B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať ešte druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (tlač 1277).
Prosím znovu pána podpredsedu vlády, aby vládny návrh zákona uviedol.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorý reaguje na požiadavky praxe a jeho cieľom je predovšetkým zdokonalenie a upresnenie niektorých ustanovení tohto zákona.
Zmeny a úpravy, ktoré sa vo vládnom návrhu novely realizovali, sú v zásade upresňujúce a smerujú k zjednodušeniu a sprehľadneniu existujúcich ustanovení. Z vecných zmien, ktoré boli do vládneho návrhu novely zákona zapracované, sú to zmeny, ktoré sa týkajú určenia horných hraníc sadzieb dane z pozemkov a dane zo stavieb, čím sa sleduje odstránenie možného neúmerného zvyšovania týchto sadzieb obcami. Ďalej je to negatívne vymedzenie stavebného pozemku na účely dane z nehnuteľností, rozšírenie okruhu daňovníkov dane z pozemkov a nájomcu prenajatých pozemkov pri stavbách o užívateľa stavby.
V súvislosti s možnosťou pre obce určiť príplatok za podlažnosť stavieb pri zdaňovaní stavieb je potrebné uviesť, že oproti súčasnému právnemu stavu nedochádza k vecnej zmene, ide len o odstránenie aplikačných nejasností a zosúladenie praxe s právnym stavom. Podľa navrhovaného ustanovenia sa nezmení sadzba dane, len sa k tejto sadzbe pripočíta suma predstavujúca násobok počtu podlaží a príplatku za podlažie, pričom zakladanie zo stavieb a technika výpočtu dane zo stavieb zostáva zachovaná. Za účelom zníženia administratívy u správcov dane z nehnuteľností, ako aj zaťaženia daňovníkov v predloženom vládnom návrhu zákona sa rozširujú dôvody, ktoré neukladajú povinnosť pre daňovníkov podávať opakovane daňové priznania v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Pre správcu miestnych daní a poplatkov v Bratislave a v Košiciach sa zároveň vytvára právny podklad na to, aby v prípade schválenia štatútom stanovili, že správu týchto daní a poplatkov vykonávajú, teda môžu vykonávať aj mestské časti. Dopĺňa sa tiež príloha č. 4, ktorá ustanovuje v súlade so smernicou Rady minimálne sadzby dane z motorových vozidiel. Neočakáva sa, že by navrhované zmeny a úpravy zásadne ovplyvnili výnosy z týchto miestnych daní a miestneho poplatku v porovnaní s predpokladanými výnosmi na rok 2005. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo poverenému členovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jozefovi Mikušovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás informoval ako spravodajca o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona vo výboroch, ktorú predkladá gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1783 z 21. septembra 2005 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov piatim výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady nasledovné stanoviská: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo odporúčajú pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady pre verejnú správu neprerokoval vládny návrh zákona, nakoľko výbor nebol uznášaniaschopný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III vyplynulo 17 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, z ktorých gestorský výbor 12 odporúča schváliť a 5 neschváliť.
Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku pani poslankyne Antošovej, ktorej udeľujem slovo a potom ešte pán poslanec Vážny sa hlási písomne do rozpravy.
Pani poslankyňa, nech sa páči.
E. Antošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, tentoraz budem stručnejšia a predložím priamo pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.
Navrhujem vypustiť vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov body 33 až 36. Svoj návrh odôvodňujem tým, že vo vládnom návrhu zákona sa navrhuje vypustiť zo zákona možnosť vyberať miestnu daň za dočasné parkovanie motorového vozidla na vyhradenom priestore verejného priestranstva bez toho, aby bola riešená problematika regulácie statickej dopravy vo všetkých slovenských mestách v inom zákone, a preto navrhujem ponechať pôvodný text doteraz platného zákona až do vyriešenia tohto problému v inej právnej norme. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Vážny, až potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážený pán podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Ľubomíra Vážneho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač 1277.
