V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, želáte si vystúpiť? Nech sa páči, pán poslanec Šimko.
I. Šimko, poslanec: Jasné. Ako záverečné slovo. Ale nie, veď ja si myslím, že tie poznámky, ktoré hovoril pán poslanec Číž, treba zobrať do úvahy, sú vážne. Chcel by som však predsa len niekoľko poznámok k nim povedať aj ja. Predovšetkým myslím si, že by sme sa mali usilovať robiť dobré veci aj za predpokladu, že môže niekde existovať aj nejaká vôľa ako to obísť, ako to zneužiť. To si myslím tak čisto filozoficky, je to môj prístup k životu a usilujem sa o to a podľa môjho názoru by sme sa o to mali usilovať aj v našej zákonodarnej činnosti. Všetko sa môže zneužiť a ak sa budeme obávať toho, že sa niečo môže zneužiť a radšej nerobme ani dobré veci, (So smiechom.) to by sme sa ďaleko nedostali, to by nebolo dobré. Ten pôvodný zákon z roku 2004 už platí niekoľko mesiacov a neviem o žiadnom zneužití tohto zákona, naopak, tam, kde bolo možné využiť tie kasárne, bývalé, nejakým iným spôsobom, napríklad ako väznicu, tak sa tak aj postupuje, máme taký príklad aj na východnom Slovensku, kde sa bývalé kasárne zmenili na väznicu, funguje to a nikoho ani nenapadlo, aby to bezplatne previedol na obec.
Ďalšia poznámka je k tomu, čo ste hovorili, že ako k tomu príde, že je to nespravodlivé, ako k tomu príde obec s 300 obyvateľmi. No ale tá obec s 300 obyvateľmi, ktorá tam mala roky tú kasáreň, zase tiež tých 300 obyvateľov bolo istým spôsobom, nechcem povedať, že znevýhodnených, ale ten režim fungovania tej kasárne bol istým obmedzujúcim faktorom aj pre život tých ľudí. Čiže keby sme hľadeli na to, čo je spravodlivé, tak mne sa zdá, že možno práve toto je spravodlivé, aby potom aj z toho mali istú výhodu, ale napokon posúdi to v konečnom dôsledku vláda a môže to dať vyššiemu územnému celku a tam sa už stiera tento problém.
A keď ste spomenuli ten nemecký príklad, no u nás takúto možnosť nemajú samosprávy a navyše treba si uvedomiť tú diskontinuitu, ktorá tu existovala počas predchádzajúceho režimu. Jednoducho, samosprávy v Nemecku sa vyvíjali kontinuálne, mali svoj majetok a má svoj majetok aj štát, aj krajina, teda v nemeckých podmienkach, a môže dochádzať i k takémuto akoby požičiavaniu si toho majetku medzi tými jednotlivými úrovňami. Ale v roku 1990 alebo 1989, 1990, nemali obce vlastne nič. Osobitným ústavným zákonom sa umožnilo, aby obce získali aj nejaký nehnuteľný majetok, a takisto vyššie územné celky, ktoré vznikli nedávno, tak taktiež nejaký nehnuteľný majetok veľmi nemajú, on len postupne môže vznikať. Toto je jedna z foriem, ako je možné, aby tam, kde ide o naozaj nepotrebné nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, sa dostali do vlastníctva vyšších územných celkov. Ako minister aj vnútra, aj obrany som si bol vedomý toho a vedel som o tom, že existujú takéto nehnuteľnosti, a v prípade ministerstva obrany ich bolo pomerne dosť, stáli nás veľa peňazí a neslúžili žiadnemu racionálnemu, pozitívnemu účelu. Myslím si, že bude dobré, ak tieto nehnuteľnosti budú slúžiť ľuďom, a keď tu bude existovať verejnoprávny subjekt, akými nepochybne samosprávy sú, ktoré to budú garantovať. Preto vás, dámy a páni, milé kolegyne a vážení kolegovia, žiadam, aby ste to zvážili a podporili návrh do druhého čítania, kde, samozrejme, môžeme hovoriť o rozsahu aj o technických otázkach. Tento návrh som už raz predložil na jar tohto roku, po rokovaní v legislatívnej rade som ho znovu stiahol, aby sme ho upresnili. Toto je už po upresnení, po tom rokovaní v legislatívnej rade, ja si myslím, že je možné na ňom ďalej pracovať aj v druhom čítaní, a možno niektoré obavy, ktoré máte, pán poslanec Číž, sa nám podarí v druhom čítaní vylúčiť nejakými ustanoveniami. V každom prípade vám ďakujem za vaše vystúpenie a ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme pokračovať ďalším poslaneckým návrhom, bude to prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1313).
Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač č. 1313, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1332. Dávam slovo poslancovi Branislavovi Opaternému, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.
B. Opaterný, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nami predkladaná novela ústavného zákona sa v podstate vracia k tomu, čo sme tu zažili v tejto sále zhruba pred mesiacom, k tej minulej schôdzi, a snažíme sa ňou predísť podobným konfliktom a obvineniam, aké tu zazneli pri nastúpení náhradníka za zosnulého pána poslanca Komlósyho. Navrhujem totiž, aby náhradník na uprázdnený mandát nastupoval tak, že skladá sľub do rúk predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Vedie nás k tomu aj tá skutočnosť, že podľa volebného zákona náhradník je určený zákonom, teda neurčuje ho už politická strana tak ako predtým a podľa toho istého zákona je predseda Národnej rady aj povinný do 15 dní určiť, kto bude náhradníkom, takže skladanie sľubu je v zásade už len formálna vec a musí byť, samozrejme, dodržaná, musí byť dodržaný aj text sľubu, ale to už je iná kapitola. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru, ústavnoprávneho výboru, pánovi poslancovi Drgoncovi.
J. Drgonec, poslanec: Dámy a páni, podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Ide o tlač 1313. Návrh ústavného zákona obsahuje po formálnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Neovplyvní štátny rozpočet, verejné rozpočty a nemá vplyv na zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu ústavného zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu ústavného zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré ako spravodajca mám podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje tento návrh v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1332 z 29. septembra 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky so štandardnou výnimkou mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a napokon výboru na kontrolu použitia informačnotechnických prostriedkov. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal k tomuto bodu žiadne prihlášky do rozpravy. Ústne kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (1326).
Návrh zákona máte v tlači č. 1326, návrh na jeho pridelenie výborom v rozhodnutí č. 1333. Pán poslanec Ondriaš, uveďte svoj návrh zákona.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty, je to tlač 1326. Od 1. 1. 2004 v Slovenskej republike platí rovná daň z pridanej hodnoty 19 % zo základu dane. Táto daň a trhový princíp poskytovania zdravotníckej starostlivosti vrátane liekov a zdravotníckych pomôcok má negatívny dopad na sociálne slabé vrstvy občanov, najmä dôchodcov, čo nie je v súlade s článkom 55 našej ústavy odstavec 1, kde sa hovorí: "Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky". Preto navrhovaná novela zákona zosúlaďuje daň z pridanej hodnoty s Ústavou Slovenskej republiky. Preto navrhujem znížiť daň z pridanej hodnoty z 19 % na 6 % pre lieky a z 19 % na 10 % pre zdravotnícke pomôcky, zo základu dane.
Vážené pane poslankyne, vážení poslanci, prisahali ste na Ústavu Slovenskej republiky, kde sa hovorí, opakujem, že hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Okrem toho stále rozprávate o sociálnej pomoci chudobným občanom. Dokážte, že to myslíte vážne a že ozaj chcete pomôcť sociálne slabým občanom na Slovensku. Verím, že môj návrh novely podporíte. V tom nech nám rozumní a čestní ľudia pomáhajú. Skončil som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov. Teraz žiadam pána spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pána poslanca Pála Keszegha, aby predložil svoju spravodajskú správu.
P. Keszegh, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, tlač 1326, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručené návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorom sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady a ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku. Preto odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky uzniesť sa podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Vážený pán podpredseda, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Pýtam sa, kto sa ústne hlási. Nikto. Ukončujem rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme pokračovať ďalším návrhom zákona, ktorý predkladá pán poslanec Ondriaš. Je to návrh zákona,
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1327).
