V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, máte slovo. Nech sa páči.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem. Budem veľmi stručný, ale o to srdečnejší. Pani poslankyňa, vypočujúc si vaše kritické slová, tak moje pocity sa dajú charakterizovať iba úryvkom z jednej piesne, ktorú nájdete v jednotnom katolíckom spevníku a síce "Tu skrúšení v prach padáme". Ja som ten posledný, ktorý by chcel popierať, že aj poslanci Hnutia za demokratické Slovensko - Ľudovej strany alebo teda v opačnom poradí, majú tiež niekedy pravdu. Poznáte ma, viete, že keď máte pravdu vy, tak vás kedykoľvek rád podporím a niečo na tom, čo ste povedali, niečo na tom je. Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1337, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1353. Opäť žiadam pána ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona uviedol.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne a poslanci, účelom predloženého návrhu sú skutočnosti a poznatky z aplikačnej praxe, ktoré je potrebné do zákona premietnuť, ako aj prijatie nového zákona o rodine, ktorý nadobudol účinnosť v tomto roku.

Predmetom navrhovanej úpravy je predovšetkým spresnenie niektorých ustanovení zákona o matrikách za účelom vylúčenia nejednotného výkladu a zjednotenia aplikačnej praxe, ďalej rozšírenie povinnosti obvodných úradov pri zabezpečení matričných kníh a uchovávaní zbierky listín, ďalej doplnenie možnosti náhrady niektorých dokladov potrebných pre zápis do matriky, ďalej vylúčenie režimu všeobecného predpisu o správnom konaní a doplnení lehôt, v ktorých sa vykoná zápis do matričnej knihy alebo osobitne matriky a napokon zosúladenie zákona so zákonom č. 36 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Taktiež sa navrhuje umožniť uzatvoriť manželstvo občanom, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na ktoromkoľvek matričnom úrade. V súvislosti s touto navrhovanou novelou zákona bolo potrebné novelizovať aj zákon o správnych poplatkoch. Možno očakávať, že prijatím navrhovanej zákonnej úpravy sa zjednotí aplikačná prax na úseku matrík.

Prosím ctenú Národnú radu, aby rozhodla o prerokovaní návrhu zákona v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu, pánovi poslancovi Istvánovi Pásztorovi.

I. Pásztor, poslanec: Vážená Národná rada, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 1337).

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený vládny návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od prerokovania vládneho návrhu zákona v prvom čítaní. Ďakujem.

Pán podpredseda, prosím vás, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Ústne, kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1349. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1368. Teraz žiadam ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, zmeny navrhované v tomto zákone možno zaradiť do troch okruhoch. Prvý sa týka transpozície smernice Európskeho spoločenstva, ktorá upravuje zásadu rovnakého zaobchádzania v prístupe k zamestnaniu, k odbornej príprave, postupu zamestnania, v úprave pracovných podmienok. Na základe tejto smernice sa v návrhu zákona ustanovuje informačná povinnosť služobného úradu v súvislosti s predpismi prijatými na ochranu pred diskrimináciou a explicitne sa ustanovuje, že porušenie zásady rovnakého zaobchádzania sa považuje za porušenie služobnej povinnosti.

Predložením návrhu zákona sa ďalej zvyšuje hodnostný príplatok policajtov a ostatných zložiek patriacich do pôsobnosti zákona o 650 korún, čím sa má dosiahnuť zlepšenie ohodnotenia uvedených zložiek.

Ďalšie návrhy na zmeny súvisia predovšetkým so zmenami zdravotnej legislatívy a ich cieľom je zabezpečenie poskytovania špecifickej zdravotnej starostlivosti pre policajtov. Po prijatí nových predpisov v oblasti zdravotnej starostlivosti je totiž potrebné riešiť túto problematiku osobitne.

V súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho spoločenstva sa v čl. II novelizuje aj zákon o štátnej službe colníkov.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené si vás dovoľujem požiadať o postúpenie návrhu zákona do druhého čítania.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Jánovi Patakymu.

J. Pataky, poslanec: Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 427 z 25. októbra 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1349) prvé čítanie.

