Středa 26. října 2005

M. Demeterová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci. Málo z toho, čo robia ľudia, je celkom vyhovujúce a nie zriedka to treba aj korigovať. Pred niekoľkými mesiacmi sa mi posťažoval dr. Kluska, ktorý je podpredsedom organizácie bývalých účastníkov vojenských táborov nútených prác a istý obyvateľ mestskej časti, kde ja bývam, o problémoch spojených s realizáciou uvedeného zákona č. 726/2004 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára tohto roka. Navrhla som mu, aby dal dokopy všetky negatívne či sporné a diskutabilné záležitosti a potom sa pokúsim vo veci pomôcť. Dr. Kluska s dôkladnosťou jemu vlastnou zhromaždil dôkazový materiál, dal aj podnet na odtajnenie príslušných tajných historických vojenských dokumentov, čo sa aj zrealizovalo vo Vojenskom historickom archíve v Trnave v júli tohto roka a všetko zosumarizoval, nechal pripomienkovať vo vlastných radoch i v právnických kruhoch Ministerstva obrany Slovenskej republiky, potom sme to vecne i formálne pripravili do návrhu novely zákona č. 726/2004 Z. z., ktorú tu po určitom doformulovaní a skompletizovaní teraz predkladám.

Treba ihneď na začiatku zdôrazniť to podstatné, že každé tvrdenie v predloženom návrhu zákona novely, v predloženom návrhu novely zákona je odôvodnené a doložené príslušnými historickými, oficiálnymi dokumentmi. V predloženej novele ide celkovo o riešenie troch okruhov problémov. Po prvé je to upresnenie najmä formulácie niektorých časových údajov v pôvodnom zákone č. 726/2004 Z. z.; po druhé, riešenie niektorých nedostatkov vo vojenských archívoch a po tretie, konkretizácia a objektivizácia pojmu vtedajšej politickej nespoľahlivosti. Vyskytli sa prípady, že napríklad v archíve chýbajú niektoré záznamy, alebo sú neúplné, prípadne dvaja členovia tej istej rodiny, ktorí sa do PTP dostali spolu, mali rozličný záznam, jeden spoľahlivý, jeden nespoľahlivý. Najzávažnejší je posledný uvedený okruh problémov. Paradoxne mnohí pétepáci ako žiadatelia o príspevok sú teraz de facto postavení do roly obžalovaných a majú osobne vysvetľovať či obhajovať svoje vtedajšie osobné, politické zaradenie. Boli ako trestanci, ale dôvod trestu vo vojenských záznamoch často chýba. Sú na tom horšie ako politickí väzni, voči ktorým bola pred súdom vznesená písomná obžaloba. V prípade pétepákov boli niekedy zo strany ŠtB a iných úradných zložiek len slovné udania a pred verejnosťou utajované pokyny, ktoré vyústili bez uvedeného dôvodu do vojenského povolávacieho rozkazu. Zo všetkého toho vyplynula potreba sformulovať a odstrániť nedostatky a zamedziť rôznym, už existujúcim i ďalším možným diskriminačným dôsledkom. Toto je zmysel a cieľ predloženej novely. Keďže všetko v návrhu novely je argumentačne písomne podložené, dúfam, vážené kolegyne a kolegovia, že budeme môcť pri jej prerokúvaní postupovať vecne, nezaujato a korektne. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pani poslankyni Márii Sabolovej.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien v súlade s § 73 ods. 1 podala v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu poslankyni Národnej rady Márie Demeterovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 726/2004 Z. z. o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 - 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách, tlač 1330.