Po prvé. V čl. I sa za bod 43 dopĺňa nový bod 44, ktorý znie: 44. V § 77 ods. 2 písm. a) znie: "po a fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt", zarážka 27 "alebo prechodný pobyt", zarážka 28, "alebo ktorá na území obce užíva byt alebo nebytový priestor, pozemnú stavbu", zarážka 29, "alebo jej časť, ďalej len nehnuteľnosť na iný účel ako podnikanie". Koniec citátu. Ostatné body sa prečísľujú. Odôvodnenie. Podľa doterajšej právnej úpravy je pre miestny poplatok za komunálne odpady a drobné komunálne odpady poplatníkom každá osoba, ktorá má v obci trvalý alebo prechodný pobyt, ako aj osoba, ktorá má v danej obci právo užívať alebo užíva nehnuteľnosť na iné účely ako podnikanie. Pojem nehnuteľnosť však v tomto prípade zahŕňa nielen stavby, ale aj pozemky, ovocné sady, záhrady, vinice a podobne. Pod právom užívať sa rozumie aj vlastniť. V praxi sa tak často vyskytujú prípady, keď jedna a tá istá osoba vlastniaca nehnuteľnosti, napríklad záhrady, ovocné sady v rôznych obciach platí plnú sumu poplatku v týchto obciach, hoci odpad neprodukuje. Navrhuje sa preto, aby poplatok za miestne komunálne odpady platili fyzické osoby, ktoré majú v obci trvalý alebo prechodný pobyt alebo ktoré užívajú na území obce byt, nebytové priestory a pozemné stavby na iný účel ako podnikanie. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Šulaj ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči, máte k dispozícii dokonca dva mikrofóny.
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, len pred niekoľkými mesiacmi sme v Národnej rade prerokúvali takzvaný nový proreformný zákon o miestnych daniach, miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Už pri prerokúvaní uvedeného zákona bolo všetkým jasné, že sa výber dane bude v novom roku, t. j. v roku 2005 zvyšovať. Táto tendencia vychádzala z takzvanej daňovej reformy, ktorú sme v Národnej rade neprerokovali. Fiškálna decentralizácia, ktorá bola predstavovaná aj týmto zákonom, teda vytiahla z vreciek daňových poplatníkov viacej peňazí. Čierny Peter v podobe platobných výmerov z miestnej dane zostal v rukách územnej samosprávy.
Už v období prijímania tohto zákona opozícia kritizovala nesystémovosť nestanovenia vrchnej sadzby dane. Tento problém nebol len vo výške platených daní, ale aj v metodickom prístupe k uvedenej dani. Nie je predsa možné, aby nebola stanovená horná sadzba dane. Novelou zákona, tak ako ju dnes prerokúvame, sa odstraňuje uvedený problém metodicky, nie však vysokého daňového bremena súvisiacim s miestnymi daňami oproti roku 2003.
Chcel by som požiadať spravodajcu, aby vyňal samostatne na hlasovanie bod č. 16 zo spoločnej správy. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nakoľko pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Najskôr k poznámke alebo poznámkam pána poslanca Šulaja. Pán poslanec, kľúčové a zásadné z hľadiska toho, či vyťahujeme viac peňazí od daňových poplatníkov je údaj o celkovom daňovom alebo odvodovom zaťažení, ktorý je štandardne medzinárodne porovnateľný a podľa ktorého sa na Slovensku znižuje daňové a odvodové zaťaženie a Slovensko má dnes tretie najnižšie daňové odvodové zaťaženie spomedzi krajín Európskej dvadsaťpäťky s tendenciou ďalšieho znižovania, a teda ďalšieho pokroku v tejto oblasti.
Čo sa týka toho horného limitu, ukázalo sa, že v jednotlivých výnimočných prípadoch, ale, žiaľbohu, došlo k takým, niektoré obce stanovovali naozaj nezmyselne vysoké sadzby dane z nehnuteľností a kvôli tomu sa k tomuto pristupuje.
K pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Antošovej a pána poslanca Vážneho. Pani poslankyňa Antošová, ja súhlasím s tým, že ten problém riešenia statickej dopravy je najmä vo veľkých mestách problémom, ale my navrhujeme vyňatie týchto ustanovení zo zákona, ktoré sa týkajú vlastne toho zdanenia dočasného parkovania kvôli tomu, že vlastne užívanie verejného priestranstva na dočasné parkovanie motorového vozidla nespĺňa základné znaky predmetu dane. Je pravdou, že to v tom zákone bolo, ale práve aplikačná prax ukázala, že to jednoducho nie je v praxi ani možné zdaňovať. Uplatnenie v praxi je totiž veľmi ťažko kontrolovateľné a v zásade sa realizuje bez rešpektovania procesných ustanovení zákona č. 511 o správe daní a poplatkov. Z tohto dôvodu neodporúčam podporiť pozmeňujúci návrh pani poslankyni Antošovej, aj keď vecne uznávam, že ten problém je potrebné riešiť, ale zrejme inak a nie v tomto zákone.
A k návrhu pána poslanca Vážneho chcem povedať, že ten návrh má síce svoju logiku, ak sa platia poplatky za komunálny odpad len z pozemkov alebo len zo záhrad, len sa trochu obávam, či pri tom znení, ako bolo navrhnuté, by sme sa nedostali do iného problému, že napríklad chatári, ktorí majú záhradné chatky alebo chaty pri pozemkoch, jednoducho by nebolo možné ich spoplatniť týmto poplatkom, a pritom oni ten odpad produkujú. Lebo je jasné, čo je trvalý pobyt, je jasné, čo je prechodný pobyt, ale dokazovať to, či niekto užíva, alebo nie, môže byť veľmi problematické. Čiže ja vidím logiku v tom, že ten problém tam je a asi ho bude treba riešiť, ale nie som si istý, či týmto spôsobom. Navyše sme to ani neprekonzultovali s tými, ktorých sa to týka, ktorí tú daň spravujú, a to sú obce, mestá a ZMOS, takže ja by som odporučil radšej tento návrh nepodporiť z toho dôvodu, že vyriešime jeden problém, vyrobíme iný a skúsme sa nad tým zamyslieť aj spolu so ZMOS-om, či sa to nedá vyriešiť iným spôsobom pri najbližšej novele možno. Ďakujem pekne. A chcem odporučiť všetky pozmeňujúce návrhy, tak ako ich odporúča gestorský výbor v spoločnej správe.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Pán spravodajca, budíček. Chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (tlač 1350).
Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám tento návrh zákona na základe poverenia vlády a na základe úlohy, ktorá mi bola daná pri prerokúvaní štátneho rozpočtu predložiť návrh novely zákona o sudcoch a prísediacich a novely zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry za účelom odloženia vyplatenia štrnásteho platu. Išlo o kompromisný návrh medzi stanoviskom rezortu spravodlivosti a rezortu financií, ktoré vlastne necháva definitívne riešenie na budúcnosť.
Ďakujem, pán predsedajúci, toľko stručný úvod.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Gáborovi Gálovi. Nech sa páči.
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z . o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona predkladá ministerstvo spravodlivosti do legislatívneho procesu ako iniciatívny návrh. Z dôvodu, že nesúhlasí s trvalým zrušením inštitútu ďalšieho platu pre sudcov a prokurátorov, tak ako to navrhuje ministerstvo financií v návrhu rozpočtu na rok 2006 až 2008.
Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh novely je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie a bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky. Nemá vplyv na životné prostredie a neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu pracovníkov.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti spĺňa náležitosti ústavnej v čl. III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v Európskom spoločenstve ani v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady podľa rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor a odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii (tlač 1317).
Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, navrhovaná právna úprava sleduje vytvorenie zákonného rámca postupu pri uznávaní a vykonávaní príkazu na zaistenie majetku a príkazu na zaistenie dôkazov v rámci členských štátov Európskej únie vychádzajúc zo zásady vzájomného uznávania rozhodnutí justičných orgánov členských štátov Európskej únie prijatej Európskou radou v Tampere v roku 1999.
Návrh zákona preberá do slovenského právneho poriadku rámcové rozhodnutie Rady z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii. Návrh zákona upravuje postup justičných orgánov Slovenskej republiky ako orgánov vykonávajúceho štátu, teda štátu, v ktorom má byť uznaný a vykonaný príkaz na zaistenie vydaný justičným orgánom iného členského štátu Únie, ako aj štátu pôvodu, teda štátu, v ktorom bol vydaný príkaz na zaistenie. Upravuje sa otázka príslušnosti slovenských orgánov pri vydávaní, uznávaní a vykonávaní príkazu na zaistenie, definujú sa základné pojmy a podrobne sa upravujú ďalšie otázky, ktoré s vydaním, uznaním a vykonaním príkazu na zaistenie súvisia.
Základným prínosom prijatia navrhovanej právnej úpravy je uľahčiť justičnú spoluprácu, a to prostredníctvom bezprostredného priameho styku justičných orgánov, teda súdov a prokuratúr. Pre Slovenskú republiku má význam tento návrh zákona aj z pohľadu skutočnosti, že tradičné vzťahy spolupráce, ktoré až doteraz existovali medzi členskými štátmi Európskej únie, by mal nahradiť systém voľného pohybu rozhodnutí justičných orgánov členských štátov Európskej únie v trestných veciach vrátane predbežných a konečných rozhodnutí. Príkaz na zaistenie zavedený rámcovým rozhodnutím a implementáciou predkladaným návrhom je ďalším konkrétnym opatrením v oblasti trestného práva, ktorým sa aplikuje zásada vzájomného uznávania označovaná Európskou radou ako základný kameň spolupráce v oblasti justície.
Prvým takýmto opatrením transponovaným do slovenského práva je Európsky zatýkací rozkaz, ktorý bol prijatý zákonom v roku 2004 a nasledujúce ďalšie obdobné opatrenia možno v kontexte pripravovaných a prerokúvaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie v blízkej budúcnosti očakávať. V súčasnosti sa diskutuje o rámcovom rozhodnutí o Európskom dôkaznom príkaze na úrovni Rady ministrov.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona a o jeho posunutie do druhého čítania, pretože cieľom návrhu zákona je zabezpečiť dôslednú spoluprácu medzi justičnými orgánmi jednotlivých členských štátov tak, aby sa vytvorili dostatočné mechanizmy pre boj so zločinom, a to najmä s jeho organizovanými formami. Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Jozefovi Miklušičákovi. Nech sa páči.
J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, páni ministri, pani poslankyne, vážení poslanci, podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii (tlač 1317).
Návrh zákona sa predkladá podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005. Tvorí integrálnu súčasť plnenia záväzkov Slovenskej republiky v súvislosti s jej vstupom do Európskej únie.
Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 až § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, rešpektuje medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná alebo ktoré podpísala a pripravuje ich ratifikáciu a pokračuje v ich transpozícii. Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie, nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie v podnikateľskej sfére a iných právnických osôb, nebude mať vplyv na životné prostredie ani vplyv na zamestnanosť.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti spĺňa náležitosti uvedené v čl. III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nich, že problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a je upravená v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1345 z 5. októbra 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z prítomných poslankýň a poslancov. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej nasleduje ďalšie prvé čítanie, a to o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (tlač 1339).
