B. Bugár, podpredseda: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. No, pani poslankyňa, ale, tak... Takže traja. (Hlas v rokovacej sále.) Pán poslanec Cuper. Mašina funguje, funguje. Mám vám pomôcť? Starému poslancovi, ako to máte? Najprv zastrčíte vašu kartu, počkáte tri sekundy, až potom môžete stlačiť zariadenie. Mám počkať na vás? No. Takže štyria, končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pani poslankyňa Navrátilová.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Pán kolega Brocka, sú veci, ktoré sú opraviteľné a sú veci, ktoré sú neopraviteľné. Ak nechceme porušiť ústavu a právny poriadok tohto štátu, my dôchodky prepočítavať nemôžeme. To patrí takáto idea do krajiny snov. Inak to neviem nazvať. My máme len dva priestory. Jeden priestor je valorizácia, o ktorej vieme, že nepomôže, a tá skupina ľudí, ktorú vy popisujete a ktorá zrejme navštevuje všetky poslanecké kluby a ktorá si zaslúži ošetrenie, sa dá vyriešiť jediným inštrumentom. Osobitným spôsobom zvyšovania ich dôchodkov. To je celý priestor. Teraz, keďže toto všetko padá na hlavu ministra Kaníka, už ma tu minule, myslím, že pán Cuper obvinil z toho, že ja ho bránim, tak teraz ho idem naozaj brániť. Pretože za toto prechodné obdobie nie je zodpovedný len on, ale páni ministri, ktorí ste boli vo vláde predtým. Prečo ste neotvorili hornú hranicu na výpočet starobného dôchodku desať rokov dopredu? Dnes to prechodné obdobie by vyzeralo úplne inak, úplne inak, ten skok by nebol taký náhly. Ale čo už teraz robiť, čo už teraz robiť! Teraz sa už vlastne nedá urobiť nič, len to, čo som popísala. A chcem povedať pani ministerke, že očakávania, že vy v tom urobíte niečo, sú podľa mňa očakávania, ktoré vy nemôžete naplniť. Reálne ich nemôžete naplniť, pretože sú to očakávania, ktoré by boli protizákonné. A chcela by som kolegov poprosiť, aby tu nerozprávali veci, ktoré sú nerealizovateľné, pretože to je len populizmus voči novinárom. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk).

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Burian.

J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ja mám len dve také poznámky. Prvá poznámka je o tom, že som rád, že pán kolega Brocka hovoril o tom, že som pani ministerku šetril, lebo je tam ešte plno ďalších vecí. Ale vzhľadom na to, že si myslím, že je to taká obsiahla záležitosť, že sa asi v jednom, pri takomto zákone nedá celá koncepcia riešiť. Takže som rád, že som vlastne nebol ten, ktorý povedzme požadoval ďalšie náležitosti. V druhom kole chcem povedať, že sa tu veľmi omieľa názor, že my sme schválili. No, žiaľ, nie my ako parlament, ale schválila to koalícia. Schválila tento zákon v takej podobe, ako ho schválila. Takže myslím si, že nepodsúvajme niečo, čo ľudia, ktorí to jednoducho neschválili, tento zákon. Ja by som bol veľmi rád, aby sa jasne k tomu, by som povedal, hrdo hlásili k tomu zákonu tí, ktorí boli tí, ktorí povedzme za tento zákon hlasovali. A myslím si, že po takomto vystúpení by bolo namieste sa tej časti obyvateľstva alebo tých starších ľudí, tých starodôchodcov, bolo slušné sa ospravedlniť, lebo myslím si, že takú istú alebo určitú formu takejto zmeny aj v okolitých krajinách riešili a riešili to, by som povedal, rozumne, systémovo a nejakým postupným riešením. A argument, to, že prečo to neurobili pred desiatimi rokmi, je ten istý argument, ako keď to pred desiatimi neurobili, a s tým nesúhlasím s Ľubicou Navrátilovou, tak teraz to urobme radikálne tak, že teraz doplatí na to absolútne iná skupina ľudí. To tiež, podľa môjho názoru, nie je riešenie. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Demeterová.

M. Demeterová, poslankyňa: Ja by som na začiatku chcela povedať to, čo povedala moja kolegyňa Navrátilová, že vlastne na základe našej prijatej dôchodkovej reformy ani jeden starodôchodca nedostal menej! A reagujem na môjho kolegu pána Brocku. Súhlasím s tým, že niektoré veci boli retroaktívne prehodnocované ako napríklad banícke renty a niektoré nemohli byť podľa zákona. A s tým zasa s kolegyňou nesúhlasím. Musím na to reagovať, pretože to bezprostredne súvisí aj s vystúpením pána kolegu Brocku.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ale, pani poslankyňa, vy môžete reagovať len na vystúpenie pána poslanca Brocku.

M. Demeterová, poslankyňa: Ja reagujem. Pán, môj kolega, Brocka o tom hovoril, ale ja zdôrazňujem aj to, čo povedala pani kolegyňa Navrátilová. Čiže myslím si, že v tom nič zlé nie je. A rada by som povedala jedno. Nesúhlasím s tými, ktorí tvrdia, že systém sa nedá opraviť a že nemôžeme s tým nič robiť. Vždy sa dá všetko opraviť, pretože zákon nemôže ísť nad ľudí. To nie je populizmus, to je úplne normálne. A vždy sme si k tomu vedeli sadnúť, tak koalícia ako opozícia a snažili sme sa konštruktívne veci riešiť. A myslím si, že tam je cesta späť. My sme s kolegom Blajskom o tých baníckych rentách už neviem odkedy hovorili a snažili sme sa hľadať s pánom ministrom riešenie. Ja si myslím, že to riešenie sa môže nájsť, len treba konštruktívne robiť a nie vyvliekať sa tu z vecí, ktoré sme schvaľovali a na ktorých sme pracovali všetci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper...