Konštatujem, že návrh po formálno-právnej stránke spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku ako i náležitosti určené legislatívnymi pravidlami. Obsahuje dôvodovú správu členenú na všeobecnú a osobitnú časť a doložku zlučiteľnosti. Ministerstvo financií vo svojom stanovisku vyjadrilo súhlas s tým, že predložený návrh zákona nemá finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy. Na základe uvedených skutočností, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Navrhujem, aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1337 z 3. októbra 2005 v zmysle § 74 rokovacieho poriadku návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že funkciu gestorského výboru bude mať výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory by mali návrh prerokovať do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu k tomuto bodu. Potom do rozpravy sa hlásim ako prvá.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy k tomuto bodu nikto neprihlásil. Ako ústne sa hlási do rozpravy pán poslanec Fajnor, pán poslanec Ondriaš. Pani spravodajkyňa, vy sa hlásite do rozpravy tiež? Máte slovo ako prvá, nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Fajnor.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Len krátko niekoľko poznámok, prečo kolegyňa predkladá návrh, čo si myslím, že bolo by veľmi jednoznačne a zjednodušene sa bolo dalo urobiť cez metodický pokyn, ktorý vydalo ministerstvo obrany. Pán minister obrany je informovaný o skutočnostiach, s ktorými sa stretávajú jednotliví žiadatelia z PTP. Sú to prípady, ktoré sú skutočne, by som povedala, administratívneho charakteru mnohé z nich, pretože mnohí mali už výpisy z archívov pri rehabilitáciách a opäť musia žiadať výpisy. Potom sú to ľudia, ktorí dostanú výpis a majú určenie, že sú, boli zaradení v PTP táboroch, ale mnohí z nich, ktorí boli napríklad rehoľníci, kňazi, alebo absolventi, alebo študenti teologických bohosloveckých fakúlt a ktorí boli vylúčení zo školy, kým ministerstvo ich nehodlá alebo nechce uznať ako nespoľahlivé osoby, pričom stačilo do prílohy metodického pokynu ministerstva vnútra doplniť, pretože ani tie nie sú v zákone, všetky osoby tak, ako sú vymenované, to, čo práve svojou novelou zákona pani poslankyňa Demeterová upravuje. Stačilo by, aby kategórie osôb, ktoré boli vykonané, v ktorých bolo vykonané vytriedenie brancov politicky nespoľahlivých, čiže politicky nespoľahliví branci boli aj tí vlastne, ktorí možno nemusia mať špecificky v archíve uvedené, ale vieme dobre, že 50. roky boli práve tie, kedy rehoľníci, kňazi a bohoslovci sa dostali do pracovných táborov a určite tam nešli z toho, aby chceli dobrovoľne odísť.

Ešte prečo si myslím, že ministerstvo by malo ten metodický pokyn rozpracovať lepšie a presnejšie, je aj vlastne odvolávka hneď v prvom paragrafe zákona 726, kde je odvolávka na § 18 zákona 87/1991 o mimosúdnych rehabilitáciách, kde znenie ďalších noviel, kde sú vlastne presne popísané aj tie osoby, o ktorých som hovorila. Čiže na to, aby sa mohol urýchliť proces a niektoré rozhodnutia už aj vydať v súlade s týmto platným zákonom, myslím, že by bolo dobré, keby aj popri novele, ktorá upravuje aj lehoty, aby ministerstvo upravilo metodický pokyn na základe tej špecifikácie osôb, ktorých sa táto rehabilitácia alebo toto odškodňovanie dotýka. A preto vás chcem len poprosiť, aby sme návrh pani poslankyne schválili, aby všetci tí, ktorí pomaly starnú, a mnohí z nich už ani nežijú, pretože aj v priebehu tohto roka už niekoľko ľudí z týchto PTP zomrelo, ostávajú ich manželky, aby sa mohli aspoň toho malého, čiastočného odškodného ešte dožiť. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fajnor bude pokračovať v rozprave, pripraví sa pán poslanec Ondriaš.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k návrhu poslankyne, kolegyne Demeterovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 726/2004 Z. z. o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch - prosím, dobre počúvajte, 1948 až 1954 - do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách. Vážené kolegyne, kolegovia, predložená novela zákona pojednáva o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do uvedených vojenských táborov a pozostalým manželkám. Dovoľte mi, aby som sa najskôr vrátil do histórie. Musíme totiž rozlíšiť vojenského tábory nútených prác a pomocné technické prápory známe ako PTP. PTP boli zriadené v septembri 1950 a rozpustené v roku 1954. Tábory nútených prác boli inšpirované pracovnými tábormi v Nemecku. Už v roku 1938 bola snaha vytvoriť takéto tábory aj v bývalom Česko-Slovensku. Ale pre sociálne protesty sa uvedený plán nerealizoval. Teda vojenské tábory nútených prác nie sú výmyslom komunistov z roku 1948, ale je to neblahé dedičstvo Slovenského štátu. Bol to Slovenský štát, ktorý na Slovensku aplikoval nacistický vzor pracovných táborov. Týmito tábormi prešlo do roku 1945 takmer 60 000 občanov. V rokoch 1938 až 1945 na Slovensku zriadili desiatky táborov, ktoré možno rozdeliť na tábory pre politických väzňov, tábory pre rasovo prenasledované osoby a tábory pre takzvané asociálne živly. Charakter jednotlivých táborov nebol vždy jednoznačný. Nútené práce charakterizovali všetky tri skupiny. Pre takzvaných asociálov a politických väzňov bola práca formou trestu a prevýchovy zároveň. Po prepadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom sa začal hlavný pohon na komunistov. Boli označení ako špióni židoboľševizmu a tak sa nimi začali plniť pracovné tábory. Medzi asociálne živly boli zaraďovaní slovenskí robotníci, ktorí ušli z Nemecka, kde boli na práci, a ktorých intervenovali v pracovných táboroch. Prvé tábory vznikli už koncom roka 1938 v Nitre, v Bratislave a v okrese Zlaté Moravce. Od leta 1939 vznikli pracovné tábory v armáde pre vojakov prezenčnej služby z radov Židov, Cigánov a nespoľahlivých živlov. Pracovné tábory sa organizovali aj pre vojakov v zálohe vo veku do 20 do 50 rokov. Takéto tábory vznikli v Plaveckom Podhradí, Novom Meste nad Váhom, v Poprade a v okolí Banskej Bystrice, v okolí Prešova, v Hanušovciach nad Topľou a v Humennom. V marci roku 1941 vznikol šiesty robotný prápor, ktorý tvorili tri roty - židovská, cigánska a rota nespoľahlivých trestancov. Boli sústredení vo Svätom Jure, v Lábe, v Zohore a v Kamenici nad Cirochou. Okrem toho boli zriaďované pracovné strediská, kde zaradení chodili do určitého závodu pracovať a bývali doma. Prvé pracovné stredisko vzniklo v apríli roku 1941 v Strážskom. Najviac stredísk vzniklo po vypuknutí vojny proti Sovietskemu zväzu. Koncom septembra roku 1941 ich bolo 80 a pracovalo v nich 5 440 robotníkov. V auguste roku 1941 sa začalo s výstavbou pracovných táborov v lokalitách Sereď, Nováky, Oremov Laz, Vyhne, Zvolen, Čemerné, Krupina, Hriadeľ, Bardejov a Spišská Nová Ves. V rokoch 1942 až 1943 vznikli tábory v Žiline, Ilave, Nitre, Degeši, v Devínskej Novej Vsi, v Lábe, v Zohore, v Svätom Jure, v Kraľovanoch, v Kostolnej pri Trenčíne. V roku 1944 v Bratislave, v Ivánke pri Nitre, v Zemianskej Kerti, v Horných Krškanoch a v Liptovskom Hrádku. Zaraďovaní boli do nich väčšinou mladí muži schopní vykonávať ťažké fyzické práce. Najväčšie pracovné a koncentračné tábory boli pre Židov v Novákoch, pre politických väzňov v Ilave a pre Cigánov vo Vyhniach. Predpokladaná kapacita bratislavského tábora na Patrónke bola 1 000 osôb, v Seredi 3 000 osôb, v Novákoch 4 000 osôb, v Poprade 1 500 osôb a v Žiline 2 500 osôb. 20. mája 1943 Ministerstvo zahraničia Slovenskej republiky odpovedalo na protestnú nótu Svätej stolice z 5. mája 1943, že vláda Slovenskej republiky sa uzniesla, po prvé, citujem: "...Štátu nebezpeční Židia budú vysťahovaní zo Slovenska". Po druhé, Židia, ktorí nie sú zapojení do slovenského hospodárskeho alebo kultúrneho života, budú koncentrovaní na Slovensku a to pokrstení a nepokrstení v osobitných táboroch, kde im bude daná možnosť pracovať".