V súlade s § 73 ods.1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 7. októbra 2005 č. 1368 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Ústne sa hlási pán poslanec Polka. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

L. Polka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážený Fun klub, len neviem, či je to Fun klub pána Palka, alebo pána Polku, alebo Janka Patakyho, pretože so železnou pravidelnosťou sa s ministrom Palkom stretávame v tejto osirelej miestnosti, až mi je tu ľúto prednášať, ale keďže pán podpredseda rozhodol, že tieto návrhy zoberieme naraz, tak si dovolím povedať niekoľko slov.

Dámy a páni, práve pred niekoľkými minútami sa skončilo protestné zhromaždenie príslušníkov Policajného zboru na Námestí slobody pred Úradom vlády. Neviem, prečo protestovali práve tam, pretože tam ich je ešte menej ako tu, ale tu by sme ich aspoň poniektorí boli videli. Údajne ich tam bolo viac ako 2 000, až ku trom tisíckam, takže nebol som tam, pán predseda Kaliňák neprišiel oznámiť stav, ale myslím si, že to je ojedinelý prípad, keď policajti idú demonštrovať od radosti, že im ideme o 650 korún zvýšiť hodnostné.

Ja by som si dovolil niekoľko poznámok k obidvom týmto zákonom, lebo potom bude zase spravodajcom, pán Pataky, takže to spravíme z jednej vody.

Zákon č. 73 upravuje i platové náležitosti policajtov. Vláda Slovenskej republiky v návrhu nerieši primerane ohodnotenie práce policajta v porovnaní s prácou profesionálneho vojaka. Porovnávame tieto dve kategórie, pretože ide o približne rovnaký druh nasadenia, i keď osobne ako bývalý policajt si myslím, že to nasadenie je oveľa vyššie u policajtov, najmä u príslušníkov, ktorí plnia úlohy na ulici, v ostrej službe, nie za mrežami alebo niekde za nejakými inými, pretože tu patria aj iné skupiny príslušníkov ozbrojených síl alebo ozbrojených zborov.

Musím konštatovať, že už asi pred polrokom sme diskutovali o zvýšení hodnostného a na rozdiel od hodnostného vojakov sme začali tú diskrimináciu policajtov tým, že kapitán polície má podstatne iné nižšie hodnostné ohodnotenie, ako má kapitán v armáde. Začína to už samotným prijatím do služobného pomeru, pretože policajt musí byť bezpodmienečne s maturitou, s úplným stredoškolským vzdelaním, kým vojak môže byť prijatý bez úplného stredoškolského vzdelania, jeho nástupný plat po absolvovaní štyroch až šiestich týždňov kurzu je výrazne vyšší ako plat policajta. Okrem toho mu v zmysle zákona patria aj iné náležitosti, ako sú aktivačné príplatky, stabilizačný príspevok a príspevok na bývanie.

Pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie, ktoré sa v ďalšom slede predkladá, opätovne sa tu používa nerovnaký meter. Navrhovanou úpravou sa menení nič pre vojakov, ale len pre policajtov, čím sa vytvárajú výrazné rozdiely. Dochádza opäť k diskriminácii dvoch relatívne rovnako postavených a porovnateľných subjektov, ale aj k diskriminácii medzi policajtmi navzájom, lebo sa menia podmienky sociálneho zabezpečenia medzi takzvanými mladšími alebo staršími policajtmi napriek tomu, že nastupovali za rovnakých podmienok. Práve sociálne zabezpečenie bývalo vždy výrazným motivačným prvkom, ktorý do značnej miery pozitívne ovplyvňoval rozhodovanie sa mladých ľudí pre prácu v polícii. Jeho stratou, respektíve zmenou výrazne poklesne dlhodobo pretrvávajúci pokles záujmu o prácu v polícii. A tu sa dostávame ku koreňu veci, o ktorom sme tu tiež niekoľkokrát diskutovali a ktorý si myslím, že je veľmi vážnym, dokonca kardinálnym problémom polície, a to je personálna práca. Policajti nastupujú nie na základe nejakého systematického výberu, ale na základe viac-menej voluntaristických metód príslušných riaditeľov alebo iných funkcionárov na úrovni okresu a prípadne iných článkov riadenia po splnení istých fyzických a psychologických testov. K psychologickým testom by som sa nerád vyjadroval, nie je to moja doména, ale tie testy sú už niekoľko desaťročí staré a kolujú medzi policajtmi, povráva sa o všeličom, čo ako právnik by som tu nerád prezentoval, ale dajú sa tie testy všelijakým spôsobom spraviť v pozitívnom alebo v negatívnom zmysle slova. Fyzické testy, opäť kategória, ktorú charakterizuje skutočnosť, že pri testoch sa skúma, či sa policajt neutopí...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, musím vás teraz prerušiť. Formálnoprávne sa musím opýtať snemovne, či súhlasí s predĺžením rokovania Národnej rady po 19.00 hodine, pretože okrem tohto zákona máme ešte jeden zákon, ktorý predkladá pán minister vnútra. Je súhlas? (Všeobecný súhlas.) Ďakujem, pokračujte.