J. Cuper, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pán podpredseda, ja musím povedať, že pán kolega Brocka hovoril pekne ako vždy. Ale ako vždy o ničom. Nie je dobre, ak sa tu rozpráva o tom - a počúvam to z mnohých úst, nielen od pána Brocku -, že je to nemožnosť legislatívnej techniky, upraviť starodôchodky. To nie je pravda. Legislatívna technika umožňuje rôznymi spôsobmi upraviť tieto dôchodky, napríklad aj pevnými sumami. A tie nové dôchodky o nejaké percentuálne sumy. A takto by sa problém veľmi jednoducho vyriešil po legislatívnej stránke, nebolo by to ani retroaktívne, ani o ničom, takže ja vidím inde problém. Ja vidím, pán kolega Brocka, problém v tom, na čo vy ste nechceli alebo ako člen vládnej koalície nechcete reagovať, a to je problém, že nie sú na to peniaze. To je ten hlavný problém, ktorý chcem povedať aj pani Navrátilovej. Nie sú peniaze a tie peniaze tam nie sú preto, lebo netečú do štátneho rozpočtu. Netečú do štátneho rozpočtu preto, lebo štátne podniky, ktoré ich tam dodávali, ako SPP, Slovnaft alebo niektoré ďalšie, už dávno nie sú v slovenských rukách. A ich obrovské zisky tečú do zahraničia. A to niektorí skúsenejší politici v iných európskych krajinách si uvedomovali a preto je Gaz de France stále v štátnych rukách, lebo pomáha riešiť sociálne záujmy francúzskeho národa. Povedal to Leonel Jospin dávno pri svojom inauguračnom prejave. Takže, v tom je...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Brocka, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

J. Brocka, poslanec: Pán kolega Cuper. Až na tento záver, chcel som povedať, že hovoríte pekne a zaujímavo, ale až na ten záver, mám pocit, že tomu nerozumiete. To, či sú firmy v slovenských či vo francúzskych rukách, to s tým nemá nič spoločné. O tom, či tečú peniaze, alebo netečú, jednoducho, pán kolega, vy ste hovorili o niečom úplne inom, nie o tomto zákone a o probléme dôchodkovej reformy.

K pánu poslancovi Burianovi. Pán kolega, vy ste boli v Čile, celý výbor pre sociálne veci a bývanie, s ministrom. Ja sa priznám, že my sme v tom čase aj vo výbore pre financie, rozpočet a menu sa na vás dívali s takou úctou a vážnosťou, a myslím si, že aj toto plénum vás zobralo ako výbor, ktorého dôchodková reforma je spoločným dieťaťom. A tak sme to aj tu v pléne zobrali. Čiže, pán kolega, áno, je to naše spoločné dieťa.

K pani Navrátilovej, zopakujem len to, čo už povedala moja kolegyňa Demeterová, že jej prekáža princíp retroaktivity. Pani kolegyňa, dôchodky, starobné, prepočítavať nesmieme podľa vás. Ale invalidné môžeme. Ja som o tom diskutoval aj s právnikmi, aj s ústavnými právnikmi a tí hovoria, že princíp retroaktivity v našom právnom systéme nie je ten najposvätnejší princíp, že nad týmto princípom je ešte iný princíp a to je princíp spravodlivosti. A, myslím si, že tomuto princípu by sme mali urobiť zadosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Angyalová a pripraví sa pán poslanec Tkáč.

E. Angyalová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, pani ministerka. Dovoľte mi na úvod povedať, aby som sa aj trošku uvoľnila, že ešte dobre, že máme rokovací poriadok. Lebo keby sme nemali, tak by som asi musela reagovať na niektoré perly ducha, ktoré som si tu musela vypočuť teraz pred chvíľočkou. Ale keďže nie som vo faktickej, ale vo vystúpení, tak sa skúsim sústrediť iba na zákon.