Návrh na jeho pridelenie výborom 1334. Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmu. Je to tlač 1327. Budem opakovať článok 55 našej ústavy, ktorý hovorí: "Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky". Rovná daň z príjmu fyzických osôb na Slovensku 19 % nie je v súlade s týmto článkom ústavy. Rovná daň z príjmu prispieva k negatívnemu javu našej spoločnosti a to, že bohatí bohatnú a chudobní ostávajú chudobní. Preto cieľom predkladanej novely zákona je zosúladiť daň z príjmu fyzických osôb s Ústavou Slovenskej republiky a prispieť k budovaniu sociálne spravodlivejšej spoločnosti. Rád by som vám pripomenul, že sociálny pohľad na daň z príjmu fyzických osôb je vo väčšine krajín Európskej únie a vo väčšine vyspelých krajín sveta, kde v týchto krajinách je daň z príjmu fyzických osôb progresívna a najvyššie sadzby dane pre fyzické osoby sa pohybujú od 30 do 50 %. A takéto vysoké dane, progresívne dane majú v krajinách západnej Európy a v ďalších vyspelých krajinách sveta. Z uvedeného vyplýva, že v krajinách s vysokou životnou úrovňou je sadzba dane z príjmu fyzických osôb progresívna a to pravdepodobne alebo s veľkou pravdepodobnosťou prispieva k vysokej životnej úrovni všetkých občanov v týchto štátoch. Ja by som bol rád, keby sme si z nich zobrali príklad aj v tejto otázke, nielen v otázkach, keď ide o ceny. Z tohto dôvodu predkladám novelu zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmu. Novela ustanovuje progresívnu daň fyzických osôb odstupňovanú podľa výšky príjmy na 19 %, 25 % a 35 %. Keď je príjem fyzických osôb do jedného milióna, tak je sadzba 19 %, keď je príjem fyzických osôb od 1 do 2 miliónov, sadzba dane sa zvyšuje na 25 %. U fyzických osôb, ktoré majú príjem vyšší ako 2 milióny, je sadzba dane 35 %.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, opäť opakujem, prisahali ste na Ústavu Slovenskej republiky, kde sa aj hovorí - a opäť to budem zdôrazňovať -, že hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálnej a ekologickej orientovanej trhovej ekonomiky. Okrem toho, všetci to tu počúvame, stále rozprávate o sociálnej pomoci a o ochrane sociálne slabých občanov. Vidieť, že sa blížia voľby. Dokážte to aj prakticky, že to myslíte vážne a že ozaj chcete zmeniť súčasnú veľkú sociálne nerovnosť na Slovensku. Ja vám verím a verím, že môj návrh novely zákona podporíte. V tom nech nám rozumní a čestní ľudia pomáhajú. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo poslancovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Pálovi Keszeghovi. Nech sa páči.
P. Keszegh, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov, tlač 1327, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 odsek 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku. Odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, aby odporučila tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu, písomne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Tkáčová. Nech sa páči, máte slovo.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, v poslednom čase sa ani jedna schôdza Národnej rady nezaobíde bez návrhov noviel zákonov, prijatie ktorých by znamenalo narušenie daňového a rozpočtového systému. Aj na tejto schôdzi Národnej rady máme takéto návrhy zákonov. Ja by som ich rozdelila do dvoch skupín. To sú také, ktoré ja volám objemové návrhy zákonov, ktoré buď zakladajú výpadok v príjmoch štátneho rozpočtu alebo naopak, navyšujú výdavky štátu. Na tejto schôdzi napríklad je tu návrh kvantifikovaný 2,5-miliardovým výpadkom zo zmeny sadzieb DPH, ktoré predkladal pán poslanec Ondriaš, ďalej je tu návrh, ktorý zakladá zvýšené výdavky o 1 miliardu korún. Tento návrh navrhuje financovať deficit poistného fondu zo zákonného poistenia zo štátneho rozpočtu, alebo novela zákona o katastri navyšuje výdavky štátu o 300 miliónov korún. Tá druhá skupina návrhov, to sú návrhy, ktoré menia daňový systém, a opäť príklady, je to zavedenie troch sadzieb DPH, ktoré ste uviedli, pán poslanec, v predchádzajúcom bode, alebo zavedenie progresívnej dane, ktoré ste práve odôvodnili.
Na úvod sa budem venovať dôvodovej správe. Tá je podľa môjho názoru, toto moje vystúpenie sa bude týkať aj predchádzajúceho návrhu, aj tohto. Obidve dôvodové správy sú podľa môjho názoru nedostatočné, neodôvodňujú zmeny inak ako ideologicky, chýbajú zmysluplné argumenty a takisto mi chýba zmysel tejto právnej úpravy. Po prvé, otázka ústavnosti. Vo vašom odôvodnení konštatujete, že rovná daň z príjmu fyzických osôb nie je v súlade s ústavou, ktorá hovorí, že hospodárstvo Slovenska sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Tu s vami, pán poslanec, zásadne nesúhlasím. Ako to vy nazývate, sociálny pohľad na daň z príjmu nie je vôbec v jeho progresivite, v jeho sadzbách, ale v tom, že každý jedinec, ktorý vytvára produkt, ktorý mu prináša príjem, z tohto príjmu časť odvedie do spoločnej pokladne v prospech celej spoločnosti. A tento atribút napĺňa daň z príjmu bez ohľadu na formu. Rovnaká sadzba dane nehovorí o tom, že bohatý zaplatí menej a chudobný viac, rovnaká sadzba dane hovorí o tom, že čím viac zarobíš, tým viac odvedieš do spoločnej pokladne. Čo je podľa vás viac? Nulová daň z minimálnej mzdy, teda zhruba do 84 000 zárobku, ročného, alebo 190 000-korunová daň z vymeriavacieho základu 1 milión alebo 380 000-korunová daň z vymeriavacieho základu 2 milióny. No určite vám na to netreba maturitu, aby ste vedeli, že najviac je 380 000 korún. Solidarita nie je v tom iba, že kto viac zarobí, viac prispieva. Solidarita je aj v tom, že táto rovná daň u fyzických osôb vzhľadom na odpočítateľnú položku je vlastne progresívna. To znamená, efektívna daň, ktorú vy beriete, pri minimálnej mzde je nula. Napríklad pri 12-tisícovej mesačnej mzde je efektívna daň, teda ktorú skutočne odvediete 5,8 %. Alebo pri 18-tisíckorunovej mzde je to 9,3 %. Toľko k tej solidarite pri dani, a ešte otázka k tej v tom bode 1 ústavnosti. Rovnaká daň pre právnické osoby je podľa vás v súlade s ústavou? Ja sa vás chcem opýtať, v čom je rozdiel pri platení dane z príjmu medzi právnickými a fyzickými osobami.
Po druhé, súvis výšky dane so životnou úrovňou. Podľa vás tam, kde sú vysoké a progresívne dane, je vysoká životná úroveň, ale to je ďalší omyl. Tie krajiny, ktoré vy menujete v dôvodovej správe, tie predsa nemali 40 rokov centrálne riadenú ekonomiku. Tie mali ekonomiky, ktoré sa rozvíjali v trhovom prostredí, preto ich výkonnosť je oveľa vyššia, iste vám netreba pripomínať čísla, že Slovensko má 50-percentnú výkonnosť oproti priemeru Európskej únie, a preto si môžu dovoliť aj veľkorysejšiu sociálnu politiku. Otázka je, či to dlhodobo bez reforiem budú môcť aj oni zvládať. Životná úroveň a výkonnosť ekonomiky sú spojené nádoby. Keď rastie hospodárstvo, ľudia majú prácu, rastie kúpyschopnosť obyvateľstva a domácim dopytom zase podporujeme výrobu, obchod, služby a štát môže inkasovať viac na daniach a odvodoch a vtedy môže ísť do segmentu sociálneho školstva a zdravotníctva viac prostriedkov. Čo je pre človeka lepšie? Pracovať hoci aj za nižšiu mzdu, alebo byť sociálne odkázaný na štát? A teraz, samozrejme, nehovorím o ľuďoch, ktorí objektívne nemôžu sa o seba postarať. Toto je úloha spoločnosti a čím presnejšie vieme identifikovať tú skupinu ľudí, tým kvalitnejšie sa o ňu vieme postarať.
Po tretie, diskriminácia fyzických osôb, podnikateľov. Ja už som tu naznačila, že mám problém s tým, že hovoríte o dani z príjmu fyzických osôb a právnické osoby nechávate bokom. Štruktúra zákona o dani z príjmu zahŕňa pod daň z príjmu fyzických osôb okrem zamestnancov aj poľnohospodárov, podnikateľov, samostatne zárobkové činné osoby, teda fyzické osoby podnikateľov. Tí sa dostávajú vašim návrhom do nerovnovážneho postavenia s právnickými osobami. Keby sme prijali váš návrh, tak máme dva rovnako veľké podniky, jeden je právnická osoba, druhá je fyzická osoba. Ten prvý pri základe 2 milióny korún zaplatí daň 380 000, ten druhý však 440 000 korún. A teraz v čom sú rozdiely medzi právnickými a fyzickými osobami podnikateľmi. Fyzické osoby ručia celým svojim majetkom za podnikanie, celým majetkom, kým právnické osoby, napríklad eseročky, iba vloženým imaním. Najčastejšie to býva 200 000 korún. Ďalej, mzdu si podnikateľ fyzická osoba neúčtuje, jeho mzda je to, čo zostane po zdanení. Takisto nemá nárok na pôžitky, ktoré majú jeho zamestnanci, lebo sám seba zamestnávať nemôže, a vy mu chcete dať ešte vyššie dane? Kde tu je nejaká logika, kde tu je racionálne jadro? Pre mňa je to trest a zásadne s tým nesúhlasím.
Po štvrté. Vyčíslený prínos a finančné dôsledky. Uvádzate v dôvodovej správe, že daňové príjmy by sa týmto opatrením zvýšili o 100 až 200 miliónov korún a že návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Nechcem s vami polemizovať, ale práve výnos príjmov z daní fyzických osôb má vplyv na samosprávne rozpočty, pretože až 90 % tohto výnosu ide pre samosprávy, čiže každý pohyb v tejto položke má vplyv na verejné rozpočty. A okrem toho vás chcem upriamiť aj na pozornosť, na skutočnosť, že v roku 2005 na dani z príjmu bude vybraných o 5 miliárd korún viac, o 5 miliárd. V roku 2004 tu už máme, toto je len odhad, ale v roku 2004 už máme výsledky a na dani z príjmov fyzických osôb bolo vybraných až 8 miliárd viac. Takže toto vaše opatrenie neprináša to, čo by ste si priali. Samozrejme, ten vyšší výber je tým, že jednak rastú mzdy, a jednak tým, že sa prejavuje základný pozitívny rys rovnej dane a to, že sa oveľa menej špekuluje ako nezaplatiť a únosnosť zdanenia začína byť alebo je pre podnikateľov akceptovateľná. Nemotivuje ich k znižovaniu výnosov, alebo výkonov, alebo k znižovaniu daňových základov. A váš predpoklad, že by ste vybrali o 100 až 200 miliónov korún viac pri zvýšení sadzieb, no ten by sa vôbec nemusel naplniť, lebo tá akceptovateľnosť v podnikateľskom prostredí by sa mohla znižovať. Samozrejme, ja vás neupodozrievam zo zlých úmyslov, pri predkladaní tohto návrhu zákona určite vychádzate z dobrých úmyslov, ale je medzi nami rozdiel v chápaní tejto veci. Obidvaja chceme pomáhať, obidvaja sme sociálni, nie je pravda, že pravica nie je sociálna, to je nezmysel, len je rozdiel v tom, že my inak posudzujeme mieru a spôsob solidarity. Vy chcete viac rozdávať, my skôr chceme priviesť ľudí k tomu, aby zobrali zodpovednosť do svojich rúk, aby sme všetci tí, ktorí môžeme, pomáhali tým, ktorí nemôžu. A v konečnom dôsledku nám všetkým ide o zvyšovanie životnej úrovne. A práve zvyšovanie životnej úrovne je tým hlavným motorom, pre ktorý my sme hlasovali za opatrenia, ktoré nám medzi ľuďmi určite nepriniesli obľúbenosť, ale ktoré sa teraz začínajú ukazovať správne, a preto klub SDKÚ nepodporí vaše návrhy, ktoré by deformovali alebo začínali eróziu daňového systému. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Fajnor.
K. Fajnor, poslanec: Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci, dovoľte, aby som zareagoval na predrečníčku v niektorých bodoch. Po prvé, chcem zareagovať na zvyšovanie životnej úrovne. Už len dnes, keď si otvoríte dnešnú tlač, vážená kolegyňa, tak zistíte, v pravicovom Sme, že 30 % detí vyrastá v chudobe. Toto sme tu doteraz nemali. Po druhé, včera sme mali, je to taký paradox, keď policajti, príslušníci Policajného zboru stoja pred úradom vlády a kričia: Zlodeji! Je to veľmi zlé, ale vráťme sa teraz k daniam a k tomu, čo ste vraveli. Áno, rovná daň, si myslím, že bola by dobrá pre robotníkov, keby bol socializmus, pretože všetci sme chodili do roboty, mali sme podľa tabuliek nejaký plat, tá daň mala byť rovná. Ale ja sa teraz vrátim k tomu. Zoberme si majiteľov Slovnaftu, ich manažérov s 2-3-miliónovými platmi, ktorí vlastne využívajú princíp monopolu, ktorý pomohla zabezpečiť vaša vláda zmluvami, a vrátim sa ku konkrétnemu príkladu, ktorý sa stal u generálneho riaditeľa Leteckých opravovní Banská Bystrica. V podstate chlap, ktorý by mal byť zavretý za neschopnosť riadiť podnik, ktorý likviduje tretinu zamestnancov, dostane 4-miliónovú odmenu. Zaslúži si 19-percentnú daň, alebo 100-percentnú daň takýto človek. Tento človek má 19-percentnú daň a, samozrejme, bude mať aj vysoký dôchodok, pretože veľmi veľa zarobil a je to v podstate jeden neschopný človek, ktorý tam nemal čo robiť, takže absolútne nemôžem súhlasiť. Myslím si, že kolega Ondriaš predložil dobré návrhy zákonov, ktoré sú schopné pomôcť hlavne tej drvivej väčšine obyvateľov, ktorí nie sú majiteľmi ani Slovnaftu, ani podnikov, ktoré vy ste rozhajdákali. Ďakujem. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ešte v reakcii pani poslankyňa Tkáčová.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, veľmi kratučko. Pán poslanec, životnú úroveň predsa nemôžeme posudzovať podľa tlače alebo podľa pocitov, ale podľa serióznych štatistických čísiel. Tak nech sa páči pozrieť si tieto čísla. My socializmus nechceme, keď chcete, tak sa tam vráťte (So smiechom.) a tieto návrhy, ktoré predkladá pán poslanec Ondriaš, no hovorí o ročnom prínose pri dani z príjmu fyzických osôb 100 až 200 miliónov korún, no ako chcete, ešte ani neuvádza v dôvodovej správe, na čo navrhuje použiť tieto prostriedky, no ako tým chcete pomôcť takým mizerným výnosom občanom? Na to mi odpovedzte.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, máte priestor.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo, ja by som veľmi krátko reagoval na pár vyhlásení pani poslankyne. Povedali ste, že návrh zákona narušuje daňový systém. Veď každý normálny zákon alebo návrh zákona naruší daňový systém, lebo daňový systém je nástroj riadenia. Vlastne daňový systém má zmeniť tú spoločnosť. Má zmeniť rozloženie bohatstva spoločnosti, príjmov, však to je základný bod každého návrhu zákona.
Veľmi sa mi páčilo, keď ste ma obvinili, že ten návrh je ideologicky podložený. Ja vám prečítam krajiny, kde je sadzba dane progresívna; Belgicko - najvyššia sadzba 53,5 %, Dánsko - 59 %, Francúzsko - 58 %, Holandsko - 52 % a tak ďalej. Ja by som bol veľmi rád, pani poslankyňa, keby ste išli do parlamentu týchto krajín a keby ste im povedali, že ich sadzba dane, ktorá je progresívna, že je ideologicky socialistická alebo komunistická. Ja aj viem, čo by vám na to povedali.
Ďalej ste hovorili o tom, že nejaká centrálne riadená ekonomika. Všetky fakty štatistickej ročenky Slovenskej republiky, Eurostatu a OSN hovoria jednoznačne, že reálna mzda na Slovensku nedosiahla úroveň socializmu, v súčasnosti. Reálne dôchodky nedosiahli úroveň socializmu. Reálne sociálne dávky nedosiahli úroveň socializmu. Keď vám len poviem, že hrubý domáci produkt na Slovensku v reálnych cenách vzrástol, je už vyšší o 30 % ako za socializmu, ale reálne platy sú asi o 5 % nižšie ako za socializmu. Keď spočítate kumulatívne, koľko ste menej zaplatili na reálnych platoch, tak je to asi 1 700 miliárd korún za 15 rokov. Len tieto peniaze na platoch sa niekde stratili.
Mohol by som veľa hovoriť, ale dotknem sa životnej úrovne. Tu bolo povedané, že životná úroveň sa nemeria podľa toho, čo píšu v novinách. Životná úroveň sa meria podľa toho, koľko si obyvatelia dovolia jesť mlieka, mäsa, masla, zeleniny, a keď si zoberiete súčasné štatistiky, tak všetky tieto položky sú nižšie ako za socializmu. Dokonca idete tak ďaleko, že lekári hovoria, že jeme tak málo zeleniny a potravín a ovocia, že je to až škodlivé. Príjem mliečnych výrobkov je taký nízky, je asi len polovica, ktorá je zdravá. A toto je výsledkom vašej rovnej dane. Ja verím, že návrh zákona pomôže zlepšiť alebo zmierniť sociálne rozdiely na Slovensku. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje prvé čítanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 1333).
Návrh na rozhodnutie na pridelenie výborom je pod č. 1344. Pán poslanec Ondriaš, máte slovo.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh novely zákona Obchodného zákonníka, je to tlač 1333.
Všetci vieme, že na Slovensku vládne korupcia a organizované zločinecké skupiny v podnikaní. To som si ja nevymyslel, toto sa hovorí v správe o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2004, ktorú sme prerokúvali v Národnej rade v júli 2005. A v správe sa ďalej hovorí a toto pokladám za veľmi dôležité a budem citovať: "Zločinecké skupiny páchali násilnú majetkovú a ekonomickú kriminalitu s úzkym prepojením na legálne formy podnikania, ktorým skrývajú svoje nelegálne aktivity a zisky z nich. Tieto aktivity prebiehajú prostredníctvom účelovo zakladaných firiem, ktoré po nákupe a predaji rôznych komodít zničia svoju účtovnícku evidenciu a následne je firma prepísaná na bieleho koňa, respektíve zlikvidovaná. Aktíva firmy sú prenesené v legálnej forme na iné spoločnosti, ktoré majú potom vysoký obrat". Koniec citácie z predloženej správy.
Vy všetci dobre viete, že to tak ide, a mnohí z vás to viete aj z vlastnej skúsenosti. Tieto zákony do Obchodného zákonníka tam boli dodané po roku 1989 s jediným cieľom, aby na Slovensku vládla korupcia a aby organizované zločinné skupiny mohli fungovať v podnikaní. Takže ešte raz, bolo to tam účelovo dané.
Keď budem dokumentovať celú správu o bezpečnostnej situácii, táto správa jednoducho hovorí, že súčasná legislatíva dovoľuje činnosť zločineckých skupín v podnikaní.
Cieľom predloženej novely zákona je upraviť tak legislatívu, aby zabránila legálnu činnosť zločineckých skupín v podnikaní. Cieľom navrhovanej novely zákona je zabrániť, aby zločinecké skupiny páchali násilnú majetkovú a ekonomickú kriminalitu s úzkym prepojením na legálne formy podnikania, ktorým skrývajú svoje nelegálne aktivity a zisky z nich. Doteraz legislatívne nie je upravená zadlženosť a vysporiadanie záväzkov zaniknutej spoločnosti s ručením obmedzeným vo väzbe na inú spoločnosť s ručením obmedzeným. Legislatívne nie je upravené ani špekulatívne prelievanie kapitálu z jednej spoločnosti do druhej spoločnosti ako aj zakladanie novej spoločnosti alebo vkladanie podielu fyzickou osobou do inej spoločnosti za účelom bezdôvodného obohatenia.
Ja by som vás stručne oboznámil s tým, čo novela zákona obsahuje. Aby sa znemožnilo prelievanie kapitálu, aktív a vedomé zabezpečenie zániku pasív podnikateľa, ktorý podniká formou ako právnická osoba, spoločnosť s ručením obmedzeným, v novele zákona sa navrhuje vložiť ustanovenie, do Občianskeho zákonníka, ktoré to znemožní a pritom sa zachováva princíp obmedzeného ručenia spoločníka.
Po druhé, súčasne ustanovenie § 262 Obchodného zákonníka umožňuje zmluvným stranám dohodnúť sa, aby ich záväzkové vzťahy, aj keď majú charakter občianskoprávnych vzťahov, boli spravované Obchodným zákonníkom. Fyzická osoba, ktorá nepodniká a je v takomto zmluvnom vzťahu s fyzickou podnikateľskou osobou alebo právnickou podnikateľskou osobou, je v nevýhodnom vzťahu, pretože sa musí podriadiť oveľa tvrdším právnym podmienkam, ktoré v predmetnej právnej veci vyplývajú z Obchodného zákonníka. V záujme ochrany fyzickej osoby nepodnikateľa v novele zákona sa navrhuje vypustenie ustanovenia § 262 Obchodného zákonníka, čo má za následok aj vypustenie citácie tohto paragrafu, v § 263 tohto zákona.
Okrem iného návrh novely zákona ruší tiché spoločnosti. Právny inštitút tichého spoločenstva, ktorý je súčasťou nášho právneho poriadku, umožňuje zákonne sústrediť u podnikateľa určitý rozsah voľných prostriedkov na širokej zmluvnej voľnosti, ktorého výsledkom môže byť netransparentné podnikanie, pranie špinavých peňazí, daňové úniky, zastrešenie špekulatívneho zahraničného kapitálu, úžera a páchanie rôznej organizovanej trestnej činnosti až s mafiánskym prepojením. Môže to byť preto, lebo v podnikaní, v tichých spoločenstvách sa môžu stretnúť záujmy podnikateľa, mafiána, vyšetrovacieho orgánu, prokurátora, sudcu a politika. Preto v novele zákona sa navrhuje z Obchodného zákonníka vypustiť ustanovenia o tichých spoločnostiach, čo v praxi znamená, že tiché spoločnosti nebudú existovať.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako som v úvode spomenul, súčasná legislatíva dovoľuje činnosť zločineckých skupín v podnikaní a vy to dobre viete. Cieľom návrhu zákona je zabrániť činnosti týchto zločineckých skupín v podnikaní. Preto verím, že poslankyne a páni poslanci, ktorí verbálne vždy odsudzujú korupciu, klientelizmus, činnosť zločineckých skupín, dokážu, že to myslia vážne aj v tomto prípade a budú hlasovať za návrh novely zákona.
Pani poslankyne a páni poslanci, ja som vám rád opäť pripomenul, že v Národnej rade Slovenskej republiky neochraňujete záujmy slovenských a zahraničných podvodníkov, ako ste si už niektorí zvykli, ale máte ochraňovať záujmy občanov Slovenska. Áno, my poslanci máme v Národnej rade Slovenskej republiky ochraňovať záujmy občanov Slovenska. Ešte raz som to zopakoval pre tých, ktorí tomu prvýkrát nerozumeli, a v tom nech nám rozumní a čestní ľudia pomáhajú. Skončil som, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Laššákovej.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako spravodajkyňa, ktorú poveril ústavnoprávny výbor podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, podala spravodajskú informáciu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Konštatujem, že návrh zákona obsahuje po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami. Nebude mať dopad na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1344 z 5. októbra 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k prerokovanému poslaneckému návrhu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto do rozpravy k tomuto bodu programu. Ústne, prosím, kto sa hlási? Nikto sa nehlási. Uzatváram rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Demeterovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 726/2004 Z. z. o poskytovaní jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách (tlač 1330).
Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1337. Teraz dávam slovo pani poslankyni Demeterovej.