Hovorím k téme, som historik, pani kolegyňa, vydržte, príde na všetko čas, dajte mi dohovoriť. Ešte raz, áno, začneme, nech sa páči, pán kolega, vydržte. Židia, ktorí dostali od prezidenta Slovenskej republiky alebo od rezortných ministrov výnimku, môžu vykonávať svoje povolanie nehatene a nebudú rušení vo svojom súkromnom živote. Tábory nútených prác sa nakoniec stali osudné ich zriaďovateľom! Po oslobodení do niektorých z uvedených táborov sa dostali predstavitelia nacizmu, klérofašizmu, zradcovia a kolaboranti odsúdení ľudovými súdmi. V auguste 1945 bolo napríklad v tábore v Novákoch sústredených 5 305 osôb hlavne nemeckej národnosti. V priebehu roka 1946 odchádzali z neho transporty do Nemecka. Ako zaisťovací tábor zanikol v marci roku 1948.

Vážené kolegyne, kolegovia, stále totižto hovorím o táboroch, ktoré neboli zriadené komunistami. Komunisti zriadili až v roku 1948 na základe zákona tábory s názvom tábory nútených prác. Do nich zaraďovali osoby vyhýbajúce sa práci, politických väzňov a hospodárskych rozvratníkov. Tieto tábory vtedajšie ľudovodemokratické zriadenie na čele s komunistami zrušilo v roku 1953. Som veľmi rád, že ľudová demokracia na Slovensku, ktorá zdedila z predchádzajúceho zriadenia veľa nášľapných mín, si uvedomila toto dedičstvo a tábory zrušila. Čo sa týka PTP, čiže pomocných technických práporov, ako som uviedol, boli zriadené rozkazom ministra obrany v septembri v roku 1950. Tieto vojenské útvary mali iný charakter, aj keď boli do nich umiestňované politické nespoľahlivé a asociálne osoby. Aj o tom sa dá diskutovať. Napriek charakteru umiestnených osôb komunisti pochopili, že toto nie je cesta, a tábory začali rušiť. Posledné PTP zanikli v roku 1954.