Táto novela zákona o sociálnom poistení nie je iba novelou zákona o sociálnom poistení. Je novelou všetkých troch pilierov dôchodkovej reformy a v širšom kontexte je aj novelou mnohých princípov, ktoré sa potom dotýkajú aj hmotnej núdze, aj ďalších vecí, určitých systémových väzieb, ktoré my, ktorí sa venujeme zákonom zo sociálneho prostredia, o ktorých vieme a ktoré denno-denne vlastne musíme zakúšať v praxi tým, že prichádzajú rôzni ľudia a prinášajú nám svoje životné problémy, ukazujú nám, ako zákony fungujú, alebo nefungujú v praxi. Táto novela je v poradí, už som si tu napísala, že x-tou novelou, lebo som si chcela dať tú námahu, že spočítam, koľko bolo tých noviel, ale nechala som to tak, lebo si pamätám, že toto je asi taká tretia alebo štvrtá veľká novela v systéme. Ale okrem toho bolo ešte množstvo malých, čiastkových. Na jednej strane dokážem pochopiť, že zmeniť systém nie je jednoduché, a preto do istej miery sa dá chápať, ak prichádzajú zmeny. Ale ak prichádzajú v takom rozsahu, v takej hrúbke, ako prichádzajú, tak som presvedčená, že to nie je výsledok systematickej práce, ale výsledok ad hoc reakcií na konkrétnu realitu a že sa takýmto prístupom narúša princíp právnej istoty, ktorý je jedným zo základných princípov, ktoré v tejto republike by sme mali ctiť. Princíp právnej istoty je predovšetkým narušený v tom, že sociálne práva, ktoré tu takýmto spôsobom ošetrujeme, sú nevyhnutným predpokladom toho, aby boli nejako naplnené občianske práva, a ak ľudia nemajú vôbec predstavu o tom, ak čítajú takéto novely jednu za druhou, ako vlastne systém vyzerá, keď majú problém vyznať sa v tom, kedy ktorá novela bude účinná, keď úrady, inštitúcie, tí, ktorí majú vykonávať tieto novely, majú s tým veľký problém a ak nie každý mesiac, tak každý druhý mesiac prichádza zmena do systému. Tak som o tom presvedčená, že je narušený princíp právnej istoty. Preto mne táto novela prekáža a napriek tomu, že rešpektujem, že pani ministerka je nová na svojom poste a že v skutočnosti je to naozaj tak, že predkladá prácu svojho kolegu, predchodcu, tak, žiaľ, tým, že prijala tento post, musí prijať aj zodpovednosť za to, že takáto novela tu je a bude tu počas, ona tu bude počas toho obdobia, keď bude prijatá, lebo si myslím, že prijatá bude. Pretože taká úloha sa načrtla v koalícii. Hovorila som, že je to x-tá novela od zmeny systému. Bola som za posledné dni, pretože asi to robia napokon asi všetci kolegovia, na množstve výjazdov, v množstve regiónov a zvyčajne, pretože sa venujem sociálnemu systému a pracujem v sociálnom výbore, tak zájdem aj na úrady práce a pýtam sa ľudí, zájdem napríklad na filiálky Sociálnej poisťovne, pýtam sa ľudí, ako sa vysporiadavajú s tými častými zmenami. A dostávam odpovede, ktoré sú žalostné. Pretože, naozaj, každé dva-tri mesiace nová zmena. Ale to neznamená iba vyrovnanie sa ľudského faktora s touto otázkou. To sú zmeny informačných systémov, to sú zmeny, proste, procedúr, to je množstvo papierovania. Myslím, že to neslúži v konečnom dôsledku dobrej veci. A preto mi ako prvý princíp v tejto novele práve toto prekáža.

Druhá vec, ktorú by som chcela povedať, je, že táto novela, pretože sa dotýka všetkých troch pilierov, tak sa to o nej dá povedať, narúša niektoré princípy, ktoré, tvrdili tvorcovia reformy, že sú nenarušiteľné. Poviem príklad. Je napríklad narušený princíp: Ak platím dosť zo systému, potom z neho dostávam. Nebudem sa dotýkať konkrétneho paragrafu, ale týka sa to platieb štátu za určitý typ poistencov, čo je urobené v prvom pilieri v tejto novele. Druhý princíp, ktorý viem, že je narušený, a to som vlastne prvýkrát včera detailne prešla bod po bode celú novelu, je, že je narušený princíp: Kto platí - momentálne mám na mysli náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti -, tak potom kontroluje. V tejto novele je navrhované, aby Sociálna poisťovňa a vlastne dozorujúci lekári kontrolovali, či je liečebný režim dodržiavaný, alebo nie je. Ja si pamätám, ako pán minister tu stál a tvrdil, že ak niekto platí, no tak teda nech kontroluje. A preto podnikatelia si majú nájsť svoj vlastný priestor, ako budú kontrolovať poistencov, či teda plnia, alebo neplnia liečebný režim. Teraz to už neplatí. A dalo by sa hovoriť viac. Napríklad stopercentné krytie rezervného fondu, ktoré je navrhované, ktoré donedávna nebolo možné. Tak sa teda pýtam, či hovoríme o zmene princípov alebo či konečne sme prijali, že niektoré veci sú inak. Prekáža mi to, pretože mi to zaváňa politikárčením. Zaváňa mi to tým, že keď to predloží vláda, tak je to v poriadku; ak to hovoria nejakí iní ľudia, dokonca to nevyhnutne nemusí byť Smer, nemusí to byť vyslovene opozícia, skrátka niekto iný, tak sa to proste zmeniť nedalo.

Podľa toho, čo som si prečítala v tejto novele, sa mi zdá, že je tam množstvo obmedzení s cieľom získať okamžité peniaze, a do nejakej miery túto situáciu aj chápem, pretože asi všetci vieme, že Sociálna poisťovňa na tom nie je dobre, spolu s tým, že ak viem, že existujú isté snahy presunúť nemocenské poistenie zo zdravotných poisťovní, tak ten tlak na financie Sociálnej poisťovne bude ešte väčší, ale ja sa pýtam, prečo tu nemáme, keď už takáto vážna novela, naozaj množstvo drobných obmedzení, ktoré potom, vo finančnej doložke je aj vyčíslené, ja sa len pýtam, kde je analýza toho, aké to bude mať dlhodobé dopady. Lebo máme tam finančné dopady, ale o iných dopadoch som sa nedočítala, o systémových dopadoch, o väzbách. Nedočítala som sa, prečo niektoré veci sú menené, sú vyhlásené za zlé, ale nie je tam argument prečo. Takže to je ďalšia vec, ktorá mi prekáža. Poviem príklad, napríklad desať dní na presun finančných prostriedkov do déesesky zo Sociálnej poisťovne, je vyhlásené, že je to problém, pretože sa to nedá informačne spracovať. Ja viem, že informačný systém je pružný a keď sú všetky informácie na mieste, tak je to možné urobiť v priebehu pár sekúnd, tak by ma zaujímalo, aké sú to tie problémy, ktoré spôsobujú, že treba zaviesť miesto päťdňovej lehoty desaťdňovú lehotu. To tam nech jednoducho nie je zargumentované. To je inak typický príklad dôvodových správ v takýchto zákonoch. Aj keď tento zákon je taká riadna "buchla" a dôvodová správa je širšia, ako býva zvyčajne, stále nie je dostatočná a stále budem na tom trvať, analytický prístup v týchto dôvodových správach je nulový. Dozvieme sa, už keď je veľmi veľká tá novela, aké sú finančné dopady a dozvieme sa veľmi jednoduché, po bodoch, vysvetlenia, prečo ich treba, ale hĺbkovú argumentáciu, čo to znamená potom pre systémové väzby, čo to znamená pre systém ako taký, to sa v dôvodových správach takmer nikdy, čo sa týka sociálnych zákonov, nikdy nenachádzalo.