L. Polka, poslanec: Takže nebudem sa vyjadrovať k tým testom, len ďalší postup toho mladého človeka, ktorý s nesmiernou nádejou a niekedy aj romantickými predstavami prichádza do polície, je takzvaný kariérny postup, respektíve jeho vyslanie na štúdium. Môžem zodpovedne povedať, že prevažná väčšina tých, ktorí sú vyslaní na štúdium, je v istej nemilosti funkcionárov alebo, naopak, ide o policajta, ktorý nejakým spôsobom nezapadá do kolektívu, tak sa ho treba zbaviť. To, samozrejme, nie je pravidlo, ale je to dosť častá výnimka, ktorá viac-menej potvrdzuje pravidlo.

Argument, že policajti a mladí policajti odchádzajú do dôchodku 35 - 40-roční je úplne podľa môjho názoru scestný. Prosím vás pekne, kam odíde ten 35 - 40-ročný dôchodca v Námestove, v Čadci, v Bardejove, v Dolnom Kubíne? Kam? Reči o tom, čo tu v Bratislave šíria niektorí funkcionári, že idú do SBS, sú nezmyselné. Okrem toho, dámy a páni, plat chlapa v SBS, toho základného nosiča nejakých tongov alebo nejakej palice, je na úrovni 100 korún, z čoho musí uživiť svojho majiteľa, služobného psa, odev, ošatenie, vysielačku a podobné veci, čiže on reálne dostáva nejakých 50 - 60 korún na ruku. Reči funkcionárov Policajného prezídia o tom, že je to zdroj organizovaného zločinu, nie sú namieste, pretože oni sú namieste na to, aby ten organizovaný zločin zlikvidovali a týchto SBS takzvaných v úvodzovkách rozohnali. Myslím si, že to bol módny trend niekedy v polovici deväťdesiatych a že sa to podarilo už eliminovať, takže v tomto by som to ako argument nebral, že vycvičíme policajta a ten nám odíde niekde na druhú stranu bariéry.

Ak odchádzajú mladí policajti, títo 35 - 40-roční dôchodcovia, mimochodom, s dôchodkom niekde na hranici 5 000 korún, tak odchádzajú preto, že nevidia reálnu perspektívu vlastného uplatnenia v odbore, ktorí si vybrali.

Akú perspektívu vidí budúci policajt, ktorý ide do civilnej triedy na Akadémiu Policajného zboru a ešte pri poslednej štátnici nevie, či bude, alebo vôbec bude v Policajnom zbore a čo tam bude robiť. Kto neverí, nech beží za generálom Ivorom. Aj malá seriózna s. r. o., ak hľadá typy ľudí, vhodné typy ľudí na konkrétnu pozíciu vo svojej firme, používa moderné personálne metódy, používa služby moderných mladých personálnych agentúr, ktoré na princípoch human reserve a na systéme human reserve dohľadajú vhodné typy na vhodnú pozíciu. Teda nie náhodný výber z tých, ktorí zaklopali na dvere okresného riaditeľa po splnení nejakých predpokladov, ale systematické obsadzovanie voľných miest ľuďmi na to schopnými, pretože v polícii je veľmi zásadný a principiálny rozdiel medzi tým, kto chce byť nabombovaným kukláčom, alebo ten, kto chce viesť útvar vyšetrovania, alebo byť vyšetrovateľom na nejakom stupni riadenia.

Jediným progresom v rezorte vnútra je takzvaný proces scivilňovania, ktorý prebieha podľa modelu plukovník - riaditeľ, on sa rozhodne odísť do civilu, zoberie odchodné, zoberie výsluhový dôchodok a stane sa len riaditeľom. Ten plukovník ide do skrine.