K samotnému odškodneniu. Podľa listu predsedu pána doktora Klusku ide o vyše 2 000 organizovaných PTP. A v čom bol rozdiel medzi osobami zaradenými do PTP a riadnymi príslušníkmi Česko-slovenskej ľudovej armády? V 50. rokoch predstavovalo slúžne príslušníka Česko-slovenskej ľudovej armády 75 Kčs mesačne. Osoby zaradené do útvarov PTP zarábali viac ako desaťnásobne, viac ako bola výška priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Odtiaľ aj ich prezývka čierni baróni. Mimochodom, mali možnosť stať sa riadnymi príslušníkmi Česko-slovenskej ľudovej armády a dosiahnuť v nej aj vysoké vojenské funkcie. Za čo majú byť odškodnení? Potom by sme mali odškodniť všetkých príslušníkov Česko-slovenskej ľudovej armády, lebo nemali také výhody a keď to zoberiem vcelku, všetkých občanov, ktorí nedosahovali výšku príjmu občanov zaradených do PTP. V prvom rade však treba odškodniť viac ako 60 000 ľudí, ktorí prešli tábormi nútených prác do obdobia nástupu ľudovodemokratického zriadenia, t. j. do obdobia nástupu komunistov k moci.

Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na vážne historické fakty, na ktoré som poukázal vo svojom vystúpení, navrhujem vrátiť predloženú novelu zákona na dopracovanie. Žiadam, aby predkladateľka dopracovala návrh a do odškodnenia boli zahrnuté všetky osoby umiestnené v uvedených pracovných táboroch v roku 1938 až 1948. Samozrejme, z novej úpravy odškodnenia treba vyňať zradcov, kolaborantov, sabotérov a klérofašistov. Ďakujem pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámky sa prihlásili poslankyne, pani poslankyňa Sabolová, pani poslankyňa Bollová a pán poslanec Rusnák. Končím možnosť ďalších faktických poznámok. Pani poslankyňa Sabolová. Chcete vystúpiť s faktickou poznámkou, lebo ako spravodajkyňa môžete.

M. Sabolová, poslankyňa: S faktickou, s faktickou stačí. Nechcem naťahovať čas, ale prepáčte, pán poslanec, asi ste tu pred rokom v Národnej rade nesedeli, pretože všetky tie veci, ktoré sú od veci tohto zákona, lebo od ducha tohto zákona, ste si mohli odpustiť. Poviem a možno potom aj neskôr prečítam, prosím vás, už sme si vysvetlili aj v tejto Národnej rade pozíciu čiernych barónov, pozíciu tých, ktorí dostávali nejaké odmeny za prácu, lebo tu boli povolávaní ľudia bez svojho súhlasu v rozpore s vtedy platným zákon, ktorí boli mnohokrát už mimo veku základnej služby, ktorí boli dokonca aj chorí, a tí, ktorý boli postavení mimo základnú službu, a potom ešte v ďalšom vystúpení možno aj v záverečnom slove prečítam aj jasné dokumenty, ktoré tomu nasvedčujú. Pán poslanec Fajnor, skutočne si myslíte, že nástup ľudovodemokratického zriadenia v tom 48. roku bol taký skvelý, a skutočne ste dodnes presvedčený, že všetky - a poviem až veľmi kruto -, zverstvá 50. rokov boli také ideálne a také spravodlivé, za vlády tohto ľudovodemokratického zriadenia?

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová s faktickou poznámkou. Pripraví sa pán poslanec Rusnák.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela by som podporiť, respektíve doplniť konkrétnosťou vystúpenie môjho kolegu Fajnora. Medzi politických väznov v Ilave v roku 1943 patril môj starý otec. Súhlasím s návrhom poslanca Fajnora, aby bol návrh prepracovaný. Ak pani predkladateľka vychádza z pocitov, na základe informácií jedného človeka, i ja mám záujem, aby môj starý otec bol, hoci je dávno mŕtvy, morálne odškodnený. Pretože odškodné nik z nás potomkov žiadať nebude. A nie iba on, i všetci jeho súčasníci. Preto, pani Demeterová, váš návrh nie je volaním po spravodlivosti, ale volaním po imaginárnej pomste imaginárnemu nepriateľovi. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Rusnák.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec Fajnor, som sa dozvedel dnes, že vy ste historik, všetka česť, keď ste historik, lebo vy ste sa minule divili, že ja som ekonóm, takže už vieme o sebe, kto sme čo, ale ja žasnem, čo ste tu povedali. Ja verím, že ľudia, ktorí to sledovali a to zažili na vlastnej koži, vám poďakujú za to, čo ste povedali tu v tejto miestnosti. Ja sa hanbím za vás, pán Fajnor. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fajnor.