No a prejdem na jednotlivosti, aj keď sme v prvom čítaní, ktoré mi proste prekážajú, napriek tomu, že v týchto troch novelách existujú, samozrejme, aj veci, ktoré sú potrebné, ktorým rozumiem, ale ešte predsa jedna vec. Táto novela je podľa všeobecnej časti dôvodovej správy novelou, ktorá bola v legislatívnom pláne vlády. No áno, len keď sa pozriete na to, čo sa píše v legislatívnom pláne vlády, tak je tam preto, lebo bolo treba transponovať smernice Európskej únie. Tie sú transponované. Ja som sa pokúsila spočítať paragrafy, ktoré znamenajú transpozíciu smerníc EÚ v tejto novele, a je to menej ako jedna desatina. No a táto novela je využitá len na to, aby ďalšie veci, ktoré boli nájdené ako chyby a vážne chyby, to nie je dolaďovanie, to je naozaj množstvo zmien aj princípov, je využitá na to, aby takéto zmeny boli robené. Tak sa pýtam, či to je systémový prístup a či je už potom vôbec namieste tvrdiť, že novela sa predkladá, lebo je to v legislatívnom pláne. Novela sa predkladá, lebo je to v legislatívnom pláne, a preto, lebo je x vecí, ktoré treba rýchlo zmeniť a o ktorých nie celkom dobre vieme, aké budú mať dopady.

Tak tie jednotlivosti, ktoré som chcela spomenúť. Chcela by som sa spýtať pani ministerky, ešte raz rešpektujem, že ste krátko vo úrade, ale napriek tomu ma zaujíma váš názor, či je podľa vás dobré, ak sa takzvane znižujú odvody, aj keď je to relatívne marginálna zmena, za cenu nižšej ochrany. Lebo to je naozaj znižovanie odvodov za cenu nižšej ochrany. Vlastne sa otvára systém pre dve možnosti, o tom ste napokon hovorili, buď bude podnikateľ platiť 4,4 % alebo si vyberie 2,8-percentnú sadzbu, ale v tom momente sa znižuje ochranu, pretože dostáva platby iba od 11. dňa, v dočasnej pracovnej neschopnosti, pričom, povedzme si úprimne, väčšina dočasných pracovných neschopností padá pod túto hranicu, v takých tých typických, chrípky, nádchy a tak ďalej. Ja si vôbec nemyslím, že táto spoločnosť a osobitne tá skupina ľudí, o ktorej sa tu bavíme, lebo hlavne to sú živnostníci, malí, ktorí možno zamestnávajú dvoch, troch, piatich, desiatich ľudí, ktorí inak v Európskej únii sú pilierom zamestnanosti, pretože zamestnávajú väčšinu zamestnancov v krajine, a podpora v tejto krajine zatiaľ je - minimálne z toho, čo od nich počúvam pri výjazdoch -, relatívne slabá, tak ja by som chcela vedieť, kde berie predkladateľ tejto novely presvedčenie, že toto je cesta, ktorú by si oni vybrali, to znamená, že naozaj chcú menej ochrany a radšej chcú menej platiť.

A druhé presvedčenie, ma zaujíma, odkiaľ berie, že ak to aj tak je, pretože lokálne, samozrejme, ide o finančné toky a oni sa snažia obmedziť svoje momentálne náklady, aké majú preferencie, čo sa týka svojich dôchodkových rokov, to znamená, aké majú preferencie platiť odvody s tým, že budú mať nižšie nároky zo systému. Ak sa na to dívajú v dlhšom horizonte, lebo, to si povedzme, že dnes aj tou zmenou, že sa platia vlastne náhrady mzdy od zamestnávateľov, sa stalo to, že ľudia si radšej zoberú dovolenku, keď sú chorí, že mnohí nejdú lekárovi, keď sú chorí. Ja si myslím, že toto je nič iné len presúvania takéhoto typu správania, čo je prirodzenou reakciou, na takúto zmenu v systéme, aj na SZČO. To znamená, ešte menej budú chodiť k lekárovi, ešte menej sa budú starať o svoje zdravie, ale to bude mať dlhodobé dopady. Krátkodobo ušetria náklady. Tak sa teda pýtam, odkiaľ berie predkladateľ presvedčenie, že toto je pre nich dobré a že naozaj v konečnom dôsledku toto preferujú. Vo Švédsku napríklad - a, samozrejme, môžeme sa sporiť, lebo každý máme svoje presvedčenie, ktorý model v tejto krajine je dobrý alebo nie -, robili prieskum, z ktorého vyplýva, že ľudia sú radšej ochotní, viac ako 60 % ľudí je radšej ochotných platiť vyššie dane, keď dostanú vyššiu mieru ochrany. Tak som sa vás chcela spýtať, pani ministerka, čo si myslíte o znižovaní odvodov, ktoré automaticky znamená aj znižovanie ochrany. Chcela som sa vás tiež spýtať, čo si myslíte o nedodržiavaní poistného princípu, ktorý je v jednej z týchto noviel, lebo to sú, ako som povedala, tri novely pokope, v prípade takzvanej ochrannej lehoty. Lebo ochranná lehota sa pôvodne dotýkala viacerých skupín, dnes je už zachovaná podľa tejto novely len pre tehotné, či je toto v súlade s tým princípom, poistným, o ktorom nás presviedčali, že do celého systému bude zanesený, že v poistných princípoch platí, že ak si zaplatíte poistenie, tak ešte nejakú dobu ste krytí napriek tomu, že ho prestanete platiť. A takáto ochranná lehota práve preto existovala v systéme, dnes je zužovaná už len na túto jednu skupinu ľudí. Chcela som sa vás spýtať, čo si o tom myslíte.

