právnej úprave absentovala úprava nakladania s prostriedkami poskytovanými v Slovenskej republike z rozpočtu EÚ ako dočasná finančná pomoc, ktorá sa poskytuje rovnakým postupom ako pre program Phare, predložený návrh novelizácie obsahuje aj úpravu nakladania s prostriedkami prechodného fondu v samostatnom § 20a. Predložený návrh zákona precizuje aj niektoré ďalšie ustanovenia vo vzťahu k aplikačnej praxi. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, predsedovi gestorského výboru poslancovi Farkasovi. Nech sa páči.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1335) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na dnešné rokovanie Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
V návrhu novely sa pristupuje k precizovaniu ustanovení zákona vo vzťahu k aplikačnej praxi, ako to povedal pán podpredseda vlády. Návrh novely zákona napríklad ustanovuje, že ak zo zúčtovania finančných vzťahov vyplýva povinnosť poskytnúť prostriedky zo štátneho rozpočtu, takýto výdavok sa nebude započítavať do percenta určeného na možnosť prekročenia výdavkov na základe rozpočtového opatrenia, ďalej umožňuje rozpočtovým organizáciám a príspevkovým organizáciám používať kapitálové výdavky aj na technické zhodnotenie majetku vo výpožičke, pre rozpočtové organizácie vytvára priestor na vzájomné započítavanie príjmov a výdavkov súvisiacich s daňou z pridanej hodnoty, presnejšie špecifikuje situáciu, keď realizácia výdavkov nesprávne zatriedených podľa rozpočtovej klasifikácie nie je porušením finančnej disciplíny.
Predložený návrh podľa dôvodovej správy nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Po rozprave v rámci hlasovania, samozrejme, potom budem odporúčať hlasovať o tom, aby sme prerokovali tento návrh v druhom čítaní a prípadne, keď budeme podporovať takýto návrh, aby sme ho prerokovali vo výboroch, tak ako to máte uvedené v rozhodnutí pána predsedu Národnej rady. Ďakujem vám pekne za pozornosť.
Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy? Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1334).
Prosím znovu pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby uviedol vládny návrh zákona.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom a predmetom novelizácie zákona je doplnenie úpravy najmä o nasledovné okruhy: ustanovenie postupu obce a vyššieho územného celku pri hospodárení s účelovými prostriedkami poskytnutými zo štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie alebo s prostriedkami získanými na základe osobitného zákona nevyčerpaných v príslušnom roku, ktoré môžu použiť aj v nasledujúcich rokoch v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy, a to pri zostavení rozpočtu, hospodárení podľa rozpočtu a usporiadaní výsledku hospodárenia obce a vyššieho územného celku.
Po druhé. Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa rozširujú niektoré ustanovenia o ozdravnom režime a nútenej správe obce. Vzhľadom na osobitný charakter konania o zavedení nútenej správy sa vymedzujú tie ustanovenia správneho poriadku, ktoré sa uplatnia na konanie o zavedení nútenej správy, pričom sa určuje začatie konania, účastník konania a lehota na vydanie rozhodnutia. Novými ustanoveniami o nútenej správe sa doplňujú povinnosti obce pri hospodárení počas nútenej správy. Precizuje sa úprava o obsahu krízového rozpočtu, najmä rozsah povinných výdavkov a obmedzenie rozpočtovania bežných a kapitálových výdavkov. Súčasne sa navrhuje, aby zdroje na zníženie celkových záväzkov bola obec povinná zabezpečiť aj zvýšením výnosu miestnych daní, ak nútená správa neskončí v príslušnom rozpočtovom roku, v ktorom bola zavedená.
Po tretie. Rozširujú sa možnosti poskytovania dotácií z rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku aj inej obci alebo iným subjektom, ktoré pôsobia na území obce alebo vykonávajú činnosť na jej území, alebo ďalším subjektom, ktoré poskytujú služby pre obyvateľov obce. A touto novelou sa tiež odstraňujú niektoré legislatívnotechnické nepresnosti. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Farkasovi. Nech sa páči.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1334) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 51. dnešnej schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhy zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Podľa dôvodovej správy predložený návrh nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. V rámci hlasovania potom budem odporúčať, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, aby sme hlasovali o tom, že tento zákon v súlade s § 73 ods. 3 nášho rokovacieho poriadku sme prerokovali v druhom čítaní a aby sme ho pridelili okrem výboru pre financie, rozpočet a menu ako gestorskému výboru aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu. Ďakujem vám pekne za pozornosť.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.