Takže to sú, dámy a páni, argumenty z môjho poznania situácie v Policajnom zbore, pre ktoré ľudia odchádzajú a pre ktoré sme v situácii, že máme skutočne mladých policajných dôchodcov, že nevidia reálnu perspektívu v tom odbore, ktorý si vybrali a že ten rezort, ktorý si vybrali, im túto perspektívu nezaručuje. Ďakujem pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Pán poslanec Pavelka, pán poslanec Jaduš, pani poslankyňa Tóthová, no, to už sú všetci. Končím možnosť faktických poznámok. Pán poslanec Pavelka.

V. Pavelka, poslanec: Vážený pán minister, pán kolega, ja som bol na tom protestnom zhromaždení a rozprával som sa s policajtmi, ktorí tam boli a ktorí protestovali za tie svoje požiadavky, pán minister, oni berú pridanie 650 korún hodnostného pre nich ako výsmech a to, čo hovoril tu pán kolega Polka, tak na celom tom zhromaždení to v tomto smere rezonovalo, že nie sú tie podmienky adekvátne vojakov a polície. Toľko ja iba k tomu, že s tým hodnostným, ako sme hovorili vo výbore, že by sa možno bolo potrebné aj ďalej ešte zaoberať.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jaduš.

J. Jaduš, poslanec: Ak miera, povedzme, nároku na odmenu policajta, poprípade aj hasiča má byť v súlade s mierou ohrozenia života a ohrozenia zdravia, tak treba povedať, že v porovnaní s vojakmi policajti a hasiči podľa môjho súkromného názoru odvádzajú povolanie, ktoré je oveľa rizikovejšie, a nie tí, ktorí sedia za písacím stolom a hrozí im, že si spôsobia úraz ceruzou, ale predovšetkým tí chlapi, ktorí dennodenne šliapu chodník v záujme ochrany života a majetku občanov. Preto sa zdá aj nám, že je mimoriadne dôležité, aby sa platové pomery práve tých, ktorí sú na tom najnižšom stupni, ale zároveň tých, ktorí pravdepodobne do priameho kontaktu so zločinom prichádzajú najviac, aby sa tým tie platy podstatne zvýšili a nie je to len preto, že by som sa chcel zapáčiť v tejto chvíli policajtom, pretože predpokladám, že ani noviny a médiá tu nie sú, ale predovšetkým preto, pretože aj ja som rozprával s mnohými mladými policajtmi, ktorí mi povedali jednu vážnu vec. Nás ako živiteľov rodín, nás ako tých, ktorí si rodiny zakladajú ani tak netrápi výsluhový dôchodok ako to, čo ja donesiem každý deň svojej manželke a položím jej na stôl ako svoju výplatu. Preto by možno bolo potrebné sa pozrieť aj na to sociálne zázemie policajtov a urobiť všetko preto, aby sme tých mladých chlapcov motivovali, a aj keď pre krátkosť času spomeniem jednu vážnu vec. Keď sme hovorili o zvyšovaní platu sudcov, bavili sme sa o tom, že treba zamedzovať možnej korupcii v súdnictve. To isté treba urobiť v Policajnom zbore. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Tiež som chcela hovoriť o miere rizika a miere finančného ohodnotenia. Tu je skutočne skupina hasičov a ako bývalá ministerka spravodlivosti chcem upozorniť aj na Zbor väzenskej a justičnej stráže, kde výkony niektorých príslušníkov skutočne sú veľmi rizikové. Myslím si, že v ministerstve vnútra doposiaľ nebola urobená selekcia, a to nielenže by sa malo pridávať len podľa hodnostného, ale ako som spomenula podľa miery rizika, pretože často aj administratívne sily, hovorkyne a podobne sú hodnostne vysoko zaradené, ale miera rizika výkonu ich práce nie je taká.

Čiže, pán minister, ja si myslím, že tu by bolo treba spraviť aj hlbšiu selekciu, aby tí, ktorí majú mieru rizika vysokú, mali aj mieru finančného ohodnotenia primeranú. A mám len takú otázku, pán minister. Vy tu predkladáte ako minister za KDH legislatívne návrhy a ja pozerám a z klubu KDH tu absolútne nikto nesedí. Ako si to vysvetliť vo vzťahu k vami predkladaným legislatívnym návrhom?