Je tu ďalšia zmena valorizačného mechanizmu a moji kolegovia už to spomínali a ja sa nebudem opakovať, teda ich nebudem opakovať, ale som presvedčená presne o tom istom. Nielenže neriešime problém, snažíme sa v podstate vyriešiť akosi účtovne, ale vytvárame aj ďalšiu, tretiu skupinu. Preto môj kolega hovoril o tretej, pretože doteraz máme medzi sebou staro- a novodôchodcov a teraz podľa nového budeme mať starodôchodcov, starých novodôchodcov a nových novodôchodcov, ktorí budú mať proste odlišné nároky zo systému a budú mať dostávať odlišne dôchodky a, samozrejme, ja chápem, že je nevyhnutné vybilancovať finančne tento systém, ale ja sa pýtam, či tieto zbytočné obete museli byť! Podľa mňa sú tieto obete zbytočné a spôsobujú tenzie spoločnosti. Veď na základe čoho predpokladáme, že bude štandardná solidarita a normálna súdržnosť medzi týmito ľuďmi, ak ja existujem v skupine, kde sú dvaja ďalší ľudia a my všetci traja máme odlišné nároky a pritom relatívne rovnaký výkon za celý život a relatívne rovnaké peniaze sme dali do systému. Myslím si, že to nič nerieši a že je to zlé a práve preto súhlasím do nejakej miery s tým, čo povedala pani Navrátilová, že niektoré veci už nie sú zmeniteľné. Niektoré zmeny totiž sa nedajú vrátiť. Pretože je nepodstatné v tomto zmysle, či sa systém vybilancuje, podstatné je, že v ľuďoch zostane pocit, že boli diskriminovaní, že mali istý nárok a stratili ho, alebo naopak, niektorí nemali ten nárok a pritom odpracovali to isté a odviedli to isté do systému. Toto je problém. A myslím si, že pani ministerka vie, že takéto veci sa prenášajú dlhodobo do spoločnosti. Nie je to otázka peňazí, aj keď, samozrejme, to ako politici samozrejme musíme riešiť, je to vážne.

No a musím povedať, že ešte aj aplikácia smernice, na základe vlastne v podstate, ktorá spôsobila, že sa to ocitlo v legislatívnom pláne vlády, je taká povážlivá. To znamená, dávame vám niečo, ale hneď vám niečo aj berieme, lebo je využitá na obmedzovanie nárokov. To znamená, že na jednej strane, pretože sme aj povinní a takisto to asi aj chceme, zavedieme do systému garančného poistenia tých, ktorí majú krátke úväzky, no ale súčasne povieme, že vtedy máte nárok na podporu v nezamestnanosti, kým ju vlastne nevyčerpáte, a to platenie poistného, započítavanie období, minulých, sa vám ruší. To znamená, prvýkrát máte nárok na dávku v nezamestnanosti, vyčerpáte ju, všetky ostatné veci, ktoré ste si po dobu troch rokov, ktoré musíte na to splniť, aby ste dostávali dávku, tak tá sa síce skráti, ale keď ju vyčerpáte tým, že ste nezamestnaní, možno si nájdete nejaké krátkodobé zamestnanie opäť, ale vrátite sa na úrad a povedia vám, už nemáte nárok, lebo sa vám nezapočítavajú tie doby z minula. Čiže na jednej strane dávame, na druhej strane rýchlo berieme. Pýtam sa, či toto je pre vás takisto prijateľné? Je tu nová vlna preskúmavania invalidných dôchodkov v týchto novelách. A ja chcem ešte povedať, že Sociálna poisťovňa ešte ani nedokončila tú prvú vlnu a už je tu ďalšia vlna. A opäť sa pýtam, či toto nie je zbytočné. Či to nie je zbytočná obeť. Ja viem, že treba zmeniť prílohu 4 zákona, pretože naozaj sa ukázalo, že v niektorých situáciách je diskriminačná, ale pýtam sa, či to nie je zbytočné. A či neexistoval priestor urobiť tú komisiu, o ktorej určite vie pán Blajsko, ale aj pani Navrátilová. Pani Demeterová, my sme sedeli na tom kolégiu, keď sme hovorili o tom, že treba sa pozrieť na tú prílohu poriadne. No nie, najprv bola schválená v nejakej podobe a potom sa prichádzalo na chyby a teraz je schvaľovaná opäť v obrovskom rozsahu, v ďalšej podobe. Podľa mňa je to zbytočná obeť a reforma, ktorá má zbytočné obete, je podľa mňa zlá reforma. Je tam takisto dosť nejasné riešenie tých dvoch skupín invalidov, ktorí sú v rovnakom postavení, ja som na ten problém upozorňovala a som samozrejme rada, že ministerstvo to do nejakej miery zobralo do úvahy a že sa pokúša tú situáciu riešiť, ale nie som si istá, či celkom správnym spôsobom hovoríme o probléme, že jeden invalid nebol preskúmaný a druhý invalid bol preskúmaný a potom jeden má nárok na príjmy, dodatočné, ktoré si sám získa v ekonomike, a druhý nemá, pretože inak by mu bol odňatý invalidný dôchodok. Tak nejakým spôsobom to tam je riešené, ale nemyslím si, že úplne šťastne, pretože nie všetky druhy príjmov, ktoré tá prvá skupina už preskúmaných už môže mať, teraz aj tá druhá dostáva k dispozícii, takže na to sa asi budeme musieť pozrieť v druhom čítaní, lebo obávam sa, že druhé čítanie bude.