K. Fajnor, poslanec: Pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem. Ak dovolíte, nie som historik, ale musím vám povedať, odkiaľ som čerpal tieto zdroje. Prosím vás pekne, určite poznáte pána Ďuricu a jeho Históriu Slovenska a Slovákov, odtiaľ som čerpal. Vážený pán kolega, som rád teda, že aspoň teda ste aspoň tým ekonómom, že ste za nás niečo skončili. Preštudujte si pána Ďuricu, čerpal som to odtiaľ konkrétne a to hovorím aj predkladateľom tohto návrhu. Myslím si, že keď doštudujú veci, pochopia, prečo som takto hovoril. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave, teraz vystúpi pán poslanec Ondriaš ako posledný v rozprave k tomuto návrhu zákona.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ja by som len veľmi krátko doplnil môjho kolegu Karola Fajnora o údajoch o pracovných táboroch na Slovensku a aby ste si nemysleli, že si vymýšľam, všetky údaje som čerpal z knihy Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 - 1998. Ja ďakujem poslancom za KDH a pracovníkom za KDH, ktorí takúto knihu vydali, lebo po prečítaní tejto knihy a hlavne druhého dielu mám pocit, že všetci komunisti musia byť v nebi, keď porovnám, ako ste vy riadili štát po roku 1989. Budem citovať z tejto knihy, v ktorej je kapitola pracovné tábory a tábory nútených prác na Slovensku v rokoch 45 až 53. Dovolím si povedať, že kapitolu napísala Eva Vrabcová. V knihe sa hovorí, že pracovné tábory sa prvýkrát v histórii Slovenska objavili na Slovensku počas Slovenského štátu. Nebudem hovoriť podrobnosti, v rokoch 1941 až 1944 bolo zriadených celkovo 15 donucovacích zariadení pracovného charakteru, ďalej sa píše v knihe, že pracovné tábory sa ešte rozšírili po roku 1945 do roku 1948 za kapitalizmu. Kde napríklad v roku 1946 bolo na Slovensku 47 pracovných a sústreďovacích táborov a v nich bolo 21 085 osôb, z ktorých mnohí čakali aj na odsun zo Slovenska. V tejto knihe sa píše, že po nástupe k moci komunistov do roku 1951 komunisti všetky tábory zrušili, ostal len jeden, ten si musím nájsť, ostal len jeden v Ruskove pri Košiciach, kde bolo 471 osôb, ktorý zanikol, ktorý bol zrušený komunistami 15. 5. 1953. Je úplne fantastické, že takáto pekná kniha Zločinu komunizmu hovorí o tom, ako kapitalizmus a klérofašizmus u nás zriaďoval pracovné tábory a robil zločiny. Ako komunisti za tri roky, keď boli pri moci, toto zrušili. Ja vám ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pani poslankyňa Sabolová, Bollová, pán poslanec Gál. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ja len dve poznámky. Pán poslanec Ondriaš, všetci komunisti, určité tí, čo sa pokajali, sú v nebi, určite, určite. (Smiech v rokovacej sále.) A tí ostatní nech si spytujú svedomie. A to vyše vystúpenie je vytrhnuté z kontextu. Každý, kto mal možnosť si prečítať obidve publikácie, aj prvý, aj druhý diel a možno aj tie následné, urobil si obraz o tom a nikto nepopiera problémy a možno aj chyby, ktoré boli v tom období aj za Slovenského štátu, ale my sa v tejto novele zákona zaoberáme obdobím 48 - 54 a nikto v tejto novele zákona nerozširuje obdobie, ale hovoríme o tej istej kategórii, o ktorej sme hovorili aj pred rokom, iba spresňujeme, aby výkon odškodňovania, tí, ktorí boli postihnutí nemorálnosťou komunistického režimu, boli aspoň čiastočne odškodnení.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, nechcem, aby to tu vyzeralo ako nejaká vzájomná paľba medzi KDH a KSS, ale nedá mi, aby som nereagovala na to, čo som tu počula od kolegu Ondriaša a teraz vo faktickej poznámke. Ja by som chcela dodať len, respektíve zdôrazniť, že takisto kolega Fajnor takisto ako kolega Ondriaš nič iné vám nechceli, vážení, povedať, len to, že ak chcete odškodňovať, tak odškodnite všetkých, prosím. Aby sme nepáchali nové krivdy, ja si myslím, že ak nás chcete posielať do neba, nič proti tomu teraz nerobíme, nič. Len aby boli spravodlivo odškodnení všetci, ktorí boli v pracovných táboroch. Neviem, prečo by ste sa mali zameriavať špeciálne na obdobie od roku 48 do roku 53. A tí, čo boli predtým, hádam tí tam boli spravodlivo? Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Gál. Nefunguje mikrofón a nefunguje elektronika pánovi poslancovi. Skúste vedľajší mikrofón zapnúť.