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, nech sa páči, máte možnosť vystúpiť.

V. Palko, minister vnútra SR: Pani profesorka, už ste mi ostali iba vy. (Smiech.) No, teraz vážnejšie. Na budúci rok vzrastú... (Smiech v sále.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vitajte, pán Muránsky, práve na vás čaká celá Národná rada, ale, pán minister, máte slovo, nech sa páči.

V. Palko, minister vnútra SR: No, chcem povedať niekoľko poznámok. Prvá, že v budúcom roku vzrastie plat policajtov priemerne o 13 percent jednak vďaka zvýšeniu hodnostného príplatku, jednak vďaka tomu, že bude valorizácia v polovici roka, a myslím si, že to nie je málo.

Druhá poznámka. O prácu v polícii je záujem. Je väčší záujem, ako je počet policajtov, ktorých môžeme prijať, takže o toto sa nebojím. Čo sa týka scivilňovania, tak ja nechápem, v čom je ten problém, prečo tá kritika toho scivilňovania, však snáď chceme, aby nebol úradník na ministerstve vnútra na mieste, ktoré je naozaj úradníckeho charakteru a nemá nič s výkonom služby. Chceme, aby nebol policajtom, aby neblokoval policajnú tabuľku, no, tak jednoducho treba tú tabuľku zrušiť, to neznamená, že ten človek by mal odísť preč, bude to robiť ďalej ako civil.

No, teraz ten problém medzi platmi a výsluhovým dôchodkom. No, však, síce policajti hovoria, že ich tak netrápi ten výsluhový dôchodok, mimochodom, vy hovoríte, pán poslanec Polka, že ich to trápi. Vo svojom vystúpení ste povedali, že ich to trápi, že preto odchádzajú, že nevidia perspektívu. No, veď to nie je zlá perspektíva, že po tridsiatich rokoch služby budú mať dôchodok vo výške 60 percent z platu. Bohvie, ako to bude s mojím dôchodkom civila nepolicajta, ktovie. Mal som byť policajtom ako vy, že? (Smiech.) Aj vy beriete aj výsluhový dôchodok, ešte aj plat poslanca Národnej rady. To sa dobre bojuje za vymoženosti policajtov.

No, ale teraz k tomu, čo hovoria, ako hovoríte vy, niektorí policajti, že netrápi ich ani tak výsluhový dôchodok ako ten plat. Lenže ono to súvisí, bohužiaľ, ten systém, ktorý ste nastavili v roku 1998, vy ste boli ako štátny tajomník, to je ten systém, ktorý je taký veľkorysý, že jednoducho ruinuje osobitný účet ministerstva vnútra. Jednoducho nie je možné, ale vaša zodpovednosť je väčšia ako predkladateľa, ale vaša zodpovednosť ako predkladateľa je väčšia. Ja som tu nesedel, ja som za to nehlasoval. No, takže, ale by ste do toho mali čo hovoriť, veľmi, najmä, keďže sa vás to týkalo osobne.

No, čiže to proste súvisí. V 1990, už tento rok som musel pýtať v minulom roku pri zostavovaní štátneho rozpočtu 400 miliónov korún na sanáciu schodku osobitného účtu. Na budúci rok, teraz som pýtal na budúci rok 200, už sa to trošku ozdravuje. Proste kým tam bude ten schodok, tak budeme musieť míňať na jeho sanáciu peniaze, ktoré by sme inak mohli minúť na zvýšenie platov policajtov. Tak to je proste a tomto treba hovoriť. A to je stav, ktorý ste, mrzí ma to, pán poslanec, to je stav, ktorý ste spôsobili vy v tom roku 1998. To bola tikajúca bomba. Umožniť policajtom po 15 rokoch odísť a zarábať si inak, síce je fakt, že policajti v Čadci alebo v Námestove takú možnosť nemali, lebo tam nie je toľko pracovných príležitostí, ale v Trenčíne, Trnave, Bratislave, Nitre majú, áno, aj to využívajú, samozrejme, a potom vzniká ten stav, že máme 13,5 tisíca ľudí, ktorým vyplácame dôchodok. Policajtov je v súčasnosti asi 20 000, otázka času, kedy bude viac tých policajných dôchodcov ako tých policajtov, čo slúžia. Takže tam sú príčiny toho, prečo nemôžeme zabezpečiť viac peňazí, ako by sme chceli, na platy policajtov. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a ja sa ospravedlňujem, ja som urobil omyl.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1336, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1367. Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona uviedol.