Je tam neuveriteľne riešenie akcionárov v druhom pilieri. Najprv sme im dovolili, aby to nielen finančné inštitúcie, ale aj iné typy inštitúcií, potom sme prišli na chybu a tak im teraz, už to nevieme vrátiť, proste nejakí akcionári v déeseskách sú, no tak teda im povieme aspoň toľko zákonom, že už nebudú môcť navyšovať svoje podiely do budúcnosti. Som ja zvedavá, či z toho nebude spor na súde, lebo predkupné právo je proste jedno zo základných práv, ktoré funguje. Nebudem to presne popisovať, lebo napokon nie som právnička, ale v tom systéme, kde sa zakladajú akciové spoločnosti a umiestňujú a teda zvyšujú svoj kapitál. Takže som zvedavá, či z toho nebudú spory na súde.

A tiež ma zaujíma, ako to vidí pani ministerka, či toto má byť oslabovanie alebo posilňovanie kontroly v druhom pilieri, lebo sú tam navrhnuté veci, ktoré sa naoko zdajú, že sú posilňovaním a na druhej strane aj také, ktoré sú povážlivé. Napríklad doklady, opätovne predkladať Národnej banke Slovenska už déesesky nebudú musieť, len dodajú čestné prehlásenie, že sa vo veci nič nezmenilo. Ja si myslím, že každé znovu preukazovanie podmienok, na základe ktorých ja môžem dostať licenciu a môžem fungovať v systéme, je istým priestorom na audit, na kontrolu, či tá déeseska naozaj všetko spĺňa. A ak donesiem čestné prehlásenie, že sa nič nezmenilo, no tak si tá Národná banka ako inštitúcia, ktorá vymenila Úrad pre finančný trh, berie z rúk akúkoľvek možnosť kontrolovať, či je to naozaj tak a či tá déeseska spĺňa všetky veci. Neviem, prečo je to tak. Takisto minimálny počet sporiteľov, zostáva 50 000, ale už to nemusia byť platiaci sporitelia. Tak sa pýtam, či to je oslabovanie kontroly v druhom pilieri alebo posilňovanie. No a úplné absurdné je pre mňa (So smiechom.) a to je posledná vec, ktorú chcem ako jednotlivosť povedať, je že sa zavádza povinnosť, myslím, že subjektom v treťom pilieri, teda dédeeskám, aby upozornili klienta, keď požiada o výplatu, že v momente, ako vlastne teda, na princíp dedenia. To znamená, že ak prvá výplata dôchodku bude, tak tieto peniaze už viac nie je možné dediť zo strany rodiny. Ja sa pýtam, či toto je cesta, hej, že sporiteľ požiada a my mu ako zo zákona povieme, tej inštitúcii, že má povinnosť to povedať. Nie je to náhodou povinnosťou ministerstva a ja som si schválne dala tú prácu a pozrela som sa, ako vyzerá reklamná kampaň ministerstva, a nenašla som tam, nenašla prakticky na žiadnych miestach, iba také veľmi také malé zmienky, ale vôbec to nebola taká podstatná súčasť tej reklamy, že pozor, stačí jedenkrát dostať výplatu a princíp dedenia skončil. Tak sa pýtam, či to nie je úlohou ministerstva, toto v reklamnej kampani veľmi zreteľne, veľmi jasne hovoriť ľuďom, kým sa rozhodnú, či pôjdu, alebo nepôjdu do druhého piliera a takisto do tretieho.

No, skončím s jednotlivosťami, lebo je ich dosť a myslím si, že na to je druhé čítanie. Chcem povedať jednu vec. Strana Smer a jej klub sa zdrží hlasovania pri tomto návrhu zákona a je to preto, lebo považujeme za istý spôsob vydierania, keď tu máme novelu, v ktorej sú výborné veci a treba ich urobiť, lebo všetci vieme, že ich treba urobiť, a na druhej strane sú tam veci, s ktorými sa principiálne nedá súhlasiť, ktorým sa nedá rozumieť, prečo zrazu z jedného princípu sa prechádza na druhý a ktoré sú proste v rozpore s tým, čo bolo kedysi povedané. To je vydieranie, pretože to je podobné, ako keď pán minister došiel a predložil druhý pilier spolu s vysúvaním dôchodkov. Určite sa na to pamätáte. A my sme boli v pate, pretože sme mohli občanom vysvetľovať, koľko sme chceli, že sme nechceli za to hlasovať, občania si to aj tak vyložia tak, že sme im nechceli zvýšiť dôchodky. Toto je presne taká istá novela, presne taká istá a taká istá je inak v druhom čítaní, služby zamestnanosti a hmotná núdza, presne tak, zlepené veci, ktoré sú špičkové, nevyhnutné, treba ich urobiť, všetci to vieme, spolu s takými, ktoré sú jednoducho neprijateľné a ktoré zavádzajú do systému veľmi zlé veci. Takže preto sa zdržíme hlasovania a odmietame prijať tento spôsob.

Pani ministerka, chcem vás ešte poprosiť o jednu vec. Ešte raz, absolútne rešpektujem, že ste v úrade nová, ale chcela som vás poprosiť, aby ste, pokiaľ je to možné, váš pán predchodca mal taký zlý zvyk tu v parlamente, že si počkal, kým vystúpili všetci, napriek tomu, že mu počas rozpravy boli položené otázky, počkal si, kým sa neskončí rozprava, aby už naňho nikto nemohol reagovať, potom sa postavil a odpovedal a nechcem to zbytočne nafukovať, ale bol to ako veľký kráľ a nebolo možné naňho reagovať. Jasné, že má právo, ja ju prosím, ja ju prosím, ak je to len trochu možné a ak by bola rada, aby bola aj nejaká výmena názorov, keby mohla reagovať na niektoré otázky v rozprave, lebo to je jediná šanca, ako poslanec sa potom môže prihlásiť a dať na vás faktickú, a vtedy naozaj môže dôjsť k nejakej výmene. Ak minister reaguje po rozprave, tak už to nie je možné. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, vzhľadom na to, že pani ministerka je nová, tak musím povedať, že je to zákon. Zákon hovorí o tom, že pani ministerka má záverečné slovo, kde reaguje na všetko. To znamená, že to nie je zlý zvyk pána ministra, to je naplnenie zákona. A čo sa týka, čo sa týka povedzme aj debát, na to sú výbory a druhé čítanie, samozrejme, ale ak pani ministerka bude chcieť vystúpiť, bude mať, samozrejme, možnosť. Na vystúpenie pani poslankyne Angyalovej s faktickými poznámkami piati, končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Miššík, tiež s faktickou? To znamená, že štyria, pán poslanec Cuper ako prvý, potom pán poslanec Číž, Navrátilová pani poslankyňa Mušková. Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, pani kolegyňa Angyalová, aby som s vami trikrát nesúhlasil a mimoriadne súhlasil s Bélom, pani ministerka je naozaj nová, ale v úrade nie je nová, ako to dvakrát zopakovala pani poslankyňa Angyalová. Takže hádam niečo len predsa bude vedieť o tom sociálnom poistení, pripúšťam. Problém toho tretieho nesúhlasu, pani poslankyňa Angyalová, je s tým, že ste povedali, že nie je to v peniazoch. Znova opakujem, je to len v peniazoch, lebo zvýšenie tých nízkych dôchodkov by, samozrejme, vyvolalo okamžitý tlak na sociálne poistné fondy, to je jasné každému, pretože tie sú oddelené od štátneho rozpočtu, tu odpovedám aj pánovi Brockovi, toľko tomu rozumiem, pán Brocka, ako vy. Stačí mi na to prečítať si obyčajné ekonomické príručky. Takže tento okamžitý tlak na potrebu peňazí vo fondoch môže saturovať jedine štát zo štátneho rozpočtu, alebo zvýšením odvodov za jednotlivých, tých ľudí, za ktorých mu povinnosť zákon káže platiť, a on neplatí ani tých 330 korún či koľko korún, poctivo, takže vyvoláva deficit ročne asi 6 miliárd alebo možno viac a to by boli dodatočne miliardy, ktoré by musel štát odviesť, a to by zase, samozrejme, zvyšovalo schodok štátneho rozpočtu a tomu sa zrejme chce vláda vyhnúť a, pani ministerka, ja vám nezávidím, skade by ste asi tie miliardy mohli tam dať, keď vám ich Miki a jeho vláda neodsúhlasia.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Číž a pani poslankyňa Navrátilová sa pripraví.

M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne. Chcel som pôvodne mať iba faktickú poznámku, ale nemám inú možnosť, takže musím aj na pána podpredsedu reagovať. Pán podpredseda, veľmi nerád to hovorím, ale to je taký čudný výklad rokovacieho poriadku. Ak žiadame pani ministerku, aby vystúpila skôr ako v záverečnom slove, je to vec politickej etiky, o tom, či chceme, alebo nechceme dialóg. Ak ho nechcete, naozaj, tak naozaj to bude jednostranné...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, môžete reagovať len na rečníka, predchádzajúceho. Nech sa páči.

M. Číž, poslanec: Zabudli ste upozorniť, predtým reagoval na vás aj niekto iný, pán podpredseda, nie je iná šanca, tak to musím urobiť teraz a strácam zbytočne čas. Takže k problému, ktorý tu prerokúvame. Ja sa málokedy vyjadrujem k sociálnym veciam, lebo naozaj som presvedčený, že je to taká široká problematika, že vyžaduje dlhodobú profesijnú orientáciu, ale napriek tomu chcem pani kolegyni povedať, že nie je celkom tak a škoda, že sa vzdala možnosti vyjadriť sa predchádzajúcim vystúpeniam, pretože práve v rámci vystúpenia taká možnosť je. Faktom, že v tej diskusii, ona aj povedala, ale aj nepovedala, otvárame otázky zdrojov pre sociálne veci. Otázka zdrojov, tam vyvstala otázka strategického potenciálu krajiny a v tejto súvislosti myslím si, že treba zdôrazniť v tejto snemovni alebo v tomto parlamente, že predsa existuje čosi a to v každej slušnej politologickej príručke nájdeme, existuje čosi ako hospodárske sebaurčenie krajiny, existuje aj čosi, čomu sa hovorí národohospodársky potenciál krajiny, existuje čosi, o čom Schuman hovoril, že národné štáty si financujú svoj rozpor z národných úspor, to znamená, že dbajú na to, aby tie národné úspory boli spravované spôsobom, aby na ich správu mali občania aspoň elementárny vplyv. Toto všetko sa u politikov pravicovej vlády absolútne stratilo z nášho riadiaceho života alebo pri spravovaní a správe verejných vecí a hovoriť o tom, či francúzska alebo iná firma, je jedno, v akej firme, to znamená, že skutočne niektorí nečítali ani základné veci, ktoré súvisia s politológiou a s hodnotením potenciálu krajiny a tak ďalej. Stačí si pozrieť... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Navrátilová, pripraví sa pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, mne by ani nepostačovalo ani 150-percentné krytie rezervného fondu, čo sa týka škôd správcovských spoločností. Podľa mojej mienky zásadná chyba je v tom, že je porušené pravidlo, že kto kontroluje, ten zodpovedá. Ak štát kontroluje fungovanie správcovských spoločností, prečo ho majú garantovať svojimi financiami poistenci Sociálne poisťovne. To je na hlavu postavené od začiatku, túto povinnosť na seba musí prevziať štát. Ako k tomu prídu poistenci, ktorí platia napríklad nemocenské poistenie, že z ich nemocenského poistenia, ktoré je prebytkové, budú sanované straty správcovských spoločností, to je proste úplne mylný princíp. A druhá vec, čo sa týka takzvanej opravy invalidných dôchodkov. Pani kolegyňa, viete dať ruku do ohňa za to, že tá nová príloha č. 12 už odstráni tieto nedostatky? Lebo ja neviem, či zlomený kĺb má mať 10 bodov alebo 30 bodov, ja neviem, ako za to zahlasujem, a určite budeme žiadať o osobitné hlasovanie, pretože tu sme mali mať nejaké stanovisko nejakých lekárov, ktorí nám garantujú, že je to urobené dobre. Ani jeden z nás nie je medicínsky polyhistor, aby od duševných porúch až po, ja neviem, naozaj tie zlomeniny nôh alebo amputácie nôh vedel ohodnotiť stratu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V tom ja vidím celý problém tejto novely. Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková, nech sa páči.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Dovoľte, pani ministerka, aby som vás aj ja privítala. Prajem vám vo vašej práci zdravie predovšetkým a potom otvorené srdce a myseľ, pretože tých problémov, ktoré ste zdedili, je nekonečne veľa. Dotknem sa len jedného problému, o ktorom hovorila pani poslankyňa, a to je problém zmeny systému platenia práceneschopnosti z poisťovní na zamestnávateľa. Pani poslankyňa hovorila, že sa zmenilo správanie ľudí. Skutočne, zmenilo sa, lenže to nebude dlhodobo vidieť. Vidieť to už dnes. Lekári by vedeli povedať o prípadoch, keď ľudia robia do krajnosti, berú si dovolenky a keď nemajú dovolenku, tak pracujú chorí a odchádzajú na PN, skutočne, keď už im to zdravotný stav nedovoľuje, keď už majú prasknuté vredy na žalúdku, apendixy, dokonca už som počula aj žlčníky. Nemusím ani hovoriť o tom, koľko potom stojí štát takto na živote ohrozený pacient. Myslím si, že táto cesta skutočne nebola dobrá a vedie do neznáma, by som povedala skôr, až do pekla. Neviem, či sa dokáže tento systém zmeniť, ale treba skutočne hľadať riešenia, či už po zdravotnej alebo aspoň nejakej kontroly, aby títo ľudia sa takýmto spôsobom neničili Ja viem, že tých problémov je veľa, pani poslankyňa na časť upozornila, ja som sa pridala len k tomuto jednému, lebo mám poznatky o týchto problémoch, najmä u nás na Kysuciach a ďalší problém, ktorý má veľmi trápi v súvislosti s pracovným časom žien, ktoré u nás vo veľkom robia nočné a majú malé deti. Ja len toľko. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Angyalová, môžete reagovať na faktické poznámky.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Aj keď nevidím už pána Cupera, predsa s ním budem nesúhlasiť, aj keď, samozrejme, sa nechcem sporiť, lebo pani ministerka, samozrejme, nie je nová v problematike. Som o tom presvedčená, že dokonca môže a asi aj naozaj vie podstatne viac než ja, lebo sa v tom pohybuje dlho, ale mala som na mysli, že je nová v úrade a preto do nejakej miery, samozrejme, tento fakt chcem rešpektovať, ale keďže čas je krátky, máte tých mesiacov málo, tak to boli dôvody, prečo som kládla otázky a to bol aj dôvod, prečo som vás prosila a je to vaše slobodné rozhodnutie a myslím, že to aj viete, či budete reagovať v rozprave, alebo nie. Niekedy to nie je otázkou zákona, ale otázkou normálneho ľudského prístupu. Mňa naozaj zaujíma, aký máte názor na tie otázky, ktoré som položila, lebo to mi dá priestor na to potom, vedieť čo sa dá a čo sa nedá ešte prípadne za toto krátke obdobie zmeniť. A chcem reagovať aj na pani Navrátilovú, asi len pozitívne, v tom zmysle, že len to jej tvrdenie dokazuje to moje tvrdenie, že sú narušené princípy, ktoré kedysi boli vyhlásené za platné a také, ktoré sa nebudú narušovať. A pýtali ste sa ma, či som si istá, že nová príloha o chorobách a postihnutiach pre účely posudzovania invalidity už dosiahne ten stav, ktorý chceme, aby to bolo v poriadku, aby neboli ďalšie diskriminácie, neviem to ani ja. Áno, máte pravdu, neviem, môžem len dúfať a to je len zase dôkaz toho, že tie dôvodové správy sú veľmi kusé, iba také, aké si vyžaduje zákon, ale vo svojej podstate neprinášajú analýzy, ktoré by nám ako poslancom, ktorí nemôže vedieť všetko, lebo nie sme politrukovia, tak neprinášajú možnosť rozhodovať sa správne, pretože nemáme všetky informácie. Je to štandardný prístup zo strany ministerstva.