G. Gál, poslanec: No, áno, dobre ďakujem, super. Niekto sabotuje môj mikrofón. Chcem len povedať, že pomaly 16 rokov po nežnej revolúcii je mi strašne ľúto, že takéto prejavy musíme počúvať na pôde slovenského zákonodarného zboru. Účelové vytrhnutie určitého historického, historických udalostí, ktoré absolútne nemajú súvis s touto problematikou, ktorú chce riešiť pani poslankyňa Demeterová. A keď už rozprávate o klérofašizme, ja neviem, aspoň dúfam že žiadna z politických strán prítomná tu v parlamente sa nehlási ku klérofašistickému režimu. Ale vy na druhej strane sa hlásite k režimu, ktorý tiež má na svedomí krivdy, ktoré práve tento zákon chce riešiť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Áno, ja ďakujem za poznámky. Ja by som chcel pripomenúť pani poslankyni Sabolovej a pánovi poslancovi Gálovi, že čo som tu rozprával, boli fakty, fakty, fakty. Ja viem, že tieto fakty sú pre vás veľmi tvrdé, ale, žiaľ, história vo svete nezačala rokom 1948. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyčerpali sme rozpravu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka požiadala o slovo. Nech a páči.

M. Demeterová, poslankyňa: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ešte som v takej silnej zostave poslancov komunistickej strany na zasadnutí, už dávno nevidela, ale sa tomu teším. Ja som nemienila touto mojou novelou vyvolať takúto politickú debatu, pretože tú sme už absolvovali pred rokom, keď sme prijali zákon. My sme prijali, táto Národná rada legitímne platným počtom hlasov prijala jeden zákon, ktorý sa v praxi len ťažko uskutočňoval, a ja viem prečo. Pretože tam, kde chodia títo ľudia, ktorí by mali byť odškodnení, sú práve takí ľudia, ako tu vystúpili, s tými jednotlivými príspevkami, aké sme tu počuli. Ja nechcem hodnotiť v mojej novele zákona, čo bolo v 41., 42., 49., pretože ja nadväzujem konkrétnymi vylepšeniami toho zákona, ktoré my ste tu prijali, a na to by som chcela upozorniť. Ďakujem aj všetkým, ktorí faktickými poznámkami konštruktívne prispeli k debate, osobitne pane Sabolovej, ktorá sa dlhodobo tomuto problému venuje.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, chcete vystúpiť? Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja poslanci, bolo niekoľko faktických poznámok. Ja chcem na záver v mojom vystúpení prečítať štyri odseky. Nástup týchto povolancov v 50. roku bol definovaný na základe zvláštnych povolávacích rozkazov, vyznačoval sa viacnásobným porušením vtedajších platných ustanovení. Nástup týchto povolancov bol termínovaný mimo nástupných dní, každoročne vopred vyhlasovaný ministerstvom obrany v úradnom liste, čím bolo porušené ustanovenie § 33 ods. 2 branného zákona č. 92/1949 Zb.

B), povolanci dostali povoľovacie rozkazy na základnú službu nie od krajských vojenských veliteľstiev v obvode, v ktorých boli odvedení a tam aj ako odvedenci evidovaní, ale povolávacie rozkazy im adresovalo Krajské vojenské veliteľstvo Praha, čím bolo porušené ustanovenie § 31 ods. 1 vládneho nariadenia č. 209/1949 Zb., ktorým sa vykonáva branný zákon.

C), povolanci dostali povolávacie rozkazy napriek právoplatne udelenému odkladu základnej služby z dôvodu splnenia podmienok pre pokračovanie v ďalšom štúdiu na školách a špeciálne na teologických fakultách, čím bolo porušené ustanovenie § 34 ods. 1 branného zákona 92/1949.