Znovu prosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby uviedol vládny návrh zákona.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o problém, ktorý už bol diskutovaný, ide o problém ustanovenia Trestného zákona § 377 - trestný čin porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy, ktorý bol doplnený do Trestného zákona v druhom čítaní v Národnej rade v máji. Napriek tomu, že som poukazoval aj v tom čase na riziká doplnenia, na možnosť gramatického výkladu, ktorý by umožňoval aj postihovanie investigatívnej žurnalistiky. My sme sa snažili navrhnúť riešenie, ktoré by takéto prípady akoby vyňalo spod objektívnej stránky skutkovej podstaty. To sa nám ale nepodarilo, a preto navrhujeme toto ustanovenie z Trestného zákona vypustiť ako celok. Myslíme si, že v občianskom práve sú vytvorené adekvátne mechanizmy, za pomoci ktorých je možné dosiahnuť nápravu, ale nebránim sa v druhom čítaní, ak bude lepší návrh, aby sme ho do Trestného zákona implementovali.
Teraz pred pár dňami bol taký malý škandál na Slovensku, kde jeden stomatológ požadoval sexuálne služby od svojej pacientky a ona ho nahrala na kameru a myslím si, že aj na audiozáznam. Musím povedať, že takýmto konaním by sa z formálnoprávnej roviny dopustila trestného činu práve podľa tohto paragrafu, a to by sme asi nechceli, predpokladám, pretože svojím konaním odhalila ak nie nelegálnu, tak minimálne mimoriadne neetickú aktivitu konkrétneho lekára - stomatológa. Pritom musím upozorniť snemovňu, že konanie, ktorým niekto úmyselne poruší tajomstvo informácií prenášaných prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, čo bol ako jeden z hlavných dôvodov spomínaných na doplnenie tohto nového trestného činu do Trestného zákona, je možné sankcionovať podľa iných ustanovení Trestného zákona, najmä § 196 - porušovanie tajomstva prepravovaných správ.
Viem, že po schválení Trestného zákona niektorí poslanci tvrdiac, že to riziko nepoznali - to si, samozrejme, neodvážim komentovať - povedali, že pripravia novelizáciu. Keďže tá novelizácia pripravená nebola, tak sme sa podujali na ministerstve ju pripraviť a schválila ju vláda, ale zopakujem ešte raz, že v druhom čítaní som ochotný akceptovať aj iné riešenie. My sme žiadne lepšie riešenie nevedeli nájsť, ale to neznamená, že ho nenájde snemovňa, respektíve jej výbory.
Takže z tohto dôvodu si vás dovoľujem, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, požiadať o podporu návrhu novely Trestného zákona. Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Miroslavovi Abelovskému. Nech sa páči.
M. Abelovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, z poverenia ústavnoprávneho výboru podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (tlač 1339).
Návrh zákona, ktorým sa mení Trestný zákon, vypracovalo ministerstvo spravodlivosti ako iniciatívny návrh zákona. Navrhuje ustanovenie § 377 - porušenie dôverností ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy vypustiť z Trestného zákona ako celok, keďže konanie nedosahuje takú nebezpečnosť, aby mohlo byť postihnuté trestným právom.
Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67, § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Podľa dôvodovej správy návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými Slovenská republika je viazaná. Nebude mať finančno-ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovenia návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Problematika návrhu zákona nie je v práve Európskych spoločenstiev upravená. V práve Európskej únie upravená je.
Keďže ako spoločnému spravodajcovi mi dáva rokovací poriadok priestor pre vlastnú úvahu, chcem sa vyjadriť ako poslanec Národnej rady k tomuto návrhu zákona podrobnejšie. Nie je to tak dávno, čo sme dosť bolestne schvaľovali návrh Trestného zákona, viete veľmi dobre, že prakticky odvtedy, ako prišiel do Národnej rady tento vládny návrh zákona, som bol spoločným spravodajcom k tejto veľmi rozsiahlej právnej norme. Jeho schválenie v máji tohto roku som považoval za kompromis, ktorý vznikol medzi poslaneckými klubmi, ktorí hlasovali za návrh zákona, a takto som ho vnímal aj ja, pretože som za jeho konečné znenie takisto hlasoval.
Nerozumiem preto predkladateľovi, že prakticky dáva veľmi citeľnú zmenu takto bolestne a za určitých a nebudem snáď ani veľmi odbočovať, keď poviem, že práve pri tejto zákonnej norme sa stalo v Národnej rade to, čo sa prakticky nestalo v celom volebnom období, že v druhom čítaní predkladateľ tento návrh zákona práve kvôli jednému ustanoveniu zobral návrh zákona späť a museli sme opakovať prakticky celý legislatívny proces znova.
Samozrejme, že aj toto ustanovenie, ktoré sa navrhuje vo vládnom návrhu zákona vypustiť, je jedným z tej mozaiky, sklíčkom mozaiky, ktorá vytvárala celkovú predstavu jednotlivých poslaneckých klubov o návrhu tohto nie všedného zákona, ktorý je možné akosi meniť a ja som vždy tento návrh zákona vnímal ako normu, ktorá nás určite prežije, to znamená, bude platiť tak ako doterajšia, ktorá ešte stále platí aspoň tých 40 - 50 rokov. Ale tento krok, ktorý predkladateľ urobil, že prakticky zákon, ktorý vstúpi do účinnosti len ešte o viac ako dva mesiace bez toho, že by boli akékoľvek poznatky k tomu, že pri jeho aplikácii vznikajú výkladové problémy, vznikajú problémy pri, ja neviem, rozhodovacej činnosti súdov, navrhuje vypustiť proste nič, tomu, samozrejme, nenasvedčuje a nemôže nasvedčovať, pretože tento zákon sa stane účinným až od prvého dňa nového roku 2006.
Tento pozmeňujúci návrh k tomuto ustanoveniu podal poslanec, ktorý je súčasťou vládnej koalície. Ja som tiež zaň hlasoval, myslím si, že také konanie, ktoré je opísané a považuje sa za trestné, protiprávne a trestné, je potrebné chrániť Trestným zákonom, pretože veľmi vážnym spôsobom zachádza do súkromia takejto ohrozenej osoby alebo poškodeného prakticky za zneužitia veľmi významných technických prostriedkov, nielen skrytej kamery, ale priestorové odpočúvanie zahŕňa aj iné bližšie nepomenované technické spôsoby, ktoré sa budú, samozrejme, postupne vyvíjať a zlepšovať, zdokonaľovať a že skrytá kamera bude skôr takým, by som povedal, obyčajným spôsobom alebo úplne najprimitívnejším spôsobom získania takýchto správ. Tie môžu byť v čase internetu a existencií informačných technológií úplne iné a úplne skrytým spôsobom urobené, takže na ochranu súkromia nielen politikov, ale aj ostatných občanov takáto ochrana tu potrebná je, a preto nevidím dôvod bez toho, aby sa čo len pokúsilo o to zaviesť ju do právneho poriadku a dať takéto protiprávne konanie pod ochranu Trestného zákona, bez akejkoľvek aplikačnej skúsenosti ho nechať z Trestného zákona vypustiť.
Čiže tento návrh vládneho zákona, hoci je len v prvom čítaní, je pre mňa neprijateľný, a preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nebude pokračovať v rokovaní o návrhu predmetného zákona. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do všeobecnej rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie, pardon, ešte predtým, čo by som prerušil rokovanie, pán podpredseda vlády sa hlási o slovo. Nech sa páči, môžete sa vyjadriť v rozprave, samozrejme, nech sa páči.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ja budem len, samozrejme, reagovať na pána spravodajcu stručne. Ja nepovažujem za dobré, že tá novela prišla do parlamentu, ale nebolo to vo vládnom návrhu a ja som na to nakoniec upozorňoval. Je veľmi ľahko verifikovateľné, že dokonca aj poslanci, ktorí hlasovali za tento pozmeňujúci návrh, dokonca aj jeho iniciátor, následne vyhlásili v médiách, že si neboli vedomí rizika, ktoré ustanovenie spôsobuje. Ja som na to riziko upozorňoval aj v ústavnoprávnom výbore, pán spravodajca, to asi vy môžete potvrdiť aj v pléne. Nebolo to, samozrejme, akceptované, čo je právom snemovne, médiá zaspali, spia aj dnes, ale to ma nezaujíma.
Povedzme si stručne tri prípady, ktoré sa stali, a zodpovedajme si, či by v takomto prípade boli trestnoprávne postihnuteľné. Ak áno, tak je to problém, ktorý treba riešiť. Možno nie takto, možno inak. Pripúšťam. Prvý prípad som spomenul, ten je najčerstvejší, to je prípad toho nešťastného stomatológa v Dolnom Kubíne. Druhý prípad je prípad, keď pred niekoľkými mesiacmi nakrútili reportéri verejnoprávnej televízie mestských policajtov, ako berú úplatok. Už za to boli aj odsúdení. A tretí prípad je, keď hovorkyňa ministerstva školstva sa nie veľmi rozumne vyjadrila pre jednu komerčnú televíziu, čo si myslí o študentoch, ktorí nedostávajú štipendiá. Všetky tieto prípady, pán poslanec Madej tlieska, uvidíme, ako bude hlasovať za novelu zákona, či to bude veľmi konzistentné s tým potleskom, nebude to konzistentné, to je u neho typické (ruch v sále), tak všetky tieto prípady by spadli pod ustanovenie Trestného zákona v tom znení, v akom bol schválený. A ak je to problém, a ja si myslím, že to problém je, tak sa snažme ho riešiť. A ak ústavnoprávny výbor navrhne lepšie riešenie, sľubujem, že ja s tým nebudem mať problém. Toľko, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v grémiu sme hovorili o tom, že pán minister Malchárek môže vystúpiť až po hlasovaní, lebo má zahraničnú návštevu, takže by som preskočil tie dva jeho body a pokračujeme prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých predpisov (tlač 1296).
Prosím ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Lászlóa Gyurovszkého, aby uviedol vládny návrh zákona.
L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky na dnešnom rokovaní Národnej rady uviesť na prvé čítanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých predpisov.
Novela zákona sa dotkne najmä ustanovení o základnom účele zákona. Explicitne sa rozširuje proces konzultácie na všetky strany, ktoré môžu byť dotknuté príslušnými rozhodnutiami telekomunikačného úradu. Upresňujú sa niektoré regulačné právomoci telekomunikačného úradu a spresňuje sa celý proces výberového konania na udelenie individuálneho práva na používanie frekvencií. Zároveň sa umožňuje prevod práv na používanie frekvencií. Vo vzťahu k univerzálnej službe sa podrobnejšie upravuje postup výberu poskytovateľov univerzálnej služby a presnejšie sa vymedzuje okruh prispievateľov na náhradu nákladov vynaložených na poskytovanie univerzálnej služby. Zároveň sa dopĺňajú ustanovenia týkajúce sa nevyžiadanej komunikácie.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať o podporu na prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona v prvom čítaní a následné postúpenie do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, poslancovi Ľubomírovi Vážnemu. Nech sa páči, pán poslanec.
Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1296).
Po prvé. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 675 z 11. októbra 2005 ma určil za spravodajcu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Po druhé. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ktorý vo všeobecnej časti dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu zákona, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vplyv na verejné financie. Navrhovaná úprava nezakladá zvýšené nároky na verejné financie ani vplyv na zamestnanosť a ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie. Problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Návrh zákona vylepšuje dané prostredie v elektronických komunikáciách.
Po štvrté. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Po piate. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 30. septembra 2005 č. rozhodnutia 1335 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor budem navrhovať Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.