V. Palko, minister vnútra SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne a páni poslanci, hlavným cieľom predloženého návrhu je vytvoriť podmienky na efektívnejšie využitie finančných prostriedkov vynakladaných na sociálne zabezpečenie policajtov a iných zložiek patriacich do pôsobnosti zákona o sociálnom zabezpečení policajtov, zvýšenie ich personálnej stability a zvýšenie motivácie na výkon služby. Po viacročných skúsenostiach z realizácie zákona je potrebné prijať opatrenia na obmedzenie predčasných odchodov policajtov z výkonu služby a posilniť ich motiváciu na výkon služby po dlhšiu dobu. Odchody policajtov v strednom veku z výkonu služby, ktoré sú motivované aj výsluhovými dávkami, totiž profesionálne oslabujú Policajný zbor.

Návrhom sa predkladá aj ušetrenie finančných prostriedkov sociálneho zabezpečenia, ktoré by boli inak vynakladané na dávky sociálneho zabezpečenia bývalých policajtov v mladšom veku, a tým sa tiež nepriamo vytvoria predpoklady na lepšie hodnotenie policajtov vo výkone služby. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Ladislavovi Polkovi.

L. Polka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 426 z 25. 10. 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 1336, v prvom čítaní.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené legislatívnymi pravidlami.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) citovaného poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. októbra 2005 č. 1367 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu zákona.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu a oznamujem snemovni, že písomné prihlášky mi neboli doručené žiadne. Ústne, kto sa hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Plháková. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

Z. Plháková, poslankyňa: (Smiech.) Niečo urobíme. Takže, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, prax ukazuje, že je potrebné zabezpečiť, aby policajti boli motivovaní na výkon služby po dlhšiu dobu a neodchádzali z výkonu služby predčasne. Vlani odišlo z Policajného zboru viac ako 1 200 ľudí. Každý rok sa takto obmení asi 5 percent policajtov. Často ide o skúsených odborníkov, ktorí nemajú ani 40 rokov. V polícii majú odpracovaných 15 rokov, a teda aj nárok na výsluhový dôchodok. Ich vedomosti a skúsenosti sú však potrebné, preto novela obsahuje zvýšenie hodnostných príplatkov. Predpokladá sa, že zvýšením motivačných faktorov dôjde k ušetreniu finančných prostriedkov sociálneho zabezpečenia, ktoré by inak boli vynaložené na dávky sociálneho zabezpečenia mladších bývalých policajtov. Niektorí príslušníci polície totiž odchádzajú s odchodným a nárokom na doživotný výsluhový dôchodok, hneď sa do služieb polície vracajú ako civilní zamestnanci. Po návrate často pracujú v tej istej kancelárii len bez uniformy a k dôchodku poberajú aj plat.

Táto novela má zabrániť špekuláciám oprávnených osôb a zneužívaniu systému sociálneho zabezpečenia tým, že nárok na dôchodok bude mať policajt, ak jeho služobný pomer trval najmenej 15 rokov a dovŕšil 50 rokov. Podobné opatrenie bolo prijaté aj v Českej republike, kde tento rok odišlo z polície 1 650 policajtov. V Českej republike bol prijatý nový služobný zákon, ktorý znižuje výsluhový dôchodok a posúva hranicu odslúžených rokov na pätnásť.

Myslím si, že tento návrh je dobrý, vytvára podmienky na efektívnejšie využitie finančných prostriedkov vynakladaných na sociálne zabezpečenie policajtov, zvýšenie ich personálnej stability vo vekových skupinách potrebných na výkon policajnej služby a zvýšenie motivácie na výkon tejto služby. Ďakujem za pozornosť, že ste mali tú trpezlivosť napriek pokročilej hodine. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si reagovať na bohatú rozpravu? (Hlasy v sále.) Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Pokračovať budeme zajtra ráno o 9.00 hodine.

(Prerušenie rokovania o 19.20 hodine.)