D), do piatej a siedmej roty 51. a 54. pracovného táboru PTP pod ozbrojenými eskortami boli odvádzané osoby bez branného pomeru, ktoré dovtedy boli internované v koncentračných kláštoroch, do ktorých boli deportované počas likvidácie rehoľných komunít za takzvanej barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950. Tak ako som povedala aj vo vystúpení, boli tam mnohí, ktorí mali dávno vek mimo základnej služby, ktorí mali zdravotné problémy a boli vyradení zo základnej služby. Čiže to sú porušenia zákonov, vtedy platných, a preto vlastne chceme odškodňovať týchto ľudí, lebo ešte aj v rozpore so zákonmi ľudovodemokratického zriadenia títo ľudia boli dávaní do nútených prác a boli skoro v koncentračných táboroch. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať v rokovaní. Nasleduje prvé čítanie o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (tlač 1331).

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1331. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1338. Dávam slovo poslancovi Jaroslavovi Jadušovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

J. Jaduš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v krátkosti uviedol navrhovanú novelu zákona 161. Naprieč celým parlamentom, teda takmer všetkými politickými subjektami a širokým konsenzom sme prijatím zákona 161/2005 v podstate uzavreli kapitolu reštitúcií majetku cirkvi a tento parlament sa zaviazal spoločným vyhlásením, že túto kapitolu už nebude v budúcnosti otvárať. Preto by som chcel povedať hneď v úvode a zdôrazniť, že novela tohto zákona, ktorú predkladá skupina poslancov, v žiadnom prípade neotvára nové reštitúcie a jej cieľom je jediná vec a to napraviť chybičku, ktorá sa stala pri prijímaní tohto zákona 161/2005 a umožniť tak vykonanie zákona, ktorý bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý. Ide v podstate o to, že Národná rada schválila okrem iného aj v prílohách nehnuteľnosti, ktoré sa majú navrátiť jednotlivým cirkvám, aby sa tak napravili majetkové krivdy spáchané na týchto náboženských spoločnostiach a na základe dikcie zákona povedala, kto má povinnosť tento majetok navrátiť. Žiaľ, predkladatelia zákona vtedy nemali vyjasnený majetkový vzťah k niektorým nehnuteľnostiam a napriek tomu, že nehnuteľnosti sú presne určené, teda touto chybičkou, ktorú sme spôsobili v tom zákone č. 161, nebol v jednom prípade presne definovaný subjekt, ktorý má nehnuteľnosť vrátiť. Ide konkrétne o budovu Evanjelického kolegiálneho gymnázia v Prešove a povinnosť vrátiť tento majetok sme stiahli na štát, lenže medzi tým došlo k upresneniu a štát tento majetok odovzdal do majetku štátnej univerzity. Existuje memorandum o porozumení, univerzita chce tento majetok vrátiť naspäť, potrebuje však v tomto zákone presne uviesť, teda svoju povinnosť vo vzťahu k prílohe, ktorá je súčasťou tohto zákona. Takže ešte raz veľmi pekne vás chcem poprosiť, aby sme túto chybičku spoločne napravili, a ešte raz zdôrazniť, že nejde skutočne o znovuotvorenie a znovunastoľovanie ďalších požiadaviek na majetkové vyrovnanie. Veľmi pekne vám za podporu ďakujem a pevne verím, že spoločne a spoločným úsilím vylepšíme, respektíve upresníme zákon č. 161. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, pánovi poslancovi Andrejovi Hajdukovi.

A. Hajduk, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo svojím uznesením ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam. V súlade s § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu skupiny poslancov. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu skupiny poslancov je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika návrhu skupiny poslancov nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplýva z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh skupiny poslancov prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh skupiny poslancov prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh skupiny poslancov prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Áno, otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto do rozpravy, ústne kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zákaze privatizácie strategicky dôležitých štátnych podnikov, akciových spoločností a majetku národno-štátneho záujmu, takzvaný zákon o zákaze privatizácie, (tlač 1332).

Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1343. Dávam slovo poslancovi Karolovi Ondriašovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás v mene klubu poslancov za KSS oboznámil o návrhu zákona o zákaze privatizácie. Úvodom by som uviedol, že privatizácia mala negatívny vplyv na životnú úroveň občanov a spôsobila obrovské ekonomické škody. Vieme, že hrubá domáca produkcia po privatizácie klesla. Straty v poľnohospodárstve spôsobené privatizáciou od roku 1989 do roku 2003 v cenách v roku 2000 sú 600 miliárd korún. A toto je za predpokladu, že po roku 1959 by produkcia poľnohospodárstva už nestúpala. Podobne produkcia v stavebníctve klesla a straty v stavebníctve kumulatívne počas rokov 1990 - 2004 dôsledku privatizácie v cenách 2004 sú 1702 miliárd korún. Opäť je to za predpokladu, že by stavebná produkcia po roku 1989 nestúpala, ale ostala by konštantná. Straty v priemysle za roky 1990 - 2004 stáli občanov Slovenska 3828 miliárd korún. Je to v cenách december 2004. Všetci vieme, že reálne mzdy v súčasnosti nedosiahli úroveň socializmu. Keď zoberieme straty na mzdách kumulatívne v roku 1990 - 2004, v cenách 2004, tak len straty na mzdách boli 1903 miliárd korún. Podobne by som mohol vyčísliť straty na reálnych dôchodkoch, reálneho sociálneho zabezpečenia, ktoré vznikli v dôsledku privatizácie. Paradoxne i napriek týmto jasným dôkazom o negatívnych dôsledkoch privatizácie, ponovembroví hrdinovia nám stále opakujú, že štát je zlý vlastník podnikov. Je potrebné zdôrazniť, že štát je zlý vlastník podnikov v prípade, že vláda do ich vedenia dosadí diletantov, podvodníkov a kriminálnikov, ako sa to účelovo stalo v mnohých prípadoch po roku 1989 a stáva sa aj teraz. Rozhodnutia o privatizácii a následná privatizácia majetku štátu, ktorý majú v správe štátne podniky, malo negatívny vplyv na ekonomickú suverenitu Slovenskej republiky a na životnú úroveň jej občanov. Podobne privatizácia majetku akciových spoločností s významnou majetkovou účasťou štátu alebo fondu mala negatívny vplyv na hospodársky rozvoj Slovenska. Podobne rozhodnutia o privatizácii a následná privatizácia majetku národnosť štátnych záujmov a rozhodnutia o nakladaní s výnosov privatizácie významne ovplyvňujú budúcnosť Slovenskej republiky a životnú úroveň jej občanov. Absencia väčšinového postavenie vládnej koalície v Národnej rady Slovenskej republiky v súčasnosti a absencia dohôd relevantných politických síl umožňuje rozhodovať o privatizácii len hŕstke jednotlivcov a záujmových skupín aj za cenu možnej netransparentnosti, klientelizmu, korupcie a iných spoločenských neduhov. Opakujem. Na základe uvedených faktov vyplýva, že privatizácia a dodatočná privatizácia štátnych podnikov bude mať opäť negatívny vplyv na rozvoj Slovenska. Má nahradiť naše štátne vlastníctvo kolonizačným vlastníctvom. Preto verím, že každý, každá poslankyňa, každý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ktorému ide o rozvoj Slovenska, podporí náš návrh o zákaze privatizácie do konca tretieho volebného obdobia, a verím, že poslankyne a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky vyjadria svojím hlasovaním postoj, že zastupujú občanov Slovenska a nielen úzku skupinu privatizérov a špekulantov. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Jánovi Rusnákovi.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní hostia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma uznesením č. 682 z 11. októbra 2005 určil za spravodajcu k navrhovanému zákonu, tlač 1332. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnej stránke všetky náležitosti § 67 a § 68 zákona č. 350 z roku 96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K návrhu mám však aj výhrady z pohľadu ústavnosti. Čiže uvádzam, musím však uviesť, že najzávažnejším nedostatkom návrhu je to, aby o privatizácii za určitých okolností rozhodovala Národná rada Slovenskej republiky a nie vláda Slovenskej republiky. Navrhované zastavenie privatizácie schválenej vládou Slovenskej republiky do konca tretieho volebného obdobia je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Bližšie to rozvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Žiadam vás o otvorenie všeobecnej rozpravy.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. Ako prvý sa prihlásil pán spravodajca. Nech sa páči, máte slovo. Potom sa prihlásili pani poslankyňa Tóthová a Šulaj. Končím možnosť ďalších prihlášok, ústnych, do rozpravy. Pán Rusnák, máte slovo.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže, zdôvodnenie môjho návrhu, ktorým je, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 odstavec 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že po prerokovaní uvedeného návrhu v prvom čítaní nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ako zdôvodnenie uvediem. K návrhu zákona musím však uviesť, že najzávažnejším nedostatkom návrhu je to, aby o privatizácii za určitých okolností rozhodovala Národná rada Slovenskej republiky a nie vláda Slovenskej republiky, navrhované zastavenie privatizácie schválené vládou Slovenskej republiky do konca tretieho volebného obdobia je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá v čl. 119 písm. d) upravuje, že vláda rozhoduje v zbore a o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky. Potvrdil to aj Ústavný súd vo svojom náleze z 21. 11. 96, kde vyslovil, že pôsobnosť vlády Slovenskej republiky, ktorá vyplýva z čl. 119 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, obsahuje oprávnenie rozhodovať nielen o programovej orientácii prevodu majetku štátu na iné osoby, ale aj o prevode konkrétneho majetku štátu na konkrétne osoby. Ďakujem pekne.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP